Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Líšková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216252
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1112216252.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: I.. I. T., narodený

XX.XX.XXXX , trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Margita Lonská, s. r. o. so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484,
o náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
199,37 eur od 11.11.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63
eur od 11.12.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od

11.01.2013 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.02.2013
do 10.07.2015, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.05.2012, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.05.2012,
po pripustení zmeny žaloby Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-156 zo

dňa 04.06.2015 a po pripustení zmeny žaloby Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.
11Cpr/4/2012-186 zo dňa 24.09.2015, ktorým súd, okrem pripustenia zmeny žaloby v časti úrokov
z omeškania (právoplatné dňa 08.10.2015), aj zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 713,80
eur (právoplatné dňa 24.10.2015), domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
Dohodou č. XX/XXXX-XX zo dňa 26.03.2012 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako
zamestnancom; uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru vo výške 32.286,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00%

ročne zo sumy 905,32 eur od 11.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2012
do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.10.2012 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od
11.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.02.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 od 11.03.2013 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32

eur od 11.05.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, 8,50%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2013
do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.09.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.11.2013 do zaplatenia,8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od
11.01.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.03.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2014 do

zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.05.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 905,32
eur od 11.06.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2014 do zaplatenia, 8,15%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.09.2014
do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.10.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2015 do zaplatenia,

8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.02.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od
11.03.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.05.2015 do zaplatenia; a náhrady trov konania.

2. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014,
právoplatným dňa 17.04.2015, v spojení s potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 17.04.2015, súd určil, že skončenie
pracovného pomeru medzi zamestnancom (žalobcom) a zamestnávateľom (žalovaným) je neplatné.
V poslednom odseku odôvodnenia Medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014, právoplatného dňa 17.04.2015, súd uviedol, že o náhrade trov
konania rozhodne súd v rozhodnutí o zvyšnej časti nároku žalobcu.

3. O odvolaní žalovaného proti Medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014, rozhodol odvolací súd Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 17.04.2015 tak, že odvolací
súd medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V predposlednom odseku odôvodnenia

potvrdzujúcehorozsudkuodvolaciehosúduKrajskýsúdvBratislaveuviedol,žeotrováchceléhokonania
rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozsudku.

4. Po právoplatnosti Medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-104
zo dňa 17.03.2014, právoplatného dňa 17.04.2015 v spojení s potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 17.04.2015,
zostala predmetom tohto individuálneho pracovnoprávneho sporu (sporu s ochranou slabšej strany)
náhrada mzdy, ktorej sa domáhal žalobca, v zmysle Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k.
11Cpr/4/2012-186zodňa24.09.2015opripustenízmenyžalobyvčastiúrokovzomeškania(právoplatné
dňa08.10.2015)azastaveníkonaniavčastiozaplateniesumy713,80eur(právoplatnédňa24.10.2015),

t. j. domáhal sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru vo výške 32.286,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.06.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2012 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32

eur od 11.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, 8,75%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.12.2012
do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.02.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 od 11.03.2013 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od

11.05.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2013 do
zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.09.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32
eur od 11.10.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, 8,25%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2014

do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.03.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2014 do zaplatenia,
8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.05.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 905,32 eur od
11.06.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.08.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.09.2014 do

zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.10.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32
eur od 11.12.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2015 do zaplatenia, 8,05%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.02.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.03.2015do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.05.2015 do zaplatenia; a náhrady trov konania.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015 súd žalobu
zamietol v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku ako nedôvodnú (vyplatenie náhrady mzdy žalobcovi
žalovaným za deväť mesiacov, neexistencia nároku žalobcu na vyplatenie náhrady mzdy za čas dlhší
ako deväť mesiacov a absencia omeškania žalovaného so zaplatením náhrady mzdy. O náhrade trov
konania súd rozhodol v druhom výroku enunciátu tohto rozsudku tak, že účastníkom náhradu trov

konania nepriznal dôvodiac ustanovením § 142 ods. 2 OSP a tým, že v časti určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bol úspešný žalobca a v časti náhrady mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru bol úspešný zase žalovaný.

6. Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015
podal odvolanie žalobca. O odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.

