Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/110/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899465
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7103899465.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, vo veci žalobcov v 1. rade G. D., A.. W., U..
XX.X.XXXX, G. F., X C., B., H. X. A. H. K., U.. XX.X.XXXX, R. E. XX, A. M. Q., B., X. A. T. G., A.. A., U..
XX.X.XXXX, XXXX G. N., X. D. R., W. XXXXX, Z., X. A. B. M., U.. X.X.XXXX, T. XX, Y. T., G. Q., B., X.
A. K. M., U.. X.XX.XXXX, T. XX, Y. T., G. Q., B., X. A. Q. R., A.. X., U.. XX.X.XXXX, E. E., F. K., B., X.
A. Y. I., A.. X., U.. X.X.XXXX, XXXX X. Z. E., D. XXXXX, D., Z., žalobkyne v 1., 2., 4., 5., 6. a 7. rade
zastúpené JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5, proti žalovanému W. T., U..
XX.X.XXXX, L., C. X, zastúpený Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, v konaní

o zaplatenie sumy 1 094,68 eur (32 978,40 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň v 1., 2., 4., 5., 6.
rade proti rozsudku 21C/58/2003 - 1201 z 28.10.2021, Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III. a IV.
II. Odmieta odvolanie proti výroku II.
III. Žalovanému priznáva proti žalobcom v 1., 2., 4., 5., 6. rade náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí tretím rozsudkom rozhodol, že I. žalobu žalobcov v 1., 2.,
4., 5. a 6. rade zamieta, II. nárok žalobcov v 3. a 7. rade vylučuje na samostatné konanie, III. priznáva

žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %, IV.
priznáva štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %.
2.1.V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia, pôvodne X. G. D., X. U. K., X. L. G., X. K. X. ( L.), X.
Q. R., X. Y. I. sa žalobou domáhali, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných X. W. T. K. X. C. T. zaplatiť im
spoločne a nerozdielne sumu 50 370,40 Sk s 18 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby
až do zaplatenia, titulom dlhu na nájomnom a úhrad spojených s užívaním bytu, vrátane nedoplatku
na vodnom, ako aj dlhu na poistnom za bytový dom a príspevku na opravu vodovodnej a kanalizačnej

prípojky.
2.2.Konštatoval, že prvý krát vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 21 C 58/2003-381 zo 24.10.2007
tak, že zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 32 978,40 Sk
(1 094,68 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2003 až do zaplatenia, v prevyšujúcom
rozsahu o zaplatenie sumy 17 392 Sk (577,31 eur) žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol a tiež
zamietol celú žalobu voči žalovanej v 2. rade. Prvý (vyhovujúci) výrok citovaného rozsudku bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Co 96/2008-422 z 9.6.2008 a v rozsahu zrušenia vec

vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok citovaného rozsudku, ktorými súd v prevyšujúcom
rozsahu žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol a tiež výrok, ktorým celú žalobu voči žalovanej v 2.
rade zamietol, neboli napadnuté odvolaním a teda, nadobudli právoplatnosť.2.3.Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom ďalšieho konania ostal nárok žalobcov
na zaplatenie sumy 32 978,40 Sk (1 094,68 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2003
až do zaplatenia a to len voči žalovanému v 1. rade (František Hámorský). Druhý krát vo veci súd

rozhodol rozsudkom č.k.21 C 58/2003-450 z 26.5.2009, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k.5 Co 362/2009-469 z 9.11.2009 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok bol zrušený pre nepreskúmateľnosť.
2.4.Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom ďalšieho konania naďalej ostal nárok
žalobcov na zaplatenie sumy 32 978,40 Sk (1 094,68 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od

3.4.2003 až do zaplatenia a to len voči žalovanému v 1. rade (W. T.).
2.5.Uplatnená suma 32 978,40 Sk (1.094,68 eur) v zmysle skutkového zdôvodnenia žaloby pozostáva:
- zo sumy 861 Sk (28,58 eur) titulom nájomného a preddavkov na úhrady spojené s užívaním bytu za
mesiac júl 2000
- zo sumy 2 782,40 Sk (92,36 eur) titulom nedoplatku na vodnom a stočnom za obdobie od augusta
2000 do februára 2001 v zmysle vyúčtovania zo 17.9.2001

- zo sumy 29 335 Sk (973,74 eur) titulom nájomného a preddavkov na úhrady spojené s užívaním bytu
za mesiace marec 2001 až december 2001.
2.6.Žalobcovia žalobu zdôvodňovali skutočnosťami, že sú (v rozhodnom čase boli) podielovými
spoluvlastníkmi bytu č.10 (resp.9), nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. Z.. XX E..Č..XXXX,
stojaceho na parcele č.415 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1018 m2, vrátane príslušného podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, zapísaného na LV č.XXXXX, katastrálne
územie E. G., obec Košice - Staré mesto. Žalovanému byt prenajali na základe zmluvy o nájme s
účinnosťou od 1.4.2000. Žalovaný mal na základe zmluvy o nájme v období od 1.4.2000 do 1.3.2001
platiť dojednané nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním vo výške 861 Sk mesačne, v období
od 1.3.2001 do 31.8.2001 podľa predpisu z 19.4.2001 vo výške 2 555 Sk a v období od 1.9.2001 podľa

