Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7117222207.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., korešpondenčná adresa: D. C. X, C., štátny občan SR,
zastúpený Mgr. Pavlom Kissom ml., advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom,
advokátom, Štúrova 20, 040 01 Košice, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.9.2017 domáhal, aby súd vydal rozsudok

v nasledovnom znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácii o žalobcovi, ktoré
by boli spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho
občianskej cti.
II. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť formou listu nasledovného znenia vlastnoručne
podpísaného žalovaným adresovaného a zaslaného žalobcovi na jeho adresu trvalého pobytu C. X,
XXX XX C. a to do piatich dní od právoplatnosti rozsudku: „Ja, A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom

E. F. XX, XXX XX C. sa týmto ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. X, C. za moje nepravdivé tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 11. marca 2017, zaslanej z
emailovej adresy B., adresovanej na emailovú adresu B., E., G., H., E., I., G., J., C., I., F., K., L., E.,
M., N. a G., že pán A. B. by nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom vypisuje svoje bludy ako aj za
moje urážajúce tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 4.5.2017, zaslanej z emailovej adresy B.,
adresovanej na emailovú adresu B., C., A., I., L., H., I., N., O., G., P., F., G., A., G., A., I., H., F., G., K.,
N., M., F., F., E. a E. v znení: Marcelko súkromne som ti napísal predvčerom, že by si nemal byť tak

často „zhúlený“, lebo potom vypisuješ bludy ....“.
III. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť počas najbližšieho zasadnutia Miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever uskutočneného po právoplatnosti tohto rozsudku slovne
a osobne v tomto znení: „Ja, A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX C. sa týmto
ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C. za moje správanie na
XVIII. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, konaného dňa 19.4.2017, keď
na žiadosť p. B., aby som odvolal svoje vyjadrenia o tom, že je pod vplyvom drog som odpovedal, že

na svojom vyjadrení trvám.“
IV. Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch zamieta.
V. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania v rozsahu 100%.2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalovaný pôsobí vo funkcii starostu mestskej
časti Košice – Sever a zároveň ako poslanec mestského zastupiteľstva Košice. Žalobca pôsobí ako
poslanec mestského zastupiteľstva Košice, ako aj poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Košice – Sever. Dňa 11.marca 2017 mu žalovaný zaslal email, v ktorom ho označil za „zhúleného“.
Tento email pritom v kópii zaslal aj ostatným poslancom miestneho zastupiteľstva. Dňa 04. mája
2017 mu opäť zaslal email, ktorý v kópii zaslal aj horeuvedeným poslancom, kde zopakoval, že som
„zhúlený“, resp. ak som zhúlený, nemám vypisovať. Dňa 19.04.2017 sa konalo XVIII. zasadnutie
Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, na ktorom vyzval žalovaného, aby odvolal

nevhodné vyjadrenia na jeho osobu a že je pod vplyvom drog. Žalovaný odpovedal, že na svojom
vyjadrení trvá. Toto zastupiteľstvo bolo pritom verejné a vysielalo sa prostredníctvom internetu.
Doteraz je možný záznam z toho zastupiteľstva sledovať na internete, napríklad na adrese https://
www.facebook.com /obcianskianezavisli/videos/1906414282910187/ v čase cca od 05:00 do 07:00 min.
Podobnými vyjadreniami žalovaného na jeho adresu, že sa nachádza pod vplyvom drog, resp. inými
hrubými a nevyberanými útokmi žalovaný komentuje jeho osobu aj v priamej pracovnej korešpondencii

s ním, či pri pracovných rozhovoroch s ním. Napriek opakovaným výzvam z jeho strany, s touto aktivitou
žalovaný neskončil. Takýmto konaním žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv na
ochranu osobnosti, najmä do práva na ochranu dobrého mena a občianskej cti. Žalovaný neoprávnene
rozširuje o ňom nepravdivé informácie, ktorými ho úmyselne dehonestuje pred verejnosťou, poslancami
a kolegami, pričom takto znižuje jeho dôstojnosť pri jeho práci poslanca ako aj v spoločnosti ako takej.

Na vyvrátenie nepravdivých tvrdení žalovaného, o vplyve drog na jeho osobu a jeho konanie, žalobca
podstúpil toxikologické vyšetrenie prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pracovisko SLAPA, Letná 47, 040 01 Košice. Výsledok bol na všetky drogy negatívny. Žalovaný do
dnešného dňa neupustil od svojho konania voči jeho osobe.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.3.2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú
a navrhuje ju zamietnuť a priznať mu náhradu trov súdneho konania, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia. Žalobcom uplatňované nároky neuznáva a skutočnosti uvádzané žalovaným považuje za
nepravdivé, účelové a zavádzajúce a zároveň petit žaloby č. I považuje za neurčitý a nevykonateľný.
On nikdy neuviedol, že žalobca je pod vplyvom drog, a predmetnú skutočnosť nie je možné vyvodiť

z mojich výrokov uvádzaných v e- mailoch zo dňa 11.03.2.017 a dňa 04.05.2017, kde len uviedol, že
„ak je zhulený", a alebo „nemal by byť tak často zhulený". Pokiaľ vychádzame z obsahovej definície
slova húliť, -ii, - ia nedok. nár. expr. (čo), tak v zmysle Slovníka slovenského jazyka, predmetné slovo
v slovenskom jazyku znamená otvárať, vyvaľovať (oči): Chlapci húlia oči. (taj.) V dnešnej hovorovej
reči sa bežne používa slovo huliť, ktoré je prevzaté z českého jazyka z českého slova hulit, čo však

v žiadnom prípade neznamená užívať drogy, ako to účelovo vo svojej žalobe uvádza žalobca, ale
znamená fajčiť. Z týchto dôvodov, ani ním použitý výraz byť zhulený v žiadnom prípade nie je možné
vykladať, ako jeho vyjadrenie, že žalobca je pod vplyvom drog. Z obsahu zápisnice z XVIII. zasadnutia
Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice- Sever konaného dňa 19.04.2017, rovnako vyplýva
iba, že na výzvu žalobcu uviedol, že na svojom vyjadrení uvedenom v emaile zo dňa 11.03.2017, na

ktorý na zasadnutí miestneho zastupiteľstva poukázal sám žalobca, trvá. Nikdy v emailoch zo dňa
11.03.2017 a dňa 04.05.2017 a na XVIII. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice-
Sever konaného dňa 19.04.2017 neuviedol, že žalobca je pod vplyvom drog, a tým zároveň nemohol
zasiahnuť do práv na ochranu dobrého mena a občianskej cti žalobcu. S poukazom na judikatúru súdov
je toho názoru, že ním uvádzané výroky uvedené v e- mailoch zo dňa 11.03.2017 a dňa 04.05.2017,

v žiadnom prípade aj s poukazom na skutočnosť, kým a kde boli predmetné výroky uvádzané, a s
poukazom za akých okolností boli uvádzané, neboli objektívne spôsobilé, aby z nich žalobcovi vznikla
akákoľvek ujma na jeho právach chránených ustanovením § 11 OZ, a predmetné skutočnosti o vzniku
ujmy na právach chránených ustanovením §11 OZ nevyplývajú ani z obsahu žaloby, a ani z dôkazov na
ktoré vo svojej žalobe poukazuje žalobca. Vo vzťahu k žalobcom uplatňovaným nárokom na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch uvádza, že rovnako predmetné ním uplatňované nároky považujem
za nedôvodné. Predmetnými výrokmi nemohlo dôjsť a nedošlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti
žalobcu v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 OZ, čo je základným zákonným predpokladom pre
priznanie nárokov na náhradu nemajektovej ujmy v peniazoch.

