Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1118208570.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIsudkyňouMgr.KatarínouŠkultétyovouvprávnejvecimanžela,navrhovateľa:X.
F., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. augusta XX/B, XXX XX J., toho času bytom G. XX, XXX
XX J., zastúpeného JUDr. Pavlom Tornošom, advokátom, so sídlom Tomášikova 50D, 831 04 Bratislava,
proti manželke: C.. O. F., rodenej D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. augusta XX/B, XXX
XX J., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou C., bytom D., J., o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. F., narodenému XX.XX.XXXX a E. F., narodenému
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so
sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo X. F., nar. XX.X.XXXX a C.. O. F., rod. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Bratislava-O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Bratislava-O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Maloletý C. F., nar.X.X.XXXX (ďalej len „maloletý C.“) sa na čas po rozvode zveruje do osobnej
starostlivosti otca.
III. Zastupovať maloletého C. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Matka je povinná platiť výživné na maloletého C. v sume 200 eur mesačne vždy do 15.dňa v
mesiaci vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
V. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. F. jedenkrát v týždni v rozsahu 2 hodín za

prítomnosti a asistencie odborného zamestnanca neziskovej organizácie Spoločnosť priateľov detí z
detských domovov Úsmev ako dar, Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava. Presný čas a miesto stretnutia
určí príslušné zariadenie. Súd ukladá otcovi povinnosť zabezpečiť účasť maloletého C. na stretnutiach
v čase a mieste, určenom Úsmev ako dar.
VI. Súd vyslovuje predbežnú vykonateľnosť výroku V. rozsudku o úprave asistovaného styku.
VII. Maloletý E. F., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „maloletý E.“) sa zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov.

Matka bude osobnú starostlivosť o maloletého E. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku, s
výnimkou letných a zimných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR,
od stredy v párnom týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení po skončení vyučovania,
resp. školského klubu detí do pondelka v nepárnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého odovzdá v
školskom zariadení.
V nepárnom kalendárnom týždni bude matka osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od stredy

po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí, kedy matka maloletého prevezme v školskom
zariadení do piatka do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení.

Otec bude osobnú starostlivosť o maloletého E. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku s výnimkou
letných a zimných prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR,
od piatka v nepárnom týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení, po skončení
vyučovania, resp. školského klubu detí do stredy v párnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého odovzdá

v školskom zariadení.V nepárnom kalendárnom týždni bude otec osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od
pondelka po skončení vyučovania kedy otec maloletého prevezme v školskom zariadení, resp. školskom
klube detí do stredy do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení.

Počas zimných a letných školských prázdnin, vyhlásených MŠ SR ako aj v prípade, kedy maloletý v
deň určený pre odovzdanie osobnej starostlivosti podľa tohto rozsudku školské zariadenie nenavštívi,
bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od stredy v párnom týždni od 19.00 h.
kedy otec maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky do pondelka v nepárnom týždni do 16.00,

kedy matka odovzdá maloletého v mieste bydliska otca.

Vnepárnomtýždnibudematkaosobnústarostlivosťomaloletéhozabezpečovaťodstredy19.00h.,kedy
otec maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky do piatka do 16.00 h. kedy matka maloletého
odovzdá v mieste bydliska otca.

Počas zimných a letných školských prázdnin, vyhlásených MŠ SR ako aj v prípade, kedy maloletý v deň
určený pre odovzdanie osobnej starostlivosti podľa tohto rozsudku školské zariadenie nenavštívi, bude
otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od piatka v nepárnom týždni od 16.00 h. kedy
otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska otca do stredy v párnom týždni do 19.00, kedy
otec odovzdá maloletého v mieste bydliska matky.

V nepárnom týždni bude otec osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od pondelka od 16.00 h.
kedymatkamaloletéhoodovzdáotcovivmiestebydliskaotcadostredydo19.00h.kedyotecmaloletého
odovzdá v mieste bydliska matky.

VIII. Zastupovať maloletého E. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IX. Otec je povinný platiť výživné na maloletého E. v sume 100 eur mesačne vždy do 15.dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ X. F. (ďalej len „navrhovateľ“) sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2018,
domáhal rozvodu manželstva s manželkou C.. O. F. (ďalej len „manželka“) a úpravy výkonu rodičovských
právapovinnostíkmaloletýmdeťomC.F.,narodenémuXX.XX.XXXXaE.F.,narodenémuXX.XX.XXXX
(ďalej len „maloleté deti“ alebo „maloletí C. a E.“) na čas po rozvode. Žiadal, aby súd na čas po rozvode

zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov realizovanej v týždňových
intervaloch. V priebehu konania navrhovateľ pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
zmenil svoj postoj k otázke zverenia maloletých detí, v zmysle jeho podania doručeného súdu dňa
06.11.2018 a navrhol súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia
budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk matky s maloletým C. navrhol

upraviť za prítomnosti otca, prvý pondelok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod.
a tretiu nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. Styk matky s maloletým E.
navrhol upraviť každý kalendárny týždeň v dňoch školského vyučovania v utorok od 15.30 hod. do 19.00
hod. a štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod. žiadal tiež určiť matke povinnosť platiť výživné v sume 150
eur mesačne na maloletého C. a 100 eur mesačne na maloletého E., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzatvoril 27.11.2010 v Bratislave. U obidvoch
účastníkov ide o prvé manželstvo. Ešte pred uzatvorením manželstva im dňa 03.04.2009 narodil syn
C.. Neskôr sa, už manželom narodil dňa 24.03.2013 syn E.. Manželia si podľa navrhovateľa dlhodobo

partnersky nerozumejú. Zo vzťahu sa vytratili akékoľvek partnerské emócie. Vzťahy medzi manželmi sú
natoľko rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a nie je možné obnovenie manželského spolužitia.
Manželia sa na rozvode mali dohodnúť.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, manžel v návrhu
poukazoval na zhodný názor obidvoch rodičov týkajúci sa splnenia podmienok pre zverenie detí do

striedavejosobnejstarostlivosti.Uvádzal,žeobajamanželiamajúzáujemsaajporozvodeplnohodnotnevenovať deťom. V podaní doručenom súdu 06.11.2018, v ktorom ako vyplýva z odseku 1 svoj návrh v
časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
zmenil, čo odôvodnil zmenou faktického stavu týkajúce ho sa realizácie styku a vzťahu maloletých detí

k rodičom. Uviedol, že maloleté deti sa toho času nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, v prípade C.
nepretržite od 18.06.2018 a v prípade E. od 22.07.2018. Otec zabezpečuje všetky potreby maloletých,
súčasný stav je stabilizovaný a deti neprejavujú žiadne poruchy správania, nemajú problémy s plnením
školských povinností (C.). C. má vynikajúce študijné výsledky. Poukazoval na to, že maloletý C. zvládal
striedavú osobnú starostlivosť s ťažkosťami od úplného začiatku. Podľa samotnej matky mal C. s ňou

počaspobytuunejbojovaťavzdorovať.PočaspobytuuotcamalanáladaC.prechádzaťpredpobytomu
matky do hnevu, a to aj napriek tvrdeným intervenciám zo strany otca. Pred pobytom u matky mal výkyvy
nálad, bol smutný, čo sa prejavilo aj na jeho správaní v škole. Po prechode do osobnej starostlivosti otca
sa mala nálada C. zlepšiť, čo mala potvrdiť aj triedna učiteľka po začatí školského roka 2018/2019, kedy
už mal v škole pôsobiť vyrovnane, pripravene, dobre naladený.
Otec ďalej uviedol, že C. vyvíjal počas obdobia realizácie striedavej osobnej starostlivosti tlak na

obidvoch rodičov v smere, aby mohol čo najviac času tráviť s otcom, nie s matkou. K zhoršeniu
vzťahu matky s maloletými deťmi, hlavne vzťahu s C. malo podľa otca prispieť správanie matky,
ktorá zaťahovala deti do témy rozvodu rodičov, tvrdila im, že ich ako deti otec opustil, čím mala deti
traumatizovať. Deti mala koncom mája 2018 vystaviť tiež situácii, kedy u seba v domácnosti, pred deťmi
fyzicky napadla otca, detí sa pýtala s kým chcú byť, na ich reakciu, že s otcom ich všetkých troch

z bytu vyhodila, vyhrážala sa privolaním polície. C. sa mala pýtať, či bude spokojný, ak ju už nikdy
neuvidí, čím ho dohnala k slzám. Podľa otca týmito neuváženými krokmi a nepriateľskými gestami matka
negovala zachovanie fungujúcich vzťahov medzi oboma deťmi a rodičmi. Podľa tvrdení otca, otec často
apeloval na C., aby krotil hnev, nebol zlý na matku, neprenášal hnev na mladšieho brata, situácia sa
však mala napriek tomu mala zhoršovať práve pre kontraproduktívne správanie matky. Výsledkom je

