Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lubor Šebo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206081
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4414206081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a sudcov

JUDr. Petra Brňáka a JUDr. Martiny Valentovej, v spore žalobcu: Cuubuus International Holding, a.s.
so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 35 934 182, v zastúpení: Eversheds Sutherland, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovaným: 1/
DAVIDSSON s.r.o., so sídlom Vlčkova 11/A, Bratislava, IČO: 36 788 538, v zastúpení: Krechňák &
Associates s. r. o., so sídlom Panenská 8, Bratislava, IČO: 36 861 286, 2/ ABISHAG LIMITED, so sídlom
Limassol, Pikioni 4, Cyprus, HE 246757, v zastúpení: slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám.
16, Bratislava, IČO: 47 246 634, 3/ ALSHAYA LIMITED, so sídlom Chrysorogiatisis & Kolokotroni, 3040,

Limassol, Cyprus, HE 220152, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/72/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 17. októbra 2019 sp. zn. 7Co/217/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „prvostupňový súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 8.
marca 2018 č. k. 4C/72/2014 - 475 v I. výroku žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zmluva

o zriadení vecného bremena je neplatná, zamietol, v II. výroku konanie voči žalovanému 2/ zastavil a v
III. výroku žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
1.1.Prvoinštančnýsúdzistil,ževlastníkomnehnuteľností,atoparcelyregistraCč.XXXX/XX-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 6834 m2, parcely registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 6m2 a parcely registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37117 m 2 v kat.
území S. v podiele 1/1 je žalovaný 1/. Na parcele č. XXXX/XX sa nachádza stavba sup č. XXXX Aquario
shopping center Štúrovo, ktorej vlastníkom bol žalovaný 1/. Na základe kúpnej zmluvy z 5. februára

2014 však nadobudol túto nehnuteľnosť žalovaný 3/, pričom toho istého dňa bola medzi žalovaným 1/
a žalovaným 3/ uzatvorená Zmluva o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej sa zriadilo v prospech
žalovaného 3/ vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každého vlastníka zaťažených pozemkov
strpieť prechod cez celé zaťažené nehnuteľnosti pešo, na bicykli aj motorovým vozidlom a prestavbu,
nadstavbu a akékoľvek iné stavebné úpravy na stavbe postavenej na zaťaženej nehnuteľnosti. Zmluvné
strany sa dohodli na zriadení vecného bremena za náhradu vo výške 10.000 eur.
1.2. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k tomu záveru, že žaloba nebola podaná

dôvodne. Žalobca namietal a tvrdil, že zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatná v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,, OZ"), avšak podľa názoru súdu prvej inštancie, takúto
neplatnosť právneho úkonu v konaní preukázať nevedel. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd
v konaní nevzhliadol, pretože tým, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena sožalovaným v3/, nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného 1/. Súd sa zaoberal dôvodmi
neplatnosti, ktoré boli tvrdené žalobcom, a to úmyslom žalovaného 1/ ukrátiť žalobcu na jeho majetku,
v čom videl žalobca rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil, že žalobca v konaní neosvedčil ani jeden z

dôvodov absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Navyše žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem, pretože v petite žaloby sa nedomáhal určenia, či žalovanému svedčí alebo nesvedčí určité
právo. Uzavrel, že takto žalobca ani v žalobe, ani v konaní neosvedčil naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pretože sa mohol domáhať určenia, že vecné bremeno
neexistuje alebo určenia, že k zriadeniu vecného bremena nedošlo, pričom by pri takejto určovacej

žalobe mohol osvedčiť naliehavý právny záujem. Za takto ustáleného skutkového a právneho stavu
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, z toho dôvodu žalobu v plnom
rozsahu zamietol. Súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil, nakoľko žalobca voči nemu vzal žalobu v
plnom rozsahu späť a žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby súhlasil.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalobcu napadnutý prvostupňový rozsudok

v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania potvrdil a žalovanému 1/ priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2.1 Predmetom konania bolo určenie, že zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 3/ z dňa 5. februára 2014 je neplatná. Na základe toho sa odvolací súd
najskôr zaoberal otázkou o akú žalobu v danom prípade ide. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie

dňa 21.03.2014 a v čase jej podania bola žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorej išlo o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na
jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami
a k potrebe súdom navrhovaného určenia, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je

procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, je to dôvod pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou.
Odvolací súd poukázal na to, že keďže v priebehu konania došlo k zmene procesného predpisu, bolo
nutné, aby si súd prvej inštancie najskôr ujasnil, o akú žalobu v spore ide podľa tohto nového procesného
predpisu (CSP). Uviedol, že žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto

postačovalo, aby súd prvej inštancie skúmal, či je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)
OSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP a nezaoberal sa skúmaním § 137 CSP.
2.2 Podľa odvolacieho súdu sa prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (v bodoch 22- 23)
okrem iného zaoberal aj tým, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a
dospel k správnemu záveru, že tento preukázaný nebol. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti

právneho úkonu urobený tretími osobami (medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/), nejde teda o právny
úkon žalobcu a samotnému žalobcovi z neho nevyplývajú práva a povinnosti. Posudzovaný právny úkon
sa netýka nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ale vo vlastníctve žalovaného 1/. Pokiaľ sa právny úkon
tretích osôb priamo nedotýka žalobcu, potom je podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať z toho,
že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právne postavenie žalobcu by sa

ani rozhodnutím súdu nezlepšilo a to ani z hľadiska vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani z hľadiska
práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobca svoj naliehavý právny
záujemodôvodňovalibahrozbouzmenšeniačiznehodnoteniaobchodnéhoimaniažalovaného1/,avšak
v rámci konania nijako nepreukázal, že zriadenie tohto vecného bremena má za následok zníženie
hodnoty obchodného imania žalovaného 1/, prípadne v akej výške. Odvolací súd zároveň zdôraznil,

že vecné bremeno bolo zriadené za odplatu, ktorej výšku žalobca nijako nesporil. Žalovaný 1/ teda
využil zákonný inštitút zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného 3/, zachovajúc si vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca podľa odvolacieho súdu
nepreukázal podľa § 80 písm. c) OSP na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolateľ žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odklad
právoplatnosti napadnutého odvolacieho rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 CSP s poukazom na dôvody
hodné osobitného zreteľa a to vkladové konanie č. V - XXX/XXXX, predmetom ktorého je zápis práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu na sporných nehnuteľnostiach.
3.1 Nesprávne právne posúdenie dovolateľ videl pri riešení otázky ,,naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena", pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu reprezentovanej rozhodnutiami R 10/2003, 5Cdo/191/2008,6Obo/222/2007. Žalobca bol toho názoru, že mal naliehavý právny záujem, keďže bolo nesporné,
že zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosti môže mať negatívny dopad na hodnotu týchto
nehnuteľností. Uviedol, že na to, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy postačuje, aby preukázal ohrozenie jeho záujmov ako menšinového spoločníka spoločnosti z
dôvodu uzatvorenia takejto zmluvy. Bol toho názoru, že v rámci konania preukázal naliehavý právny
záujem tým, že zriadením vecného bremena sa má okrem iného dosiahnuť finančné poškodenie žalobcu
ako spoločníka žalovaného 1/ a to umožnením užívania nehnuteľnosti žalovaným 3/ a neznámym
subjektom.Zároveňpoukázalnato,žeozámereuzavrieťtakútozmluvusadozvedelažpojejuzatvorení,

pričom nijako nemohol ovplyvniť jej obsah. V rámci dovolania ďalej uviedol, že žaloba o určenie
neplatnosti zmluvy bola v režime OSP prípustná, preto žalobca podal túto žalobu, keďže chcel zabrániť
zápisu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v katastrálnom konaní.
3.2 Žalobca zároveň namietal nesprávne právne posúdenie aj pri riešení otázky ,,neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena", pri ktorej sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe reprezentovanej
rozhodnutím Ústavného súdu SR II. ÚS 590/2017 a rozhodnutiami dovolacieho súdu (2Cdo 105/2003,

4Cdo 111/2008, 3Cdo 241/2008, 1Mcdo 7/2004). Podľa dovolateľa súdy v základnom konaní nemohli
skúmať dôvody neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, keďže žalobu zamietli pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu.