4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 7.5.2018, kedy uviedol, že je pre ňho nepredstaviteľné,
ako mal či mohol na žalovaného vyvaľovať oči v prípade, ak mu zaslal emailom požiadavku na
odpoveď a teda sa nejednalo o osobnú komunikáciu tvárou v tvár. Rovnako žalovaný, ako jeho bývalý
zamestnávateľ a priamy nadriadený dobre vie, že je nefajčiar. Naopak, asi každý, kto počuje slovohúliť, si ako prvé predstaví fajčenie marihuany, hašišu, alebo iných drog, nie vyvaľovanie očí. Taktiež
je potrebné v tomto prípade prihliadať na kontext správ. Snáď nám nechce žalovaný tvrdiť, že tým
myslel, že nič mu z toho nevychádza, len to, že sústavne vyvaľuje oči. To je jednak smiešne, ale

aj absurdné. Rovnako sa slovo húliť v žiadnom prípade nepoužíva v hovorovej reči na Slovensku s
významom fajčiť (obyčajné cigarety). To ako sa tento výraz používa v Česku je irelevantné. Ako volený
zástupca obyvateľov - poslanec mestskej časti Košice Sever a poslanec mesta Košice bol pripravený
strpieť istý diskomfort v rámci výkonu svojej funkcie. Toto konanie však už prekračuje hranice slušného
správania sa a komunikácie zo strany žalovaného. Jeho cieľom je za každú cenu očierniť jeho osobu a

odradiť ho tak od pôsobenia v rámci verejného života či zastávania volených funkcií. Čo sa týka náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, intenzitu zásahu do jeho dobrého mena a občianskej cti považuje za
značnú, keďže sa nejedná o ojedinelý prípad, ale o systematické, dlhotrvajúce konanie žalovaného s
jasným úmyslom, ktorý popísal už vyššie. S takýmto konaním neprestal žalovaný ani po podanej žalobe.
Výroky znižujúce žalobcovu vážnosť v spoločnosti sú spôsobom konania žalovaného, keď sa neštíti
verejne potvrdiť, že na týchto vyjadreniach trvá, pred všetkými poslancami miestneho zastupiteľstva či

šíriťdifamačnéinformácienamestskomzastupiteľstve,pričomsijevedomý,žetojemediálnesledované
zástupcami novinárskej obce, vysiela sa naživo na internete, nahráva, dostane do úradného záznamu
- zápisnice z rokovania a bude tak verejne šíriteľné aj v budúcnosti. To nasvedčuje tomu, že žalovaný
nemážiadnyzáujemnatom,abysavyvarovaltakéhotokonaniavočinemuajemuúplnejedno,akébudú
mať jeho vyjadrenia dopad na hodnotenie spoločnosti voči jeho osobe a že jeho vážnosť v spoločnosti

takýmito vyjadreniami značným spôsobom znižuje. Naopak, je si svojho konania očividne plne vedomý a
práve zníženie spoločenskej vážnosti jeho osoby je motiváciou a cieľom jeho konania. Od tohto konania
žalovaného do dnešného dňa neodradila ani vedomosť, že na neho podal žalobu o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy. Cieľom vyjadrení a konania žalovaného bolo spôsobiť zásah do jeho
osobnosti, pretože žalovaný viackrát, pri rôznych príležitostiach, podsúval kolegom žalobcu a verejnosti

myšlienku, že je pod vplyvom drog, čím sa snažil ho difamovať, „vysmievať sa mu", že nemá byť zhúlený,
a pritom si iba plní svoj mandát poslanca a slušne sa pýta starostu mestskej časti na problém súvisiaci s
mestskou časťou, načo dostane posmešnú odpoveď, plnú narážok na to, že je pod vplyvom drog, ktorá
je v kópii zaslaná aj všetkým ostatným poslancom mestskej časti, práve z dôvodu, aby bola systematicky
znižovaná moja vážnosť u kolegov. To má značný dopad na spoluprácu s ostatnými kolegami, nakoľko

bol na základe týchto a ďalších obvinení vyzvaný viacerými kolegami z miestneho zastupiteľstva, aby sa
vzdal pôsobenia vo funkcii člena komisie. Rovnako to má aj vplyv na výkon jeho poslaneckého mandátu,
keďže si ho nemôže plniť zodpovedne a podľa jeho vedomia a svedomia. Musím si dvakrát rozmyslieť, či
napr. interpeluje otázkou starostu, keď vie, že môže čakať odpoveď plnú urážok a posmeškov. Konanie
žalovaného sa nedá hodnotiť inak ako úmyselne difamujúce so snahou znížiť jeho dôstojnosť a vážnosť

v spoločnosti, pričom nie je ochotný upustiť od takéhoto konania ani v budúcnosti dobrovoľne.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: kópia emailu z
11.marca 2017, kópia emailu z 04. mája 2017, zápisnica z miestneho zastupiteľstva, nahrávka z
miestnehozastupiteľstvanaCDnosiči,kópiaemailuz09.marca2017,výsluchžalobcu,výsluchsvedkov

K. C., poslanec miestneho zastupiteľstva MČ Košice Sever Kosmas Bekiaris, poslanec miestneho
zastupiteľstva MČ Košice Sever Jaroslav Polaček, poslanec miestneho zastupiteľstva MČ Košice
Sever I. Q., poslanec miestneho zastupiteľstva MČ C. E. G. L., kontrolór MČ Košice Sever, výsledok
toxikologického šetrenia z 21.04.2017.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/33/2017-145 zo dňa 14.5.2019 nasledovne: I. Žalovaný je
povinný zdržať sa šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácii o žalobcovi, ktoré by boli spôsobilé
znížiť dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti alebo zasiahnuť do jeho občianskej cti.
II. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť formou listu nasledovného znenia vlastnoručne
podpísaného žalovaným adresovaného a zaslaného žalobcovi na jeho adresu trvalého pobytu C. X,

XXX XX C. a to do piatich dní od právoplatnosti rozsudku: „Ja, A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XX, XXX XX C. sa týmto ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C.
za moje nepravdivé tvrdenie uvedené v emailovej správe zo dňa 11. marca 2017, zaslanej z emailovej
adresy B., adresovanej na emailovú adresu B., E., G., H., E., I.,G.,J.,C.,I.,F.,K.,L.,E.,M., N. a G., že pán
A. B. by nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom vypisuje svoje bludy ako aj za moje urážajúce tvrdenie

uvedené v emailovej správe zo dňa 4.5.2017, zaslanej z emailovej adresy B., adresovanej na emailovú
adresu B., C.,A.,I.,L.,H.,I.,N., O., G., P., F., G., A., G., A., I., H., F., G., K., N., M., F., F., E. a E. v znení:
Marcelko súkromne som ti napísal predvčerom, že by si nemal byť tak často „zhúlený“, lebo potom
vypisuješ bludy ....“. III. Žalovaný je povinný sa žalobcovi ospravedlniť počas najbližšieho zasadnutiaMiestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Sever uskutočneného po právoplatnosti tohto rozsudku
slovne a osobne v tomto znení: „Ja, A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX C. sa týmto
ospravedlňujem pánovi A. B., narodenému X.XX.XXXX, trvale bytom C. X, C. za moje správanie na

