Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204731
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417204731.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: O. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX N., zastúpený Advokátska kancelária SOLICITOR
SK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Národná
diaľničnáspoločnosť,a.s.,sosídlomDúbravskácesta14,84104Bratislava,IČO:35919001,zastúpený
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36
862711,substitučneJUDr.ĽudovítomHavranom,advokátomsosídlomŠoltésovej18,81108Bratislava,
o zaplatenie 337 218,46 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 337 218,46 eura do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
337 218,46 eura na tom skutkovom základe, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava (ďalej len „Okresný úrad Bratislava“) vydal dňa 22.03.2016
rozhodnutie č. OU-BA-P právoplatné dňa 21.04.2016, v zmysle ktorého vyvlastnil nehnuteľnosti okrem
iného aj vo vlastníctve a spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k.ú. A. N.,

okres N. II, obec: BA - m.č. A. N., nasledovne:
- parcelu reg. „E“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 42 994 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1/2 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/
XX o výmere 16 177 m2, z pôvodnej parc. „E“ č. XXXX/X),
- parcelu reg. „E“, č. XXXX, ostatné plochy o výmere 2 334 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 5/80 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/
XX o výmere 115 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 36 m2, z pôvodnej parc. „E“ č. XXXX),

- parcelu reg. „C“, č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 5 033 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/
XX o výmere 5 033 m2),
spolu parcely o celkovej výmere 10 614,44 m2 (ďalej len „pozemky“), čo zodpovedá vlastníckym a
spoluvlastníckym podielom žalobcu, a to ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom
č. 41/2016 vyhotoveným dňa 09.03.2016 Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou
fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, Radlinského 11, Bratislava (ďalej len „znalecký posudok

STU“), spolu vo výške 693 865,94 eura, čomu zodpovedá hodnota pozemkov 65,37 eura/ m2. Okresný
úradBratislavazačalvyvlastňovaciekonanienazákladepodaniažalovanéhooznačenéako„Rýchlostná
cesta R7 Bratislava - Dunajská Lužná k.ú. A. N. - návrh na vyvlastnenie nehnuteľností, pričom jednou
z vyvlastňovaných osôb bol žalobca. Čo sa týka výšky náhrady za vyvlastňované pozemky žalobcanesúhlasil s výškou náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 8/2015
vyhotoveným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava vo výške 47,77 eura/
m2, preto bol z jeho strany v správnom konaní predložený znalecký posudok č. 7/2015 (hodnota

pozemkov bola stanovená vo výške 92,28 eura/ m2), č. 20/2015 a č. 21/2015 (hodnota pozemkov bola
stanovená vo výške 98,65 eura/ m2), všetky vypracované Ing. Ivanom Čárskym, súdnym znalcom, so
sídlomPrikríži10,84102Bratislava.OkresnýúradBratislavapožiadalovypracovanieďalšieho-nového
znaleckého posudku, ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov, ako aj posúdiť
odlišnosť žalobcom predložených znaleckých posudkov. V nadväznosti na to bol vypracovaný znalecký

posudok STU, z ktorého Okresný úrad Bratislava bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností
len prevzal cenu nehnuteľnosti a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že určil cenu vyvlastňovaných
pozemkoch na 65,37 eura/m2. Žalobca poukázal na to, že Okresný úrad Bratislava nepostupoval v
súlade s právnymi predpismi SR a ním prebratá cena zo znaleckého posudku STU nemôže zodpovedať
primeranej náhrade, ako to vyžaduje Ústava SR a ďalšie právne predpisy, ako aj ustálená súdna
prax. Poukázal tiež na to, že Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta STU,

Ústav súdneho znalectva pre Okresný úrad Bratislava vypracovávala v priebehu krátkeho obdobia
viacero (min. niekoľko desiatok) znaleckých posudkov, pričom ich texty sa nápadne podobajú, a to
bez ohľadu na lokalitu (katastrálne územie). Navyše ceny určené v znaleckom posudku STU sú
vypočítavané rovnako pre jednotlivé katastrálne územia, bez ohľadu na individuálne zhodnotenie
vyvlastňovaných nehnuteľností (prístup k pozemkom, ich rozloha, umiestnenie a pod.), ďalej z neho

nevyplýva, ako bola cena za vyvlastňované pozemky určená a či zodpovedá trhovej cene nehnuteľností
tak, ako je to predpokladané vo vyvlastňovacom zákone a v nálezoch Ústavného súdu ako aj v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že opierajúc sa o hodnotu pozemkov
stanovených znaleckými posudkami ním predloženými, mala byť náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Podunajské Biskupice, okres Bratislava II, obec: BA - m.č. A. N., určená

nasledovne:
- za novovytvorenú parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 16 177 m2 (z pôvodnej parc. reg. „E“
č. XXXX/X) v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo veľkosti 1/2 z celku, ktorému zodpovedá výmera 8
088,5 m2 na základe znaleckého posudku č. 20/2015 (vypracovaným Ing. Čárskym) v hodnote 98,65
eura/ m2 je jeho hodnota 797 930,53 eura (vyvlastnené boli za 65,37 eura/ m2, tzn. v celkovej výške

528 745,25 eura - rozdiel je vo výške 269 185,28 eura),
- za novovytvorené parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 115 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 36
m2 (z pôvodnej parc. reg. „E“, č. XXXX) , v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo veľkosti 5/80 z celku,
ktorému zodpovedá výmera 9,44 m2 na základe znaleckého posudku č. 21/2015 (vypracovaným Ing.
Čárskym) v hodnote 98,65 eura/ m2 je jeho hodnota 931,25 eura (vyvlastnené boli za 65,37 eura/ m2,

tzn. v celkovej výške 617,09 eura - rozdiel je vo výške 314,16 eura),
- za novovytvorenú parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 5 033 m2 (z pôvodnej parc. reg. „C“,
č. XXXX/XX), v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo veľkosti 1/2 z celku ktorému zodpovedá výmera
2 516,5 m2 na základe znaleckého posudku č. 7/2015 (vypracovaným Ing. Čárskym) v hodnote 92,28
eura/ m2 je jeho hodnota 232 222,62 eura (vyvlastnené boli za 65,37 eura/ m2, tzn. v celkovej výške

164.503,61 eura - rozdiel je vo výške 67 719,01 eura).
Poukázal na to, že jeho pozemky boli vyvlastnené ako trvalý záber za celkovú náhradu 693.865,94
eura, čo nemôže predstavovať primeranú náhradu, ktorú predstavuje suma vo výške 1.031.084,40
eura. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť k doplateniu rozdielu medzi
sumou za vyvlastnenie uvedenou v rozhodnutí (693.865,94 eura) a sumou predloženou žalobcom

(1.031.084,40 eura), tzn. k úhrade sumy vo výške 337.218,46 eura.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že ak sa
náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť v súlade s ust.
§ 111 ods. 2 Stavebného zákona. Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota
pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom

podľa osobitného predpisu, a to podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Mal za to, že
Okresný úrad Bratislava dostatočne popísal a uviedol, na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky
náhrady za vyvlastnenie a z akých skutočností vychádzal pri určení tejto výšky, riadne sa vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Nakoľko nedošlo ku konsenzu v otázke výšky náhrady,

Okresný úrad Bratislava legitímne zvolil postup v zmysle ust. § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z. z. o
niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v platnom
znení, keď s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal vyvlastneného bez prerušenia
konania na súd. Žalovaný uviedol, že nie je v právomoci okresného úradu upravovať alebo dopodrobnaanalyzovať závery znaleckého posudku. S otázkou primeranosti náhrady sa musí vysporiadať výhradne
znalec, nakoľko jedine tento subjekt je oprávnený a odborne spôsobilý vyčísliť jej výšku. Okresný úrad
Bratislava preto nebol povinný zohľadňovať rôzne faktory pri určení ceny za vyvlastnenie tak, ako tvrdí

žalobca. Žalovaný mal za to, že znalecký posudok STU, na základe ktorého správny orgán určil výšku
náhrady, je dostatočným, zákonným a relevantným podkladom pre určenie primeranosti náhrady. Ani
žalovanému, ani správnym orgánom neprináleží spochybňovať obsah znaleckého posudku, nakoľko
úvahy znalca obsiahnuté v znaleckom posudku zodpovedajú zásadám logiky, a teda znalecký posudok
je v plnom rozsahu preskúmateľný. Na základe uvedeného priznanú náhradu za vyvlastnenie vo výške

693.865,94 eura považoval za adekvátnu, primeranú, riadne vyčíslenú a správne odôvodnenú, Okresný
úrad Bratislava vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, zistil presne a úplne skutočný stav veci,
čím došlo k správnemu určeniu náhrady, nakoľko Okresný úrad Bratislava vychádzal zo znaleckého
posudku, ktorý je riadne odôvodnený, preskúmateľný a zodpovedá zásadám logiky.

