Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/313/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5906200762
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:5906200762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. O. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. XXXX/XX, XXX XX V. C., 2/ MUDr. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 1,
zastúpený: AK JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, Radlinského
1727/49, IČO: 36 858 501, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2/ Z.
K., rod. Z., nar. 24.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 3/ M.. T. F., spol. s r.o., so sídlom Q. A. XXXX,
XXX XX V. C., T.: XXXXXXXX, zast. M.. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX V. C., 4/
M.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 5/ M.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, žalovaní v 2.,

4., a 5. rade zastúpení splnomocneným zástupcom B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.,
v konaní o určenie práva vydržaním a zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 4C/33/2006-1017 zo dňa 17.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Čiastočný rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4C/33/2016-1017 zo dňa 17. 03. 2016 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým čiastočným rozsudkom určil, že v prospech vlastníkov parcely č.
CKN XXX/X záhrady o výmere 1112 m2, parcely č. CKN 310/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
24 m2, parcely č. R. XXX/X záhrady o výmere 66 m2, parcely č. R. XXX zastavané plochy a nádvoria

o výmere 366 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Dolný Kubín na
Okresnom úrade Dolný Kubín, odbor katastrálny, parcely č. R. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 26 m2 a stavby garáže bez súpisného čísla, postavenej na parcele č. R. XXX/X, zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Dolný Kubín na Okresnom úrade Dolný Kubín,
odbor katastrálny, existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechádzať
po častiach parcely č. R. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Dolný Kubín na Okresnom úrade Dolný Kubín,

odbor katastrálny, parcely č. R. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 727 m2, zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Dolný Kubín na Okresnom úrade Dolný Kubín,
odbor katastrálny a parcely č. R. XXX/X ostatné plochy o výmere 741 m2, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX pre obec a katastrálne územie Dolný Kubín na Okresnom úrade Dolný Kubín, odbor katastrálny,
na žalovaných a vyznačených červenými bodkočiarkami na geometrickom pláne vyhotovenom Ing.
Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézie a kartografie dňa 18.08.2009 pod č. 4C-391-33/2006,
úradne overenom Správou katastra Dolný Kubín dňa 26.08.2009, ktorý je súčasťou rozsudku súdu

prvej inštancie, a to pešo, príručnými vozíkmi, detskými kočíkmi, bicyklami, jednostopovými motorovými
vozidlami, osobnými motorovými vozidlami, traktormi a nákladnými motorovými vozidlami. V odôvodení
čiastočného rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodní žalobcovia v 1. - 3. rade sa návrhom
doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 29.12.2005 domáhali, aby súd určil, že v prospechvlastníkov parc.č. KN-C XXX - záhrady o výmere 1228m2 a parc.č. KN-C XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 366m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín existuje
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pozostávajúce z práva prechádzať po častiach parc.č. KN-

C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248m2 a parc.č. KN-C XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 727m2 a parc.č. KN-C XXX/X - ostatné plochy o výmere 1809m2, zapísaných na
listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín na žalovaných a vyznačených modrým
šrafovaním na pripojenej kópii z katastrálnej mapy k.ú. Dolný Kubín z 28.07.2005, mapového listu č.
3/4, ktoré budú následne konkretizované geometrickým plánom a to pešo, príručnými vozíkmi, detskými

kočíkmi, bicyklami, jednostopovými motorovými vozidlami, osobnými motorovými vozidlami, traktormi
a nákladnými motorovými vozidlami. Taktiež pôvodní žalobcovia v 1. - 3. rade žiadali uložiť pôvodným
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odovzdať im kľúč od vstupnej brány nachádzajúcej sa na parc.č. KN-
C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248m2, odstrániť materiál uskladnený na parc.č. KN-
C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 727m2, obe k.ú Dolný Kubín, pokiaľ tento zasahuje
na tú jej časť, ktorá je vyznačená na kópii katastrálnej mapy modrým šrafovaním a strpieť zo strany

vlastníkov a užívateľov parc.č. KN-C XXX - záhrady o výmere 1228m2 a parc.č. KN-C XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 366m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín
vykonávanie práva prechodu pešo, príručnými vozíkmi, detskými kočíkmi, bicyklami, jednostopovými
motorovými vozidlami, osobnými motorovými vozidlami, traktormi a nákladnými motorovými vozidlami
cez pozemky po častiach parciel KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248m2, č.

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 727m2 a č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 1809m2,
zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín a vyznačených modrým
šrafovaním na pripojenej kópii z katastrálnej mapy k.ú. Dolný Kubín z 28.7.2005, mapového listu č.
3/4, ktoré budú konkretizované geometrickým plánom. Pôvodní žalobcovia v 1. - 3. rade uviedli, že sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín, okrem

iného aj pozemkov parc.č. KN-C XXX - záhrady o výmere 1228m2 a parc.č. KN-C XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 366m2 a rodinného domu súp.č. XXXX s príslušenstvom postaveného na
parc.č. XXX, a to (v čase podania žaloby) žalobcovia v 1. a 2. rade spolu v podiele 4/5-iny (BSM) a
žalobca v 3.rade v podiele 1/5-ina. Ďalej uviedli, že pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade sú (boli v čase
podania žaloby) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú.

Dolný Kubín, okrem iného aj pozemkov parc.č. KN-C XXX/X - ostatné plochy o výmere 1809m2, parc.č.
KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria výmere 727m2 a stavby súp.č. XXXX na parc.č. XXX/X -
doliečovacie zariadenie, a to každý z nich v podiele 1/2-ica. Žalovaní v 1. a 2. rade sú so žalovanou
v 3.rade podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 248m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín, a to na žalovaných v 1. a 2. rade

