Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/279/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211204032
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2211204032.5

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti
povinnému: F.. H. P., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr.
Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod. sp. zn. EX 3451/11, o
vymoženie 260 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 7Er/279/2011-46 zo dňa 09.08.2022 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
22.02.2011 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu -
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03698/10 zo dňa 27.09.2010.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 31.01.2010 a vykonateľnosť dňom 03.02.2011. Dňa

06.05.2011 súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného. Dňa 03.02.2016 bolo súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016, v ktorom sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného
vzťahu medzi ním a povinným, k nároku, ktorý bol zabezpečený zmenkou.
2. Uznesením č.k. 7Er/279/2011-46 zo dňa 09.08.2022 súd exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia §
243f ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nebolo v zákonnej

lehote doručené súdu. Oprávnenému bolo toto uznesenie doručené dňa 23.08.2022.
3. Voči uzneseniu č.k. 7Er/279/2011-46 podal dňa 31.08.2022 sťažnosť. Súd konštatuje, že sťažnosť
bola podaná aktívne procesne legitimovaným subjektom na podanie sťažnosti a v zákonnej lehote na
jej podanie. V sťažnosti oprávnený tvrdí, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.
Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania

voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4
Exekučnéhoporiadku,ktoréodkazujenafyzickúosobu,pričomhlavnýkauzálnyvzťah,akoajpredmetné
exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú ktorá uzatvorila zmluvu o úvere na výkon
podnikania. Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to, že sa predmetné ustanovenia na dané
exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky prehlásila, že peňažné

prostriedky žiadala poskytnúť na výkon podnikania. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli
súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na
vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f
ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. V zmysle uvedeného oprávnený poukazuje
na to, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie

súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň oprávnený uvádza, že medzičasom nedošlo kzmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený navrhuje, aby súd druhej inštancie
napadnuté Uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona

odkladajú.
6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní je exekučným titulom zmenkový rozhodcovský rozsudok a podľa
§ 243 f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 sa tieto exekúcie odkladajú, uplatňuje sa

tu relatívna výnimka v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z..
8. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej
inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.
13. Podľa § 250 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná,
súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný

právnym názorom súdu.
14. Súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne
exekúciu zastavil. Súd sa stotožnil v názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý vyjadril v uznesení sp.
zn. 25CoE/6/2022 zo dňa 04.05.2022 a to, že:...“ súd prvej inštancie nemusel vec preskúmavať, a
to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f

ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávnenej,
ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 04.02.2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z.z.,
ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa
23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak oprávnená bola
povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do

22.01.2016. Oprávnená takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobila, ale exekučnému súdu
ho doručila prostredníctvom súdneho exekútora až 04.02.2016. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal
stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné
v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo

súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo
exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor
[§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo

vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej
patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti
na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu
o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene,

zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním
vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu,
a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.“15. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že dôkazy preukazujúce vzťah s povinným predložil už pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie a preto povinnosť na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
považuje za splnenú, súd s tým nemôže súhlasiť. Ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bola

oprávneným, ktorí si uplatňovali nároky zo zmenky, uložená povinnosť doplniť návrhy na vykonania
exekúcie bez ohľadu na to, či už pri podaní samotného návrhu na vykonanie exekúcie iniciatívne
predložili nejaké takéto dôkazy alebo nie.
16.Obiterdictumsúdpoznamenáva,ženapriektomu,žezmluvaoúvereobsahujeoznačeniepovinného
ako fyzickej osoby s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval

za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený
akofyzickáosoba-nepodnikateľ,pričomvpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý
konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť
spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v
neprospech oprávneného.).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v predmetnej veci je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci,
keď si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
v zákonnej lehote.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého

uznesenia, exekúcia je správne zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Sťažnosť
oprávnenéhonebolapodanádôvodneauznesenievydanévyššímsúdnymúradníkomjevecnesprávne,
a preto sťažnosť oprávneného v zmysle § 250 ods. 1 CSP zamietol.
19. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.