Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/146/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320200153
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5320200153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BUS TRANS.SK,
s.r.o., so sídlom Pod Šibeňou horou 31, 085 01 Bardejov, IČO: 48 267 457, proti žalovanému: Danza
Trans, s.r.o., so sídlom Kysucká cesta I. 577, 023 54 Turzovka, IČO: 46 911 626, zastúpenému
zástupcom Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863
203, o zaplatenie 15.832,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č.k. 9Cb/1/2020-150 zo dňa 23. novembra 2021 v spojení s uznesením č.k. 9Cb/1/2020-159 zo
dňa 26. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/1/2020-150 zo dňa 23. novembra
2021 v spojení s uznesením č.k. 9Cb/1/2020-159 zo dňa 26. januára 2022 proti výroku I. o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.604 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
1.604 Eur od 1.10.2019 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/1/2020-150 zo dňa 23. novembra 2021 v spojení s
uznesením č.k. 9Cb/1/2020-159 zo dňa 26. januára 2022 vo výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba

žalobcu zamietnutá a v závislom výroku III., podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 79,74%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č.k. 9Cb/1/2020-159 zo dňa 26. januára 2022 (ďalej
len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.604,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.604,- Eur od 1.10.2019 do zaplatenia

v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Podľa
výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,74%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie v odseku 1. poukázal na žalobu žalobcu a jej
zdôvodnenie, v odseku 2. uviedol obsah vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa 2.11.2020 k podanej

žalobe, v odsekoch 3. až 7. popísal následné vyjadrenia žalobcu a žalovaného, v odsekoch 8. až 22.
uviedol vykonané dôkazné prostriedky, a to výsluch konateľa žalovaného, svedkov M. Z. D., A. D., A. N.,
ako aj listinné dôkazy založené v spisovom materiáli sp. zn. 9Cb/1/2020 a z nich zistený skutkový stav,
ktorý právne posúdil za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 409 ods.§ 425 ods. 1, § 427 ods.3, § 436 až § 441, § 440 ods. 2, § 455 Obchodného zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka
so záverom o čiastočnej dôvodnosti žaloby v rozsahu výroku I. a jej nedôvodnosti v rozsahu výroku II.

3. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
15.1.2019 uzatvorená Kúpna zmluva, ktorou sa žalovaný ako predávajúci zaviazal dodať žalobcovi
ako kupujúcemu za dojednanú kúpnu cenu 75.600,- Eur autobus medzimestský MAN Lions Regio C,
VIN: WMAR14ZZ2DT019878, rok výroby 2013, previesť na žalobcu vlastnícke právo k uvedenému
autobusu a žalobca ako kupujúci sa zaviazal autobus od žalovaného prevziať a zaplatiť dojednanú

kúpnu cenu. Uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nebolo sporným a nebola spornou ani
platnosť kúpnej zmluvy a v konaní nevyvstala žiadna okolnosť spôsobilá viesť k záveru o jej absolútnej
neplatnosti. Medzi žalobcom a žalovaným z titulu Kúpnej zmluvy zo dňa 15.1.2019 vznikol záväzkový
vzťah, na ktorý okresný súd v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikoval ustanovenia §
409 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže tak žalobca, ako aj žalovaný v právnom vzťahu založenom
predmetnou Kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2019, so zreteľom na všetky okolnosti konali v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Dojednanie o aplikácii Občianskeho zákonníka na právny vzťah žalobcu a
žalovaného obsiahnuté v čl. VII zmluvy okresný súd vyhodnotil pre rozpor s § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako neplatné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nemajúce však vplyv na
platnosť zmluvy ako takej. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že na základe predmetnej kúpnej
zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným k vzájomnému plneniu. Žalovaný dodal žalobcovi v kúpnej

zmluve špecifikovaný autobus, žalobca tento autobus prevzal a zaplatil žalovanému dojednanú kúpnu
cenu. Podľa Preberacieho protokolu zo dňa 18.1.2019 došlo k odovzdaniu autobusu a jeho prevzatiu
žalobcom dňa 18.1.2019. V zhode s týmto preberacím protokolom bola i výpoveď svedka M., podľa
ktorej dňa 18.1. vozidlo prevzal. Žalovaný zaplatenie dojednanej kúpnej ceny nesporoval.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že sporným medzi stranami sporu bol okruh žalobcom v konaní tvrdených
vád na predmete kúpy. Jedinou vadou, ktorú žalovaný nesporoval, bola prasklina čelného skla autobusu,
ktorá bola zaznamenaná aj v Preberacom protokole zo dňa 18.1.2019 a chýbajúci mikrofón, ktorého
dodatočné dodanie žalovaným naopak v konaní nesporoval žalobca. Podľa žalobcom predloženého
e-mailu zo dňa 21.1.2019 žalobca žalovanému oznámil i ďalšie vady na predmete kúpy. Z obsahu e-

mailu vyplývalo oznámenie, že tečie diferák, olej zo serva, mikrofón nie je, plast zadných dverí, fučí
vzduch ako blázon pri zošliapnutí brzdy. Tieto závady sa ukázali až doma a počas jazdy z Turzovky.
Súčasťou e-mailu boli i fotografie. Žalobca tiež v konaní predložil list zo dňa 24.1.2019 označený
ako Opakovaná reklamácia motorového vozidla - autobus medzimestský MAN Lions Regio C, VIN:
WMAR14ZZ2DT019878, podľa ktorého žalovanému oznámil okrem vady zapísanej v Preberacom

protokole zo dňa 18.1.2019, a to prasknutého čelného skla, aj ďalšie vady, a to vady zistené pri
obhliadke - tečenie oleja z diferenciálu - semering, fučanie vzduchu pri zošliapnutí brzdového pedálu,
nedodanie mikrofónu, ako aj vady zistené počas jazdy - prepravy autobusu do Bardejova - tečenie oleja
z hydromotora, prasknutý kryt zadných dverí (čalúnenie), rozsvietenie kontroliek na prístrojovej doske
počas jazdy do Bardejova - závady elektrickej inštalácie, závady zariadenia brzdového systému, závady

ovládania nadstavby, závady palubného počítača. Žalobca listom zo dňa 24.1.2019 žalovaného zároveň
vyzval na urýchlené odstránenie týchto vád na náklady žalovaného s upozornením, že v prípade, ak
vady nebudú žalovaným odstránené ihneď, žalobca odstúpi od zmluvy.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný doručenie e-mailu zo dňa 21.1.2019, ani listu žalobcu

zo dňa 24.1.2019 v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Zároveň i z listu žalovaného zo dňa
28.1.2019 vyplynulo, že žalovanému bola dňa 21.1.2019 doručená správa s výpisom závad a fotky,
ako aj, že dňa 25.1.2019 žalovaný obdržal od žalobcu list, v ktorom žalobca uvádza, že reklamuje
vozidlo od žalovaného zakúpené, používaný medzimestský autobus MAN Lions Regio C, VIN:
WMAR14ZZ2DT019878, rok výroby 2013.