výrazne narušený vzťah matky s C., čo má vyplývať aj zo stanoviska detských psychológov, ktorých otec
s maloletým navštívil. C. bol na dlhší pobyt u matky naposledy 5. júla 2018 na tri dni. V júni 2018 mala
matka C. uviesť, že je hlúpy a zlý, že sa pôjde liečiť ku psychologičke, ak ju nebude poslúchať, na čo mal
maloletý reagovať slovami, že mu to ešte nikto v živote nepovedal. Ďalší emočný atak mali deti utrpieť
dňa 27.07.2018 pri odovzdávaní maloletých otcom matke v Medickej záhrade. Deti prejavili neochotu

prejsť do starostlivosti matky podľa dohody rodičov, následne mali byť svedkami fyzického ataku starého
otca z matkinej strany na otca, čo vyvolalo emotívnu reakciu detí, ktoré otca nenechali z parku odísť,
pokračovali v odmietaní odchodu k matke, hoci im obaja rodičia intenzívne dohovárali. Odovzdanie detí
do starostlivosti matky napriek tomu, že trvalo tri hodiny, skončilo neúspešne. Matka nechala deti odísť
s otcom, rodičia nechceli použiť fyzické násilie. Incident mal dohru v podobe intenzívneho tlaku matky

a jej rodiny na C. prostredníctvom sms správ a telefonátov, kedy len matkina sestra volala maloletému
tridsaťosemkrát v priebehu dvoch hodín. Maloletý mal na uvedené reagovať s nevôľou, podráždene,
zhoršilo to postoj C. k matke. Otec preto nesúhlasil s tvrdením matky v jej písomnom vyjadrení, že
dôvodom odmietania matky maloletým je správanie otca. Naopak, bol presvedčený, že sa snažil situáciu
riešiť a na detí aktívne pôsobiť Otec na vzniknutú sa snažil na maloleté deti aktívne pôsobiť v prospech

ich kontaktu s matkou, zabezpečil deťom odbornú pomoc využitím služieb detských psychológov, za
účelom pomoci ohľadom styku detí s matkou oslovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately(kolíznehoopatrovníka),súhlasilsnávrhommatkynapárovúterapiu,oslovilpárovéhoterapeuta
za účelom zníženia napätia medzi rodičmi. Napriek tomu sa nepodarilo rodičom zabezpečiť pravidelný
kontakt maloletého C. s matkou, čo otec pripisuje nevhodnému správaniu matky, ktorá pokračuje v

znevažovaní otca pred deťmi, ale aj v nátlaku na C., čo má u neho prehlbovať nedôveru k matke a
podporovať maloletého v nepriateľskom a negativistickom ladení voči jej osobe.

3. Manželka sa k návrhu manžela vyjadrila písomným podaním zo dňa 15.10.2018. Súhlasila
s rozvodom manželstva s poukazom na hlbokú trvalú rozvrátenosť vzťahov medzi manželmi. V

manželstve nemá záujem naďalej zotrvať a nemá ani záujem obnovu manželského spolužitia. De facto
od začiatku vnímala komunikačný problém medzi manželmi v podobe nedostatku otvorenej komunikácie
na strane manžela. Manželovi tiež vyčítala nezáujem o rodinu. Od marca 2018 ju manžel odmietal aj
ako ženu. Medzi manželmi došlo v dôsledku nezlučiteľnosti pováh, absencie komunikácie a podpora
k citovému odcudzeniu. Manželka mala záujem na prekonaní manželskej krízy, navrhovala spoločnú

terapiu, čo manžel odmietol a dňa 20.04.2018 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností súhlasila s návrhom manžela na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok a manžel bude na dorovnanie životnej úrovne zaviazaný prispievať na výživumaloletého C. sumou 150 eur mesačne a na maloletého E. sumou 100 eur mesačne. Striedavú
starostlivosť o deti zabezpečovali manželia v týždňových intervaloch od ukončenia manželského
spolužitia v týždňových intervaloch tak, že sa v spoločnom byte striedali pri deťoch po týždni. Podľa

matky počas školského roka 2017/2018 prebiehali striedania dobre. Situácia v rodine sa začala meniť v
lete 2018. Maloletý C. začal prejavovať nevôľu tráviť čas s matkou. Od júla 2018 preto rodičia striedavú
osobnú starostlivosť o C. nerealizujú. Matka správanie C. pripisuje výchovnému vplyvu otca. Jediným
kontaktom C. s matkou zostala „whatsappová“ komunikácia, navrhnutá rodine psychologičkou, ktorá sa
však neosvedčila. Maloletý na ňu nereaguje pozitívne. Podľa matky, jej otec neposkytuje informácie o

deťoch. Odmieta konštruktívne riešiť rodinnú situáciu a stav maloletých detí. Matka v reakcii na úpravu
návrhu otcom považovala za dôvodné zveriť obidve maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi
určiť výživné na maloletého C. v sume 400 eur mesačne na maloletého E. v sume 400 eur mesačne
k rukám matky. Otcovi vyčítala manipuláciu detí proti matke, ktorá má byť dôvodom zmeny správania
maloletých najmä C. voči matke ako dôvodom odmietania matky deťmi.

4. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie vedúce k zisteniu skutočného stavu veci a to
výsluchom navrhovateľa, výsluchom manželky, prednesom právneho zástupcu otca, výpoveďami
kolíznehoopatrovníka,prokurátora,správouoodbornejintervenciesrodičmivypracovanouObčianskym
združením POINTRE zo dňa 16.09.2019, znaleckým posudkom č. 18/2020, vypracovaným súdom
ustanoveným znalcom z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, poradenská

psychológia Mgr. Martinom Balkom, správou občianskeho združenia TENENET zo dňa 07.10.2020,
listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, prihliadol na celý obsah súdneho spisu a
zistil skutočný stav veci.

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.11.2010 v Bratislave. U oboch účastníkov ide o prvé

manželstvo. Manželom sa narodili dve maloleté deti, C. F., narodený XX.XX.XXXX (pred uzavretím
manželstva) a E. F., narodený XX.XX.XXXX. Manželia od 20.04.2018 nežijú v spoločnej domácnosti.

6. Navrhovateľ býva od času odsťahovania zo spoločnej domácnosti na adrese G. XX v J., ktorý mal
z prostriedkov hypotekárneho úveru odkúpiť od svojej matky. Manželka sa naďalej zdržiava v byte na

ulici XX. augusta XX/B v J., kde bolo posledné spoločné bydlisko manželov. Navrhovateľ je zamestnaný
v spoločnosti W. W. D. Q. s.r.o. so sídlom v Bratislave. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie
od apríla 2020 do marca 2021 bol zistený na základe potvrdenia zamestnávateľa o výške príjmu v
sume 2 162,33 eur. Manželia sú bezpodielovými vlastníkmi bytu na ulici XX. augusta XX, J., ktorý po
odsťahovaní manžela užíva manželka. Navrhovateľ iné vyživovacie povinnosti ako k maloletým deťom

pochádzajúcim z manželstva nemá.

7. Manželka ako už bolo spomenuté zostala bývať v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na ulici XX. S. XX v J.. na pojednávaní dňa 21.06.2021 uviedla, že toho času býva na ulici
D. X v J., v konaní túto skutočnosť neosvedčila. Manželka je zamestnaná v spoločnosti E. D., a.s. v J..

Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od marca 2020 do februára 2021 bol zistený na základe
potvrdenia zamestnávateľa o výške príjmu v sume 1035,07 eur. Manželka iné vyživovacie povinnosti
ako k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva nemá.

8. Maloleté deti C. a E. mali v čase rozhodovania súdu 12 a 8 rokov. Obe maloleté deti Základnú školu

na Gr?sslingovej ulici v Bratislave, C. siedmy ročník, E. tretí ročník. Maloleté deti sú s výnimkou bežných
detských chorôb zdravé, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť zistené neboli.
Maloletédetisavčaserozhodovaniasúdunachádzalivofaktickejosobnejstarostlivosti otca,styk matky
bol upravený neodkladným opatrením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/145/2018- 886
zo dňa 24.07.2019, ktorým bolo nariadené, že matka je na čas do právoplatného skončenia konania

vedeného pod. sp. zn. 3P/145/2018 povinná platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletého C. v sume
100 eur mesačne a na výživu maloletého E. v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca počnúc mesiacom august 2019 a tiež, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým E.
počas školského roka každý utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
a každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 10.00 hod. do nedele do 10.00 hod. s tým, že matka

si vyzdvihne maloletého E. od otca v mieste bydliska otca a po skončení styku odovzdá maloletého E.
otcovi v mieste bydliska otca. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11 CoP/384/2019-990 zo dňa 23.10.2019,
ktorým odvolací súd na odvolanie matky uznesenie súdu nariaďujúce neodkladné opatrenie potvrdil.Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že skutočnosť, že styk matky s
maloletým C. nie je upravený súdnym rozhodnutím však v žiadnom prípade neznamená, že matka nemá
zachovaný výkon svojich rodičovských práv a povinností alebo, že by sa s maloletým, po dohode s

otcom nemala stretávať. Je nesporné, že opätovné obnovenie vzájomných vzťahov medzi maloletým C.
a matkou je v záujme zdravého vývoja maloletého veľmi potrebné, v tomto smere však nateraz zostáva
úlohourodičov,abynaobnovenívzťahuadôverymaloletéhokmatkespoločnepracovaliavtomtosmere
boli maloletému C. nápomocní. Odvolací súd tiež vyslovil, že súdna úprava styku matky s maloletým C.
a jej následné vynucovanie si jeho realizácie prostredníctvom polície, by malo na maloletého nežiaduci

negatívny dopad, spôsobilý vyvolať ešte väčšie odcudzenie.

