Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206937
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8118206937.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov,
IČO: 35510722, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské
Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., advokátska

kancelária, Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 35 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/119/2018-68 zo 16.6.2022,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 210,- eur s prísl.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 84 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanom prípade si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.683,15 eur ako rozdiel medzi sumou 6.186,70 eur,

ktorú žalovanému v splátkach uhradila, a poskytnutými finančnými prostriedkami v celkovej výške
3.503,55 eur, a to s poukazom na to, že podľa rozsudku vydaného v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 15C/16/2016 je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov pre absenciu
obligatórnych náležitostí v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tieto skutočnosti
žalovaný nerozporoval a voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bránil sa iba námietkami
premlčania, a to jednak uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby a tiež tým, že nárok žalobkyne

podlieha z prevažnej časti premlčaniu aj pre uplynutie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby vzhľadom
na to, že za 3 roky pred podaním žaloby žalobkyňa uhradila v splátkach sumu 210,- eur.

3. Námietku uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, napriek presvedčivej argumentácii žalovaného, súd neuznal, nakoľko podľa rozhodnutia
NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade

bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je
bezúročná a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť
splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.“. Tento moment pritom súdy v
zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove /podľa ktorej „Každý je povinný poznať právo,
no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby ho vedel aj správne aplikovať.“ (rozsudok KS PO sp. zn.
20Co/3/2020, a obdobne rozsudok KS PO sp. zn. 20Co/1/2019, aj sp. zn. 7Co/112/2019, a mnohé

ďalšie), pri nedostatku iných zistení, odvíjajú až od času konzultácie spotrebiteľa ohľadom skutočností
týkajúcich sa zmluvy s advokátom, resp. so združením na ochranu občana spotrebiteľa. Z vykonanéhodokazovania pritom v tomto smere vyplynulo len to, že žalobkyňa svoje tvrdenia o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetného úveru prvý krát uplatnila (a teda už aj poznala) až v písomnom vyjadrení
k žalobe v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/16/2016 zo dňa 9.6.2016, čo je menej ako

dva roky pred podaním tejto žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žalovaný netvrdil a ani
nepreukázal žiadne také osobitné skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalobkyňa mala vedomosť o
bezdôvodnomobohateníužpredtým,subjektívna2-ročnápremlčaciadobaprepodaniežalobyovydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ podľa vyššie uvedenej rozhodovacej praxe zachovaná
bola.

4. Za čiastočne dôvodnú však súd v danom prípade uznal námietku uplynutia objektívnej 3-ročnej
premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynúcej odo dňa, kedy k nemu
došlo. Subjektívna premlčacia doba práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia totiž môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, keďže podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje (bez ohľadu na vedomosť oprávneného

o bezdôvodnom obohatení) najneskôr po troch rokoch, resp. v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného úmyselne, najneskôr po 10 rokoch odo dňa, keď k nemu došlo. Žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by mali svedčiť o úmysle žalovaného bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť (o vedomostnej
aj vôľovej zložke jeho úmyslu - viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 - teda že minimálne v
zmysle nepriameho úmyslu nepochybne vedel, že svojim konaním môže spôsobiť vznik bezdôvodného

obohatenia, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, čiže následok priamo nechcel, ale bol
uzrozumený s tým, že nastane), okrem poukazu na profesionálne postavenie žalovaného (viď bod 19.
tohto odôvodnenia),však žalobca nijako netvrdil (a teda ani nepreukázal), a ani súd, v medziach stranami
vymedzenéhopredmetukonaniaanimiprednesenýchskutkovýchtvrdeníapredloženýchpríloh,nezistil.
V súvislosti s absenciou vyššie uvedených skutočností svedčiacich o nepriamom úmysle pritom súd

subsidiárne poukazuje najmä na výklad zavinenia v odbornom komentári k Trestnému zákonu, podľa
ktorého zavinenie je vybudované na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej, pričom tento komentár
(okrem potreby zistenia vedomostnej zložky) uvádza, že: „Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo
nechcel spôsobom uvedeným v ... zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane.“ (in: Samaš, O.,