- každého z nich v podiele 1/4-ina a na žalovanú v 3.rade v podiele 1/2-ica. Tieto nehnuteľnosti nadobudli
žalovaní kúpnymi zmluvami, a to žalovaní v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou z 03.06.2005, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.06.2005 pod č. V 716/05 a žalovaná v 3. rade kúpnou
zmluvou z 27.05.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.06.2005 pod č.
V 690/05, pričom v oboch prípadoch predávajúcou bola Mgr. M. O., ktorá tieto nehnuteľnosti predtým

nadobudla kúpou od Žilinského samosprávneho kraja - v správe NsP Dolný Kubín kúpnou zmluvou
zo 16.12.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín 08.01.2004 pod č. V 1683/03.
Pred kúpou nehnuteľností Mgr. M. O. tieto tvorili súčasť areálu tzv. Doliečovacieho oddelenia NsP Dolný
Kubín. V súvislosti s predajom tohto areálu bol vyhotovený geometrický plán zo dňa 19.05.2005 č.
30216621-059/2005 spoločnosťou GEODET Grémium, s.r.o., ktorým došlo k rozdeleniu dovtedajších

parciel KN-C č. XXX a č. XXX/X na terajšie parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 121m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296m2, č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 248m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 95m2, č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 727m2 a č. XXX/l - ostatné plochy o výmere 1809m2. Terajšia
parc.č. KN-C XXX/X predstavuje dvor, ktorý je celý vyasfaltovaný a slúži žalovaným a ich zákazníkom

na prístup pešo aj vozidlami. Predtým počas prevádzky doliečovacieho oddelenia slúžil dvor na dovoz
pacientov a stravy pre nich sanitkami, pre parkovanie zamestnancov oddelenia a návštev pracovníkov a
dovozpotrebnéhomateriálu.Časťparc.č.KN-CXXX/Xvyznačenánakópiikatastrálnejmapyšrafovaním
je v prevažnej časti taktiež vyasfaltovaná a v súčasnosti je využívaná otcom žalovaných v 1. a 2.
rade, prípadne jeho zamestnancami čiastočne na dovoz materiálu do sklenárstva, prístup do kotolne

nachádzajúcej sa na terajšej parc.č. XXX/X a na parkovanie jeho úžitkového vozidla. V minulosti za
prevádzky doliečovacieho oddelenia, pokiaľ nebola kotolňa prerobená na plyn, táto časť parcely slúžila
aj na dovoz uhlia a odvoz odpadu z kúrenia uskladneného v susedstve a spolu s prevažnou časťou
parc.č. KN-C XXX/X a s časťou parc.č. KN-C XXX/X, vyznačenou šrafovaním na kópii katastrálnejmapy, ktorá je spevnená len štrkom, slúžila pre žalobcov, ich rodinných príslušníkov a ich návštevy ako
jediná možná prístupová komunikácia dopravnými prostriedkami, a ktorá svojimi parametrami umožňuje
prejazd bežných nákladných motorových vozidiel. Súd prvej inštancie aj vykonanou ohliadkou na mieste

samom mal za preukázané, že dotknutá plocha využívaná žalobcami ako prístupová cesta je v prírode
zreteľne viditeľná. Po kúpe rodinného domu súp.č. XXXX pôvodnými žalobcami v 1. a 2. rade v r.1964
spolu s pozemkami parc. č. XXX a č. XXX k.ú. Dolný Kubín, nebola k týmto nehnuteľnostiam vybudovaná
žiadna prístupová komunikácia, okrem možnosti prístupu pešo úzkym schodiskom o šírke v najužšom
mieste 1,20 m vybudovaným priamo v opornom múre. Pôvodní žalobcovia v l. a 2. rade už v tom čase

vlastnili osobné motorové vozidlo, pričom sa snažili vytvoriť si prístup k ich domu s pozemkami od
miestnej komunikácie aj inak ako pešo, preto v r. 1970 sa dohodli s vtedajším riaditeľom OÚNZ Dolný
Kubín MUDr. Z. M., že si môžu cez areál nemocnice na svoje náklady vybudovať prístupovú komunikáciu
s tým, že túto následne môžu pre potreby svojich nehnuteľností trvale využívať. Pôvodní žalobcovia v 1.
a 2. rade skopali svah a splanírovali ho a čiastočne spevnili plochu, ktorú potom využívali ako prístupovú
cestu. Následne v r. 1970 si pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade vo dvore rodinného domu vybudovali

murovanú garáž, ktorú využívali pre parkovanie svojho vozidla bez akéhokoľvek obmedzenia až do
24.06.2005 a s určitými obmedzeniami do konca júla 2005. Neskôr pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade túto
cestu využívali aj na prejazd motorových vozidiel ich detí a návštev, ktoré potom parkovali v ich dvore.
Taktiež túto cestu využívali aj na prejazd detským kočíkom, nakoľko sa narodil aktuálny žalobca v 1.rade,
bicyklami, motorkou ostatných detí pôvodných žalobcov a tiež na prejazd kočíkmi vnúčat pôvodných

žalobcov v 1. a 2. rade, taktiež na dovoz paliva a na dovoz potrebného materiálu, keď začiatkom 70-ych
rokov a potom v r. 2000 čiastočne rekonštruovali svoj dom, na dovoz hnoja do záhrady. Pokiaľ dotknuté
nehnuteľnosti, pôvodne vo vlastníctve štátu, užívalo a spravovalo OÚNZ Dolný Kubín, neskôr NsP Dolný
Kubín a následne po predaji Mgr. O., žalobcovia a iné osoby, ktoré k nim prichádzali, neboli žiadnym
spôsobom obmedzovaní v užívaní tejto cesty a toto právo na základe predchádzajúcej ústnej dohody,

potvrdenej aj písomne (v súvislosti s výstavbou garáže pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade) nepretržite
využívali podľa potreby uvedenými spôsobmi. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom ich otca, ktorý
fakticky využíva bývalú budovu doliečovacieho oddelenia na podnikanie ako sklenárstvo, v súčasnosti
bránia žalobcom využívať tento prechod k ich rodinnému domu a pozemkom. Žalobcovia poukázali
na to, že JUDr. O., ktorý v čase kúpy dotknutých nehnuteľností Mgr. O., jeho sestrou, bol právnym

zástupcom NsP Dolný Kubín, vedel, že právni predchodcovia žalobcov a neskôr aj žalobcovia dlhodobo
uvedeným spôsobom dobromyseľne a nerušene využívali na prístup ku svojim nehnuteľnostiam cez
areál doliečovacieho oddelenia označenú plochu ako prístupovú cestu. JUDr. O. ani Mgr. O. počas
obdobia vlastníctva týchto nehnuteľností Mgr. O. žiadnym spôsobom žalobcom nebránili vo využívaní
prístupovej cesty. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalovaná v 3.rade žiadnym spôsobom

doposiaľ nebránila a nebráni žalobcom vo využívaní práva prechodu, pokiaľ ide o možnosť prechodu
cez parc.č. KN-C XXX/X, ktorej je podielovou spoluvlastníckou v 1/2-ici a opakovane sa vyjadrila, že
nič nemá proti tomu, aby žalobcovia tadiaľ naďalej prechádzali, avšak žalobcovia ju museli označiť
ako žalovanú s ohľadom na nerozlučné procesné spoločenstvo z titulu spoluvlastníctva parc.č. KN-C
XXX/X. Pretože žalovaní v 1. a 2. rade bránia žalobcom vo využívaní prechodu spôsobom, ktorým