9. Otcom vyčíslené priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí boli súdom
posúdené odôvodnené a preukázané sume 470 eur mesačne na maloletého C. a 420 eur na
maloletého E. na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a potreby detí spojené so školskou dochádzkou
a záujmovou činnosťou. Otec maloletých detí do výdavkov maloletých detí zahrnul aj pomernú časť

splátky hypotekárneho a spotrebného úveru, z ktorých financoval kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti,
v ktorej maloleté deti bývajú, ako aj náklady na dovolenky, ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe nie
je možné považovať za výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí na bývanie z dôvodu, že
pokiaľ ide o úvery, nejde o priame náklady na bývanie ani o majetok, resp. záväzok maloletých detí.
V prípade nákladov na dovolenky je potrebné rovnako konštatovať, že súčasná judikatúra nepovažuje

tento výdavok a odôvodnený pre určenie výšky výživného.

10. Zo správy z odbornej intervencie s rodičmi vypracovanej liečebnou pedagogičkou a gestalt
psychoterapeutkou Občianskeho združenia POINTRE, so sídlom v Bratislave, PaedDr. Alenou
Maťašíkovou dňa 16.09.2019 súd zistil, že rodičia si odbornú starostlivosť vyžiadali na odporúčanie

mediátorky. Otec detí ako dôvod na spoluprácu uviedol prácu na vzťahu staršieho syna s matkou. Matka
uvádzala rovnaký dôvod. V správe bolo skonštatované, že rodičia žijú od apríla 2018 oddelene. Do leta
2018 sa pri deťoch v rámci starostlivosti striedali bez výraznejších konfliktov. Od júla 2017 začali deti
bývať v domácnosti otca. Následne začal C. odmietať kontakt s matkou, naposledy u matky prespal v
septembri 2018. Individuálna práca s dieťaťom prebieha v spolupráci s detskou psychologičkou Mgr.

Máriou Tóthovou Šimčákovou od apríla 2018. Otec so psychologičkou spolupracuje, matka mala k
jej práci výhrady. Dieťa absolvovalo aj návštevu u detského psychológa PhDr. Štefana Matulu, PhD.
V správe sa ako záver s odporúčaním uvádza, že práca na vzťahu matky so starším synom nebola
dokončená z dôvodu, že na druhom stretnutí rodičia uprednostnili na podnet otca starostlivosť o
mladšieho syna. Prístup staršieho syna k matke je zhodný s prístupom otca. Po druhom stretnutí bola

spolupráca prerušená zo strany otca z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi. Konflikt medzi
rodičmi je podnecovaný prístupom otca, ktorý prezentuje záujem dohodnúť sa, ale napokon sa viac
zaoberá zbieraním dôkazov o tom, že s matkou dohoda nie je možná. Na strane matky sa konflikt
vyostruje jej nevhodným reagovaním na podnety zo strany otca detí.

11. Zo znaleckého posudku súdom povereného znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých, klinická psychológia detí, poradenská psychológia Mgr. Martina Balka, č.
18/2020doručenéhosúdudňa23.06.2020malsúdzazistené,žezopsychologickéhohľadiskaznalecna
základe vykonaného dokazovania a najmä psychologického vyšetrenia rodičov, nepovažuje v súčasnej
situácii za optimálnu ako aj realizovateľnú formu rodičovskej starostlivosti striedavú osobnú starostlivosť

obidvoch rodičov o maloleté deti. Z psychologického hľadiska sa javí ako optimálne pokračovať
v zabezpečovaní rezidenčnej starostlivosti otca o obidve maloleté deti so súčasným extenzívnym
rozsahom stretávania maloletého E. s matkou v intenciách súčasne realizovaného režimu stretávania.
Podľa znalca je potrebné pokračovať v terapeutických intervenciách vo vzťahu k obnoveniu vzájomných
vzťahov ako aj stretávania medzi maloletým C. a matkou, ktoré by mali korigovať averzívne a odmietavé

postoje maloletého dieťaťa vo vzťahu k matke, pričom tento proces predpokladá aj aktívnu spoluprácu
zo strany otca nielen na formálnej báze tak, aby pomáhal vytvárať priestor pre pravidelné neformálne
stretávanie maloletého C. s matkou aj mimo oficiálnych terapeutických sedení.
Znalec z hľadiska zhodnotenia psychického stavu detí na základe ich psychologického vyšetrenia
uzavrel, že u maloletého C., pri expozícii (vystavení) komplikovanej rodinnej situácii, zvlášť pri tematike

narušeného vzťahu s matkou, je prítomná úzkostno-depresívna symptomatika so smutnou náladou,
morbidnými myšlienkami, expresívnou komunikáciou, anhedóniou (zníženou schopnosťou prežívať
radosť)airitabilitou(podráždenosťou),sdopadomnastabilitujehoemočnéholadenia,akoajprítomnými
zmenami v sociabilite i hostilnými prejavmi v komunikácii a celkových prejavoch správania, ktoré saprejavujú najmä v aktívnom odmietaní osobnej komunikácie s matkou vrátane ich vzájomného kontaktu.
Maloletý E. je v celkovom kontakte v porovnaní so starším bratom komunikatívnejší, na kladené otázky
odpovedá síce selektívne, ale dokáže prezentovať svoj pozitívny postoj ku všetkým členom primárnej

rodiny, viditeľná je aj zvýraznená identifikácia so starším bratom vrátane sporadického zrkadlenia
otvoreného negativizmu zo strany staršieho brata, ktorého má tendenciu imitovať. E. v priebehu
jednotlivých fáz vyšetrenia dokáže napriek tomu otvorene verbalizovať svoj postoj nielen vo vzťahu k
otcovi, ale aj k matke, s ktorou sa v súčasnosti stretáva v širokom rozsahu, rovnako obidvaja súrodenci
prejavujú vzájomný kladný vzťah. U E. pri vyšetrení nie je prítomná úzkostno-depresívna symptomatika,

v kontakte je primeraný so stabilným emocionálnym ladením bez znakov subdepresívneho prežívania,
parciálne ovplyvnený negatívnym postojom brata k matke, avšak bez závažnejšieho dopadu na jeho
pozitívne prežívanie vo vzťahu k obidvom rodičom resp. na pravidelné stretávanie s matkou, ktoré sa
realizuje v širokom rozsahu s prespávaním. E. senzitívne registruje narušené vzťahy v rodine, najmä
pokiaľ ide o vzťah brata s matkou a tiež dokáže verbalizovať svoju túžbu po reparácii ich vzájomných
vzťahov.

Vo vzťahu k psychickému stavu matky v čase znaleckého vyšetrenia znalec ustálil, že percepčno-
kognitívne (vnímanie a myslenie) schopnosti a mnestické (pamäťové) funkcie sú intaktné, pri referovaní
o manželskej problematike ako aj problematike rodičovskej starostlivosti otvorene verbalizuje kritické
postoje voči manželovi, parciálne devalvuje jeho osobnostné charakteristiky i rodičovské kompetencie,
ktoré ilustruje konkrétnymi situáciami, pričom zdôrazňuje svoje rodičovské kvality. Osobnosť otca bola

v čase znaleckého skúmania v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej
psychopatologickej symptomatiky, rovnako ako matka. O manželke sa vyjadruje neutrálne. Podľa znalca
je otec napriek dlhodobému odmietaniu matky C. motivovaný k aktívnej kooperácii pri sanácii ich vzťahu.