predpisu zo 17.9.2001 vo výške 5 006 Sk. Za obdobie od marca 2001 do decembra 2001 mal žalovaný
uhradiť spolu 35 354 Sk, pričom uhradil len sumu 6 017 Sk (4.4.2001 sumu 1 167 Sk, 8.8.2001 sumu 2
500 Sk, 7.9.2001 sumu 470 Sk, 28.9.2001 sumu 470 Sk a 25.1.2002 3 krát sumu 470 Sk, t.j. 1.410 Sk.)
2.7.Žalovaný nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť, namietal, že žalobcovia nemohli platne
jednostranným úkonom zvýšiť nájomné, dojednané v písomnej zmluve o nájme, že pre zhoršené

podmienky užívania bytu a teda, že nemohol riadne užívať predmet nájmu (od marca 2001 netiekla
voda), si niekoľko krát uplatnil voči žalobcom nárok na zľavu z nájomného ako aj úhrad za plnenia
spojené s užívaním. Žalovaný si taktiež uplatnil započítací prejav voči nároku žalobcov titulom
vynaložených investícií. Tento nárok bol predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice II
pod sp.zn. 15 C 1377/2001. Napokon namietal, že žalobcovia nerozlišujú medzi právnym vzťahom

vlastník bytu - nájomca bytu a vlastníci bytu - spoločenstvo vlastníkov bytov. Vo vzťahu k otázke platnosti
nájomnej zmluvy poukázal na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 35 C
178/2006 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, v ktorom sa ako predbežná otázka riešila platnosť
predmetnej zmluvy.
2.8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a v konaní nebolo sporné, že pôvodní

žalobcovia boli v rozhodnom období (t.j. v období, vymedzenom žalobou (júl 2000 až december
2001) podielovými spoluvlastníkmi bytu, nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. Z..XX E..Č..XXXX,
stojaceho na parcele č.415 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1018 m2, vrátane príslušného
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, ktorého nájomcom bol žalovaný.
Byt sa nachádza na 1. poschodí a pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva. Na základe

písomnej zmluvy z 21.6.2000 mal súd za preukázané, že žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaný
ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu a to počnúc dňom vzniku nájmu 1.4.2000
na dobu neurčitú. Výška nájomného a úhrad spojených s nájmom je dojednaná v článku IV. zmluvy.
Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške 372 Sk mesačne a zálohové platby za služby spojené
s užívaním bytu podľa evidenčného listu vo výške 489 Sk mesačne, spolu teda vo výške 861 Sk

mesačne pozadu, so splatnosťou do 15.dňa každého mesiaca na číslo účtu, špecifikované v zmluve
alebo poštovou poukážkou na adresu G. T., D. XX, L. (v zmluve označený ako správca). V konaní
nebolo sporné, že žalobcovia (v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou) listom z 19.4.2001 počnúc od
1.3.2001 vyzvali žalovaného na platenie nájomného a úhrad spojených s nájmom spolu vo výške 2
555 Sk mesačne (z toho nájomné 2 085 Sk a zálohové platby 470 Sk), že ku dňu 30.7.2001 vzniklo

Spoločenstvo vlastníkov bytov G. XX, L. (SVB), že žalobcovia (v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou)
listom zo 17.9.2001 počnúc od 1.9.2001 vyzvali žalovaného na platenie nájomného a úhrad spojených s
nájmom spolu vo výške 5 006 Sk mesačne (z toho nájomné 1 500 Sk a zálohové platby vo výške 3 506
Sk). Poukázali pritom na mesačný zálohový predpis SVB-Moyzesova 56 Košice (č.l. 328 spisu), podľaktorého zálohové platby pozostávajú zo sumy 3 182 Sk (fond údržby a opráv), sumy 150 Sk (správna
réžia), sumy 30 Sk (upratovanie), sumy 124 Sk (poistenie domu) a sumy 20 Sk (záloha na vodné, stočné
a zrážkovú vodu), že žalobcovia (v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou) listom zo 17.9.2001 zaslali

žalovanému vyúčtovanie faktúry č.0200439101 z 12.2.2001 za vodné, stočné a zrážkovú vodu a vyzvali
ho na zaplatenie nedoplatku vo výške 2 782,40 Sk na účet SVB. Uvedený list bol žalovanému doručený
21.9.2001(č.l.314),žezálohovéplatbyzadodávkuelektrickejenergieaplynuriešilžalovanýsamostatne
na základe zmlúv s dodávateľmi týchto médií. Tvrdenie žalovaného v tomto smere potvrdil aj svedok
G. T. (č.l.434 spisu).

