Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010896

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného V.. H. T. na verejnom
zasadnutí dňa 27. septembra 2018 o odvolaní prokurátora, obžalovaného a poškodenej proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 13.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 13.3.2018 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám uznáva za vinného obž. V.. H. T., nar. XX.X.XXXX v O. O.,
trvale bytom X. W. XXXX/X, I., toho času bytom S. XX, I., na tom skutkovom základe, že

dňa 1. októbra 2016 v čase od 17.11 h do 18.18 h prišiel do rodinného domu č. XX v obci J., okres O.
O., ktorý si odomkol vlastnými kľúčmi, pričom nezisteným spôsobom porozbíjal interiér a zariadenie na

izbách, v dvoch WC, v dvoch kúpeľniach, v špajze, na chodbe, na schodisku, v kuchyni, čím poškodenej
H.. U. J., trvale bytom V. XXXX/XX, O. S. spôsobil škodu v celkovej výške 2.411,41 €,

teda

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchal

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje

podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák., súd obžalovanému ukladá
povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej H.. U. J., nar.
XX.X.XXXX v I., trvale bytom V. č. XXXX/XX, O. S. spôsobenú škodu vo výške 2.411,41 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú H.. U. J., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom V. č. XXXX/XX,
O. S., so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. súd odvolanie obžalovaného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 13.3.2018 bol obžalovaný V..
H. T. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
dopustil tým, že dňa 1. októbra 2016 v čase od 17.11 h do 18.18 h prišiel do rodinného domu č. XX v
obci J., okres O. O., ktorý si odomkol vlastnými kľúčmi, pričom nezisteným spôsobom porozbíjal interiér
a zariadenie na izbách, v dvoch WC, v dvoch kúpeľniach, v špajze, na chodbe, na schodisku, v kuchyni,

čím poškodenej H.. U. J., trvale bytom V. XXXX/XX, O. S. spôsobil škodu v celkovej výške 2.141 €.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zák., na peňažný trest vo výške 600 (šesťsto) € a pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody

v trvaní 2 (dva) mesiace. Súčasne bola obžalovanému uložená povinnosť, aby poškodenej H.. U. J.
nahradil škodu vo výške 2.141 € a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodenú na civilný
proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaný je zo skutku usvedčovaný

výpoveďami svedkyne J. S. a svedkyne Q. D., ktoré dňa 1.10.2016 videli obžalovaného prísť do obce
J., kde navštívil svoj rodinný dom. Následne obidve svedkyne počuli, ako sa z rodinného domu ozýval
buchot, treskot a rinčanie skla. Prítomnosť obžalovaného v obci J. preukazoval aj obrazový záznam z
obecnej bezpečnostnej kamery a rozsah poškodenia interiéru rodinného domu potvrdila aj svedecká
výpoveď poškodenej H.. U. J.. Na základe uvedených svedeckých výpovedí, zdokumentovania

vzniknutej škody a vykonania osobnej prehliadky znalkyňa H.. A. R. vyčíslila spôsobenú škodu sumou
3.211 €. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že aj keď v konaní nebol produkovaný žiaden priamy dôkaz
usvedčujúci obžalovaného zo žalovaného skutku, s ohľadom na súhrn vykonaných nepriamych dôkazov
dospel k záveru, že skutok spáchal práve obžalovaný. Výpoveď svedkyne H. S., ktorá tvrdila, že počas
návštevy rodinného domu v J. a po odchode z neho zostal tento v nepoškodenom stave súd hodnotil

ako nevierohodnú a uvedenej výpovedi neuveril s odôvodnením, že svedkyňa ako družka obžalovaného
má záujem na vyvinení sa obžalovaného. Okrem toho nebolo preukázané žiadne násilné vniknutie do
rodinného domu, preto prvostupňový súd konštatoval, že posudzovaného konania sa mohla dopustiť
len osoba, ktorá disponovala kľúčmi od vstupných dverí. Keďže kľúče od rodinného domu mali iba
obžalovaný a poškodená a vylúčiac možnosť, že poškodená do rodinného domu investovala peniaze a

tento zrekonštruovala, prvostupňový súd zároveň uzavrel, že poškodená nemohla mať žiaden záujem
na jeho zničení. Súčasne prvostupňový súd vzhliadol v konaní obžalovaného aj motív, a to pomstu vo
vzťahu k poškodenej, keďže otec obžalovaného sa v čase pred skutkom dozvedel, že jeho otec ho v
konaní o dedičstve ukrátil na očakávanom dedičstve v prospech poškodenej. V súvislosti so škodou
ustálenou znalkyňou v podanom znaleckom posudku prvostupňový súd oproti obžalobe upravil výšku

škody, keď túto znížil zo sumy 3.211 € na sumu 2.141 €, ktoré zníženie zodpovedá spoluvlastníckemu
podielu poškodenej vo výške 2/3 - iny. Konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného a taktiež v súvislosti s úvahami o druhu a výmere

trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že obžalovaný je rozvedený,
zamestnaný ako vysokoškolský pedagóg. Doposiaľ bol 1 - krát postihnutý za priestupok na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v roku 2016. Súdne trestaný obžalovaný dosiaľ nebol. U
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním
trestného činu s poukazom na § 36 písm. j) Tr. zák. Priťažujúce okolnosti prvostupňový súd nezistil. S

poukazom na takto ustálené hodnotenie osoby obžalovaného považoval prvostupňový súd za primeranýpeňažný trest vo výške 600 € pri súčasnom uložení náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 2
mesiacov pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený.