11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015 bolo rozhodnuté Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
10CoPr/7/2016-231 zo dňa 16.06.2016, právoplatným dňa 25.07.2016, tak, že odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil (prvý výrok enunciátu rozsudku odvolacieho súdu) a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal (druhý výrok enunciátu rozsudku odvolacieho súdu).

7. Proti potvrdzujúcemu Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10CoPr/7/2016-231 zo dňa
16.06.2016, právoplatnému dňa 25.07.2016, podal dovolanie žalobca. O dovolaní žalobcu proti
potvrdzujúcemu Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10CoPr/7/2016-231 zo dňa 16.06.2016,
právoplatnému dňa 25.07.2016, rozhodol dovolací súd Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyč.k.1Cdo/51/2017-266zodňa28.11.2018,právoplatnýmavykonateľnýmdňa18.02.2019,tak,

že Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna 2016 sp. zn. 10CoPr/7/2016 v jeho potvrdzujúcej
časti týkajúcej sa úroku z omeškania a v časti výroku týkajúceho sa trov konania zrušil a vec mu v
rozsahuzrušeniavrátilnaďalšiekonanie(prvývýrokenunciátuuzneseniadovolaciehosúdu).Vozvyšnej
časti dovolanie odmietol (druhý výrok enunciátu uznesenia dovolacieho súdu), t. j. odmietol dovolenie
žalobcu proti potvrdzujúcej časti zamietnutej náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného

pomeru vo výške 32.286,20 eur.

8. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 10CoPr/4/2019-274 zo dňa 30.04.2019, právoplatným
dňa 07.09.2020, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.
k. 11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015) vo výroku, ktorým zamietol nárok žalobcu na úrok z omeškania

zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie odkazom
na ustanovenie § 455 CSP a tým, že riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie (č. l. 213) vo výroku, ktorým zamietol nárok žalobcu na úroky z omeškania
v spojitosti s plnením náhrady mzdy, je potrebné zrušiť. Dôvodil tým, že v posudzovanej veci súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie (č. l. 213), ktorým žalobu zamietol na právnom závere, že nárok

žalobcu na vyplatenie náhrady mzdy za čas dlhší ako deväť mesiacov neexistuje a žalovaný sa do
omeškania so zaplatením náhrady mzdy nedostal, nakoľko náhrada mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarobiť
z dôvodu, že mu zamestnávateľ znemožnil vykonávať prácu, ku ktorej sa zaviazal v pracovnej zmluve a
bol schopný a ochotný ju vykonávať, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie

voči zamestnávateľovi, ktorý so žalobcom skončil pracovný pomer neplatne, z dôvodu ktorého žiadať
úroky z omeškania z náhrady mzdy možné nie je. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva,
že daný záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom
rozsudku, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia žalobcom uplatneného nároku, nakoľko bol
prekonaný viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutím pod sp.

zn. 1Cdo/116/2008 zo dňa 17.12.2009, rozhodnutím pod sp. zn. 6Cdo/246/2010 zo dňa 30.04.2002
a ďalšími. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, považoval za potrebné uviesť,
že pracovnoprávne predpisy neupravujú úroky z omeškania, avšak súdna prax v mnohých prípadoch
postupuje podľa občianskoprávnych predpisov. Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou
sankciou, má veriteľa - zamestnanca odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy,

ktorej úžitky na druhej strane mohol za čas omeškania poberať dlžník - zamestnávateľ (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/180/2009). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z
omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. nie je dôležitý dôvod omeškania; na
vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota na plnenia uplynula. UznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/180/2009 deklaruje, že aj keď súčasný Zákonník
práce ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu úrokov z omeškania, treba postupovať podľa
občianskoprávnych predpisov. Pri priznávaní úrokov z omeškania v súvislosti s náhradou mzdy pri

neplatnom skončení pracovného pomeru musia súdy vychádzať z existujúcej právnej úpravy. Zákonník
práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania, napriek tomu však nevyplatenie náhrady mzdy v lehote
splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej
pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník práce z roku 1965 (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril vo svojom § 256 ods. 2 prvá veta tak, že účastník,

ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške
ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy a nakoľko terajší Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a
ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto
prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania
(skončenia) pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím

predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď zamietol aj tento nárok žalobcu, nakoľko pri posudzovaní
omeškania žalovaného s plnením náhrady mzdy žalobcovi riešil nárok v rozpore s hmotným právom,
a nakoľko posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na
súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,

ktorým zamietol nárok žalobcu na úrok z omeškania a v súvisiacom výroku týkajúcom sa trov konania
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu v súlade s § 391ods. 3 CSP v tomto rozsahu vrátil
na ďalšie konanie, nakoľko odvolací súd by rozhodnutím vo veci, za daného stavu veci, nahrádzal
prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odopreté právo namietať správnosť skutkových a
právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov

odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel po doplnení dokazovania posúdením skutkových zistení z
hľadiska ich rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, ktorými sa však súd nižšej
inštancie nezaoberal. V predposlednom odseku odôvodnenia svojho zrušovacieho uznesenia odvolací
súd uviedol, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396
ods. 3 CSP).

9. Súd doplnil dokazovanie výpoveďami advokáta žalobcu a žalovaného na pojednávaniach konaných
dňa 08.10.2020 a 14.07.2022, oboznámením sa s listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k nároku na
úroky z omeškania z náhradu mzdy, a to najmä Návrh na zmenu žaloby, žiadosť o pripustenie zmeny
žaloby doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.10.2020, Vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu

na zmenu žaloby zo dňa 19.11.2020, Vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaného zo dňa 19.11.2020
datované dňom 24.11.2020, doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.01.2021; a rozhodol v
intenciách odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 14.07.2022 za účasti žalovaného a ospravedlnenej
neúčasti advokáta žalobcu, ktorý Okresnému súdu Bratislava I doručil dňa 13.07.2022 Súhlas s
prejednaním veci bez účasti žalobcu zo dňa 12.07.2022, v ktorej uviedol, že súhlasí, aby súd konal a

rozhodol v neprítomnosti žalobcu, vrátane neprítomnosti advokáta žalobcu, a že žalobca zotrváva na
svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach.

10. Advokát žalobcu pri výpovedi na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 uviedol, že v zmysle
zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. l. 231) sa žalobca domáha uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z oneskorene zaplatenej náhrady mzdy, a
to úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 199,37 eur od 11.11.2012 do 10.07.2015, úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.12.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.01.2013 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.02.2013 do 10.07.2015. Advokát žalobcu uviedol, že v tomto

rozsahu navrhuje zmenu petitu a vo zvyšku petit upresní súdu písomne vzhľadom na druhý výrok
uznesenia č. l. 186.

11. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 uviedol, že vzhľadom na priebeh
pojednávania sa nebude k veci zatiaľ vyjadrovať a počká na doručenie zmeny petitu, ku ktorej sa vyjadrí.

12. Advokát žalobcu podal Návrh na zmenu žaloby, žiadosť o pripustenie zmeny žaloby, doručený
Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.10.2020, v ktorom, odkazujúc na právny názor dovolacieho
súdu a dovolanie zo dňa 23.09.2016, ktoré podal proti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.10CoPr/7/2016-231, zotrval na svojich tvrdeniach majúc za to, že uhradená časť náhrady mzdy 1.998,26
eur bola žalovaným zaplatená oneskorene, keď ju tento uhradil až dňa 10.07.2015, hoci sa jednalo o
náhradu mzdy za mesiace október 2012 splatnú dňa 10.11.2012 v sume 199,37 eur, november 2012

splatnú dňa 10.12.2012 v sume 599,63 eur, december 2012 splatnú dňa 10.01.2013 v sume 599,63 eur
a január 2013 splatnú dňa 10.02.2013 v sume 599,63 eur. Žalobca teda zotrval na svojom vyjadrení v
dovolaní a požadoval úrok z omeškania z tejto oneskorene uhradenej náhrady mzdy tak, že tento úrok z
omeškania vyčíslil od prvého dňa po splatnosti tej ktorej náhrady mesačnej mzdy do zaplatenia náhrady
mzdy, ku ktorej prišlo dňa 10.07.2015, teda požadoval pripustiť zmenu petitu žaloby v znení: "Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 199,37 eur od 11.11.2012 do
10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.12.2012 do 10.07.2015,
úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.01.2013 do 10.07.2015, úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.02.2013 do 10.07.2015, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania."