6. Súd prvej inštancie vzal za preukázané, že e-mail žalobcu zo dňa 21.1.2019 a list žalobcu zo dňa
24.1.2019 boli žalovanému doručené a žalobca žalovanému ním v e-maile zo dňa 21.1.2019 a liste zo
dňa 24.1.2019 uvádzané vady na predmete kúpy oznámil, ako aj oznámil žalovanému voľbu svojho
nároku z vád predmetu kúpy. S prihliadnutím k nespornému časovému okamihu, ku ktorému žalobca

predmet kúpy od žalovaného prevzal, t.j. ku dňu 18.1.2019, ku ktorému okamihu na žalobcu v zmysle §
455 Obchodného zákonníka prešlo aj nebezpečenstvo vzniku škody na predmete kúpy, žalobca správy
o vadách predmetu kúpy oznámené žalovanému e-mailom zo dňa 21.1.2019 a listom zo dňa 24.1.2019
podal žalovanému včas, ako aj včas uplatnil voľbu nároku z ním tvrdeného vadného plnenia.7. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný žalobcom tvrdené vady predmetu kúpy s výnimkou
praskliny čelného skla a chýbajúceho mikrofónu sporoval. Na svoju obranu uvádzal, že vozidlo pred jeho

prevzatím bolo za spoločnej účasti žalobcu ako kupujúceho a žalovaného ako predávajúceho riadne
a veľmi dôkladne prezreté, a to aj zospodu prostredníctvom montážnej jamy, ako aj bola vykonaná
skúšobná jazda. Poruchy uvádzané žalobcom v e-maile zo dňa 21.1.2019 sa počas prehliadky nijakým
spôsobom neprejavili. V čase predaja žalovaný nemal žiadnu vedomosť o existencii akýchkoľvek vád na
vozidle okrem tých, na oprave ktorých sa so žalobcom dohodli pri samotnej kúpe. Vozidlo po oznámení

údajných porúch mu už nebolo k dispozícii, ale s týmto manipuloval výlučne žalobca, vozidlo už bolo
opravené, a to bez akejkoľvek súčinnosti so žalovaným.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že žalobca
pristúpil k vykonaniu opravy ním tvrdených vád na predmete kúpy, a to aj napriek tomu, že voči
žalovanému si z titulu zodpovednosti za vady uplatnil nárok na odstránenie vád a v prípade

neodstránenia vád odstúpenie od kúpnej zmluvy.

9. Okresný súd uviedol, že v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvným stranám kúpnej
zmluvy nič nebráni dojednať si nároky z vád tovaru aj odlišne od úpravy obsiahnutej v § 436 až §
441 Obchodného zákonníka, rozšíriť úpravu zodpovednosti za vady predmetu kúpy. V danom prípade

takéto rozšírené, resp. odlišné dojednanie nárokov z vád tovaru z predloženej Kúpnej zmluvy zo dňa
15.1.2019 nevyplývalo. Nároky žalobcu zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy sa preto naďalej
spravujú ustanoveniami § 436 až § 441 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v citovaných
ustanoveniach oprávnenie kupujúceho dať na vlastné náklady odstrániť vady predmetu kúpy a potom
požadovať od predávajúceho náhradu týchto nákladov, neupravuje. Žalobca preto nebol oprávnený sám

na vlastné náklady odstraňovať ním tvrdené vady na predmete kúpy.

10. V tomto smere okresný súd tiež poukázal na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a §
437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z ust. § 440 ods. 2 Obchodného

zákonníka jednoznačne vyplýva, že ustanovenia o zodpovednosti za vady nie je možné obchádzať a
nahrádzať ich tým, že kupujúci nárok vyplývajúci mu zo zodpovednosti za vady bude uplatňovať z iného
právneho titulu, napr. z titulu zodpovednosti za škodu. Postupom, pri ktorom kupujúci pristúpi k oprave
nímtvrdenýchvádpredmetukúpynavlastnénákladyanáslednesavsúdnomkonanídomáhazaplatenia
týchto nákladov bez predchádzajúceho dojednania takéhoto postupu, čo je i daný prípad, dochádza

podľa názoru okresného súdu k obchádzaniu ustanovení o zodpovednosti za vady, čo je neprípustné.

11. Z týchto dôvodov podľa okresného súdu nebolo preto možné žalobcovi ním uplatnený nárok na
zaplatenie nákladov spojených so zakúpením náhradných dielov, opravou predmetu kúpy priznať. V
tomto smere podporne poukázal i na závery rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co 59/2019 zo

dňa 25.2.2020 a tam citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 1508/2008
zo dňa 29.6.2010, v zmysle ktorých bez ďalšieho objednávateľ nie je oprávnený na vlastné náklady,
resp. treťou osobou vykonávať opravy zistených závad diela uskutočneného zhotoviteľom a tento záver
je možné analogicky aplikovať aj na kupujúceho a jeho oprávnenie na vlastné náklady, prípadne treťou
osobou vykonávať opravy zistených závad kúpeného tovaru.

12. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobcom v konaní predložené pokladničné doklady zo dňa 15.3.2019
na sumu 580,80 Eur a 631,36 Eur, zo dňa 20.3.2019 na sumu 88,58 Eur a zo dňa 29.3.2019 na
sumu 865,86 Eur a na sumu 170,47 Eur (č.l. 16 - 18 spisu) a faktúra č. 0050007272 (č.l. 23 spisu)
bez ďalšieho ani nepreukazujú, že všetky tam vyúčtované náklady boli vynaložené iba výlučne na

odstránenie žalobcom v e-maile zo dňa 21.1.2019 a liste zo dňa 24.1.2019 uvádzaných vád a nedošlo
prostredníctvom ich vynaloženia k zhodnoteniu, resp. zlepšeniu vlastností predmetu kúpy. Obrana
žalovaného, ktorou namietal, či opravy realizované žalobcom súviseli primárne s poruchami, ktoré
autobus mal v čase jeho predaja, bola preto dôvodná. Napokon k obrane žalovaného, že na faktúre zo
servisu a predkladaných dokladoch sú naúčtované položky, ktoré s reklamáciou nesúvisia (napríklad

obrysovka, reproduktory), sa žalobca ani žiadnym spôsobom nevyjadril.

13. Okresný súd konštatoval, že žalobca nevyvrátil ani obranu žalovaného o neunesení dôkazného
bremena o existencii vád v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, pritom ako vyplýva z §425 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá
za vady tovaru, ktoré má v okamihu prechodu nebezpečenstva škody na kupujúceho. Žalovaný vo
vyjadrení k žalobe poukázal, že žalobca, hoci uvádzal, že vozidlo po vzniku porúch prezrel ním prizvaný

znalec, ktorý konštatoval, že poruchy na vozidle sú staršieho dáta, nepredložil žiadny relevantný
znalecký posudok, z ktorého by ním uvádzané vady vyplývali. Vo vzťahu k uvedenej obrane žalovaného
žalobca zostal nečinný. Žalobca, hoci v konaní tvrdil, že ním reklamované vady vyplývajú z dlhodobej,
nepravidelnej a nedostatočnej starostlivosti, ku tomuto tvrdeniu dôkazy nepredložil, v dôsledku čoho
preto bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k okamihu prechodu nebezpečenstva vzniku škody

na predmete kúpy, t.j. k okamihu prevzatia, všetky ním tvrdené vady na predmete kúpy existovali.
Pokiaľ aj žalobca predložil fotografie, tieto podľa názoru okresného súdu zachytávali stav existujúci k
okamihuvyhotoveniafotografie,bezďalšiehovšakznichnebolomožnévyvodiťzáver,žestavzachytený
fotografiou existoval už v minulosti a na jeho vznik nepôsobili i vplyvy existujúce v čase vyhotovenia
fotografie, resp. bezprostredne pred jej vyhotovením.

14. Z týchto dôvodov okresný súd žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie súm zodpovedajúcim sumám
vyúčtovaným na pokladničných dokladoch zo dňa 15.3.2019 v sume 580,80 Eur a 631,36 Eur, zo dňa
20.3.2019 v sume 88,58 Eur a zo dňa 29.3.2019 v sume 865,86 Eur a v sume 170,47 Eur (č.l. 16 - 18
spisu), faktúre č. 0050007272 (č.l. 23 spisu) a faktúre číslo 2019096 s výnimkou sumy 1.604,- Eur za
opravu čelného skla, do ktorej sumy žalovaný tento nárok žalobcu uznal, vyhodnotil ako nedôvodný.

15. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie súm z faktúr číslo 011/2019 a číslo
201900251 okresný vyhodnotil ako dôvodnú obranu žalovaného, ktorou namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu. Vo všeobecnosti sa vecnou legitimáciou (aktívnou, aj pasívnou) rozumie právo alebo povinnosť
vyplývajúce z hmotného práva. Žalobcovi svedčí aktívna legitimácia, ak je nositeľom subjektívneho

práva a žalovanému svedčí pasívna legitimácia, ak je nositeľom záväzku, o ktorých sa rozhoduje
a ktoré vyplývajú z hmotného práva. V súdenom prípade zo žalobcom predloženej faktúry číslo
011/2019 vyplynulo, že uvedenou faktúrou fakturovala obchodná spoločnosť DUJO BUS s.r.o. sumu
vo výške 2.500,- Eur za prenájom autobusu od 9.4.2019 do 23.4.2019 odberateľovi M. U. - BUS
TRANS, IČO: 30 632 021, t.j. subjektu identifikovanému identifikačným číslom, ktoré je odlišné od

identifikačného čísla žalobcu. Rovnako faktúrou číslo 201900251 obchodná spoločnosť KO a LA Plus,
s. r. o. fakturovala sumu 379,99 Eur, ktorú žalobca identifikoval ako platbu za batériu, odberateľovi M.
U. - BUS TRANS, IČO: 30 632 021. Opätovne i uvedenou faktúrou číslo 201900251 bolo fakturované
subjektu s identifikačným číslom odlišným od identifikačného čísla žalobcu. Vzhľadom k tomu, že
identifikačnéčísloakojednoznačnýanezameniteľnýúdajslúžinajednoznačnúidentifikáciupodnikateľa,

uvedené faktúry viedli k záveru o existencii právneho vzťahu medzi vo faktúrach uvedenými dodávateľmi
a odberateľom, ktorým bol subjekt odlišný od žalobcu. Iba na základe uvedených faktúr bez ďalšieho
nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca bol zmluvnou stranou právnych vzťahov, v ktorých boli tieto
faktúry vystavené. Zároveň žalobca v konaní ani netvrdil a nepreukázal prechod alebo prevod záväzkov
fakturovaných týmito faktúrami na neho. Nepreukázal preto bez akýchkoľvek pochybností svoj právny

vzťah k právam a povinnostiam viažucim sa k týmto faktúram. Tým zároveň nepreukázal ani svoju
legitimáciu domáhať sa voči žalovanému nárokov spojených s týmito faktúrami. Okresný súd preto i
tento žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako nie dôvodný.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov okresný súd preto žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť

žalobcovi sumu vo výške 1.604,- Eur do ktorej sumy žalovaný nárok žalobcu za vadu na predmete
kúpy - prasklinu čelného skla uznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.10.2019, ku
ktorému dňu bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s úhradou uvedenej sumy, vo vzťahu ku ktorej
nárok žalobcu uznal, do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Žalobca bol úspešný čo do sumy vo výške 1.604,- Eur, do ktorej sumy okresný súd podanej žalobe
vyhovel a neúspešný bol čo do sumy 14.228,05 Eur, do ktorej sumy bola podaná žaloba žalobcu
zamietnutá.Žalovanýbolúspešnýčodosumy14.228,05Euraneúspešnýčodosumy1.604,-Eur.Miera
úspechu žalovaného tak predstavuje 79,74 % [(14.228,05 Eur - 1.604,- Eur): 15.832,05 Eur ? 0,7974 x
100 = 79,74 %)]. V uvedenom rozsahu žalovanému v súlade s vyššie citovaným § 255 CSP prináleží

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Okresný súd z uvedených dôvodov žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,74 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že všetky predložené
doklady, ktoré predložil v žalobe v celkovej sume 1.947,55 Eur a ktoré zaplatil, sa týkajú súčiastok,
ktoré boli potrebné k oprave autobusu a na jeho spojazdnenie. Čo sa týka obrany žalovaného, že sa

netýkajú reklamácie, nie je to pravdou, možno čiastočne obrysovka na svetlo na kufri autobusu, ktoré
žalobca nereklamoval. Uvádzané reproduktory žalobca reklamoval tým, že uvádzal chýbajúci mikrofón
v autobuse, bez ktorého nebolo možné overiť funkčnosť audio sústavy. Po doručení mikrofónu žalobca
zistil nefunkčnosť celého systému, ktorý je pre chod a činnosť dopravy nevyhnutný, a preto trval na
pôvodnej žalobe a tiež na pôvodnej reklamácii, ktorá bola uplatnená písomnou formou - fotografické

správy ešte počas jazdy s autobusom do sídla spoločnosti v Bardejove. Opravu celého audio systému
zabezpečil autorizovaný servis, čo je rozpísané v dôkaze č. 5. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, čo okresný súd akceptoval, tak žalobca poukázal na to, že má uzatvorenú
zmluvu o nájme autobusov s fyzickou osobou - SZČO: M. U. - BUS TRANS, ktorý vlastní licenciu
na prevádzkovanie pravidelnej osobnej autobusovej dopravy. Obchodná spoločnosť DUJO BUS, s.r.o
správne vyfakturovala za prenájom autobusu 2.500 Eur pre SZČO M. U. - BUS TRANS, a to za obdobie

od 9.4.2019 do 23.4.2019. Tento autobus mala od žalobcu prenajatý SZČO M. U. - BUS TRANS.
K tomu doložil žalobca faktúru č. 2019/4/28 zo dňa 07.05.2019 v sume 3.600 Eur, ktorou fakturoval
nájom a tiež doklad o úhrade faktúry v sume 3.600 Eur zo dňa 24.6.2019. Okresný súd vyhodnotil
reklamáciu prasknutého predného skla ako odôvodnenú, t.j. uznal jej oprávnenosť čo do dôvodu, avšak
neuznal nároky žalobcu čo do výšky. Žalobca poukázal na to, že v súlade s príslušnými ustanoveniami

Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vady zjavné. Žalovaný bol ochotný poškodené sklo
vymeniť, ale nebol ochotný uhradiť náklady spojené s dopravou do Turzovky a ani sám neprišiel vymeniť
sklo do Bardejova. Žalobca bol nútený promptne vadu odstrániť s ohľadom na bezpečnosť cestujúcich.
K žalobe priložil doklad o výmene skla spoločnosťou AUTOSKLO PO - H., ktorá so žalobcom dlhodobo
spolupracuje. Pre preukázanie, že obchodný partner nenadhodnotil svoje služby, žalobca priložil aj

cenovú ponuku na výmenu predného okna od autorizovaného servisu Moto-Car Prešov a napriek týmto
dokladom okresný súd priznal na výmenu predného skla iba sumu 1.604,- Eur podľa cenovej ponuky od
spoločnosti BICARautosklo, ktorú však žalobca považuje za irelevantnú, nakoľko je bez dátumu, teda
nevie posúdiť, či je spred piatich rokov alebo je aktuálna, neobsahuje ŠPZ vozidla, t.j. nie je zrejmé,
pre aký autobus bola cenová ponuka vyhotovená, nie je uvedené číslo VIN, podľa ktorého by sa dal

autobus stotožniť, a preto uvedený dôkaz považoval za nerelevantný a vyhotovený účelovo. Podľa
žalobcu sa okresný súd vôbec nevysporiadal s jeho požiadavkou v sume 7.905,33 Eur bez DPH, aj
keď žalobca žiadal náhradu škody, a to v bode 7 žaloby a súčasne priložil doklad o oprave autobusu
v autorizovanom servise: Motor-Car Prešov, t.j. faktúru č. 0050007272 zo dňa 27.06.2019, v ktorej je
presný rozpis prác, ktoré zodpovedajú aj uplatnenej písomnej reklamácii žalobcom hneď pri ceste s

autobusom do Bardejova a tiež nasledujúci deň. Rozhodujúcu časť reklamácie tvorila závada riadiaceho
systému, čo sa potvrdilo aj v autorizovanom autoservise, keď museli vymeniť riadiacu jednotku. Žiadal
dôslednejšie preskúmať jednotlivé položky, ktoré boli opravované u autorizovaného servisu. Ďalej
uviedol, že v inom ako autorizovanom servise nebolo možné zabezpečiť opravu autobusu, nakoľko
sa jedná o dopravný prostriedok denne prevážajúci cestujúcich na vnútroštátnych a medzinárodných

linkách. Žiadal o vydanie rozsudku ako je uvedené v žalobe.

19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu (č.l. 184
- 186 spisu). K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol, že prvoinštančný súd sa k
nej dostatočne vyjadril v rozsudku vo veci samej, ktoré odôvodnenie považuje za absolútne dostatočné.