3. Žalobca poukázal na to, že pri inštitúte vyvlastnenia (v ktorom je irelevantná vôľa vlastníka) sa jedná

o nenávratné a trvalé odňatie vlastníctva k veci, t.j. nie je možné naň hľadieť ako na stav, keď sa vlastník
na základe vlastnej dobrovoľnej vôle rozhodne k predaju nehnuteľnosti, ktorá sa navyše za určitých
okolností opäť môže stať jeho vlastníctvom. Pri vyvlastnení ide o nezvratný stav. Táto skutočnosť sa síce
nedá znaleckým posudkom ohodnotiť, avšak je okolnosťou, ktorá nemá a nemôže byť opomínaná. Je
zrejmé, že koeficient „násilného“ odňatia neexistuje, je však na mieste, aby sa z morálneho hľadiska, ako

aj z hľadiska dobrých mravov naň prihliadalo. Vyvlastnenie je zásahom do vlastníckych práv majiteľov
pôdy, ktorý v dôsledku výstavby o svoje pozemky navždy prídu bez toho, aby mohli mať na takéto
rozhodnutie akýkoľvek vplyv. Je to relevantný zásah nielen do majetkovej, ale veľakrát aj do psychickej
sféry vyvlastňovaného. Preto vyvlastnenie má byť realizované tak, aby v čo najväčšej miere eliminoval
dopad na vyvlastňovanú osobu, a to aj prostredníctvom ceny za vyvlastňovanú vec.

4. Žalovaný mal za to, že žalobcom požadovaný nárok v podobe uplatnenia ďalšieho „koeficientu za
násilné odňatie“ je nedôvodný a nemá oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Poukázal
pritom na § 111 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v platnom znení a § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie

prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, z ktorých je zrejmé, že náhrada za vyvlastňovanú
nehnuteľnosť a jej primeranosť sa stanovuje len podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.
Určenie tejto trhovej ceny sa vykonáva striktne podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 490/2004 Z. z.
ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška však neráta s navýšením ceny, ktoré má byť odôvodnené

násilným odňatím a spravodlivosťou navýšenia z pohľadu morálneho hľadiska a dobrých mravov. S
takýmto navýšením neráta ani Stavebný zákon a iné príslušné právne predpisy.

5. Žalobca poukázal na to, že správny orgán je síce viazaný hodnotou uvedenou v znaleckom posudku,
ale toto nemôže viazať v rozhodovaní samotný súd. Súd je tým subjektom, ktorý je oprávnený k tomu,

aby zohľadňoval jednotlivé prípady a okolnosti vstupujúce do vyvlastnenia a teda aby zohľadnil napr.
aj dobré mravy, dôvody vyvlastnenia, účel vyvlastnenia a pod. V právnom štáte musí existovať možnosť
(orgán), ktorý takého nútené zásahy zohľadní. Žalobca ďalej poukázal na personálne prepojenie
spoločnosti ÚEOS- Komercia, a.s. a STU, a to dvomi osobami nachádzajúcimi sa tak v orgánoch
spoločnosti ÚEOS- Komercia, a.s. ako aj na STU. Jednou osobou je doc. Ing. Michal Božík, PhD., ktorý

je zároveň zamestnancom STU (pôsobí na katedre technických stavieb) a tiež Ing. Vladimír Lenko
- externý pracovník STU. Poukázal tiež na to, že znalecký posudok vypracovaný STU, je podpísaný
Doc. Ing. Zora Petráková, PhD., ktorá je v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR vedená
ako znalec v odbore - stavebníctvo - odhad hodnoty stavebných prác (znalec pre potreby oceňovania
nehnuteľností by mal byť z odboru a odvetvia „odhad hodnoty nehnuteľností). Preto mal za to, že

znalecký posudok STU nie je spôsobilým k ohodnoteniu vyvlastnených nehnuteľností.

6. Žalovaný uviedol, že aplikácia korektívu dobrých mravov a morálnych hľadísk na určenie náhrady
predstavuje abstraktnú a nemerateľnú zložku, ktorá nemôže byť uplatňovaná v rámci tohto špecifického
konania. Nie je zrejmé, akým výpočtom by žalobca (resp. súd) aplikoval dobré mravy a morálne hľadiská

na ohodnotenie tej-ktorej parcely. Aby súd mohol konať v zmysle predstavy žalobcu, je potrebné prijať
novelu príslušných všeobecne záväzných predpisov, ktorá by presne a určito definovala, aké peňažné
plnenie (t.j. z akých zložiek a akou formou sa má vyčísliť) je súd oprávnený žalobcovi priznať ako
„satisfakciu“navyšeknáhradezavyvlastnenieurčenejznaleckýmposudkom,atovprípadevyvlastnenianehnuteľností s určitými osobitými vlastnosťami označovanými žalobcom. Žiadny všeobecne záväzný
právny predpis však v súčasnosti výslovne nesplnomocňuje a neoprávňuje súd, aby rozhodoval o
výške náhrady za vyvlastnenie na základe inej metodiky než správny orgán konajúci o vyvlastnení.

K personálnym prepojeniam spomínaným žalobcom uviedol, že z verejne dostupných informácií je
zrejmé, že Doc. Ing. Michal Božík, PhD. a Ing. Vladimír Lenko (ako členovia dozornej rady spoločnosti
ÚEOS - Komercia, a.s.) sú zároveň aj spolupracovníkmi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Uvedená skutočnosť však automaticky sama osebe nemôže zakladať a odôvodňovať žalobcove obavy
a podozrenia o (ne)objektívnosti znaleckého posudku STU. Navyše, tieto osoby neboli ani riešiteľmi

znaleckého posudku. Hoci je za Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (ako znalecký ústav) v
znaleckej doložke podpísaná Doc. Ing. Zora Petrákova, PhD. spolu s Prof. Ing. Stanislavom Unčíkom,
PhD., znalecký posudok vypracovali jeho riešitelia: Ing. Silvia Gregušová PhD. (aktívny výkon činnosti
od 27. 11. 2007), Ing. Ján Karel PhD. (aktívny výkon činnosti od 22. 10. 2012) a Ing. Zuzana Jurigová
(aktívny výkon činnosti od 4. 5. 2007). Všetci riešitelia sú evidovaní v zozname znalcov v odbore:
Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, čo ich celkom zrejme kvalifikuje a oprávňuje

vypracovať znalecký posudok na príslušný účel.

7. Žalobca poukázal na znalecký posudok Ing. Petra Villanta č. 140/2017, ktorý si nechal vypracovať
podľa§209C.s.p.,aktorýpotvrdzujeoprávnenosťpožadovanejsumyakoprimeranejnáhrady.Poukázal
tiež na ďalšiu osobu, ktorá tvorí priame personálne prepojenie medzi ÚEOS - Komercia, a.s. a STU,

ktorá vypracovala znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre určenia náhrady za vyvlastnenie. Touto
osobou je Doc. Ing. Zora Petráková, PhD., ktorá ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti
podpisovala znalecký posudok STU. V zmysle úplného výpisu obchodnej spoločnosti z obchodného
registra vyplýva, že Doc. Ing. Zora Petráková, PhD. bola do 27.09.2012 priamo členom predstavenstva
spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s. a aktuálne je zamestnancom Slovenskej technickej univerzity. Ďalej

uviedol, že osoba, ktorá je za riešiteľa uvedená v znaleckom posudku STU, je Ing. Martina Jurigová,
ktorá je na doktorandskom štúdiu na STU v oblasti teórii a konštrukcii pozemných stavieb a je odbornou
asistentkou Doc. Ing. Zora Petrákovej, PhD. a nie je evidovaná ako znalec znaleckého ústavu STU ani
ako znalec vo všeobecnosti. V ďalšom poukázal na viaceré pochybenia v znaleckom posudku STU, a to:
- na str. 24 znaleckého posudku je uvedené, že: „Pri hodnotní pozemkov určených pre líniovú stavbu (v

prevažnej miere pozemky mimo ZUO druhu orná pôda, Trvalé trávnaté porasty) je potrebné si uvedomiť,
že zmena spôsobu ich budúceho využitia je už zohľadnená aj v použitej východiskovej hodnote pozemku
a v prístupe k ich ohodnoteniu ako stavebných pozemkov“. S uvedeným názorom žalobca nesúhlasil,
keď poukázal na to, že vyvlastnené pozemky boli zahrnuté do územného plánu hl. m SR Bratislava
už od r. 2007, a to na líniovú stavbu. Preto argument o tom, že nebolo možné použiť povyšujúci faktor,

lebo všetky prípadné povyšujúce faktory boli zohľadnené vo východiskovej hodnote neobstojí, keďže
tento stav trvá od r. 2007,
- na str. 13 ako aj na str. 15 znalecký posudok nesprávne uvádza skutočnosť, že vyvlastňované pozemky
sa nachádzajú „...mimo zastavaného územia m.č. Podunajskú Biskupice, čo sa nezakladá na pravde.
Znalci STU pravdepodobne bez akéhokoľvek posúdenia prebrali evidenčnú informáciu z výpisu LV, kde