13. Žalovaný reagoval na návrh na zmenu žaloby vo Vyjadrení žalovaného k návrhu žalobcu na zmenu
žaloby zo dňa 19.11.2020, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.11.2020, v ktorom potvrdil,
že žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 10.07.2015 sumu náhrady mzdy netto vo výške 1.998,26 eur,
a vyjadril súhlasí s navrhovanou zmenou žaloby. Žalovaný však namietol nárok žalobcu na náhradu
trov konania dôvodiac tým, že žalobca nebol úspešný v odvolacom ani v dovolacom konaní v takom

rozsahu, aby mu bolo možné priznať náhradu trov konania. Odvolacie konanie, ako aj dovolacie konanie
bolo zo strany žalobcu namierené aj voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd ustálil záver, že
žalobca nemá nárok na náhradu mzdy v rozsahu nad 9 mesiacov, ktorá mu bola zo strany žalovaného
vyplatená. V dovolacom konaní mal žalobca úspech len v časti úrokov z omeškania z vyplatenej časti
náhrady mzdy, teda len čiastočný, priam nepatrný úspech, vzhľadom na čo žiadal žalovaný nepriznať

náhradu trov konania žiadnej zo strán.

14. Vo Vyjadrení žalobcu k stanovisku žalovaného zo dňa 19.11.2020, datovanom dňa 24.11.2020
a doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.01.2021, advokát žalobcu nesúhlasil s názorom
žalovaného, ktorým namietal nárok žalobcu na náhradu trov súdneho konania žiadajúc trovy nepriznať

žiadnej sporovej strane. Žalobca mal za to, že jeho úspech vo veci nie je nepatrný a náhrada trov mu
patrí dôvodiac tým, že dovolací súd síce zamietol jeho nárok na náhradu mzdy za obdobie prevyšujúce
9 mesiacov, ale priznal mu nárok na príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania, pričom takto
kapitalizovaný úrok z omeškania predstavuje sumu 438,84 eur. Túto sumu je potrebné pripočítať k
priznanej istine 1.998,26 eur. Spolu tak bude žalobcovi voči žalovanému priznaná sumu 2.437,10 eur, čo

nepredstavuje nepatrný úspech. Žalobca sa domnieval, že jestvujú okolnosti hodné osobitného zreteľa
(morálna stránka sporu - vinou žalovaného prišiel o zamestnanie a jeho ekonomická situácia bola zlá;
nezadal príčinu na podanie žaloby, ale bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva, ktoré mu bolo
vinou žalovaného porušené; žalovaný v základnom konaní, ani po vykonaní dokazovania neuznal, že bol
pracovný pomer skončený neplatne a až na základe právoplatného rozsudku bolo určené, že žalobcovi

patrí náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru), pre ktoré by mu súd nárok na náhradu
trov priznať mal.

15. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.07.2022 poukázal na to, že žalobca počas
celého konania týkajúceho sa náhrady mzdy požadoval úhradu náhrady mzdy v sume 32.286,20

eur, teda za obdobie 36 mesiacov, pričom právoplatne mu bola priznaná náhrada mzdy len za 9
mesiacov, ktorá mu bola aj vyplatená. Dovolaním bol úspešný v nároku na náhradu úroku z omeškania z
oneskorene vyplatenej sumy náhrady mzdy, ktorá v súčasnosti podľa výpočtov žalovaného predstavuje
sumu 395,52 eur (nie sumu 438,84 eur ako uvádza žalobca). V predmetnej veci, v ktorej požadoval
žalobca vyplatenie náhrady mzdy vo výške 32.286,20 eur, ku ktorej je potrebné pripočítať žalobcom

požadované príslušenstvo, bol teda žalobca úspešný v sume 8.147,88 eur, čo nepredstavuje nárok
žalobcu na náhradu trov konania v plnej výške, ale maximálne len pomerne podľa pomeru k úspechu.
Skutočnosť, že žalobca bol v celom priebehu sporu zastúpený advokátkou znamená, že si mal a mohol
byť vedomý možnosti úspechu v spore vo vzťahu k jeho požiadavkám, o ktorých žiadal rozhodnúť. V
záverečnej reči zotrval žalovaný na všetkých ústnych a písomných vyjadreniach.

16. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.07.2022 súd pripustil zmenu žaloby požadovanú
žalobcom v podaní zo dňa 27.10.2020 nazvanom "Návrh na zmenu žaloby, žiadosť o pripustenie zmeny
žaloby" tak, že petit žaloby znie: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške8,75% ročne zo sumy 199,37 eur od 11.11.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 599,63 eur od 11.12.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
599,63 eur od 11.01.2013 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63

eur od 11.02.2013 do 10.07.2015, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania." Takto súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods.
1 CSP v spojení s § 140 ods. 1 CSP a na základe súhlasu žalovaného so zmenou žaloby v časti
úrokov z omeškania, obsiahnutého vo Vyjadrení žalovaného k návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa
19.11.2020, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.11.2020.

17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

21. Podľa § 10c (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu: 11.11.2012, 11.12.2012, 11.01.2013 a 11.02.2013 (platná v období od
11.07.2012 do 07.05.2013) bola 0,75% (zdroj: www.nbs.sk), a zvýšená o 8 percentuálnych bodov v
zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, činí
výšku úroku z omeškania 8,75% ročne.

24. Pracovnoprávne predpisy neupravujú úroky z omeškania, avšak súdna prax v mnohých prípadoch
postupuje podľa občianskoprávnych predpisov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/116/2008 zo dňa 17.12.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/246/2010 zo dňa 30.04.2002). Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou, má

veriteľa - zamestnanca odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, ktorej úžitky
na druhej strane mohol za čas omeškania poberať dlžník - zamestnávateľ (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/180/2009). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania
nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. nie je dôležitý dôvod omeškania; na vznik
nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota na plnenia uplynula. Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/180/2009 deklaruje, že aj keď súčasný Zákonník
práce ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu úrokov z omeškania, treba postupovať podľa
občianskoprávnych predpisov. Pri priznávaní úrokov z omeškania v súvislosti s náhradou mzdy pri
neplatnom skončení pracovného pomeru musia súdy vychádzať z existujúcej právnej úpravy. Zákonníkpráce neupravuje inštitút úrokov z omeškania, napriek tomu však nevyplatenie náhrady mzdy v lehote
splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej
pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník práce z roku 1965 (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších

predpisov) túto možnosť jednoznačne vyjadril vo svojom § 256 ods. 2 prvá veta tak, že účastník,
ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške
ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy a nakoľko terajší Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a
ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto
prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania

(skončenia) pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č.
87/1995Z.z.preomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu(nariadeniev§3a§4jevykonávacímpredpisom
k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

25. V súvislosti so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, po právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 14.07.2022, ktorým súd pripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom v podaní zo
dňa 27.10.2020 nazvanom "Návrh na zmenu žaloby, žiadosť o pripustenie zmeny žaloby" tak, že petit
žaloby znie: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
199,37 eur od 11.11.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63
eur od 11.12.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od

11.01.2013 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.02.2013
do 10.07.2015, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy súdneho konania.", s ktorým návrhom v časti úrokov z omeškania žalovaný vyjadril
súhlas vo Vyjadrení žalovaného k návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 19.11.2020, doručenom
súdu 19.11.2020, súd konštatuje, že žalobca správne určil prvé dni omeškania s plnením peňažného

dlhu (11.11.2012, 11.12.2012, 11.01.2013 a 11.02.2013). Keďže sa náhrada mzdy stala splatnou v
jednotlivých mesačných výplatných termínoch pre mzdu, ktoré boli podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dohodnuté do 10-teho dňa
nasledujúceho mesiaca, dostal sa žalovaný do omeškania so zaplatením náhrady mzdy vždy od 11-
teho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mala byť náhrada mzdy žalovaným zaplatená

žalobcovi. V prvé dni omeškania (11.11.2012, 11.12.2012, 11.01.2013 a 11.02.2013) bola úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 0,75% (platná od 11.07.2012 do 07.05.2013), preto zvýšením o 8
percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára
2013, predstavujú ročné úroky z omeškania žalobcom správne uplatnenú výšku 8,75%.

26. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, s poukazom na ustanovenie §
191 ods. 1 CSP, mal súd za preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na úroky z omeškania z náhrady
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorému nároku vyhovel v I.

výroku enunciátu tohto rozsudku, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 199,37 eur od 11.11.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.12.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 599,63 eur od 11.01.2013 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
599,63 eur od 11.02.2013 do 10.07.2015, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

27. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
II.

28. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd v II.
výroku enunciátu rozsudku podľa ustanovení § 251, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396
ods. 3, § 453 ods. 3 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania právo.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách

dovolacieho konania.

35. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v
zhode s názorom žalovaného prezentovaným v jeho Vyjadrení k návrhu na zmenu žaloby zo dňa
19.11.2020 a v jeho výpovedi na pojednávaní dňa 14.07.2022, za súčasného nesúhlasu s názorom

žalobcu prezentovanom vo Vyjadrení žalobcu zo dňa 24.11.2020, doručeného súdu dňa 22.01.2021,
k stanovisku žalovaného zo dňa 19.11.2020. Advokát žalobcu v Návrhu na zmenu žaloby, žiadosti
o pripustenie zmeny žaloby, doručenej súdu dňa 27.10.2020, výslovne uvádza, že: ".. súdy priznali
žalobcovi nárok na náhrady mzdy za obdobie 9 mesiacov a vo zvyšku, teda 27 mesiacov, ktoré žiadal
žalobca, boli zamietnuté. Zároveň sa právny názor NS SR, ..., priklonil s žalobcovi v tom, že za náhradu

mzdy za obdobie 9 mesiacov, ktorá síce bola uhradená, ale bola uhradená oneskorene (10.07.2015),
žalobcovi patrí úrok z omeškania ...". Na inom mieste tohto podania advokát žalobcu explicitne uvádza:
"Žalobcom požadovaná náhrady mzdy v časti 27 násobku mesačnej mzdy a príslušenstva, bola súdom
prvej inštancie aj odvolacej a dovolacej inštancie zamietnutá."

36. V časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného mal žalobca
plný úspech v prvoinštančnom konaní, keďže Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
č. k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014, právoplatným dňa 17.04.2015 v spojení s potvrdzujúcim
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným
dňa 17.04.2015, súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi zamestnancom (žalobcom) a

zamestnávateľom (žalovaným) je neplatné. V poslednom odseku odôvodnenia Medzitýmneho rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014, právoplatného dňa 17.04.2015,
súd uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v rozhodnutí o zvyšnej časti nároku žalobcu.

37. V odvolacom konaní, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodoval o odvolaní žalovaného proti

Medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014,
mal plný úspech žalovaný, keďže odvolací súd rozhodol Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 17.04.2015, tak, že odvolací súd
medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Tento plný úspech žalovaného v odvolacom konaní
je zároveň plným neúspechom žalobcu v odvolacom konaní. V predposlednom odseku odôvodnenia

potvrdzujúcehorozsudkuodvolaciehosúduKrajskýsúdvBratislaveuviedol,žeotrováchceléhokonania
rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozsudku.

38. Po právoplatnosti Medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-104
zo dňa 17.03.2014, právoplatného dňa 17.04.2015 v spojení s potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa 17.04.2015, zostalo
predmetom tohto sporu, v zmysle Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-156 zo
dňa 04.06.2015 o pripustení zmeny žaloby, zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru vo výške 33.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy
900,- eur od 11.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,- eur od 11.07.2012 do zaplatenia,

8,75% ročne zo sumy 900,- eur od 11.08.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,- eur od
11.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,- eur od 11.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne
zo sumy 900,- eur od 11.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,- eur od 11.12.2012 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,- eur od 11.01.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,-eur od 11.02.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 900,- od 11.03.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne
zo sumy 900,- eur od 11.04.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 900,- eur od 11.05.2013 do
zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 900,- eur od 11.06.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 900,-

eur od 11.07.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 900,- eur od 11.08.2013 do zaplatenia, 8,50%
ročne zo sumy 900,- eur od 11.09.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 900,- eur od 11.10.2013
do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 900,- eur od 11.11.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 900,-
eur od 11.12.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 900,- eur od 11.01.2014 do zaplatenia, 8,25%
ročne zo sumy 900,- eur od 11.02.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 900,- eur od 11.03.2014

