Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214297
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1711214297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobcov:1/ I. P., bytom G. XX, XXX XX S., 2/
O. H., bytom I. H. XX, XXX XX G., obaja zastúpení spoločnosťou Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská
3, 811 04 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanej: Z. P., bytom U. 6, XXX XX G., zastúpenej advokátom
JUDr. Martinom Markom, so sídlom Budatínska 47, 851 06 Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, o

odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 30. septembra 2015, č. k. 8C 279/2011-108
(230),v znení opravného uznesenia tohto súdu z 15. apríla 2016 č. k. 8C 279/2011- 122 (258) a zo 7.
februára 2019, č. k. 8C 279/2011-136 (274), takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok z 30. septembra 2015, č. k.
8C 279/2011-108 (230), v znení opravných uznesení z 15. apríla 2016 č. k. 8C 279/2011- 122 (258) a
zo 7. februára 2019, č. k. 8C 279/2011-136 (274), p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. septembra 2015, č.
k. 8C279/2011-108(230)(ďalejlen„napadnutýrozsudok“)zamietolžalobu,ktorousažalobcovia
domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej na kúpnej zmluve, z titulu porušenia ich predkúpneho práva
k nehnuteľnostiam. Žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali nahradenia prejavu
vôle žalovanej na kúpnej zmluve, predmetom ktorej mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
4/45-in na pozemkoch parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaných
na LV č. XXX pre katastrálne územie S. (ďalej len „dotknuté pozemky“) a prevod spoluvlastníckeho

podielu o veľkosti X/XX -in na rodinnom dome súp. č. XXX, ležiacom na pozemku parc. č. XXX/
X, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. (ďalej len „dotknutý rodinný dom“), a to do
výlučného vlastníctva žalobcu 1/a súčasne prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/45-in na
týchto dotknutých pozemkoch a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/45-in na danom dotknutom
rodinnom dome, do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že sú podielovými
spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov a rodinného domu, s tým, že žalobca 1/ má spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX o veľkosti 2/15 z celku a žalobkyňa 2/ o veľkosti 1/15
z celku. Ďalej žalobca 1/ má spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX
o veľkosti 4/15 z celku a žalobkyňa 2/ o veľkosti 2/15 z celku. Žalovaná je spoluvlastníčkouuvedených nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/5 z celku, z toho spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 2/5 k predmetným nehnuteľnostiam, nadobudla od pôvodných spoluvlastníkov - E. H. a F..
A. E. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 24.09.2009. Za prevedené

spoluvlastnícke podiely každý o veľkosti 1/5 žalovaná zaplatila E. H. kúpnu cenu vo výške 1155,57
eur a F.. A. E. kúpnu cenu vo výške 2147,15 eur. Žalobcovia namietali, že predmetná kúpna zmluva
bola uzatvorená bez toho, aby spoluvlastnícky podiel predávajúcich bol najskôr ponúknutý na odpredaj
žalobcom a keďže žalovanánebola blízkou osobou s prevodcami, týmto prevodom došlo
k porušeniu ich predkupných práv. Preto listom z 9.9.2011 žalovanú vyzvali na odpredaj prevádzaných

spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok ako tieto nadobudla, avšak bezvýsledne.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca 1/ je na LV č. XXX evidovaný ako
podielový spoluvlastník o veľkosti 1/15 -iny z celku pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 459 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X o výmere 413 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

žalobkyňa 2/ ako podielová spoluvlastníčka týchto pozemkov o veľkosti 1/15 -iny z celku, a žalovaná ako
podielová spoluvlastníčka týchto pozemkov o veľkosti 3/5 z celku, a to titulom v rozsudku 13C/6/2002
zo dňa 28.09.2005 a titulom kúpnej zmluvy podľa V-XXXX/XX zo dňa 24.09.2009.Z LV č. XXXX mal
súd preukázané, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 2/15 -ín z celku na rodinnom
dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X, žalobkyňa 2/ je podielovou

spoluvlastníčkou tohto rodinného domu o veľkosti 2/15 -ín z celku a žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou tohto rodinného domu o veľkosti 3/5 - ín z celku.

4. Z kúpnej zmluvy z 21.08.2009 (ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XX) súd prvej inštancie zistil, že
túto uzavreli E. H. a F.. A. E., ako predávajúce, a žalovaná, ako kupujúca, predmetom ktorej bol prevod

spoluvlastníckych podielov predávajúcich (každej vo výške 1/5 - iny) k nehnuteľnostiam - pozemkom
parc. č, XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2,
pre katastrálne územie S., zapísaných na LV č. XXX ak rodinnému domu so súp. č. XXX postavenom na
pozemku parc. č. XXX/X za kúpnu cenuXXXX,XX eur(za spoluvlastnícky podiel E. H.) a 2.147,15 eur (za
spoluvlastnícky podiel F.. A. E.), ktorá mala byť uhradená k rukám predávajúcich v deň podpisu zmluvy.

5. Ďalej mal súd preukázané, že žalobcovia listom z 9.9.2011 vyzvali žalovanú (vzhľadom na porušenie
ich predkupných práv) na predloženie ponuky žalobcom na odpredaj pomernej časti prevádzaného
spoluvlastníckeho podielu E. H. a F.. A. E., a to najneskôr do 25.09.2011.

6. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 21D/83/01 z 3.4.2001 (právoplatného dňa 19.04.2001) mal súd
preukázané nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5 z nehnuteľností, a to pozemkov parc.
č. XXX, dom, dvor vo výmere XXXX mX pod G (v KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/
X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X o výmere XX mX zapísaných
na LV č. XXX pre katastrálne územie S.)F.. A. E..

7. Z odborného posudku k rodinnému domu z časti neobývanému z júla 2013 mal súd preukázané, že
po vykonaní ohliadky 11. 07. 2013 autorizovaný stavebný inžinier Ing. Peter Živner uviedol, že stavba
rodinného domu má nestabilnú konštrukciu krovu a doporučuje odstrániť prehnitý krov i so staticky
narušenou nosnou konštrukciou obvodových nosných murív, základy je nutné vytvoriť nanovo, nakoľko

sú neustálym zamáčaním sadnuté a nestabilné.

8. Ing. A. E. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná je dcérou jej bratranca, žalobca 1/ je jej bratranec z
otcovej strany. Po vyhlásení rozsudku o vlastníctve 1/5 dedičstva po otcovi, bola oslovená žalovanou o
odpredaj tohto podielu na nehnuteľnostiach vo výške 1/5 z nehnuteľností. Žalovaná všetko vybavovala,

aktuálne sa navštevujú zriedkavejšie, ale dokiaľ sa neodsťahovala do Ríma, navštevovali sa skoro každý
týždeň. Naďalej spolu oslavujú narodeniny, meniny, Vianoce, dokonca aj sviatky jej detí a vnukov. Túto
1/5 neponúkla žalobcom na odkúpenie, nakoľko mala a má za to, že žalovaná je jej príbuznou. So
žalobcami sa nestýka, stretnú sa tak raz za rok. Do Ríma sa žalovaná odsťahovala približne v roku 2007,
meniny má 21.7., rok úmrtia otca žalovanej si nepamätala, tento žil pred smrťou v S. v dome, v ktorom

teraz bývajú žalobcovia. Žalovaná nemá deti, jej manžel sa volá H., nevie kedy má narodeniny, nepozná
naspamäť jej adresu v Ríme. Žalovaná sa stýkala so svojím otcom predtým, ako sa odsťahovala do
Ríma. Aktuálne je jej kontakt so žalovanou asi 4-krát do roka, vždy keď je žalovaná na Slovensku,
naposledy bola na návšteve začiatkom marca 2014. V roku 2013 sa stretli 2- alebo 3-krát,na Slovensku bola žalovaná v lete v auguste, na Vianoce tu neboli. Žalovaná je jej vzťahovo bližšia.
K samotnému domu má taký citový vzťah, že tam žila jej teta, t. j. sestra jej otca, ktorá jej bola ako
keby babka, pretože žiadnych starých rodičov nezažila. Žalovanú považuje ako za svoju dcéru. Svoj

spoluvlastnícky podiel jej nedarovala iba preto, že sa dohodli, že jej tento predá za dohodnutú cenu.

9. E. H. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcovia sú jej sesternica a bratranec, aktuálne sa nestretávajú,
keďsastretnúsapozdravia,vzťahmajúneutrálny.Žalovanúpozná,jetodcérajejbratranca,je v
podstate ako jej dcéra, prv než išla do Talianska, tak sa často stretávali. Žalovanú pozná od malička,

chodievala k nim (od svojich 2-3 rokov) aj so svojim otcom aj mamou, so svojim bratom. Svedkyňa má
dve dcéry cca. v jej veku, takže sa hrali spolu, boli šťastné, že sú spolu. Dospelí debatovali, bolo
to spravidla v nedeľu. Obdarovávala žalovanú cukríkmi, čokoládou, tak isto i rodičia žalovanej kupovali
jej deťom. Neskôr zhruba po puberte žalovaná už chodievala menej často, ale aj tak občas prišla. Po
puberte žalovanej sa s ňou a jej rodičmi stretávala raz za dva mesiace, alebo tak nejako a to dovtedy,
kýmsažalovanánevydala.Poroku2006sasvedkyňastretávalasožalovanouvždykeďprišlanaúzemie

SR, zobrala svedkyňu von. Niekedy žalovaná prišla 2-3 krát do roka, niekedy celý rok neprišla. Keď
neprišla, tak na veľké sviatky, ako Vianoce, narodeniny, meniny, Veľkú noc žalovaná jej zatelefonovala,
alebo poslala pohľadnicu, takáto frekvencia stretávania sa a ďalšej komunikácie bola aj
v období r. 2007-2009. Pokiaľ ide o osobné starosti alebo radosti, keď žalovaná nemala prácu, tak jej
to hovorila, inak sa nesťažovala, s nejakými osobnými intímnymi problémami sa nezverovala. Sama sa