ju do júla 2005 využívali - zamykajú bránu pri vstupe na pozemok parc.č. KN-C XXX/X a hlavne
tým, že na pozemku parc.č. XXX/X parkujú vozidlami a tiež tam uskladnili stavebný a iný materiál,
žalobcovia sa len voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhali súčasne aj odstránenia prekážok a uloženia
povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho popísanému vecnému bremenu. Týmito skutočnosťami
žalobcovia odôvodnili aj danosť naliehavého právneho záujmu na určení ich práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, aby mohlo byť zapísané v katastri nehnuteľností a aby ho mohli využívať bez
obmedzení, ako do 24.6.2005. Vzhľadom na dlhodobý, nikým nerušený a dobromyseľný výkon práva
prechodu v rozsahu popísanom v petite žalobcovia tak mali za to, že k 1.4.1984 s poukazom na §
135c ods.1 v spojení s § 135a a § 507a ods.3 Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 131/1982 Zb.,
poprípade najneskôr k 01.01.1992 s poukazom na § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení

s §§ 129, 130, 853 a 872 ods.6 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 509/1991 Zb., vzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech nehnuteľností parcela KN-C č.XXX a č. XXX k.ú. Dolný
Kubín zaťažujúce časti terajších parciel KN-C č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X k.ú. Dolný Kubín. Súd
tiež v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade považujú žalobu za nedôvodnú
a majú za to, že žalobcovia (ani ich právni predchodcovia, pôvodní žalobcovia) nenadobudli právo

zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, pričom z nimi predložených dôkazov táto skutočnosť
nevyplýva a žalobcom nesvedčí žiadny, ani domnelý právny dôvod nadobudnutia tohto práva. Pokiaľ sa
pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade odvolávajú na list vtedajšieho riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne MUDr.
M. z 5.1.1970, tento neznamená súhlas so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, alelen umožnil pôvodnému žalobcovi v 1.rade ako riaditeľovi oddelenia NsP, ktoré bolo prevádzkované
v susedstve jeho domu, aby mohol ako pracovník NsP prechádzať po pozemku NsP na čas trvania
jeho funkcie. Okrem toho v liste nie sú bližšie špecifikované pozemky, na ktoré sa prechod vzťahuje a

nevyplýva z neho, že by znamenal súhlas na prechod pre vlastníkov susedných pozemkov. Žalovaní
v 1. a 2. rade poukázali taktiež na to, že žalobcovia mali možnosť požiadať o uzatvorenie dohody o
zriadení vecného bremena, čo sa však nestalo. Podľa stanoviska žalovaných právo zodpovedajúce
vecnému bremenu žalobcom nevzniklo, nakoľko neexistuje žiadna dohoda medzi NsP Dolný Kubín a
žalobcami a toto právo ani nenadobudli vydržaním, pretože dobromyseľnosť právnych predchodcov

žalobcov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že im podľa ich tvrdení po istý čas nikto nebránil
prechádzať cez cudzí pozemok.

2. V odôvodnení rozsudku súd ďalej konštatoval pripustenie zmeny žaloby, a to v súvislosti so zmenami
v katastri, ku ktorým došlo po podaní návrhu na základe geometrického plánu č. 30216621-102/2006,
vyhotoveným dňa 12.07.2006, k rozčleneniu parciel č. KN-C XXX na parcelu KN-C č. XXX/X - záhrady

o výmere 1112m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26m2, č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24m2 a č. XXX/X - záhrady o výmere 66m2, ako aj k zápisu stavby garáže
na LV č. XXXX postavanej na parc.č. KN-C XXX/X bez súpisného čísla. Okresný súd Ružomberok
uznesením zo dňa 10.3.2008 pod č.k. 4C/33/2006-141 pripustil zmenu žaloby. V odôvodnení rozsudku
súd prvej inštancie konštatoval taktiež, že na pojednávaní konanom dňa 14.10.2008 terajší žalobca v

1. rade navrhol súdu, aby pripustil zmenu žaloby, a to rozšírenie žaloby o alternatívny petit v znení: súd
zriaďuje v prospech vlastníkov garáže bez súpis. č., postavenej na parc. KN-C č.XXX/X zapísanej na LV
č. XXXX pre Obec a k.ú. Dolný Kubín právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva
prechádzať po častiach parciel KN-C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 248m2 a parc.č.
KN-C XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 727m2 a parc.č. KN-C XXX/X o výmere 1809m2

zapísaných na LV č. XXXX a XXXX pre obec a k.ú. Dolný Kubín na žalovaných vyznačených modrým
šrafovaním na pripojenej kópii z katastrálnej mapy k.ú. Dolný Kubín za 2872005 mapového listu č. 3/4,
ktorá bude následne konkretizovaná geometrickým plánom, a to príručnými vozíkmi jednostopovými
motorovými vozidlami a osobnými motorovými vozidlami. Okresný súd Ružomberok uznesením zo dňa
31.10.2008 pod č.k. 4C/33/06-292 zmenu návrhu tak, ako to žiadal žalobca v 1. rade, pripustil. Súd

taktiež v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na pojednávaní konanom dňa 6.10.2009 žalobca v 1.
rade zmenil žalobu v tom zmysle, že čo sa týka druhej časti petitu, nejedná sa o alternatívny petit, ale ide
o eventuálny petit, to znamená primárna je prvá časť petitu, kde sa žalobcovia domáhajú deklarovania
vecného bremena titulom vydržania a pre prípad, že súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre vydržanie tohto práva, domáhajú sa zriadenia vecného bremena, ako je uvedené v eventuálnom

petite. Taktiež bol zmenený návrh v nadväznosti na konkretizáciu rozsahu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Pavlom Krišpinským v priebehu konania.
Okresný súd uznesením zo dňa 6.10.2009 pripustil zmenu žaloby v znení, ako požadovali žalobcovia.