12. Z hľadiska vzťahu rodičov k maloletým deťom poskytol znalecký posudok súdu záver podľa ktorého,

matka prezentuje verbálne kladný vzťah k obidvom maloletým deťom. Vo vzťahu k starostlivosti o
E. vyjadruje určitú spokojnosť s výrazným rozšírením ich pravidelného stretávania v čase pandémie
koronavírusu na základe rodičovskej dohody vrátane prespávania, avšak prezentuje svoju túžbu po
úprave prázdnin a sviatkov, ako aj po ďalšom rozšírení stretávania. Vo vzťahu k absencii relevantného
kontaktu s C. sa primárne extrapunitívne (obviňujúco) zameriava na hľadanie príčiny takéhoto

nevyhovujúceho stavu v konaní otca vo vzťahu k maloletému, čiastočne pomenuje príčinu odmietavého
reagovania u C. aj v jeho osobnostných charakteristikách, ktoré sú najmä pokiaľ ide o afektivitu, podobné
jej temperamentu, a v minimálnej miere dokáže identifikovať resp. si priznať reakciu syna v dôsledku
vlastných preexponovaných reakcií.
Otec rovnako prezentuje kladný vzťah k obom maloletým deťom, dokáže primerane registrovať

ich potreby a efektívne ich saturovať v situácii, kedy v dôsledku rozvodovej dynamiky v rámci
rodinného systému sa stal rezidenčným rodičom. Otec popisuje priebeh komplikovanej rozvodovej
adaptácie, ktorá momentálne vyústila do korekcie pravidelného stretávania sa E. s matkou do relatívne
extenzívneho rozsahu, čo hodnotia pozitívne obaja rodičia ako aj sám maloletý. Zároveň otec vysvetľuje
kontraproduktívnosť direktívnych nátlakových stratégií pri snahe o korekciu narušených vzťahov medzi

matkou a C., ktoré najmä s ohľadom na jeho akcentované osobnostné a emocionálne charakteristiky,
z dlhodobého hľadiska neprinášajú želaný efekt.
Pokiaľ ide o mieru schopnosti rodičov akceptovať rolu druhého rodiča, podľa odborného názoru znalca,
je táto miera v aktuálnej komplikovanej rodinnej situácii, najmä v dôsledku neželanej dynamiky v rámci
rodičovskej starostlivosti v procese rozvodovej adaptácie, limitovaná, čo sa prejavuje pri vzájomnom

hodnotení interpersonálneho štýlu rodičov ako aj pri ich interpretácii dôvodov odmietania stretávania
C. s matkou, ktoré otec zdôvodňuje nekonštruktívnym hostilným a devalvujúcim štýlom komunikácie
vo vzťahu k nemu (k otcovi) a nátlakom k maloletému a matka naopak negatívnym ovplyvňovaním
C. otcom. Podľa komplexným výsledkov psychologického vyšetrenia rodičov vzájomné hodnotenie
interpersonálneho štýlu je u obidvoch ovplyvnené výrazným subjektívnym vnímaním a nezodpovedá

vyšetrením zisteným osobnostným profilom. U oboch bola konštatovaná tendencia vnímať druhého
manžela, rodiča negatívne.

13. Súd zameral dokazovanie aj na zistenie ohľadom prítomnosti možného manipulatívneho správania
otca, prípadne matky a to najmä so zreteľom na tvrdenia matky týkajúce sa manipulatívneho správania

otca ako dôvodu odmietavého postoja C. vo vzťahu k matke, ako aj so zreteľom na objektívnu
skutočnosť, že maloleté deti sa od leta 2018 nachádzajú v osobnej starostlivosti otca (predtým od
apríla 2018 sa rodičia v spoločnej domácnosti pri deťoch v rámci starostlivosti ne striedali), v jeho
výlučnom výchovnom pôsobení, najmä C., u ktorého sa prejavuje averzia ku kontaktu s matkou. Znalecna základe poznatkov získaných znaleckých vyšetrením k tejto téme formuloval názor, že maloleté deti
nie sú manipulované žiadnym rodičom vo vzťahu k druhému rodičovi. Podľa výsledkov psychologického
vyšetrenia by sa bez aktívnej podpory a snahy zo strany otca nepodarilo obnoviť stretávanie E. s matkou

v takom rozsahu ako aj kvalite, ako je tomu v súčasnosti, naopak súčasná situácia skôr poukazuje
na individuálne a špecifické reagovanie C. na komplikovaný priebeh rozvodovej adaptácie, ktorý je iný
ako reakcia jeho brata E.. Pre osobnosť C. je charakteristické introvertované zameranie osobnosti v
kombinácii s prevažujúcou emocionálnou labilitou, čo korešponduje s melancholickým temperamentom.
Okrem iného znalec v kontexte s uvedeným skonštatoval, že v konfliktných interakciách je u

maloletého prítomné zvýšené riziko manifestného hostilného (nepriateľského) a agresívneho správania,
keď nekonštruktívne postoje prevážia sociálne kooperujúce. Aktuálne u neho pretrváva zvýšené
riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie)vrátane inadekvátnych prejavov v správaní pri
protrahovanom konflikte vo vzťahu s matkou. Z psychologického hľadiska je narušenie citovej väzby
C. k matke spôsobené konfliktnými rodičovskými interakciami v procese rozvodovej adaptácie a z
nej vyplývajúcich zmien v rodičovskej starostlivosti, ktoré predstavovali pre deti kumulovanú záťaž.

Špecificky C. senzitívne prežíval hostilné devalvujúce ataky matky voči otcovi, čo prehĺbilo jeho
identifikáciu s otcom so súčasným odmietaním matky, ktorá mu nie je ľahostajná, keďže vo vzťahu k
nej prežíva intenzívny negatívny náboj, pričom pozitívne aspekty ich vzájomného vzťahu vytesňuje a
potláča.
U oboch rodičov boli zistené znalcom dostatočné osobnostné dispozície nevyhnutné pre zabezpečenie

osobnej starostlivosti o maloleté deti, čo v podstate ani sporné v konaní nebolo.

14. Manželka, matka maloletých detí podala, ako vyplýva z jeho podania doručeného súdu 08.07.2020
(č.l. 531 a nasl.) voči znaleckému posudku rozsiahle námietky v rámci ktorých namietala, presnejšie
žiadala „v plnom rozsahu o odmietnutie“ znaleckého posudku znalca Mgr. Martina Balka ako

neodborného, nehodnoverného a zaujatého. Spochybňovala oboznámenie sa znalca so spisovým
materiálom. Relevantné dôkazné prostriedky, presvedčivo spochybňujúce odborné závery znalca k
svojim tvrdeniam nepredložila.

15. Súd reagujúc na námietky matky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžd 4/2014 z

18.02.2014, podľa ktorého formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej
činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom
pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako
celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník

chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne
relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V kontexte
s dotknutým rozhodnutím, súd vyhodnotil námietky matky ako nedôvodné, nespôsobilé relevantne
spochybniť odborné závery znalca, o preskúmateľnosti ktorých nemal súd vzhľadom na ich rozsiahle
odôvodnenie, opierajúce sa jasne o výsledky vykonaných vyšetrení realizovaných znalcom v rámci

znaleckého skúmania, žiadne pochybnosti.

16. Zo správy vypracovanej Tenenet, o.z., so sídlom Lichnerova 41, Senec, ktorá organizácia s
rodinou spolupracovala na základe odporúčania súdu a kolízneho opatrovníka, zo dňa 07.10.2020,
doručenej súdu dňa 12.10.2020 bolo súdom zistené, že psychológ organizácie spolupracoval s rodinou

od 21.01.2020. Do spolupráce boli zo strany rodiny zapojení všetci členovia, vrátane obidvoch
maloletých detí. Maloletý E. reagoval na psychológa veľmi dobre a hneď sa zapojil do hry. V spolupráci s
maloletým C. je situácia zložitejšia, čo psychológ pripisuje skutočnosti, že už pred Tenenetom absolvoval
sedenia u viacerých psychológov. Verbalizoval, že spolupracovať nechce. Počas mesiacov pandémie
COVID 19 a s ňou súvisiacimi ochrannými opatreniami sa poradenstvo preorientovalo z osobného

kontaktu na telefonický. Psychológ konštatoval, že aj napriek tomu, že komunikáciu medzi rodičmi
sprevádzajú viaceré slovné konflikty, rodičia sa vedeli dohodnúť na rôznych kompromisoch. E. strávil
u matky viac času ak zvyčajne, pričom ich vzťah sa dá z informácii oboch rodičov charakterizovať
ako vrelý a vzájomne obohacujúci. Nosnou témou v poradenstve bolo rozšírenie styku E. s matkou.
Rodičia po nastavení po nastavení nového režimu (nad rámec neodkladného opatrenia súdu v konaní

sp. zn. 3P/145/2018) pozitívne hodnotia aj samotný proces odovzdávania maloletého, pri ktorom sa
zredukovali konflikty na minimum. Počas mesiaca jún2020 došlo k obnoveniu osobných stretnutí. U
C. bol konštatovaný silný odpor, ktorý striedavo klesá a opäť stúpa. C. väčšinu času nekomunikuje
slovne. Zmysluplnejšia sa preto aj neskôr javí v tomto prípade práca s rodičmi. Medzi rodičmi došlostyku E. s matkou k novej dohode. Individuálne poradenstvo s rodičmi sa okrem iného zameriavalo aj
na prácu na ich vzájomnej komunikácii a redukciu konfliktu v nej, prípadne presun tohto konfliktu mimo
dosah maloletých. Vzhľadom na univerzálnosť sporu medzi rodičmi sa tento zámer celkom nenaplnil.