žalovanej zverovala so zdravotnými problémami, snaží sa ju však nezaťažovať, pokiaľ ide o radosti, tak
tieto s ňou komunikuje, napr. keď vnúčatá urobili školu, tak sa jej pochválila, alebo tiež komunikujeme
o drobných bežných veciach, či už má vianočný stromček hotový a pod. Väčšinou kontaktuje žalovanú
ju, keďže telefón je drahý. Vie, že žalovaná býva v Taliansku v Ríme, deti nemá. Žalovaná ju pozvala
aj na svoju svadbu v Taliansku, nezúčastnila sa jej však zo zdravotných dôvodov, svadobný dar jej

neposkytla, keďže žalovaná nechcela nič prijať. Žalovaná sa nezúčastnila pohrebu jej manžela, keďže
sa nenachádzala na území SR. Žalovaná mala jedného brata, ten zomrel mladý, 29-ročný, jeho pohrebu
sa nezúčastnila, nemal ju kto odviezť narýchlo do krematória. Žalovaná jej neposiela nejaké dary na
sviatky,bonboniéruvždyprinesie.Nerozprávalasasňouakotrebavypovedaťnadnešnompojednávaní.
Svoj spoluvlastnícky podiel neponúkla žalobcom, lebo jej žalovaná bola bližšia, žalobcovia neboli za ňou

ani raz. Žalovaná jej zaplatila nižšiu sumu ako p. E., lebo mala menšiu časť ako p. E., nevedela, že mala
rovnakú časť ako p. E.. Nikto jej nepovedal, že má menšiu časť ako p. E., nezaujímala sa, kto má koľko.
Pozná sa s p. E., je to jej sesternica, vzťah s ňou má dobrý. Na svadbu svojich
dcér žalovanú nepozývala, nakoľko táto sa konala iba v užšom kruhu, svadby boli vr. 1988 a 1991, užší
kruh boli jej bratia, krstná mama dcér, susedia a ľudia, s ktorými boli za dobré, bolo tam asi 15 ľudí, a

to vrátane ľudí od ženícha. Žalovanú považuje ako za svoju dcéru, teší sa, keď sa jej ozve. Pri predaji
pozemku bolo preto pre ňu dôležitejšie komu sa to predá, ako aká bude cena.

10. Y. H. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu 1/ vidí raz za rok, žalobkyňu 2/ vidí po 30-tich rokoch.
Je malinovčanka, žalobcovia sú z S. tiež. Žalovanú pozná, sú kamarátky, vzťah k nej má pozitívny. So

žalovanou sa začala viacej stretávať až keď sa odsťahovala z S., určite do domu v S. chodievala, avšak
nevie ako často. Pozná p. E., je to jej suseda, p. H. nepozná, z P. chodia za p. E. jedine žalovaná
a jej mama, takto sa aj so žalovanou spoznala. Predtým, než žalovaná odišla von, navštevovala sa s p.
E. častejšie, teraz sú spolu tak, že vždy keď žalovaná príde na územie SR, tak sa zastaví aj za p. E.,
vie že sú aj spoločné akcie, dcéra p. E. má na Vianoce narodeniny, vždy sa tam stretnú aj so žalovanou,

jej manželom a jej mamou. Kontaktujú sa aj keď tu žalovaná nie je. Pred svojim odchodom von sa
žalovaná stretávala s p. E. možno raz za týždeň, keď sa prestavoval dom, tak tam bola často, žalovaná
jej pomáhala na stavbe napr. s upratovaním a pod., Pani E. sa vždy mohla na žalovanú spoľahnúť.
Žalovaná navštevovala p. E. snáď iba s mamou. O predmete konania jej povedala p. E., niečo krátke, p.
E. ju len oslovila s tým, či môže ísť dosvedčiť aký je vzťah medzi ňou a žalovanou. Žalovanú registrovala

od malíčka, keďže je stará malinovčanka, žalovaná tam chodievala k babke, avšak teraz sa spoznali
bližšie až po tom, ako začala p. E. prestavovať dom. Žalovaná chodievala ako malá za babkou do S..
V roku 2015 videla žalovanú u p. E. v lete, nepamätá si to presne. Priemerne žalovanú vídava u p. E.
určite raz v zime a raz v lete a niekedy možno aj medzi tým. Svedkyňa je s p. E. veľmi často, v podstate
denne, majú spoločné aktivity. Pred vydajom žalovaná určite občas prespala u p. E..

11. F.. S. E. vo svojej výpovedi uviedol, že je manželom p. E., žalobcov pozná z videnia, približne
od r. 1978, odkedy začal chodievať za svojou terajšou manželkou do S., žalovanú pozná od tejto doby,
navyšejehomanželkasapoznásožalovanou,občasužalovanejprespalajehomanželkaakoštudentka,takže niekedy bol aj za žalovanou na Y. v G.. Má za to, že jeho manželka a žalovaná majú blízky vzťah,
otec žalovanej mu bol ako svedok na svadbe (ako manželkin svedok), často sa navštevovali, odkedy sa
žalovaná odsťahovala do Talianska už to nie je také časté, avšak vzťahy majú aj tak dobré. Žalovaná

sa tiež starala o jeho deti, keď boli malé, rovnako tiež keď išli niekedy na dovolenku, tak sa žalovaná
nasťahovala do domu a starala sa o dom. Predtým než žalovaná išla do Talianska sa stretávali veľmi
často, možno raz za mesiac - dva, keď otec žalovanej býval v S. a tam za ním išla, tak sa za nami
zastavila. Potom tiež keď sa prestavoval dom, čo bol manželkin dom a on túto prestavbu riadil, tak k nim
chodievala každý víkend pomáhať upratovať, čo trvalo možno rok, boli to asi dve letá. Potom keď bola

prestavba hotová, chodievala často. Nevie, kedy žalovaná odišla do Talianska, ale svadbu mala v r. 2006
v Ríme, nebol tam ani jeho manželka tam nebola, aj keď boli pozvaní, boli na dovolenke v Chorvátsku.
V roku 2014 videl žalovanú možno 3-4 krát a to bola ich navštíviť, bola samozrejme aj na oslavách jeho
dcéry v decembri, bavili sa samozrejme aj o súde. Keď je žalovaná na Slovensku, vždy zatelefonuje a
keď je možnosť, tak sa stretnú. Nebol nejaký rodinný dôvod, aby ho žalovaná navštívila s manželkou,
keď prišla len tak na kávu, myslí, že raz bol za ňou aj v Rači. Po odsťahovaní žalovanej do Talianska

chodievala na Slovensko možno 3-4 krát. Svedok zdieľa spoločnú domácnosť so svojou manželkou.
Nevie v ktorom roku zomrel otec žalovanej, bolo to však po r. 2001, pretože po tom ako bývali v S.,
ich bol aj on navštíviť. Svedok nie je vždy prítomný, keď žalovaná navštívi jeho manželku. U žalovanej
v Talianskej republike nebol, bola tam jeho manželka so synom, keď boli na výlete v Ríme.

12. Z. P. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca 1/ je z S., odtiaľ ho pozná, občas sa navštívia, keď
si potrebujú vypomôcť s nejakým majstrovaním. Majú normálny vzťah ako na dedine. Pokiaľ ide o
žalobkyňu 2/, táto teraz už v S. nebýva, stretne ju, keď je v S., prípadne keď ide za K. a je tam aj on.
Žalovanú pozná z S., nestretáva sa s ňou, je s ňou rodina, ale nemá s ňou vzťah. Situáciu k domu, ktorý
bol v spoluvlastníctve p. H., p. E. a žalobcov nepozná do podrobna. Nevie, ktorý je dom patriaci rodine

E.. V dome býval I. otec, jeho brat, nepamätá si, kto všetko tam býval, bývala tam celá rodina, myslí,
že tam vyrástli všetci P.. Otec žalovanej bol jeho bratranec. Otec žalovanej býval niekde v Bratislave,
v škole kde robil údržbára, potom keď sa rozviedol sa ocitol v S. a býval u K. asi viacej ako päť rokov.
Nevidel žalovanú, že by chodievala za otcom, nemala o neho záujem, ani o babku, K. sa o neho staral.
K. otec sa tiež staral o babku žalovanej, po jeho smrti to ostalo na samotnom žalobcovi 1/. Svedok

videl prvýkrát žalovanú asi 4-5 rokov dozadu, keď sa menil zámok v dome a na plote, aby mohli chodiť
odzadu, odvtedy ju nevidel, že by chodila niečo pestovať do záhrady. Nevie aký vzťah mala žalovaná s
p. E., či sa spolu stretávali, nevidel ich sa spolu stretávať.

