Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210568
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414210568.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: V. N. , narodený dňa
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. č. XXXX/X, zastúpený HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Križkova č. 9,
IČO: 36 727 334, za ktorú konajú Mgr. Peter Kubovič a JUDr. Rudolf Priečinský, proti žalovaným: I.
Debt Collector, s.r.o., Nitra, Mostná č. 72, IČO: 36 748 919, zastúpený JUDr. Lukáčová & partners, s.

r. o., Nitra, Mostná č. 72, IČO: 47 237 244, za ktorú koná JUDr. Petra Lukáčová, II. auctio, s.r.o., Nitra,
Kmeťkova č. 30, IČO: 36 765 121, III. Q.. V. M. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom N., B. č. XXX/
XX, zastúpený Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Gajova č. 4, IČO: 35
918 187, za ktorú koná JUDr. Jozef Klimko, IV. Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy
č. 1, IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV. zo dňa 8. decembra 2017, č.k. 11 C 170/2014-377, v znení opravného uznesenia
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 3. augusta 2018, č.k. 11 C 170/2014-442, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 8. decembra 2017, č.k. 11 C 170/2014-442, v
znení opravného uznesenia zo dňa 3. augusta 2018, č.k. 11 C 170/2014-442, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní v I. až IV. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8. decembra 2017, č.k. 11 C 170/2014-442, v znení opravného
uznesenia zo dňa 3. augusta 2018, č.k. 11 C 170/2014-442 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal určenia neplatnosti dražby konanej dňa 21.5.2014, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť s
príslušenstvom a súčasťami evidovaná na LV č. XXXX, v k.ú. F., obec: A. - mestská časť F., okres: A.
IV., ako byt č. XX na 7. p., vo vchode A. 5, v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele č.
XXXX, parcele č. XXXX a parcele č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom parcely reg. „C“ č. XXXX zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a parcele č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo výške XXXX/XXXXXX. O

trovách konania rozhodol tak, že každému zo žalovaných priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a/, § 21 ods. 2, ods. 4, ods. 6,
§ 5 ods. 8, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 16 ods. 6, § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“) a vecne
tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným v IV.
rade ako veriteľom dňa 20.8.2012 zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, ako aj zmluvu

o zriadení záložného práva, ktorý vklad záložného práva bol katastrom povolený. Žalovaný v IV. rade
vyhlásil dňa 30.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2014
postúpil pohľadávku vo výške 44.248,67 € zo zmluvy uzavretej so žalobcom na žalovaného v I. rade.Žalovaný v I. rade podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby postupom podľa zákona č. 527/2002
Z.z. Znaleckým posudkom J.. S. zo dňa 10.4.2012 bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré
bolipredmetomdobrovoľnejdražby,nasumu91.600,-€.Dňa21.5.2014sakonaladražbanehnuteľností,

ktorej sa zúčastnili 5 záujemcovia, predmet dražby bol vydražený udelením príklepu za cenu 66.500,- €
vydražiteľovi, ktorým bol žalovaný v III. rade. Vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením po dohode
s navrhovateľom dražby dňa 21.7.2014. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, a to byt v bytovom dome
spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach domu, kde
má žalobca trvalý pobyt a kde žije. Súd prvej inštancie zisťoval, či sú dané dôvody neplatnosti dražby,

namietané žalobcom. Skúmal postup žalovaného v II. rade ako dražobníka a zistil, že žalovaný v II.
rade postupoval v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. Najzávažnejšou námietkou žalobcu bolo
použitie znaleckého posudku č. XX/XXXX (súd prvej inštancie zrejme omylom uviedol číslo znaleckého
posudku XX/XXXX), vypracovaného pre účely dražby J.. Q. S.. Žalobca namietal, že znalecká cena
predmetu dražby je v hrubom nepomere k jeho skutočnej hodnote, došlo k výraznému podhodnoteniu
nehnuteľnosti, bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť zo strany dražobníka, ktorý

má pri všetkých úkonoch a najmä pri stanovení ceny nehnuteľnosti dbať, aby boli naplnené jeho
povinnosti v rámci odbornej starostlivosti. Podľa žalobcu sa dražobník uspokojil s cenou stanovenou
znaleckým posudkom, pričom obdobné nehnuteľnosti sú v danej lokalite ohodnotené na vyššiu cenu.
Na podporu svojho argumentu predložil znalecký posudok J.. M., ako aj znalecký posudok J.. F..
Súd prvej inštancie konštatoval, že zákonnou podmienkou pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby je

vypracovanie písomného znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby, ktorý dražobník zašle
vlastníkovipredmetudražby30dnípredkonanímdražby.Vprejednávanomprípadebolatátopodmienka
splnená, keď bol dňa 10.4.2014 vypracovaný znalecký posudok J.. Q. S., predmetom ktorého bolo
ohodnotenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. F., ako byt č. XX na 7. p. bytového domu
s príslušným podielom na spoločných častiach, zariadeniach a na pozemku. Ohodnotenie predmetu

dražby vždy vychádza zo všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, rozdiel je len v tom,
či sa vykoná znaleckým posudkom alebo iným, zákonom nedefinovaným, spôsobom. Pokiaľ vznikla
dražobníkovi povinnosť zaistiť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom, zákon
o dobrovoľných dražbách pre takýto znalecký posudok stanovuje len tie podmienky, že tento musí
určiť cenu predmetu dražby obvyklú v mieste a čase konania dražby, nesmie byť v deň konania

dražby starší ako šesť mesiacov a musí hodnotiť aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva
alebo iného práva nezaniknú, pričom hodnotenie závad sa prejaví v úprave odhadu ceny. Ohodnotenie
nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná,
ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže zodpovedať otázku,
akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Pokiaľ ide o určenie výšky ceny predmetu