sa uvádza, že pozemok je mimo zastavaného územia obce, a nedostatočne preskúmali skutkový stav,
keďže v súlade s uvedeným zákonným znením vyvlastnené pozemky spadajú pod zastavané územie
obce,
-nastr.16znaleckéhoposudkujeuvedené,že„predmetposúdeniasanachádzarozptýlenývdotknutom
území, prístup je možný len cez poľné cesty a okolité cudzie pozemky.“ Táto rozptýlenosť a zlá

prístupnosť však vznikla iba a jedine v dôsledku konania žalovaného, ktorý svojimi zásahmi rozdrobil
pôvodne celistvé územia. Príkladom tohto tvrdenia a aj ďalším faktorom, ktorý by súd mohol v rámci
rozhodovania o navýšení náhrady zohľadňovať, je skutočnosť, ktorá nastala po vyvlastnení pozemkov
6284/61 vo vzťahu k zostatkovým parcelám, ktoré zostali vo vlastníctve žalobcu. Pôvodný pozemok
tvoril unikátne celistvé územie, ktoré svojím tvarom, rozlohou a pozíciou vytváralo mimoriadne výhodné

podmienky pre realizáciu podnikateľských zámerov. V dôsledku vyvlastnenia nastala skutočnosť
rozdrobenianaviacnež24čiastkovýchparciel pozemku,vdôsledkučohonastalojehotakérozdrobenie,
ktoré spôsobuje nemožnosť jeho užívania a došlo k absolútnemu narušeniu tohto pôvodne celistvého
územia.Vďakarozčlenenianastalasituácia,žežalobcoviniejeumožnenývstup,resp.neexistujeprístup
na ostatné - zostatkové parcely. Navyše tieto zostatkové parcely spadajú aj do tzv. ochranného pásma

diaľnic, čo je ďalším obmedzením možnosti využívania pozemku. Obdobne sa to stalo aj pri parc. č.
XXXX/XX -2, ktorá mala ideálny tvar, rozlohu, prístup a viedla k nej spevnená cesta, ktorá však bola
rozseknutá vyvlastnením na dve časti bez možnosti prístupu,- na str. 13 znaleckého posudku je uvedené, že pozemky susedia so štrkovňou A-Z Stav, s.r.o., čo sa
nezakladá na pravde, keďže táto štrkovňa sa nachádza až takmer 2 km od umiestenia pozemkov.
Žalobca poukázal tiež na rozdielny prístup rovnakých riešiteľov znaleckých posudkov STU, keď

pri využití povyšujúceho faktora v niektorých prípadoch uviedli, že sa vôbec nevyskytuje (napr.
znalecký posudok STU č. 39/2016 str. 9 alebo str. 10), avšak v iných znaleckých posudkoch vyslovene
uvádzajú, že samotným dôvodom pre využitie povyšujúceho faktora je skutočnosť existencie územného
rozhodnutia na umiestnenie stavby (napr. Znalecký posudok STU č. 41/2016, str. 16, alebo č. 20/2016
str. 12, a iné, v ktorých STU má dôvod pre použitie povyšujúceho faktora). Ďalej žalobca poukázal

na to, že vo Vajnoroch bola znaleckými posudkami stanovené cena vo výške 84,94 eur/ m2, v Ivanke
pri Dunaji 66,80 eur/ m2, vo Svätom Jure vo výške 72,59 eur/ m2 a v Košiciach-Šaci 68,70 eur/ m2,
avšak v Podunajských Biskupiciach 47,70, resp. 63,07 eur/m2. Najnižšia cena v znaleckých posudkoch
ÚEOS - Komercia, a.s. a následne aj v znaleckých posudkoch STU sa týkala vždy nehnuteľností v
k.ú. Podunajské Biskupice v porovnaní s iným rovnocennými nehnuteľnosťami v iných lokalitách okresu
Bratislava,čomohlobyťspôsobenétým, žeprávek.ú.PodunajskéBiskupicepredstavujúnajväčšízáber

samotnej stavby. Čo sa týka viacerých koeficientov uviedol, že je zarážajúce, že pri jednej z najmenších
mestských častí Bratislavy - Vajnory (STU 21/2016), s počtom obyvateľov 5356 obyvateľov, samotná
STU použila koeficient všeobecnej situácie 1,3 a koeficient povyšujúcich faktorov 1,35, vo Svätom
Jure (mimo Bratislavy) - STU 17/2016 s rovnakým odôvodnením „5. centrá miest od 10.000 do 50.000
obyvateľov, obytné časti miest nad 50.000 obyvateľov, oblasti vilových domov ... a dôležitých centrách

turistického ruchu...“ použila koeficient všeobecnej situácie 1,25 a koeficient povyšujúcich faktorov 1,8,
v Ivanke pri Dunaji použila koeficient všeobecnej situácie 1,05 a koeficient povyšujúcich faktorov 1,10, v
Podunajských Biskupiciach použila koeficient všeobecnej situácie 1,0 a koeficient povyšujúcich faktorov
1,10. Je teda zrejmé, že STU nekonzistentne posudzuje rovnocenné pozemky a určujú cenu podľa
neznámych postupov. Odlišný názor na hodnotu pozemkov stanovený tak v znaleckom posudku ÚEOS

-Komercia ako aj v znaleckom posudku STU mali aj ďalší znalci - Ing. arch. Anna Zajková, ktorá
vypracovala ZP č. 160/2015, čo vyplýva z obsahu znaleckého posudku STU str. 21, ako aj Ing. Milan
Priehradný, ktorý vypracoval ZP č. 49/2015, pričom nimi stanovené ceny za pozemky sú vo výške 92,93
eura/ m2, resp. 92,28 eura/ m2.

8. Žalovaný uviedol, že s poukazom na osobu žalobcu, je aplikácia takých zložiek náhrady ako sú dobré
mravy a morálne hľadisko vyvlastnenia absolútne vylúčená, čo preukazujú verejne známe a dostupné
informácie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že žalobca vedel kadiaľ povedie diaľnica a systematicky
vykupoval pozemky v tejto lokalite od osôb, ktoré o projekte výstavby diaľnice nemali vedomosť. Žalobca
preto celkom zrejme nemá k pozemkom žiadny emocionálny a osobný vzťah a vykupoval ich vedome

len za účelom dosiahnutia zisku. Taktiež sa jedná o žalobcovo podnikateľské riziko, že musel počítať
s tým, že žalovaný nevykúpi, resp. nevyvlastní všetky parcely žalobcu v plnom rozsahu, ktoré v danej
lokalite vykúpil. Pokiaľ ide o cenové údaje spomínané žalobcom uviedol, že každý znalecký posudok
je vypracúvaný individuálne, aby čo možno najpresnejšie ohodnotil tú - ktorú parcelu. Navyše, každá
parcelajeosobitá,pričommôžemaťcelkominécharakteristickévlastnosti,nežináposudzovanáparcela

v rovnakom katastrálnom území. Uvedené odlišnosti sa následne musia odzrkadliť aj na iných vstupných
hodnotách, ako aj na hodnotách početných koeficientov, ktoré je potrebné použiť na vyčíslenie príslušnej
všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

9. Žalobca odmietol, že by v súvislosti s nadobúdaním pozemkov konal nezákonným spôsobom.

Poukázal na to, že ide o činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskými aktivitami. Okrem toho, svoj nárok
neopiera o dobré mravy a iné osobitosti, ale výlučne o trhovú hodnotu pozemkov určených v znaleckých
posudkoch predložených vo vyvlastňovacom konaní. V ďalších podaniach žalobca poukázal na kúpne
zmluvy, na základe ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb parcely, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti
s parcelami v k.ú. Podunajské Biskupice, ktoré mu boli vyvlastnené (ide o parcely ktorých spravodlivej

náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha), pričom kúpna cena, ktorú žalovaný za tieto pozemky
uhradil tretím osoba nebola vo výške 57,32 eura/ m2, ktorá bola žalovaným ponúknutá žalobcovi, ale
žalovaný uhradil tretím osobám kúpnu cenu vo výške 102,20 eura/ m2. Jedná sa pritom o pozemky
v rovnakej kvalite a charakterizácie. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný odkúpil pozemky pod
líniovústavbuodtretíchosôbvobvodeBratislavaIIzasumu186,42eura/m2azasumuvovýške131,92

eura/ m2, pričom tieto pozemky sa navyše nachádzajú aj v ochrannom pásme elektroenergetických
zariadení, ďalej za sumu 99,78 eura/ m2, za sumu 98,95 eura/ m2 a za sumu 89,05 eura/ m2.10. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom spomínaná cena pozemku 186,42 eura/ m2 sa týka
pozemku v katastrálnom území Nivy (m. č. Ružinov) s úplne inou charakteristikou, než majú vyvlastnené
pozemky žalobcu posudzované v tomto súdnom spore. V danom prípade boli predmetom prevodu a

ohodnocovania špecifické pozemky v spojení s prevádzkovou budovou, drevenou budovou (zostava
UNIMO), drobnými stavbami a vonkajšími úpravami. Úlohou znalca bolo teda stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov SO XXX-XX (prevádzková budova)
a SO XXX-XX (zostava UNIMO), vrátane príslušenstva, v k.ú. Nivy pre účely majetkovoprávneho
vysporiadania stavby Rýchlostná cesta R7 N. Ketelec - Bratislava A.. Uviedol tiež, že kúpne zmluvy

s jednotkovou všeobecnou hodnotou pozemkov 85,18 eur/m2, na ktoré poukázal žalobca, uzatváralo
predošlé vedenie žalovaného, pričom aktuálne vedenie žalovaného sa nevie vyjadriť k osobitostiam
tohto prevodu.