13. Svedkyňa G. H. vo svojej výpovedi uviedla, že približne 10-11 rokov dozadu p. E. prerábala

dom, vtedy sa zoznámila so žalovanou, keďže po prerábke tam bolo treba poupratovať, s týmto všetkým
žalovaná pomáhala, išlo o práce ako po prestavbe, t.j. bolo veľa prachu, umývali sa okná, podlahy, práce
trvali možno týždeň, možno dva. Tak isto tam žalovaná chodievala, keď p. E. chodievala na dovolenku.
Žalovaná jej strážila dom, starala sa o zvieratá, ktoré p. E. mala a to psa, mačky a
sliepky, ktoré zvieratá má doteraz. P. E. chodieva na dovolenku niekedy aj trikrát ročne, dovolenky trvajú

v závislosti od destinácie, niekedy 10 niekedy 12-16 dní. Počas tohto obdobia tam žalovaná v podstate
bývala. Tak isto žalovaná sa s p. E. stretáva vždy 23.12. v roku, keď má dcéra p. E. narodeniny, tam sa
stretávajú viacerí. Nezaujímalo ju, čo jej hovorila p. H. o čom vypovedala na súde. Žalovaná bývavala
u p. E. až približne dokedy sa nevydala do Talianska, t.j. 5-6 rokov dozadu. Kým sa
žalovaná nevydala chodievala za p. E. vždy keď mala čas, bolo to minimálne raz aj dvakrát do mesiaca,

v lete to bolo častejšie, keď sa dalo vonku posedieť na káve, vždy keď boli nejaké oslavy, vždy prišli,
boli pozvaní. Po odsťahovaní sa do Talianska chodievala za p. E. vždy, keď prišla na Slovensko, čo
bolo trikrát za rok, tak sa za ňou zastavila trikrát za rok, keď viac tak viac, nevie o tom, že by sa s p.
E. nestretla, keď bola na Slovensku. Keď svedkyňa vedela, že žalovaná príde, tak sa zastavila u p. E.,
niekedy aj p. E., keď so žalovanou telefonovala, svedkyni odkázala pozdrav. Vždy aspoň cez plot pár

slov so žalovanou prehodila. Že sa žalovaná vždy zastaví za p. E., keď je na Slovensku vie podľa toho,
že o prítomnosti žalovanej na Slovensku alebo že sa sem chystá, sa dozvie z facebooku, alebo od p. E.,
vždy potom žalovanú stretla. V roku 2014 žalovaná prišla na Slovensko minimálne trikrát, t.j. vždy keď
mala súd a23.12. Žalovaná nenavštevuje p. E. len pri príležitosti pojednávaní, chodieva tiež na rodinné
oslavy, chodieva aj pri iných príležitostiach, napr. hody a pod. V roku 2014 sa žalovaná zúčastnila oslavy

narodenín, v marci, a v lete nevie. V r. 2013 evidovala návštevu žalovanej up. E. možno štyrikrát,
v decembri určite, to už majú zaužívané. Vzťah svedkyne k žalovanej je kamarátsky, so žalovanou sa
stretne na Slovensku len keď ide za p. E., keď ide svedkyňa, prípadne aj s rodinou, do Ríma, tak vtedy
žalovanú navštívi. V roku 2014 sa stretla so žalovanou asi štyrikrát, v r. 2013 možno tri-, možno štyrikrát.Keď je svedkyňa v Taliansku, tak sa jej žalovaná venuje, idú na obed, ukazuje jej mesto a pod. Otec
žalovanej a p. E. boli bratranec a sesternica, nevie o ďalšej rodine žalovanej v S.. Žalovaná pozná brata
p. E.. Vzťah žalovanej a p. E. by charakterizovala ako veľmi dobrý, ešte nezažila, že by na seba nakričali

alebo sa pohádali. Má za to, že žalovaná chodieva na Slovensko ako častejšie ako na začiatku, keď
na začiatku po odsťahovaní sa do Talianska chodievala možno dvakrát ročne, určite vždy na Vianoce
a potom ešte v lete.

14. Žalobca 1/ I. P. vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodné spoluvlastníčky E. H. a A. E. sú jeho

sesternice, otec žalovanej bol jeho bratranec, v dome býva výlučne žalobca 1/, nemôže do neho
investovať, keďže žalovaná je väčšinová vlastníčka.

15. Žalobkyňa 2/ O. H. vo výpovedi uviedla, že jej brat chce naďalej zostať bývať v predmetnom dome,
jej dcéra tam chce stavať. Chcela by tam bývať s jej bratom, teraz žije u nej.

16. Žalovaná Z. P. vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný dom bol užívaný otcom žalobcov a D.
P. - starou matkou žalovanej, ktorí boli súrodenci. Do roku 1996 babku navštevovali, keď táto zomrela,
žalobca 1/ zamkol celú nehnuteľnosť, žalovaná otvorila dedičské konanie a začala súdny spor, v ktorom
sa domáhali svojich práv spoločne p. H. a p. E., čo sú sesternice jej otca. V súdnom spore boli úspešné.
Žalovaná zdedila 1/5 po svojej starej mame, na základe tohto tam mohol dožiť jej otec. Jeho sestra D.

O. sa vzdala svojho dedičstva v prospech žalovanej, za čo bola vyplatená. Predmetné
2/5 jej boli predané v roku 2009, obišli žalobcov, aby sa vedela dostať dovnútra. Otec žalovanej chodil
cez záhradu do domu, aby sa tam dostal. Pani E. je sesternica jej otca, tzn.. že otcova mama a jej otec
boli súrodenci, navštevovali sa celý život, p. E. bývala cca. do r. 1996 v Bratislave v byte so svojim
manželom a rodinou, následne po smrti jej rodičov sa presťahovala do rodičovského domu v S., ktorý

aj prerobila. Keď išli na dovolenku, tak im zverovala dom, v r. 2007-2009 tam chodievala jej mama.
Keď p. E. potrebovala, chodieva tam doteraz a to kvôli tomu, že boli aj sú tam domáce zvieratá, dom
je plný elektroniky, tak isto sa p. E. obávala zlodejov. P. E. im to aj aktuálne ponúka, že tam môžu ísť.
Dom sa prerábal cca. do r. 2001, robili sa tam v podstate rozsiahle stavebné úpravy, napr. sa zbúrala
letná kuchyňa, robilo sa nanovo vybavenie. Pri tejto prerábke okrem zaplatených robotníkov boli činní

susedia zadarmo, aj žalovaná ako príbuzná tam zadarmo pomáhala a to aj jej mama. Počas prerábok
tam pracovala v letných mesiacoch, ale aj cez víkendy, nikto ju o to nežiadal, bolo to v rámci vzťahov
normálne, vr. 1995-2006 bývala v G. na U.. Napr. dcéra p. E. je narodená 23.12. a
vždy sa v tento deň oslavuje v S. u p. E. a nasledujúci deň sú samozrejme už s rodinami. Na prvý -
druhý sviatok vianočný sa na striedačku navštevujú vždy ad hoc podľa dohody. Zdravotný stav p. E. bol

v poriadku, nemala také problémy, že by bolo potrebné sa o ňu starať. P. E. nemá barle ani francúzsku
barlu. P. E. má firmu, robí v podstate účtovníctvo pre firmy aj jednotlivcom, takže vlastne
keď nebolo potrebné pomáhať na stavbe po r. 2000-2001 sa vídavali cez víkendy a to možno dvakrát
do mesiaca, v sobotu - nedeľu, ďalej sa tiež vídali na Vianoce, hody, samozrejme oslavovali sviatky, a to
narodeniny, narodeniny detí, neskôr aj vnukov, keď vnúčence sa narodili p. E. v r. 2010 a 2012. Keď sa

žalovaná presťahovala v r. 2006 do Ríma, tak sa samozrejme s p. E. nestretávali tak často, vídava
sa s ňou sporadicky cez skype alebo si volajú, ona jej viacej volá, žalovaná zase viacej skype-uje. Raz
za rok chodieva za žalovanou do Ríma, býva na hoteli, aby „neotravovala“ - nebola na záťaž, ona na
tom trvá a býva v Ríme 4-5 dní na predĺženom víkende. Aktuálne p. E. stále pracuje v účtovnej firme,
aj jej syn je tam zamestnaný. Keď žalovaná príde na Slovensko, tak sa tiež za ňou spravidla zastaví,

je to cca. 3-4 krát za rok. Samozrejme u žalovanej v Ríme v byte p. E. so synom bola, má adresu, keď
príde väčšia skupina z S., napr. pred dvoma týždňami tam bolo 15 ľudí, stretli sa aj s manželom a s
p. E.. Skype-ujú cca. od r. 2008, predtým si telefonovávali, ale boli veľké účty. P. E. bývala cca. do r.
1995-1996 v Bratislave, potom sa presťahovala do S.. Pokiaľ ide o záujmy p. Halmiovej okrem práce
a rodiny, p. E. s manželom aj so synom jazdia na motorkách, a to Harley Davidson, predtým mali ako

záujmy golf a v rokoch 2007-2009 sa chodievali potápať, aj keď p. E. sa nepotápala, dovolenky však
boli tomu prispôsobované. Od r. 2008-2009 syn p. E. už chodieva so svojou rodinou, takže p. E. chodí
na dovolenky s manželom. Najintímnejšie osobné problémy rieši p. E. s mamou žalovanej - L. P., sú si
vekovo bližšie. Žalovaná p. E. hovorila o svojich priateľoch, aj ich poznala, napr. keď bola ešte študentka
na konzervatóriu, tak sa starala o K. - jej syna, ktorý mal pár mesiacov, takže ich vzťahy boli blízke, keď