draženej nehnuteľnosti súd prvej inštancie poukázal na judikatúru, podľa ktorej určenie výšky ceny
draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Výsledkom dražby je určenie najvyššej
ceny, za ktorú sa predmet dražby v čase jej konania môže predať. Súd prvej inštancie poukázal na
to, že popis stavu nehnuteľností v znaleckom posudku J.. S. (byt nebol žalobcom sprístupnený, išlo
o odhadovaný stav) a znaleckom posudku J.. M. je veľmi podobný, odhadovaný stav so zisteným

stavom sa zásadne nelíši. Podľa názoru súdu prvej inštancie odchýlka 5 % v hodnote nehnuteľností
je prípustná a možno ju tolerovať. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že
žalovanývII.radeakodražobník,sapristanovenícenydopustilhrubéhozanedbaniapovinností,žalobca
neuviedol, v čom konkrétne malo hrubé zanedbanie spočívať, nepreukázal, že by došlo k výraznému
podhodnoteniu nehnuteľností. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý

je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Dotknutým stranám
bol zaslaný. Žalobca prevzal znalecký posudok dňa 17.4.2014, námietky podal až dňa 19.5.2014. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že v znaleckom posudku J.. F., ktorý predložil v závere konania žalobca,
bol hodnotený stav obdobnej nehnuteľnosti k januáru 2015, hodnota bola porovnateľná, cca 100.000,-
€. Poukázal aj na to, že v čase konania dražby nebol, podľa vtedy platnej právnej úpravy, dražobník

povinný vyhodnocovať námietky vlastníka veci k znaleckému posudku, teda ani námietky žalobcu,
zaslané žalovanému v II. rade dňa 19.5.2014. Podľa názoru súdu prvej inštancie si dražobník povinnosť
zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom splnil a súd nezistil porušenie zákona
č. 527/2002 Z.z. pri vypracovaní posudku, ochrana práv vlastníka draženej nehnuteľnosti v súvislosti s
ohodnotením nehnuteľnosti bola zachovaná. Súd prvej inštancie neakceptoval námietky žalobcu, podľa

ktorýchbolvýkonprávaneprimeraný,priečiacisadobrýmmravom,ktorýnemôžepožívaťsúdnuochranu
a ktorým bolo nelegitímne zasiahnuté do ústavného práva žalobcu na obydlie, za stavu, keď banka
bez jeho vedomia a súhlasu postúpila pohľadávku na iný subjekt, ktorý ihneď začal s výkonom
záložného práva a za stavu, keď žalovaní v I., II. a III. rade sú prepojení. Súd prvej inštancie poukázalna to, že žalobca titulom splátok úveru zaplatil len jednu splátku, aj tú s omeškaním, bol v omeškaní
s úhradou splátok viac ako tri mesiace. Banka postupovala v súlade so zmluvou o úvere, časť 10.,
bod 10.5, keď bola oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a uplatniť príslušný druh zabezpečenia

úveru. Žalobca síce dodatočne spochybnil zmluvu o úvere a záložnú zmluvu, ktoré podľa jeho názoru
obsahujú početné neprijateľné podmienky, ale tieto nekonkretizoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca v zmluve o zriadení záložného práva súhlasil s tým, že záložný veriteľ uplatní svoje práva zo
zálohuauspokojísvojepohľadávkyzabezpečenézáložnýmprávomvprípade,žepohľadávkyzáložného
veriteľa nebudú riadne a včas uspokojené. Záložný veriteľ má právo, podľa svojej voľby, uspokojiť sa pri

výkonezáložnéhoprávaspôsobomurčenýmvzmluvealebopredajomzálohunadražbepodľazákonač.
572/2002 Z.z. Pokiaľ žalovaný v I. rade vstúpil do práv záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, nepochybne prešlo na neho aj právo voľby uspokojiť sa aj postupom podľa zákona č.
572/2002 Z.z. Postúpenú pohľadávku je potrebné, podľa súdu prvej inštancie, považovať za pravú,
jej výška bola bankou riadne špecifikovaná a nebolo pochybností o jej splatnosti. Žalovaný v I. rade
ako záložný veriteľ mal podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka právo, v rámci výkonu záložného

práva, sa uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pričom toto
oprávnenie nebolo v rozpore ani so záložnou zmluvou. Ani ďalšia námietka žalobcu, že dražila osoba
blízka navrhovateľovi dražby, čo muselo byť známe dražobníkovi, nebola podľa súdu prvej inštancie
preukázaná. Zákon č. 572/2002 Z.z v § 5 ods. 7 vylučuje ako účastníka dražby len osobu dražobníka a
zamestnancovdražobníka aďalšieosoby,ktorémajúurčitývzťahkdražobníkoviavylučujezdražby

dlžníka. Zákon v zásade nevylučuje, aby dražil a bol účastníkom dražby dokonca aj sám navrhovateľ
dražby. Vzájomné prepojenie osôb však nebolo preukázané. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný v I.
rade ako navrhovateľ dražby sledoval dražbou legitímny cieľ, a to ochranu svojho majetku, pohľadávku z
úverovej zmluvy žalobcu; dobrovoľná dražba bola primeraná, keďže výška dlhu predstavovala cca jednu
polovicu hodnoty draženej nehnuteľnosti; nehnuteľnosť v znaleckom posudku nebola podhodnotená,

žalobca relevantným spôsobom znalecký posudok nespochybnil, nesprístupnil byt za účelom jeho
ohodnotenia; žalobca nepreukázal previazanosť dražobníka a vydražiteľa (navrhovateľ dražby môže byť
previazaný s vydražiteľom, keďže aj navrhovateľ dražby sa môže zúčastniť dražby), táto
nevyplýva ani zo spisu, ani z obchodného registra, žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno;
predbežné opatrenie v čase konania dražby nebolo vykonateľné, takže na dražbu nemalo žiaden vplyv