2.9.Súd vec právne posúdil podľa § 12 ods.2 z. č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, v znení neskorších právnych predpisov, § 685 ods.1, § 686 ods.1 OZ.
2.10.Súd po predbežnom skutkovom a právnom posúdení stotožnil sa s právnou argumentáciou
žalovaného v tom smere, že uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok vlastníka (spoluvlastníkov)
bytu na zaplatenie nájomného a nedoplatku z vyúčtovania služieb resp. plnení spojených s užívaním
bytu, vychádzajúc zo záveru o platnosti nájomnej zmluvy a teda, nie ako nárok na zaplatenie

bezdôvodnéhoobohatenia.Ztohtodôvodunevykonaleštepôvodnenavrhovanédokazovaniezamerané
na zistenie trhovej resp. všeobecnej hodnoty nájmu a neprihliadal ani na výsledky znaleckého
dokazovania v tomto smere a konštatoval, že pri rozhodovaní bude vychádzať z výsledkov dokazovania
zameraných na zistenie sporných otázok, t.j. 1) či žalobou uplatnené nájomné a nedoplatok z
vyúčtovania (nie zálohové platby), boli zaplatené a v akom rozsahu a 2) otázku, či je daný nárok

žalovaného na zľavu z nájomného alebo úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a v akom rozsahu.
Súd napokon prezentoval záver, že žalovaný zaplatil celé nájomné, ako aj nedoplatok z vyúčtovania
úhrad spojených s užívaním bytu za celé rozhodné obdobie, ktoré bolo predmetom žaloby, dokonca
zaplatil viac. Súd pri ustálení tohto záveru vychádzal zo skutočnosti, že k zmene výšky nájomného, ako
bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, platne na základe jednostranného úkonu prenajímateľa nedošlo.

Z tohto dôvodu je už bez významu zaoberať sa obranou žalovaného, či je daný nárok žalovaného na
zľavu z nájomného alebo úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a v akom rozsahu.
2.11.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodnými žalobcami ako
prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom vznikol na základe písomnej zmluvy o nájme 1.4.2000
nájomný vzťah, ktorého právne posúdenie sa v zmysle odkazu podľa § 12 ods.2 zákona č.182/1993 Z.z.

spravuje Občianskym zákonníkom - § 685 a nasl. Konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne; okrem
všeobecných náležitostí vyžadovaných pre všetky právne úkony, zmluva obsahuje aj ďalšie povinné
špeciálne náležitosti podľa § 686 ods.1 OZ - označenie predmetu nájmu, rozsah užívania, dobu nájmu,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich vypočítania. V
prvom rade súd zdôraznil, že platby nájomného a preddavkové (zálohové) úhrady za plnenia (služby)

spojené s nájmom sú dve osobitné platby z iného titulu. Za situácie, kedy už došlo k vyúčtovaniu úhrad
za plnenia spojené s nájmom (porovnaním skutočných nákladov a zaplatených preddavkových platieb),
žalobcovia sa nemôžu domáhať ešte aj zaplatenia preddavkov.
2.12.Primárne, za účelom ustálenia otázky výšky dojednaného nájomného, sa súd vysporiadal s
otázkou, či žalobcovia mohli zvýšiť nájomné, dojednané v zmluve o nájme a dospel k záveru, že dohoda

prenajímateľa a nájomcu o nájomnom za nájom bytu nemôže byť jednostranne menená, pokiaľ sa tak
zmluvné strany nedohodli; prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné len v prípadoch,
ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (§ 696 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník nevymedzuje prípady,
v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. § 696 ods.1 OZ predpokladá, že tieto otázky

upraví osobitný právny predpis. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky R-11/1999, ani
výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. V-1/2003 o regulácii cien
nájmu bytov a ani predošlé, resp. následné opatrenia, ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu
bytov a ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá
§ 696 ods.1 OZ ako predpis upravujúci okrem iného prípady, v ktorých prenajímateľ bytu má právnu

možnosťjednostrannezvýšiťnájomnézaprenajatýbytaúhraduzaplneniaposkytovanésužívanímbytu
a poukázal na ustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára
2009 sp.zn. 3MCdo/6/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/35/2008 z 25.
júna2009arozsudokNajvyššiehosúduSRz30.júna2010,sp.zn.5Cdo/138/2009).Takýtoprávnynárok
nemožno vyvodiť ani z § 3 ods.1 OZ o dobrých mravoch, keďže toto je iba výkladovým ustanovením,

pomocou ktorého možno posudzovať iba realizáciu existujúceho práva, ale nemôže zakladať vznik
práva. V kontexte s uvedeným uzavrel, že žalobcovia v spore nepreukázali, že existuje právny dôvod
pre to, aby od žalovaného požadovali zaplatenie zvýšeného nájomného od 1.3.2001 a následne od
1.9.2001 a naopak, žalovanému nevznikla povinnosť platiť takto zvýšené nájomné a dodal, že vo svetlevyššie uvedeného je nedôvodná argumentácia žalobcov, že žalovaný zvýšenie nájomného akceptoval,
tak ako aj ostatní nájomcovia v dome. Žalobcovia nepreukázali, že by došlo k platnej akceptácii zo strany
žalovaného vo forme písomnej dohody, ktorou by došlo k zmene písomnej zmluvy o nájme v časti výšky

nájomného. Ako to vyplýva z § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Zhrnúc uvedené žalovaný bol v celom rozhodnom období povinný platiť
nájomné vo výške, dojednanej v zmluve o nájme, t.j. v sume 372 Sk mesačne. V období od 1.4.2000
do 31.12.2001, t.j. za 21 mesiacov teda bol žalovaný povinný zaplatiť titulom nájomného sumu 7 812
Sk (21 krát 372 Sk).