žalovaná neskôr hrala v orchestroch X. a SĽUK-u, tak pravidelne chodievali na jej vystúpenia. S p. E.
sa žalovaná stretávala asi 3-4-krát do roka určite, bola ju napr. pozrieť hneď ako sa presťahovala do
Ríma, či je o ňu postarané, či je všetko v poriadku, dokonca pred odchodom jej finančne vypomohla,
aby mala pre prípad núdze nejakú hotovosť. Pred odchodom do Talianska sa žalovaná stretávala s p.E. dva víkendy v mesiaci určite, keď sa prestavoval dom tak v lete častejšie, napr. sa stretávala s p.
E. aj v meste, išli na drink, ona s manželom, žalovaná s mamou, a to na Valentína a na ich rodinné
sviatky, ktoré sa oslavovali vonku. Otec žalovanej v tomto období, t.j. do r. 2007 keď robil školníka na

gymnáziu Tomášikova mal školnícky byt, niekedy do r. 2008-2009 ho vysťahovali a dožil v S., kde mu aj
zriadila právo trvalého užívania až do jeho smrti. Dom p. E. má tri kúpeľne, dve dole a jedna na poschodí.
Majetkové pomery p. E. sú teda veľmi dobré, keďže p. E. sa učila ešte za socializmu
po nemecky, počas svojich voľných chvíľ, takže ešte za socializmu bola spoločníčkou alebo také niečo
v nejakej rakúskej účtovníckej spoločnosti. P. E. bola s manželom spolužiačka, v deň promócií mali aj

svadbu, žalovaná na nej bola. Keď mala žalovaná 17 rokov, narodil sa p. E. syn K., takže ho v tom období
aj varovávala, neskôr sa narodila dcéra Dáška. Aj v r. 2009 boli majetkové pomery p. E. dobré. Kúpnu
zmluvu s p. E. uzatvorila na základe toho, aby sa tam mohla dostať, žalovaná otvorila novoobjavené
dedičstvo po otcovi p. E. - Z. P. a tak isto aj po mame p. E. H.. V predmetnom dome bývali len
predtým dvaja súrodenci a to stará mama žalovanej a otec žalobcov. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy s
p. E. už bola podielovou spoluvlastníčkou. Išli sa už súdiť a p. E. povedala, že má peniaze, žalovaná má

čas, tak nech idú do toho. Po skončení súdneho sporu to nejako tak automaticky p. E. dala na žalovanú,
aby mala väčšinu, aby neboli problémy. Cena vychádzala zo znaleckých posudkov, ktoré existovali a
to k času úmrtia p. Z. P. a p. H. rod. P., tie ceny boli za socializmu smiešne. Vzťah k p. E. by
charakterizovala tak, že bola pri všetkých dôležitých udalostiach, tak ako aj ona bola pri jej dôležitých
udalostiach. Je žalovanej ako veľmi blízka osoba, niektoré veci čo nepovie ani mame, tak povie jej,

je žalovanej kamarátka. Keď sa odsťahovala do Talianska, tak p. E. bola v marci za ňou, t.j. keď ako
účtovníčka robila daňové priznania a má úplne najviac práce. Nemôže predložiť spoločné fotografie z r.
2007-2010, keďže sa moc nefotieva a nefotieva sa ani p. E.. Nemôže predložiť ani spoločné fotografie
z r. 2004-2007 z rovnakých dôvodov, nefotievajú sa napríklad aj keď boli na spoločnej dovolenke v
Taliansku vr. 2002 alebo 2003. Nevie vytlačiť históriu volaní zo skype s p. E., nemá ani aktuálne zoznamy

hovorov, ale niekde to archivované musí byť. P. E. v systéme skype vystupuje pod menom E.. E. H. je o
generáciu staršia od žalovanej, bolo to predovšetkým o vzťahu k jej rodičom, ešte keď žil otec žalovanej,
tak sa s p. H. navštevovali pravidelne, bola ešte dieťa. Stretávali sa aj s jej súrodencami, a to K. a Z.
P.. Jej manžel, aj žalovanej strýko - manžel sestry otca žalovanej boli poľovníci, takže chodili spoločne
na poľovačky. Po smrti jej manžela a rozvode rodičov žalovanej sa ich cesty dočasne rozišli, v tomto

období sa nestretávali, potom sa začali stretávať až keď sa prvýkrát súdili o túto nehnuteľnosť, takže
takto ich dali okolnosti opätovne dokopy. Začali sa stretávať na Vianoce, narodeniny, meniny, pozná aj
jej manžela, takže keď sú tu, tak sa navštívia, idú na kávu. Keď boli hody v S., tak tam chodievali p. H.
s matkou a to aj za bratom p. E.. P. H. nebola v Taliansku, je to staršia pani, má zdravotné problémy, a
to problémy s chrbticou a vysoký tlak. Pokiaľ ide o tlak, berie naň lieky. Pokiaľ ide o chrbticu, chodievala

na elektroliečbu, na masáže, ktoré však prerušila lebo jej to nerobilo dobre. Nevie o tom, že by bola na
operácii s chrbticou, barlu nenosí. P. H. býva aktuálne v Bratislave vo I. na E. XX, t. j. dom, kde bývala jej
mama, aktuálne tam býva aj jej dcéra s manželom, mali úschovňu vozidiel ELEN, firma ešte existuje, keď
niekto potrebuje, tak si vozidlo uschová. V r. 2007-2009 p. H. bývala v tej I. na E. XX, bol to rodičovský
dom jej matky a otca. P. H. je aktuálne dôchodkyňa, takže o nejakých výrazných záujmoch tam nemôže

hovoriť, je to skôr o pomoci dcéram. P. H. má taký typický život dôchodkyne, raz ide k zubárovi,
potom ide pomôcť dcére s vnúčatami. Keď prídu na Slovensko, ona chce aby prišli k nej, žalovaná sa
naopak snaží ju vytiahnuť na pešiu zónu z tej jednotvárnosti. Pokiaľ ide o spoločné zážitky, tak vlastne
tieto sa týkali hlavne detstva do tých 10-12 rokov, napr. jej brat K. mal gazík. Otec žalovanej bol v 70-tych
rokoch veľmi príjemný spoločník a šikovný človek, takže sa stretávali často aj s p. H.. Neskôr z dôvodov

na strane otca žalovanej, sa tie vzťahy obmedzili, prerušili, mama žalovanej to riešila rozvodom. Nevie
kedy presne zomrel manžel p. H., P. H. žalovanej vyká. „Cesty“ žalovanej s p. H. sa rozišli asi od r.
1980-2000, keď sa začali súdiť o nehnuteľnosť. V r. 2007-2010 mala žalovaná s p.
H. také vzťahy, že si telefonovávali, občas sa stretli, telefonujú si keď sú tu, žalovaná sms-ky neposiela,
lebo sa to nepatrí, píše jej pohľadnice, čo si ona považuje. V období 2007-2010 sa žalovaná stretávala

sp. H. cca. 3-4 krát do roka. Žalovaná sa s p. H. a p. E. dohodli na prevode ich spoluvlastníckeho podielu
niekedy v r. 2001, keď sa začali súdiť, v podstate jej to ony navrhli. Dom p. H. vo I. je klasický dlhý
dedinský dom, p. H. užíva prednú časť a to prednú izbu, kuchyňu a spálňu a príslušenstvo s WC,
stredná časť je neužívaná, lebo to je bývalá mamina časť, zadnú časť užíva dcéra so zaťom. Žalovaná
sa p. H. nezdôveruje ako vlastnej mame, je tam generačný rozdiel, p. H. sa jej však zdôveruje obežných

starostiach, ktoré prináša život a to, či o zdravotnom stave alebo ojej vzťahu s vnučkami.

17. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že
predmetom konania je nárok vznesený žalobcami na konštituovanie prejavu vôle žalovanej (§ 161ods. 3 O.s.p.), pričom žalobcami uvádzaným skutkovým základom je nevykonanie úkonu ponuky na
realizovanie práva žalobcov ako spoluvlastníkov prevádzaných nehnuteľností.

18. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná a žalobcovia 1/, 2/ boli pred prevodom nehnuteľností
E. H. a F.. A. E. (ďalej tiež „predávajúce“) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX o veľkosti podielu žalovanej X/X z celku, žalobcu X/o veľkosti podielu X/XX z celku a žalobkyne
2/ o veľkosti X/XX z celku a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX o veľkosti podielu žalovanej X/
X z celku, žalobcu X/o veľkosti X/XX z celku a žalobkyne 2/o veľkosti 2/15 z celku. Žalobcovia tvrdili,

že bolo porušené ich predkúpne právo k predmetným nehnuteľnostiam tým, že
im nebola predávajúcimi vykonaná ponuka na predaj (§ 603 ods. 1 v spojení s § 140 Občianskeho
zákonníka). V konaní sporným nebolo, že takáto ponuka na predaj nebola Ing. A. E. ani E. H. vo vzťahu k
žalobcomskutočnevykonaná.Žalovanávkonanítvrdila,žepredkupnéprávožalobcovneboloporušené,
vzhľadom na skutočnosť že je pre F.. A. E. ani E. H. blízkou osobou a teda žalobcovia nemali predkupné
právo (§ 140 Občianskeho zákonníka).

19. Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkupoukázalnaustanovenie§116Občianskehozákonníka,
v zmysle ktorého blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Blízkou osobou sú aj osoby v pomere

rodinnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, pričom
musí ísť o vzájomné pociťovanie ujmy. Či tu taký stav je, je potom potrebné uvážiť podľa okolností
konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúce bude objektívne hľadisko, keď nezáleží na tom, či osoby žijú v
spoločnej domácnosti (Z. Češka akol.: Občanský zákoník, Komentár, diel I, Panorama 1987, str. 364). Pri
skúmaní či by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu nie je možné

vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívneho, spoločenského,
posúdi sa teda, či hľadiska spoločenskej morálky a s prihliadnutím ku všetkým dôležitým okolnostiam
prípadu, môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako ujmu vlastnú (V. Knapp
a Š. Luby : Československé občanské právo, svazek I, Orbis Praha, 1974, str. 237). Súčasne sa kladie
dôraz na vzájomný citový vzťah (Z. Kratochvíl akol. : Nové Občianske právo, Obzor Bratislava, 1967,

str. 587). Pri skúmaní skutočnosti, či by osoba ujmu inej osoby pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 116
za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka) je potom podstatné skúmať najmä vzájomné vzťahy osôb,
a to citovú väzbu najmä dôvody tejto citovej väzby, intenzitu citovej väzby, mieru prežívania vlastných
zážitkov a to pozitívnych ako aj negatívnych, častosť spoločných zážitkov, a to v kontexte subjektívnych
aj objektívnych možností jednotlivých osôb, vzájomnú pomoc a pripravenosť na túto a to nad rámec

bežnej občianskej výpomoci, ale aj dĺžku trvania vzťahu. Ďalej je potrebné skúmať, či citová väzba a jej
intenzita je obvyklá porovnajúc ju s citovou väzbou a jej intenzitou priemernej osoby, vrátane
skúmania posúdenia, či nie je prejavom jednostrannej patologickej náklonnosti. Naostatok je potrebné
skúmať, či vzťah osôb a jeho posúdenie ako blízkeho by nebol rozporný s dobrými mravmi. Uvedené
okolnosti je potrebné skúmať v širšom období nielen bezprostredne v čase vykonania právneho úkonu,

ktorým došlo k prípadnému porušeniu predkupného práva, keď o blízke osoby musí ísť k momentu
vykonania právneho úkonu (§ 140 Občianskeho zákonníka).