Poukazujúc na vo veci vyhotovený znalecký posudok, prvostupňový súd považoval za dôvodný nárok
poškodenej na náhradu škodu vo výške 2.141 €, keďže celková škoda bola ustálená v sume 3.211 €
a 2/3 - inám spoluvlastníckeho podielu poškodenej na predmetnom rodinnom dome zodpovedná suma
2.141 €. So zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodenú odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania
podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku a vine a treste v neprospech obžalovaného. V písomných
dôvodoch odvolania prokurátor poukázal predovšetkým na závery znaleckého posudku, z ktorých
vyplýva, že celková výška škody je 3.211 €, z toho 2/3 - inám spoluvlastníckeho podielu zodpovedná
suma 2.141 €, pričom poškodenej bola osobitne spôsobená škoda vo výške 715 €. Poukázal tiež na to,
že takto ustálenej škode vo výške 2.856 € zodpovedá kvalifikácia skutku ako prečinu poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Prvostupňovým súdom uložený peňažný trest
prokurátor označil za neprimerane mierny a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a tomuto uložil, aby znova konal a rozhodol.

Obžalovaný v zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu. Opakovane zdôraznil, že nebolo spoľahlivo preukázané, že sa žalovaného skutku
dopustil. Poprel, že by sa v inkriminovanom čase, kedy malo dôjsť k poškodeniu rodinného domu v J.,
zdržiaval v jeho priestoroch. Hoci rodinný dom s družkou H.. H. S. dňa 1.10.2016 navštívil, zariadenie
a príslušenstvo rodinného domu bolo v čase ich príchodu aj odchodu z rodinného domu nepoškodené.
Výpovede svedkýň J. S. Q. D. označil za rozporné a nekonzistentné a nemožno z nich vyvodiť záver, že

práve on mal porozbíjať interiér a zariadenie domu. Nebolo vôbec preukázané, akým spôsobom došlo
k poškodeniu interiéru a akými nástrojmi alebo predmetmi malo dôjsť k poškodeniu hnuteľných vecí.
Namietal aj právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu poškodzovania cudzej veci s poukazom na to,
že hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom poškodenia, sú v jeho podielovom spoluvlastníctve, preto
nemôže ísť o veci cudzie. Záverom upriamil pozornosť aj na vo veci vypracovaný znalecký posudok,

kde znalec konštatuje, že poškodenej bola spôsobená škoda vo výške 715 €. Nesúhlasil preto ani s
výškou škody, ktorá bola ustálená na sumu 2.141 €. Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ zrušil a oslobodil ho spod
obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Poškodená v zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku v časti výroku o náhrade škody
odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že nesúhlasí s výškou náhrady škody, keď zo znaleckého posudku
znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. vyplýva, že škoda na všetkých veciach je v sume 3.259,57
€, pričom hodnota poškodených vecí, ktoré patria výlučne jej, je v sume 715,09 €. Uviedla, že z vecí
patriacich spoločne jej a obžalovanému prináleží náhrada škody v sume 2.141 € po zohľadnení jej

spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome. Súčasne namietala ohodnotenie dvoch položiek, a to
samostatne stojacej kachľovej pece a stavaného sporáka s rúrou na pečenie, ktorých oprava bola
vyčíslená sumou 1.130 €, teda o 470 € viac ako škoda ustálená v znaleckom posudku. Navrhla preto,
aby odvolací súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu vo výške 2.724,74 €.

Na základe podaného odvolania prokurátora, obžalovaného a poškodenej Krajský súd v Banskej Bystrici
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a
poškodenej je dôvodné. Súčasne dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

Hodnotiac závery prvostupňového súdu ohľadom viny obžalovaného, správne postupoval prvostupňový
súd, keď neuveril obhajobe obžalovaného, pretože jeho vina bola na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázaná celým radom nepriamych dôkazov, z ktorých krajský súd osobitne poukazuje predovšetkým
na výpovede svedkýň J. S. a svedkyne Q. D., ktoré zhodne na hlavnom pojednávaní potvrdili, že v

inkriminovaný deň v podvečerných hodinách videli obžalovaného vojsť do jeho rodinnému domu v J.,
ktorý rodinný dom má v spoluvlastníctve s poškodenou a následne počuli, ako sa z uvedeného domu
ozýva buchot a rinčanie skla. Hoci obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku
obhajujúc sa tým, že v čase príchodu aj odchodu z rodinného domu interiér domu zostal poškodenýa „všetko bolo v poriadku“, reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré v prejednávanej veci na seba
nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický obraz o skutkovom deji významne dopĺňa aj skutkové zistenie,
že jedinými osobami, ktoré disponovali kľúčmi od predmetného rodinného domu boli práve obžalovaný