Za dôležitú považuje psychológ skutočnosť, že rodičia boli schopní zrealizovať úpravu styku E. s
matkou v prospech rozšírenia tohto styku v porovnaní s predošlou úpravou. Priestor na zlepšenie vidí
psychológnajmävoblastikomunikácievprítomnostimaloletých,kdejenutnéprihliadaťnaichvekaveku
prináležiacu schopnosť chápať jednotlivé aspekty rozvodu. Zo správy vyplynul tiež záver, že aktuálne
aj napriek formálne dobrej spolupráci nedospeli k zmene vnútornej motivácie smerom ku primeranej

komunikácii medzi rodičmi. Stále však vnímajú priestor na zmenu, vzhľadom na motiváciu matky k
sanácii vzťahu s C.. Pre tento vzťah sa javí úprava komunikácie (medzi rodičmi) ako kľúčová. Ohľadom
spolupráce rodičov so psychológom bolo tiež konštatované, že otec sa na poradenstvo napriek odporu
C. vždy dostavil a snažil sa ho motivovať.
Matka správu ako údajne nepresnú a nevýpovednú namietala, bolo zjavné že mala iné očakávania.
Z hľadiska posúdenia dôkazu súdom je však samotná táto skutočnosť irelevantná. Súd pri hodnotení

predmetného dôkazu vychádzal z úvahy, že miera objektivity názorov a záverov nezávislej organizácie
poskytujúcej poradenstvo prostredníctvom osôb s potrebným odborným vzdelaním, ktorá v rámci
poradenstva spolupracovala so súhlasom rodičov, so všetkými členmi rodiny je v porovnaní s názorom
matky, subjektívne zainteresovanej do rodinnej problematiky nepochybne väčšia.

17. Z ústneho vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletých detí v konaní na pojednávaní
dňa 23.06.2021 vyplynulo, že podľa názoru kolízneho opatrovníka je dôvodné rozhodnúť v rámci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zveriť maloletého C.
do osobnej starostlivosti otca. Reflektujúc na výsledky vykonaného dokazovania bol názoru, že upraviť
styk matky s maloletým C. proti jeho vôli by bolo kontraproduktívne. Rodičia by sa však nemali s touto

situáciou uspokojiť a je potrebné, aby kolízneho opatrovníka oslovili na dobrovoľnej báze, bez nariadenia
výchovného opatrenia a situáciu riešili. Pokiaľ by sa tak nestalo, bude potrebné nariadiť výchovné
opatrenie. Výživné na maloletého C. navrhol určiť matke vo výške 100 až 200 eur. Maloletého E. navrhol
kolízny opatrovník zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so zabezpečovaním
osobnej starostlivosti. Výživné na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti navrhol neurčiť.

18. Z ústneho vyjadrenia prokurátorky na pojednávaní dňa 23.06.2021 vyplynulo, že prokuratúra
navrhuje maloletého E. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka má osobnú
starostlivosť o maloletého E. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku s výnimkou letných a zimných
prázdnin od stredy v párnom týždni kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení po skončení

vyučovania do pondelka v nepárnom týždni do 8.00 hod., kedy maloletého odovzdá v školskom
zariadení. V nepárnom týždni bude matka osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od stredy
po skončení vyučovania kedy matka maloletého prevezme v školskom zariadení do piatka do 08.00
hod., kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. Otec má osobnú starostlivosť o maloletého
E. zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku s výnimkou letných a zimných prázdnin od piatka v

nepárnom týždni kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení po skončení vyučovania do stredy
v párnom týždni do 8.00 hod., kedy maloletého odovzdá v školskom zariadení. V nepárnom týždni
bude otec osobnú starostlivosť o mal. zabezpečovať od pondelka po skončení vyučovania kedy otec
maloletého prevezme v školskom zariadení do stredy do 08.00 hod., kedy maloletého odovzdá v
školskom zariadení. Počas zimných a letných školských prázdnin má v zmysle návrhu prokurátorky

matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od stredy v párnom týždni od 19.00 hod. kedy
otec maloletého odovzdá matke v mieste bydliska matky do pondelka v nepárnom týždni do 15.00
hod., kedy matka odovzdá maloletého v mieste bydliska otca. V nepárnom týždni má matka osobnú
starostlivosť o maloletého zabezpečovať od stredy 19.00 hod., kedy otec maloletého odovzdá matke v
mieste bydliska matky do piatka do 15.00 hod., kedy matka maloletého odovzdá v mieste bydliska otca.

Otec má počas zimných a letných školských prázdnin zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
od piatka v nepárnom týždni od 15.00 hod., kedy otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska
otca do stredy v párnom týždni do 19.00 hod., kedy otec odovzdá maloletého v mieste bydliska matky.
V nepárnom týždni má otec osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať od pondelka od 15.00
hod. kedy matka maloletého otcovi odovzdá v mieste bydliska otca do stredy do 19.00 hod,. kedy otec

maloletého odovzdá v mieste bydliska matky.
Maloletého C. navrhla prokurátorka zveriť do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na zistený skutočný
stav veci považovala úpravu styku matky s maloletým len za jej prítomnosti alebo aj za prítomnosti
otca za kontraproduktívnu a navrhla preto upraviť asistovaný styk, ktorého rozsah aj výber zariadeniapovereného asistenciou ponechala na zváženie súdu. Podľa jej názoru by sa „asistovaný“ styk mohol
realizovať jeden alebo dva dni v párnom týždni v čase, kedy je E. u matky. Navrhla tiež, aby obidve
maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok obaja rodičia, ktorí sú ich zákonní zástupcovia a ich

práva neboli ničím obmedzené. Výživné navrhla prokurátorka s poukazom na zistený stav, zárobkové
a majetkové pomery rodičov a preukázané výdavky na maloleté deti, určiť matke na maloletého C. v
rozmedzí od 150 až 200 eur mesačne k rukám otca. Pre prípad zverenia maloletého E. do striedavej
osobnejstarostlivostiobidvochrodičovvnavrhovanomrozsahu,spoukazomnarozdielvpríjmochmatky
a otca a tým aj možnú rozdielnu životnú úroveň, ale rovnaký rozsah osobnej starostlivosti, navrhla určiť

otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého E. vo výške 100 eur mesačne k rukám matky, za účelom
dorovnania životnej úrovne.

19. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.06.2021 vyplynulo,
že navrhovateľ zotrváva na podanom návrhu na rozvod manželstva, vo vzťahu k úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zotrval na návrhu na zverenie

obidvoch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca s právom obidvoch rodičov maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Styk matky s maloletým C. navrhol neupraviť. Styk matky s
maloletým E. navrhol upraviť v dňoch školského vyučovania v párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod.
do nedele do 16.00 hod. nepretržite a v nepárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 16.00
hod nepretržite. V čase školských prázdnin v párny týždeň od štvrtka od 19.00 hod. do nedele do 19.00

hod. nepretržite a v nepárny týždeň od utorka od 19.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod nepretržite. Matka,
resp. otec si maloletého počas školského vyučovania vyzdvihne v školskom zariadení. Počas školských
prázdnin otec odovzdá maloletého matke v mieste bydliska matky a po ukončení styku matka odovzdá
maloletého otcovi v mieste bydliska otca. Matke navrhol uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého
C. vo výške 250 eur mesačne a na maloletého E. vo výške 150 eur mesačne.

20. Navrhovateľ v záverečnom prednese uviedol, že od času znaleckého dokazovania sa vo vzťahoch
medzirodičmiadeťmi,najmävovzťahumatkysC.ničnezmenilo.Napriektomu,žesadodržiavadohoda
medzi rodičmi, podľa ktorej otec zabezpečuje prítomnosť C. pri odovzdávaní E., C. matku nanajvýš
matku pozdraví, celý čas jej stojí chrbtom, a po veľmi krátkom čase odchádza. Podľa otca je to jeho

spôsob ako sa vyhnúť hádkam. Vo veku C. a v jeho vývojovom štádiu nie je podľa otca ľahké mu niečo
prikázať. C. je z jeho pohľadu stále vo väčšom odpore. Pretrváva aj vzájomná anamozita medzi rodičmi.
Navrhovateľ považuje za nevyhnutnú pre zmenu postoja C. k matke, zmenu komunikácie rodičov.
Matka pokračuje v invektívach voči otcovi pred deťmi, tvrdiac, že deti to majú vedieť. Otec vníma v
rodičovskom vzťahu absenciu elementárnej slušnosti. Udával, že vo vzťahu sa nezdraví, nadáva sa,

preto má za potrebné absolvovať najskôr psychologické poradenstvo až potom je možná mediácia s
víziou, že dohody sa budú dodržiavať. Hoci neustále čelí obvineniam zo strany matky, že „odvliekol“
deti, zamedzil jej v styku, že deti manipuluje proti nej, že ju o deťoch neinformuje, z obsahu vykonaného
dokazovania vyplynulo, že to nie je pravda. Keď matka vyčerpala všetky tvrdenia, ktoré sa nepreukázali
a ktoré boli vyvrátené dôkazmi, tvrdí, že otec klame. Zo všetkého na čo poukázal má byť zrejmé, že sa

nič nezmenilo oproti stavu, aký bol v čase znaleckého dokazovania, dúfa ale, že sa tak raz stane.