XVIII. zasadnutí Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Sever, konaného dňa 19.4.2017, keď
na žiadosť p. B., aby som odvolal svoje vyjadrenia o tom, že je pod vplyvom drog som odpovedal, že na
svojom vyjadrení trvám.“ IV. Žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch zamieta. V. Žalobcovi
priznávanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorejkonkrétnejvýškebuderozhodnutésamostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Na základe odvolania žalovaného proti výroku I., II., III. a V. rozsudku prvej inštancie Krajský
súd v Košiciach rozsudkom č.k. 9Co/368/2019-208 zrušil rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby
o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. V odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že bude preto potrebné, aby okresný súd pripustil
žalovaným navrhnuté dokazovanie, ktorého sa dovolával na pojednávaní konanom 15.11.2018, aby tieto
dôkazy súd vykonal, prípadne aby vykonal dôkazy v odvolacom konaní predložené s cieľom preukázať
jeho obranu. Pokiaľ ide o výklad použitého pojmu „zhúliť, zhúlený“ vzhľadom na všetky súvislosti v
okolnostiach danej veci, najmä na kontext, v ktorom žalovaný tieto pojmy v sporných emailoch z 11.3.

a 4.5.2017 použil, vychádzajúc z obsahu spisu, a to najmä vzhľadom aj na v inej časti textu spornej
emailovej správy použitý výraz „biely prášok“, ani podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom,
že žalovaný ho použil v kontexte konania žalobcu pod vplyvom psychotropných látok. Záver o tom,
či žalovaným použité výroky vo vzťahu k žalobcovi sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na
ochranu jeho osobnosti, bude však možné urobiť až potom, čo bude vykonané dokazovanie za účelom

preukázania žalovaným namietaného tvrdenia, že útočenie medzi stranami bolo vzájomné a dialo sa
rovnakou formou (aj) použitím expresívnych výrazov na adresu protistrany a pred zhruba rovnakým
okruhom osôb. Ak totiž tomu tak skutočne bolo, ťažko možno žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu,
ktorej sa domáha, pokiaľ sám voči žalovanému vystupoval rovnako alebo porovnateľne, ako žalovaný
vystupoval voči nemu. V novom rozhodnutí vo veci súd sa vysporiada aj s ostatnými podstatnými

odvolacími námietkami žalovaného vrátane tých, ktoré smerujú tak voči výroku I. napadnutého rozsudku
namietajúc, že tento je veľmi všeobecným, nejasne a neurčito formulovaným, a teda nevykonateľným
zákazom vo vzťahu k žalovanému, ako aj voči výroku III. namietajúc v podstate, že žalovanému bola
uložená povinnosť ospravedlniť sa za výrok, ktorý on na danom fóre nepredniesol, teda do práva žalobcu
na ochranu jeho osobnosti nezasiahol.

9. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie žalovaný v podaní zo dňa 9.3.2021 uviedol, že nie on, ale
práve naopak najmä žalobca v rámci svojej snahy o politické presadenia sa v komunálnej politike
cielene a dlhodobo znevažoval jeho prácu, jeho česť, a zasahoval svojimi výrokmi do jeho osobnostných
práv. Žalobca ho opakovane označoval za zbabelca, zlodeja, klamára a daňového podvodníka. Výroky

žalovaného, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, mali vždy charakter určitej formy boja medzi
politickými súpermi na úrovni komunálnej politiky, a v danom prípade sa jednalo o prípustnú mieru
ústavnými princípmi zaručeného práva na slobodu prejavu, a práva na kritiku, a to aj formou ostrej kritiky,
príp. expresívnych výrazov, ktorých cieľom nemalo byť implikácia a podsúvanie do povedomia adresátov
nepravdivej informácie, že žalobca užíva psychotropné látky, tak ako to konštatoval v odôvodnení svojho

rozhodnutia súd prvej inštancie, ale do určitej miery spochybniť, a nadľahčiť výroky a tvrdenia uvádzané
žalobcom, a nie znevážiť alebo uraziť osobu žalobcu, príp. iným spôsobom objektívne spôsobiť ujmu na
právach chránených ustanovením § 11 OZ. Súdna prax pri verejne činných osobách pripúšťa možnosť
použiť v rámci kritiky aj relatívne ostrejšie výrazy sprevádzajúce výmenu polemických názorov.

10. Žalobca v podaní zo dňa 15.5.2022 uviedol, že nie žalobca svojim konaním, ale naopak žalovaný
znevažuje nielen osobnostné práva žalobcu a iných osôb, ale predovšetkým svoju vlastnú česť a meno.
Žalovaný využil svoje politické a mocenské postavenie na politicky motivované znevažovanie mojej
osoby a poškodzovanie dobrého mena. Ako príklad jeho protiprávneho konania v predmetnom období,
do ktorého spadá aj predmet tejto žaloby a právnych následkov, ktoré toto konanie malo na jeho osobu

uviedolrozsudokOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.25Cpr/1/2019zodňa4.6.2020.Vtomtoprávoplatnom
rozsudku súd skonštatoval protiprávne konanie zamestnávateľa, mestskej časti Košice – Sever, ktorej
v danom období starostom a štatutárom bol žalovaný. Počas tohto súdneho sporu bola znevažovaná
vážnosť žalobcu v spoločnosti a čelil útokom zo strany žalovaného. Ako žalobca uzavrel dňa 2.7.2020mimosúdnu dohodu so žalovanou mestskou časťou, ktorej súčasťou bolo podstatné zníženie nároku
žalobcu, v prospech mestskej časti. Súčasťou tejto dohody bolo aj zverejnenie ospravedlnenia mestskej
časti voči bývalému zamestnancovi Mgr. Marcelovi Gibódovi. Uvedenú stratu mestskej časti, reputačnú

a finančnú, ktorú spôsobil žalovaný svojím protiprávnym konaním nijakým spôsobom nenahradil ani
neoľutoval. O postoji žalovaného svedčí aj mediálne vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.2.2022, v ktorom
žalovaný bez ostychu tvrdí: „V roku 2014 už dostal okamžitú výpoveď,“ ozrejmuje Gaj.“ Vo svojej kritike
starostu, akokoľvek zanietenej vždy hľadel na pôsobenie žalovaného ako verejnej osoby, mestského
poslanca, starostu a štatutára samosprávy. Zásadne sa snažil vyvarovať defamačných a osobných

útokov znevažujúcich ľudskú dôstojnosť. Žalobca poukázal na rozhodnutia mestského zastupiteľstva
mesta Košice a miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Sever, ktoré skonštatovali nesplnenie
si zákonných povinností zo strany žalovaného a to nepodaním oznámenia o funkciách, zamestnaniach,
činnostiach a majetkových pomeroch žalovaného. Výroky žalovaného na jeho osobu nemali za cieľ
vecne spochybňovať argumentáciu mojich otázok resp. pripomienok, napr. ako poslanca mestskej časti
ale ich jediným účelom bolo zosmiešňovanie, defamácia a znižovanie dôveryhodnosti mojej osoby

v očiach verejnosti.

11. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 14.6.2022, kde uviedol, že skutočnosti uvádzané
žalobcom v konečnom dôsledku v celom rozsahu potvrdzujú ním uvádzané skutočnosti, že medzi
sporovými stranami prebiehal politický boj na komunálnej úrovni. Z predložených listinných dôkazov

v tomto súdnom konaní si možno vytvoriť celkový obraz o existencii politického súperenia medzi
sporovými stranami, v rámci ktorého aj sám žalobca uvádzal nepravdivé a difamačné tvrdenia na
jeho osobu, kedy sa žalobca difamačných a osobných útokov na jeho osobu v žiadnom prípade
nevyvaroval. Predmetné vyššie uvedené skutočnosti v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov
vyvracajú možnosť spôsobiť ujmu na právach žalobcu chránených ustanovením § 11 OZ. Žalobca

tvrdí, že dochádzalo k znevažovaniu jeho osoby, avšak bez uvedenia konkrétnej špecifikácie, v čom
malo spočívať znevažovanie osoby a dobrého mena žalobcu. V tomto prípade sa jedná výlučne o
účelové a ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu, nakoľko žalobca v predmetnom svojom vyjadrení
zo dňa 15.05.2022 neuvádza o aké tvrdenia sa má v tom – ktorom prípade jednať, ani vôbec
nešpecifikuje, v čom konkrétne mali byť prípadné jeho tvrdenia difamačné, príp. znevažujúce osobu a

dobré meno žalobcu. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru v roku 2014 skutočne dostal
a teda predmetný výrok bol pravdivý a žiadnym spôsobom nemohol prispieť k zneváženiu osoby
a dobrého mena žalobcu. Predmetné tvrdenie v žiadnom prípade nemohlo byť difamačné, avšak
predmetná skutočnosť nie je predmetom tohto súdneho konania. V žiadnom prípade však súd vo veci
sp. zn. 25Cpr/1/2019 nekonštatoval akékoľvek protiprávne konanie voči žalobcovi. Mimosúdna dohoda

o urovnaní s mestskou časťou Košice- Sever je rovnako právne irelevantná, a s predmetom tohto
sporu rovnako absolútne nesúvisiaca, nakoľko v čase jej uzatvorenia už nepôsobil vo funkcii starostu a
štatutárneho orgánu mestskej časti Košice- Sever, a nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah.

12. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil

tento nasledovný skutkový stav:

13. Na Facebooku zo dňa 4.2.2017 (č.l. 237) žalobca uviedol: „...A v Kosiciach je prvy v rade tychto
demokratickych analfabetov fasista B..“

14.Vemailovejsprávezodňa9.3.2017(č.l.20–vstrede)žalobcanapísalviacerýmosobám,že„..Najmä
ak sa to pýta starosta, ktorý si ako je verejne známe veľmi rád, okrem iného alkoholu, vypije najmä dobre
vychladené ružové víno vo svojej pracovni a v pracovnej dobe....B., ktorý sa silou mocou a úboho snaží
nahádzať akúkoľvek špinu na iných (a pritom vieme ako on sám je dohneda ufúľaný)....Možno je za tým
neukojená túžba zviditeľňovania sa.. ale skôr to bude dobrá odmena“.

15. Žalobca reagoval na správu žalovaného dňa 6.3.2017 ohľadom hospodárneho nakladania
s obecnými finančnými prostriedkami v samospráve (č.l. 20 - dolu), na čo žalovaný odpovedal emailom
zo dňa 9.3.2017 (č.l. 20 – hore), kedy v súkromnej správe žalobcovi uviedol: A. zabudol si dolozit
vieruhodny doklad o tvojej novej funkcii hovorcu G.. to ze si hovorca p. R. to uz je nam zname, ale

skus sa viac zamerat na svoju trojrocnu "porno" kauzicku tvoj kosicky "CISTY DEN" v OaN ..... ci???
apropo: nemyl si prosim sneh s " bielym povzbudzujucim praskom " .... potom neviem ci si zgulovany
alebo zhuleny .... -:).16. Následne diskusia medzi žalobcom a žalovaným pokračovala odpoveďou žalobcu zaslaná verejne
(č.l. 21) v znení: „Pan starosta Gagaj, prosim zdrzte sa komentarov ked ste napity, potom plujete iba
zbytocne nadavky a urazky a este ani tie na seba logicky vobec nenadvezujucu. O vyjadreni sa seriozne

k veci ani nehovoriac. Myslim ze som predlozil jasny dokaz o vasej dvojtvarnosti a neschopnosti (vid
predchadzajuci mail a prilozena sprava o NFK). A preto si to co vylucujete nezasluzi ani dalsi komentar
z mojej strany.“

17. Ďalšou reakciou žalovaného bol súkromný email žalobcovi z toho istého dňa v znení: „Marcel je

pravda ze od " buzeratvsta k pedofilii je len krocik "??? a laskave ma viac neotravuj !!! ZHul sa mimo
domu nech nerobis svojim najblissim hambu ! .... synak ...“

18. Následne žalovaný emailom zo dňa 11.3.2017 zaslaným žalobcovi a v kópii ostatným poslancom
a ďalším osobám uviedol: „Marcelko sukromne som ti napisal predvcerom ze by si nemal byt tak casto
"zhuleny", lebo potom vypisujes svoje bludy ......“

19. Zo zápisnice zo dňa XVIII. zasadnutia miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever
konaného dňa 19.4.2017 súd zistil, že v rámci bodu IV. Správa o činnosti starostu MČ Košice – Sever
poslanej B. uviedol, že dňa 11.3.2017 poslal email poslancom, aj starostovi, na ktorý dostal od starostu
vulgárnu odpoveď, žiadal ospravedlnenie – odvolanie vyjadrenia, že je pod vplyvom drog. Starosta

odpovedal, že na svojom vyjadrení trvá.

20. Z výsledku toxikologického vyšetrenia č. 308/2017 zo dňa 21.4.2017 súd zistil, že u žalovaného
bol skrinning toxikologického vyšetrenia negatívny a v závere bolo uvedené, že v analyzovaných
biologických materiáloch (moč, vlasy) neboli použitými chromatografickými metódami identifikované

žiadne toxikologicky významné látky vrátane omamných a psychotropných látok.

21. Emailom zo dňa 4.5.2017 (č.l. 24 - hore) žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na email žalobcu
ohľadom nadstavby obchodného domu MIER (č.l. 24 – v strede) a v kópii ostatným poslancom a ďalším
osobám v nasledovnom znení: „MARCEL OPAKUJEM !!!! Povedal som ti ak si "shuleny" NEVYPISUJ !!!!