Stiffel, H., Toman, P., Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2006, s. 44). Tieto
skutočnosti, tak ako je uvedené vyššie, však v konaní zistené neboli (žalobkyňa tvrdila len to, že
žalovaný o bezdôvodnom obohatení vedieť mohol a mal, čo sú však predpoklady zavinenia, resp.
zodpovednosti z nedbanlivosti). Súd preto pri posúdení uplatnenej námietky premlčania vychádzal zo
všeobecnej 3-ročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá plynie

odo dňa, keď k nemu malo dôjsť. Podľa nespochybnených tvrdení žalovaného pritom všetky plnenia, z
ktorých malo dôjsť k bezdôvodnému obohatenia, okrem sumy 210,- eur, mu žalobkyňa uhradila viac ako
3 roky pred podaním žaloby, a keďže v konaní (tak ako je to uvedené v bode 18. a 19. tohto odôvodnenia)
nebolo zistené a preukázané, že by sa žalovaný v súvislosti s prijatím plnení na základe úverovej zmluvy
od žalobkyne nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov (istiny) obohatil úmyselne, a nebol tak

zákonný dôvod na aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, právo na vydanie plnenia zo súm
prevyšujúcich 210,- eur uhradených viac ako 3 roky pred podaním žaloby tak bolo premlčané. Preto
súd žalobkyni bezdôvodné obohatenie uplatnené nad túto sumu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ
priznať nemohol a žalovaného zaviazal len na zaplatenie jeho časti v sume 210,- eur s príslušenstvom
a prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o tom, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 bolo údajne
prekonané rozhodnutím NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 odkazujúcim na rozhodnutie Súdneho dvora
EU C-485/19, tak súd poukazuje na to, že SD EU v uvedenom rozhodnutí (v prípadoch v ňom
vymedzených) nevylúčil 3-ročnú premlčaciu lehotu vo všeobecnosti, ale len jej aplikáciu za určitých

okolností, a to zo začiatkom odo dňa keď došlo k bezdôvodnému obohateniu predtým, než sa skončí
platnosť zmluvy. SD EU totiž v uvedenom rozhodnutí v bode 59. uviedol, že „pokiaľ ide o stanovenú
dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je v tomto prípade tri roky, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ je
táto lehota stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v takomto rozsahu je v zásade dostatočná
na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže

táto dĺžka sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity.“ SD EÚ pritom podľa bodu 63. v
predpokladoch uvedeného rozhodnutia vychádzal z toho (zo situácie), že „zmluvy o úvere, akou je
zmluva, o akú ide vo veci samej, sa vo všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia, a preto, ak je
udalosťou, na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnenádlžníkom, čo musí overiť vnútroštátny súd, nemožno vylúčiť, že prinajmenšom pre časť uskutočnených
platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí platnosť zmluvy, takže
takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa vrátenia

platieb uskutočnených na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami.“ Ako
vyplýva z bodu 66. tohto rozhodnutia, vzhľadom na tieto úvahy SD EU formuloval záver, že: „Zásada
efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že
na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy
o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore
s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia
lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.“). V nadväznosti na
to NS SR v rozhodnutí 7Cdo/268/2021 bez ďalšieho odôvodnenia uviedol, že „Vzhľadom na to, že
podľa rozsudku Súdneho dvora EU C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej

trojročnej premlčacej lehoty, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú
objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia).“
Podľa názoru procesného súdu teda uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ, tak ako je to uvedené už
vyššie, nevylúčil 3-ročnú premlčaciu lehotu, resp. nebráni vnútroštátnej právnej úprave objektívnej 3-
ročnej premlčacej lehoty pre žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených vo

všeobecnosti, ale len takej vnútroštátnej právnej, podľa ktorej 3-ročná premlčacia lehota začína plynúť
odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu v prípadoch, ak je udalosťou, na základe ktorej začína
plynúť, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom predtým, než sa skončí platnosť zmluvy, čo musí overiť
vnútroštátny súd.