11. Žalobca napokon poukázal na to, že náhradou za vyvlastnenie sa má zabezpečiť, aby boli majetkové
pomery vyvlastňovaného po vyvlastnení rovnaké, ako pred ním. Žalovaný svojím konaním zohľadňujúc

výlučne jeho záujmy roztrieštil pôvodne unikátnu nehnuteľnosť (na ktorej mal žalobca spoluvlastnícke
podiely, doplatenia náhrady ktorej sa žalobou domáha) ktorá svojím tvarom (cca 550 m x 400 m) a
pozíciou vytvárala mimoriadne výhodné podmienky pre realizáciu podnikateľských zámerov. V dôsledku
konania žalovaného došlo k rozparcelovaniu tejto jedinečnej parcely až na 28 neforemných a
nepravidelných parciel, pričom žalovaný si vybral na vyvlastnenie len jej hodiace sa časti. Vďaka

rozčleneniu pozemku nastala situácia, že žalobcovi nie je umožnený vstup, resp. iba za neprimeraných
ťažkostí na zostatkové parcely. Navyše tieto zvyškové časti pozemku spadajú aj do tzv. ochranného
pásma diaľnic, čo je len ďalším obmedzením možnosti hospodárneho využitia. Pôvodný pozemok mal
prístup z asfaltovej časti, v jeho ekonomickom dosahu sú umiestnené aj inžinierske siete. Rozdelením
tejto jedinečnej parcely však došlo k tomu, že v obsahu ZP ÚEOS - Komercia, a.s. ako aj znaleckom

posudkuSTUboloumožnenéznalcomskonštatovať,žepozemkysúnepravidelnéhotvaru,bezmožnosti
prístupu po komunikácii a pod. Bolo však povinnosťou znalcov pristupovať k oceneniu pozemku tak, aby
sa zohľadnila jej pôvodná unikátnosť, jej tvar, rozloha, umiestnenie, prístupu z komunikácie, napojenia
na inžinierske siete a pod..

12. Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2018 súd vypočul znalkyňu Ing. Silviu Gregušovú, PhD. ako
jednu z riešiteliek znaleckého posudku STU č. 41/2016, ktorú navrhol vypočuť žalovaný k metodike
a spôsobu vyčíslenia všeobecnej hodnoty oceňovaných pozemkov, pričom táto vo svojej výpovedi
uviedla, že stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov je možné v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z.z. príl. č. 3 tromi metódami, a to metódou polohovej diferenciácie, porovnávacou metódou alebo

výnosovou metódou. Vzhľadom ku skutočnosti, že posledné dve menované metódy nebolo možné
použiť, bola použitá metóda polohovej diferenciácie. K jednotkovej všeobecnej hodnote pozemkov sa
dospelo objektivizáciou jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku pre Bratislavu vo výške 66,39
eura/m2. Objektivizácia prebiehala za použitia objektivizačných koeficientov, koeficient všeobecnej
situácie bol zvolený z kategórie 5 - poľnohospodárske oblasti nad 5000 obyvateľov s hodnotu 1,3;

koeficient intenzity využitia bol stanovený z kategórie 1 s hodnotou 0,9; koeficient dopravných vzťahov
bol stanovený z kategórie 2 s hodnotou 0,85; koeficient obchodnej a priemyselnej polohy bol stanovený
z kategórie 5 - poľnohospodárska poloha s hodnotu 0,9; koeficient technickej infraštruktúry pozemku bol
stanovený pre kategóriu 2 s hodnotou 1,0; koeficient povyšujúcich faktorov bol stanovený z kategórie
2 s hodnotou 1,1 a koeficient redukujúcich faktorov pre kategóriu 1 - nevyskytuje sa s hodnotou 1.

Následne sa dospelo k jednotkovej hodnote pozemku vo výške 65,37 eura/ m2. Čo sa týka znaleckého
posudku č. 7, č. 20 a č. 21/2015 Ing. Čárskeho, č. 8/2015 ÚEOS Komercia, č. 160/2015 Ing. Arch.
Zajkovej a č. 49/2015 Ing. Priehradníka uviedla, že rozdielnosti znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti vyplývajú z rozdielneho pohľadu znalcov na nehnuteľnosti, pričom do ohodnotenia
vstupuje aj fakt, že s týmto typom pozemkov sa na trhu bežne neobchoduje. Znalecké posudky vyššie

uvedených znalcov boli vypracované v prvej polovici leta 2015, znalecký posudok STU bol vypracovaný
od 12/2015 a následne v prvom štvrťroku 2016. Až neskôr prebehli školenia, konferencie, semináre
a rôzne odborné fóra, na ktorých sa riešila problematika ohodnocovania pozemkov pre líniové stavby,
takže znalci ohodnocovali tak, ako vedeli. Vyhláška pripúšťa použitie koeficienta povyšujúcich faktorov
v intervale 1,1 až 3,0, avšak použitie koeficientu v blízko hornej hranice intervalu je pre tento typ

nehnuteľnosti absolútne nevhodné. K fotodokumentácii použitej v znaleckom posudku STU uviedla, že
bola vyhotovená v rámci obhliadky územia dňa 16.12.2015, v danom katastrálnom území riešili viacero
znaleckých posudkov, takže vykonávanie opätovnej ohliadky územia považovali za nehospodárne. V
zmysle vyhlášky fotodokumentácia nie je povinnou prílohou k znaleckému posudku, fotodokumentáciazachytáva územie ako celok, pri obrovskom množstve parciel, ktoré ohodnocovali, nie je možné reálne
odfotiť každú parcelu, keďže parcely nie sú v teréne zreteľné, jednalo sa v podstate o veľké pole.
Uviedla,žetonemaložiadnyvplyvnazáverznaleckéhoposudku.Uviedlatiež,žepozemkyohodnocovali

skupinovo po jednotlivých skupinových územiach, pričom Podunajské N. rozdelili na dve zóny. K
možnosti Ing. Martiny Jurigovej participovať na vypracovaní znaleckého posudku STU uviedla, že
Ing. Jurigová je zamestnaná v znaleckom ústave STU a zatiaľ nie je zapísaná v zozname znalcov,
v roku 2015 bola študentkou špecializovaného vzdelávania v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, je akýmsi koncipientom, ktorý vykonáva pomocné práce na znaleckom posudku

ako administratívne práce, napr. zabezpečovanie listov vlastníctva z katastrálneho portálu, tlač máp,
skenovanie dokumentov, kompletizáciu znaleckého posudku do jedného PDF súboru po ukončení prác
na znaleckom posudku. Menovaná nezasahovala do ohodnotenia pozemkov. Riešiteľmi znaleckého
posudkusúznalcipôsobiacivSTU,ktorísúexpertivdanejproblematike,žiadnypredpisnezakazuje,aby
riešiteľomznaleckéhoposudkubolajneznalec,avšakznaleckýposudoknesmiebyťpodpísanýriešiteľmi
posudku,aleosobouzodpovednouzavýkonznaleckejčinnostivdanomodboreaštatutáromznaleckého

ústavu. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či existencia územného rozhodnutia môže byť rozdelená
do viacerých koeficientov, uviedla, že to je možné, vyhláška to umožňuje, poskytuje to znalcovi voľné
ruky pri ohodnotení nehnuteľnosti. Znalec má vychádzať z východiskových hodnôt pre Bratislavu, ktorá
je 66,39 eura/m2 a následne túto cenu objektivizuje smerom nahor alebo nadol s použitím ďalších
koeficientov. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či považuje povyšujúci faktor použitý p. Čárskym

vo výške 1,30 resp. 1,27 za nespĺňajúci odporúčanie vyplývajúce zo Zborníka prednášok zo seminára
k vyhláške č. 492/2004 Z.z. vydaného Žilinskou univerzitou, uviedla, že nie, nepovažuje. Zborník nemá
záväzný charakter, ale vzhľadom k tomu že ho vydalo Metodické rezortné centrum MS SR v oblasti
znaleckej činnosti, ktorým je Žilinská univerzita, znalci sa ním riadia. Na otázku právnej zástupkyne
žalobcu, či je použitie iného povyšujúceho faktora než využilo STU chybou, uviedla, že nie, je to na

tom znalcovi, či sa pod taký znalecký posudok podpíše, ale použitie vyššie faktora resp. blízko hornej
hraniceintervalumôžespôsobiťnadhodnoteniepozemkunam2.Naotázkuprávnejzástupkynežalobcu,
prečo sa v ZP STU na jednom mieste píše, že realitné ponuky nie sú spoľahlivým porovnávateľným
podkladom pre určenie ceny nehnuteľnosti, avšak na str. 16 už sa uvádza, že sa cena určovala aj s
ohľadom na pohyb na realitnom trhu, uviedla, že znalci si pri vypracovaní posudku robia predbežnú

analýzu ponukových cien pozemkov v danej lokalite aj pre iný účel využitia, pretože ceny pozemkov
pod cestami tvoria isté percento z ceny pozemkov pre tento účel využitia. Preto pri ohodnotení pozemku
prihliadali aj na všeobecný pohyb na trhu s nehnuteľnosťami v danom území. K podpisovaniu Doc.
Petrákovej pod ZP STU uviedla, že znalecký úkon znaleckého ústavu musí v zmysle zákona podpisovať
osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore, v tomto prípade sa jednalo o odbor

stavebníctvo, pričom Doc. Petráková je znalcom v odbore stavebníctvo.