Venuj sa svojim LGBT aktivitam a maximalne otravuj svojich "Jarkov" ... hej aj toho z Korzara -:).....“

22. V emaili zo dňa 8.6.2017 (č.l. 170) zaslanom verejne viacerým osobám žalobca uviedol: „Pan Gaj,
osoba, ktora roky „optimalizuje dane“ a svojim klientom poskytuje fiktivne sluzby by mala zvolnit svoje
tempo v sireni bludov...Preto sa viac k tvojej bludnej mysli nema zmysel rozpisovat.“

23. V emaili zo dňa 17.12.2017 (č.l. 170rub) zaslanom verejne viacerým osobám žalobca uviedol: „Som
si vedomy faktu, ze pre niekoho, kto svoju firmu musel poslat do muky skor nez ona spadla so siete
danoveho skandalu „reklamnych agentur“ SHARKa svoju novu firmu napisal na bieleho kona – svojho
syna to bude tazke pochopit, co znamena slovo transparentnost.“

24. V emaili zo dňa 18.12.2017 (č.l. 224) zaslanom žalovanému a kancelárii starostu žalobca uviedol:
„a preto prepac ak som sa ta opat podla teba dotkol tym ze pomenuvam to co vsetci vidia. Biele kone
nevyrabaju ti co ich tak pomenuju ale ti ktori sa za ne skryvaju. A skravaju sa ti co sa niecoho boja. A ja
viem ze ty mas strasny strach az vyjdu na javo tvoje prave podnikatelske aktivity.“

25. V emaili zo dňa 12.9.2017 (č.l. 288) zaslanom verejne viacerým osobám žalobca informoval
o ním podanej žalobe o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v roku 2014, kedy
súd rozhodol dňa 14.6.2018 v prospech žalobcu a konkrétne uviedol: „A. B. oäť dokazuje, že
radšej uprednostňuje vlastné pochybné záujmy. Zneužíva svoje postavenie starostu mestskej časti

na očierňovanie svojich oponentov. Namiesto toho aby chránil práva obyvateľov Severu, pochybnými
praktikami a aj zneužívaním osobných nás Severanov ohrozuje. O povesti samosprávy mestskej časti
nehovoriac.“

26. Na Facebooku zo dňa 9.11.2018 a 10.11.2018 (č.l. 172, 173, 226-235) žalobca uviedol: „Starosta

mestskej casti si opat robi kampan a to este v den volieb. Ale od klamara a zlodeja sa asi nic cakat
ani neda. ....G. B. bol vzdy zbabelec....A. B. takze nemas, takze si zasa kradol. Lebo vid Google ta
neopravnujekradnut.Takzesizlodej.N.uzdostali,snaddostanuajB....Strolmitunemacenudiskutovat,
najma preto nie lebo ziadnu databazu sme neukladli a klamar a zlodej B. nema jediny dokaz na to abypotvrdil svoje klamstva. Uz raz sud prehral. Prehra verim aj dalsie. Len nech klame dalej a ono mu to
karma spocita.“ Žalovaný sa uviedol: „opať a dnes naposledy...“treba huliť v menších dávkach“...Marcel
opakujem prosim ta „v mensich davkach“ tahaj....A. B. si psychopat a CHOD SA LIECIT!!!...A. D.!!!

Si psychopat, si jedno decko co mu otec nestihol pribit bo si ho nemal! Zdrhol od vas. Opakujem si
psychopat, CHOD SA LIECIT!!!“

27. Na Facebooku zo dňa 17.11.2018 (č.l. 236) žalobca uviedol: „...Klamanie, prekrucanie, kradnutie
a ohovaranie, to su pracovne metody A.. Pozor, nie C. ale B.....Konecne nebudeme mat starostu co

mysli iba na seba a svoje plne brucho (a penazenku).“

28. Na Facebooku (č.l. 225) OAN – Občianski a Nezávislí uviedli odkaz na „Oficiálne stanovisko
poslancov B. a G. k údajným osobným sporom primátora R. a starostu B., kedy sa medzi iným čitiatelia
mali dozvedieť aj prečo sa nejedná o súkromnú ale pracovnú a verejnú komunikáciu. Prečo sa jedná
o politický spor o podobu našej demokratickej spoločnosti. Boj proti zlodejom, klamárom a fašistom

pokračuje. Nevzdáme sa!“

29. V Korzári zo dňa 25.2.2019 (č.l.221) bol uvedený článok s titulkom na prvej strane: „Gibóda: Drogy
neberiem, „idiot Brixi“ ma mrzí“.

30. Z uznesení zasadnutí Miestneho zastupiteľstva zo dňa 29.4.2019, 21.6.2019, 19.9.2019 a 6.11.2019
spolu s Rozhodnutím Mestského zastupiteľstva Košice (č.l. 290-305) súd zistil, že žalovaný porušil
svoju povinnosť poslanca – verejného funkcionára podať oznámenie funkcií , zamestnaní, činností
a majetkových pomerov za rok 2018 resp. za volebné obdobie 2014-2018.

31. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Cpr/1/2019 zo dňa 4.6.2020 (č.l. 272) súd zistil, že
v právnom spore žalobcu A. A. B. proti žalovanému Mestská časť Košice – Sever o náhradu mzdy súd
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31.806 Eur bez príslušenstva a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

32. Z Dohody o urovnaní zo dňa 2.7.2020 (č.l. 279) súd zistil, že vyššie uvedené strany sporu sa
dohodli na urovnaní a sumu priznanú vyššie citovaných rozsudkom nahradili sumou nižšou s tým, že
žalovanýbolpovinnýzverejniťospravedlneniežalobcovi,ktoráskutočnosťbolaprejednanánaMiestnom
zastupiteľstve Mestskej časti Košice – Sever (č.l. 283), kde uvedené ospravedlnenie bolo prečítané.

33. Dňa 18.2.2022 bol na internete KOŠICE: DNES ONLINE (č.l. 285-287) zverejnený článok s názvom
B. pre G. urobí všetko, tvrdí B. (č.l. 285), kde v súvislosti so snahou žalobcu zaujať miesto v dozornej
rade Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. bol žalovaný dotazovaný k osobe žalobcu,
ktorý spomenul, že v roku 2014 dostal žalobca okamžitú výpoveď, je vyštudovaný politológ ale
s nulovou praxou, s povýšeneckým vzťahom ku kolegom, človek, ktorý v živote nič vlastného nedokázal,

ovplyvniteľný človek, zákerný a zraniteľný a keď ho G. odkopne, príde o všetky funkcie.