3. Súd prvej inštancie ďalej, pokiaľ v odôvodnení čiastočného rozsudku konštatoval genézu a

predchádzajúci priebeh konania, uviedol, že vo veci samej pôvodne rozhodol rozsudkom č.k.
4C/33/2006-555 zo dňa 12.03.2010 a zriadil v prospech vlastníkov garáže bez súpisného čísla,
postavenej na parcele č. CKN XXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne
územie Dolný Kubín právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechádzať po
častiach parciel CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248m2 a parcely č. R. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 727m2 a parcely č. R. XXX/X o výmere 1809 m2, zapísaných
na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX pre obec a katastrálne územie Dolný Kubín na žalovaných,
vyznačených červenou bodkočiarkou na geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Pavlom Krišpinským,
znalcom z odboru geodézie a kartografie dňa 18.08.2009 pod č. 4C-391-33/2006, úradne overeným
Správou katastra Dolný Kubín dňa 26.08.2009, a to príručnými vozíkmi, jednostopovými motorovými

vozidlami a osobnými motorovými vozidlami. V ostatnej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 14Co/412/2011-726 pripustil, aby z konania vystúpili pôvodní žalovaní v 1. a
2. rade: B. K., nar. 06.09.1984, bytom C. XX a Mgr. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, a na ich
miesto vstúpili do konania ako žalovaní v 1.rade B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX a žalovaná v
2.rade Z. K., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX. Na základe odvolania proti rozsudku súdu prvej

inštancieKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.14Co/412/2011-729zodňa23.10.2012rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď z jeho odôvodnenia vyplynulo, že žalobný
návrh v znení, ako ho pripustil súd prvej inštancie, obsahuje dva samostatné nároky vychádzajúce z
rozdielnych skutkových a právnych okolnosti a majúce svoj základ v iných zákonných dôvodoch, pričomuplatnené a súdom pripustené návrhy popri sebe nemôžu obstáť. Z uvedeného záveru vyplýva nutnosť
vysporiadať sa právne a skutkovo s dôvodnosťou predovšetkým návrhu uplatneného ako „primárneho",
a to s dôvodnosťou návrhu na určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním

v prospech vlastníkom parcela č. R. XXX/X, XXX/X, XXX/X, X./X a XXX a stavby garáže bez súpisného
čísla postavenej na parcele č. R. XXX/X v k.ú. Dolný Kubín, pozostávajúceho z práva prechádzať po
častiach pozemkov parcela č. R. XXX/X, XXX/X a XXX/X, vrátane uloženia povinnosti žalovaným v
1. a 2. rade odovzdať žalobcom kľúč od vstupnej brány, resp. odstránenie materiálu z týchto častí
pozemkov, ako aj povinností strpieť vykonávanie práva prechodu cez pozemky parcela č. R. XXX/X,

XXX/X a XXX/X v k.ú. Dolný Kubín. Ďalej súd bol povinný venovať náležitú starostlivosť skúmaniu
naplnenia zákonných podmienok pre vydržanie určitého práva, teda právne a skutkovo sa vysporiadať
s tým, či ide o spôsobilý predmet vydržania s ohľadom na zákonnú úpravu platnú a účinnú ku dňu
1.4.1984 a tiež ku dňu 01.01.1992, ďalej skúmať, či nadobúdatelia sú oprávnenými držiteľmi veci
(práva) po celú vydržaciu dobu. Podľa usmernenia odvolacieho súdu súd je povinný zohľadniť aj
intertemporálne ustanovenia § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 01.04.1983.

Súd prvej inštancie sa v zrušenom rozsudku zameral a právne vysporiadal len s otázkou skúmania
naplnenia zákonných podmienok vydržania výlučne ku dňu 01.04.1984 a podľa odvolacieho súdu
právne posúdenie podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k tomuto dátumu
je vecne správne, nakoľko vydržaniu k uvedenému dátumu bránila prekážka neexistencie spôsobilého
predmetu vydržania, pretože v zmysle právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej od 01.04.1983

nebolomožnénadobudnúťprávozodpovedajúcevecnémubremenukpozemku,ktorýjevsocialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. S
ohľadom na uvedené bol však súd povinný vysporiadať sa so zákonnými predpokladmi nadobudnutia
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu osobitne aj k dátumu 01.01.1992 podľa platnej právnej
úpravy v tomto čase. Okolnosti vydržania bol súd prvej inštancie povinný skutkovo a právne vyhodnotiť

aj vo vzťahu k rozsahu nadobudnutého práva prechodu vydržaním čo do foriem (pešo, príručnými
vozíkmi, jednostopovými motorovými vozidlami, osobnými motorovými vozidlami...), ako aj čo do presnej
lokalizácie dotknutých nehnuteľností výkonom tohto práva, a to presným ohraničením a vyznačením na
geometrickom pláne, ktorý musí byť súčasťou rozsudku a teda pripojený k rozhodnutiu a vysporiadať
sa s celým prvým navrhovaným petitom vrátane jeho časti, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia

povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odovzdať im kľúč od vstupnej brány, resp. odstránenia materiálu z
tých častí pozemkov, ktoré by boli vecným bremenom dotknuté, ako aj povinnosti strpieť vykonávanie
práva prechodu cez pozemky parcela č. R. XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú Dolný Kubín. Pokiaľ okresný
súd rozhodol v zmysle druhého navrhovaného petitu a zriadil v prospech vlastníkov garáže právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vo vymedzenom rozsahu bez toho, že by sa vysporiadal s prvým

navrhovaným petitom v celom jeho rozsahu, odvolací súd označil jeho rozhodnutie za predčasné.
Okresný súd taktiež konštatoval, že uznesením č.k. 4C/33/2006-944 zo dňa 7.12.2015 pripustil, by do
konaniavstúpiliMgr.B.K.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XX,ktorýaktuálnevystupujevprocesnompostavení
akožalovanýv4.radeaMgr.A.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XX,ktoráaktuálnevystupujeakožalovaná
v 5. rade.