(a ani vedomosť žalovaných o ňom); postúpenie pohľadávky žalobcovi oznámil žalovaný v I. rade, čo
konštatoval sám žalobca v žalobe; žalovaný vo IV. rade nepotvrdil tvrdenia žalobcu, že mal záujem
dlh uhradiť a dohodnúť podmienky splácania, aby aspoň čiastočne uspokojil pohľadávku; žalobca
v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemôže namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok v
zmluve o úvere alebo v záložnej zmluve; žalobca porušenie spotrebiteľských predpisov uvádzal len

všeobecne, neuviedol, ktorými zmluvnými ustanoveniami boli porušené konkrétne ustanovenie zákona;
žalobca sám maril dražbu tým, že neumožnil ohodnotenie nehnuteľnosti a sprístupnenie nehnuteľnosti
pred dražbou; pokiaľ ide o výkon zábezpeky, Charta základných práv Európskej únie stanovuje, že
politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Charta tiež zakotvuje právo na účinný
prostriedok nápravy pred súdom. Pokiaľ ide o výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské

zmluvy o pôžičke, Smernica Rady 93/13/EHS neobsahuje nijakú úpravu týkajúcu sa výkonu záložných
práv. Slovenská právna úprava stanovuje, že predaj na dražbe možno spochybniť v lehote 30 dní
odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva a osoba, ktorá spochybní podmienky
predaja, disponuje lehotou v dĺžke 3 mesiace odo dňa príklepu na to, aby sa obrátila na súd. Možnosť
príslušného vnútroštátneho súdu prijať účinný a primeraný prostriedok na zabránenie uplatňovania

nekalých podmienok, a to formou predbežného opatrenia, bola zachovaná a žalobca ju využil podaním
žaloby na súde v lehote troch mesiacov; hodnota obydlia bola určená znaleckým posudkom, teda
s odbornou starostlivosťou, takto určená hodnota bola východiskom aj pre posúdenie speňažovania
majetku žalobcu ako dlžníka, kedy výška výťažku zo speňaženia postačovala na úhradu pohľadávky a
nákladov samotného speňažovania. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému vo IV. rade z

dôvodu, že nie je daná jeho vecná pasívna legitimácia v spore, keď sa dobrovoľnej dražby nezúčastnil
v žiadnom postavení, výsledok tohto konania sa ho teda nedotýka. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. úspechom
žalovaných v I., II., III. a IV. rade v plnom rozsahu. Nevyhovel žiadosti žalobcu nepriznať nárok na
náhradutrovkonaniažalovanémuvI.rade,ktoréhoprávnyzástupcaakonateľsútotožnéosoby.Dôvodil,

že Q.. W. R. nie je zároveň spoločníkom žalovaného v I. rade, nemá tak bezprostredný majetkový
záujem na výsledku konania, má len od konateľa žalovaného v I. rade udelenú plnú moc na právne
zastupovanie.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).
2.1. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ C.s.p. odvolateľ uviedol, že zmluva

o poskytnutí úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX ako aj zmluva o zriadení záložného práva, ktoré
uzatvoril so žalovaným vo IV. rade, sú zmluvami spotrebiteľskými, žalovaný vo IV. rade bol v postavení
dodávateľa (silnejšej zmluvnej strany) a žalobca v postavení spotrebiteľa (slabšej zmluvnej strany).
Žalovaný v I. rade písomne oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere žalovaným
v IV. rade, ku ktorému postúpeniu došlo bez vedomia a súhlasu žalobcu, zároveň mu oznámil výkon
záložnéhopráva.Podľažalobcutýmtopostupomdošlokobídeniuvšetkýchprávnychinštitútovprávneho

poriadku Slovenskej republiky, slúžiacich na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Žalobca tak počas celého výkonu záložného práva
nemal možnosť spochybňovať výšku údajnej pohľadávky a zmluva o úvere nebola podrobená súdnej
kontrole zmluvných podmienok. Žalobca namietal absenciu relevantného oznámenia o postúpení
pohľadávky a zmätočnosť pri oznámení o začatí výkonu záložného práva. Spochybnil účinky oznámenia

o postúpení pohľadávky, keďže postúpenie mu oznámené bolo, avšak výlučne zo strany žalovaného
v I. rade (postupníka), tento mu postúpenie relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný v IV.
rade žalobcovi postúpenie pohľadávky neoznámil. Oznámenie postúpenia pohľadávky tak bolo v
rozpore s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil, že išlo o postúpenie pohľadávky
voči spotrebiteľovi, takže dojednania medzi postupcom a postupníkom musia byť posudzované s

prihliadnutím na to, či nespôsobujú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky tak nebolo žalobcovi oznámené riadne. Žalobca ďalej poukázal na
to, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 10.3.2014 zo strany žalovaného v I. rade mu
bolo doručené v rovnaký deň, ako oznámenie o upustení od dobrovoľnej dražby zo dňa 14.3.2014 zo
strany žalovaného v II. rade. Žalobca sa tak mohol domnievať, že žalovaný v I. rade začal s výkonom

záložného práva dobrovoľnou dražbou, avšak zároveň bolo od dobrovoľnej dražby upustené, keď ako
dôvod upustenia od dražby bola žiadosť navrhovateľa dražby. Žalobca bol takýmto konaním žalovaných
v I. a II. rade uvedený do omylu a k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva nedošlo riadnym
spôsobom. Žalobca ďalej namietal vzájomnú prepojenosť žalovaných v I. až III. rade. Poukázal na to, že
žalovaný v III. rade bol v minulosti zakladateľom a jediným spoločníkom žalovaného v II. rade. Následne

žalovaný v III. rade previedol svoj obchodný podiel v žalovanom v II. rade na spoločnosť
PROPERTY HOLDING LIMITED, s.r.o., IČO: 43 939 601, v ktorej má až do súčasnosti žalovaný v III.
rade väčšinový obchodný podiel, žalobca upozornil na to, že Q.. Q. C., ktorý je v súčasnosti konateľom
žalovaného v II. rade, bol v minulosti konateľom spoločnosti PROPERTY HOLDING LIMITED, s.r.o.;
taktiež v minulosti bol spoločníkom spoločnosti PROPERTY HOLDING LIMITED, s.r.o. aj žalovaný v I.