Žalobca mal možnosť sa k uvedenej otázke pred súdom prvej inštancie vyjadriť, pričom dôkazné
bremeno v tejto otázke neuniesol. Čo sa týka nákladov na opravu čelného skla, tak prasklina čelného
skla bola vadou, ktorou trpel predmet kúpy ešte pred samotným predajom, čo žalovaný nerozporuje,
a preto aj okresný súd náhradu za túto opravu priznal. Žalobca však postupoval nesprávne, keď si
nechal sklo opraviť v servise podľa vlastného uváženia a následne zaslal žalovanému faktúru na

preplatenie. Žalovaný dokázal predložiť cenovú ponuku, ktorá je nižšia, než faktúra predložená za danú
opravu žalobcom, a keďže súd môže priznať iba náklady nevyhnutné na opravu, teda hodnotu najnižšej
cenovej ponuky, tak jeho postup bol správny a spravodlivý. To, že v cenovej ponuke nie je uvedené
VIN číslo predmetného autobusu, neznamená, že by to bol zdrap papiera, tak ako to uvádza žalobca,
nakoľko pri kalkulácii cenovej ponuky nebol konkrétny autobus pristavený, keďže nedošlo k dohode na

preplatení nákladov za dopravu do Turzovky, tak nebolo logicky možné uviesť presné a nezameniteľné
identifikačné údaje autobusu. Cenová ponuka má všeobecnú povahu, pričom je jasne uvedený typ
autobusu. Snahu o spochybnenie cenovej ponuky žalobcu považoval za neopodstatnenú. K nepriznaniu
náhrady v sume 7.905,33 Eur bez DPH žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že okresný sas uvedenou požiadavkou nevysporiadal, je minimálne zavádzajúce, ak nie dokonca nepravdivé, keďže
okresný súd obsiahlo zdôvodnil, prečo uvedenú náhradu nepriznal, v ktorej súvislosti citoval z odseku
27. odôvodnenia rozsudku. Zhrnul, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, žiada

ho potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

20. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.04.2022
(č.l. 192 spisu). Žalobca trval na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní a tiež na tom, že škoda
vznikla spoločnosti BUS TRANS.SK, s.r.o., čo preukázal písomnými dokladmi. K nákladom na opravu

čelného skla žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný sám využíva služby autorizovaného servisu
na výmenu čelného skla, pričom jeho výmena bola drahšia ako si uplatnil žalobca a nevyužíva
služby spoločnosti, od ktorej predložil tzv. „cenovú ponuku“. Doklady potvrdzujúce tvrdenia žalobcu
tvoria prílohu odvolania. Tvrdenie žalovaného, že dochádza k spochybneniu cenovej ponuky, ktorú
predložil v konaní, neobstojí, nakoľko všetky vady uvedené žalobcom sú reálne a základné údaje
tam nie sú uvedené, ani len rok vyhotovenia. Takýto dôkaz nemá podstatné náležitosti právneho

dokumentu. K nepriznaniu náhrady v sume 7.905,33 Eur žalobca poukázal na to, že skryté vady neboli
prvostupňovým súdom spochybnené, ale naopak, žalobca preukázal, že vady, ktoré reklamoval, boli
skutočné a následne vady opravované v autorizovanom servise. Rozpis vád, vykonané práce boli
podrobneuvedenévpredloženejfaktúre.Jepravdou,ževofaktúrejenaúčtovanáajvýmenaobrysového
svetla, ktorú žalobca písomne ani ústne nereklamoval, a preto zníženie priznanej sumy o uvedenú

čiastku rešpektuje.

21. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 26.05.2022. Žalovaný poukázal na podstatu sporu, ktorá tkvie v tom, že žalobca v rozpore
s dohodou účastníkov a ustanoveniami Obchodného zákonníka si nechal opraviť vady na predmete

kúpy na vlastné náklady a tieto potom chcel preplatiť od žalovaného. Postup, ako ho použil žalobca,
Obchodný zákonník pozná iba pod podmienkou dohody účastníkov, ktorá v tomto prípade absentuje,
inak ho vylučuje. S uvedeným sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Z tohto dôvodu nemožno akceptovať
ani námietku žalovaného týkajúcu sa cenovej ponuky na opravu čelného skla, keďže bolo vecou
žalovaného, aby toto nechal opraviť na vlastné náklady, pričom to, aké vysoké by tieto náklady boli, bolo

by na žalovanom. Žalobca neznalý ustanovení Obchodného zákonníka nechal predmet kúpy opraviť na
vlastné náklady, hoci na to neexistovala dohoda účastníkov, za čo žalovaný nemôže byť zodpovedný.
Žalovaný spochybnil, že by vady na autobuse v takom rozsahu, v akom ich deklaroval žalobca, mal súd
prvejinštanciezapreukázané.Žalobcovibolapriznanánáhradazačelnésklovtakejsume,vakejopravu
deklaroval žalovaný, čo však neznamená, že by mal okresný súd za preukázané aj ostatné vady, ako ich

deklaroval žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a žiadal ho potvrdiť.

22. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.6.2022
(č.l. 205 spisu). Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení opakovane uvádza tie isté vyjadrenia. K veci
samej žalobca uviedol, že postup žalovaného (zrejme malo byť uvedené žalobca, pozn. krajského

súdu), t.j. oprava autobusu sa musela uskutočniť s ohľadom na záväzky plynúce z licencie žalobcu
a žalovaný sa nebol ochotný dohodnúť na žiadnom postupe pri odstraňovaní zistených vád, ktoré
neboli zjavné pri prevzatí autobusu, ale boli reklamované ešte v deň prevzatia, nakoľko sa prejavili po
ceste do Bardejova. Pri inom postupe žalovaného (zrejme malo byť uvedené žalobcu, pozn. krajského
súdu) hrozili majetkové škody spojené s dodržiavaním cestovného poriadku v medzinárodnej doprave.

Práve pre túto medzinárodnú dopravu bol autobus od žalovaného kúpený. Nedodržanie medzinárodnej
dopravy znamená každodennú sankciu, ktorá je výrazne vyššia ako realizovaná oprava zistených vád
autobusu.

23. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 04.07.2022 (č.l.