34. Žalobca v konaní vypovedal, že je poslancom Mestskej časti Košice – Sever od roku 2014, žalovaný
je starostom mestskej časti. Ako poslanec mestskej časti má povinnosť dopytovať sa k určitým veciam
starostu a má právo požadovať vysvetlenia a informácie. Žalovaný na otázky väčšinou nereaguje,

alebo reaguje posmešne, či útočným spôsobom. Na jeho žiadosť zaslanú starostovi a v kópií aj
všetkým poslancom mestskej časti, starosta reagoval difamačným výrokom. Na rokovaní miestneho
zastupiteľstva ho požiadal, aby sa ospravedlnil a odvolal tento výrok. On ho zopakoval. Napriek podaniu
žaloby a napriek jeho žiadosti, aby s týmto žalovaný prestal, tento naďalej používa takéto difamačné
výroky, kde v poslednom týždni na oficiálnej stránke Mestskej časti Sever, na sociálnej sieti Facebook

uviedol: „Marcel opakujem, prosím ťa v menších dávkach ťahaj“, „A. B. si psychopat, choď sa liečiť“, „A.
B.opäťadnesnaposledytrebahúliťvmenšíchdávkach“arôzneinévýrokypodobnéhocharakteru,ktoré
znižujú jeho hoednotu v spoločnosti. Za účelom preukázania, že to nie je pravda, si nechal vypracovať
znalecký posudok RUVZ, ktorý dokazuje, že nie len v danom čase, ale aj viacej do minulosti nikdy nebol
podvplyvomdrog.Totojesúčasťourozsiahlejkampane,súčasťoupolitickéhoboja,alejetoneadekvátna

reakcia vzhľadom na vec, ktorú riešime. Kolegyne jeho mamy sa jej pýtajú, či to je pravda, že berie drogy.
Žalovaného v minulosti po marci 2017 označil za zlodeja a klamára, nakoľko mu nevedel zodpovedať,
odkiaľ dostal práva na fotografiu, na ktorú vlastnícke práva má on a pán G..35. Žalovaný v konaní vypovedal, že každá jeho reakcia bola odpoveďou na nejakú akciu a to už je alebo
email, alebo telefonát, alebo slovný kontakt, ktorý mohol odznieť na zastupiteľstvách mestskej časti. ich
vzájomná komunikácia nie je vhodná. Uvedomuje si, že verejné osoby by takto nemali komunikovať,

ale každá jeho reakcia bola vyprovokovaná. U žalovaného slovíčko zhúlený znamená fajčiť a myslí si,
že žalobca fajčí v rôznych kontextoch, aj v sexuálnom kontexte. žalovaný nezvažoval ospravedlniť sa
žalobcovi z dôvodu šikanózneho prístupu žalobcu. Bolo by to poníženie jeho osoby a taktiež samotného
úradu, ktorý bol sústavne napádaný a obviňovaný z netransparentnosti, z nevýkonnosti, z nefunkčnosti.
Žalobca sa veľmi rád hral s bielym práškom, alebo cukrom, tak ako naposledy v Bruseli na zájazde (rok

si nepamätá). Za posledné volebné obdobie od roku 2014 do 2018 mu bolo zaslaných 136-137 emailov
od žalobcu, ktoré boli aj odpoveďami na žalovaného reakcie.

36. V konaní vypovedal svedok S. F. G., ktorý uviedol, že žalobca je jeho priateľ, kolega. žalovaný
opakovane napádal žalobcu verbálne vždy v čase miestnych zastupiteľstiev MČ Sever. Žalovaný
opakovane identifikoval žalobcu, alebo hovoril o tom, že je zhúlený, že húli. Vie, že žalobca si nechal

urobiť drogové testy v laboratóriu a následne vyzval žalovaného na miestnom zastupiteľstve, aby
sa mu ospravedlnil. Žalovaný to neurobil a dokonca v tej svoje rétorike potvrdil, že si za tým stojí.
Žalobca bol z toho duševne, vnútorne v diskomforte, nebolo mu to príjemné. Okrem iného žalovaný
označoval žalobcu aj ako homosexuála a akési vyvrcholenie bol ten drogový útok. Označením žalobcu
za zhuleného svedok jednoznačne pochopil, že sa rozpráva o drogovej závislosti. Keď to zaznelo a keď

sa to riešilo, tak to vrelo, ľudia si šuškajú, vnímajú to, ale poslanci do toho nechceli vstupovať. Vždy sa
ohradzovali, že to je osobný spor. Stalo sa mu, že sa ho aj novinári spýtali na žalobcu, či je homosexuál,
či berie drogy, lebo to tvrdí žalovaný. Aj žalobca mal isté slovné útoky na žalovaného, určite však nie
vulgárne, iba v ostrej diskusii. On sám nikdy nemal pochybnosti o žalobcovi, že užíva nejaké omamné
látky. V súvislosti so spojením húliť si on predstavuje drogovú závislosť, či už silné drogy, slabé drogy,

marihuana.

37. V konaní vypovedal svedok S. G. L., ktorý uviedol, že pozná obidve strany sporu. Vykonáva
funkciu kontrolóra na Mestskej časti, žalobca bol poslanec, žalovaný starosta. Je v nezávislom vzťahu
k obidvom osobám, nakoľko jeho postavenie kontrolóra neznamená, že by bol v podriadenej funkcii

vo vzťahu k jednému z nich. Keď nastúpil na mestskú časť za kontrolóra v roku 2015, hneď na
prvom zastupiteľstve zistil, že medzi tými dvoma osobami existuje nejaká vzájomná anymozita, ide
o vzťahy, ktoré boli pred týmto obdobím, kedy žalobca pôsobil ako vedúci kancelárie žalovaného ako
starostu. On osobne týmto ich vzájomným prekáračkám nevenoval pozornosť, ak sa to nedotýkalo jeho
povinností kontrolóra. Ak nešlo o vecný problém, ich komunikáciu nijakým spôsobom neuchovával, ani

nečítal. Na zastupiteľstvách MČ sa stalo viackrát, kedy orientácia diskusie viedla týmto smerom, tak
svedok slengovo povedané sa vypol. Ľudia na úrade tie ich slovné útoky nevnímali pozitívne, pretože
obaja dávali vysoký stupeň emócii do svojich vystúpení. Slovné napádanie žalobcu a žalovaného bolo
vzájomné, emotívne odchádzanie od vecného problému bolo na obidvoch stranách, obidvaja sa vedeli
takzvane vytočiť.

38. V konaní vypovedala svedkyňa A. K. C., ktorá uviedla, že odkedy spoznala žalobcu a žalovaného
v roku 2014, keď som sa stala poslankyňou Mestskej časti Košice – Sever, jej bolo jasné, že sú
medzi nimi nejaké nezrovnalosti. Na niektorých zasadnutiach obaja páni reagovali neadekvátne.
Ona osobne po prečítaní tieto e-maily vymazala, pretože to považuje za ich osobný spor. Vo

vzájomnej komunikácii medzi týmito dvoma osobami bol žalobca vždy ten miernejší, žalovaný reagoval
nervóznejšie. Vystupovanie žalobcu začalo vždy vecne, korektne, ale stalo sa, že postupom rokovania
vzbĺkli vášne, ale vždy to vnímala, že on sa snažil byť kľudnejší, aj keď dôrazný.

