Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522010059
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8522010059.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
LucieBašistovejaJUDr.MonikyHalkociovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa13.04.2023,vtrestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/12/2022
zo dňa 26.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/12/2022 zo dňa 26.09.2022 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 2.1.2022 v čase okolo 09:00 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve najmenej 0,75 mg etanolu
na liter vydýchnutého vzduchu, čo predstavuje 1,56 promile alkoholu v krvi, viedol osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia, evidenčné číslo C. XXX F., po ceste I/68 v obci Ľubotín, okres Stará Ľubovňa,
smerom od Starej Ľubovne na Lipany, pričom na odstavnej ploche v blízkosti parkoviska oproti kostolu
na ul. Hlavnej v obci Ľubotín bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Ľubotín.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona,
pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody na 7 /sedem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, bol pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na 70 /sedemdesiat/ mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie,
ktoré následne písomne prostredníctvom svojho obhajcu obmedzil len na odvolanie čo do výroku

o treste. S odkazom na represívnu a výchovnú funkciu trestu, na zásadu humanity, z ktorej vyplýva
zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa,
poukazoval na to, že stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke
trestného konania, o otázke viny a trestu a že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Podľa názoru obžalovaného, uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne je v rozpore so zásadami ukladania trestov a nevedie k splneniu účelu trestu a je najmä

v rozpore s podmienkou primeranosti trestu. Odvolateľ poukazoval na to, že v jeho prípade, v ktorom
čin spáchal neúmyselne, išlo o „zbytkový“ alkohol, oľutoval svoj čin a sľuboval, že viac sa takého činunedopustí, pričom spáchaním tohto činu nedošlo k žiadnym majetkovým ujmám, ani k ujme na zdraví,
a tak je v súlade s represívnou a výchovnou funkciou trestu postačujúce uloženie zákazu činnosti spolu
s peňažným trestom v súlade s § 56 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný má za to, že v danom

prípade postačí, ak sa určí podmienečný trest odňatia slobody, keďže s poukazom na odpis z registra
trestov je, podľa odvolateľa zrejmé, že u neho už nejde o tak častú trestnú činnosť, ako tomu bolo v
minulosti a že v jeho správaní je vidno zlepšenie, no okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho osobu.
Poukazoval aj na to, že má určite povinnosti voči rodine a aj keď jeho syn je plnoletý, nezbavuje ho
to ako otca a muža od plnenia a snahy plniť povinnosti pred rodinou, pričom pracuje v zahraničí a

pokiaľ nastúpi do výkonu trestu odňatia slobody na 7 mesiacov, príde o prácu, a nebude si môcť plniť
svoje pracovné záväzky, keďže jeho manželka za terajších okolnosti ťažko pracuje, a ak on nastúpi
do výkonu trestu, obáva sa, že finančný stav manželky sa nezlepši a naopak, sa zhorši. Dodal, že už
len trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 70 mesiacov je pre neho dosť prísny.
Zhrnul, že takto uložený trest odňatia slobody postihne hlavne jeho rodinu a v prípade, ak by mal súd
za to, že peňažný trest by nesplnil svoju funkciu, má obžalovaný za to, že bolo možné s ohľadom na

povahu skutku, ktorého sa dopustil, uložiť trest domáceho väzenia, nakoľko aj súd ho zaradil na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ako spoločensky nie
nebezpečnú osobu. Uviedol ešte, že v prípade, ak by podľa súdu nebolo možné uložiť peňažný trest, je
adekvátnym trestom v tomto prípade maximálne trest domáceho väzenia, alebo uložiť nad ním probačný
dohľad v trvaní skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Ukončil svoje odôvodnenie tým, že vedie

usporiadaný život, nedopúšťa sa protispoločenskej činnosti a skutok, ktorý sa stal, bol v tomto prípade
výnimočnou situáciou, ktorej sa už nechce nikdy dopustiť a už samotné uloženie zákazu činnosti po dobu
70 mesiacov je pre neho dostatočným trestom, nakoľko bude musieť riešiť svoju prepravu a pracovné
zázemie inak, ako doposiaľ, čo ho značne obmedzí v bežných činnostiach. V podstate na základe týchto
dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu

peňažný trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, resp. uložil podmienečný
trest odňatia slobody so skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom nad ním
so zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Na základe takto včas a oprávnenou osobou podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove,

ako odvolací súd, v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací
súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku

a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prejednávanej veci bolo dokazovanie vykonané v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku
tak, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu na účely rozhodnutia o treste nevyhnutné. Pritom
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval.