rade. Uviedol, že konateľkami spoločnosti PROPERTY HOLDING LIMITED, s.r.o. sú Q.. Z. M. a V.. K.
M., ktoré majú obe adresu bydliska zhodnú s adresou sídla žalovaného v II. rade (t.j. K. 30, XXX XX N.).
Q.. Z. M. a V.. K. M. sú osobami blízkymi žalovaného v III. rade (podľa informácie žalobcu ide o matku a
sestru žalovaného v III. rade). Navyše, žalovaný v III. rade je spoluvlastníkom nehnuteľnosti (rodinného
domu) nachádzajúceho sa na adrese K. XX, XXX XX N., kde sídli žalovaný v II. rade. Na adrese

žalovaného v II. rade taktiež (popri tom, že na tejto adrese majú bydlisko osoby blízke žalovanému v
III. rade) sídli aj exekútorský úrad žalovaného v III. rade, pričom podľa vyjadrenia žalovaného v III. rade
tento exekútorský úrad má (resp. v čase dražby mal) spoločnú recepciu (vrátane spoločnej telefonickej
linky - rovnakého telefónneho čísla a spoločnej recepčnej - údajne zamestnankyne exekútorského úradu
žalovaného v III. rade, ktorá vykonáva administratívne činnosti aj pre žalovaného v II. rade). Podľa

žalobcu je v danom prípade evidentné, že vzájomná prepojenosť medzi žalovanými v II. a III. rade je
nesporná. O zaujatosti žalovaného v II. rade v prospech žalovaného v III. rade nesporne svedčí postup
žalovaného v II. rade v procese vykonávania dražby. Z konania žalovaného v II. rade je zrejmé, že sa
snažil nehnuteľnosti vydražiť v prospech žalovaného v III. rade za čo najnižšiu cenu a v čo najkratšom
čase, t.j. do účinnosti novely zákona č. 527/2002 Z.z. (zákonom č. 106/2014 Z.z.), ktorá nadobudla

účinnosť dňa 1.6.2014 (t.j. 11 dní po vykonaní dražby) a výrazne sprísnila podmienky na vykonanie
dražby a zvýšila by sumu minimálneho podania, čo by bolo v prospech žalobcu a v neprospech
žalovaného v III. rade. Takáto činnosť žalovaného v II. rade (a jeho prepojenosť so žalovaným v III.
rade) bola v rozpore so zákonom, resp. zákon obchádzala, priečila sa dobrým mravom, a teda nemôžepožívať právnu ochranu. Žalobca ďalej namietal podhodnotenie nehnuteľnosti. Znalecký posudok J..
Q. S. podľa neho vykazuje znaky svojvôle, v ňom uvedené skutočnosti sa nezhodujú so skutočným
stavom (napr. v byte nie sú plastové okná), hodnota bytu by tak bola vyššia ako v znaleckom posudku

J.. M., ktorý ohodnotil byt na hodnotu 100.000,- €, pričom J.. S. len na hodnotu 94.600,- €. Žalobca
namietal záver súdu prvej inštancie o zanedbateľnej odchýlke medzi hodnotami bytu v jednotlivých
znaleckých posudkoch. V tomto smere poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 26.1.2012, sp.zn. 6 Co 131/2011, podľa ktorých: „Pre zjavne zadĺžených žalobcov aj suma cca
5.000,- Eur nie je zanedbateľná“, a „obhliadka nehnuteľnosti je vynútiteľná v sporovom konaní“. Podľa

žalobcu dražené nehnuteľnosti boli ocenené v rozpore so zákonom, boli podhodnotené, v dôsledku čoho
považuje dražbu za neplatnú. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie, keď tento nezisťoval výšku pohľadávky navrhovateľa dražby v záujme zistenia, či bol dodržaný
princíp primeranosti medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a hodnotou zálohu. Poukázal na to,
že dražená nehnuteľnosť je jeho obydlím, záver súdu prvej inštancie o tom, že jeho matka má iné
bývanie je nepodložený a nebol predmetom dokazovania. Žalobca ďalej namietal, že nehnuteľnosti ako

predmet dražby neboli žalovaným v II. rade označené v súlade s ustanovením § 11 ods. 5 zákona č.
572/2002 Z.z., keď oznámenie o dražbe bolo vyvesené na zadnom vchode bytového domu spôsobom,
aby bolo viditeľné pre čo najmenší počet ľudí, pričom samotný byt nebol označený vôbec. Uviedol, že
dražby sa zúčastnili viacerí účastníci, žiadny z nich neurobil ani jedno podanie, takže nemali skutočný
úmysel vydražiť nehnuteľnosť, najnižšie podanie bolo 70.950,- € a nehnuteľnosť bola vydražená na

prvé podanie za sumu 71.500,- €, čo je minimálny rozdiel oproti najnižšiemu podaniu. Žalobca ďalej
poukázal na vedomosť žalovaných v II. a III. rade, pred konaním dražby, o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dotknutých nehnuteľností,
ktorá skutočnosť vyplýva z notárskej zápisnice o priebehu dražby. Žalovaný v II. rade, napriek vedomosti
o nariadenom predbežnom opatrení, pristúpil k dražbe, čo je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca namietal, že žalovaný v III. rade ako vydražiteľ nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní
od skončenia dražby, ako bol povinný v zmysle oznámenia o dražbe, k úhrade ceny došlo až 21.7.2014.
Platba bola zaslaná na iný účet žalovaného v II. rade, ako je uvedený v dohode zo dňa 23.5.2014, ktorou
bola predĺžená splatnosť ceny dosiahnutej vydražením. Poukázal na to, že podmienky v oznámení o
dražbe upravovali spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením reštriktívnejším spôsobom než zákon,