2.13.Čo sa týka úhrad, vykonaných žalovaným, súd mal zo samotného potvrdenia žalobcov (tzv.
vyúčtovanie platieb z č.l.743) za preukázané, že žalovaný zaplatil za mesiac 4/2000 sumu 861 Sk,
za mesiac 5/2000 sumu 861 Sk, za mesiac 6/2000 sumu 861 Sk, za mesiac 8/2000 sumu 558 Sk,
za mesiac 9/2000 sumu 558 Sk, za mesiac 10/2000 sumu 558 Sk, za mesiac 11/2000 sumu 558
Sk, za mesiac 12/2000 sumu 586 Sk, za mesiac 1/2001 sumu 586 Sk, za mesiac 2/2001 sumu 586
Sk, za mesiac 3/2001 sumu 1.167 Sk, za mesiac 8/2001 sumu 2.500 Sk, za mesiac 9/2001 sumu

470 Sk a sumu 470 Sk. Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalovaný zaplatil dňa 25.1.2002 tri krát po
470 Sk. Spolu teda zaplatil 12 590 Sk a teda sumu vyššiu o 4 778 Sk, než čo bol povinný platiť
titulom nájomného. Z príjmového pokladničného dokladu (č.l.303) za preukázané, že žalovaný 9.5.2001
zaplatil G. T. (t.j. správcovi, označenému žalobcami v zmluve o nájme) aj sumu 3 434,40 Sk titulom
vyúčtovaného nedoplatku z vyúčtovacej faktúry na vodnom, stočnom a zrážkovej vode zo 14.8.2000.

Uvedený nedoplatok bol vyúčtovaný za obdobie do augusta 2000, predchádzajúce obdobiu, ktoré bolo
predmetom žaloby (vyúčtovanie zo dňa 17.9.2001 vo výške 2 782,40 Sk). Žalovaný splnil svoj dlh
titulom nájomného v plnom rozsahu a okrem toho zaplatil na viac aj sumu 4 778 Sk titulom zálohových
(preddavkových) platieb.
2.14.K nároku na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vodného, stočného a zrážkovej vody za obdobie

od augusta 2000 do februára 2001 zo 17.9.2001 vo výške 2 782,40 Sk, je evidentné, že suma 4 778 Sk
tento dlh pokrýva a žalobcovia dostali od žalovaného stále o sumu 1 995,60 Sk na viac a zopakoval, že
za situácie, kedy už došlo k vyúčtovaniu úhrad za plnenia spojené s nájmom (porovnaním skutočných
nákladov a zaplatených preddavkových platieb), žalobcovia sa nemôžu domáhať ešte aj zaplatenia
preddavkových platieb za rozhodné obdobie.

2.15.Pre úplnosť súd dodal, že žalobcovia nesprávne vyhodnotili charakter daných právnych vzťahov
a z toho vyplývajúce práva a povinnosti, pokiaľ nerozlišovali medzi vzťahom vlastník bytu - nájomca
bytu a vzťahmi medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom, čo sa týka formy správy
bytového domu. Z listu žalobcov zo 17.9.2001, títo vyzvali žalovaného na platenie nájomného a úhrad
spojených s nájmom spolu vo výške 5 006 Sk mesačne (z toho nájomné 1 500 Sk a zálohové platby

vo výške 3 506 Sk). Poukázali pritom na mesačný zálohový predpis SVB-Moyzesova 56 Košice, podľa
ktorého zálohové platby pozostávajú zo sumy 3 182 Sk (fond údržby a opráv), sumy 150 Sk (správna
réžia), sumy 30 Sk (upratovanie), sumy 124 Sk (poistenie domu) a sumy 20 Sk (záloha na vodné,
stočné a zrážkovú vodu). Z jednotlivých položiek, tvoriacich predpis zálohových platieb je zrejmé, že
tieto sa (okrem zálohy na vodné) vzťahujú k výlučným povinnostiam žalobcov ako vlastníkov bytu a

teda, nemôžu zaťažovať nájomcu. Najmarkantnejšou je pritom práve položka, týkajúca sa príspevku
do fondu opráv a údržby - 3.182 Sk, ktorý ani nie je predmetom následných vyúčtovaní. Je potrebné
zásadne rozlišovať charakter dvoch základných typov úhrad, ktoré zaťažujú každého vlastníka bytu (nie
nájomcu)t.j.1.príspevokdofonduprevádzky,oprávaúdržbya2.úhradyzaplnenia,službyposkytované
s vlastníctvom bytu. Skutočnosť, že niektorý vlastník svoj byt vôbec neužíva, alebo právo užívania

prenechal na základe nájomnej zmluvy tretej osobe, ho nezbavuje povinnosti prispievať do fondu, lebo
tá je viazaná na existenciu vlastníctva bytu a o vlastníctvo sa treba starať bez ohľadu na to, do akej miery
ju jej vlastník užíva. Uzavretie nájomnej zmluvy s treťou osobou teda vlastníka bytu nijako nezbavuje
a ani neobmedzuje v rozsahu povinností, ktoré mu ukladá zákon v spojení so zmluvou o spoločenstve
alebo zmluvou o výkone správy. „Zálohový“ predpis, uplatňovaný žalobcami vo vzťahu k žalovanému