13. Žalobca poukázal na to, že znalkyňa nevysvetlila, prečo použitie koeficienta povyšujúcich faktorov
v blízkosti hornej hranici intervalu pre tento typ nehnuteľnosti nie je vhodný. Pritom legislatíva takéto
využitie znalcom výslovne umožňuje a jeho využitie je vždy na odbornom zvážení znalca. K použitej

fotodokumentácii žalobca uviedol, že hoci nemusí byť prílohou znaleckého posudku, ak už je jeho
súčasťou, nesmie byť zavádzajúca, tak ako tomu je v tomto prípade. Použité fotografie sa netýkajú
oceňovaných parciel, je preto otázne, ako a či bola spravená obhliadka miesta, či sa relevantne skúmal
skutkový stav, možnosti napojenia na infraštruktúru, možnosti objektívneho stanovenia povyšujúcich a
redukujúcich faktorov a pod. Tiež uviedol, že riešiteľom posudku môžu byť iba znalci. Poukázal na to,

že východisková cena je pevne stanovená vyhláškou MS SR č. 492/2004, t.j. táto východisková cena
je cenou základnou a nezohľadňujúcou žiadne faktory. Každý jeden znalec (aj STU) vychádzal z tejto
základnej ceny 66,39 eura/ m2, v ktorej nie je a nebola zohľadnená žiadna skutočnosť, teda ani zmena
účelu využitia. Preto nie je možné brať zreteľ na opakované vyjadrenia riešiteľov STU v ich znaleckých
posudkoch o tom, že povyšujúci koeficient nemal byť použitý v hornej hranici, nakoľko zmena účelu

využitia je zohľadnená vo východiskovej cene. Napokon poukázal na to, že v znaleckom posudku STU č.
39/2016 sa oceňovala okrem iného aj parc. č. XXXX/XX, pričom pre danú parcelu nebola použitá žiadna
hladina povyšujúceho koeficienta, t.j. bolo uvedené 1,0 z dôvodu, že „povyšujúci faktor sa nevyskytuje“.
ZnaleckýmposudkomSTUč.35/2016saokreminéhooceňovaliparc.č.XXXX/XXXaXXXX/XXX,medzi
ktorými je umiestnená parc. č. XXXX/XX, a pri týchto parcelách bol už využitý povyšujúci faktor 1,3, a

to z dôvodu „existencie územného rozhodnutia ako aj z dôvodu existencie projektovej prípravy“. Všetky
tieto tri parcely sú v celosti zasiahnuté výstavbou líniovej stavby. Použitie povyšujúceho koeficienta zo
strany STU je tak absolútne nelogické, nejasné, nezrozumiteľné. K podpisovaniu Doc. Ing. Petrákovej
na znaleckom posudku STU uviedol, že z verejne dostupných informácií nie je preukázané, že bybola v rozhodnom období podpisovania znaleckých posudkov STU spoločníkom, členom, štátnym
zamestnancom, štatutárnym orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu právnickej osoby, čo s
poukazomnazákonč.382/2004Z.z.,§6ods.1písm.c/,malabyť.Napokonuviedol,žedisponujeďalším

znaleckým posudkom č. 75/2018 vypracovanom Ing. Grexovou, ktorým došlo k ohodnoteniu pozemkov
vo výške 91,14 eura/m2, pričom ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú bezprostredne v blízkosti jeho
vyvlastnených pozemkov, keďže tieto pozemky pôvodne tvorili jednu celistvú parcelu.

14. Žalovaný v nadväznosti na to navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, nakoľko mal za to, že s poukazom na početnosť znaleckých
posudkov predložených v rámci konania a odbornú zložitosť hodnotenia záverov týchto znaleckých
posudkov, ako aj s poukazom na závery týchto znaleckých posudkov, ktoré si značne odporujú a aj
s poukazom na hodnotu sporu sa jedná o obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké a
odborné posúdenie v zmysle § 207 ods. 2 C.s.p.. Rovnako je evidentné, že v zrejmom rozpore sú aj
závery znalcov.

15. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

15.1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava
vydaldňa22.03.2016rozhodnutieč.OU-BA-Pprávoplatnédňa21.04.2016(č.l.5-9spisu),ktorýmokrem

inéhovyvlastnilpozemkyvovlastníctveaspoluvlastníctvežalobcuvprospechžalovanéhonachádzajúce
sa v k.ú. A. N., okres Bratislava II, obec: BA - m.č. A. N., nasledovne:
- parcelu reg. „E“, č. XXXX/X, orná pôda o výmere 42 994 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1/2 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/
XX o výmere 16 177 m2, z pôvodnej parc. „E“ č. XXXX/X),

- parcelu reg. „E“, č. XXXX, ostatné plochy o výmere 2 334 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 5/80 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/
XX o výmere 115 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 36 m2, z pôvodnej parc. „E“ č. XXXX),
- parcelu reg. „C“, č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 5 033 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1/2 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/

XX o výmere 5 033 m2),
spolu parcely o celkovej výmere 10 614,44 m2, čo zodpovedá vlastníckym a spoluvlastníckym podielom
žalobcu, a to ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 41/2016 vyhotoveným dňa
09.03.2016 Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou STU, Ústavom súdneho
znalectva, Radlinského 11, Bratislava, spolu vo výške 693 865,94 eura, čomu zodpovedá hodnota

pozemkov 65,37 eura/ m2. Okresný úrad Bratislava začal vyvlastňovacie konanie na základe podania
žalovaného označené ako „Rýchlostná cesta R7 Bratislava - Dunajská Lužná k.ú. A. N. - návrh na
vyvlastnenie nehnuteľností, pričom jednou z vyvlastňovaných osôb bol žalobca. Vo vyvlastňovacom
konaní žalovaný predložil znalecký posudok č. 8/2015 vyhotovený spoločnosťou ÚEOS - Komercia,
a.s., Ružová dolina 27, Bratislava (č.l. 87-96 spisu), v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota

vyvlastňovaných pozemkov bola ku dňu 13.01.2015 vo výške 47,77 eura/ m2. Zo strany žalobcu
boli vo vyvlastňovacom konaní predložené znalecké posudky č. 7/2015, č. 20/2015 a č. 21/2015
vypracované Ing. Ivanom Čárskym, súdnym znalcom, so sídlom Pri kríži 10, 841 02 Bratislava (č.l.
10-42 spisu). V zmysle znaleckého posudku č. 7/2015 jednotková všeobecná hodnota pozemku parc.
č. XXXX/XX bola ku dňu 02.04.2015 vo výške 92,28 eura/m2), v zmysle znaleckého posudku č.