do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 900,- eur od 11.04.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 900,-
eur od 11.05.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 900,- eur od 11.06.2014 do zaplatenia, 8,15%
ročne zo sumy 900,- eur od 11.07.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 900,- eur od 11.08.2014
do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,- eur od 11.09.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,-
eur od 11.10.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,- eur od 11.12.2014 do zaplatenia, 8,05%
ročne zo sumy 900,- eur od 11.01.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,- eur od 11.02.2015 do

zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,- eur od 11.03.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,- eur
od 11.04.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 900,- eur od 11.05.2015 do zaplatenia; a náhrada
trov právneho zastúpenia.

39. Po pripustení zmeny žaloby Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-186 zo dňa

24.09.2015, ktorým súd, okrem pripustenia zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania (právoplatné dňa
08.10.2015), aj zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 713,80 eur (právoplatné dňa 24.10.2015),
zostalo predmetom sporu zaplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru
vo výške 32.286,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 905,32 eur od
11.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne

zo sumy 905,32 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.09.2012 do
zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32
eur od 11.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.12.2012 do zaplatenia, 8,75%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.02.2013
do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32 od 11.03.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 905,32

eur od 11.04.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.05.2013 do zaplatenia, 8,50%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2013
do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.09.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.10.2013 do zaplatenia,
8,50% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od

11.12.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.03.2014 do
zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.04.2014 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 905,32
eur od 11.05.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.06.2014 do zaplatenia, 8,15%
ročne zo sumy 905,32 eur od 11.07.2014 do zaplatenia, 8,15% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.08.2014

do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.09.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy
905,32 eur od 11.10.2014 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.12.2014 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.01.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od
11.02.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.03.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne
zo sumy 905,32 eur od 11.04.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 905,32 eur od 11.05.2015 do

zaplatenia; a náhrada trov právneho zastúpenia.

40. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa
procesného výsledku. V danom prípade zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 713,80 eur

Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-186 zo dňa 24.09.2015 (ktorým súd, okrem
pripustenia zmeny žaloby v časti úrokov z omeškania /právoplatné dňa 08.10.2015/, aj zastavil konanie
v časti o zaplatenie sumy 713,80 eur /právoplatné dňa 24.10.2015/), bolo zavinené žalobcom, ktorého
procesný úkon (späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie náhrady mzdy v sume 713,80 eur z dôvodu chyby
žalobcu v počítaní pri prvej zmene petitu, o čom svedčí vyjadrenie advokáta žalobcu na pojednávaní

dňa 09.09.2015 /č. l. 180/) mal za následok zastavenie konania v tejto časti.

41. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015 súd žalobu
zamietol v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku ako nedôvodnú (vyplatenie náhrady mzdy žalobcovižalovaným za deväť mesiacov, neexistencia nároku žalobcu na vyplatenie náhrady mzdy za čas dlhší
ako deväť mesiacov a absencia omeškania žalovaného so zaplatením náhrady mzdy. O náhrade trov
konania súd rozhodol v druhom výroku enunciátu tohto rozsudku tak, že účastníkom náhradu trov

konania nepriznal dôvodiac ustanovením § 142 ods. 2 OSP a tým, že v časti určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bol úspešný žalobca (Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č. k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014, právoplatný dňa 17.04.2015 v spojení s potvrdzujúcim
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným
dňa 17.04.2015, ktorým súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi zamestnancom (žalobcom)

a zamestnávateľom (žalovaným) je neplatné) a v časti náhrady mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru bol úspešný zase žalovaný. (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I
č. k. 11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015 v spojení s potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 10CoPr/7/2016-231 zo dňa 16.06.2016, právoplatným dňa 25.07.2016, voči ktorej časti
bolo dovolanie žalobcu odmietnuté v druhom výroku enunciátu Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 1Cdo/51/2017-266 zo dňa 28.11.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 18.02.2019)

a v časti úroku z omeškania z náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru bol žalobca
úspešný v pomerne nepatrnej časti (I. výrok enunciátu Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
11Cpr/4/2012-359 zo dňa 14.07.2022).