(najmä čo sa týka príspevku do fondu údržby a opráv domu 3.182 Sk ale aj správnej réžie 150 Sk ),
nemá žiaden právny základ.
2.16.Nárok žalobcov v 3. a 7. rade súd vylúčil na samostatné konanie. Vo vzťahu k právnej nástupkyni
žalobcu v 3.rade T. G. (nezastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou) sa totiž súdu napriek vykonanému
šetreniu nepodarilo zistiť, či táto žije, ani jej doručiť predvolanie na pojednávanie. Vo vzťahu k žalobkyni

v 7.rade Y. I. jej právny zástupca sám uviedol, že navrhuje jej nárok vylúčiť na samostatné konanie
vzhľadom na to, že v ostatnom čase sa mu nepodarilo s ňou nadviazať kontakt. Vo vzťahu k vylúčeniu
nároku žalobcov v 3. a 7. rade na samostatné konanie súd poukazuje na inštitút solidarity na strane
žalobcov (aktívna solidarita), ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a teda, každý zožalobcov je oprávnený sám uplatniť nárok voči dlžníkovi na zaplatenie celého dlhu a naopak, dlžník
môže dlh plniť ktorémukoľvek spoluvlastníkovi a jeho dlh v danom rozsahu zaniká (otázka následného
rozdelenia medzi solidárnymi veriteľmi je otázkou ich vnútorného vzťahu).

2.17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný
úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2.,4., 5. a 6. rade v
rozsahu 100 %.
2.18.Obdobne súd rozhodol aj vo vzťahu k trovám štátu, ktoré súd vynaložil v konaní z rozpočtových
prostriedkov štátu, spočívajúce najmä vo vyplatenom znalečnom. Pri rozhodovaní vychádzal z článku 4

ods.1 CSP a vychádzajúc z neúspechu žalobcov, súd priznal štátu nárok na náhradu trov proti žalobcom
v 1., 2.,4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia v 1., 2., 4., 5. a 6. rade, a to v rozsahu
všetkých jeho výrokov.
3.2.Úvodomnamietli,žesúdvylúčilnárokžalobcovv3.a7.radenasamostatnékonaniesodôvodnením,

žekeďsúdmalpochybnostioprávnejsubjektivitežalobkýňv3.a7.rade,malsitietoskutočnostizisťovať
dodatočne sám v priebehu konania, nakoľko súd je povinný existenciu procesných podmienok skúmať
počas celého konania. Týmto dôjde k fabrikovaniu sporov, pričom rozhodnutie bolo možné prijať jediným
rozhodnutím.
3.3.Poukázali na to, že žalobu zdôvodňovali skutočnosťami, že sú (v rozhodnom čase boli) podielovými

spoluvlastníkmi bytu č. 10 (resp. 9) nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. XX, E.. Č.. XXXX,
stojaceho na parcele č. 415 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1018 m2, vrátane príslušného
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu k pozemku zapísaného na LV č. XX XXX, kat. úz.
E. G., obec Košice - Staré Mesto. Žalovanému byt prenajali na základe zmluvy o nájme s účinnosťou
od 1.4.2000. Na základe tejto nájomnej zmluvy mal žalovaný platiť v období od 1.4.2000 do 1.3.2001

dojednané nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním vo výške 861 Sk mesačne v období od
1.3.2001 do 31.8.2001 sumu 2 555 Sk a v období od 1.9.2001 5006 Sk. Za obdobie od marca 2001 do
decembra 2001 žalovaný mal uhradiť spolu 35 354 Sk, pričom uhradil len sumu 6 017 Sk. Poukázali
na čl. 4 Zmluvy o nájme a tvrdili, že žalovaný bol počnúc 1.3.2001 do 31.8.2001 povinný platiť zvýšené
nájomné a úhrady spolu vo výške 2 555 Sk mesačne počnúc od 1.9.2001 opätovne zvýšené nájomné

a úhrady spolu 5 006 Sk mesačne.
3.4.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa názoru súdu nie je možné sa stotožniť s argumentáciou
žalobcov o tom, že predmetný nájom bolo možné zvýšiť jednostranne.
3.5.Zhrnúc v krátkosti názor súdu, tento v konaní vychádzal z nájomnej zmluvy, v ktorej boli dohodnuté
mesačné platby za užívanie bytu žalovaným vo výške 372 Sk a výšky zálohových platieb v sume 489

