Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200392
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2220200392.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Základná organizácia
Slovenského zväzu telesne postihnutých č. 287 Jahodná, IČO: 36 085 162, so sídlom I. Žilinského
39/14, Jahodná, právne zast.: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3,
Dunajská Streda, proti žalovanému: Obec Jahodná, IČO: 00 305 472, so sídlom Nám. svätej Trojice
294/3, Jahodná, právne zast.: JUDr. Jolana Černá, advokátka, so sídlom Bazová 337/28, Jahodná, o

žalobe žalobcu o zaplatenie 1.000,- € s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,-
€ od 02.02.2018 do 15.12.2018 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 1.000,- € od 16.12.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti o zaplatenie istiny 150,- € z a s t a v u j e .

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného vo zvyšnej časti z a m i e t a .

V. Súd žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.000,- €
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 02.02.2018 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že s poukazom na Všeobecné záväzné
nariadenie obce č. 2/2017 z 13.09.2017 o podmienkach poskytovania dotácií z rozpočtu obce Jahodná
právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom podal žalobca žiadosť o poskytnutie dotácie

z rozpočtu obce v roku 2018. Žalobca žiadal dotáciu na spolufinancovanie nasledovných
podujatí: organizovanie členskej schôdze, štvordňový rehabilitačný výlet do Maďarska, cyklistická túra 2
x, divadelné predstavenie 2 x, výlet do F. a výroba pamätnej tabule. Obecné zastupiteľstvo
v Jahodnej schválilo na svojom zasadnutí z 25.01.2018 uznesením č. OZ - 1/2018 žiadosti miestnych
organizácií o dotáciu z rozpočtu Obce Jahodná na rok 2018, a to pre ZO SZTPP - ZPCCH
Jahodná v celej žiadanej výške 3000,- €. V nadväznosti na druhú časť ods. 1 Všeobecne záväzného

nariadenia obce Jahodná č. 2/2017 bola medzi stranami dňa 01.02.2018 uzavretá zmluva o poskytnutí
dotácie č. 8/2018 v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 7 zákona č. 583/2004
Z. Z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Predmetom zmluvy bolo poskytnutiedotácie z rozpočtu obce vo výške 3000,- € na všeobecne prospešný a verejnoprospešný účel
podľa § 2 ods. 3 písm. a) VZN č. 2/2017, a to na rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt
- na celoročnú činnosť organizácie telesne postihnutých - organizovanie výročnej členskej schôdze,

rehabilitačnéhovýletudoMaďarska,cyklistickejtúry,výletudoF.-Maďarskoadivadelnéhopredstavenia
a na zhotovenie pamätnej tabule.
Žalobca však v skutočnosti dostal od žalovaného dotáciu len vo výške 2000,- €, a to v
štyroch platbách: 11.06.2018 vo výške 600,- €, 24.07.2018 vo výške 400,- €, 30.08.2018 vo
výške 500,- € a 25.09.2018 vo výške 500,- €.

Na rok 2018 žalobca zdokladoval nasledovné výdavky: 5.5.2018: wellnes pobyt vo výške 1434,- €,
25.10.2018: 1-dňový výlet vo výške 624,- €, 31.10.2018: pamätník vo výške 1150,- €, všetko spolu vo
výške 3208,- €.
Žalobca listom zo dňa 14.05.2019 požiadal Obec Jahodná o písomné zdôvodnenie neposkytnutia
zvyšku dotácie na rok 2018 vo výške 1.000,- €, na čo dostal odpoveď z 27.05.2019, že nakoľko obec
mala nepredvídateľné výdavky a jej príjmy boli v roku 2018 obmedzené, obecné zastupiteľstvo obce

odsúhlasilo zníženie výdavkov na poskytnutie dotácií z rozpočtu obce na rok 2018, pričom žalovaný
následne v liste z 16.12.2019 vyhlásil, že na poskytnutie zvyšnej časti dotácie
na rok 2018 pre žalobcu nie je právny nárok. Žalobca nemôže súhlasiť s týmito dôvodmi, keďže Obec
Jahodná sa k zaplateniu dotácie vo výške 3.000,- € už zaviazal tým, že uzavrel so žalobcom na túto
sumu zmluvu o poskytnutí finančnej dotácie, preto sa žalobca obrátil so svojim nárokom na zaplatenie

zvyšku dotácie vo výške 1.000,- € na súd.