čím žalovaný v II. rade znevýhodnil ostatných účastníkov dražby, takýto postup je netransparentný a
neakceptovateľný. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v II. rade postupoval v rozpore s § 29 zákona č.
527/2002 Z.z., keďže k odovzdaniu predmetu dražby nedošlo, ďalej v rozpore s § 32 zákona č. 527/2002
Z.z., keďže nedošlo ani k odovzdaniu výťažku dražby, žalobcovi nebolo oznámené, akým spôsobom
bolo s výťažkom naložené ako aj v rozpore s § 24 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z., keď žalovaný v II.

rade zápisnicu o vykonanej dražbe nezaslal do 5 dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17
ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. Žalobca odôvodnenie rozhodnutia, týkajúce sa účelnosti trov právneho
zastúpenia žalovaného v I. rade, považoval za zmätočné a nepreskúmateľné, dôvodil, že trovy právneho
zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené, keď Q.. W. R. je konateľkou žalovaného v I. rade
a zároveň konateľkou právneho zástupcu žalovaného v I. rade. Uvedené pochybenia majú za následok,

že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom.
2.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. žalobca uviedol, že súd prvej inštancie
predvolal na pojednávanie svedka Q.. W. K. za účelom jeho výsluchu, od ktorého následne upustil,
pričom svoj postup súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Podľa žalobcu išlo o kľúčového
svedka,ktorýmalobjasniťskutkovéokolnostipriebehudražbyakoajpostupžalovanýchpredvykonaním

dražby. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu
Bratislava IV., sp.zn. 7 C 161/2014, ktoré navrhol žalobca, v ktorom konaní sa domáhal neplatnosti
dotknutej dražby žalovaný v III. rade. Z predmetného spisu bolo možné zistiť špekulatívnosť konania
žalovaného v III. rade a pochybnosť jeho tvrdení.
2.3. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. žalobca uviedol, že súd sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu voči postupu žalovaného v II.
rade pri vykonávaní dražby. V tomto smere poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.
2.4. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť,
žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v IV. rade. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval
zo skutkového a právneho hľadiska za vecne správny, argumentačne presvedčivý a dostatočnezdôvodnený. Písomné vyhotovenie rozsudku je podľa neho ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné,
prehľadne štrukturované, pričom obsahuje opis prezentovaných prednesov a vyjadrení tak žalobcu
ako aj žalovaných, spolu s citáciou príslušných právnych predpisov, ktoré sa na prejednávanú vec

vzťahujú a ktoré boli vzaté do úvahy pri rozhodovaní súdu vo veci samej. Žalovaný v IV. rade poukázal
na to, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, vykonanej
dňa 21.5.2014, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a ako jeden z dôvodov
neplatnostižalobcaoznačilto,žepostúpenímpohľadávkyžalovanéhovIV.radevočižalobcovizozmluvy
o úvere na žalovaného v I. rade došlo k obídeniu všetkých právnych inštitútov zakotvených v právnom

poriadku Slovenskej republiky slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Žalobca namietal aj skutočnosť, že
mu postúpenie pohľadávky oznámil žalovaný v I. rade. Žalovaný v IV. rade poukázal na ustanovenie § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.“ Ďalej poukázal na
znenie§526ods.1Občianskehozákonníka,podľaktorého„Postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.“ Podľa žalovaného v IV. rade uvedené ustanovenie chráni dlžníka, ktorý v prípade, že mu
nie je postúpenie pohľadávky oznámené postupcom alebo preukázané postupníkom, zbaví sa záväzku
plnením postupcovi. Žalobcovu argumentáciu považoval za účelovú, keď žalobca neuskutočnil žiadne
plnenie titulom splnenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere po postúpení pohľadávky ani postupcovi
ani postupníkovi. Podľa žalovaného v IV. rade súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu voči

nemu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Poukázal na to, že žalobca uviedol, že
zmluva o úvere ako aj zmluva o zriadení záložného práva obsahujú početné neprijateľné podmienky, v
dôsledku čoho sú od počiatku neplatné, avšak bez akejkoľvek špecifikácie, ktoré konkrétne zmluvné
podmienky majú byť neprijateľné a z akého dôvodu, toto nekonkretizoval ani v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v III. rade. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že na prejednávaný
prípad sa vzťahujú zákony o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na
ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa za
spotrebiteľskýúvernepovažujehypotekárnyúver,pričomsámžalobcavžalobeavosvojichvýpovediach

uviedol, že s VÚB, a.s. uzatvoril zmluvu o poskytnutí flexihypotéky. K námietke žalobcu, že mu nebolo
doručené oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaný v III. rade uviedol, že zo súdneho spisu vyplýva,
že žalobcovi bolo toto oznámenie riadne doručené a to žalovaným v I. rade. K prepojeniu žalovaného
v I., II. a III. rade žalovaný v III. rade uviedol, že z výpisov z obchodného registra žalovaného v I. a II.
rade vplýva, že tieto subjekty neboli v čase konania dražby a ani v súčasnosti vzájomne prepojené a

nie sú navzájom v pozícii ovládaných a ovládajúcich osôb. Poukázal na znenie ustanovenia § 5 ods. 8
zákona č. 527/2002 Z.z., v ktorom je jasne uvedené, kto môže, resp. nemôže byť účastníkom dražby.
Žalovaný v III. rade ako vydražiteľ v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že v zmysle § 5
zákona č. 527/2002 Z.z. nie je blízkou osobou žiadnemu zo spoločníkov ako i konateľov žalovaného
v II. rade. Žalovaný v III. rade teda nie je osobou, ktorá by bola vylúčená z dražby a nemohla by byť

účastníkom dražby, ktorú vykonal žalovaný v II. rade dňa 21.5.2014. K podhodnoteniu ceny draženého
bytu žalovaný v III. rade uviedol, že žalovaný v II. rade vykonal ocenenie nehnuteľnosti prostredníctvom
súdnej znalkyne Ing. Q. S., ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.4.2014 podľa
ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., keďže žalobca ocenenie predmetu dražby neumožnil,
z dostupných zdrojov. Dotknutý znalecký posudok bol vyhotovený plne v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V tejto
súvislosti žalovaný v III. rade poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.5.2014, sp.zn.
8 Co 208/2013, podľa ktorého určenie ocenenia nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Podľa
žalovaného v III. rade cena bytu žalobcu, stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX J.. Q. S. na sumu
94.600,- €, v danom mieste a čase jednoznačne predstavovala trhovú hodnotu danej nehnuteľnosti.