Sk, teda spolu 861 Sk. Z predmetného konania vyplynulo, že v konaní dvakrát rozhodoval odvolací
súd vo svojom v poradí druhom zrušujúcom uznesení z 9.11.2009 sp. zn. 5Co/362/2009, poukázal
krajský súd na štvrtej strane uznesenia, že argumentácia a odôvodnenie rozsudku okresného súdu
z 26.5.2009 boli nedostatočne presvedčivé. Odvolací súd uviedol, že zo strany súdu vôbec nebola
zisťovaná výška bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní bytu, ktorá sa určí peňažnou

sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných bytov
spravidla práve formou nájmu. Odvolací súd vyriekol potrebu znaleckého dokazovania, a preto odvolací
súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. Okresný súd aj napriek takto vyslovenému názoru
na doplnenie skutkového dokazovania bez akejkoľvek zjavnej príčiny dokazovanie v tomto rozsahu
nevykonal, iba konštatoval, že žalovaný na nájme a ani na zálohových platbách žiadne nedoplatky

nemal.
3.6.Súd sa nezaoberal sumou 2 782,40 Sk, ktorá nie je súčasťou nájomného, ale bolo vyúčtovaná na
základe faktúry od dodávateľa, a to Východoslovenských vodární a kanalizácií za obdobie od 28.7.2020
do 12.2.2021 sumu 186 055,50 Sk, ktorá po reklamácii bola následne upravená dobropisom na sumu
144 683 Sk a táto následne bolo rozpočítaná na základe rozhodnutia spoločenstva bytov na jednotlivé

bytyaalikvotnúčiastkupodľapočtuobyvateľovbytu.Nazákladeuvedenéhobolažalovanémuvystavená
faktúra 2 782,40 Sk. Nešlo teda o sumu titulom pravidelných mesačných platieb, ale o vyúčtovanie
dodanej vody Východoslovenskými vodárňami a kanalizáciami, štátny podnik Košice. Doklad o tom
priložila vyúčtovanie faktúr, zo 17.9.2001.
3.7.Opätovne poukázali na civilné kódexy a § 391 ods.2 CSP a namietli, že ak sa súd uspokojil iba s

argumentáciou, že nie je možné jednostranne zvýšiť nájom, treba oponovať tvrdením, že k zvýšeniu
nájomného došlo v súvislosti so zmenou inflácie a zároveň v súvislosti so zmenou vlastníckych vzťahov
v uvedenom bytovom dome, nakoľko išlo o stavbu, ktorá podliehala reštitúcii.3.8.Zdôraznili, že v obytnom dome bolo celkovo 13 obytných jednotiek a nik z ostatných nájomníkov
nemal voči zvýšenú nájomného ďalšie výhrady a predpísané nájomné aj uhradili. Zároveň všetci ostatní
nájomníci v dome na G. XX akceptovali predpísané nájomné služby od 1.3.2001, toto predpísané

nájomnéuhrádzaliokremžalovaného,ktorýnesúhlasilsožiadnympredpísanýmnájomným,čímvedome
on sám sa dopúšťal konania v rozpore so zákonom, nakoľko nájom je odplatným dvojstranným právnym
úkonom. Žalovaný si určil výšku nájmu sám, bez akéhokoľvek súhlasu na sumu 470 Sk za byt o rozlohe
159,09 m2.
3.9.Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že sám žalovaný pristúpil k zmene platby za nájomné,

pričom ani on sám individuálne nevyjednal túto zmenu so žalobcami. Na rozdiel od žalovaného
žalobcovia nájomné zvyšovali v závislosti od zmien týkajúcich sa zvýšení zálohových platieb za energie,
vzhľadom k dodávke týchto služieb. Zároveň možno jasne konštatovať, že každý z nájomníkov alebo
vlastníkov, toto zvýšenie akceptoval, okrem žalovaného.
3.10.Nie je pravdou, že žalovaný predmetný byt nemohol užívať pre odpojenie vody z predmetného bytu.
3.11.Žalovaný aj počas toho, čo dodávky vody boli odpojené, predmetný byt užíval, tzn., že predpoklad

vzniku bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním bytu bez riadneho platenia nájomného a
režijných platieb, opäť boli vyňaté z posudzovanej činnosti súdu, a to nevedno prečo.
3.12.Zo spisu samotného vyplýva, že žalovaný bol vyzývaný na platenie niekoľkokrát, avšak žalovaný
nikdy nereagoval.
3.13.Súd v svojom rozhodnutí sa nijako nevysporiadal s najzávažnejšími námietkami žalobcov, ako

aj názormi vyjadrenými v uzneseniach krajského súdu 5Co 96/2008 a 5Co 362/2009, a teda, aby
bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého úlohou je určenie výšky bezdôvodného obohatenia
spočívajúce v užívaní bytu, ktorá sa určí peňažnou sumou zodpovedajúcou sumám vynakladaným
v danom mieste a čase za užívanie obdobných bytov. Ustanovenie znalca v predmetnej veci bolo
nadbytočným,trebavšakzdôrazniť,žesúdbolpovinnýsavyporiadaťstýmitotvrdeniami,nakoľkoznalec