211 spisu). Podľa žalobcu to, že žalovaný mal s kúpeným autobusom údajne plánovanú medzinárodnú
autobusovú prepravu, je vo vzťahu k predmetnému prípadu irelevantné. Faktom zostáva, že žalobca si
nechal autobus opraviť v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, hoci na takéto jeho konanie
absentovala dohoda účastníkov. Nie je pravdou, že by žalovaný nebol ochotný sa dohodnúť na žiadnom
postupe odstránenia zistených vád. Tie vady, na ktorých existencii vznikol konsenzus zmluvných strán,

boli žalovaným v primeranej lehote odstránené. Na ostatné vady, ktoré nemal žalovaný za preukázané,
požiadal žalobcu o pristavenie autobusu do Turzovky, čo je postup plne súladný s ustanoveniami
Obchodného zákonníka, žalobca však konal absolútne svojvoľne, keď nepristavil autobus do Turzovky
a nechal ho opraviť na vlastné náklady. Žalovaný tak nemal žiadnu možnosť zistiť, ktoré z tvrdených aúdajne opravovaných vád existovali už v čase uzavretia zmluvy a ktoré vznikli až po uzavretí zmluvy.
Žalobca síce chce, aby žalovaný niesol zodpovednosť za náklady na opravu, ale neposkytol mu žiadnu
reálnu možnosť, aby ju ovplyvnil čo do dôvodov a výšky samotnej opravy.

24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 29.07.2022, v
ktorom uviedol, že opakovane tvrdí, že žalovaný vedel o veciach, ktoré mal autobus pri predaji, a preto
odmietol uhradiť náklady, ktoré by boli spojené s pristavením autobusu v Turzovke. Nakoniec to potvrdil
sám žalovaný vo svojej výpovedi na prvostupňovom súde. Sám priznal, že obdržal textové správy o

vadáchautobusu,ktorémuzaslalžalovanýeštepočascestydoBardejova.Týmtopostupomžalovaného
bola ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu a súčasne tiež neprimerané finančné straty spojené so
sankciami za nedodržanie záväzkov v medzinárodnej doprave a predpokladá, že aj strata licencie na
medzinárodnú dopravu. Keďže žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na rozhodovanie odvolacieho súdu, žiadal, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorého petit je uvedený
v žalobe.

25. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.8.2022 bolo vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného, doručené na vedomie žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov

žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku
krajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPodvolaniežalobcuprotivýrokuI.napadnutého
rozsudku v spojení s uznesením č.k. 9Cb/1/2020-159 zo dňa 26. januára 2022 (ďalej len ,,rozsudok“)
odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo
zvyšku bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania bol potvrdený

ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/146/2022-226 zo dňa

07.03.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia
dňa 21.03.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Vo vzťahu k prvému výroku rozhodnutia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania
žalobcu zo dňa 20.02.2022 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb/1/2020-150 zo
dňa 23. novembra 2021 v spojení s uznesením č.k. 9Cb/1/2020-159 zo dňa 26. januára 2022 (ďalej
len ,,rozsudok“), podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.604,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.604,- Eur od 1.10.2019 do zaplatenia, krajský súd poukazuje

na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich
právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý výrok I. rozsudku

okresného súdu, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie 1.604,- Eur spolu s príslušenstvom vyhovené,
nevyznel v neprospech žalobcu, a teda týmto výrokom nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného
žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto
časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd
odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok okresného súdu vo
výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, krajský súd poukazuje na ust. § 379 CSP v
spojenísust.§380ods.1CSPauvádza,ževodvolacomkonanímoholposudzovaťnapadnutýrozsudok
okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom

odvolaní žalobcu zo dňa 20.02.2022 (č.l. 161-162 spisu). Pokiaľ žalobca nevykvalifikoval iné odvolacie
dôvody, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním včas podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský
súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom
obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalobcu. Ak sú súdom prvej inštancie prijatézávery, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu
stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie
je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a

súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP.

30. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom
odvolanímoholbyťposudzovanýlenvrovinetýchtvrdení,ktorésatýkaliposúdenianárokužalobcu,jeho
relevantnýchtvrdeníadôkazovprodukovanýchvkonanípredsúdomprvejinštancie,voväzbenadôvody

a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, za stavu zistenia, že nebol dôvod na zopakovanie
alebo doplnenie dokazovania, ak do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2021 (konkrétne na č.l. 145
spisu) strana žalobcu uviedla, že ...,,Nemám návrhy na dokazovanie“... a strana žalovaného uviedla,
že ...,,Nemáme návrhy na doplnenie dokazovania“.

31. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie správne rozhodol, ak výrokom II. žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. Podstata odvolania
žalobcu spočívala v námietke, že okresný súd nesprávne vyhodnotil žalobcom predložené doklady,
listiny týkajúce opravy autobusu a jeho spojazdnenia, nesprávne posúdil námietku nedostatku aktívnej
legitimáciežalobcuvovzťahukpožadovanejnáhradenákladovzaprenájomautobusu,akoajnesprávne

posúdil doklad doložený žalobcom na výmenu čelného skla.

32. Úvodom krajský súd poukazuje na to, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods.
2 CSP, keďže sa v podstatných častiach stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými
okresným súdom v napadnutom rozsudku, viažucimi sa k napadnutému výroku II.. Práve na základe

aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP vo vyvolanom odvolacom konaní nie je potrebné a ani žiaduce, aby
krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové a právne závery okresného súdu,
s ktorými sa stotožňuje, ale je postačujúce na ne len odkázať. Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd konštatuje, že okresný súd sa v
odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami sporových strán, ktoré boli

prednesenévkonanípredsúdomprvejinštancie.Zároveňvšakodvolacísúduvádza,žeaksastotožňuje
so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, potom stačí,
ak sa v odôvodnení vyjadrí len k odvolacím námietkam žalobcu, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu
v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Uvedený
postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.

októbra 2009, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, a uznesením NS
SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017.

33. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu, ktoré boli vyjadrené ním v podanom odvolaní zo dňa 20.02.2022, krajský súd uvádza

nasledovné.