4. Po uvedenom zhrňujúcom konštatovaní priebehu konania následne súd prvej inštancie v odôvodnení
čiastočného rozsudku vysvetlil svoje právne úvahy a skutkové okolnosti, na podklade ktorých rozhodol
čiastočným rozsudkom, v súlade s usmernením obsiahnutým v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

5. Súd prvej inštancie poukázal na nemožnosť vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu k
01.04.1983, nakoľko Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. pôvodne právo vecného bremena
neupravoval a podľa právnej úpravy účinnej od 01.04.1983 tu nebol spôsobilý predmet vydržania,
keďže nebolo možné nadobudnúť právo vecného bremena k pozemkom v socialistickom vlastníctve,
avšak novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.01.1992 väčšinu obmedzení, pokiaľ ide o možnosť

nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním odstránila, najmä čo sa týka subjektu
a predmetu vydržania. Súd potom dôvodil, že podľa Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992
možno vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa ust. § 151o ods.1 Občianskeho
zákonníka s nutnosťou aplikácie § 134, § 129, § 130, § 872 Občianskeho zákonníka. Súd poukázal
na ustálenú judikatúru súdov SR a ČR, v zmysle ktorej do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ

vec v držbe, je potrebné započítať i dobu držby vykonávanú pred 1.1.1992, aj keď išlo o vec, ktorú
v tejto dobe nebolo možné vydržať, ak oprávnený subjekt vykonával právo k 01.01.1992 po dobu
minimálne 10 rokov, pokiaľ spĺňal ostatné podmienky vydržania podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka
(spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná držba), pričom mohol vydržať vec k 01.01.1992. Tútojudikatúru možno aplikovať aj na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže ust. §
151o ods.1 Občianskeho zákonníka výslovne, pokiaľ ide o podmienky vydržania, odkazuje na ust. §
134 Občianskeho zákonníka. Súd následne vyslovil, že žalobcovia v zmysle citovanej právnej úpravy

mohli teda nadobudnúť právo prechodu k 01.01.1992, pokiaľ vykonávali toto právo od marca 1970
do 01.01.1992 nerušene a pre seba, t.j. na základe oprávnenej držby. Splnenie ostatných podmienok
vydržania, a to spôsobilosť predmetu vydržania k 01.01.1992 a uplynutie potrebnej vydržacej doby,
neboli medzi stranami sporné, súd tak považoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či žalobcovia
vykonávali právo prechodu pre seba, t.j. dobromyseľne, nakoľko práve splnenie tohto predpokladu

bolo zo strany žalovaných v konaní namietané. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcov (respektíve
ich právnych predchodcov), súd uviedol, že základnou okolnosťou, o ktorú žalobcovia oprávnenosť
držby opierajú, je ústny, neskôr písomne potvrdený súhlas riaditeľa OÚNZ Dolný Kubín MUDr. Z. M. zo
dňa 05.01.1970 daný MUDr. Q. K., aby svojim motorovým vozidlom prechádzal po areáli nemocnice.
Tento súhlas bol zo strany MUDr. Q. K. vyžiadaný v súvislosti s výstavbou garáže a dohodnutý prejazd
znamenal jediný možný prístup k plánovanej stavbe. V čase udelenia tohto súhlasu minimálne časť tejto

cesty bolo potrebné vybudovať, čo aj MUDr. Q. K. s manželkou so súhlasom štatutárneho zástupcu
OUNZ Dolný Kubín urobili, pôvodný žalobca v 1.rade skopal svah a vyplaníroval a spevnil plochu tak,
aby bolo možné po nej prechádzať nákladným motorovým vozidlom. Následne došlo k výstavbe garáže
vpriebehurokov1970-1971,bezstavebnéhopovolenia,avšakažpoopätovnomupovedomeníriaditeľa
OÚNZ. Súd uvedené skutočnosti mal za preukázané jednak z potvrdenia riaditeľa OÚNZ Dolný Kubín,

jednak z výpovedí pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade a tiež z fotografií založených v spise, kde je
zachytený syn pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade (terajšieho žalobcu v 1. rade) vo veku cca 2 rokov pri
garáži. O vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia bolo požiadané až v rokoch 1993
a 1994. Pokiaľ žalovaní namietali, že súhlas riaditeľa OÚNZ bol daný MUDr. Q. K. len ako riaditeľovi NsP,
súd sa s touto námietkou nestotožnil, nakoľko MUDr. Q. K. pôsobil vo funkcii riaditeľa NsP v období rokov

1964-1971 a právo prechodu bolo vykonávané bez akéhokoľvek rušenia ním, ako aj jeho rodinnými
príslušníkmi,nepretržiteodapríla1970dojúna2005,t.j.takmercelúdobumimorámecpôsobeniaMUDr.
Q. K. v označenej funkcii. Ďalej súd uviedol, že mal v konaní preukázané, že žalobcovia tento prechod
využívaliodapríla1970aždo24.06.2005neobmedzenebezrušeniakohokoľvek,tedaideoobdobiecca
35 rokov. Zo strany žalovaných táto skutočnosť nebola v konaní spochybňovaná. Nesúhlas s prechodom

žalobcov prejavil až žalovaný B. K. dňa 24.06.2005, kedy došlo z jeho strany k faktickému zabráneniu
vo výkone tohto práva. K otázke hodnotenia dobromyseľnosti držby práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu súd pri rozhodovaní zohľadnil aj následné správanie sa vlastníkov dotknutých nehnuteľností.
Z výpovedí svedkov pracujúcich v OÚNZ, ako aj nasledujúcich štatutárnych zástupcov vyplýva, že o
uskutočňovanom prechode žalobcov vedeli a rešpektovali ho a počítali s výkonom tohto práva aj do

budúcnosti, t.j. s prechodom tohto práva na nástupnícke subjekty. Z výpovedí pôvodných žalobcov v 1. a
2.radevyplynulo,žežiadaliJUDr.B.Poláka,právnehozástupcuNsPDolnýKubínvobdobíoddecembra
2002 do marca 2005, za prítomnosti riaditeľa NsP Dolný Kubín MUDr. M. U., pred odpredajom areálu
bývalého doliečovacieho oddelenia, aby do zmluvy zakotvil právo prechodu v prospech nehnuteľnosti
žalobcov. MUDr. M. U., riaditeľ NsP Dolný Kubín sa vyjadril v tom zmysle, že nebude problém zriadiť

vecné bremeno na týchto pozemkoch. K takejto úprave však pri kúpe tohto areálu Mgr. M. O., sestrou
JUDr. B. O., nedošlo. Súd taktiež v rozsudku zdôraznil, že predchádzajúci vlastník NsP právo prechodu
žalobcami po celý čas rešpektoval. Ako vyplynulo z výpovede svedka Ing. B. A. v konaní, aj JUDr. B. O.
mal vedomosť o výkone tohto práva žalobcami a taktiež aj o právnom dôvode - vydržaní tohto práva,
keď bol si vedomý, že hoci ťarcha nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, napriek tomu môže dôjsť k

nadobudnutiu práva prechodu vydržaním, a to nepretržitým využívaním prechodu po dobu dlhšiu ako 10
rokov. Zo strany vlastníčky areálu Mgr. M. O. k zabráneniu výkonu práva prechodu nedošlo. Zároveň súd
dodal, že pokiaľ ešte NsP Dolný Kubín ponúkla na odkúpenie prebytočný nehnuteľný majetok inzerátom
zo dňa 8.8.2003, pôvodní žalobcovia v I. a II. rade prejavili záujem o kúpu pozemku parcela č. KN
XXX/X, pričom v tejto súvislosti písomne upozornili NsP Dolný Kubín, že cez ponúkané nehnuteľnosti

