Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119461546
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119461546.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Ľubice Spálovej a JUDr. Andrey Dudášovej, v spore žalobkyne: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
XX, X. P., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., so sídlom Čajakova
25, 811 05 Bratislava, IČO: 36 860 131, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X,
XXX XX E. T., zastúpený JUDr. Evou Mészárosovou, bytom Pavúčí vrch 261, 929 01 Malé Dvorníky,

o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, č. k. 5C/10/2020-151 zo dňa 15. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni istinu v sume 20.000 eur s úrokom z omeškania
5,00% ročne zo sumy 20.000 eur od 1.10.2019 až do zaplatenia. Výrokom II. žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení (výrok III.).

1.1. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej

dňa 30.05.2018 medzi žalobkyňou, ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, poskytla žalobkyňa
žalovanému pôžičku vo výške 20.000 eur, ako zábezpeku pred vstupom do spoločnosti LUX WHITE,
s. r. o., pričom táto suma v prípade pozitívneho vyhodnotenia činnosti spoločnosti k 30.09.2019 mala
byť považovaná za finančný vklad do tejto spoločnosti. Podpisom zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie
finančnej hotovosti 20.000 eur, pôžičku mal vrátiť jednou splátkou najneskôr do 30.09.20219. Súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o prevode obchodného

podielu v spoločnosti LUX WHITE, s. r. o., žalobkyňa mala nadobudnúť od žalovaného obchodný podiel
v uvedenej spoločnosti vo výške 20.000 eur na základe súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti,
podpis žalobkyne bol overený dňa 31.08.2018 na notárskom úrade, podpis žalovaného na zmluve
absentoval. Podaním dňa 24.08.2018 žalobkyňa adresovala žalovanému oznámenie o zániku návrhu
na uzavretie Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti LUX WHITE, s. r. o., ako aj nesúhlas
s ustanovením žalovaného do funkcie konateľa spoločnosti. Z výpisu z Obchodného registra zo dňa

10.03.2020 vyplynulo, že jediným spoločníkom aj konateľom spoločnosti LUX WHITE, s. r. o. je naďalej
žalovaný.

1.2. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa
poskytla žalovanému peňažnú hotovosť vo výške 20.000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť najneskôr do
30.09.2019. Zhodným tvrdením strán sporu mal súd za preukázané, že k odovzdaniu a prevzatiu

peňažnej hotovosti došlo. Žalovaný spochybnil opodstatnenosť účelu, na ktorý mala pôžička slúžiť
s tvrdením, že išlo o vklad žalobkyne na spoločné podnikanie. Žalobkyňa na základe predloženýchlistinných dôkazov (Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti LUX WHITE, s. r. o.) mala
nadobudnúť od žalovaného obchodný podiel v uvedenej spoločnosti vo výške 20.000 eur na základe
súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, ktorý návrh zmluvy žalovaný nepodpísal, dôkaz o opaku

v priebehu konania nepredložil. Následne žalobkyňa prípisom dňa 24.08.2018 oznámila žalovanému
odvolanie návrhu na prevod obchodného podielu v dôsledku nečinnosti. Žalovaný neuniesol svoje
dôkazné bremeno na preukázanie uzavretia písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu na
žalobkyňu. Finančná hotovosť bola pôžičkou pre žalovaného v zmysle zmluvy o pôžičke. Pôžičku sa
zaviazal vrátiť do 30.09.2019, túto povinnosť si nesplnil, čím sa stal nárok žalobkyne na vrátenie pôžičky

dôvodný. Súd prvej inštancie k obrane žalovaného, ktorou sa odvolával na riziko podnikania uviedol,
že je bezpredmetná, keď žalobkyňa už po uzavretí zmluvy o pôžičke, mala rovnako záujem o uzavretie
aj zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú v deň podpísania zmluvy o pôžičke rovnako podpísala
a nasledujúci deň peniaze žalovanému poskytla, hoci ešte žalovaný zmluvu o prevode obchodného
podielu nepodpísal. Z toho je zrejmé, že žalovaný zabránil žalobkyni od počiatku sa podieľať na riziku
podnikania žalovaného, vstupom do spoločnosti a nie naopak. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania

so splatením pôžičky, žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky, teda dňom 01.10.2019.

1.3.Právnesvojerozhodnutiesúdodôvodnilpoukazomnaustanovenie§657,§658ods.1,§559ods.1,
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „ Občiansky

zákonník“).

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „ C. s. p.“) keď dospel k záveru, že
žalobkyňa mala v konaní plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f) a h) C. s. p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (písm. f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (písm. h).