42.Vodvolacomkonaní,vktoromrozhodovalKrajskýsúdvBratislaveoodvolanížalobcuprotiRozsudku

OkresnéhosúduBratislavaIč.k.11Cpr/4/2012-213zodňa28.10.2015malplnýúspechžalovaný,keďže
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 10CoPr/7/2016-231 zo dňa 16.06.2016, právoplatným
dňa 25.07.2016, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (prvý výrok enunciátu rozsudku
odvolacieho súdu) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žalovaný si
neuplatnil právo na ich náhradu (druhý výrok enunciátu rozsudku odvolacieho súdu). Tento plný úspech

žalovaného v odvolacom konaní je zároveň plným neúspechom žalobcu v odvolacom konaní.

43.Vdovolacomkonaní,vktoromNajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozhodovalodovolanížalobcuproti
potvrdzujúcemu Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10CoPr/7/2016-231 zo dňa 16.06.2016,
právoplatnému dňa 25.07.2016, mal čiastočný (menší) úspech žalobca a čiastočný (väčší) úspech

žalovaný, keďže Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/51/2017-266 zo dňa
28.11.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 18.02.2019, dovolací súd Rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo 16. júna 2016 sp. zn. 10CoPr/7/2016 v jeho potvrdzujúcej časti týkajúcej sa úroku z
omeškania a v časti výroku týkajúceho sa trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na
ďalšiekonanie(prvývýrokenunciátuuzneseniadovolaciehosúdu),avozvyšnejčastidovolanieodmietol

(druhý výrok enunciátu uznesenia dovolacieho súdu), t. j. odmietol dovolenie žalobcu proti potvrdzujúcej
častizamietnutejnáhradymzdyzdôvoduneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeruvovýške32.286,20
eur.

44. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 10CoPr/4/2019-274 zo dňa 30.04.2019, právoplatným

dňa 07.09.2020, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (Rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č. k. 11Cpr/4/2012-213 zo dňa 28.10.2015) vo výroku, ktorým zamietol nárok žalobcu na úrok z
omeškania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V predposlednom odseku odôvodnenia
svojho zrušovacieho uznesenia odvolací súd uviedol, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP). Keďže odvolanie žalobcu smerovalo

proti zamietnutiu celého predmetu sporu, t. j. náhrady mzdy s úrokmi z omeškania (okrem určovacieho
petitu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
č. k. 11Cpr/4/2012-104 zo dňa 17.03.2014, právoplatným dňa 17.04.2015 v spojení s potvrdzujúcim
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoPr/11/2014-147 zo dňa 26.11.2014, právoplatným dňa
17.04.2015), mal žalobca v tomto odvolacom konaní úspech čiastočný (menší) a žalovaný mal úspech

čiastočný (väčší).

45. Zmena žaloby, pripustená Uznesením Okresného súdu Bratislava I vyhláseným na pojednávaní dňa
14.07.2022, v ktorom súd pripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom v podaní zo dňa 27.10.2020
nazvanom "Návrh na zmenu žaloby, žiadosť o pripustenie zmeny žaloby" tak, že petit žaloby znie:

"Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 199,37 eur od
11.11.2012 do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.12.2012
do 10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.01.2013 do
10.07.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 599,63 eur od 11.02.2013 do 10.07.2015,a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
súdneho konania.", bola, v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, zavinená žalobcom jeho
procesným úkonom, a to Návrhom na zmenu žaloby, žiadosťou o pripustenie zmeny žaloby, doručeným

súdu dňa 27.10.2020, ktorý bol podľa jeho obsahu vlastne čiastočným späťvzatím žaloby v časti úrokov
z omeškania pripustených zmenou žaloby vykonanou Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.
11Cpr/4/2012-186 zo dňa 24.09.2015 (ktorým súd, okrem pripustenia zmeny žaloby v časti úrokov z
omeškania /právoplatné dňa 08.10.2015/, aj zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 713,80 eur /
právoplatné dňa 24.10.2015/).

46. Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, resp. že
zastavenie konania v určitých častiach procesne zavinil žalobca, súd v II. výroku enunciátu rozsudku
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania
právo, spravujúc sa citovanými ustanoveniami § 251, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396
ods. 3, § 453 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§
355 ods. 1 CSP).

Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného,

odvolacieho a dovolacieho konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/

(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§

38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.