prechádza prístupová cesta k ich rodinnému domu a garáži, aby došlo k upovedomeniu potenciálnych
záujemcov o kúpu zvyšných pozemkov, voči čomu NsP Dolný Kubín žiadnym spôsobom nenamietala.
Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobcovia odkúpili pozemok parc.č.KN XXX/4 od NsP Dolný Kubín za
účelom vybudovania prístupu na svoje nehnuteľnosti z cesty, toto tvrdenie bolo v konaní sporné. V tejto
súvislosti súd poukázal na vyjadrenie OR PZ ODI Dolný Kubín z 12.11.2004, výpoveď svedka B. K., z

ktorých dôkazov vyplýva nemožnosť vybudovania takéhoto prístupu.

6. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal podrobne na ostatné vykonané dôkazy
k dobromyseľnosti držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcami, z ktorých vyplynulikonkrétne skutkové okolnosti, ktoré podľa posúdenia súdu mohli viesť u žalobcov (ich právnych
predchodcov) k vnútornému presvedčeniu, že im toto právo patrí. Svedok MUDr. L. G., primár
doliečovacieho oddelenia (v predmetnom areáli do 01.08.2003) potvrdil využívanie prechodu autom

pôvodného žalobcu v 1.rade, jeho syna O., pešo, s materiálom, nákladnými autami, súkromné návštevy
osobnými autami, keď žiadne námietky voči prechodu zo strany vedenia nemocnice neboli. Z výpovede
svedka MUDr. A. K. (aktuálne v postavení žalobcu v 2.rade), syna pôvodných žalobcov v 1. a 2.
rade vyplynulo, že nikdy nebol problém s tým, že tadiaľ prechádzali. Zo svedeckej výpovede B. A.
vyplynulo, že žalobcovia využívali areál nemocnice na prechod k svojmu rodinnému domu, on im

vozil hnoj na traktore cez tento prechod, keď išiel k žalobcom, išiel týmto prechodom. Z výpovede
svedka V. C. vyplynulo, že pracoval pre JUDr. O. na zabezpečovaní úloh týkajúcich sa renovácie areálu
doliečovaciehozariadenia,potvrdil,žežalobcoviavyužívalispornýprechod,atoautom,pešo,skočíkom,
v zime len pešo, po mlieko k pánovi A.. Z výpovede svedka MUDr. M. U., riaditeľa NsP Dolný Kubín
vyplynulo, že stretol sa s pôvodnými žalobcami v 1. a 2. rade a JUDr. O. v súvislosti s prevodom areálu
doliečovacieho zariadenia a pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade sa pýtali, čo bude s tou cestou, na čo im

buď on alebo Ing. A. odpovedali, že vedia o tom, že tam tá cesta je, že oni po nej chodia, že ju využívajú.
Predpokladal, že tá cesta bude využívaná v budúcnosti ako dovtedy. Potvrdil, že túto cestu využívali
za účelom dovozu uhlia do kotolne do rokov 1996, resp. 1997, kedy prebehla plynofikácia. Zároveň z
jeho výpovede vyplynulo, že pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade ho požiadali, aby do kúpnej zmluvy bolo
zaevidované vecné bremeno spočívajúce v možnosti prechodu vozidlami k ich pozemkom, na čo JUDr.

O. vyhlásil, že to nebude problém. Z výpovede svedka JUDr. B. O. vyplynulo, že v čase, keď vlastníčkou
areálu bola jeho sestra Mgr. M. O., zverila mu výkon jej vlastníckych práv a zabezpečovanie všetkých
súvisiacich vecí. On rodine K. nesúhlas s prechodom neprejavil, bolo to v latentnom stave, tieto veci
sa neriešili, mohol tam chodiť každý. Z jeho výpovede vyplynulo, že sa zúčastnil ohliadky v súvislosti s
predajom areálu doliečovacieho zariadenia, ktorej sa zúčastnil on, znalec, Ing. O., MUDr. U. a pôvodná

žalobkyňa v 2.rade, pričom on dostal za úlohu, aby spracoval zmluvu po doručení znaleckého posudku s
výhercom súťaže a súbežne aj s K., ktorí žiadali o kúpu pozemku parcela č. XXX/X. Z výpovede svedka
M. C. vyplynulo, že rodina K. využívala prechod cez areál doliečovacieho zariadenia autom, na dovoz
uhlia, iného materiálu, pešo, s kočíkmi, nevidel, že by niekto im bránil v tomto prechode, jeho otec M. C.
starší pomáhal pôvodnému žalobcovi v 1.rade s vybudovaním prístupovej cesty. Z výpovede svedkyne

M. O., ktorá pracovala v areáli bývalého doliečovacieho zariadenia od r.1961 do r.1978, vyplynulo, že
vždy sa tým prechodom chodilo autom, bicyklom, keď im niečo doviezli, pešo. Chodila tam rodina K.,
nikomu to nevadilo, že je tam cesta, často krát chodili po tejto ceste po MUDr. K. domov, keď bolo
potrebné v noci pomôcť, nikto nikdy nenamietal užívanie tohto prechodu K.. Z čestného vyhlásenia T. M.
vyplynulo, že pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade od narodenia ich syna O. využívali tento prechod autom

k ich rodinnému domu a garáži, tiež im tadiaľ niečo prevážala osoba na konskom povoze, boli im tadiaľ
dovážané drevo a uhlie nákladným vozidlom, vo využívaní prechodu počas jej pôsobenia vo funkcii
vrchnej sestry do druhej polovice 70-tych rokov im nikto nebránil, bola by o tom vedela, má vedomosť
o tom, že pred začatím prechodu pôvodný žalobca v 1.rade pri zadnej časti nemocnice musel skopať
svah, urobiť terénne úpravy.