4. Žalovaný 1/ považoval rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení so súdom prvej inštancie za vecne

správne a navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie odmietol, prípadne zamietol ako nedôvodné a
žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k
záveru, že dovolanie je prípustné, avšak nie je dôvodné.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

6. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V
dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ konkretizovať
právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť (a označením
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a napokon uviesť, ako by mala byť táto otázka
správneriešená.Lenpolemikadovolateľasprávnyminázormiodvolaciehosúdu,prostéspochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky
významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

7. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú
otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávnu (ktorej riešenie

záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací
súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení
ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní.

8. Dovolací súd je toho názoru, že nebolo možné sa stotožniť s názorom dovolateľa, že sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe reprezentovanej rozhodnutím R 10/2003. Samotné
rozhodnutie sa zaoberalo zmluvami uzatvorenými medzi spoločníkom a spoločnosťou za neprimerane
vysokú odmenu, ktorých neplatnosti sa domáhal iný spoločník. Dovolací súd uvádza, že dovolateľom

reprezentované rozhodnutie poukazuje na skutkovo a právne odlišný prípad, keďže predmetom zmluvy
nebolo zriadenie vecného bremena.9. K ďalším žalobcom uvádzaným rozhodnutiam dovolacieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd v
rámci riešenia otázky ,,naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení vecného
bremena" odkloniť, dovolací súd je toho názoru, že sa súdy v základnom konaní neodklonili od

všeobecnej charakteristiky pojmu ,,naliehavý právny záujem" ani od právnych záverov vyjadrených vo
vyššie označených rozhodnutiach najvyššieho súdu, predpoklady pre posúdenie dôvodnosti použitia
určovacej žaloby z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) OSP
si nevyložili odlišne. Otázka, či sa súdy v individuálnych okolnostiach daného prípadu neodklonili od
tejto všeobecnej charakteristiky, súvisí s ich skutkovými zisteniami; zodpovedanie tejto otázky je vždy

v každom konkrétnom prípade jedinečné. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP nemôže posudzovať správnosť skutkových zistení súdov alebo výsledok
hodnotenia, resp. nevyhodnotenia dôkazov, premietajúci sa do skutkových zistení súdu. V konečnom
dôsledku (iba) prosté tvrdenie dovolateľa o tom, že nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že žalobca
nemánaliehavýprávnyzáujem,lebopodľajehonázoruhomá,niejedostatočnýmdôvodompredovolací
súd, aby uskutočnil meritórny prieskum. Uvedené platí o to viac, ak dovolateľom uvádzané rozhodnutia

najvyššieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť majú povahu všeobecného (univerzálneho)
návodu, pričom podstatnými sú osobitosti každého prípadu.

10. Dovolací súd zároveň uvádza, že aj v prípade, keby bolo vyhovené žalobe, procesné postavenie
žalobcu by sa nijako nezmenilo. S tým, že ak by nedošlo k zriadeniu vecného bremena v prospech

žalovaného 3/ na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a
3/ zo dňa 05. februára 2014, z Občianskeho zákonníka (§ 151 o ods. 3 OZ) vyplýva žalovanému 3/
právo domáhať sa zriadenia vecného bremena súdnym rozhodnutím, ktorého by sa žalovaný 3/ mohol
domáhať.

11. Žalobca v rámci nesprávneho právneho posúdenia namietal aj to, že sa súdy v základnom konaní
zaoberali meritom veci. Podľa dovolateľa súdy v základnom konaní nemohli skúmať dôvody neplatnosti
zmluvy o zriadení vecného bremena, keďže žalobu zamietli pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu. Dovolací súd je toho názoru, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, keďže tým, že
sa odvolací súd v rámci napadnutého rozhodnutia meritom veci nezaoberal a posudzoval len otázku

danosti naliehavého právneho záujmu, tento nedostatok v rámci základného konania odstránil.

12. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene
smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci. Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

13. Podľa § 444 ods. 2 CSP, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže
na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým
nie je dotknuté.

14. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom
nevydalsamostatnérozhodnutie(rozhodnutianajvyššiehosúdusp.zn.4Cdo/144/2019,4Cdo/108/2019,
9Cdo/72/2020).

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.