20. Z pohľadu vyššie označených kritérií posudzovania blízkej osoby, potom súd prvej inštancie uviedol,
že v konaní nebolo tvrdené, že F.. A. E. bola vo vzťahu k žalovanej príbuznou v priamom rade

ani súrodencom, a z podstaty veci bolo vylúčené, aby bola v manželstve so žalovanou. Žalovaná tvrdila,
pričom nebolo sporné, že F.. A. E. je príbuznou 5. stupňa so žalovanou, keď je vnučkou prastarých
rodičov žalovanej. Žalovaná je tak v rodinnom pomere s F.. A. E.. Súd potom v ďalšom skúmal, či ujmu,
ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. Z výpovede samotnej žalovanej ako aj F.. A. E. mal potom súd prvej inštancie preukázané, že ich
vzťah je dlhodobý, v podstate z pohľadu žalovanej celoživotný, keď o dĺžke vzťahu svedčí nepriamo
aj výpoveď F.. M. E. (..jeho manželka a žalovaná majú blízky vzťah, otec žalovanej bol svedkovi
ako svedok na svadbe (ako manželkin svedok"), ale aj výpoveď žalovanej popisujúcej udalosti z jej
adolescentného veku („keď som ešte bola študentka na konzervatóriu, tak som sa starala o K. - jej

syna") postadolescentného („keď žalovaná neskôr hrala v orchestroch Lúčnice a SĽUK-u, tak pravidelne
chodievali na jej vystúpenia"). Žalovaná a F.. A. E. sa teda navzájom vnímali ako osoby idúce životom
blízko pri sebe. Pokiaľ ide o dôvody citovej väzby, tieto majú korene vo vzťahu rodičov žalovanej a
F.. A. E. (vid. účasť otca žalovanej ako svedka na svadbe F.. A. E.). Súčasne zo strany žalovanej bolpreukázanýobdivkF..A.E.(„p.E.saučilaeštezasocializmuponemecky...takžeeštezasocializmubola
spoločníčkou alebo také niečo v nejakej rakúskej účtovníckej spoločnosti', čo sa prejavilo spomenutím
si žalovanej na túto skutočnosť, ktorá skutočnosť je odôvodnená tým, že počas trvania socializmu ako

spoločensko-ekonomickej formácie v 80-ych rokov nebolo bežným jednak znalosť nemeckého jazyka
a jednak pracovná činnosť pre spoločnosti pôsobiace v Rakúskej republike a už vôbec nie so sídlom
v Rakúskej republike. Samotná citová väzba bola naďalej rozvíjaná záujmom F.. A. E. o záujmovú
činnosť žalovanej (návštevy vystúpení Lúčnice a SĽUK-u) a nadštandardnými prejavmi dôvery žalovanej
k F.. A. E. („L. p. E. hovorila o svojich priateľoch, aj ich poznala'"), ktoré prejavy súčasne o tejto citovej

väzbe aj svedčali. Naopak žalovaná bola nápomocná F.. A. E. či už so starostlivosťou o deti („som
sa starala o K. - jej syna“) ako aj neskôr pri starostlivosti F.. A. E. o svoj majetok (svedkyňa Y. H. :
„žalovaná pomáhala p. E. na stavbe napr. s upratovaním“ svedok F.. S. E. : „tak k
nim chodievala každý víkend pomáhať upratovať, čo trvalo možno rok, boli to asi dve letá" a výpoveď
svedkyne G. H. : „tam bolo treba poupratovať, s týmto všetkým, pomáhala žalovaná“), čo svedčí o
prejave dôvery na úrovni blízkej rodiny (najmä starostlivosť o dieťa F.. A. E.). O existencii citovej väzby

svedčí aj skutočnosť, že po odsťahovaní žalovanej do Talianskej republiky, návštevy žalovanej na území
Slovenska sú spojené spravidla aj s návštevou F.. A. E.. Jedna z okolností spájajúca žalovanú a F..
A. E. svedčiaca o pripravenosti vzájomnej pomoci a dôvere bol aj súdny spor, kde boli žalovaná a F..
A. E. na jednej procesnej strane (žalovaná : „p. E. povedala, že má peniaze, žalovaná má čas, tak
nech idú do toho“). Zdieľanie spoločných zážitkov, a to dovoleniek mal súd tiež preukázané z výpovede

žalovanej(„spoločnej dovolenke v Taliansku v r. 2002 alebo 2003“) a ďalších rodinných udalostí aj z
výpovedí žalovanej(„na prvý - druhý sviatok vianočný sa na striedačku navštevujú vždy ad hoc podľa
dohody“), F.. A. E. („Spolu oslavujú narodeniny, meniny, Vianoce, dokonca aj sviatky deti svedkyne a jej
vnukov“) a F.. S. E. („v roku 2014 ... bola samozrejme aj na oslavách svedkovej dcéry v decembri“). O
blízkosti vzťahu žalovanej a F.. A. E. svedčila aj znalosť žalovanej o mimopracovných záujmoch F.. A. E..

22. K argumentácii žalobcov, súd prvej inštancie uviedol, že síce častosť osobných kontaktov žalovanej
a F.. A. E. po roku 2006 opadla, uvedené však bolo spôsobené ich fyzickou vzdialenosťou, ktorá
eliminovala subjektívne možnosti obidvoch osôb. Uvedené bez ďalšieho však nebolo počas troch rokoch
spôsobilé vyvolať stratu citovej väzby, vzájomnej blízkosti osoby a pociťovanie ako

vlastnej ujmy, ak je táto vyvolaná u druhej osoby. Žalovaná a F.. A. E. potom osobný kontakt nahradili
technickými prostriedkami, a to spočiatku telefónom neskôr prostredníctvom programu Skype. Citová
väzba medzi žalovanou a F.. A. E. je potom obvyklou citovou väzbou priemernej osoby z rovnakého
kultúrno-spoločenského prostredia, pričom z výpovedí nebolo zistené, že by medzi žalovanou
a F.. A. E. išlo o jednostranný vzťah ako ani patologický vzťah, keď uvedené nebolo ani tvrdené.

23. Súd v ďalšom uviedol, že ani samotná neúčasť F.. A. E. na svadbe žalovanej nebola prejavom
oslabenia ich vzťahov, keď išlo o jednu, aj keď vážnu udalosť v živote žalovanej, a F.. A.
E. v tom čase realizovala jednu z dovoleniek, na ktoré intenzívne chodievala (svedkyňa G. H. : „p. E.
chodieva na dovolenku niekedy aj trikrát ročne“).

24. Pokiaľžalobcoviapoukazovalinazámeržalovanejaprevodkyneodpočiatkuakouzatvoreniekúpnej
zmluvy bez vedomia žalobcov a poza ich chrbát, súd poukázal na žalovanou uvádzaný dôvod prevodu
spoluvlastníckeho podielu spočívajúci v snahe obísť žalobcov, aby sa (žalovaná) dostala dovnútra, keď
z výpovede vyplývalo konanie žalobcu 1/ znemožňujúce jej výkon vlastníckeho práva formou užívania

veci(§123Občianskehozákonníka).Uvedenékonanie,odhliadnucodskutočnosti,žekonanievrozpore
so zákonom je neplatné pre rozpornosť so zákonom a nie pre rozpornosť s dobrými
mravmi,nemožnopotomposúdiťakokonanievrozporesdobrýmimravmi,alelenakopokusovyriešenie
faktického sporu o užívanie veci.

25. Ani z výsluchu svedka Z. nemal súd za preukázaný iný vzťah medzi žalovanou a F.. A. E. ako
bolo tvrdené žalovanou a preukázané ostatnými dôkazmi („Nevie aký vzťah mala žalovaná s p. E., či sa
spolu stretávali, nevidel ich sa spolu stretávať“). Zvyšok výpovede svedka považoval súd za pochybný,
keď všetci ostatní svedkovia vypovedali o tom, že žalovaná pravidelne navštevuje F.. A. E. ako aj o tom,
že pred jej presťahovaní do Talianskej republiky bola v dome F.. A. E. opakovane.

26. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná a F.. A. E. boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
21.08.2009 blízke osoby tak, ako ich definuje § 116 Občianskeho zákonníka, nebolo preto potrebné pred
uzavretím tejto zmluvy so žalovanou vykonať Ing. A. E. ponuku na žalobcov za účelom ich realizáciepredkupného práva, keď títo predkupné právo vzhľadom na vzťah žalovanej a F.. A. E. nemali (§ 140
Občianskeho zákonníka).