21. Z prednesu splnomocnenej zástupkyne manželky na pojednávaní dňa 21.06.2021 vyplynulo, že
matka zotrváva na svojom vyjadrení vo vzťahu k rozvodu manželstva, s ktorým súhlasí. Obidve maloleté
deti navrhuje na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otcovi navrhuje určiť povinnosť

platiť výživné vo výške 400 eur na každé z maloletých detí z dôvodu, že výška požadovaného výživného
zodpovedá finančným možnostiam otca.

22. Manželka v záverečnom prednese zotrvala na tom, že manžel prekrúca fakty a účelovo formuluje
názory, nerešpektuje ústavu, zákon o rodine, ani medzinárodné dohovory ku ktorým sa Slovenská

republika zaviazala. Manžel sa odvoláva na stanoviská psychológov, ktoré nie sú súčasťou spisu z
dôvodu, že tam absentuje stanovisko psychológa PhDr. Štefana Matulu, a nie je tam ani stanovisko
PhDr. Kalaszovej s CPPPaP na Brnianskej v Bratislave, ktorá sa s deťmi stretla jedenkrát v roku
2019. Poukazovala na správu PhDr. Pšenákovej, klinickej psychologičky, ktorú manželka navštívila
na odporúčanie súdu a tiež na správu vypracovanú POINTRE, o.z,. ktorá správa vysvetľuje v akých

situáciách sa matka dopúšťa vulgarizmov, pričom tieto situácie vytvára otec a deťom sú skryté. Od
septembra 2019 sa vo vzťahoch neposunuli podľa nej z dôvodu, že navrhovateľ po dvoch sedeniach
spoluprácu s POINTRE, o.z. ukončil. V tom čase vytvoril jedinú príležitosť, kedy sa matka stretla s C. v
sade Janka Kráľa. Odvtedy už takýto priestor nevytvoril a nevytvorila ju ani spolupráca s organizáciouTenenet, o.z., podľa matky z dôvodu, že poverený psychológ sa stretol s deťmi v bydlisku otca v
januári 2020, potom sa už z dôvodu protiepidemických opatrení s deťmi nestretol. V tom čase mali podľa
manželky zabezpečené zo strany organizácie aspoň telefonické stretnutia, napr. cez aplikáciu zoom,

na zlepšenie komunikácie, čo mal navrhovateľ odmietnuť (pozn. súdu, zo správy podľa odseku 16 táto
skutočnosť nevyplýva). Psychológ sa podľa manželky videl s maloletým C. jedenkrát v auguste 20201,
E. nevidel mimo návštevy u otca vôbec. Manželka naďalej zotrvala na tvrdení, že znalecký posudok
nebol znalcom vypracovaný korektne, neodôvodňuje zvolené metódy. Aj znalec však konštatoval, že
otec má vytvárať priestor pre stretnutia C. s matkou aj mimo terapeutických sedení, ktoré stanovisko

predniesolajsúdnapojednávanívmáji2019.Otecpodľamatkyaninasviatkynevytvorilžiadenstimulna
jej stretnutie s C. a nad rámec doterajšieho stretávania ani so E.. Od triednej učiteľky C. má mať matka
informáciu, že C. v škole často vyrušuje, je preto podľa matky zrejmé, že nie je výchovne zvládnutý.
Vzhľadom na vek by mal rešpektovať autority, rodičov a učiteľov. Podľa matky mala od vypracovania
znaleckého posudku nastať zmena v správaní C. v tom, že matka s ním začala komunikovať z mobilu
E.. Vie, že píše matka, nie brat, lebo ten je v tom čase vedľa neho. Správy si číta, osoba matky mu

teda nie je ľahostajná, nemajú však vytvorené prostredie, kde pre vzájomné stretnutie. Otec situáciu
skonfliktňuje, opakovane podáva trestné oznámenia, nielen na matku, ale aj na jej otca. Naďalej má
podľa matky pretrvávať neinformovanie o deťoch zo strany otca, napríklad o výbere jazyka, voliteľného
predmetu, o plánovanej neprítomnosti detí na vyučovaní. Poukázala tiež bezproblémové trávenie času
E. u nej, kedy z jeho prejavov nevyplýva, že by mu otec alebo brat chýbali, ani sa na nich nepýta.

23. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

24. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je

vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo
mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od 20.04.2018, kedy manžel opustil spoločnú
domácnosť, teda viac ako tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, pričom
za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod
manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Navrhovateľ po celú dobu konania trval na

rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželkou považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a
nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia vylúčili obaja účastníci aj do budúcnosti a v
manželstve nemajú záujem zotrvať. Manželka vyjadrila s rozvodom manželstva súhlas z dôvodu, že
manželstvo považuje za trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu. Súd sa zaoberal aj príčinou rozvratu
manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil konajúci súd, poukazujúc na výsledky vykonaného

dokazovania citové odcudzenie manželov v dôsledku nefunkčnej komunikácie manželov. Súd pri
rozhodovaní o rozvode prihliadol aj na záujem maloletých detí a vzhľadom na zistený hlboký rozvrat
manželských vzťahov, ktorý nedáva reálny predpoklad pre možnú obnovu vzťahov dospel súd k záveru,
že rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami maloletých detí, pre ktoré nefunkčný a
najmä konfliktný vzťah rodičov nevytvára zdravé rodinné prostredie pre nerušený harmonický vývoj.

S poukazom na zistené skutočnosti, súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva ako dôvodnému
vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

26. Z dôvodu, že z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, súd v priebehu konania
zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery
zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, úpravu styku s
druhým rodičom, ako aj aktuálne potreby maloletých detí a výdavky spojené s ich výživou a výchovou,
zárobkové a majetkové pomery rodičov, potrebné pre určenie výživného.

27. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

28. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

29. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
31. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
32. Podľa článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

33. Pri rozhodovaní o otázke zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva ich rodičov
vychádzal súd z výsledkov rozsiahleho dokazovania, vrátane záverov znaleckého dokazovania. Súd pri
rozhodovaní prihliadol aj na názor kolízneho opatrovníka, ako zástupcu maloletých detí v konaní, ako

aj na názor v konaní vstúpeného prokurátora. V konaní bolo z hľadiska skutočného stavu veci zistené,
že obidve maloleté deti sa od júla 2018 nachádzajú vo faktickej osobnej starostlivosti otca. Styk matky
s maloletým E. bol upravený neodkladným opatrením tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3P/145/2018- 886 zo dňa 24.07.2019, na základe ktorého je matka oprávnená stretávať sa s maloletým
E. počas školského roka každý utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00

hod., a každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 10.00 hod. do nedele do 10.00 hod. Na základe
neskoršej dohody rodičov sa styk matky s maloletým E. v praxi už dlhodobo realizuje aj nad rámec
nariadeného neodkladného opatrenia v režime počas bežného roka, v párny týždeň od štvrtka od 16.00
hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite a v nepárny týždeň od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do
16.00 hod nepretržite. Styk matky s maloletým C. upravený neodkladným opatrením pre pretrvávajúci

odmietavý postoj maloletého nebol upravený, nerealizoval sa ani v čase rozhodovania súdu napriek
tomu, že nielen matka, ale aj otec deklarovali zhodný postoj ohľadom jeho potreby a dôležitosti pre
zdravý vývoj maloletého.34. V kontexte s uvedenými zisteniami, súd poukazuje aj na v tomto smere významné závery
súdom povereného znalca Mgr. Martina Balka uvádzané v znaleckom posudku č. 18/2020 (zhrnuté v
odsekoch 11 až 13), v ktorých bolo znalcom konštatované, že u maloletého Matúša je pri vystavení

komplikovanej rodinnej situácii, zvlášť pri tematike narušeného vzťahu s matkou prítomná úzkostno-
depresívna symptomatika so smutnou náladou, morbidnými myšlienkami, expresívnou komunikáciou,
anhedóniou (zníženou schopnosťou prežívať radosť) a iritabilitou (podráždenosťou), s dopadom na
stabilitu jeho emočného ladenia, ako aj prítomnými zmenami v sociabilite i hostilnými prejavmi v
komunikácii a celkových prejavoch správania, ktoré sa prejavujú najmä v aktívnom odmietaní osobnej

komunikácie s matkou vrátane ich vzájomného kontaktu. Zároveň bolo na základe psychologického
vyšetrenia zistené, že matka pripisuje C. odmietavý postoj ku komunikácii a kontaktu s ňou, konaniu
otca vo vzťahu k maloletému, čiastočne osobnostným charakteristikám maloletého, ktoré sú podľa
znalca, najmä pokiaľ ide o afektivitu, podobné jej temperamentu, pričom len v minimálnej miere
dokáže identifikovať resp. si priznať reakciu syna v dôsledku vlastných preexponovaných reakcií. Otec
z pohľadu znalca dokáže primerane registrovať potreby obidvoch detí a efektívne ich saturovať v