6. O takúto situáciu však v prejednávanom prípade nejde, keďže v danom prípade udalosťou, na základe
ktorej v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ začala plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia (pozostávajúceho zo súm uhradených žalobkyňou nad rámec jej poskytnutých peňažných
prostriedkov), nie je akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom (žalobkyňou) predtým, než sa skončila
platnosť zmluvy (nešlo o platby na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky počas trvania platnosti

zmluvy), ale (vo vzťahu bezdôvodnému obohatenia) len úhrada tej platby resp. tých platieb, ktoré
uskutočnil žalobca až nad rámec istiny (po uhradení istiny, ktorú mal žalovanému vrátiť), a ku ktorým
došlo navyše až po zosplatnení (skončení platnosti úverovej zmluvy a používania úverovej karty). Inými
slovami, žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia iba z platieb nad rámec istiny, ku
ktorým došlo (a premlčacia doba na ich vydanie začala plynúť) až v období po skončení platnosti

zmluvy (ukončenej vypovedaním zo dňa 6.2.2013). Všetky tieto čiastky, okrem sumy 210,- eur, pritom
žalobkyňa, podľa nespochybnených tvrdení žalovaného, uhradila viac ako 3 roky pred podaním žaloby,
a v súvislosti s tým navyše aj platnosť zmluvy sa skončila viac ako 3 roky pred podaním žaloby, keď
podľa výpisu z pôžičkovej karty predloženého žalovaným v tomto konaní (č.l. 23) nebolo žalobkyni
najneskôr od 23.4.2015 umožnené žiadne ďalšie čerpanie a používanie kreditnej karty, a bolo na nej

poznamenané vyhlásenie okamžitej splatnosti (a podľa č.l. 56 z pripojeného spisu vo veci 15C/16/2016
boložalobkynilistomzodňa6.2.2013oznámenévypovedaniezmluvyavyhláseniepredčasnejsplatnosti
dlžného zostatku). Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného v tomto konaní
tak v zmysle rozhodnutia SD EU C-485/19 nebol ohrozený tým (čo podľa bodu 63. tohto rozsudku
musí overiť vnútroštátny súd), že by udalosťou, na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia

lehota, bola akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, a že by k uplynutiu premlčacej lehoty malo dôjsť
ešte predtým, než sa skončila platnosť zmluvy, a išlo tak o režim premlčania, ktorý by spotrebiteľom
systematicky odopieral možnosť domáhať sa vrátenia platieb uskutočnených na základe podmienok,
ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami.“

7. Na základe uvedeného, v dôsledku uplynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej doby na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia plynúcej od úhrady splátok, mohol tak súd žalobe vyhovieť len v časti o
zaplatenie sumy 210,- eur uhradenej menej ako 3 roky pred podaním žaloby spolu s príslušným úrokom
z omeškania, a v ostatnej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe súm zaplatených nad
istinu po skončení platnosti zmluvy viac ako 3 roky pred podaním žaloby pre premlčanie, ako aj v časti

neoprávnene uplatneného obdobia nároku na úroky z omeškania, zamietol.

8. Úroky z omeškania spojené s vydaním bezdôvodného obohatenia si totiž žalobkyňa uplatnila už
odo dňa 11.4.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok vydaný v konaní na tunajšom súde podsp. zn. 15C/16/2016, ktorým bola zamietnutá žaloba právneho nástupcu žalovaného voči žalobkyni
o zaplatenie 4.357,82 eur s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nakoľko však čas
splnenia dlhu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený právnym predpisom, a nebol

určený ani v rozhodnutí súdu, na ktoré poukázala žalobkyňa, a súčasne žalovaného o jeho vydanie
osobitne nepožiadala, v zmysle ustanovenia § 563 OZ bol žalovaný povinný vydať žalobkyni toto
bezdôvodné obohatenie nasledujúceho dňa po doručení žalobnej žiadosti (žaloby - doručenej mu
kompletne 14.8.2018), až od ďalšieho dňa je v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu, a preto od
toho dňa je povinný platiť žalobkyni z priznanej dlžnej sumy aj úroky z omeškania. Súd preto žalobkyni

priznal sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 210,- eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania
v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR za čas po jeho
splatnosti vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, než bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku,
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP so zreteľom na čiastočný úspech
sporových strán v tomto konaní.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, okrem výroku, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v celom

rozsahu vyhovel.