2. Procesná obrana žalovaného obsiahnutá v jeho vyjadrení z 21.05.2020, v duplike z 17.09.2020 a vo
vyjadrení z 04.11.2021 spočívala v tom, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal,
pričom argumentoval tým, že podľa § 2 ods. 6 VZNO, vypracovaného na základe zákona o obecnom

zriadeníč.369/1990Zb.,nadotáciuniejeprávnynárok, t.j.jejposkytnutiezávisíodrozhodnutia
obce. Počas roka 2018 mala obec nepredvídané výdavky, ktoré bolo potrebné vynaložiť, t.j. išlo o plnenie
naliehavých úloh, bez plnenia ktorých by vo finančnom hospodárení obce nastali problémy resp. obec by
prišla o pripravované nenávratné finančné prostriedky /nepredvídaná potreba vynaloženia (aj) vlastných
prostriedkov obce pri rekonštrukcii materskej školy, obnove miestnych komunikácií, rekonštrukcii

čistiarne odpadových vôd, ďalej pri nutnom prepracovaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok
na projekt: „Zníženie energetickej náročnosti objektu kultúrneho domu v obci Jahodná“/. Z dôvodu
týchto nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov v roku 2018 bolo potrebné urobiť presun rozpočtových
prostriedkov v schválenom rozpočte obce počas roka. Tieto presuny rozpočtových prostriedkov boli
urobené na základe poverenia uvedeného vo VZNO č. 4/2015 - čl. 5 ods. 9 starostom obce, ktorý

má povolené robiť presuny v rámci schváleného rozpočtu obce do výšky 8.500 ,- € v prípade plnenia
naliehavých úloh, ak sa celkové príjmy a výdavky nemenia. V rámci týchto presunov boli skrátené okrem
iných aj dotácie pôvodne schválené spoločenským organizáciám, a to každej organizácii, žalobcovi v
žalovanom rozsahu 1.000,- €. Nakoľko došlo k zmene výšky rozpočtových prostriedkov v tomto bode,
zmluvy o poskytovaní dotácií za rok 2018 stratili podklad na výšku, na ktorú boli uzavreté a ďalej mali v

rozpočte obce podklad len do výšky, na ktorú boli skrátené. Žalovaný tiež argumentoval tým, že uzavretá
zmluva sa síce javí ako súkromnoprávny akt, avšak tým nie je, pretože pri jej uzavretí neprebiehal
klasický kontraktačný proces - ponuka (oferta) jednej zo strán a jej prijatie (akcept) druhou stranou. V
prípade uzavretia tejto zmluvy ide o tvorbu - vznik správneho aktu, a to tým spôsobom, že žalobca podal
žiadosť o poskytnutie dotácie a obec túto žiadosť schválila, išlo teda o špecifický verejnoprávny postup a

takto vznikol akt správneho práva (k tomuto žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR, sp. zn. 1Sž-o-NS
57/2006, podľa ktorého patria medzi formy správnej činnosti aj správe dohody a zmluvy ..... právomoc
rozhodovať o poskytnutých dotáciách patrí do oblasti práva verejného).
Čo sa týka samotných dotácií, tieto predstavujú nenávratné finančné plnenie poskytnuté z rozpočtových
prostriedkov v príslušnom kalendárnom roku. Na dotácie právny nárok nie je, rozpočtové prostriedky

žalovaného ako obce, teda orgánu miestnej samosprávy a orgánu na zabezpečenie preneseného
výkonu štátnej správy slúžia predovšetkým na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z originárnej právomoci
obce ako orgánu územnej samosprávy a úloh vyplývajúcich z výkonu prenesenej správy, a až po
zabezpečení týchto úloh je možné tieto prostriedky použiť aj na iné účely, medzi ktoré patria aj dotácie.
Z ustanovení verejnoprávnych predpisov vyplýva, že žalobca mal na základe zmluvy uzavretej medzi

stranami sporu nárok na dotáciu v časovo určenom období - v r. 2018, dotácia mala byť vyčerpaná do
10. decembra 2018 a vyúčtovaná do 15. decembra 2018. Žalobca do 15. decembra 2018 zúčtoval len
sumu 2000,- € (časť s neúplnými dokladmi), čím vlastne deklaroval, že opodstatnenosť videl v rozsahu,
ktorý zúčtoval a akceptuje zmenu sumy uvedenej v zmluve. Keď trval na poskytnutí celej sumy dotácieuvedenej v zmluve, mal túto sumu vyúčtovať do 15. decembra 2018 a dokladovať ju predpísanými
účtovnými dokladmi, potom by mohol nárokovať poskytnutie chýbajúcej sumy.
Žalovaný tiež poukazoval na to, že žalobca pri vyúčtovaní a vydokladovaní dotácií každoročne postupuje

spôsobom, ktorý sa prieči ustanoveniam VZNO. V súvislosti s vyúčtovaním dotácie
za predchádzajúci rok 2017 predložil žalobca všetky potrebné doklady až na základe troch výziev
obce, pričom ani dotáciu za rok 2018 v časti vyúčtovania pamätnej tabule riadne a včas nevydokladoval.
Žalovaný preto neuznával žalobcove vyúčtovanie dotácie za rok 2018 v časti vyhotovenej pamätnej
tabule vo výške 1.150,- € a v tejto sume vzniesol voči žalobcovi protinárok konkrétne na tom skutkovom