vo svojom znaleckom posudku 15/2011 z 31.8.2011 sa zaoberal kategóriou uvedeného bytu, podľa
ktorého jednoznačne bolo možné ustáliť výšku adekvátneho nájomného, pričom na výpočet a výšku
a nájomného určenú na podklade znaleckého posudku č. 15/2011 súd vôbec neskúmal. Súd vôbec
neskúmal určenie hodnoty nájmu podľa Ministerstva financií SR a jeho novely, § 11 ods.1 a § 20 ods.1
písm. a/ a ods. 2 z. č. 18/1996 Z.z. o cenách. Je nutné poznamenať, že či závery všeobecného súdu

sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných
ľudských práv.
3.14.Žalobcovia v konaní v zmysle právnej istoty očakávali vykonanie znaleckého dokazovania, je
nemysliteľné, aby súd nakoniec nevychádzal z jasne stanoveného konformného názoru. Na druhej
strane je treba uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné

rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne
racionálne, ústavne konformne odôvodniť, a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli
ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal. Príslušné ustanovenia
ústavy a dohovoru, ktoré sa týkajú spravodlivého procesu treba interpretovať tak, že kvalita procesu
musí zodpovedať právam a povinnostiam, o ktorých sa koná.

3.15.Poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nález ústavného súdu I. ÚS 226/03
a konštatovali, že ak v prípade odvolací súd by dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť,
navrhli, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že vo vzťahu k žalobcom aplikuje § 257 CSP,
nakoľkopodľanázoružalobcovbolisplnenézákonnépredpokladypreaplikáciu,ktoráslúžikodstráneniu
neprimeranej tvrdosti voči žalobcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade. Žalobcovia totiž v uvedenom konaní nijakým

spôsobom nezapríčinili vznik trov, keďže prvoinštančné rozhodnutie bolo dvakrát zrušené odvolacím
súdom. Ak by súd vykonal skúmanie v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v
zmysle znaleckého posudku 15/2011 z 31.8.2011, ktorého súčasťou boli a aj sú všetky dôkazy, nedošlo
by k vzniku trov na strane žalobcov v 1., 2., 4., 5. a 6. rade.
3.16.Nazákladeuvedenéhonavrhlirozsudokokresnéhosúduzmeniťtak,žežalovanýjepovinnýzaplatiť

žalobcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade sumu 1 094,68 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 3.4.2003
do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Alternatívne, ak súd dospeje k záveru, že je rozsudok potrebné potvrdiť, navrhli, aby
odvolací súd rozhodol o trovách tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.

4.Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5.1.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali žalobcovia v 1., 2., 4.,
5. a 6. rade v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konaniemu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario a
rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5.2.Odvolanie žalobcov proti výroku II. odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.

6.Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

7.Podľa § 355 ods.2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8.Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods.1 písm.a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

9.Výrok II., ktorým súd nárok žalobcov v 3. a 7. rade vylúčil na samostatné konanie, má charakter
uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania a odvolanie proti takému rozhodnutiu nie je prípustné,
preto odvolaciemu súdu neostávalo iné ako odvolanie voči tomuto výroku odmietnuť. Navyše odvolací
súd poznamenáva, že takýto postup je nie len zákonný s prihliadnutím na predmet konania aj nanajvýš

vhodný a hospodárny.

10.1.Vo vzťahu k potvrdeným výrokom I., III. a IV. odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd
sa správne a zákonne vyrovnal so všetkými otázkami, ktoré bolo potrebné vyriešiť pre meritórne
rozhodnutie, svoje rozhodnutie výstižne a presvedčivo odôvodnil a závery oprel o platnú judikatúru a

rozhodovaciu prax. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie rozsudku.
10.2.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

11.1.Odvolatelia vo veci uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), e), f) a h) CSP, ktoré

vyplynuli z obsahu odvolania. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolatelia
presne nešpecifikujú jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnili samostatne
existenciu každého uplatneného odvolacieho dôvodu.
11.2.Odvolacísúdtakvovšeobecnostiuvádza,ženezistilzobsahusúdnehospisu,takýprocesnýpostup
súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v

takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v
čom by takáto procesná vada mala spočívať a preto odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod
nie je daný.11.3.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

11.4.Žalobcovia k tomuto odvolaciemu dôvodu namietajú nevykonanie znaleckého dokazovania a
skutočnosť, že súd s tvrdeniami znalca v znaleckom posudku 15/2011 z 31.8.2011, ktorý sa zaoberal
kategóriou uvedeného bytu, podľa ktorého jednoznačne bolo možné ustáliť výšku adekvátneho
nájomného, pričom na výpočet a výšku a nájomného určenú na podklade znaleckého posudku č.
15/2011 nezaoberal.

11.5.Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovanie (rozhodnutie NS SR 4Cdo 262/2009) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy,
keď má za to, že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 CSP).
11.6.Súd prvej inštancie správne vec posudzoval podľa § 685 ods.1, § 686 ods.1 OZ (nie podľa §

451 a nasl. OZ), preto vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky bezdôvodného
obohateniaresp.vyhodnocovanieznaleckéhoposudkuč.15/2011z31.8.2011vovzťahukzisteniuvýšky
bezdôvodného obohatenia by bolo zbytočné, nehospodárne a bez relevantného vplyvu na konečné
rozhodnutie. Súd nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil v bode 26. rozhodnutia.
11.7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej
inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery plnú oporu, respektíve sa
v celom rozsahu opierajú o vykonané dokazovanie.