11. Poukázala na to, že konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery
na základe vadných zmlúv sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému
obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas

ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučuje inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na
úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne a nejde o náhodné jednorazové nedbanlivostné zlyhanie.
Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov prijímal platby nad spotrebiteľovi
poskytnutú sumu pri neplatných alebo bezúročných úveroch dobromyseľne.

12. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je to sám veriteľ, kto pripravuje úverové zmluvy nespĺňajúce
zákonné kritériá. V predmetnej úverovej zmluve chýbajú údaje o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN, teda
najzákladnejšieinformácieumožňujúceklientoviporovnávaťvýhodnosťponúkanéhoúveru.Neuvedenie
zákonom požadovaných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok bezúročnosť
a bezpoplatnosť úveru. Žalovaný ako odborník na finančnom trhu musel o týchto skutočnostiach a o ich

následkoch vedieť a musel byť s tým uzrozumený.

13. Podstata aplikácie 10-ročnej premlčacej doby spočíva v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby
dodávateľ prijal platbu, o ktorej vedel, že ju získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie,
a to aj v prípade, ak by sa pripustilo, že v dobe uzatvorenia vadnej zmluvy tento úmysel nemusel

mať. V každom prípade prijatím platby tvoriacej bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa získať
bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola
vyplatená bez právneho dôvodu. Obchodník – profesionál vedel, že mu bola platba vyplatená v rozpore
so zákonom a napriek tomu si platbu ponechal. O tom, že zo strany žalovaného išlo celkom o úmysel
bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť, svedčí okrem samotného prijímania platieb nad rámec

poskytnutej istiny aj žaloba žalovaného doručená na Okresný súd Prešov 21.1.2016, kde konanie bolo
vedené pod sp.zn. 15C/16/2016, keď si od žalobkyne uplatňoval zaplatenie sumy 4.357,82 eur s prísl.
Na tieto finančné prostriedky nemal nárok a skúšal, či sa v súdnom konaní bude spotrebiteľka brániť
a poukáže na nedostatky v spotrebiteľskej zmluve.

14. Závažnosť neuvedenia RPMN a ročnej úrokovej sadzby v úverovej zmluve je možné prirovnať
k prípadu, kedy by pracovná zmluva neobsahovala povinné náležitosti, najmä druh práce, miesto
výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, pracovný čas a podobne. Popísané konanie
žalovaného preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

15. V tejto súvislosti treba poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
C-776/19 až C-782/19 z 10.6.2021, vo veci C-485/19 z 22.4.2021 a v spojených veciach C-698/18až C-699/18 z 9.7.2020, z ktorých možno vyvodiť aplikáciu 10-ročnej premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia v prípadoch obdobnej povahy ako je prejednávaná vec.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. So zreteľom na obsah odvolania žalobkyne, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok
o trovách konania, a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobkyne

napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).

18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, pretože
nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento bol vydaný na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný, pričom nepreskúmateľnosť
tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v
danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom
konaní.

19. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

23. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Podľa § 563 OZ - ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25.Vprejednávanejvecibolonepochybnepreukázané,že24.11.2005uzavrelažalobkyňasožalovaným
žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový
rámec vo výške 896,24 eur a poskytnuté finančné prostriedky sa zaviazala splácať formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 29,87 eur. Túto kartu užívala od uzavretia úverovej zmluvy do roku 2012

avtomtoobdobívyčerpalafinančnéprostriedkyvcelkovejsume3.503,55eurazaobdobieoddecembra
2005 do novembra 2015 žalovanému uhradila sumu 6.186,70 eur.