základe, že pri vyúčtovaní dotácie obce neboli dodržané podmienky na vyúčtovanie dotácií ustanovené
vo VZNO č. 2/2017 keď ani po písomnej výzve obce neboli predložené kópie účtovných dokladov
o účelovom čerpaní dotácie. Doklad predložený žalobcom, a to dodací list s výdavkovým pokladničným
dokladom o vyplatení sumy zo strany žalobcu jeho predsedovi nie je účtovným dokladom
preukazujúcim, že finančné prostriedky sa dostali na miesto určenia - k podnikateľovi, ktorý práce mal
vykonať a dodať. Žalovaný v danej súvislosti ďalej namietal, že k uvedenému dodaciemu listu od Y. D. -

P. zo dňa 31.10.2018 doplnil žalobca v žalobe faktúru od Š. B., ktorá však bola vystavená už 25.10.2018,
t.j. o 6 dní skôr než bol vydaný dodací list na predmetné práce, čo nie je prípustné. Obci taktiež
nebol pred doručením žaloby, a to vo vyúčtovaní predmetnej dotácie predložený ručne vypísaný
príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.10.2018 od firmy Š. B., pričom však tento doklad
neobsahuje číslo, pečiatku a bol vyhotovený v čase, kedy podnikatelia takýto doklad už neboli oprávnení

používať. Žalovaný mal za to, že v žalobe doplnené doklady boli vyhotovené dodatočne, avšak ani tak
nie sú v súlade s účtovnými predpismi. VZNO č. 2/2017 ako aj samotná zmluva o poskytnutí dotácie v čl.
II ods. 7 upravuje, že k vyúčtovaniu poskytnutej dotácie sa predložia kópie účtovných dokladov. Podľa
vyjadrenia žalovaného keď sa tak nestane, časť dotácie, na ktorú neboli predložené zodpovedajúce
účtovné doklady, sa považuje za riadne nevyúčtovanú. Preto podľa VZNO č. 2/2017

organizácia - žalobca mal vrátiť nevydokladované prostriedky obci do 10 dní po termíne stanovenom na
vyúčtovanie resp. stanovenom na doplnenie vyúčtovania výzvou z 27.052019, ktorej odoslanie žalovaný
preukazoval zoznamom odoslanej pošty z poštovej knihy. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 04.11.2021
upravil sumu uplatňovanú titulom vzájomnej žaloby na sumu 1.000,- € a v konaní navrhoval, aby súd na
ňuprihliadalakonakompenzačnúnámietku,ktoráspôsobí,žeprotinárokžalovanéhosaplnezapočítava

na predmetný nárok žalobcu.

3. Žalobca vo svojej replike z 23.06.2020, ako aj vo svojich ďalších vyjadreniach vo veci pri podanej
žalobezdôrazňoval,ženazákladezmluvyz01.02.2018vznikolmedzistranamizáväzkovoprávnyvzťah.
Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi účelovú dotáciu vo výške 3000,- € s tým, že iba v prípade,

ak by žalobca použil dotáciu na iný účel, alebo ak by nepredložil včas zúčtovanie dotácie, by vznikla
žalobcovi povinnosť dotáciu v celej výške vrátiť. V predmetnej zmluve pritom nie je dohodnutá
(ani uvedená) možnosť zo strany žalovaného dotáciu „krátiť”, teda poskytnúť žalobcovi nižšie finančné
plnenienežvakejsumeboladotáciaschválenáobecnýmzastupiteľstvomanáslednevuzavretejzmluve
priznaná. Priznaná výška dotácie je pre žalovaného záväzná a žalovaný nie je oprávnený túto výšku

jednostranne meniť (krátiť). Výnimočne sa tak mohlo stať dohodou, písomným doplnkom k zmluve č.
X/XXXX, čo sa však nestalo. Žalobca odmietal možnosť, že by zmluvy o poskytnutí dotácií
za rok 2018 v dôsledku zmien výšky rozpočtových prostriedkov stratili podklad na výšku, na ktorú
boli uzavreté. Žalobca nebol informovaný o žiadnej zmene zmluvy. Žalobca taktiež namietal tvrdenia
žalovaného o nutnosti presunu rozpočtových prostriedkov z dôvodu ním uvádzaných naliehavých a