11.8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju
opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

11.9.V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy a
tieto i správne interpretoval.
11.10.Žalobcovia namietajú, že súd vôbec neskúmal určenie hodnoty nájmu podľa Ministerstva financií
SR a jeho novely, § 11 ods.1 a § 20 ods.1 písm. a/ a ods.2 z. č. 18/1996 Z.z. o cenách.
11.11.Súd sa citovaným právnym normám vyjadril v bodoch 35. - 38. svojho rozhodnutia a odvolací súd

sa s týmito závermi stotožňuje.
11.12.Záverom odvolací súd konštatuje, že žiaden zo žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov nie
je daný.

12.K ostatným námietkam žalobcov uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza:

13.1.V konaní nebolo potrebné zisťovať výšku bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcu sumám
vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných bytov, lebo tá sa zisťuje, ak byt sa užíva
bez nájomnej zmluvy alebo na základe neplatnej nájomnej zmluvy.
13.2.V prejednávanom spore je bez akýchkoľvek pochýb, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená

nájomná zmluva, v ktorej bolo jasne určené nájomné 372,- Sk a zálohové platby spojené s užívaním
bytu 489,- Sk, spolu 861,- Sk mesačne pozadu, ktoré vzniklo na základe zmluvnej voľnosti a konsenzu
zmluvných strán.13.3.Tým, že žalovaný plnil žalobcom nájomné a služby spojené s bývaním len vo výške, ktorá bola
zmluvne dohodnutá, neobohatil sa o žiadnu sumu. Samotná skutočnosť, že iní nájomcovia platili vyššiu
sumu nezakladá pre žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume predstavujúcej

rozdielu medzi dohodnutým nájomným u žalovaného a výške nájomného iných nájomcov.

14.Námietka žalobcov, že v konaní v zmysle právnej istoty očakávali vykonanie znaleckého
dokazovania, že je nemysliteľné, aby súd nevychádzal z jasne stanoveného konformného názoru, a
že súd sa argumentačne nevysporiadal so zmeneným názorom je nedôvodná. Súd prvej inštancie pri

svojomrozhodnutívychádzalzustálenejrozhodovacejpraxeajudikatúryasvojeprávnezáverysprávne,
jasne a presvedčivo odôvodnil.

15.1.Rovnako námietka žalobcov, že súd sa nevysporiadal s ich tvrdením, že sám žalovaný pristúpil
k zmene platby za nájomné, pričom ani on sám individuálne nevyjednal túto zmenu so žalobcami je
nedôvodná, lebo súd sa tejto otázke venoval v bode 41.

15.2.Odvolací súd navyše dodáva, že ak by aj žalovaný sám, dobrovoľne platil vyššie nájomné, pre
žalobcov by to neznamenalo, že im na takéto vyššie nájomné vznikol nárok, a za skutkového stavu, že
nedošlo k písomnej dohode o zmene nájomného, ani táto skutočnosť, nezakladá právny nárok žalobcov
vyplývajúci zo zvýšeného nájomného.
15.3.Správne súd uzavrel, že žalovaný titulom nájomného mal zaplatiť sumu 7 812 Sk, a že žalobcom

realizoval platby vo výške 12 590, teda naviac zaplatil 4 778 Sk. Naviac zaplatenú čiastku súd započítal
na úhradu sumy 2 782,40 Sk na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vodného, stočného a zrážkovej
vody za obdobie od 8/2000 do 2/2001 (bod 46 odôvodnenia).

16.1.Záverom odvolací súd navyše dodáva, že z článku IV. zmluvy o nájme je zrejmé, že zmluvné

strany sa dohodli na výške nájomného 372 Sk mesačne a výške zálohových platieb za služby spojené
s užívaním bytu 489 Sk mesačne, spolu teda vo výške 861 Sk mesačne.
16.2.Nájomná zmluva v čl. IV. obsahuje dojednanie, že ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre
určenienájomného,prenajímateľmáprávozmeniťvýškunájomného.Tátodohodajenejasnáaneurčitá,
lebovzmluveniesústanovenéžiadnepodmienky,nazákladektorýchbolopôvodnénájomnévypočítané

a ani v čom má spočívať zmena skutočností. Rovnako v časti, v ktorej si prenajímateľ vyhradzuje právo
valorizácie nájomného v súlade s mierou inflácie je nejasné a neurčité, preto v týchto častiach je čl. IV.
pre jeho neurčitosť neplatný podľa § 37 ods.1 OZ.

17.Odvolací súd potvrdil ako správny aj závislý výrok o trovách konania, lebo pre aplikáciu § 257 CSP

neexistujú zákonné predpoklady. Samotná skutočnosť, že rozsudok bol dva krát zrušený nezakladá
podmienku osobitosti prejednávanej veci.

18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na

19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21.Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto náhrada trov odvolacieho konania bola
priznaná žalovanému.

22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.