7. V odôvodení čiastočného rozsudku súd prvej inštancie následne vzhľadom na všetky konštatované
svedecké výpovede a zistený skutkový stav potom dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané
nerušené využívanie prechodu žalobcami od apríla 1970 až do júna 2005, a to vo vzťahu ku všetkým
formám prechodu tak, ako sa ich žalobcovia v žalobe domáhali. Pokiaľ žalovaní v konaní namietali, že

nie je relevantné pri posudzovaní oprávnenej držby, či žalobcom bolo, resp. nebolo v prechode bránené,
nakoľko išlo o verejne prístupný areál, ktorý bol nonstop otvorený, súd v čiastočnom rozsudku poukázal
na to, že takáto charakteristika v žiadnom prípade neplatí pre časť prechodu medzi budovami smerom
k nehnuteľnostiam žalobcov, ktorú využívali na prechod len žalobcovia dopravnými prostriedkami.
Vo zvyšnej časti prechodu tiež žalobcovia na rozdiel od verejnosti vo zvýšenej miere, pravidelne

a všetkými spôsobmi označenými vo výroku rozsudku využívali tento prechod. Zistené skutočnosti
týkajúce sa prechodu žalobcov cez predmetný areál na základe vykonaných dôkazov podľa názoru
súdu mohli dôvodne viesť u žalobcov k ich vnútornému presvedčeniu, že im právo prechodu cez tieto
pozemky patrí po celú vydržaciu dobu. Osobitne súd poukázal na okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia tohto práva, ale aj na okolnosti

svedčiace o vykonávaní tohto práva tak, že im toto právo patrí v nasledujúcom období. O dobrej viere
u žalobcov počas celého obdobia od apríla 1970 až do 01.01.1992 súd nemal žiadne pochybnosti
a vzhľadom k tomu súd konštatoval, že bol preukázaný zákonný predpoklad, a to dobromyseľnosť
držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nerušene po dobu minimálne 10 rokov, a to ku dňu01.01.1992, pričom došlo k započítaniu držby pred uvedeným dátumom s poukazom na ustanovenie §
872 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb. - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.1992. Na
základe uvedeného potom súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom primárnemu žalobnému nároku

vyhovel a vyslovil, že existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako presne špecifikoval
vo výroku čiastočného rozsudku, nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a tieto zákonné predpoklady boli splnené u
všetkých jednotlivých foriem výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, ako sú obsiahnuté
vovýrokurozsudku,t.j.vzmyslepetitužalobcov,atoprávo prechodupešo,príručnýmivozíkmi,detskými

kočíkmi, bicyklami, jednostopovými motorovými vozidlami, osobnými motorovými vozidlami, traktormi a
nákladnými motorovými vozidlami v prospech vlastníkov vo výroku rozsudku označených nehnuteľností.
V závere rozsudku súd vyslovil, že o nadväzujúcich petitoch žalobného návrhu týkajúcich sa nároku na
uloženie povinnosti žalovaným odovzdať kľúče od vstupnej brány, nároku na odstránenie uskladneného
materiálu z časti dotknutých pozemkov, nároku na uloženie povinnosti žalovaným strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a nároku na zriadenie vecného bremena, bude rozhodnuté až

po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku s prihliadnutím k zásade hospodárnosti konania a tiež k
potrebe aktualizácie dokazovania.

8. Voči čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný v 1., 2., 4. a 5. rade. Žalovaní majú za to, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať

pred súdom, súd 1. inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, súd 1. inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí.
Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ namietali aj vadu konania v zmysle ustanovenia § 205 a ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
nakoľko vo veci rozhodol vylúčený sudca. V posudzovanej veci je jedným z účastníkom konania JUDr.
O. K., ktorý vykonáva dlhodobo funkciu sudcu Okresného súdu Dolný Kubín a pre túto skutočnosť bola

daná vec z Okresného súdu Dolný Kubín, ako súdu miestne príslušného na prejednanie veci, prikázaná
na rozhodnutie Okresnému súdu Ružomberok. Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ nadobudli dôvodnú pochybnosť
o nezaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne, nakoľko žalobca 1/, ako sudca Okresného súdu Dolný
Kubín, sa pravidelne zúčastňuje na grémiách a stretnutiach sudcov v rámci Žilinského samosprávneho
kraja spolu so zákonnou sudkyňou v danej veci. Je tak zrejmé, že žalobca 1/ mal možnosť kontaktovať

zákonnú sudkyňu v tejto veci a osloviť ju s požiadavkou na vyhovenie jeho žalobného návrhu. Uvedená
skutočnosť spôsobuje vznik odôvodnených pochybností o nezaujatosti zákonnej sudkyne, ktorá sa im
aj potvrdila v deň doručenia napadnutého rozsudku, keď prvoinštančný súd vydal rozsudok, v ktorom v
celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcov. Zákonná sudkyňa v prejednávanej veci vyhodnotila vykonané
dôkazy jednostranne a výlučne v prospech žalobcov a aj takáto skutočnosť zakladá odôvodnenú

pochybnosť o jej nezaujatosti. Napadnutý čiastočný rozsudok žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ spochybnili aj po
vecnej stránke a argumentujú, že s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
možno zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak. V súdenej veci však bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne

preukázané a túto skutočnosť nespochybnili ani žalobcovia, že prístup ku garáži žalobcov je možný
priamo z verejnej komunikácie cez pozemky vo vlastníctve žalobcov. Nebola tak naplnená zákonná
podmienka vyžadujúce zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov. Napriek tomu súd prvej
inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zriadiť vecné bremeno k pozemku môže však súd len v
prípadoch ustanovených v Občianskom zákonníku, pričom žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ sa domnievajú, že v

prejednávanej veci nejde o žiaden takýto prípad, kedy by súd mohol vecné bremeno zriadiť. Odvolatelia
poukázali na odborný posudok Ing. Z. O. č. 1/2009, súdneho znalca z odboru stavebníctvo, pozemné
stavby, dopravné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností k možnosti vybudovania prístupovej komunikácie
ku garáži žalobcov, ktorým bolo preukázané, že prístup ku garáži po právnej a technickej stránke je
možný z verejnej komunikácie cez pozemky vlastníka garáže. Pokiaľ tak súd prvej inštancie vyhovel