Žaloba bol podaná s úmyslom šikanovať žalovaného v III. rade a zabrániť mu vo výkone vlastníckeho
práva. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. mali žalovaní porušiť.
Žalovaný v II. rade ako dražobník vykonal dražbu v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., zabezpečil
ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 10.4.2014, ktorý bol v súlade sozákonom č. 527/2002 Z.z. doručený žalobcovi. Žalobca do dňa konania dražby nevzniesol
námietkyvočiznaleckémuposudkuanežiadalvypracovaťkontrolnýznaleckýposudok,takžeakceptoval
výšku ohodnotenia predmetu dražby podľa uvedeného znaleckého posudku ako všeobecnej hodnoty

obvyklej v mieste a čase konania dražby. Žalobca vzniesol námietky voči znaleckému posudku až po
vykonaní dražby, čo žalovaný v III. rade považuje za účelové a v rozpore so zákonom č. 527/2002
Z.z. Odvolaciemu súdu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať žalobcu povinnosťou
nahradiť žalovanému v III. rade trovy konania.

5. Žalovaní v I. a II. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

6. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných v III. a IV. rade nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej

len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 27. februára 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1

C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

8.1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal určenia neplatnosti dražby, vykonanej
žalovaným v II. rade dňa 21.5.2014, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, v
k.ú. F., Obec A. - mestská časť F., okres: A. IV, ako byt č. XX na 7. p., vo vchode A. 5, v bytovom dome
súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom parcela reg. „C“ č.

XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavené plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo výške XXXX/
XXXXXX. Tvrdil, že predmetná dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z.
8.2. Žalobca namietal, že mu žalovaný v IV. rade neoznámil postúpenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere, postúpenie mu oznámil žalovaný v I. rade ako postupník, tento mu však postúpenie pohľadávky

relevantným spôsobom nepreukázal, oznámenie postúpenia pohľadávky tak bolo v rozpore s § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že išlo o postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi,
takže dojednania medzi postupcom a postupníkom musia byť posudzované s prihliadnutím na to, či
nespôsobujú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
8.2.1. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému (2). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.
8.2.2. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi (2). Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
8.2.3. Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, teda do právneho vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje na miesto pôvodného veriteľa (postupcu) veriteľ nový (postupník)
bez toho, aby došlo k zmene v obsahu záväzku. Ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté

inak, dochádza k zmene osoby veriteľa uzatvorením zmluvy, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie
pohľadávky dlžníkovi oznámil, prípadne postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal, možnosť
dlžníka spôsobiť zánik svojho dlhu voči pôvodnému veriteľovi tým nie je dotknutá. K zmene v osobe
veriteľa pritom môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy nový veriteľ
(postupník) nadobúda nielen postúpenú pohľadávku ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k

jej uplatneniu a úplnému výkonu. Ak nie je preukázané, že postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi
oznámil, ani že postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal, je povinnosťou súdu zaoberať sa
otázkou platnosti zmluvy. Zmluva o postúpení pohľadávky musí obsahovať označenie zmluvných strán
(postupcu a postupníka), vymedzenie, určenie postupovanej pohľadávky a musí v nej byť vyjadrená vôľazmluvných strán smerujúca k zmene v osobe veriteľa postupovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie
vykonaldokazovaniezmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa24.1.2014,uzatvorenoumedzižalovaným
v IV. rade ako postupcom a žalovaným v I. rade ako postupníkom, predmetom ktorej bola pohľadávka

vo výške 44.248,67 € zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala
byť zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Odvolací súd k tomu dodáva, že zmluva na č.l. 198 spisu
má všetky podstatné náležitosti, sú v nej riadne označené a identifikované zmluvné strany, v čl. I., bod
1.1. zmluvy je jasne, zrozumiteľne a určito špecifikovaná pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia,
v čl. I. bod 1.2. je vyjadrená vôľa zmluvných strán smerujúca k zmene v osobe veriteľa. Žalovaný v I.

rade sa teda stal vlastníkom pohľadávky zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v
IV. rade dňa 20.8.2012 a bol oprávnený k výkonu záložného práva predajom na dražbe podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalovaný v I. rade ako postupník oznámil
žalobcovi postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.3.2014, prílohou ktorého bola aj zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.1.2014. Odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nepreukázania postúpenia
pohľadávky žalobcovi je tak, podľa názoru odvolacieho súdu, nedôvodná.

8.3. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej bol konaním žalovaných v I. a II. rade uvedený do omylu,
keď spolu s oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 10.3.2014 bolo žalobcovi doručené
oznámenie o upustení od dobrovoľnej dražby podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. zo
dňa 14.3.2014 odvolací súd uvádza, že, ako vyplýva z predloženého spisu, žalobcovi bola spolu s
vyššie označenými listinami doručená aj výzva k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe

vykonanej podľa zákona č. 527/2002 Z.z. zo dňa 17.3.2014, sp.zn. 2014-3-1D, z ktorej bol zrejmý
predmet dražby, dôvod organizovania dražby ako aj spôsob výkonu záložného práva. Žalobca bol vo
výzve vyzvaný na poskytnutie súčinnosti pri oceňovaní predmetu dražby s určením dátumu, hodiny a
miesta obhliadky nehnuteľnosti. Na základe uvedenej výzvy musel byť žalobcovi zrejmý spôsob výkonu
záložného práva. Zároveň je potrebné poukázať na to, že upustenie od dražby neznamená upustenie od