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

Ako to vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd výrazne podrobne odôvodnil
uloženie namietaného trestu, pričom sa zaoberal aj zákonnými možnosťami použitia trestu nespojeného
s priamym výkonom trestu odňatia slobody a správne, zákonnými právnymi úvahami v súlade
s vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že len trest ním uložený je v súlade so zákonnými

podmienkami pre uloženie trestu zákonného, odôvodneného, primeraného a spravodlivého. K úvahám
a záverom súdu prvého stupňa sa preto pripája odvolací súd bez toho, aby ich považoval za potrebné
výslovne aj v tomto rozhodnutí opakovať, pričom poukazuje na rozhodujúce zistenia.

Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Námietky obžalovaného, že malo ísť o tzv. zostatkový alkohol, naznačujú bagatelizujúci prístup
obžalovaného k svojmu trestnému činu, keďže sám uviedol, že v deň predchádzajúci spáchaniu skutku,
t. j. 01.01.2022, popíjal s priateľmi, a to v Zázrivej, kde večer pil vodku 40 % a tiež šampanské,

išlo o požívanie viacerých druhov alkoholu, a to do polnoci, následne už o 06.00 hod. ráno vstal,
niečo zjedol a vyrazil na cestu domov, teda zo Zázrivej do D.. Pri takom krátkom období nepožívania
alkoholu bez toho, aby sa nejako objektívnym meraním, napr. alkoholtesterom presvedčil o tom, že
jeho telo odbúralo všetok alkohol a že dodrží príslušné ustanovenia zákona o nevyhnutnosti absencie
akéhokoľvek požitého množstva alkoholu pred jazdou na to, aby mohol vykonávať funkciu vodiča, viedol
motorové vozidlo, až kým nebol zastavený príslušníkmi PZ v Ľubotíne, kde bol podrobený dychovej

skúške s výsledkom zistenia alkoholu 0,75 mg/l a ďalšej s výsledkom 0,72 mg/l. Nielen z výsledkov
dychových skúšok, ale aj z výsledkov toxikologického vyšetrenia jeho krvi vykonaného 02.01.2022 s
odberom o 11.25 hod. bolo zistené vyššie množstvo hladiny alkoholu v jeho tele, ktoré ukázalo až 1,72
promile alkoholu v krvi.

Odpis registra trestov potvrdzuje, že odvolateľ sa do zásadných rozporov so záujmami chránenými
Trestným zákonom už dostal, a to v zohľadniteľnom období. Vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn.
3T/200/2009 bol obžalovaný rozsudkom zo dňa 19.11.2009, právoplatným 19.11.2009, uznaný vinným
zo spáchania prečinu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 279 ods. 1 Trestného zákona. V uloženej skúšobnej dobe

podmienečne odloženého trestu odňatia slobody sa osvedčil a odsúdenie na daný trest bolo zahladené.
Napriek tomu ale vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/11/2013 bol trestným rozkazom zo
dňa 04.02.2013, právoplatným 04.02.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený bol trest odňatia slobody na 5
mesiacov, jeho výkon bol podmienečne odložený a určená bola skúšobná doba na 18 mesiacov, zároveň

mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na 30 mesiacov. Hoci bol
takýto výrok o treste rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK - 2T/31/2013 zo
dňa 17.12.2014, právoplatným 17.12.2014, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona k § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. i) Trestného zákona, a ktorým rozsudkom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 8
mesiacov, jeho výkon mu bol podmienečne odložený a určená mu bola skúšobná doba na 18 mesiacov,
peňažný trest 500,- eur, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 30 mesiacov,
zrušený a aj tieto odsúdenia na uložené tresty boli zahladené, nič to nemení na skutočnosti, že znova
spáchal úmyselný prečin, keďže Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/264/2021

zo dňa 18.11.2021, právoplatným 18.11.2021, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu porušenia
predpisovoštátnychtechnickýchopatreniachnaoznačenietovarupodľa§279ods.1Trestnéhozákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený a
určená bola skúšobná doba na 4 roky. V predmetnej veci sa obžalovaný dopustil 02.01.2022, t .j. znova
úmyselného trestného činu, navyše však v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v naposledy

spomenutej trestnej veci, kde odsúdenie nebolo ešte zahladené.