situácii, kedy v dôsledku rozvodovej dynamiky v rámci rodinného systému sa stal rezidenčným rodičom.
Obaja rodičia ako aj maloletý E. pozitívne hodnotia pravidelné relatívne extenzívne stretávanie sa
E. s matkou. Znalcom nebola zistená manipulácia maloletých detí vo vzťahu k druhému rodičovi zo
strany ani jedného z rodičov. Tvrdenia matky ohľadom manipulácie detí, najmä maloletého C. zo strany
otca tak znalcom potvrdené neboli. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia by sa bez aktívnej

podpory a snahy zo strany otca nepodarilo obnoviť stretávanie E. s matkou v takom rozsahu ako aj
kvalite, ako je tomu v súčasnosti, naopak súčasná situácia skôr poukazuje na individuálne a špecifické
reagovanie C. na komplikovaný priebeh rozvodovej adaptácie, ktorý je iný ako reakcia jeho brata E..
Pre osobnosť C. je charakteristické introvertované zameranie osobnosti v kombinácii s prevažujúcou
emocionálnou labilitou, čo korešponduje s melancholickým temperamentom. Okrem iného znalec v

kontexte s uvedeným skonštatoval, že v konfliktných interakciách je u maloletého prítomné zvýšené
riziko manifestného hostilného (nepriateľského) a agresívneho správania, keď nekonštruktívne postoje
prevážia sociálne kooperujúce. Aktuálne u neho pretrváva zvýšené riziko maladjustácie (zhoršenej
sociálnej adaptácie)vrátane inadekvátnych prejavov v správaní pri protrahovanom konflikte vo vzťahu
s matkou. Z psychologického hľadiska je narušenie citovej väzby C. k matke spôsobené konfliktnými

rodičovskými interakciami v procese rozvodovej adaptácie a z nej vyplývajúcich zmien v rodičovskej
starostlivosti, ktoré predstavovali pre deti kumulovanú záťaž. Špecificky C. senzitívne prežíval hostilné
devalvujúce ataky matky voči otcovi, čo prehĺbilo jeho identifikáciu s otcom so súčasným odmietaním
matky, ktorá mu nie je ľahostajná, keďže vo vzťahu k nej prežíva intenzívny negatívny náboj, pričom
pozitívne aspekty ich vzájomného vzťahu vytesňuje a potláča.

35. Nadväzujúc na súdom prezentované závery vykonaného dokazovania, aplikujúc na rozhodovanie
o otázke zverenia maloletých detí ustanovenie § 24 Zákona o rodine, vo vzťahu k rozhodovaniu o
zverení maloletého E. aplikujúc odsek 2 predmetného ustanovenia, súd zveril maloletého C. do osobnej
starostlivosti otca a maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, dospejúc k

záveru, že je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Súd si v plnej miere
pri rozhodovaní o zverení maloletých detí uvedomoval a mal na pamäti súrodeneckú väzbu medzi
maloletými deťmi, ako aj jej kvalitu zistenú znaleckým dokazovaním, zároveň však musel zohľadniť
zistený skutočný stav veci, ktorý ho viedol k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletých detí
vzhľadom na ich odlišné prežívanie rozdelenia rodiny a významne odlišný súčasný vzťah k rodičom,

najmä vzťah k matke, potrebné pristupovať k rozhodovaniu o zverení podľa individuálnych potrieb
každého z maloletých detí osobitne tak, aby rozhodnutie čo najviac zohľadňovalo ich aktuálne potreby.

36. Vo vzťahu k maloletému C. súd odôvodňuje svoje rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti otca okrem zistení vyplývajúcich zo záverov znaleckého dokazovania o tom, že otec

(rovnako ako aj matka) spĺňa všetky osobnostné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti, ktorú
osobnú starostlivosť o obidve maloleté deti aj fakticky od júla 2018 zabezpečuje, najmä skutočnosťou,
že to v záujme zdravého psychického vývinu maloletého C. aktuálne vyžadujú jeho potreby a citové
väzby. Súd opierajúc sa o závery vykonaného dokazovania vrátane záverov súdom ustanoveného
znalca, tak ako boli vo vzťahu k prežívaniu maloletého podrobne popísané v odseku 34 odôvodnenia, od

času prijatia ktorých znalcom nedošlo, ako potvrdilo aj ďalšie dokazovanie (napríklad správa TENENET
o.z. záverovaná v odseku 16) k zmene skutkových okolností, dospel v otázke rozhodovania o zverení
maloletého C. k záveru, že s poukazom na zistený skutočný stav veci, napriek žiadosti matky neboli
splnené podmienky pre zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Ako bolo súdom zistené, citováväzba C. k matke je v súčasnosti narušená, maloletý odmieta kontakt ako aj komunikáciu s matkou, pri
vystavení sa tejto téme prevláda u neho nepohoda, smutné ladenie, afektivita, preto z hľadiska zisteného
aktuálneho prežívania maloletého by jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky nezodpovedalo

jeho aktuálnym citovým a vývinovým potrebám a bolo by schopné privodiť maloletému neprimeranú
záťaž ako aj zhoršiť jeho psychický stav. Vychádzajúc z poznatkov získaných dokazovaním, dôvodom
odmietavéhopostojamaloletéhokmatkeniejematkoutvrdenámanipuláciadieťaťaotcom,alekonfliktné
rodičovské interakcie predstavujúce pre maloletého protrahovanú záťaž.
Situáciu maloletému neuľahčuje ani prístup matky, ktorá odmieta pripustiť, že by sa na reakciách syna

mohli podieľať aj jej vlastné preexponované reakcie v interakciách s otcom.
Argumentácia matky vo vzťahu k tvrdenej manipulácii detí otcom vyznieva nepresvedčivo nielen
v kontexte s vykonaným znaleckým dokazovaním, ktoré manipuláciu nepotvrdilo, ale má logické
nedostatky aj s poukazom na nenarušený vzťah a doterajší priebeh stretávania
maloletého E.a s matkou, ktoré by bez podpory otca nemohlo prebiehať v tak širokom spektre nad rámec
súdom nariadeného neodkladného opatrenia.

37. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletým, súd s poukazom na podrobne zistený a opísaný
skutočný stav veci upravil styk matky s maloletým C. na čas po rozvode jedenkrát v týždni v rozsahu
dvoch hodín za prítomnosti a asistencie odborného zamestnanca neziskovej organizácie Spoločnosť
priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava. Presný čas a

miesto stretnutia určí príslušné zariadenie. Súd ukladá otcovi povinnosť zabezpečiť účasť maloletého
C. na stretnutiach v čase a mieste, určenom Úsmev ako dar.
38. Vo vzťahu k výroku o úprave styku matky s maloletým C. vyslovil súd predbežnú vykonateľnosť
rozsudku v zmysle ust. § 233 Civilného sporového poriadku z dôvodu potreby čo najskôr zabezpečiť
pravidelný kontakt maloletého s matkou za účasti odborne spôsobilej osoby s cieľom sanácie vzťahu

maloletého k matke. Výrok V. rozsudku je preto vykonateľný doručením.
39.VsúvislostispotreboukorekcievzťahumaloletéhoC.kmatke,súdapelujenaotcaakorezidenčného
rodiča, aby vhodným, veku primeraným spôsobom vplýval na maloletého a aby svoje pred súdom
verbálne prezentované želanie reparácie vzťahu C. s matkou podporil aj svojim dôsledným výchovným
pôsobenímnamaloletého,takabysiC.uvedomilnezastupiteľnémiestomatkyvjehovýchoveaživote.V

konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by matku diskvalifikovala z jej rodičovskej role,
preto je v záujme maloletého nevyhnutné aj zo strany otca ako primárneho vychovávateľa maloletého
prispieť k zmene postoja maloletého k matke. Je potrebné si uvedomiť, že tento postoj je z dlhodobého
hľadiska neudržateľný a pre maloletého z hľadiska jeho zdravého vývinu škodlivý.

40. Sanácia vzťahu maloletého s matkou však nie je možná ani bez adekvátneho prístupu matky k
maloletému. Súd preto apeluje na matku, aby bola v prístupe k maloletému C. trpezlivá, napriek
pochopiteľnej frustrácii z neželaného vývoja porozchodovej rodičovskej starostlivosti a v prvom rade sa
predobomimaloletýmideťmizdržalakritikyotca,naktorújezvlášťcitlivýpráveC..Okremnezaťahovania
maloletého, resp. oboch maloletých detí do konfliktu rodičov súd považuje za dôležité tiež vyvarovanie

sa obviňujúceho a vyčítavého spôsobu správania sa k maloletému, ktoré aj vzhľadom na vek maloletého
a jeho povahu pôsobí zjavne kontraproduktívne a u maloletého vyvoláva vzdor. Znalec vo svojich
záveroch konštatoval, že zo správania maloletého je zrejmé, že matka maloletému nie je ľahostajná,
keďže vo vzťahu k nej prežíva intenzívny negatívny náboj, pričom pozitívne aspekty ich vzájomného
vzťahu vytesňuje a potláča. Súd je presvedčený, že citlivým, trpezlivým a chápavým prístupom, ktorým

sa uvoľní tlak na maloletého dôjde aj za realizácie tzv. asistovaného kontaktu k želanej obnove predtým
láskyplného vzťahu C. s matkou.