výkonu záložného práva. Žalovaný v I. rade oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva v súlade
s ustanovením § 151l Občianskeho zákonníka a to oznámením zo dňa 10.3.2014.
8.4. Žalobca v odvolaní namietal vzájomné prepojenie žalovaných v I. až III. rade. Z hľadiska tejto
odvolacej námietky je relevantná právna úprava obsiahnutá v § 5 zákona č. 527/2002 Z.z., v
ktorom je upravené vylúčenie osôb z účasti na dražbe. Podľa § 5 ods. 7 citovaného zákona účastníkom

dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť ani a) osoba
dražobníkovi a zamestnancovi blízka, b) právnická osoba, ktorú ovláda dražobník alebo osoba
uvedená v písmene a) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, c) právnická osoba, v ktorej je dražobník
alebo jeho zamestnanec, alebo osoba uvedená písmene a) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo spoločníkom, d) právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v písmene c)

v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku. Podľa § 5
ods.8uvedenéhozákonaakjedražobníkprávnickouosobou,nemôžebyťúčastníkomdražbyania)jeho
štatutárny orgán, člen jeho štatutárneho orgánu, jeho prokurista alebo spoločník, b) osoba blízka osobe
uvedenej v písmene a), c) právnická osoba, ktorú dražobník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b)
ovláda v čase, keď sa uskutočňuje dražba, d) právnická osoba, v ktorej je osoba uvedená v písmenách

a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, e) právnická osoba,
ktorá je ovládaná osobou uvedenou v písmene d) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, f) právnická osoba
ovládajúca dražobníka v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v
tomto odseku. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že zákon vylučuje ako účastníka dražby osobu
dražobníka, zamestnancov dražobníka a ďalšie osoby, ktoré majú určitý vzťah k dražobníkovi, pričom

vzájomnéprepojenieosôb,naktorépoukazovalžalobca,nebolovkonanípreukázané.Rovnakosprávne
konštatoval vo svojom vyjadrení aj žalovaný v III. rade, že z výpisov z obchodného registra žalovaného v
I. a II. rade vplýva, že tieto subjekty neboli v čase konania dražby a ani v súčasnosti vzájomne prepojené
a nie sú navzájom v pozícii ovládaných a ovládajúcich osôb a že nie je blízkou osobou žiadnemu zo
spoločníkov ako i konateľov žalovaného v II. rade. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že žalovaný

v III. rade sa dražby zúčastnil ako fyzická osoba. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v II.
rade vyplýva, že žalovaný v III. rade bol spoločníkom žalovaného v II. rade v období od 14.4.2007 do
21.2.2008, teda v inom období, ako sa konala dražba (21.5.2014). Odvolací súd konštatuje, že v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný v III. rade bol osobou, ktorá je z účasti na dražbe vylúčená podľa
ustanovenia § 5 ods. 7 a ods. 8 zákona č. 527/2002 Z.z. Odvolací súd tak považuje odvolaciu námietku,

týkajúcu sa vzájomného prepojenia žalovaných v I. až III. rade za nedôvodnú.
8.5. Žalobca ďalej namietal výšku ceny nehnuteľností, určenú pre účely dražby znaleckým posudkom
č. XX/XXXX, vypracovaným J.. Q. S., namietal záver súdu prvej inštancie o zanedbateľnej odchýlke
medzi hodnotami bytu v jednotlivých znaleckých posudkoch a vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočnezistený skutkový stav, keď tento nezisťoval výšku pohľadávky navrhovateľa dražby v záujme zistenia,
či bol dodržaný princíp primeranosti medzi výškou pohľadávky záložného veriteľa a hodnotou zálohu.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 527/2002 Z.z. neupravuje možnosť súdu

v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmavať ocenenie nehnuteľností, resp. predmetu dražby,
umožňuje súdu preskúmavať len súladnosť postupu subjektov dražby s jeho ustanoveniami. Správne
konštatoval súd prvej inštancie, že zákonnou podmienkou pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby je
vypracovanie písomného znaleckého posudku, ktorý dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby 30
dní pred konaním dražby, rovnako správne konštatoval, že pre znalecký posudok zákon stanovuje len tie

podmienky, že tento musí určiť cenu predmetu dražby obvyklú v mieste a čase konania dražby, nesmie
byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a musí hodnotiť aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, pričom hodnotenie závad sa prejaví v úprave odhadu ceny.
Správne súd prvej inštancie ustálil, po dôslednom zistení skutkového stavu a jeho právnom vyhodnotení
v medziach zákona č. 527/2002 Z.z., že dražobník si povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu
dražby znaleckým posudkom splnil a že ochrana práv vlastníka draženej nehnuteľnosti v súvislosti s

ohodnotením nehnuteľnosti bola zachovaná.
8.6.Odvolateľďalejnamietal,ženehnuteľnostiakopredmetdražbyneboližalovanýmvII.radeoznačené
v súlade s ustanovením § 11 ods. 5 zákona č. 572/2002 Z.z., keď oznámenie o dražbe bolo vyvesené
na zadnom vchode bytového domu spôsobom, aby bolo viditeľné pre čo najmenší počet ľudí, pričom
samotný byt nebol označený vôbec. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. dražobník umiestni na

predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň
v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie
o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.
Z prílohy podania žalovaného v II. rade na č.l. 172 spisu je zrejmé, že oznámenie o dražbe bolo
vyvesené na vstupnej bráne do objektu domu na A. ul. č. 5, čo potvrdil aj sám žalobca. Skutočnosť, že

predmetné oznámenie nebolo vyvesené na vstupných dverách do bytu, ktorý bol predmetom dražby,
nemožno považovať za konanie v rozpore s ustanovením § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. a prípadné
pochybenie,ktorébymalomaťzanásledokneplatnosťdražby.Jenesporné,žedraženýbytsanachádza
v objekte domu s vchodom označeným orientačným číslom 5, je jeho súčasťou, rovnako ako spoločné
priestory a zariadenia domu, ktoré boli (v príslušnom podiele) spolu s bytom predmetom dražby.