nepredvídaných výdavkov obce a aj samotný spôsob vykonania tohto presunu.
Žalobca vo vzťahu k vznesenému protinároku žalovaného zdôrazňoval, že skutočne poskytnutú dotáciu
vo výške 2.000,- € žalobca zúčtoval 07.12.2018 tak, že na uskutočnený 5-dňový rehabilitačný výlet
do Maďarska si uplatnil 400.- € (hoci za tento výlet zaplatil 1.434,- €), za športový deň 600,- € (hoci jeho
náklady boli 624,- €) a za pamätnú tabulu 100,- € (hoci jeho náklady boli 1.150,- €). Spolu teda žalobca

vyúčtoval náklady len vo výške 2.000,- € zodpovedajúcej výške skutočne vyplatenej dotácie. K nákladom
na vyhotovenie pamätnej tabule žalobca upresnil, že táto bola dodaná podnikateľom Š. B. 31.10.2018,
ktorému ju pred tým v rámci subdodávky vyhotovil podnikateľ Y. D. - P. za 1.150.- €. Š.A.
B. následne dňa 31.10.2018 tabuľu osadil, pričom za svoju prácu už žalobcovi nič neúčtoval. Z
tohto dôvodu vystavil Štefan Kudrík pre dodávateľa faktúru č. 18021 už dňa 25.10.2018 so

splatnosťou 31.10.2018. V tento deň mu žalobca vyfakturovanú sumu 1.150.- € aj zaplatil, o čom svedčí
pokladničný doklad. Žalovanému je nepochybne zrejmé, že tabuľa existovala, bola v obci umiestnená
a osadená. Jeho pochybnosti o predložených dokladoch nie sú dôvodné. Vierohodnosť príjmového
dokladu z 31.10.2018 nemôže spochybňovať, či celý doklad negovať skutočnosť, že v kolónke „firma“na pokladničnom doklade je uvedené meno príjemcu ručným písmom a že doklad nie je opatrený
pečiatkou s rovnakými údajmi, s ktorými sa podnikateľ - príjemca Š. B. vlastnoručným písmom
označil. Tento doklad nepochybne vypovedá o tom, že Š. B. od žalobcu prijal 1.150,- € z titulu náhrady

faktúry č. XXXXX. Doplnenie dokladov, ktoré žalovaný žiadal sa v konečnom dôsledku neuskutočnilo,
pretožeúčtovníčkažalobcunemohlahlavnejkontrolórkeobceprejejodmietavúkomunikáciuodovzdaťa
vysvetliť požadované doklady. Žalobca tvrdil, že žalovaný neosvedčil, že by mu doručil list z 27.05.2019
(kde žalovaný žiada doplnenie vyúčtovania ohľadom pamätnej tabule).
Žalovaný svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v predmetnej zmluve nedodržal a do 15.12.2018

dohodnutú dotáciu vo výške 3000,- € žalobcovi neposkytol. Žalovanému preto nemohlo vzniknúť právo
na zúčtovanie dotácie vo výške 3000.- € zo strany žalobcu do 15.12.2018. Takéto právo
bude mať žalovaný proti žalobcovi až po vyplatení dotácie vo výške 3000,- €. Vzhľadom na
porušenie povinnosti žalovaného sa teda žalobca nemohol dostať do omeškania so zúčtovaním a už
vôbec nepoužil dotáciu na iný účel, aký bol v zmluve dohodnutý. Preto žalovanému zásadne nevzniklo
právo na vrátenie dotácie.

4. Súd predmetnú vec prejednal v prítomnosti obidvoch strán sporu (resp. ich právnych zástupcov) na
ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä: žaloba s prílohami č. l. 1-68, vyjadrenie žalovaného
z 25.05.2020 s prílohami a protinávrh č. l. 100-129, replika žalobcu z 25.06.2020 č. l. 143-181, duplika

žalovaného s prílohami z 18.09.2020 č. l. 193-196, doklady predložené na pojednávaní 20.10.2021 č.
l. 227-229, spresnenie vzájomnej žaloby z 08.11.2021 č. l. 235-245, vyjadrenie žalobcu z
18.11.2021 č. l. 255-285, reakcia na vyjadrenie žalobcu z 31.01.2022 č. l. 292-296), ako aj prednesmi
strán (prostredníctvom ich právnych zástupcov), ktoré na pojednávaní zotrvali na svojich dovtedajších
stanoviskách a ďalej výsluchom svedkyne - účtovníčky žalobcu Q.. U. Q.. Z výpovede tejto svedkyne