Obžalovaný je zjavne výrazne nedisciplinovaným vodičom, keďže má v evidenčnej karte viacero
zaznamenaných postihov za priestupky na úseku cestnej premávky, spáchané pred predmetnou
trestnou činnosťou, pričom až trikrát mu dovtedy bol uložený políciou trest zákazu činnosti. Prvý

zákaz činnosti mal v súvislosti s podozrením na jazdu pod vplyvom alkoholu, keďže dňa 11.08.2004
odmietol vyšetrenia v rámci dopravnej nehody a bol mu uložený zákaz činnosti od 04.10.2004 do
04.12.2005 rozhodnutím policajného orgánu. Napriek tomu dňa 06.01.2006 znova odmietol vyšetrenia
a bol mu uložený zákaz činnosti od 09.03.2006 do 09.05.2007 rozhodnutím policajného orgánu. Od
dňa 03.12.2007 mu bol zadržaný vodičský preukaz rozhodnutím OR PZ v Michalovciach č. ORP-348/

DI-V-2007 zo 07.12.2007, právoplatným 04.01.2008, pričom znova bolo zaznamenané, že sa odmietol
podrobiť vyšetrenia. V dňoch 12.05.2017, 18.10.2011 a 14.03.2011 mu v blokových konaniach boli
uložené pokuty za prekročenie povolenej rýchlosti jazdy. V blokovom konaní bol pritom za skutok z
26.01.2018vpodobenerešpektovaniadopravnéhoznačeniapostihnutýpokutou.Poprivýraznomskloneporušovať predpisy na úseku cestnej premávky, až do páchania trestnej činnosti v mieste bydliska, je
hodnotený v obci Koromľa ako slušný občan, ktorý nebol prejednávaný žiadnou komisiou.

Z vykonaného dokazovania teda mimo iného vyplýva, že odvolateľ v predmetnej veci sa dopustil
úmyselného prečinu 02.01.2022 v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný
čin, dokonca len ani nie po dvoch mesiacoch od začatia jej plynutia za okolnosti početných postihov
za priestupky spáchané na úseku cestnej dopravy, keď mu až trikrát boli ukladané aj zákazy činnosti.
Opätovné ukladanie podmienečne odloženého trestu odňatia slobody je v takom prípade Trestným

zákonom vylúčené.

Obžalovaný bol v predmetnej trestnej veci uznaný vinným z prečinu, s ktorým Trestný zákon v osobitnej
časti spája uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe až na jeden rok, pričom ako to vyplýva
z napadnutého výroku, okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody aj vzhľadom na špeciálnu
recidívu páchateľa po zohľadnení všetkých zákonných hľadísk mierne nad polovicu trestnej sadzby, a to

vo výmere sedem mesiacov.

S rozhodnutím o druhu a výmere trestu, ako takého, odvolací súd teda vo svojej podstate nemal dôvod
nesúhlasiť, pretože práve taký trest je v súlade s účelom trestu.

Po zohľadnení osoby a pomerov obžalovaného, ako aj ohrozených možností jeho nápravy, z hľadiska
nedostatočnosti doterajších prostriedkov Trestného zákona, keď súdy opakovane obžalovanému
ukladali tresty nespojené s ich priamym výkonom v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia
slobody, ktorých účelom bolo primäť obžalovaného k riadnemu životu, najmä k nepáchaniu trestných
činov, nebolo možné prehliadnuť, že obžalovaný spáchal predmetnú trestnú činnosť v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia pre odsúdenie z úmyselného prečinu za okolnosti, že už obdobný prečin
v minulosti spáchal.

Nezostávalo krajskému súdu iné, napriek zložitým rodinným a osobným pomerom obžalovaného, než že
vzhľadom na spôsobený následok v podobe jeho opakovaného porušenia a ohrozenej možnosti nápravy

páchateľa, dospieť k záveru, že v súlade s účelom trestu a záujmom na individuálnej a generálnej
prevencii je zákonným a odôvodneným len trest odňatia slobody spojený s výkonom trestu v ústave
na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia. Doposiaľ na neho bolo pôsobené výrazne miernejšími
prostriedkami Trestného zákona, vrátane opakovaného ukladania a stupňovania výmery trestov, ktoré
síce vykonal, no ani to mu nebránilo, aby znova spáchal úmyselný prečin. Je teda zjavné, že

opätovnéukladaniealternatívnychtrestov,naktorévosvojomodvolanípoukazuje,bybolonespôsobilým
dosiahnuť účel trestu.

Ani výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody nebolo čo vytknúť, pretože bol skutkovo
odôvodnený a zodpovedal Trestnému zákonu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.