41. Súd v predchádzajúcich záveroch konštatujúc odlišnú situáciu ohľadom zistených citových väzieb
maloletého k rodičom ako aj odlišný doterajší priebeh rodičovskej starostlivosti, s poukazom na

ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine zveril maloletého E., mladšieho zo súrodencov F. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že je
to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o intervaly zabezpečovania
osobnej starostlivosti každým z rodičov súd zohľadnil súčasný priebeh rodičovskej starostlivosti o
maloletého ako aj osobitnosť situácie vyplývajúcu zo skutočnosti, že súrodenec E. nebol zverený

do striedavej osobnej starostlivosti, preto sa aj vzhľadom na súrodenecké väzby medzi maloletými
deťmi rozhodol odkloniť od klasického modelu týždňových intervalov starostlivosti jednotlivého rodiča a
rozhodol, že matka bude osobnú starostlivosť o maloletého E. zabezpečovať v bežnom kalendárnom
roku od stredy v párnom týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení po skončenívyučovania, resp. školského klubu detí do pondelka v nepárnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého
odovzdá v školskom zariadení. V nepárnom kalendárnom týždni bude matka osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečovať od stredy po skončení vyučovania, resp. školského klubu detí, kedy matka

maloletého prevezme v školskom zariadení do piatka do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v školskom
zariadení. V nadväznosti na uvedené rozhodol, že otec bude osobnú starostlivosť o maloletého E.
zabezpečovať v bežnom kalendárnom roku
od piatka v nepárnom týždni, kedy si maloletého prevezme v školskom zariadení, po skončení
vyučovania, resp. školského klubu detí do stredy v párnom týždni do 8.00 h, kedy maloletého

odovzdá v školskom zariadení. V nepárnom kalendárnom týždni bude otec osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečovať od pondelka po skončení vyučovania kedy otec maloletého prevezme v
školskom zariadení, resp. školskom klube detí do stredy do 08.00 h. kedy maloletého odovzdá v
školskom zariadení.

42. Ako preukázali výsledky vykonaného dokazovania, vrátane záverov znaleckého dokazovania,

obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a obaja prejavili o osobnú starostlivosť o maloletého
záujem (ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Z výsledkov rozsiahleho dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že na strane E. napriek nepriaznivému vývoju rodinnej situácie po rozpade vzťahu rodičov,
prevládajú pozitívne citové väzby k obidvom rodičom, ak aj v minulosti došlo k tzv. situačnému
odmietaniu maloletého vo vzťahu k matke, toto postupom času pominulo a maloletý sa s matkou

stretával už v čase rozhodovania súdu v pomerne extenzívnom rozsahu, približujúcom sa rozsahu
striedavej osobnej starostlivosti. Už v čase znaleckého dokazovania prezentoval E. svoj pozitívny postoj
ku všetkým členom primárnej rodiny a to aj napriek znalcom konštatovanej viditeľnej a výraznej
identifikácie maloletého so starším bratom vrátane sporadického zrkadlenia otvoreného negativizmu zo
strany staršieho brata, ktorého má tendenciu imitovať. Uvedené nasvedčuje tomu, že aj za situácie

kedy je maloletý konfrontovaný s odmietavým postojom svojho staršieho brata, ku ktorému vzhliada,
jeho vlastný vzťah a citové väzby k matke majú takú kvalitu a význam, že postoj brata nemá silu
negatívne ovplyvniť vlastné prežívanie E.. Vychádzajúc zo všetkých týchto úvah, súd ustálil, že v
danom prípade v kontexte s celou rodinnou situáciou a postavením E. v nej, je v jeho záujme bez
ohľadu na komplikovanosť a problematickosť vzťahu ostatných členov rodiny zverenie do striedavej

osobnej starostlivosti a to aj za situácie aká panuje v komunikácii rodičov. Vzhľadom a zistené citové
väzby maloletého k obidvom rodičom, nepochybnú spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať
súd nenašiel relevantný dôvod pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, resp. osobnej
starostlivosti matky a prisvedčil tak názoru prokurátora, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie v
zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Súd verí, že rovnocenné postavenie rodičov vo

výchove E. vyvolá nevyhnutnosť potreby nápravy komunikácie rodičov, pričom za správneho prístupu
rodičov môže byť jeho vedľajším účinkom aj pozitívna motivácia pre staršieho C., ktorý môže časom
pochopiť, že matka má v živote E. nezastupiteľné miesto, je rovnaký rodič ako otec a preto nie je
objektívny dôvod pre jej odmietanie. Ako však už bolo uvedené, naplnenie tejto úvahy nie je možné bez
zrelého a adekvátneho správania sa obidvoch rodičov.

43. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia vo vzťahu k rodičom, ktorí obaja pred súdom prezentovali
inú predstavu o zverení maloletých detí na čas po rozvode ako aj vzhľadom na viacerých miestach
súdom uvádzaný apel na rodičov ohľadom potreby zmeny komunikácie rodičov, súd poukazuje tiež
na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS2661/10 z 2. novembra 2010 podľa ktorého,

spravodlivosť je nutné posudzovať z hľadiska konania ako celku, pričom v danom prípade treba
postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr. v rozhodnutí E.p.v. Italy
zo 16. novembra 1999 (s odkazom aj na rozhodnutie vo veci Olsson v. Sweden z 27.novembra 1992
a Johansen v. Norway z 23. septembra 1994) vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí
byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný

najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča. Je v prvom rade v záujme
maloletého dieťaťa, aby sa vzťahy rodičov stabilizovali tak, aby boli schopní vzájomnej komunikácie
a prípadnej dohody ohľadne starostlivosti o maloletých detí. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí
nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie
maloletého dieťaťa. Preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe

nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v
záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci.44. V otázke zastupovania maloletých detí a správy ich majetku súd rozhodol v prospech obidvoch
rodičov, keď toto právo priznal vo vzťahu k obidvom maloletým deťom, ako právo vyplývajúce rodičom zo
zákona, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v tejto otázke, obidvom rodičom maloletých

detí.

45. V otázke určenia výživného na maloleté deti na čas po rozvode, súd rozhodoval podľa ustanovenia
§ 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine podľa ktorého, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

46. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potrebyoprávneného(vdanomprípademaloletéhodieťaťa),akoajnaschopnosti,možnostiamajetkové

pomery povinného (rodiča). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

47. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

48. V intenciách vykonaného dokazovania po tom, čo konajúci súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa zárobkových a majetkových pomerov obidvoch rodičov, ako aj ich schopností a
možností,šetrilvýdavkymaloletýchdetí,dospelkzáveru,ževčastiúpravyprávapovinnostíkmaloletým

deťom na čas po rozvode, predstavuje výživné určené matke v sume 200 eur mesačne na maloletého
C. sumu primeranú jeho veku, odôvodneným potrebám, ako aj zárobkovým pomerom, majetkovým
pomeromrodičov.Súdustálil,žeurčenávýškavýživnéhozodpovedámožnostiamaschopnostiammatky
a odôvodneným potrebám maloletého, ktoré boli v konaní riadne zistené. Priemerné mesačné výdavky
na odôvodnené potreby maloletého C., súd ako vyplýva z odseku 9 odôvodnenia ustálil v sume 470 eur

mesačne. Určená výška výživného zo strany matky zabezpečí maloletému hradenie pomernej časti jeho
pravidelných odôvodnených mesačných potrieb. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú
starostlivosť otca o maloletého (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

49. Súd aplikujúc na daný prípad ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine určil výživné na maloletého

E., zvereného na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otcovi
uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Šimona v sume 100 eur mesačne a to s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania na základe ktorého bol ustálený výrazný rozdiel v pravidelných
príjmoch rodičov zo závislej činnosti, keď čistý priemerný mesačný príjem otca za sledované obdobie
predstavuje sumu príjmu v sume 2 162,33 eur a (podrobne odseky 6 a 7 odôvodnenia) čistý

priemerný mesačný príjem matky predstavuje sumu 1035,07 eur. S poukazom na uvedené zistenia súd
považoval za potrebné určiť aj na čas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné na maloletého, na
ktorého zaviazal otca, za účelom zabezpečenia rovnakej životnej úrovne maloletého pokiaľ ide o jeho
odôvodnené potreby u obidvoch rodičov.50. Sumarizujúc všetky v odôvodnení uvedené závery, súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C. a E. F. na čas po rozvode manželstva

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
51. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).