39. V konaní vypovedal svedok S. C. N., ktorý uviedol, že v konaní ide o výrok, kde bolo použité slovo

„zhulený“. On osobne by takéto výroky neriešil súdnou cestou. Vnímal to tak, že medzi nimi je nejaký
spor, ktorý sa snažil na začiatku nejako urovnať, aj ostatní poslanci to chceli, pretože tento ich spor sa
prenášaldopráceposlaneckéhozboru.Keďvideli,žetoasinepôjde,bralitoakofakt.Čosatýkae-mailov
on po prečítaní ho ich zahodil. Vníma to ako jedno zo slov, ktoré bolo podané zo strany žalovaného,
nie práve šťastné slovo, je to len slovný útok. Každý to berie asi inak, niekoho sa dotkne viac, niekoho

menej, niekto to rieši súdnou cestou, niekto nie. Čo sa týka osoby žalobcu vo vzťahu k slovu „zhulený“,
on nemá vedomosť o tom, že by požíval nejaké drogy, ani si to nemyslí a preto sa ani na toto slovo nejako
neupriamoval pozornosť pri čítaní daného e-mailu. Nebral tento e-mail a použitie toho slova ako nejaký
fakt, že by to bola prípadne pravda. Žalobca vystupoval v pozícii poslanca miestneho zastupiteľstva,vykonával si svoje práva a povinnosti z toho vyplývajúce a nie vždy mu bolo odpovedané na jeho
otázky, ale z ich komunikácie bolo vidieť, že tam je spor. Komunikácia medzi žalovaným a žalobcom
na miestnom zastupiteľstve vo väčšine skončila nie dobre. Ak jedna strana niečo požadovala, tak to

nedostala a vznikalo to tak zo strany žalobcu ako aj žalovaného. Aj tá strana, ktorá bola vyprovokovaná,
potom tiež následne reagovala neadekvátne.

40. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

41. Podľa článku 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

42.PodľaČl.46ÚstavySlovenskejrepubliky,každýsamôžedomáhaťzákonomustanovenýmpostupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

43. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

44. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

45. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

46. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

47. Právo na ochranu osobnosti (tzv. osobnostné právo) prináleží každej fyzickej osobe. Zákon
vypočítava jednotlivé zložky ochrany osobnosti len príkladmo, nie taxatívne, a to najmä ochranu života,
zdravia, občianskej cti, mena, prejavov osobnej povahy, ochranu osobnej slobody, osobného súkromia,
podoby, pseudonymu atď. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah

bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie
následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
práv osobnosti fyzickej osoby. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na práva chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obidve náležitosti musia

byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust.
§ 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom
do práva na ochranu osobnosti možno rozumieť konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite
fyzickej osoby, ktorej objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Je to zásadne každé nepravdivé, pravdu skresľujúce tvrdenie

alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

48. Právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby (upustenie od neoprávnených zásahov,
odstránenie následkov takých zásahov a primerané zadosťučinenie) sú vymenované taktiež v zákone
len príkladmo a nevylučujú aj ďalšie. Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na

zníženú dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale aj v značnej
miere, má takáto osoba právo na peňažnú satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na
základe voľnej úvahy, súd má povinnosť prihliadnuť pritom na 2 hľadiská, a to závažnosť vzniknutej
ujmy a najmä na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť
s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

49. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené a označené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom
nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:50. V konaní bolo nesporné, že žalovaný emailom zo dňa 11.3.2017 zaslal žalobcovi ako aj iným osobám
- poslancom Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Sever (na ich emailové adresy tak ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku) reakciu na predchádzajúcu sériu emailov (od 9.3.2017)
v znení: „Marcelko sukromne som ti napisal predvcerom ze by si nemal byt tak casto "zhuleny", lebo
potom vypisujes svoje bludy ......“. Uvedenému emailu predchádzali emaily zo dňa 9.3.2017, ktoré
sa uskutočnili iba medzi žalobcom a žalovaným, v ktorých žalovaný na adresu žalobcu taktiež použil
expresívne výrazy ako: že sa má žalobca zamerať na svoju „porno“ kauzičku, nemá si mýliť sneh s

„bielym povzbudzujúcim práškom“, lebo potom (žalovaný) nevie, či je zguľovaný alebo zhulený, že
od buzeranstva k pedofílii je len krôčik a že sa žalobca má zhuliť mimo domu. Žalobca takto učinil
predmetom konania tieto výroky žalovaného na jeho adresu, ktoré mal za neoprávnené zásahy do jeho
osobnostných práv.

51. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivých informácií o fyzickej osobe treba v zásade

vždy považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva
na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového
dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo.
Súd z vykonaného dokazovania mal zároveň za to, že komunikácia medzi žalobcom a žalovaným na
súkromnej či verejnej úrovni bola súčasťou politického boja medzi zúčastnenými. Súd zobral do úvahy

aj tú skutočnosť, že obe strany sporu sú osoby verejne činné (resp. v tom čase boli) a teda musia
zniesť väčšiu mieru kritiky na svoju osobu. Súd takto posudzoval, či výrok žalovaného presiahol hranice
oprávnenej kritiky a to aj v rámci politického boja, ak nebolo preukázané, že tento výrok sa zakladá na
pravde, nakoľko výsledok toxikologického vyšetrenia predloženého žalobcom svedčil o opaku, t.j. že
žalobca neužíva psychotropné látky.

52. V súlade s viazanosťou právnym názorom súdu druhej inštancie sa súd zameral na posúdenie,
či výroky žalovaného sú spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti za situácie, ak strany
sporu ako politickí súperi útočili na seba navzájom. Súd podrobne preskúmal predložené listinné dôkazy
(emaily + facebooková komunikácia) a dospel k záveru, že obe strany sporu používali voči sebe

navzájom útočný, agresívny tón. Žalovaný používal v súvislosti s osobou žalobcu vyjadrenia, že je
psychopat, že má sa ísť liečiť, že má prestať vypisovať bludy, že má prestať huliť s tým, že si nemá mýliť
sneh s bielym povzbudzujúcim práškom. Vzhľadom na okolnosti danej veci a ako je všeobecne takéto
slovné vyjadrenie prijímané verejnosťou je zrejmé, že žalobca mal na mysli požívanie psychotropných
látok žalobcom, ktoré v konaní nebolo preukázané vzhľadom na výsledok toxikologického vyšetrenia.

V žiadnom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že daným expresívnym pojmom
„zhuliť/zhulený“ je potrebné s odkazom na Slovník slovenského jazyka rozumieť vyvaľovať oči resp.
fajčiť. Naopak je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že takýto výklad daného slova je absurdný
a nezodpovedá všeobecne známej skutočnosti, že pod pojmom zhulený človek sa rozumie osoba po
požití psychotropných látok.

53. Na druhej strane nemožno ponechať bez povšimnutia, že aj žalobca na adresu žalovaného používal
podobný tón, kedy ho obviňoval, že je klamár, zlodej, zbabelec, fašista, že požíva alkoholické nápoje
v pracovnej dobe v jeho pracovni, že je dohneda ufúľaný, že novú firmu napísal na bieleho koňa, že sa
stará len o svoje brucho a peňaženku. Zároveň súd musel zobrať do úvahy aj okolnosť, akému okruhu

osôb boli dané výroky sprístupnené, pričom súd má za to, že žalobca svoje výroky v emailoch či na
facebooku vždy prejavoval verejne voči väčšiemu okruhu osôb, kedy mnohé odpovede či vyjadrenia
žalovaného boli adresované tiež podobnému resp. totožnému okruhu osôb. Avšak je nutné konštatovať,
že práve výrok žalovaného z emailu zo dňa 11.3.2017 bol vyvrcholením predchádzajúcej súkromnej
komunikácie žalobcu a žalovaného z 9.3.2017. Už aj v tomto je potrebné vidieť, že práve žalovaný nemal

vždy záujem vyjadrovať sa verejne, ako činil v prevažnej väčšine predložených emailov a facebookových
statusov práve žalobca.