34. Tak ako okresný súd, i odvolací súd v rámci konania o podanom odvolaní žalobcu vychádzal
za aplikácie ust. § 186 ods. 2 CSP z medzi stranami nespornej okolnosti, a to uzatvorenej Kúpnej
zmluvy zo dňa 15.01.2019 (č.l. 5 spisu), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako predávajúceho

dodať žalobcovi ako kupujúcemu za dojednanú kúpnu cenu 75.600 Eur autobus medzimestský MAN
Lions Regio C, VIN: WMAR14ZZ2DT019878, farba: biela, rok výroby: 29.5.2013 a previesť na žalobcu
vlastnícke právo k uvedenej veci a žalobca ako kupujúci sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. V čl.
V kúpnej zmluvy bolo obsiahnuté prehlásenie predávajúceho, že ...„oboznámil kupujúceho s technickým
stavom predmetného motorového vozidla a nezatajil žiadne skutočnosti, prípadne závady, o ktorých

vedel a mohli by viesť k znehodnoteniu predmetnej veci. Predávajúci vyhlásil, že predmetné motorové
vozidlo bolo používané, bolo riadne udržiavané, ku dňu podpisu tejto zmluvy má najazdených 428.700
kilometrov, je v dobrom stave zodpovedajúcom počtu najazdených kilometrov a roku výroby vozidla“. V
tomto článku ďalej kupujúci prehlásil ...„že pozná technický stav kupovaného predmetného motorového
vozidla. Kupujúci vyhlasuje, že so stavom predmetného motorového vozidla sa riadne oboznámil jeho

obhliadkou a skúšobnou jazdou vykonanou dňa 10.1.2019 a kupuje ho v stave, v akom sa nachádza ku
dňu podpisu tejto zmluvy“. Ďalej nesporným medzi stranami nebolo, že došlo k vzájomnému plneniu,
a to, že žalovaný dodal žalobcovi v kúpnej zmluve špecifikované motorové vozidlo podľa Preberacieho
protokolu zo dňa 18.1.2019, ktorým žalobca predmetné motorové vozidlo prevzal a nesporné bolozaplatenie kúpnej ceny. Nebolo sporu o tom, že žalovaný uznal opodstatnenosť reklamácie žalobcu
týkajúcej sa vadnosti čelného skla.

35. V odvolacom konaní nebola vyvolaná spornosť záveru okresného súdu vyjadreného v odseku 25.
odôvodenia v tom, že na žalobcu po prevzatí vozidla dňa 18.1.2019 prešlo v zmysle § 455 Obchodného
zákonníka nebezpečenstvo vzniku škody na predmete kúpy a ako aj, že žalobca správy o vadách
predmetu kúpy oznámil žalovanému v e-maile zo dňa 21.01.2019 a listom zo dňa 24.01.2019 včas, ako
aj včas uplatnil voľbu nároku z ním tvrdeného vadného plnenia.

36. Sporným v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní zostalo posúdenie, či boli
splnené podmienky pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie nákladov ako škody z titulu odstránenia
vád tretím subjektom a (ne)dôvodnosti nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom druhého
autobusu na zabezpečenie zmluvnej prepravy.

37. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.947,55 Eur z titulu ceny zabezpečenia náhradných
dielov, výmeny čelného skla v sume 3.162,51 Eur podľa faktúry č. 2019098, ktorú žalobca urobil
prostredníctvom svojho obchodného partnera AUTOSKLO PO - H. a opravy autobusu prostredníctvom
autorizovaného servisu, ktorej cena opravy bola vyúčtovaná faktúrou č. 0050007272 zo dňa 27.06.2019
vo výške 9.486,40 Eur s DPH spoločnosťou Motor-Car Prešov, tak v zhode s okresným súdom i krajský

súd primárne poukazuje na právnu úpravu v ust. § 425 ods. 1 v spojení s ust. § 427 ods. 3 Obchodného
zákonníka a uvádza, že zodpovednosť predávajúceho môže vzniknúť v rôznych okamihoch trvania
zmluvného vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim. Pre úpravu zodpovednosti za vady je rozhodujúci
jeden okamih, a to okamih prechodu nebezpečenstva škody na tovare (§ 455 až § 461). Tým, že
žalobca vozidlo po vykonaní prehliadky podľa Preberacieho protokolu prevzal dňa 18.1.2019, prešlo

na neho riziko nebezpečenstva škody na tovare, okrem vady čelného skla, ktorá vada bola zjavnou a
žalovaný ju uznal. Vo vzťahu existencii skrytých vád, ktoré sa stali zjavnými neskôr, t.j. v čase prechodu
nebezpečenstvaškodydôkaznébremenozaťažujekupujúceho.Kupujúcisícevčasžalovanémuoznámil
vady predmetu kúpy, ktoré sa prejavili po prevzatí tohto vozidla a súčasne uplatnil zodpovednostný nárok
e-mailom zo dňa 21.1.2019 a listom zo dňa 24. januára 2019, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie

popísaných vád, avšak na vybavenie reklamácie, t.j. posúdenie jej dôvodnosti či nedôvodnosti uvedené
motorové vozidlo žalovanému nepristavil. Pokiaľ žalovaný v súdnom konaní v rámci obrany tvrdil, že
vozidlo bolo pred prevzatím žalobcom riadne prehliadnuté a okrem na prehliadke zistených vád, ktoré
opravil, o iných vadách okrem vady čelného skla vedomosť nemal, tieto v dôsledku nepristavenia
predmetu kúpy ani nemohol posúdiť, tak bolo na žalobcovi ako nositeľovi dôkazného bremena dokázať

opak, čo sa mu nepodarilo.