20/2015 jednotková všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/XX bola ku dňu 07.05.2015 vo výške
98,65 eura/ m2, v zmysle znaleckého posudku č. 21/2015 jednotková všeobecná hodnota pozemku
č. XXXX/XX a č. XXXX/XX bola ku dňu 07.05.2015 vo výške 98,65 eura/m2. Z dôvodu rozdielne
stanovených všeobecných hodnôt pozemkov si Okresný úrad Bratislava nechal vypracovať znalecký
posudok č. 41/2016 zo dňa 09.03.2016 vyhotovený Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave,

Stavebnou fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, Radlinského 11, Bratislava (č.l. 250-291 spisu),
v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov žalobcu bola ku dňu
16.12.2015 vo výške 65,37 eura/m2. V znaleckom posudku STU č. 41/2016 bolo zároveň konštatované,
že jednotková všeobecná hodnota pozemku 47,77 eura/m2 stanovená znaleckou organizáciou ÚEOS-
Komercia, a. s. Bratislava v znaleckom posudku č. 8/2015 sa javí vzhľadom k typu nehnuteľnosti,

jej polohe, súčasnému a budúcemu využitiu a vzhľadom k okolitej zástavbe a prírodným prekážkam
obmedzujúcich využitie pozemkov, ako podhodnotená; jednotková všeobecná hodnota pozemku 92,28
eura/m2 stanovená znalcom Ing. Ivanom Čárskym v znaleckom posudku č. 7/2015 a jednotková
všeobecná hodnota pozemku 98,65 eura/m2 stanovená znalcom Ing. Ivanom Čárskym v znaleckýchposudkoch č. 20/2015 a 21/2015 sa javí vzhľadom k typu nehnuteľnosti, jej polohe, súčasnému a
budúcemu využitiu a vzhľadom k okolitej zástavbe a prírodným prekážkam obmedzujúcich využitie
pozemkov, ako nadhodnotená. V znaleckom posudku STU č. 41/2016 sa znalci vyjadrili aj k odlišnostiam

v znaleckých posudkoch č. 3/2015 znaleckej organizácie Slovenský certifikačný a znalecký ústav, a.s.
Žilina, č. 160/2015 znalkyne Ing. Arch. Anny Zajkovej a č. 49/2015 znalca Ing. Milana Priehradného,
ktoré oceňovali iné pozemky v k.ú. Podunajské Biskupice pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby
ako v prípade žalobcu. V znaleckom posudku č. 160/2015 znalkyne Ing. Arch. Anny Zajkovej bola
stanovená jednotková všeobecná hodnota pozemkov vo výške 92,93 eura/ m2 a v znaleckom posudku

č. 49/2015 znalca Ing. Milana Priehradného vo výške 92,28 eura/ m2. K týmto znaleckým posudkom bolo
zhodne uvedené, že jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa javí vzhľadom k typu nehnuteľnosti,
jej polohe, súčasnému a budúcemu využitiu a vzhľadom k okolitej zástavbe a prírodným prekážkam
obmedzujúcich využitie pozemkov, ako nadhodnotená. K znaleckému posudku č. 3/2015 znaleckej
organizácie Slovenský certifikačný a znalecký ústav, a.s. Žilina sa znalci nevyjadrovali z dôvodu, že
znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok nad rámec svojich kompetencií, keď v zozname

znalcov je zapísaná v inom znaleckom odvetví. Všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým
posudkom STU č. 41/2016 zobral Okresný úrad Bratislava za základ pre stanovenie náhrady za
vyvlastnenie vyplatenej žalobcovi vo výške spolu 693 865,94 eura. Uvedený skutkový stav nebol medzi
stranami sporný. Spornou bola výška náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi vyplatená zo strany
žalovaného, a ktorú žalobca nepovažoval za primeranú náhradu.

15.2. Žalobca predložil v konaní súkromný znalecký posudok č. 140/2017 zo dňa 19.10.2017 v spojení
s dodatkom zo dňa 10.12.2017 (č.l. 124-183 a 293 spisu) vypracovaný Ing. Petrom Villantom, ktorý
obsahoval doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., preto mal rovnakú povahu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého posudku jednotková všeobecná

hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX
bola ku dňu vyvlastnenia 22.03.2016 vo výške 100,18 eura/ m2.

15.3. Z kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,

XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX v spojení s kópiou katastrálnej
mapy, odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre
k.ú. A. N., obec: BA-m.č. A. Biskupice, okres N. II (č.l. 489-528 spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od
tretích osôb pozemky v k.ú. Podunajské N. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký

účel (výstavba rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eura/ m2.

15.4. Z cenovej mapy v spojení s odkazom na databázu kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-SO XXX-XX/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX a zo samotných
kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-SO XXX-XX/XXXX, SO XXX-XX/XXXX, XXXXX/

KZ-XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX (č.l. 548-549, 643-663 spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil
od tretích osôb pozemky v k.ú. Nivy pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu
za jednotkovú kúpnu cenu 99,78 eura/ m2 (parc. č. XXXXX/XX), 186,42 eura/ m2 (parc. č. XXXX/XX,
XXXXX/XXX), 131,92 eura/ m2 (parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/XXX), 98,95 eura/
m2 (parc. č. XXXXX/XXX), 89,05 eura/ m2 (parc. č. 23014/4), pričom uvedené pozemky sa nachádzali

v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene.

15.5. Z cenovej mapy, mapy umiestnenia pozemkov a odkazu na databázu kúpnych zmlúv (č.l. 550-552
spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v
prípade žalobcu pozemky v lokalite Vajnory za jednotkovú kúpnu cenu 86,24 eura/ m2, 85,18 eura/ m2 a

92,72 eura/ m2, v lokalite Svätý Jur za jednotkovú kúpnu cenu 80,91 eura/ m2, v lokalite Ivanka pri Dunaji
za jednotkovú kúpnu cenu 86,24 eura/ m2, v lokalite Farná za jednotkovú kúpnu cenu 80,24 eura/ m2.

15.6. Z cenovej mapy v spojení s mapami pozemkov a priloženými kúpnymi zmluvami (č.l. 553-587
spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby líniovej stavby pozemky v lokalite

Košice - Šaca za jednotkovú kúpnu cenu 68,70 eura/ m2 (pozemky pod vedením vysokého napätia a v
ochrannom pásme železnice /jeden z pozemkov s charakteristikou - vodné plochy/), v lokalite Banská
Bystrica za jednotkovú kúpnu cenu 105,54 eura/ m2, v lokalite Prešov za jednotkovú kúpnu cenu 103,57
eura/ m2, v lokalite Nitra za jednotkovú kúpnu cenu 96,75 eura/ m2.15.7. Zo znaleckého posudku č. 75/2018 Ing. Martiny Grexovej (č.l. 762-889 spisu), ktorý si súd
pripojil z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/36/2017 medzi rovnakými stranami s

rovnakým predmetom konania líšiacim sa iba rozdielnymi parcelnými číslami pozemkov, súd zistil,
že jednotková všeobecná hodnota pozemkov v k.ú. Podunajské Biskupice určených na vyvlastnenie
za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby v bezprostrednej blízkosti pozemkov, ktorých zvýšenia
primeranej náhrady za vyvlastnenie sa žalobca domáha v tomto konaní, bola ku dňu 28.11.2016 vo
výške 91,14 eura/ m2.

16. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

16.1. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16.2. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

16.3. Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vo verejnom záujme možno vec

vyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,
len na tento účel a za náhradu.

16.4. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

16.5. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
podľatrhovejcenyurčenejznaleckýmposudkom.Naúčelytohtozákonasazatrhovúcenunehnuteľnosti
považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v

porovnateľnej kvalite.

16.6. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zákon č. 129/1996 Zb.“) ak v konaní nedôjde
medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení

určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný
určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že náhrada za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vo forme
vyvlastnenia musí byť primeraná. K primeranosti náhrady za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku „...musí

zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany
základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom pomere
k trhovej hodnote majetku.“, „...v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v rozumnom
pomere k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny“ (Vistins a Perepjolkins
proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu, ktorej

výška je „...rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný
záujem (...) by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)“ (Saint monastres proti
Grécku zo dňa 09.12.1994). K ďalším rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa
primeranej náhrady za vyvlastnenie prov. napr. rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti Grécku
a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Najvyšší súd Slovenskej republiky

k problematike primeranej náhrady za vyvlastnenie uviedol: „skutočnosť, že trhová cena je určená
znaleckým posudkom vyvlastňovateľa, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so
zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti.
Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami,ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných
prác“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2008). Otázka primeranosti
náhrady bola riešená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS

18/02-22 zo dňa 13.05.2004, nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 37/1995). Pre úplnosť súd uvádza,
že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo výnimočných prípadoch pripúšťa poskytnutie aj
nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak táto „má povahu
výnimky z pravidla; case-law Súdu ho akceptuje iba vo „výnimočných prípadoch“, „only in exceptional
circumstances“ (The Holy Monasteries v. Greece, § 71). Existencia verejného záujmu na zásahu do práv

vlastníka sama o sebe neopodstatňuje upustenie od kompenzácie v plnej výške („in full market value“)
a jej nahradenie zníženou kompenzáciou. Ak by každý politický, ekonomický, sociálny, etc. záujem
ospravedlňoval zníženie odškodného pod plnú trhovú hodnotu, narušila by sa zásada spravodlivej
rovnováhy na škodu vyvlastneného vlastníka. Preto štát v konaní pred Súdom zaťažuje dôkazné
bremeno o tom, že zníženie kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty je opodstatnené.“ (Urbárska
obec Trenčianske Biskupice v. Slovensko č. 74258/01 zo dňa 27.11.2007). K danému súd uvádza, že

v prejednávanom prípade takéto výnimočné okolnosti nielenže nezistil, ale tieto ani neboli zo strany
žalovaného tvrdené.

18. Z uvedeného je zrejmé, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je náhrada, ktorá sa poskytuje
v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla, tzn.