2.1. Vo svojom odvolaní žalovaný poukázal na skutočný obsah zmluvy, uzatvorenej dňa 30.05.2018
medzi nímako dlžníkom a žalobkyňou ako veriteľkou. Zmluva je síce označená ako Zmluva o bezúročnej
pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 20.000 eur s lehotou uhradenia do
30.09.2019, podľa skutočného obsahu zmluvy však ide o nepomenovanú zmluvu, čo preukazuje článok

I. Predmetu zmluvy, v ktorom je výslovne uvedené: „Veriteľka sa zaväzuje prenechať dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške 20.000 eur ako zábezpeku pred vstupom do spoločnosti LUX WHITE s. r. o. tým že
veriteľka pred uplynutím obdobia na splatenie dlžnej sumy uvedenej v tejto zmluve spoločne s dlžníkom
prehodnotia ekonomické ukazovatele a úspešnosť spoločnosti v predmete svojej činnosti a v prípade
spokojnosti veriteľky sa bude považovať uvedená suma 20.000 eur za jej finančný vklad do spoločnosti,

pretože všetky doterajšie náklady a vklady do spoločnosti za účelom ich činnosti a zhodnotenia znášal v
plnom rozsahu výlučne dlžník. Zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že pôžička je bezúročná.„ Obidve
zmluvné strany teda vedeli a boli oboznámené s tým, že nejde o zmluvu o pôžičke, ale o zábezpeku
budúceho vstupu žalobkyne do obchodnej spoločnosti. Obsah zmluvy je potrebné posudzovať podľa
jej obsahu a nie podľa názvu, preto v danom prípade podľa obsahu ide o zmluvu s prvkami zmluvy o

budúcej zmluve vstupu do obchodnej spoločnosti, žalobkyňa prejavila v vôľu uzatvoriť zmluvu o prevode
obchodného podielu v budúcnosti, avšak bez uvedenia lehoty na uskutočnenie tohto úkonu. Označenie
zmluvy je irelevantné. Súd prvej inštancie zmluvu nemal posudzovať ako zmluvu o pôžičke, pretože ňou
nebola. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím
je naplnený odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. h) C. s. p..

2.2. Žalovaný ďalej dôvodil tým že obchodná spoločnosť LUX WHITE, s. r. o. bola založená krátko,
tesne pred podpísaním predmetnej zmluvy za účelom podnikateľskej činnosti, predmetom ktorej mali
byť služby, na ktoré mala odborné vzdelanie výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa sa nečakane rozhodla, že
nechce v tomto predmete podnikania ani napriek svojej odbornosti pôsobiť, ale chce svoje peniaze

naspäť, a to bez ohľadu na to, že mala vedomosť o investíciách, ktoré žalovaný vynaložil.

2.3. Skutočnosť, že išlo o obchodnoprávny vzťah, preukazuje aj samotná žalobkyňa, ktorá sama
potvrdila, že išlo o zábezpeku budúceho spoločného podnikania, riadiaceho sa Obchodnýmzákonníkom, Súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia subsumovaním iného právneho
režimu predmetu sporu.

2.4. Žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že nedáva žiaden zmysel, aby v
rovnaký deň podpisovala zmluvu o budúcej zmluve o vstupe do obchodnej spoločnosti, resp. zmluvu

o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a zároveň samotnú zmluvu, ktorou má nadobudnúť
obchodný podiel na spoločnosti, resp. vstúpiť do tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie preto podľa
žalobkyňa správne posudzoval uzavretú zmluvu o pôžičke aj z obsahového hľadiska ako zmluvu o
pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že obsahuje niektoré atypické
ustanovenia.

3.1. Žalobkyňa nespochybňuje, že zmluva obsahuje ustanovenie o tom, že na základe zhodnotenia
ekonomických ukazovateľov a úspešnosti spoločnosti v predmete svojej činnosti sa môže žalobkyňa
rozhodnúť, že poskytnutá pôžička sa bude považovať za finančný vklad do spoločnosti. Na základe
konania žalovaného hneď po poskytnutí pôžičky však žalobkyňa takéto rozhodnutie neprijala, k
naplneniu uvedených atypických ustanovení zmluvy o pôžičke teda nedošlo a tieto ustanovenia

nemajú žiadny vplyv na uplatnenie ostatných, typických ustanovení tejto zmluvy, ktoré definujú výšku
požičaných finančných prostriedkov (20.000 eur), výšku úrokov (bezúročne) a dátum splatnosti pôžičky
(30.09.2019). K tvrdeniu žalovaného, že práve on bol poškodený žalobkyňou tým, že na začiatku
podnikania údajne znášal všetko podnikateľské riziko a žalobkyňa ho poškodila svojím údajným
odmietnutím vstúpiť do spoločnosti, žalobkyňa poukázala na názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého

obrana žalovaného odvolávajúc sa na riziko podnikania, je bezpredmetná.