26. Žalovaný bol neúspešný v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 15C/16/2016,
v ktorom sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu a následne jeho právny nástupca spoločnosť

Intrum Justitia Slovakia s.r.o. domáhali zaplatenia voči žalobkyni v procesnom postavení žalovanej sumy
4.357,82 eur, nakoľko súd v tomto inom konaní zistil, že predmetný úver treba považovať za bezúročný
a bezpoplatný.

27. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal

s tvrdením žalobkyne, že v prejednávanej veci treba aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré je v súčasnosti predmetom konania, nakoľko ide o bezdôvodné
obohatenie získané úmyselne. Tento úmysel možno vyvodiť z absencie základných náležitostí úverovej
zmluvy, najmä údajov o úrokoch a RPMN, ktoré sú stanovené zákonom, pričom táto absencia bolav konečnom dôsledku dôvodom pre zamietnutie žaloby o zaplatenie sumy 4.357,82 eur v konaní pod
sp.zn. 15C/16/2016 a kvalifikáciu tohto úveru ako bezúročný a bezpoplatný.

28. V tomto smere treba prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobkyne spočívajúcej v tom, že minimálne
v rovine nepriameho úmyslu žalovaný ako banka, ktorá poskytuje permanentne úvery, bol uzrozumený
s tým, že predmetná úverová zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch,
o čom sa v konečnom dôsledku presvedčil práve v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp.zn. 15C/16/2016.

29. Treba tiež konštatovať, že pôvodné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/238/2017, ktoré
spochybňovalo a limitovalo možnosti uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného
obohatenia pri získaní tohto obohatenia úmyselne, bolo prekonané aktuálnym rozhodnutím najvyššieho
súdu sp.zn. 7Cdo/268/2021, ktoré nadväzuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp.zn.
C-485/19.

30. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie sp.zn. C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej 3-ročnej
premlčacej lehoty, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10-ročnú objektívnu
premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia.

31. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
sp.zn. C-485/19 nevylúčil aplikáciu 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty s tým, že podľa názoru
Súdneho dvora Európskej únie zásada efektivity pri výklade smerníc Rady 93/13 EHS a Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48 ES nebráni vnútroštátnej právnej úprave objektívnej 3-ročnej premlčacej

lehoty pre žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených vo všeobecnosti, ale
len takej vnútroštátne úprave, podľa ktorej 3-ročná premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď došlo
k bezdôvodnému obohateniu v prípadoch, ak je udalosťou, na základe ktorej začína plynúť akákoľvek
platba uskutočnená dlžníkom pre tým, než sa skončí platnosť zmluvy, čo musí overiť vnútroštátny súd.

32. V prejednávanej veci je však podstatou problému aplikácia ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že v zásade sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za 3 roky, avšak ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

33. Touto okolnosťou sa však súd prvej inštancie náležite nezaoberal, pretože svoju pozornosť
koncentroval na bod 63. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-485/19, z ktorého vyplýva
vo vzťahu k prejednávanej veci, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného
v tomto konaní nebol ohrozený tým, že by udalosťou, na základe ktorej začína plynúť 3-ročná premlčacia
lehota, bola akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom a že by k uplynutiu premlčacej lehoty malo dôjsť

ešte pred tým, než sa skončila platnosť zmluvy a išlo tak o režim premlčania, ktorý by spotrebiteľom
systematicky odopieral možnosť domáhať sa vrátenia platieb uskutočnených na základe podmienok,
ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami.