27. Pokiaľ žalobcovia namietali „zlaďovanie“ výpovedí svedkov a ich vzájomné oboznamovanie obsahu,
súd mal za to, že išlo o blízkych rodinných príslušníkov, a preto niektoré veci ohľadne súdneho konania
prirodzene preberali, keď práve naopak, ich potenciálne tvrdený absolútny nezáujem o súdne konanie by
boloneobvyklé.Súduzavrel,žezvýpovedísvedkovohľadnevzájomnéhooboznamovaniasasobsahom
výpovedí, neboli zistené okolnosti vylučujúce ich dôveryhodnosť ako svedkov.

28. Pokiaľ išlo o p. E. H., táto nebola vo vzťahu k žalovanej príbuznou v priamom rade ani jej
súrodencom, z podstaty veci bolo vylúčené, aby bola so žalovanou v manželskom vzťahu. Žalovaná
tvrdila, pričom nebolo sporné, že E. H. je príbuznou 5. stupňa so žalovanou, keď je rovnako sesternicou
jej otca. Žalovaná je tak v rodinnom pomere aj s p. E. H.. Preto súd aj u nej rovnako skúmal, či by
ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Súd potom dospel

k záveru, že obdobne i vzťah žalovanej a E. H., je vzťahom celoživotným, keď E. H. pozná žalovanú
od malička, keď k rodičom žalovanej chodievala od 2-3 roku veku života žalovanej ako vypovedala
sama E. H.. Ich citový vzťah bol vytvorený nielen cez rodičov žalovanej, ale aj prostredníctvo detí E.
H., ktoré boli vo veku žalovanej, z toho dôvodu mal súd za vierohodné subjektívne vyjadrenie E. H., že
„je v podstate ako moja dcéra“. Prežívanie spoločných zážitkov bolo viac v rovine bežných

udalostí a to pri častých vzájomných návštevách E. H. a rodičov žalovanej, najmä do puberty žalovanej,
takže žalovaná dôvodne mohla pociťovať E. H. ako súčasť jej najbližšej rodiny („Dospelí debatovali, bolo
to spravidla v nedeľu. Obdarovávala žalovanú cukríkmi, čokoládou, tak isto rodičia žalovanej kupovali
jej deťom“). Po puberte ako období, keď sa zásadne zmenia priority človeka sa žalovaná a E. H.
naďalej stretávali aj keď menej často („...po puberte žalovaná už chodievala menej často...Po puberte

žalovanej sa so žalovanou a jej rodičmi stretávala raz za dva mesiace“), ktorú skutočnosť mal súd
za prejav pretrvania blízkeho vzťahu pri zmene obsahu tohto vzťahu z úrovne dieťa - dospelý človek
na úroveň dvoch dospelých ľudí. Uvedené potom svedčí o zdieľaní prežívaných vlastných zážitkov a
udalostí, či už pozitívnych (E. H. : „keď vnúčatá urobili školu, tak sa jej pochválila, alebo tiež ... či už má
vianočný stromček hotový“, žalovaná : „Začali sa stretávať na Vianoce, narodeniny, meniny, pozná aj

jej manžela, takže keď sú tu, tak sa navštívia, idú na kávu“) alebo negatívnych („keď žalovaná nemala
prácu, tak mi to hovorila“) vrátane zdieľania svojich zdravotných problémov. Pokiaľ išlo o vzájomnú
pomoc a pripravenosť na túto, táto sa prejavila pri súdnom spore, v ktorom boli žalovaná a E. H. na jednej
procesnej strane. Súd mal potom citovú väzbu za dostatočnú na posúdenie ich vzťahu ako blízkych
osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka).Ani samotná skutočnosť, že žalovaná E. H. vyká nepreukazovala

nedostatok citovej väzby a nemožnosť pociťovať ujmu druhej osoby ako svoju vlastnú, keď spôsob
oslovovania závisí od rodinných tradícií a zvyklostí. V tejto súvislosti ani generačný rozdiel nemohol
spôsobiť spolu s ostatnými okolnosťami zánik blízkosti žalovanej a E. H., najmä keď tento jestvoval už pri
vzniku vzťahu medzi osobami, ktoré sú si ako osoby blízke (§ 116 Občianskeho zákonníka).Rovnako aj
citová väzba medzi žalovanou a E. H. je obvyklou citovou väzbou priemernej osoby z rovnakého

kultúrno-spoločenského prostredia, pričom z výpovedí nebolo zistené, že by medzi žalovanou a E. H.
išlo o jednostranný vzťah ako ani patologický vzťah, keď uvedené nebolo ani tvrdené.
29. Aj v tomto prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná a E. H. boli v čase uzavretia kúpnej
zmluvy zo dňa 21.08.2009 blízke osoby, tak ako ich definuje § 116 Občianskeho zákonníka, nebolo preto
potrebné pred uzavretím tejto zmluvy so žalovanou vykonať E. H. ponuku na žalobcov za účelom ich

realizácie predkupného práva, keď títo predkupné právo vzhľadom na vzťah žalovanej a E. H. nemali
(§ 140 Občianskeho zákonníka).

30. Pokiaľ išlo o návrh na vykonanie výsluchu manžela žalovanej, súd považoval tento za
nadbytočný, keď nebolo tvrdené, že by tento chodieval pravidelne na Slovensko, ani že by mal priame,

nesprostredkované poznatky o vzťahu žalovanej a F.. A. E. a E. H., jeho poznatky boli teda v prevažnej
miere sprostredkované, výpoveďou by tak neboli zistené prevažne nové skutočnosti, výsluch by tak bol
teda nadbytočný.

31. Napokon v súvislosti s formuláciu žalobného petitu, obsahujúceho prehlásenie, že „zmluva je

vyhotovená v troch vyhotoveniach ... zmluvu uzatvárajú slobodne a vážne a prejavy vôle sú určité a
nekonajúvtiesnianizanápadnenevýhodnýchpodmienokaobsahuzmluvyporozumelivplnomrozsahu
súhlasia s ním a na znak toho ju vlastnoručne podpisujú.“ a záverom zmluva obsahuje „Bratislavu“
ako miesto a „2011“ ako rok podpísania zmluvy, mal súd za to, že napriek tomu, že časť týchtoprehlásenínezodpovedáskutočnosti,keďrozsudokjevyhotovenývoviacakotrochrovnopisoch,zmluvu
by v prípade vyhovenia návrhu neuzatvorila žalovaná, ale jej prejav vôle by bol nahradený ústavne
konformným spôsobom a žalovaná by túto zmluvu nepodpísala, ale rozsudok spolu s ďalšími listinami

je napriek absencii podpisu žalovanej vkladu schopnou listinou a naostatok nezodpovedá skutočnosti
rok ani miesto uzavretia zmluvy uvedené v žalobe, súd uviedol, že nie je náležitá aplikácia záverov
stanoviska Nejvyššího soudu České socialistické republiky sp. zn. Cpj 237/81 zo dňa 04.11.1981, že „o
žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie
konania môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne; sám však nemôže

obsah zmluvy modifikovať“ (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodovávaní soudu a soudních
rozhodnutí Nejvyšších soudu ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983 (část první), Praha 1986, str. 381), keď v
prejednávanej veci by bolo možné vzhľadom na deklaratórnosť predmetných ustanovení zmluvy tieto
vypustiť a teda by nešlo o samostatný dôvod na zamietnutie žaloby. Napokon vplyv na posúdenie nároku
žalobcov voči žalovanej nemalo ani tvrdenie o vydržaní nehnuteľnosti tretími osobami, ako ani tvrdenie
o zlom technickom stave rodinného domu, keď súd vychádzal zo zápisu v katastri nehnuteľností pri

posudzovaní nároku žalobcov a bez zmeny zápisu v katastri nehnuteľností uvedené nebude skúmať.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p..

33. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukázali na výpoveď žalovanej zo dňa 15.10.2013 a svedkyne E. zo dňa 13.3.2014, z ktorých mal
jednoznačne vyplývať prvotný úmysel vo vzťahu k prevodom spoluvlastníckych podielov, ktorým bolo
získanie väčšiny spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam, a to aj za cenu porušenia

predkupnéhoprávažalobcov.Súdpotomtentomotívprevodu(medzižalovanouap.E.)nevyhodnocoval
v kontexte dobrých mravov, ale len v kontexte skúmania existencie vzťahu blízkych osôb, a to ako
vzájomnúpripravenosťnapomoc.Žalobcoviavšakmajúzato,žetaktokoncipovanéhodnoteniekonania
dvoch osôb, je v spoločnosti neprípustným ospravedlnením pre konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Nebolo potom pravdou, že žalovaná sa s uvedenou svedkyňou na tomto postupe dohodla preto, lebo

mala mať konaním žalobcu 1/ zamedzený prístup k nehnuteľnostiam a preto nemožno súhlasiť ani
s tým, že práve toto konanie žalobcu 1/ malo byť rozporné s dobrými mravmi. Ďalšou skutočnosťou,
ktorá minimálne vo vzájomnom vzťahu žalovanej a p. H. vylučuje existenciu vzťahu blízkych osôb
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, je rozdielnosť kúpnych cien. V
danej veci tak p. E., ako aj p. H. boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, každá o veľkosti

podielu 1/5 k celku, avšak kým p. E. bola za spoluvlastnícky podiel vyplatená kúpna cena 2.147,15
eur, p. H. bola za rovnaký podiel vyplatená kúpna cena len 1.155,57 eur. Je potom nesporné, že p.
H. predajom svojho spoluvlastníckeho podielu (za cca polovičnú cenu, než tomu bolo v prípade p.
E.) utrpela ujmu. Na skutočnosť, že ide o menšiu sumu za rovnaký predmet prevodu nebola p. H.
žalovanou upozornená. Preto medzi žalovanou a p. H. nešlo o vzájomný vzťah, v ktorom by obe strany

vzájomne pociťovali ujmu tohto druhého ako ujmu svoju vlastnú, ale o vzťah jednostranný, keď iba p.
H. pociťuje ujmu žalovanej ako svoju vlastnú, ak je pravdou, že vníma žalovanú ako svoju dcéru a
nejde len o účelovú deklaráciu. V ďalšom žalobcovia poukázali na to, že blízky vzťah medzi žalovanou
v postavení kupujúcej a p. H. a p. E. v postavení predávajúcich, mal súd za preukázaný deklarovanými
vzájomnými blízkymi vzťahmi, ktoré mali existovať najmä v detstve žalovanej a v jej mladistvom veku.