8.7. Odvolateľ ďalej namietal, že žalovaní v II. a III. rade mali vedomosť o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým súd zakázal nakladať s predmetom dražby. Odvolací súd z predloženého spisu zistil,
že podľa notárskej zápisnice na č.l. 34 až 36 spisu, osvedčujúcej priebeh dražby, sa dražba začala o
10.00 hodine. Podľa listinného dôkazu na č.l. 41 spisu advokátska kancelária zastupujúca žalobcu dňa
21.5.2014 o 9.46 hod. doručila žalovanému v II. rade emailom oznámenie, podľa ktorého Okresný súd

Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa V. N. proti odporcom: Debt Collector, s.r.o. a spol. o vydanie
predbežného opatrenia, vedenej pod sp.zn. 40 C 117/2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi v I. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom a
súčasťami evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. F., obec BA-m.č. F., okres A. IV. ako byt č. XX na 7. p., vo
vchode A. 5, v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, č. XXXX a parcele č.

XXXX,spodielompriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckym
podielom k pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXX, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej.
Žalobca v oznámení žiadal, aby bolo od dražby upustené. Samotné uznesenie o nariadení predbežného

opatrenia nebolo k oznámeniu pripojené. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že v čase konania
dražby nebolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené žalovanému v I. rade, nebolo
teda vykonateľné a žalovaný v I. rade nepoznal obsah tohto rozhodnutia. Preto je odvolacia námietka
žalobcu o vykonaní dražby v rozpore s dobrými mravmi nedôvodná.
8.8. Žalobca ďalej namietal, že vydražiteľ nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia

dražbyavydražiteľjuzaslalnainýúčetžalovanéhovII.rade,akojeuvedenývdohodezodňa23.5.2014.
Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. ak je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako 6 640 eur, je
vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ
s navrhovateľom dražby nedohodli inak. Navrhovateľ dražby a vydražiteľ sa, v súlade s citovaným
ustanovením zákona č. 527/2002 Z.z., dohodli inak, a to tak, že vydražiteľ je povinný zaplatiť cenu

dosiahnutú vydražením najneskôr do 15.9.2014 (dohoda zo dňa 23.5.2014 na č.l. 282 spisu), vydražiteľ
zaplatil doplatok ceny dosiahnutej vydražením vo výške 66.500,- € dňa 21.7.2014, zvyšnú časť sumy vo
výške 5.000,- zložil ako zábezpeku, dôkaz na č.l. 284 spisu). Keďže zákon č. 527/2002 Z.z. umožňovalnavrhovateľovi dražby a dražobníkovi dohodnúť sa na zaplatení ceny dosiahnutej vydražením aj inak,
je táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.
8.9. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcim sa neodovzdania predmetu dražby, výťažku

dražby, nezaslania zápisnice o vykonanej dražbe osobám uvedeným v § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002
Z.z odvolací súd uvádza, že žalobcom namietané skutočnosti nemajú vplyv na platnosť resp. neplatnosť
dražby. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. sa zápisnica o vykonaní dražby vyhotovuje, ak sa
priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou. Keďže priebeh dražby uskutočnenej dňa 21.5.2014
bol osvedčovaný notárskou zápisnicou, nebolo potrebné vyhotovovať zápisnicu o vykonaní dražby. Z

predloženého spisu je zrejmé, že žalovaný v II. rade zaslal notársku zápisnicu o priebehu dražby spolu
s potvrdením o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením, Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu
odboru pre účely zápisu vlastníctva vydražiteľa k predmetu dražby do katastra nehnuteľností. Ak
nedošlo k odovzdaniu predmetu dražby, ako to namieta žalobca, potom mal byť výťažok dražby po
uhradenínákladovdražby,pouspokojenípohľadávokzáložnéhoveriteľaapozaplatenícenydosiahnutej
vydražením,zloženýdonotárskejúschovy(§32 ods.2zákonač.527/2002Z.z.).Zuvedenýchdôvodov

považuje odvolací súd aj tieto námietky žalobcu za nedôvodné.
8.10. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcu (nedotknuteľnosť obydlia, postavenie žalobcu ako
spotrebiteľa) odvolací súd uvádza, že s týmito námietkami žalobcu sa už dostatočne vysporiadal súd
prvej inštancie, odvolací súd sa s obsahom jeho odôvodnenia v celom rozsahu stotožňuje.
8.11. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie upustil od výsluchu svedka Q.. W. K., pričom toto

svoje konanie nezdôvodnil. Odvolací k tomu uvádza, že uvedený svedok mal byť, podľa vyjadrenia
žalobcu, vypočutý k priebehu dražby. Žalobca potrebu výsluchu svedka bližšie nešpecifikoval, priebeh
dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, preto podľa názoru odvolacieho súdu bol výsluch svedka
Q.. K. nadbytočný a nehospodárny. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava IV., sp.zn. 7 C 161/2014, odvolací súd uvádza,

že sám žalobca v konaní uviedol, že konanie sp.zn. 7 C 161/2014 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby, nedošlo teda k meritórnemu prejednaniu sporu, a tak vykonanie dokazovania uvedeným spisom
sa javí ako nadbytočné.
8.12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa zmätočnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie o účelnosti trov právneho zastúpenia žalovaného v I. rade odvolací súd uvádza, že súd prvej

inštancie rozhodol, podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhoduje o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.),
kde posudzuje účelnosť trov konania a teda aj účelnosť trov právneho zastúpenia.
8.13. Podľa odvolacieho súdu správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalovaným
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania každému v plnej výške, keďže mali v konaní plný

úspech.
8.14. Je zrejmé, že v prejednávanom konaní neboli preukázané žiadne zo žalobcom tvrdených
pochybení, týkajúcich sa dražobného procesu, odvolacie námietky žalobcu preto považoval odvolací
súd v plnom rozsahu za nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§
387 ods. 1 C.s.p.).

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní v I. až v IV. rade mali v odvolacom konaní plný úspech,
preto majú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2
C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).