že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním.
Primeranou náhradou sa teda v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje zásadne cena,
za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase uskutočnenia právneho úkonu
alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by tak mala odrážať trhovú cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite, čo má svoj

odraz aj v zákonnej úprave (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.).

19. Predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie vyššej náhrady za
vyvlastnenie jeho pozemkov ako bola určená a žalobcovi vyplatená vo vyvlastňovacom konaní. Medzi
stranami bolo sporné, aká je trhová cena vyvlastnených pozemkov žalobcu. Žalovaný poukazoval na

znalecký posudok STU č. 41/2016 v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených
pozemkov žalobcu bola vo výške 65,37 eura/ m2. Žalobca poukazoval na znalecké posudky č.
7/2015, č. 20/2015 a č. 21/2015 vypracované Ing. Ivanom Čárskym, v zmysle ktorých jednotková
všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/XX bola vo výške 92,28 eura/ m2 (znalecký posudok
č. 7/2015), jednotková všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/XX bola vo výške 98,65 eura/

m2 (znalecký posudok č. 20/2015), jednotková všeobecná hodnota pozemku parac. č. XXXX/XX a
č. XXXX/XX bola vo výške 98,65 eura/ m2 (znalecký posudok č. 21/2015). Podľa týchto znaleckých
posudkov žalobca aj vyčíslil žalovanú sumu, a to ako rozdiel medzi sumou vyplatenou žalobcovi ako
primeraná náhrada za vyvlastnenie jeho pozemkov vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého
posudku STU č. 41/2016 a sumou stanovenou v znaleckých posudkoch č. 7/2015, č. 20/2015 a č.

21/2015 vypracovaných Ing. Ivanom Čárskym. K uvedeným znaleckým posudkom (STU č. 41/2016,
č. 7/2015, č. 20/2015 a č. 21/2015 Ing. Ivana Čárskeho) súd v súhrne uvádza, že tieto nemali
povahu súkromných znaleckých posudkov resp. znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca,
ale išlo o listinné dôkazy predložené z vyvlastňovacieho konania vedeného pred Okresným úradom
Bratislava, v ktorom došlo k vyvlastneniu pozemkov žalobcu (rozhodnutím zo dňa 22.03.2016 č. OU-

BA-P Keďže k uvedeným listinným dôkazom bolo v súdnom konaní z obidvoch strán vznesených
množstvo námietok, žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. 140/2017 Ing.
Petra Villanta, ktorý obsahoval doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., preto mal rovnakú povahu
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého posudku
jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov bola vo výške 100,18 eura/ m2. Tento

znalecký posudok súd vzal za základ svojho rozhodnutia, keďže nebol kvalifikovane zo strany
žalovaného spochybnený. Všetky námietky žalovaného sa týkali „znaleckých posudkov“ č. 7/2015, č.
20/2015 a č. 21/2015 Ing. Ivana Čárskeho z vyvlastňovacieho konania ako reakcia žalovaného na
námietky žalobcu k „znaleckému posudku“ STU č. 41/2016. Tieto námietky strán však v konečnom
dôsledku (v dôsledku predloženia súkromného znaleckého posudku č. 140/2017 Ing. Petra Villanta)

nemali žiadny podstatný význam pre rozhodnutie súdu, preto súd ani nepovažoval za potrebné sa
nimi osobitne na tomto mieste zaoberať. Závery súkromného znaleckého posudku č. 140/2017 Ing.
Petra Villanta boli pritom v súlade aj s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom na podporu jeho
argumentácie, že náhrada za vyvlastnenie stanovená vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckéhoposudku STU č. 41/2016 nebola primeraná, nakoľko nezodpovedala trhovej cene pozemkov. Išlo o
kúpne zmluvy č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/
XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-

X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/
KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX v spojení s kópiou katastrálnej mapy,
odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. A.
N., obec: BA-m.č. A. N., okres Bratislava II, podľa ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky
v k.ú. A. N. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel (výstavba rovnakej

líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 eura/ m2. Žalovaný pritom uvedený rozdiel v cene
(oproti cene ponúknutej žalobcovi na odkúpenie a cene, za ktorú boli pozemky žalobcu v konečnom
dôsledku vyvlastnené) nevedel dostatočne presvedčivo vysvetliť, keď argument žalovaného, že tieto
kúpne zmluvy uzatváralo predchádzajúce vedenie žalovaného a terajšie vedenie sa nevie k tomu
vyjadriť, považoval súd bez právnej relevancie. Ďalej išlo kúpne zmluvy č. Q.XX/KZ-XXXX/XXXX,
XXXXX/KZ-SO XXX-XX/XXXX, SO XXX-03/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX, XXXXX/KZ-XXXX/XXXX,

podľa ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v k.ú. Nivy, okres BA-m.č. Ružinov, okres
Bratislava II pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu za jednotkovú kúpnu
cenu 99,78 eura/ m2 (parc. č. XXXXX/XX), 186,42 eura/ m2 (parc. č. XXXX/XX, XXXXX/XXX, 131,92
eura/ m2 (parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/XXX), 98,95 eura/ m2 (parc. č. XXXXX/
XXX), 89,05 eura/ m2 (parc. č. XXXXX/X), pričom uvedené pozemky sa navyše (na rozdiel od pozemkov

žalobcu) nachádzali v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene.
Žalovaný poukazoval na to, že uvedené ceny sa týkajú pozemkov v inom katastrálnom území (Nivy)
s inou charakteristikou, pričom jednotková cena pozemku 186,42 eur/ m2 sa týkala pozemku, kde
predmetom prevodu a ohodnocovania bol špecifický pozemok v spojení s prevádzkovou budovou,
drevenou budovou (zostava UNIMO), drobnými stavbami a vonkajšími úpravami. Úlohou znalca tak

bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených na demolácie stavebných objektov SO
XXX-XX (prevádzková budova) a SO 060-03 (zostava UNIMO), vrátane príslušenstva. K tomu súd
uvádza, že samotná skutočnosť, že uvedené pozemky sa nachádzali v inom katastrálnom území ako
vyvlastnenépozemkyžalobcunijakonediskvalifikujemožnosťpoužiťichakodôkazoneprimeranenízkej
hodnote vyvlastnených pozemkov žalobcu. Katastrálne územie Nivy a katastrálne územie Podunajské

Biskupice sa nachádzajú v tesnej blízkosti, mestská časť hlavného mesta Bratislavy Ružinov (do
ktorej patrí katastrálne územie Nivy) a mestská časť hlavného mesta Bratislavy Podunajské Biskupice
spolu bezprostredne susedia, obe katastrálne územia spadajú do okresu Bratislava II a tvoria územný
obvod hlavného mesta Bratislavy. Ak žalovaný poukazoval na inú charakteristiku uvedených pozemkov,
nijako túto charakteristiku nešpecifikoval a neuviedol nič, čo by odôvodňovalo také výrazné rozdiely v

cenáchtýchtopozemkovoprotivyvlastnenýmpozemkomžalobcu.Predmetnépozemkybolivykupované
za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby, pričom navyše sa nachádzali v ochrannom pásme
energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene (čo má nepochybne negatívny vplyv na ich
hodnotu). Pokiaľ žalovaný poukazoval na špecifickosť pozemku s jednotkovou cenou 186,42 eur/ m2,
ktorý bol spojený s prevádzkovou budovou, drevenou budovou (zostava UNIMO), drobnými stavbami a

vonkajšími úpravami, a teda úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností určených
na demolácie stavebných objektov SO XXX-XX (prevádzková budova) a SO XXX-XX (zostava UNIMO),
vrátane príslušenstva, tak k tomu súd uvádza, že táto okolnosť mohla mať na hodnotu pozemku skôr
negatívny vplyv (keďže s pozemkom boli spojené zvýšené náklady na demoláciu stavebných objektov
nachádzajúcich sa na ňom), pričom pozemok a stavebné objekty boli oceňované samostatne (ako to

vyplýva z kúpnej zmluvy č. XXXX/KZ-SO XXX-XX/XXXX, SO XXX-XX/XXXX, 3201/KZ-5973/2015 /č.l.
661-663 spisu/). Aj z cenovej mapy predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný odkúpil od tretích osôb
pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu pozemky v lokalite Vajnory, Svätý
Jur, Ivanka pri Dunaji a Farná za vyššie ceny ako v prípade žalobcu. Takto postupoval aj v prípade
pozemkov v lokalite Košice - Šaca, Banská Bystrica, Prešov a Nitra. Je pritom všeobecne známou

skutočnosťou, že pozemky v blízkosti hlavného mesta Bratislavy (resp. priamo v jeho územnom obvode)
majú vyššiu hodnotu ako pozemky v iných častiach Slovenskej republiky. Ani uvedený rozdiel žalovaný
hodnoverne nevysvetlil, pričom iba jeho všeobecné poukazovanie na možnú inú charakteristiku a
osobitosti pozemkov bez ich bližšej špecifikácie a konkretizácie považoval súd (ako už uviedol vyššie) za
nepostačujúce.Súdpritompoukazujenato,žejednotkovávšeobecnáhodnotavyvlastnenýchpozemkov