(vrátane jej odpovedí na položené otázky) vyplynulo, že v roku 2018 požadovala obec od žalobcu
doplnenie účtovných dokladov, pričom svedkyňa žiadnu písomnú žiadosť a ani výzvu z 27.05.2019
nedostala. Svedkyni bolo na obecnom úrade povedané, že majú nesprávne vyúčtované náklady a že
sa má spojiť s hlavnou kontrolórkou obce, s ktorou sa jej podarilo osobne stretnúť až v septembri 2019.
Hlavná kontrolórka pri stretnutí ofotila niektoré účtovné doklady (svedkyňa sa domnieva, že to bola

práve faktúra č. 18021 od Š. B. ohľadom pamätníka vysťahovaných občanov a k tomu patriaci príjmový
a výdavkový doklad), a potom povedala, že všetko je v poriadku. Správnosť účtovania v roku 2018
u žalobcu prekontrolovala aj okresná organizácia zväzu, ktorá v ňom nezistila žiadne nedostatky. Čo
sa týka samotného osadenia pamätníka násilne vysídlených občanov svedkyňa uviedla, že predseda
združenia ešte v roku 2017 dal návrh na umiestnenie pamätnej tabule, pričom v tomto roku aj bola

zhotovená jej hlavná časť. V marci 2018 bolo na členskej schôdzi žalobcu rozhodnuté o rozšírení tejto
tabule o bočnú tabuľu k 40. výročiu biskupa T., pričom práve náklady na toto rozšírenie
obsahuje faktúra č. 18021 vyhotovená dodávateľom p. Š. B. a sú predmetom dotácie za rok
2018. Predmetná pamätná tabuľa bola osadená ešte v roku 2018 a vysvätená bola v nasledujúcom
roku miestnym farárom. Súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede tejto svedkyne, ktorú

nespochybňoval ani samotný žalovaný, pričom však nepochybne išlo o osobu prepojenú so
žalobcom (účtovníčka žalobcu).

5. Súd po takto vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci predovšetkým podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (najmä podľa jeho prvej a ôsmej časti vrátane ust. § 51), s

prihliadnutím aj na verejnoprávny charakter plnenia zo zmluvy a na vyššie uvedené s týmto plnením
súvisiace ustanovenia osobitných verejnoprávnych zákonov (najmä zákona č. 583/2004 Z. Z.
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení), ako aj
všeobecne záväzných aktov žalovaného ako obce, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcom v konaní uplatňovaný nárok je v celom

rozsahu dôvodný, pričom ani žalovaným vznesený (vyššie popísaný) protinárok vo
forme vzájomnej žaloby, resp. po jej čiastočnom späťvzatí fakticky vo forme kompenzačnej námietky,
nie je spôsobilý ho oslabiť a spôsobiť vzájomné vyrovnanie týchto nárokov. V konaní nebolo sporné,
že strany dňa 01.02.2018 uzavreli medzi sebou zmluvu o poskytnutí finančnej dotácie Obce Jahodná v
roku 2018 č. 8/2018 (ďalej aj len „Zmluva“) podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, ktorou si upravili

svoje vzájomné práva a povinnosti ohľadom poskytnutia, použitia a zúčtovania predmetnej dotácie.
Súd prisvedčuje názoru žalovaného vyjadrovanému počas celého konania, a to že predmetná dotácia
ako taká mohla byť obcou poskytovaná výlučne na základe príslušnými zákonnými ustanoveniami
(predovšetkým ust. § 7 zákona č. 583/2004 Z. Z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy)a všeobecne záväznými nariadeniami obce (predovšetkým § 2 VZN č. 2/2017 z 13.09.2017 - č.l.
43-48 spisu) upravovaných pravidiel a len za podmienok nimi striktne stanovených, pričom na samotné
poskytnutie predmetnej dotácie bez pochýb ani žiadny právny nárok neexistoval (vyplýva to

napr. aj z § 2 ods. 6 VZN č. 2/2017). Tento právny režim platný pri uchádzaní sa o dotáciu sa
však podľa názoru súdu samotným získaním dotácie obce (a z hľadiska žalovaného poskytnutím dotácie
podľa čl. I bod 1 Zmluvy v spojení s druhou časťou bod 1 VZN č. 2/2017) nesporne premenil (z hľadiska
jeho povahy) na vzťah, ktorý už bol medzi dotknutými účastníkmi skonkretizovaný a špecifikovaný (aj)
konkrétnou zmluvnou úpravou ich vzájomných práv a povinností z poskytnutia dotácie a jej vyplatenia

na strane žalovaného a z použitia dotácie a jej riadneho zúčtovania na strane žalobcu. Hoci ešte aj
samotná zmluva odkazuje na zákon č. 583/2004 Z. Z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy (na jeho § 7), tento odkaz je v zmluve obsiahnutý iba v konkrétnej súvislosti s už
priznanou dotáciou, pričom zmluva ako dvojstranný právny akt sa prirodzene vyznačuje záväznosťou
pre obidvoch účastníkov zmluvy, ktorí sú si v zmluvnom vzťahu rovní, ako aj ich viazanosťou právami a
povinnosťami, ktoré vyplývajú priamo zo zmluvy (viď § 494 Občianskeho zákonníka). Predmetný spor,