3.2. Podľa žalobkyne žalovaný nerozlišuje pojmy úrok a úrok z omeškania a bezdôvodne spochybňuje
nárok žalobkyne na úrok z omeškania napriek tomu, že je vo vzťahu k žalobkyni v omeškaní so
zaplatením peňažného dlhu. Ďalej uviedla, že nie je odborníčka v službách, ktoré mali byť predmetom

podnikania, takúto činnosť nevykonávala, ani ju nemá záujem vykonávať.

3.3. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný písomnú repliku k vyjadreniu žalobkyne súdu nedoručil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
h, f, C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,

preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 20.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.000

eur od 01.10.2019 do zaplatenia z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
30.05.2018.

7.Predmetomodvolaciehokonaniajevsúladesodvolacímidôvodmiuplatnenýmižalovanýmpreskúmať
správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď mal

za preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, pričom žalobkyňa ako veriteľka
poskytla žalovanému ako dlžníkovi finančnú hotovosť v sume 20.000 eur, ktorú žalovaný prevzal.
Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi nebola
zmluvou o pôžičke, sledovala iný účel - finančnú zábezpeku pred vstupom žalobkyne do obchodnejspoločnosti, keď napriek označeniu zmluvy ako zmluvy o pôžičke išlo o dve rôzne zmluvy na jednej
listine. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa preto

s poukazom na ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

8. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

9. Nesprávne právne posúdenie veci ako ďalší odvolací dôvod žalovaného je naplnený v prípade, keď
na zistený skutkový stav súd
a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

10. Odvolací súd zaujme stanovisko predovšetkým k právnemu posúdeniu veci, pretože od správneho
právneho posúdenia veci sa odvíja aj správne zameranie dokazovania vo veci. Súd prvej inštancie nárok
žalobkyne posúdil ako nárok zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Citované zákonné ustanovenie zakotvuje zákonné predpoklady náležitosti vôle a prejavu vôle
tak, aby na jej základe bol vykonaný platný právny úkon. Pokiaľ právny úkon nespĺňa niektorý zo
zákonných predpokladov - vážnosť, určitosť, zrozumiteľnosť je absolútne neplatný. Právny úkon nebol
urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa objektívnych okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že

konajúcinechcelsvojimprejavomvôlespôsobiť(vyvolať)právneúčinky,ktoréstakýmtoprejavomnormy
súkromného práva spájajú. Simulovaný (predstieraný) právny úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť
ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Právny
úkon je neurčitý a teda aj nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky zrozumiteľný, ale
nejednoznačný je jeho vecný obsah. Neurčitosť pritom nie je možné odstrániť ani použitím výkladových

pravidiel v zmysle § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že podstatnými
náležitosťami zmluvy o pôžičke sú - prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je pritom
tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal
predmet pôžičky dlžníkovi.

15. S poukazom na námietky žalovaného, vyjadrené už v odpore proti platobnému rozkazu vydanému
vo veci, bolo pre posúdenie danosti nároku žalobkyne nevyhnutné zistiť zákonné náležitostí tvrdeného
právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, predovšetkým z pohľadu aplikácie ustanovenia § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej

povinnosti. Predovšetkým preto bolo nevyhnutné skúmať prejavy vôle zmluvných (sporových) strán - či
ich vôľa a konanie smerovali k uzavretiu zmluvy o pôžičke aj to, či vôľa zmluvných (sporových) strán
bola prejavená určito a zrozumiteľne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo
472/2007 v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne z

včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. (Napriek tomu,
že rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článkov 2 a 3 C. s. p., skutočnosť, že právny poriadok
Slovenskej republiky je svojimi právnymi a myšlienkovými základmi veľmi blízky právnemu poriadkuČeskej republiky, dovoľuje uviesť a poukázať aj na názory českej súdnej praxe na danú problematiku.)
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad civilného procesu, podľa ktorej
každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§ 132 C. s. p. v spojení

s § 185 C. s. p.). Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie
za základ svojho rozhodnutia.

16. V preskúmavanej veci žalobkyňa tvrdí, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrela zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 20.000 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť do

30.09.2019. Žalovaný pôžičku nevrátil. Žalovaný namietal, že nešlo o zmluvu o pôžičke, ale o vklad
žalobkyne do spoločného podnikania.