Uvedený vzťah však už v období pred uzatvorením kúpnej zmluvy (2009) bol viac menej formálny, čo
bolo zapríčinené aj odsťahovaním sa žalovanej zo Slovenska. Vznik vzťahu medzi blízkymi osobami,
nie je zárukou jeho konštantného trvania počas celého života človeka. Z dokazovania vyplynulo, že
k formalizovaniu vzájomných vzťahov žalovanej, p. E. a p. H., ktoré boli odvodené od vzťahu matky
žalovanej k uvedeným svedkyniam, došlo dávno v období pred uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom v

čase jej uzatvorenia už nemožno hovoriť o existencii vzťahu blízkych osôb medzi dotknutými osobami.
Uvedené potvrdzuje i to, že závažné životné situácie akými sú napr. úmrtia, svadby, skúšky, uvedené
osoby už spolu nezdieľajú, a to často z dôvodu uprednostňovania vlastných záujmov. Uvedené rovnako
potvrdzuje aj skutočnosť, že tu nedošlo k darovaniu, ale k prevodom spoluvlastníckych podielov (v
prípade skutočnej existencie blízkeho vzťahu by sa dalo očakávať darovanie podielov a nie ich predaj).

V ďalšom žalobcovia poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 808/2012 v zmysle ktorého„ o
právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, ide vtedy, ak dlžník a druhá strana boli v postavení
osôb sebe navzájom blízkych v dobe, keď bol právny úkon urobený“. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva,
že „ v týchto prípadoch (tzv. druhej kategórie blízkych osôb) je však podmienkou, aby kvalita a intenzitaskutočných vzájomných vzťahov osôb bola taká, že by ujma vzniknutá jednej z týchto osôb bola druhou
z nich dôvodne pociťovaná ako jej vlastná ujma; tento stav pritom musí byť daný u oboch osôb navzájom
(nepostačuje, ak pociťuje dôvodne ujmu jednej z týchto osôb druhá z nich ako ujmu vlastnú, bez toho,

aby tomu tak bolo i obrátene)“. V danej veci mal preto súd prvej inštancie dospieť k záveru, že vzťah
medzi žalovanou a p. E. a medzi žalovanou a p. H. nenapĺňa všetky znaky vzťahu blízkych osôb tak, ako
sú tieto uvedené v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
už medzi uvedenými osobami nedochádza k zdieľaniu významných životných situácii a kontakty medzi
nimi sú skôr sporadické. Navyše dovtedy deklarované časté kontakty a spoločne trávený čas uvedených

osôb, neboli žalovanou preukázané žiadnym iným objektívnym dôkazom (napr. spoločné fotografie,
história komunikácie zo Skype, či Facebooku), než výpoveďami zainteresovaných strán. Napokon súd
prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď odmietol v konaní vypočuť manžela žalovanej.

34. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že
žalobcami tvrdený údajný prvotný úmysel s údajným motívom ani z výpovede žalovanej, ani svedkyne

E. nevyplýva. Tak žalovaná, ako aj svedkyňa nemajú právne vzdelanie a preto vyvodzovanie právnych
záverov z ich údajných právnych názorov je irelevantné. Údajné „neprípustné ospravedlnenie pre
konanie v rozpore s dobrými mravmi“ je podľa názoru žalovanej výlučne v rovine tvrdenia žalobcov,
nakoľko právny úkon bol prvoinštančným súdom hodnotený tak v zmysle jeho obsahu, ako aj formy,
a tieto sú jasné a zrejmé. Domnienky žalobcov o pohnútkach a úmysloch žalovanej a svedkyne idú

nad rámec tohto súdneho konania. Hodnotenie žalobcov o údajnej ujme svedkyne KV. s touto právnou
vecou nijako nesúvisí. Teoretické tvrdenia žalobcov o trvaní/netrvaní vzťahu blízkych osôb počas celého
života takýchto osôb, je taktiež bez vplyvu na toto súdne konanie, pričom z výpovede tak žalovanej ako
aj svedkyne H. jednoznačne vyplynulo, že v relevantnom čase, t. j. v čase prevodu spoluvlastníckeho
podielu, sa tieto obe považovali za blízke osoby, čo podľa vyjadrenia žalovanej trvá do dnešného dňa.

Záver žalobcov, že vzťah medzi týmito osobami nebol v čase prevodov spoluvlastníckych podielov
vzťahom blízkych osôb, nie je ničím podložený a vychádza iba z domnienok a tvrdení žalobcov.

35. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre

nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.02.2022. O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

36. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny
a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

37. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že každý
spoluvlastník môže so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou
vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva do
Občianskeho zákonníka (s účinnosťou od 1. januára 1992). Z neho vyplýva, že ak niektorý zo
spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo

spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen
niektorémuznich).Výnimkoujelenprípad,keďspoluvlastníkprevádzasvojpodielblízkejosobe.Blízkou
osoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvrodinnomaleboobdobnompomere
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 a 117).

38. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného
spoluvlastníka na výber tieto možnosti:

a/ domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu

osobu (§ 40a). Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým
účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám. Treba ju
podať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101), ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy
o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu;b/ domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu

neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,
ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p účinného v čase
podania žaloby). Aj v tomto prípade to treba urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101),
ktorá začína plynúť od okamihu prevodného aktu medzi zaviazanou osobou a žaloba musí smerovať
voči nadobúdateľovi ako pasívne legitimovanej osobe, a nie voči bývalému spoluvlastníkovi;

c/ ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods.
3 in fine).

39. Vdanejvecižalobcovia,akopodielovíspoluvlastnícidotknutýchnehnuteľností,ktorínebolizvyšnými
spoluvlastníkmi (p. E. a p. H.) oslovení s ponukou na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, využili

svoje právo uvedené v bode 38 písm. b/ tohto rozsudku, a teda sa domáhali voči žalovanej (ako
nadobúdateľke týchto spoluvlastníckych podielov) ich odpredaja za rovnakých podmienok, za akých
ich táto nadobudla, formou nahradenia prejavu jej vôle. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania
žalobu žalobcov zamietol s odôvodnením, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2009, bol
vzťah medzi podielovými spoluvlastníčkami (p. E. a p. H.) a žalovanou, vzťahom blízkych osôb, tak

ako ich definuje § 116 Občianskeho zákonníka, a preto sa na ne nevzťahovala ponuková povinnosť z
predkupného práva vo vzťahu k žalobcom (ako zvyšným podielovým spoluvlastníkom). Inak povedané,
súd prvej inštancie mal za to, že p. E. a p. H. boli oprávnené previesť svoje spoluvlastnícke podiely
k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovanú (z dôvodu ich vzťahu blízkych osôb), bez nutnosti splnenia
si ponukovej povinnosti vo vzťahu k žalobcom, ako zvyšným podielovým spoluvlastníkom týchto

nehnuteľností. Žalobcovia v podanom odvolaní potom nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že p.
E., p. H. a žalovaná boli blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka). V tomto smere poukazovali
na prvotný úmysel prevodu spoluvlastníckych podielov, ktorým bolo získanie väčšiny spoluvlastníckych
podielov k dotknutým nehnuteľnostiam, tento považovali za rozporný s dobrými mravmi, ďalej na
rozdielnosť kúpnych cien za prevádzané spoluvlastnícke podiely, nepreukázanie vzájomných blízkych

vzťahov medzi týmito osobami, ktoré podľa žalobcov existovali iba v detstve a v mladistvom veku
žalovanej, avšak v období uzavretia kúpnej zmluvy (v čase kedy sa žalovaná odsťahovala z územia
Slovenskej republiky) tieto vzťahy intenzitu vzťahu blízkych osôb už nedosahovali.

40. V zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka sa za blízku osobu pokladajú osoby

sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Ako už správne vyložil súd prvej inštancie p. E., p. H. a žalovanú nebolo možné považovať
za blízku osobu v zmysle § 116 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, pretože tu nebol
splnený predpoklad existencie príbuzenstva v priamom rade, súrodenectva, príp. manželstva. Zároveň
však správne pokračoval vo svojich úvahách, že aj tieto osoby (p. E., ako vnučka prastarých rodičov

žalovanej a p. H., ako sesternica otca žalovanej, a teda ako príbuzné v 5. stupni) tak, ako ktorékoľvek iné
osoby mimo príbuzných v priamom rade, súrodencov a manželov, môžu byť za okolností stanovených
ustanovením § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka osobami blízkymi (blízkymi osobami
totiž môžu byť aj príbuzní v pobočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa - strýc, teta, bratranci atď.).
Takýto status získavajú z dôvodu vyššej intenzity vzájomných vzťahov, v dôsledku ktorých sú si natoľko

citovo blízki, že ujmu utrpenú jednou z týchto osôb by tá druhá považovala za ujmu vlastnú. To, či jedna
osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha
uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri posudzovaní súd nebude vychádzať z duševných stavov určitej osoby,
ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Posúdi teda, či z hľadiska spoločenskej
morálky - prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu - môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu

spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu. Z toho istého hľadiska sa posúdi - ak to bude v danom prípade
rozhodujúce - aj pojem ujmy. Podstatnou otázkou, tak zostali kritériá, skutočnosti a okolnosti, ktoré
treba zohľadniť pri prijatí záveru, či ide o osobu blízku alebo nie. Zákon v ustanovení § 116 veta za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva priamu odpoveď na túto otázku a nestanovuje žiadne
presné kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide o osobu blízku, vyplýval. Je tomu tak preto, že každý

jedenprípadjeindividuálnyakaždýjedenvzťahmedziosobamijedinečný,založenýnarôznychväzbách
a okolnostiach. Aby tak rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé,
nie je možné určiť presné hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby.
Citované ustanovenie je totiž jednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normous relatívne neurčitou hypotézou, t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a
ktorá tak prenecháva súdu
na zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého,

vopred neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri
prijímaní záveru súdu budú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi
osobami, či žijú v spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké
sú vzájomné pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen
z pohľadu majetkových aspektov, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v

chorobe, starobe a v núdzi a pod..