t.j. žalobu o splnenie peňažnej povinnosti zo Zmluvy bol pritom oprávnený prejednávať súd v civilnom
konaní v zmysle čl. 1 C.s.p. (k tomu viď uznesenie NS SR sp. zn. 1KO/46/2017 z 05.12.2017), a to
tunajší súd ako vecne a miestne príslušný podľa ust. § 12 a § 13 C.s.p., ktorý je príslušný aj na konanie o
vzájomnej žalobe podľa ust. § 18 C.s.p. (bez ohľadu na to, že sa vzájomná žaloba má po jej čiastočnom
späťvzatí považovať v zmysle ust. § 147 ods. 2 C.s.p. len za prostriedok procesnej obrany žalovaného).

6. Na základe skutočnosti, že žalobcovi bola Obcou Jahodná priznaná a schválená dotácia 3.000,-
€, žalovaný sa zaviazal v predmetnej zmluve (v jej čl. II v spojení s čl. I Zmluvy) k
vyplateniucelejtejtodotáciežalobcovivpriebehuroka2018stým,žepoužiťtútodotáciujemožnédo15.
decembra kalendárneho roka, v ktorom bola dotácia poskytnutá. Tento zmluvný záväzok žalovaného, i

keď mu predchádzal verejnoprávny akt obce ako základnej jednotky územnej samosprávy (schválenie
dotácie obecným zastupiteľstvom na jeho zasadnutí č. 1/2018 25.01.2018 - č.l. 156-159) už ďalej nebolo
možné jednostranne meniť len na základe (zmenenej) vôle žalovaného, keďže na zmenu uzavretej
písomnej zmluvy sa vyžadovalo prejavenie súhlasu obidvoch zmluvných strán v písomnej forme (viď
ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko Zmluva neupravovala žiadnu situáciu, kedy by mal

záväzok žalovaného vyplatiť žalobcovi celú sumu priznanej dotácie zaniknúť alebo odpadnúť (napr. v
dôsledku jej krátenia - zrušenia časti dotácie) a ani žalovaný neinicioval u žalobcu akúkoľvek zmenu
Zmluvy v uvedenom smere (napr. v nadväznosti na neskoršie rozhodnutie obecného zastupiteľstva o
krátení dotácií získaných žiadateľmi na rok 2018 - viď list žalovaného z 16.12.2019), súd mal za to, že
predmetná nezmenená zmluva platí aj naďalej v znení, v akom bola medzi stranami sporu uzavretá, a

teda pokiaľ žalovaný dosiaľ vyplatil žalobcovi z dotácie len sumu 2.000,- €, je povinný ešte titulom
zvyšku jeho zmluvného záväzku zakladajúceho sa na pôvodnom priznaní tejto dotácie v celkovej výške
3.000,- €, doplatiť žalobcovi sumu 1.000,- €. Na existenciu a trvanie tohto záväzku žalovaného pritom
z uvedených dôvodov nemá žiaden vplyv ani to, aké rozhodnutia boli následne prijaté príslušnými
orgánmi obce vo veciach dotácií vrátane predmetnej dotácie, resp. aké nepredvídané výdavky mala

mať obec v následnom období v roku 2018 podľa odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Aj keď bolo
nepochybne dôležité a žiadúce z hľadiska obce zosúladiť tieto nepredvídané výdavky s rozpočtom obce
v roku 2018, podľa názoru súdu po uzavretí Zmluvy už nebolo možné takú zmenu výšky rozpočtových
prostriedkov určených na zazmluvnený účel účinne vykonať bez súčasného vykonania príslušnej zmeny
aj v predmetnej Zmluve, k čomu však nedošlo. Dodatočný presun rozpočtových prostriedkov v

predmetnej časti poskytnutej dotácie preto sám osebe nebol spôsobilý vo vzťahu k žalobcovi účinne
privodiť žalovaným presadzovanú zmenu výšky dotácie. V danom smere tiež nemožno súhlasiť s tým,
že by Zmluva mala v dôsledku uvedeného stratiť v meniacom sa rozpočte svoj podklad ohľadom výšky
dotácie, na ktorú bola uzavretá.