17. Z článku I. Predmet zmluvy odvolací súd zistil, že formulácia textu uvedeného zmluvného dojednania
je nasledovná: „Veriteľka sa týmto zaväzuje prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000
eur /slovom dvadsaťtisíc Eur/ ako zábezpeku pred vstupom do spoločnosti LUX WHITE, s. r. o. tým

že veriteľka pred uplynutím /t. j. pred dňom 30.09.2019/obdobia na splatenie dlžnej sumy uvedenej
v tejto zmluve spoločne s dlžníkom prehodnotia ekonomické ukazovatele a úspešnosť spoločnosti v
predmete svojej činnosti a v prípade spokojnosti veriteľky sa bude považovať uvedená suma 20 000,-
Eur /slovom dvadsaťtisíc Eur/ za jej finančný vklad do spoločnosti, nakoľko všetky doterajšie náklady
a vklady do spoločnosti za účelom ich činnosti a zhodnotenia znášal v plnom rozsahu výlučne dlžník.

Zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že pôžička je bezúročná.„ V citovanom zmluvnom dojednaní sa
žalobkyňa ako veriteľka zaväzuje prenechať žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky v sume
20.000 eur ako zábezpeku pred vstupom do spoločnosti LUX WHITE, s. r. o.. Po preskúmaní obsahu
spisu, najmä podaní sporových strán, predložených dôkazných prostriedkov (zmluva o pôžičke, e-
mailová komunikácia), obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 15.12.2020 odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť obsahu - textu predloženej zmluvy o pôžičke,
neskúmal, k čomu smerovalo konanie sporových strán a ich vôľa. Preskúmanie náležitostí právneho
úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pritom povinnosťou súdu, najmä ak sporová
strana - žalovaný poukázal na nedostatok prejavu vôle. Účelom zmluvy o pôžičke v zmysle citovaného
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka je poskytnúť dlžníkovi veci určené podľa druhu - v tomto

prípade peniaze, aby s nimi mohol dlžník voľne nakladať a dlžník sa zaväzuje veci rovnakého druhu -
peniaze, veriteľovi vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Z obsahu textu zmluvy o pôžičke sa nejaví ako
skutočné poskytnutie peňazí dlžníkovi na voľné nakladanie s nimi, ale ich poskytnutie ako zábezpeka,
pričom nie je uvedené ako zábezpeka čoho majú poskytnuté peniaze slúžiť. Uvedený text zmluvy
je preto nejasný, neurčitý a neurčitosť a nejasnosť je zvýraznená ďalšími zmluvnými dojednaniami o

prehodnotení ekonomických ukazovateľov a úspešnosti spoločnosti LUX WHITE, s. r. o. v predmete jej
činnosti.

18. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacích námietok
žalovaného, keď súd prvej inštancie posudzoval predmetnú zmluvu len z hľadiska jej formálneho

označenia a nie podľa jej obsahu. Dospel teda na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a javí sa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože ustálenie, že išlo o zmluvu o pôžičke je s ohľadom na text zmluvy bez skúmania
náležitostí vôle, predčasné. Ide o vady týkajúce sa skutkových zistení súdu prvej inštancie a právne
vady, v dôsledku ktorých napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, nie je ho teda možné potvrdiť

ani zmeniť.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

21. Podľa odvolacieho súdu je intenzita nesprávnosti konania súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pričom dané pochybenie nie je možné napraviť v
odvolacom konaní. Odvolací súd preto poukazom na uvedenú argumentáciu napadnutý rozsudok súduprvej inštancie z dôvodov uvedených v citovanom § 389 ods. 1 písm. b) C .s. p. zrušil a podľa § 391 ods.
1 C. s. p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd

prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

24. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne preskúma a bude sa zaoberať vecnou a
právnou dôvodnosťou žalobkyňou uplatneného nároku. Preskúma zákonné náležitosti zmluvy o pôžičke
predovšetkým z hľadiska aplikácie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a svoju pozornosť zameria
najmä na zistenie vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti uvedenej zmluvy, pričom je potrebné vyhodnotiť

smerovanie vôle zmluvných strán a obsah zmluvy o pôžičke aj porovnaním s e-mailovou komunikáciou
sporových strán (č. l. 97, 98), v rámci ktorej žalobkyňa spomína 20.000 eur v súvislosti s vkladom do
spoločnosti a s tým, že sa mala stať spoločníčkou v spoločnosti LUX WHITE, s. r. o..

25. Súd prvej inštancie sa bude dôsledne zaoberať aj námietkami žalovaného uplatnenými v konaní (aj

odvolacom) a zohľadní argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú v tomto zrušujúcom rozhodnutí. Vo
vecisúdopätovnerozhodneapriodôvodnenísvojhorozhodnutiabudedôslednepostupovaťpodľa§220
C.s.p..Súdprvejinštancieokreminýchpodstatnýchnáležitostíodôvodneniauvediekonkrétnezisteniaz
vykonaných dôkazov a zistený ustálený skutkový stav podriadi pod príslušné právne ustanovenia tak, že
vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Súčasne rozhodne

aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).