41. Vzhľadom k tomu, ako už bolo uvedené, že ustanovenie § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho
zákonníka je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, odvolací súd pristúpil k prieskumu
primeranosti úvah súdu prvej inštancie ústiacich v záver, že v danej veci išlo o blízke osoby. Zároveň
je dôležité zdôrazniť, že pre určenie vzťahu medzi osobami ako vzťahu blízkeho, sú relevantné len tie

okolnosti, ktoré tu existovali v rozhodnom čase, t.j. v prejednávanej veci v čase uzavretia kúpnej zmluvy
o prevode spoluvlastníckych podielov so žalovanou (r. 2009). Akokoľvek závažné môžu byť okolnosti,
ktoré nastanú po rozhodnom čase, nemôžu byť tieto podkladom pre rozhodnutie súdu bez ďalšieho.

42. Z pohľadu vyššie uvedených teoretických úvah sa odvolací súd zaoberal správnosťou právneho

záveru súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie po teoretickej stránke správne vyložil pojem blízkej
osoby v zmysle § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, tento výklad i v spore
správneaplikoval,pričomijehoúvahybolivovzťahukzáveruprimerané.Súdprvejinštancievykonaným
dokazovaním potom dospel k správnemu záveru, že vzťahy označených osôb možno považovať za
vzťahy blízkych osôb, z dôvodov podrobne uvedených súdom prvej inštancie na stranách 13 až 16

napadnutéhorozsudku(sktorýmizávermisastotožniliodvolacísúdavpodrobnostiachnaneodkazuje),
pričom i samotné podielové spoluvlastníčky sa pred súdom vyjadrili, že žalovanú považujú akoby za
svoju dcéru. P. E. sa so žalovanou (i po jej odsťahovaní z územia Slovenska), a teda v rozhodnom
období, naďalej navštevovala cca 4 krát do roka (a navštevuje aj v súčasnosti), naďalej spolu oslavujú
narodeniny, meniny, Vianoce, dokonca aj sviatky jej detí a vnukov. Aj s p. H. sa žalovaná stretáva vždy,

keď príde na územie SR. Keď nepríde, tak si na veľké sviatky, ako Vianoce, narodeniny, meniny, Veľkú
noc telefonujú, posielajú pohľadnice. Spolu preberajú osobné starosti alebo radosti (školské záležitosti
vnúčat a pod.), dokonca i zdravotné problémy p. H.. Žalovanú p. H. považuje ako za svoju dcéru, a
vždy sa teší, keď sa jej ozve. Pri predaji spoluvlastníckeho podielu preto bolo pre ňu dôležitejšie komu
ho predá, než za akú cenu ho predá. I žalovaná tak p. E., ako i p. H. považuje za veľmi blízke osoby

(spolu sa zúčastňovali a prežívali všetky dôležité životné udalosti) a priateľky, pričom niektoré veci,
čo žalovaná nehovorila ani svojej mame, tak hovorila im, pričom je zrejmé, že vzťahy medzi týmito
osobami mali a naďalej majú dlhodobý (celoživotný) charakter. Kvalita a trvanie týchto vzťahov nebola
potomzásadnýmspôsobomovplyvnenáanisamotnýmodsťahovanímsažalovanejzúzemiaSlovenska,
kedy tieto vzťahy menované naďalej udržujú (nielen písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami),

ale i vzájomným navštevovaním sa a trávením spoločných chvíľ a prežívaním životných udalostí v
čase prítomnosti žalovanej na území Slovenska. Inak povedané, hoci vzťahy medzi týmito osobami
(z pohľadu priameho osobného kontaktu) sa stali menej intenzívnymi (z dôvodu odsťahovania sa a
zosobášenia žalovanej v Taliansku), ich kvalita (po emočnej a citovej stránke) naďalej zostala zachovaná
v pôvodnej rovine, kedy napokon i samotní žalobcovia potvrdzujú existenciu týchto vzťahov (dokonca

tvrdia, že v mladom veku tieto vzťahy spĺňali i kritéria vzťahov blízkych osôb), iba namietajú ich zníženú
intenzitu, ktorá však bola spôsobená okolnosťou odsťahovania sa žalovanej z územia Slovenska.
Samotné odsťahovanie sa žalovanej však nič nezmenilo na kvalite týchto vzťahov z pohľadu emočného
a citového, ani nespôsobilo, že by sa ich charakter dostal do roviny výlučne formálnych vzťahov, keď je
zrejmé, že menované i naďalej spolu komunikujú, stretávajú sa a oslavujú (ak sa žalovaná nachádza

na území Slovenska) všetky životné udalosti (a to nielen svoje, ale aj svojich príbuzných). Možno síce
súhlasiť, že vzťahy medzi blízkymi osobami sa môžu časom meniť (ochladnúť, stať sa formálnymi),
avšak v danej veci nebola takáto zmena vzájomných vzťahov týchto osôb preukázaná. Ako už bolo
uvedené, iba samotné odsťahovanie sa žalovanej s následkami menej častého osobného stretávania sa
(a tým aj absolvovania niektorých životných udalosti ako napr. svadieb, pohrebov a pod.), takúto zmenu

nepreukazuje. Ako už bolo uvedené vyššie, pri prijímaní záveru súdu o tom, či vzťah medzi uvedenými
osobami je vzťahom blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, sú podstatné také okolnosti,
akými sú napr. druh vzájomného vzťahu (z pohľadu emočného, citového) týchto osôb, vzájomná pomoc,
záujem jeden o druhého, a pod.., existenciu ktorých mal i odvolací súd, a to nielen výsluchom žalovanej,ale i ďalších svedkov, v konaní preukázanú. Za irelevantnú považoval odvolací súd skutočnosť, aká mala
byť motivácia prevodu spoluvlastníckych podielov na žalovanú, ako aj skutočnosť rozdielnych kúpnych
cien za spoluvlastnícke podiely, nakoľko tieto skutočnosti nepatria medzi kritéria posudzovania, či osoby

sú si navzájom blízke, a teda nemajú žiaden vplyv na vyhodnotenie, či môže určitá osoba dôvodne
pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu (nejde tu o majetkovú ujmu, ale o ujmu citovú).
Navyše p. H. sama uviedla, že pre ňu nebolo rozhodujúce, za akú cenu svoj podiel predá, ale komu
ho predá (i preto zrejme práve z dôvery k osobe žalovanej si zmluvu ani riadne neprečítala a z jej
obsahu potom nezistila, že za rovnaký podiel jej bude vyplatená menšia suma než p. E., nakoľko pre ňu

podstatné bolo iba to, že to prevádza na žalovanú a nie za akú kúpnu cenu). Navyše ani po následnom
zistení tejto skutočnosti (počas tohto súdneho sporu) sa na žalovanú nenahnevala, a naďalej ju vo svojej
výpovedi označila akoby za svoju dcéru. Je potom zrejmé, že jej citový vzťah k nej je natoľko silný, že
ho nenarušila ani majetková „ujma“ , ktorú prevodom (oproti p. E.) utrpela. Rovnako irelevantným bol
i motív prevodu spoluvlastníckych podiel, nakoľko tento nemal žiaden vplyv (a ani nepreukazoval) na
posúdenie samotnej „kvality“ vzťahov medzi prevádzajúcimi. Keďže i odvolací súd bol zhodne so súdom

prvej inštancie toho názoru, že medzi prevádzajúcimi a žalovanou existovali a existujú vzťahy blízkych
osôb, ponuková povinnosť vo vzťahu k žalobcom nebola potrebná, a preto ich predkupné práva neboli
v tomto smere porušené.

43. K samotným výpovediam svedkov odvolací súd dodáva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí

svedkov a sporových strán iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované
skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď strán či
svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň
by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení

strán sporu (k tomu pozri napr. nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).
V danej veci žalobcovia v konaní nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil vierohodnosť výpovedí
svedkov, ktorí potvrdzovali existenciu blízkeho vzťahu p. E., p. H. a žalovanej.

44. K nevykonaniu dôkazu výsluchom manžela žalovanej odvolací súd taktiež dodáva, že nevyhovenie

dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť
dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz

navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak
tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré
garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté
dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021,

sp. zn. 5Cdo/107/2019). V danej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
výsluch manžela žalovanej by bol nadbytočný (nehospodárny) a to nielen z dôvodu, že existencia
blízkeho vzťahu medzi prevádzajúcimi a žalovanou bola už v konaní riadne preukázaná inými dôkazmi
- výpoveďou žalovanej a vypočutých svedkov, ale aj z dôvodu, že manžel žalovanej sa nepodieľal na
budovaní týchto vzťahov (ktoré tu boli už od detstva žalovanej), a skutočne informácie, ktoré by o nich

mal, by boli len sprostredkovanými.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správy, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, priznal ich náhradu voči žalobcom 1/, 2/
v celom rozsahu.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).