54. Uvedený výrok takto nemožno posúdiť ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
žalobcu smerujúci proti osobnej a mravnej integrite žalobcu, ktorý je objektívne spôsobilý znížiť jeho

dôstojnosť, vážnosť a česť, keďže výroky oboch strán sporu na adresu tej druhej osoby sú podobného
a porovnateľného charakteru. U oboch ide o výroky veľmi osobného až urážajúceho charakteru
s použitím výrazne expresívnych prostriedkov, pričom ide o osoby verejne činné, ktoré musia zniesť
aj väčšiu mieru kritiky. Naviac je nutné poznamenať, že ani osoby vypočuté ako svedkovia v konanínevnímali daný výrok ako zásah do cti, dôstojnosti a dobrej povesti žalobcu, ktorý by zmenil ich pohľad
naňho, tomuto výroku a jemu podobným neprikladali žiaden význam, či pozornosť, pretože takéto slovné
potýčky medzi stranami sporu vnímali ako z minulosti pretrvávajúci súkromný spor medzi žalobcom

a žalovaným.

55. I keď úmysel pri šírení tvrdenia (výroku) žalovaného nie je rozhodujúci, súd nemohol nechať bez
povšimnutia obsahovú stránku výrokov aj samotného žalobcu na adresu žalovaného. Súd opätovne
opakuje, že ak žalobca nazýva žalovaného opakovane klamárom, zlodejom, dokonca fašistom, ktorý

je dohneda úfúľaný, požíva alkoholické nápoje v pracovnej dobe atď., potom vyjadrenie žalovaného,
že žalobca je psychopat, nemá huliť a má ťahať menej atď., je nutné považovať za vyjadrenia
rovnakej úrovne osobných atakov žalobcu a žalovaného a na oboch stranách ide o boj medzi dvoma
antagonisticky prejavujúcimi sa osobami, ktorý však bol prednesený v rámci politického boja na úrovni
komunálnej politiky medzi zúčastnenými.

56. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd nevyhovel požiadavke žalobcu, aby sa žalovaný za daný
výrokmuospravedlnilformoulistupodpísanéhožalovanýmaadresovanýmžalobcovi(výrokII.),nakoľko
konštatoval, že žalobcovi za tento výrok žalovaného nemožno žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu,
keďže aj on sám vystupoval voči žalovanému porovnateľne v rámci vzájomných slovných útokov a to
dokonca pred rovnakým okruhom osôb – poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice

– Sever, ale pred širokým okruhom osôb verejnosti, keďže vzájomné slovné útoky prebiehali aj vo
virtuálnom priestore na internete.

57. Súd žalobe žalobcu nevyhovel ani v jeho v I. výroku, pretože daný výrok nepovažoval za dostatočne
určitý, zrozumiteľný a aj vykonateľný, ktorú vadu žalobca neopravil aj napriek výzve súdu na pojednávaní

dňa 19.5.2022.

58. Čo sa týka výroku III. výrok, ktorým sa domáhal ospravedlnenia žalovaného na najbližšom zasadnutí
Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Sever, tu súd skúmal aj širšie okolnosti, za ktorých
bol daný výrok prednesený, t.j. formu daného výroku, miesta, kde k nemu došlo, účelu a podobne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie žalovaný aktívne a sám vystúpil s týmto výrokom, ale bol
to práve žalobca, ktorý poukázal na takéto vyjadrenie žalovaného, pričom on sám uvedené slová
ani sám nepredniesol, len odpovedal na otázku žalobcu, že na tomto výroku trvá. Už len z formy a
obsahuodpovedežalovanéhonemožnokonštatovaťneoprávnenýzásahdoosobnostnýchprávžalobcu,
pretože odpoveď že žalovaný trvá na svojom výroku nie je vôbec dehonestujúca, resp. neprimeraná,

keďže sám žalovaný (ako to prezentoval v rámci prebiehajúceho konania ako to bolo preukázané) bol
žalobcom atakovaný podobným spôsobom.

59. Okrem iného už aj vzhľadom na odstup času a zmenu na postoch poslancov Miestneho
zastupiteľstvaMestskejčastiKošice–Sever,bysauloženietakejtopovinnosti(avšaklenzapredpokladu

splnenia predpokladu neoprávneného zásahu) minulo účelom, keďže noví poslanci neboli prítomní na
rokovaní zastupiteľstva dňa 19.4.2017 a teda ospravedlnenie by žalovaný mal učiniť pred úplne iným
okruhom osôb. Zároveň súd poznamenáva, že žalobca v petite daného výroku pozmenil jeho obsah,
keďže žalovaný nikdy nepoužil slovné spojenie a formuláciu výroku, že „žalobca je pod vplyvom drog“.

60. Ak žalobca v konaní predložil ako dôkaz zásahov do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného
rozsudok sp. zn. 25Cpr/1/2019 spolu s Dohodou o urovnaní, kedy poukazoval na vyjadrenie žalovaného,
že žalobca dostal ešte v roku 2014 okamžitú výpoveď, je potrebné poznamenať, že takýto výrok
nebol predmetom konania. Taktiež predmetom konania nebol žiaden z výrokov žalovaného o žalobcovi
z článku v denníku KOŠICE: DNES ONLINE. Obsahovo išlo o nové skutkové tvrdenia žalobcu, pričom

tieto zmenené resp. nové tvrdenia žalobcu neboli prednesené vo forme žiadneho procesného návrhu,
o ktorom by súd musel rozhodovať. Súd nemohol danú úpravu resp. zmenu skutkových tvrdení sám od
seba vyhodnotiť ako návrh, pretože by tak vstupoval do oblasti dispozície s návrhom, ktoré právo patrí
jedine samotnému žalobcovi ako dominus litis.

61.Čosatýkadôkazovoporušenípovinnostižalovanéhopodaťoznámeniefunkcií,zamestnaní,činností
a majetkových pomerov, uvedené nemajú žiaden súvis s konaním o ochrane osobnosti a teda žiaden
súvis s výrokom žalovaného, na základe ktorého sa žalobca domáhal ochrany jeho osobnosti. Preto
k uvedeným taktiež novým skutkovým tvrdeniam súd neprihliadal.62. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali
pre vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne
opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2002).

63. Európsky súd pre ľudské práva zaujal stanovisko, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,

aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na
ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). Ústavný súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 tiež vyslovil, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

64. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

67.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktoreje konkrétnej výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom.

69. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

70. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z

účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

71. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže

uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.

72. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu či už
z hľadiska jeho osobnej, sociálnej či finančnej situácie, kedy žalobca ani netvrdil a nežiadal pri náhrade

trovkonaniaprihliadaťnaustanovenie§257CSP.Zároveňdôvodyhodnéosobitnéhozreteľasúdnevidel
ani v charaktere konania, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie náhrady trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).