žalobcu stanovená vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 41/2016 bola
dokonca nižšia ako jednotková východisková hodnota pozemku stanovená pre Bratislavu vyhláškou č.
492/2004 Z.z., príloha č. 3, časť E.3.1., z ktorej hodnoty sa vychádza a prostredníctvom objektivizačných
faktorov (jednotlivých objektivizačných koeficientov) sa stanoví konečná všeobecná hodnota pozemku(trhová cena). Napokon súd poukazuje na znalecký posudok č. 75/2018 Ing. Martiny Grexovej (ktorý
bol predložený v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/36/2017 medzi rovnakými stranami
s rovnakým predmetom konania líšiacim sa len rozdielnymi parcelnými číslami pozemkov žalobcu

nachádzajúcich sa v rovnakom katastrálnom území), ktorý rovnako obsahoval doložku v zmysle §
209 ods. 2 C.s.p., a podľa ktorého jednotková všeobecná hodnota pozemkov v k.ú. Podunajské
Biskupice určených na vyvlastnenie za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby v bezprostrednej
blízkosti pozemkov žalobcu bola ku dňu 28.11.2016 vo výške 91,14 eura/ m2. Všetky uvedené dôkazy
súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu

bol dostatočne preukázaný a podľa práva daný. Všetky uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti
viedli k jednoznačnému záveru, že všeobecná hodnota pozemkov, t.j. trhová cena vyvlastnených
pozemkov žalobcu vo vyvlastňovacom konaní nebola určená správne. Súd pri rozhodovaní vychádzal
zo všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom znaleckom posudku č.
140/2017 Ing. Petra Villanta, podľa ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov
bola vo výške 100,18 eura/ m2. Keďže žalobca pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z jednotkovej

všeobecnej hodnoty pozemkov vo výške 92,28 eura/ m2 (pozemok parc. č. XXXX/XX), vo výške 98,65
eura/m2(pozemokparc.č.XXXX/XX)avovýške98,65eura/m2(pozemokparc.č.XXXX/XXač.XXXX/
XX) podľa znaleckých posudkov č. 7/2015, č. 20/2015 a č. 21/2015 vypracovaných Ing. Ivanom Čárskym
a predložených žalobcom vo vyvlastňovacom konaní, a žalovanú sumu určil ako rozdiel medzi sumou
vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní (na základe znaleckého posudku STU č. 41/2016) a

sumou stanovenou v znaleckých posudkoch č. 7/2015, č. 20/2015 a č. 21/2015 vypracovaných Ing.
Ivanom Čárskym, súd viazaný žalobným návrhom vyhovel žalobe v celom rozsahu.

20. Žalovaný poukazoval na odborné stanovisko STU č. 35/2019 zo dňa 09.05.2019 (č.l. 618-663
spisu) vypracované pre účely iného súdneho konania, predmetom ktorého bolo posúdenie správnosti

metodického postupu v znaleckých posudkoch č. 7/2015 Ing. Ivana Čárskeho, č. 3/2015 znaleckej
organizácie Slovenský certifikačný a znalecký ústav, a.s. Žilina a č. 147/2017 Ing. Petra Villanta. Keďže
súd pri rozhodovaní nevychádzal ani z jedného z uvedených znaleckých posudkov, súd považoval
predmetné odborné stanovisko pre účely tohto súdneho konania za irelevantné. To isté možno pritom
povedať aj o odbornom stanovisku STU č. 38/2019 zo dňa 10.05.2019 (č.l. 739-757 spisu). Napriek tomu

súd pre úplnosť uvádza, že predmetné odborné stanoviská vypracoval ten istý subjekt (dokonca tí istí
znalci), ktorý podal znalecký posudok č. 41/2016. Nejde teda o objektívny názor na veci nezaujatého
subjektu. Pre podporu správnosti záverov súkromného znaleckého posudku č. 140/2017 Ing. Petra
Villanta súd v nadväznosti na námietky obsiahnuté v predmetných stanoviskách (k iným znaleckým
posudkom netýkajúcim sa prejednávanej veci) a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádza, že

znalec Ing. Peter Villant postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov podľa
právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému sa ohodnocovali vyvlastnené pozemky
žalobcu, t.j. ku dňu vyvlastnenia (ako to vyplýva z doplnenia znaleckého posudku č. 140/2017 /č.l.
293 spisu/). Znalec Ing. Peter Villant použil v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov koeficient povyšujúcich faktorov (na ktorý bolo zo strany žalovaného najviac

poukazované ako na nadhodnotený) v hodnote 1,80 z intervalu 1,01 - 3,0. Znalec teda nevybočil z medzí
stanovených právnymi predpismi (vyhláškou č. 492/2004 Z.z.), pričom zvolenú hodnotu nie je možné
považovať ani za neprimerane vysokú, keďže sa nachádza v spodnej polovici určeného intervalu. To isté
možno pritom povedať aj o ostatných koeficientoch použitých znalcom pri stanovení všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov. Výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení

znalca a pokiaľ neprekročí určený interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie
je možné považovať za pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru
znaleckého posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily, ak použije hodnotu koeficientu
v inej výške ako je predstava žalovaného. Znalec Ing. Peter Villant pristupoval v znaleckom posudku
ku každému ohodnocovanému pozemku individuálne so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich

do hodnoty pozemku. Znalecký posudok č. 140/2017 Ing. Petra Villanta obsahoval všetky formálne
náležitostivyžadovanéprávnymipredpismi,jehozáverybolináležiteodôvodnené apodloženéobsahom
znaleckého posudku, v znaleckom posudku prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal
vysporiadať, znalecký posudok je jasný, úplný a zrozumiteľný, jeho závery sú podložené výsledkom
konania a sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi (na ktoré súd poukazoval vyššie v rámci odôvodnenia

tohto rozsudku). Znalecký posudok tak spĺňal všetky formálne ako aj obsahové náležitosti. Preto
súd z neho vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov žalobcu, keďže v
ňom neidentifikoval žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o správnosti záveru znaleckého
posudku.21. Z uvedeného dôvodu súd zároveň nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého
dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Navyše pre uvedený postup

neboli splnené ani zákonné podmienky. Podľa § 207 ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si
osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danom prípade nebola
splnená ani jedna z uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil kvalifikovanú úroveň náročnosti
práce pre znalecký ústav na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť závažného prípadu. Stanovenie

hodnoty pozemku (dokonca bez stavby) nie je možné považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci
si osobitné vedecké posúdenie. V zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky je v rámci odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zapísaných množstvo znalcov (prekračujúci
počet tisícšesťsto). Principiálne teda nejde o oblasť, ktorá by si vyžadovala osobitné vedecké posúdenie.
Súd síce pripúšťa, že v určitých výnimočných prípadoch sa môže vyskytnúť potreba ustanoviť znalecký
ústav aj k otázke odhadu hodnoty nehnuteľnosti, avšak bez výnimky pôjde vždy o stavbu (napríklad

významnúkultúrnučihistorickúpamiatku),anieosamostatnépozemky(akotomubolovposudzovanom
prípade). Zároveň nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to, že by závery znalcov boli v zrejmom
rozpore. Ako už súd uviedol vyššie, v konaní bol predložený iba jeden znalecký posudok (súkromný
znalecký posudok č. 140/2017 Ing. Petra Villanta). Žalovaný žiadny znalecký posudok (majúci povahu
znaleckého posudku) v konaní nepredložil (hoci mu v tom nič nebránilo, rovnako ako žalobcovi, ktorý

na rozdiel od neho túto možnosť využil), preto nebolo možné konštatovať, že by závery znalcov boli v
zrejmom rozpore. Ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti znaleckého posudku č. 140/2017 Ing. Petra
Villanta, mohol navrhnúť jeho výsluch za účelom podania vysvetlenia, avšak ani túto možnosť nevyužil.

22. Celkom na záver súd poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 40Co/62/2019-983

zo dňa 25.07.2019 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4C/12/2017-597 zo dňa 10.07.2018, ktorým
prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe toho istého žalobcu proti rovnakému žalovanému
v takmer identickej veci ako bola prejednávaná vec (líšiacej sa iba rozdielnymi parcelnými číslami
pozemkov nachádzajúcich sa v rovnakom katastrálnom území). Prvoinštančný súd pritom rozhodol
rovnako bez potreby nariadenia znaleckého dokazovania a ani odvolací súd v odvolacom konaní

nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline.

23. Na základe všetkých uvedených dôvodov možno uzavrieť, že nárok žalobcu na doplatenie náhrady
za vyvlastnenie jeho pozemkov vyplatenej mu vo vyvlastňovacom konaní bol preukázaný a podľa práva

daný, preto súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262

ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.