a poškodená. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne násilné vniknutie do rodinného
domu a zároveň prvostupňový súd hodnotiac vykonané dôkazy v súlade s princípmi logického úsudku
správnekonštatoval,žepoškodenáakospoluvlastníčkarodinnéhodomu,ktorádoňinvestovalapeňažné
prostriedky, nemala žiadny motív tieto veci zničiť alebo ich inak úmyselne poškodiť. Hodnoteniu dôkazov
zo strany prvostupňového súdu v tomto smere nemožno nič vytknúť. V kontexte všetkých vykonaných

dôkazov krajský súd v súlade s prvostupňovým súdom aj krajský súd vníma obhajobu obžalovaného len
ako snahu o vyvinenie sa zo žalovaného skutku.

Nesprávny bol však záver prvostupňového súdu o výške škody, ktorá bola poškodenej spôsobená
konaním obžalovaného. Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku č. 1/2017 znaleckej organizácie
PEMMO spol. s r.o. vyplýva, že celková škoda spôsobená na hnuteľných veciach a zariadení, ktoré tvorí

súčasť predmetného rodinného domu v J. bola ustálená vo výške 3.259,57 €. Pokiaľ znalec súhrnne
vyčíslil škodu sumou 3.211 €, ide o chybu v počítaní, keď pri súčte jednotlivých čiastkových škôd
špecifikovaných v položkách 1 až 19 nezahrnul položku pod číslom 17 vo výške 48,70 €. Z celkovej
škodyvovýške3.259,57€predstavuješkodaspôsobenánahnuteľnýchveciachvovýlučnomvlastníctve
poškodenej sumu 715,09 € a spoluvlastníckemu podielu na spoločných veciach vo výške 2/3 - ín

zodpovedá suma spôsobenej škody 1.696,32 € (3.259,57 € mínus 715,09 € = 2.544,08 € a z toho 2/3
- iny). Konaním obžalovaného tak bola spôsobená škoda na hnuteľných veciach poškodenej vo výške
2.411,41 €. Krajský súd preto v skutkovej vete výroku o vine upravil rozsah spôsobenej škody, ktorý ale
nemal žiadne vplyv na inak správne ustálenú právnu kvalifikáciu skutku.

K výroku o vine krajský súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci v zmysle ust. § 245 ods. 1 Tr. zák., keď poškodil
cudziu vec (bytové zariadenie rodinnému domu) a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Správne
pritom poukazuje obžalovaný na to, že cudzou vecou v súlade s ustálenou judikatúrou (R 60/1993, R
13/1976, R 23/1991, R 11974) sa rozumie vec, ktorá nepatrí vôbec alebo výlučne páchateľovi. V prípade

poškodenýchvecí,sumou2.544,08€boliohodnotenéveci,ktorésúvspoluvlastníctvetakobžalovaného
ako aj poškodenej, čiže nejde o veci výlučne patriace obžalovanému. Pri ustálení výšky škody súd
vychádzal z objektívnych zistení znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o., voči ktorým zisteniam strany
v priebehu trestného konania nevzniesli žiadne námietky. Z uvedeného dôvodu krajský súd neprihliadol
na dodatočné vyčíslenie škody, predložené poškodenou v odvolacom konaní.

Pri úvahách a druhu a výmere trestu sa krajský súd v podstate stotožnil so závermi prvostupňového
súdu ohľadne pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému poľahčovalo, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život, preto aj krajský súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Naproti tomu dospel k záveru, že nie je na mieste obžalovanému ukladať

trest alternatívny, v podobe peňažného trestu, čím sa stotožnil s konštatovaním prokurátora o tom, že
takýto trest je neprimerane mierny. S poukazom na právnu kvalifikáciu skutku podľa § 245 ods. 1 Tr.
zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na jeden rok. Vzhľadom na
povahu spáchaného trestného činu a jeho následok vo forme ujmy na majetkových právach poškodenej
súd na naplnenie účelu trestu považoval za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, výkon

ktorého s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil
podľa § 50 odsek 1 Tr. zák. v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Takto uložený trest krajský súd považuje za plne
konformnýajzhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevencieasúčasnejepreobžalovanéhoadekvátnym
ponaučením, že pre prípad ďalšieho protiprávneho konania by už mohol byť postihnutý nepochybne
prísnejšie. Obžalovanému krajský súd súčasne s poukazom na § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods.

4 písm. c) Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Krajský súd modifikoval aj výrok o náhrade škody, keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodenej spôsobenú škodu vo výške 2.411,41 €, ktorá škoda bola preukázateľne zistená a ustálená
v znaleckom posudku znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. So zvyškom nároku na náhradu škody

krajský súd poškodenú odkázal na civilný proces.S ohľadom na všetky uvedené závery Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok prvostupňového
súduvcelomrozsahuapostupujúcpodľa§322ods.3Tr.por.sámrozhodolovineatresteobžalovaného
ako aj o súvisiacom výroku o náhrade škody.

Zároveň súd podľa § 319 odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.