Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4403899536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4403899536.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
povinnému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o vymoženie sumy 474,67 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/504/2003-12 zo dňa
07.05.2012 a o návrhoch oprávneného na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/504/2003-12 zo dňa 07.05.2012 p
o t v r d z u j e .

II. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ustanovenie § 41 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 22 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa uviedol, že splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou zmluvy o
úvere, pričom predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzatvorením uvedenej zmluvy jednal s oprávneným,

a preto ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo je podľa súdu prvého stupňa v rozpore so
zákonom a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca
oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilým exekučným titulom. Na základe
uvedeného, ako aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2011
č.k. IV.ÚS. 183/2011-16 konštatoval, že danú exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že súd
rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,ževzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkuexekučný

súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany
dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu

revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí
exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Súd pri rozhodovaní o právnom

postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno
ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.
Exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa

ňou nemohol riadiť. Žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie
ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Žalobca nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom
postavení,ďalejženemalmožnosťovplyvniťprípravuobsahurozhodnutiaaneboloboznámenýstým,že
exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Plnomocenstvo nie je

zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok.
Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať
voformenotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu.Zástupcapovinnéhožiadnymspôsobomneprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal,

že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené
preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol ďalej, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 09.08.2012 pripomenul,
že zákonom č. 384/2008 Z. z. z 23.09.2008 sa Exekučný poriadok doplnil o ust. § 41 ods. 3, pričom v
prechodnom ustanovení k zákonu č. 384/2008 Z. z. je uvedené, že na notárske zápisnice vyhotovené
pred 15.10.2008 sa tento zákon nevzťahuje. Na základe uvedeného mal preto za preukázané, že

zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu. Udelením plnomocenstva povinný
dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. Ak by povinný zmenil názor, mohol
plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Na základe
uvedeného preto zdôraznil, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie

je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech. Súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými
pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú
podmienku splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Dodal, že súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť

posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov komplexne tak, aby účastníkov konania
zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii
vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
95/2010-80 zo dňa 12.04.2012, čl. 17, čl. 47 a čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ navrhol, aby súd
na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že konanie prerušuje a

Súdnemu dvoru EÚ predkladá prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek
odvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučného
titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcu z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17

a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodovanie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), a
zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na sumu 474,67 eura na základe exekučného titulu, ktorým je v
predmetnom konaní Notárska zápisnica č. N 1515/2003, NZ 57117/2003 zo dňa 08.07.2003 vydaná

notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom. Súd prvého stupňa poverením č.k.
13Er/504/2003-10 zo dňa 31.10.2003 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára. Návrhom na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18.11.2010 oprávnený požiadal o zmenu
súdneho exekútora. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť

na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v

ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie v časti zastavenia a v časti výroku zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska

zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená lenna základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je
nielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači
Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vopred pripravil oprávnený a povinný ju
nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane
pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určil mu ho

oprávnený, pričom povinný s touto osobou ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je
možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či
konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo, či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak

v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase
nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu
na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok
existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou

osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko
notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej
povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na
podpísanienotárskejzápisnice.Podpisnatakomtoplnomocenstvemusíbyťnotáromosvedčený.Právny
záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä

z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou
náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie
zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinného bez toho,

aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu
v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci
je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.

Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, osobe, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež
z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok, považoval

súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia
Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho
vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou
skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods.

2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.Odvolací súd ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže
posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť
skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho
súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné

vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie
izolovane.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu
aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že požiada Súdny
dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v
rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo
by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm.
b) OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvého stupňa v tomto prípade ani nerozhodoval.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie
a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu
Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej

otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového
práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky JE zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť
zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať

reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto
otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci

Pohotovosť (C-76/10) ) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EU umožňuje, aby sa aj
vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že
v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je
povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.
Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o

vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1,
2Exekučnéhoporiadkuapohľadávkuveriteľavočispotrebiteľoviniejepretomožnévdanomexekučnom
konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojímrozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie
potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani
v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací

súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie
neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s
doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu
dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená

na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre,
judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už
zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry
vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na
postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia
úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods. 5
zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný

poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh

oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.