7. Pokiaľ ide o protinárok žalovaného, súd po vykonaní dokazovania zdôrazňuje, že medzi stranami
nedošlo k situácii, kedy by žalobcovi vznikla povinnosť podľa článku II bod 9 Zmluvy (ktorého znenie
zohľadňovaloajpožiadavkuustanovenú§6ods.5VZNč.2/2017)vrátiťžalovanémuposkytnutúdotáciu.
Článok II bod 9 Zmluvy totiž takúto sankciu stanovil výlučne pri existencii niektorého z dvoch prípadov, a
to pri dôvode nepredloženia zúčtovania finančnej dotácie v lehote do 15. decembra kalendárneho roka,

v ktorom bola dotácia poskytnutá a pri dôvode použitia dotácie na iný účel. Na základe vykonaného
dokazovania je zrejmé a nebolo ani medzi stranami sporné, že dotácia bola v danom prípade použitá na
vopred v žiadosti o dotáciu uvedené účely, t.j. na všeobecne prospešný a verejnoprospešný účel podľa
§ 2 ods. 3 písm. a) VZN č. 2/2017 - rozvoj a ochrana duchovných hodnôt a kultúrnych hodnôt (celoročnáčinnosť organizácie telesne postihnutých - organizovanie výročnej členskej schôdze, rehabilitačný výlet
do Maďarska, cyklistická túra, výlet do F. - Maďarsko, divadelné predstavenia a zhotovenie pamätnej
tabule - k tomu viď doklady na č.l. 26-27, 267 spisu). Uvedené nepopieral ani žalovaný (na pojednávaní

06.04.2022 právna zástupkyňa výslovne potvrdila aj existenciu predmetnej pamätnej tabule podľa
odseku 4 odôvodnenia tohto rozsudku), pričom žalobca aj včas (t.j. v rámci lehoty do 15.
decembra 2018) vykonal zúčtovanie dotácie s rozpočtom obce (viď č.l. 26-27 spisu). Nakoľko uzavretá
zmluva výlučne s uvedenými dvomi dôvodmi spájala možnosť vzniku sankcie spočívajúcej v povinnosti
žalobcu vrátiť dotáciu, iné prípadné nedostatky na strane žalobcu pri plnení zmluvy nemohli spôsobiť

rovnaký následok, pretože to nijakým spôsobom nebolo v zmluve dohodnuté a nemožno to ani nijako
vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy.

8. V konaní síce žalovaný ani jednoznačne nepreukázal doručenie jeho odpovede z 27.05.2019
žalobcovi /žalovaný k odoslaniu tejto odpovede predložil výpis odoslanej pošty obce z 27.05.2018
(č.l. 239 spisu), čo však nepreukazuje aj jej doručenie adresátovi/, pričom z vyjadrení žalobcu, ako aj

vypočutej svedkyne - účtovníčky žalobcu vyplýva, že žalobca o tejto odpovedi nemal vedieť, súd tu
považoval za rozhodujúce to, že ani z predmetnej odpovede žalovaného z 27.05.2019, ktorou obec
na dopyt žalobcu písomne zdôvodnila krátenie dotácie a v ktorej závere zároveň žalobcu vyzvala na
doplnenie podkladov k zúčtovaniu dotácie (viď č.l. 227 spisu) nevyplývala žiadna sankcia
spočívajúca v povinnosti žalobcu vrátiť dotáciu. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca obdobným spôsobom

dodatočne dopĺňal už odovzdané zúčtovanie poskytnutej dotácie aj v predchádzajúcom roku 2017
(viď č.l. 243 spisu), pričom žiadna sankcia nebola voči nemu uplatnená ani v predchádzajúcom roku.
Žalovaný sa prvýkrát zmienil o tom, že podľa neho by mal žalobca z dôvodu riadneho nezdokladovania
sumy z dotácie vrátiť túto sumu obci až vo svojej neskoršej odpovedi na výzvu z 16.12.2019, pričom aj
tu bez akéhokoľvek bližšieho odkazu na príslušné ustanovenie zmluvy, resp. v jej spojitosti na príslušné

ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého by žalovaný toto mohol
oprávnene a reálne požadovať. Súdu neprináleží z účtovného hľadiska hodnotiť, či žalobcom k
zúčtovaniu dotácie predložené doklady boli postačujúce na účely čl. II bod 7 Zmluvy v spojení s § 6
ods. 4 VZN č. 2/2017, avšak opätovne zdôrazňuje, že žalobca zúčtovanie dotácie vykonal včas podľa
prílohy č. 2 k VZN č. 2/2017 (č.l. 26-27 spisu), pričom sankcia, resp. povinnosť vrátenia dotácie nebola

podľa Zmluvy v spojení s § 6 ods. 5 VZN č. 2/2017 dohodnutá, resp. ustanovená pre prípad, keď je
potrebné už iba doplniť odovzdané zúčtovanie ďalšími (účtovnými) dokladmi, pretože taká sankcia sa
podľa výslovného obsahu uvedených ustanovení mohla uplatniť len pri úplnom opomenutí vykonania
zúčtovania v stanovenej lehote, čo nie je tento prípad (súd zároveň nevzhliadol dôvod na aplikáciu
rozširujúceho výkladu uvedených ustanovení). Podľa výpovede svedkyne pritom doklady požadované