38. Žalobca nepostupoval v zmysle v ust. § 436 a § 441 Obchodného zákonníka upravujúcich nároky
žalobcu zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy, a to nielen pri vade zjavnej, ale i ním tvrdených
skrytých vád. Zo samotnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným podľa e-mailu zo dňa 21.

januára 2019 a listu zo dňa 24. januára 2019 vyplýva, že žalobca uskutočnil voľbu zodpovednostného
nároku. Pri uskutočnenej voľbe žalobcom o odstránenie vád žalovaným, žalobca bez ďalšieho nemohol
dať žalovaného do situácie len jednostranného oznámenia nákladov ako škody vzniknutej z titulu
odstránenia vád tretím subjektom. V danej skutkovej a právnej situácii zákonná úprava vyplývajúca z
ust. § 436 až § 441 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka

v podstate rešpektuje zmluvný vzťah a dôsledky jeho porušenia, t.j. že bez uvedenej postupnosti, bez
ďalšieho nemôže vstúpiť pri uplatnenom zodpovednostnom nároku tretí subjekt, výsledkom ktorého
vstupu má byť škoda predstavujúca náklady uhradené žalobcom ako kupujúcim za odstránenie vád
týmto tretím subjektom na miesto žalovaného. Úprava v ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka
jednoznačným spôsobom stanovuje postupnosť v prípade, že predávajúci k uplatnenému nároku na

odstránenie vád nepristúpi, dôsledkom čoho je dispozičné oprávnenie kupujúceho, v danom prípade
žalobcu buď požadovať primeranú zľavu, ktorá by mohla pokryť následne vynaložené náklady na
odstránenie týchto vád tretím subjektom, t.j. odlišným od žalovaného ako predávajúceho, prípadne je
dané právo aj odstúpenia od zmluvy. Ani táto situácia však vo vzťahu k žalobcovi nenastala, pretože bolo
preukázané to, že predávajúci k uplatnenému nároku na odstránenie vád ani nemohol pristúpiť, keďže

predmet kúpy mu nebol daný do jeho dispozície za účelom realizácie žalobcom zvoleného nároku, t.j.
odstránenia týchto vád. Ak žalobca takto nepostupoval, tak potom nemohol byť úspešný v uplatnenom
nároku na náhradu škody, ktorá v podstate zodpovedala nákladom vynaloženým žalobcom pre tretí
subjekt, ktorý zabezpečoval odstránenie vád reklamovaných žalobcom žalovanému. Pri vyhodnocovanížalobcovho nároku na náhradu škody okresný súd správne aplikoval ust. § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka, pričom je potrebné poukázať i na ust. § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ak aj z ust. §
437 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že popri nárokoch zodpovednostných existuje aj nárok na

náhradu škody, neznamená to, že oprávnený subjekt, v danom prípade žalobca, by mal tieto nároky
zamieňať, resp. že zodpovednostný nárok nahradí nárokom na náhradu škody, ktorá v konečnom
dôsledku je až následkom vadného plnenia.

39. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 27. odôvodnenia i v tom,

že doložené pokladničné doklady, nachádzajúce sa na č.l. 16 - 18 spisu, sami o sebe nepreukázali, že
všetky vyúčtované náklady boli vynaložené výlučne na žalobcom oznámené vady podľa e-mailu zo dňa
21.01.2019 a listu zo dňa 24.01.2019, ak aj sám žalobca v podanom odvolaní uviedol, že ...„čo sa týka
obrany žalovaného, že sa netýkajú reklamácie, nie je to pravda. Možno čiastočne obrysovka na svetlo na
kufri autobusu, ktoré žalobca reklamoval“. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na chýbajúci mikrofón,
tak v rámci konania pred súdom prvej inštancie nenamietal jeho následné dodanie žalobcom, pričom

vadu nefunkčnosti celého systému audio sústavy uviedol až v odvolacom konaní, na ktoré tvrdenie pre
neplnenie podmienok v zmysle ust. § 366 CSP odvolací súd nemohol prihliadať, tak v rámci konania
pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca mu mikrofón dodal, avšak v konaní pred súdom
prvej inštancie žalobca nesporoval nefunkčnosť celého systému audio sústavy.

40 Len k úplnosti poukazuje odvolací súd na rozporne vyznievajúce tvrdenie žalobcu, ak v bode 5./
žaloby uviedol, že ,,počas cesty do Bardejova sa objavili vady, o ktorých musel predávajúci vedieť,
lebo nemohlo dôjsť k takému výraznému poškodeniu autobusu počas tejto jednej jazdy“, pričom podľa
preberacieho protokolu malo vozidlo najazdených 428.735 km a na strane druhej z faktúry Motor-
Car Prešov vystavenej dňa 27.06.2019 vyplýval počet najazdených kilometrov 445.692, pričom dátum

zákazky je uvedený 08.04.2019. Teda, oproti stavu k 18.01.2019 do stavu prijatia zákazky (oprava)
08.04.2019 bol stav kilometrov výrazne navýšený, k čomu by pri žalobcom tvrdenom „výraznom“
poškodení autobusu počas jednej jazdy do Bardejova nemalo dôjsť.

41. K námietke nesprávneho právneho posúdenia námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo

vzťahu k nároku týkajúcemu sa prenájmu autobusu za obdobie od 09.04.2019 do 23.04.2019, ktorý
dokladoval faktúrou č. 011/2019, v ktorej je ako odberateľ označený M. U. - Bus trans, IČO: 30 632
021 (č.l. 21 spisu) a nároku z faktúry č. 201900251, kde je uvedený totožný odberateľ, tak v zhode s
okresný súdom i krajský súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti sa vecnou legitimáciou rozumie právo
alebo povinnosť vyplývajúce z hmotného práva. V danom prípade, z týchto dôkazov vyplynulo len to, že

odberateľom bol subjekt odlišný od žalobcu. Okresný súd správne vyslovil v odseku 28. odôvodnenia,
že žalobca nepreukázal právny vzťah k právam a povinnostiam viažucim sa k týmto faktúram, a tým ani
legitimáciu domáhať sa voči žalovanému nárokov spojených s uvedenými faktúrami.

42. Krajský súd uvádza, že k žalobcom uplatnenej škode neboli splnené ani skutkové, ani právne

predpoklady vzhľadom k vyššie uvedenému, a preto, pokiaľ okresný súd výrokom II. žalobu vo zvyšku
zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené, keď okresný súd pri
správne zistenom skutkovom stave postupoval v súlade so zákonnými ust. § 436 až § 441 v spojení s
ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1, za analogickej aplikácie § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že
žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania voči výroku I., z procesného hľadiska zavinil, že
odvolanievočivýrokuI.rozsudkuokresnéhosúdumuselobyťodmietnutéavovecisamejbolneúspešný,
bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.