Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122204810
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122204810.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci manželov: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXX, XXX XX D. E. a F. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. H., XXX XX D. I., J.
C., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: C. B., nar. XX.XX.XXXX, K.
B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom ako matka, v konaní zastúpení: Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 38P/39/2022-44 zo dňa 01. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci návrhu manželky na
rozvod manželstva a s tým spojeným konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom (výrok I.)
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

1.1 Vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „C. m. p.“), § 9, § 161 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len

„C. s. p.“), čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 26 ods. 1, 2 Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia o úprave právnych vzťahov
v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 20.1.1964, platnej od 2.8.1964 (v ďalšom texte
„Zmluva“).

1.2Súdprvejinštancienajskôrskúmal,čimáprávomockonaťvovecipredmetnéhorozvodumanželstva,

pretože manželka je občiankou Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky a
manžel je občan Srbskej republiky s pobytom na území Srbskej republiky. Rozhodným kritériom pre
určenie právomoci súdu v zmysle čl. 26 ods. 2 Zmluvy je bydlisko manželov v čase podania návrhu na
rozvod manželstva. Z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že manželia v čase podania návrhu nemali
rovnaké bydlisko, keď manželka uviedla, že v spoločnej domácnosti s manželom už nežijú a manžel
sa má zdržiavať v Srbsku. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu

Slovenskej republiky a konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 C. m. p..

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním manželka, pričom poukázala
na nesprávnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pretože neboli splnené procesné podmienky,
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie ma inú vadu,

ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď prvoinštančnýsúd flagrantne porušil jej právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
základné právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako aj základné právo na právnu istotu zaručené čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 2 ods.

2 Ústavy SR. Nesúhlasí s dôvodmi napadnutého uznesenia, a to že vzťahy medzi manželmi a určenie
právomoci súdu pre rozvod manželstva sa spravuje čl. 26 ods. 1 Zmluvy. Vyhláška č. 207/1964 Zb.,
ktorou bola Zmluva vyhlásená, bola zmenená Oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky č. 46/2016 Z. z. o uzavretí Protokolu medzi Slovenskou republikou a
Čiernou Horou k Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou

republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych rodinných a trestných veciach z
20.01.1964 tak, že v druhej časti nazvanej Občianske a rodinné veci sa vypúšťajú oddiel 1 až 3, t. j. aj
súdom prvej inštancie citovaný článok 26. Podľa manželky sa súd mal riadiť podľa § 38 ods. 1 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého v manželských
veciach je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Manželka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, jednoznačne je preto názoru, že v danej veci je

daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

3. Vyjadrenie manžela k odvolaniu súdu nebolo doručené.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané

včas a oprávnenou osobou (§ 362 a § 359) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§
355 v spojení s § 357 písm. a) C. s. p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 65 C. m. p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. contrario), pričom dospel
k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh manželky na rozvod manželstva.
Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky manželky je preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie pre nedostatok právomoci konať vo
veci rozvodu manželstva účastníkov, čo je neodstrániteľná podmienka konania.

6. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 9 C. s. p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

8. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“) (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví (ods. 2).

9. V preskúmavanej veci ide o konanie o rozvod manželstva, pričom súd prvej inštancie zistil, že
manželka je občiankou Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky a manžel, proti
ktorému návrh na rozvod manželstva smeruje je občan Srbskej republiky s pobytom na území Srbskej
republiky.

10. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.

11. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

12.Zcitovanéhoústavnéhočlánkujednoznačnevyplýva,žeprednosťpredvnútroštátnymizákonmimajú

medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.13. Vyššie uvedené vyplýva i z ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, podľa ktorého „ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje
niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na

vykonanie medzinárodnej zmluvy.“

14. Súd prvej inštancie správne zistil, že medzi Československou socialistickou republikou (ďalej len
„ČSSR“) a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia (ďalej len „SFRJ“) bola uzatvorená Zmluva
o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, vyhlásená v Zbierke zákonov

Vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb., s účinnosťou odo dňa 8. januára 1965 (ďalej
len „Zmluva“). V dôsledku úpravy predmetných rodinnoprávnych vzťahov uvedenou Zmluvou nie je
možná aplikácia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Zmluva
je účinná a stále záväzná vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom bývalej ČSSR, ktorým je aj
Slovenská republika , ako aj vo vzťahu ku všetkým nástupníckym štátom bývalej SFRJ, ktorým je aj
Srbská republika.

15. Podľa čl. 26 ods. 2 zmluvy, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej
strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany,
na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej
zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území

ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo
zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch
zmluvných strán.

16. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Slovenská republika na jednej strane a Srbská

republika na strane druhej platne vstúpili do právnych vzťahov vyplývajúcich z citovanej medzinárodnej
Zmluvy, právomoc súdu na konanie o rozvod manželstva účastníkov v tejto veci je preto potrebné
posudzovať podľa tejto medzinárodnej Zmluvy, ktorej aplikácia má prednosť pred vnútroštátnymi
zákonmi, teda aj zákonom. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Postup
súdu prvej inštancie, ktorým posúdil právomoc podľa medzinárodnej zmluvy tak bol správny. Pretože

súd prvej inštancie z návrhu na začatie konania zistil, že manželka je občiankou Slovenskej republiky
bývajúcou na území Slovenskej republiky a manžel je občanom Srbskej republiky s pobytom na jej
území, správne konštatoval, že nemá vo veci právomoc konať. Právomoc vo veci konať má súd tej
zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. Odvolacia námietka
manželky, podľa ktorej mal súd postupovať podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom preto neobstojí.

17. Odvolacia námietka manželky, podľa ktorej zmluva bola zmenená tak, že v druhej časti nazvanej
Občianske a rodinné veci sa vypúšťajú oddiel 1 až 3, t. j. aj citovaný článok 26, je tiež nesprávna. Táto
zmena mala byť podľa manželky vykonaná Oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych

záležitostí Slovenskej republiky č. 46/2016 Z. z. o uzavretí Protokolu medzi Slovenskou republikou a
Čiernou Horou k Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou
republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych rodinných a trestných veciach z
20.01.1964 (ďalej len „Protokol“). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že po rozpade SFRJ v roku
1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Juhoslovanskú zväzovú republiku s neskorším

názvom Srbsko a Čierna Hora. Dňa 3. júna 2006 vyhlásila Čierna Hora nezávislosť a 5. júna Srbská
republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore. V roku 2016, v čase prijatia spomenutého
Protokolu bola Čierna Hora aj Srbská republika samostatnými štátmi. Protokol sa tak týkal len Čiernej
Hory, nie Srbskej republiky, vo vzťahu k Srbskej republike nemá preto vplyv na znenie Zmluvy, z ktorej
vyplýva právomoc súdu konať vo veci predmetného rozvodu manželstva.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacie námietky manželky neobstoja. Odvolací
súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C. s. p..

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C. m. p. v spojení
s § 396 ods. 1 C. s. p..20. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods.
9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).