žalovaným (faktúra / príjmový doklad podľa č.l. 20 spisu) mali byť (podľa vyjadrenia svedkyne na žiadosť
obecného úradu) predložené cca v septembri 2019 priamo hlavnej kontrolórke obce, čím považoval
žalobca svoju úlohu z výzvy žalovaného z 27.05.2019 za splnenú. Predmetné doklady predložil žalobca
aj ako prílohy podanej žaloby v tejto veci (č.l. 28-34 spisu), resp. aj v jeho replike (č.l. 172 a nasl. spisu).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval protinárok žalovaného za neopodstatnený a tým za

nespôsobilý na prípadné započítanie so žalobcom v tomto konaní uplatňovanou pohľadávkou /súd tu len
okrajovo poznamenáva, že žalovaným uplatnená námietka započítania vzájomných pohľadávok, ktorá
je však z dôvodu nepreukázania existencie protinároku bezpredmetná, na druhej strane sama osebe
svedčí o tom, že žalovaný existenciu žalobcovej pohľadávky touto námietkou výslovne potvrdzoval,
nakoľko jedine proti existujúcej pohľadávke mohol chcieť platne započítať svoju (v konečnom dôsledku

nepreukázanú) pohľadávku/.

9. V uvedených súvislostiach sa súd tiež stotožnil s argumentáciou žalobcu (korešpondujúcou s
obsahom spisu), že žalobca včas zúčtoval skutočne poskytnutú dotáciu vo výške 2.000,- € tak, že
na uskutočnený 5-dňový rehabilitačný výlet do Maďarska si uplatnil 400.- € (hoci za tento výlet zaplatil

1.434,- €), za športový deň 600,- € (hoci jeho náklady boli 624,- €) a za pamätnú tabulu 100,- € (hoci jeho
náklady boli 1.150,- €). Spolu teda žalobca vyúčtoval náklady len vo výške 2.000,- € zodpovedajúcej
výške skutočne vyplatenej dotácie. Žalovaný svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v predmetnej zmluve
nedodržal a do 15.12.2018 dohodnutú dotáciu v celej výške 3000,- € žalobcovi neposkytol. Žalovanému
preto nemohlo vzniknúť právo na zúčtovanie dotácie vo výške 3000.- € zo strany žalobcu do 15.12.2018.

Takéto právo bude mať žalovaný proti žalobcovi až po vyplatení dotácie v celej výške 3000,- €, resp.
vo zvyšnej časti 1.000,- €. Vzhľadom na porušenie povinnosti žalovaného sa teda žalobca nemohol
dostať do omeškania so zúčtovaním ani v zostávajúcej časti 1.000,- € a žalovanému z toho nemohlo
vzniknúť právo na vrátenie dotácie.10. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny
1.000,- eur za oprávnený a v konaní riadne preukázaný. Súd preto žalobcovi výrokom II priznal túto

sumu na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, pričom zároveň výrokom I konanie
v časti žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- € od 02.02.2018
do 15.12.2018 čiastočne zastavil podľa ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p. na základe čiastočného
späťvzatia žalobcu z 16.11.2021 a za nepochybne existujúceho súhlasu žalovaného s týmto čiastočným
späťvzatím. Súd zároveň v zmysle ust. § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z
priznanej istiny tak ako to vyplýva z výroku II rozsudku od 16.12.2018 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
lehote zúčtovania, do ktorej mala byť chýbajúca časť dotácie v roku 2018 najneskôr vyplatená), až do
zaplatenia, keďže žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania s plnením tohto svojho peňažného
záväzku,

11. Z vyššie uvedených dôvodov súd zároveň výrokom III rozhodol o protinároku žalovaného tak, že v
zmysle vyjadrenia žalovaného z 04.11.2021 majúceho účinky čiastočného späťvzatia vzájomnej žaloby
v časti o zaplatenie istiny 150,- eur, za nepochybne existujúceho súhlasu žalobcu s týmto čiastočným
späťvzatím, konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v uvedenej časti zastavil podľa ust. § 145 ods. 2,
§ 146 ods. 1 v spojení s § 147 ods. 3 C.s.p., pričom z dôvodu prehľadnosti o zvyšku vzájomnej žaloby

žalovaného o zaplatenie 1.000,- eur súd rozhodol samostatným výrokom IV tak, že ju v uvedenej zvyšnej
časti zamietol.

12. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania
predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil,

pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v
konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho
rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo
veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť

meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 100 % (v časti celej istiny rozhodujúcej pre

určenie celkového úspechu strany v spore) a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu
predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok V rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).