34. Žalobkyňa v tomto konaní však poukazovala na to, že žalovaný ako dodávateľ, ktorý dlhodobo

v rámci profesionálnej činnosti sa zaoberá poskytovaním úverov, bol si nepochybne v rovine minimálne
nepriameho úmyslu vedomý toho, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, ktorú pripravil a ktorú
so žalobkyňou uzavrel, nemá náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vedie nielen
k záveru o bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru, ale aj k záveru o tom, že toto bezdôvodné obohatenie
bolo získané úmyselne, teda pri plnom vedomí následkov, ktoré spôsobuje absencia základných

náležitostí úverovej zmluvy spotrebiteľského úveru podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Za týchto okolností nie je náležité skúmanie aplikácie 3-ročnej premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci, ale koncentrovanie sa na to, že výsledky doposiaľ
vykonaného dokazovania naznačujú, že ide o bezdôvodné obohatenie získané žalovaným úmyselne.

36. Takéto nazeranie (ktoré však súd prvej inštancie zatiaľ vo veci neaplikoval) je v konečnom dôsledku
v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/268/2021 a v súlade s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie sp.zn. C-485/19, z ktorého nepochybne vyplýva, že Čl. 2 písm. b), Čl. 6 ods. 1a Čl. 7 ods. 1 Smernice 93/13, ako aj zásady ekvivalencie, efektivity a právnej istoty sa majú vykladať
v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého žaloba o vrátenie
súm bezdôvodne zaplatených na základe nekalej podmienky nachádzajúcej sa v zmluve, uzatvorenej

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, podlieha 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúť odo dňa úplného splnenia tejto zmluvy, ak sa predpokladá bez potreby overenia, že k tomuto
dátumu spotrebiteľ musel vedieť o nekalom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky alebo keď pre
podobné žaloby založené na určitých vnútroštátnych právnych predpisoch, táto lehota začína plynúť až
od okamihu určenia právneho dôvodu týchto žalôb súdom.

37. Napokon treba zdôrazniť, že z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-485/19
z 22.4.2021 nepochybne vyplýva, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni
vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere, na základe nekalých podmienok v zmysle
Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo

na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/
EHS sa vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

38. V tomto smere nemôže obstáť argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v napadnutom rozsudku,
že nešlo o platby na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky počas trvania platnosti zmluvy, pretože
rozhodnutie C-485/19 sa vzťahuje aj na úvery, ktoré sú konštruované v podmienkach, ktoré sú v rozpore
s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, pričom je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania,

nespĺňala tieto požiadavky, ktoré boli transponované do Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného
v čase vzniku úverového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Preto je aplikácia tohto rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie (C-485/19) aj v predmetnej veci namieste, a to v zmysle vylúčenia
možnosti aplikovania 3-ročnej premlčacej lehoty na predmetné vydanie bezdôvodného obohatenia
za predpokladu, že sa zistí možnosť aplikácie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v otázke

premlčania. Ako bolo vyššie naznačené, súd prvej inštancie sa takýmito úvahami nezaoberal, a preto
jeho rozhodnutie je treba považovať za predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu a v tomto zmysle nepreskúmateľné, pretože nereagoval na základné argumenty
uplatnené žalobkyňou v tomto konaní z pohľadu aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty na vydanie tohto
bezdôvodného obohatenia.

39. V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj na body 65. a 66. odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora
C-485/19, z ktorého vyplýva adekvátnosť aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty vo veciach takej povahy,
akou je aj prejednávaná vec.

40. Preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

41. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a bude sa
zaoberať aplikáciou 10-ročnej premlčacej lehoty na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia

uvedenej v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom vyhodnotí argumentáciu žalobkyne uplatnenú
v tomto konaní týkajúcu sa úmyselného konania žalovaného ako dodávateľa úverov v úverových
zmluvách, pokiaľ v úverových zmluvách (a to najmä v úverovej zmluve týkajúcej sa žalobkyne, ktorá
je predmetom tohto konania) neuviedol základné náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle vyššie uvedeného. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať taktiež aktuálne platným

rozhodnutím najvyššieho súdu 7Cdo/268/2021, ktoré sa aplikáciou 10-ročnej premlčacej lehoty na
vydanie bezdôvodného obohatenia taktiež zaoberá. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych
úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

42. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj trovách tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3: 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).