žalobe žalobcov a v ich prospech zriadil vecné bremeno, rozhodol tak v rozpore so zákonom a bez
splnenia zákonných predpokladov. Žalobcovia taktiež podľa tvrdenia odvolateľov nenadobudli právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Z predložených dôkazov táto skutočnosť nevyplýva a
žalobcom nesvedčí žiadny, ani domnelý právny dôvod nadobudnutia tohto práva. Pokiaľ sa odvolávajú
na list vtedajšieho riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne MUDr. M. z 05.11.1970, odvolatelia tvrdia, že

tento neznamená súhlas so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len umožnenie
pôvodnému žalobcovi 1/, ako riaditeľovi oddelenia NsP, aby mohol ako pracovník NsP prechádzať cez
pozemky NsP na čas trvania jeho funkcie. Okrem toho v liste nie sú bližšie špecifikované pozemky, na
ktoré sa prechod vzťahuje a tiež nevyplýva z neho, že by znamenal súhlas na prechod pre vlastníkovsusedných pozemkov. Žalobcom tak právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevzniklo, nakoľko
neexistuje žiadna dohoda medzi NsP Dolný Kubín a žalobcami a toto právo ani nenadobudli vydržaním.
Dobromyseľnosť žalobcov nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že im podľa ich tvrdení po istý čas

nikto nebránil prechádzať cez cudzí pozemok. Okrem toho odvolatelia namietajú, že v liste vtedajšieho
riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne MUDr. M. sa ani náznakom nespomínajú terajší žalobcovia, teda
rodinní príslušníci ich právneho predchodcu a súhlas bol daný výlučne pôvodnému žalobcovi 1/, ako
riaditeľovi oddelenia NsP. Právo, respektíve súhlas preto nemôžu terajší žalobcovia odvodzovať od
súhlasu, ktorý mal byť daný ich otcovi. Neboli tak splnené zákonné podmienky vydržania vecného

bremena. Nemôže obstáť podľa tvrdenia žalovaných 1/,2/, 4/ a 5/, že existenciu súhlasu možno vyvodiť
zo skutočnosti, že žalobcom do roku 2004 nikto nebránil v prechode cez pozemky žalovaných. Aj keď
peší prechod pôvodného žalobcu 1/ právni predchodcovia žalovaných tolerovali, so zreteľom na všetky
skutkové okolnosti nemohli byť súčasní žalobcovia dobromyseľní, že právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vykonávajú právom. Len samotná skutočnosť, že vlastníci dotknutých pozemkov nevyjadrili
svoj nesúhlas s tým, aby žalobcovia prechádzali cez ich pozemky, ešte neznamená dobromyseľnosť

žalobcov, že takéto právo mali a majú. Žalobcovia môžu pre prístup k nehnuteľnosti v ich vlastníctve
využívať aj svoj vlastný prístup zo štátnej cesty a podanou žalobou sa snažia na úkor vlastníckeho
práva žalovaných dosiahnuť možnosť užívania „ľahšej cesty". Odvolatelia taktiež uviedli, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia minimálne od roku 2004 cez pozemky žalovaných vôbec
neprechádzali, z čoho je zrejmé, že právo, ktorého určenia sa žalobcovia domáhajú, z uvedeného

dôvodu zaniklo jeho nevykonávaním, a to premlčaním. Odvolatelia taktiež poukázali na to, že v konaní
nebolo sporné, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov, vo vzťahu ku ktorej sa má vecné bremeno
zriadiť, bola postavená bez stavebného povolenia, ako takzvaná čierna stavba. Taktiež vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v súčasnosti sú pozemky vo vlastníctve žalovaných využívané ako
parkovisko a sklad materiálu, ktorý slúži pre prevádzkovanie sklenárstva vo vlastníctve žalovaného 1/.

Pokiaľ by rozsudok nadobudol právoplatnosť, došlo by tým k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho
práva žalovaných a do zásahu práva žalovaného 1/ slobodne vykonávať podnikateľskú činnosť a
k obmedzeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv v zmysle článku 20 ods. 1, 4 a 5
Ústavy Slovenskej republiky. Výkonom práva tak, ako judikoval súd prvej inštancie, by podľa názoru
odvolateľov došlo k ohrozeniu životnosti stavby vo vlastníctve žalovaného 4/ a ostatných žalovaných,

na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. Ďalej žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ namietali,
že súd vyhlásil napadnutý rozsudok na pojednávaní v ich neprítomnosti a to napriek tomu, že na
vykonanie pojednávania v ich neprítomnosti neboli splnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia §
101 O.s.p. Žalovaný 1/ predložil súdu potvrdenie o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania a žiadal o
odročenie termínu pojednávania zo zdravotných dôvodov. Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ taktiež argumentujú,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.,
nie je z jeho obsahu zrejmé, akými úvahami sa okresný súd pri hodnotení osvedčenia danosti nároku
riadil a nebolo dostatočne vysvetlené ani právne posúdenie veci. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie podľa názoru odvolateľov absolútne chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam
dospel súd, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Vo svojom odvolaní

žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade na podporu svojich tvrdení poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov. Na základe uvedeného navrhujú, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. K
odvolaniu ako listinné dôkazy predložili odvolatelia prepúšťaciu správu žalovaného 1/ zo dňa 26. 1.
2016, potvrdenie o trvaní práceneschopnosti od ošetrujúceho lekára žalovaného 1/ zo dňa 14. 3. 2016

a fotodokumentáciou poškodenia nehnuteľnosti, na ktorú v odvolaní poukázali.

9. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade uviedli, že
odvolaním napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie považujú za zákonný a vecne správny.
Pokiaľ odvolatelia opakovane namietali zaujatosť vo veci konajúcej sudkyne, žalobca 1/ zdôraznil,

že nie je vo vzťahu k nej v žiadnom kvalifikovanom vzťahu. So zákonnou sudkyňou doposiaľ nikdy
mimo pojednávania nekomunikoval v žiadnych záležitostiach (už vôbec nie takých, ktoré by čo aj
len nepriamo súviseli s prejednávanou vecou) a pokiaľ aj náhodne prišiel do kontaktu so zákonnou
sudkyňou, ich vzájomný slovný kontakt, ktorý bol v prítomnosti aj ďalších osôb, sa obmedzuje výlučne
na pozdrav. Žalobca 1/ zdôraznil, že so zákonnou sudkyňou prišiel prvýkrát do osobného kontaktu až

na prvom pojednávaní v danej veci a dovtedy ju vôbec nepoznal. Zo strany odvolateľov boli opakovane
vznášané námietky zaujatosti voči nej, odôvodňované prakticky tými istými skutočnosťami, o ktorých
opakovane rozhodoval odvolací súd tak, že konštatoval ich nedôvodnosť. Žalobca 1/ čestne prehlásil,
že nikdy počas tohto konania nevyvinul a ani nemal najmenší záujem vyvinúť akúkoľvek priamu alebonepriamu aktivitu za účelom kontaktovania zákonnej sudkyne. Žalobca 1/ súčasne prehlásil, že sa
cielene vyhýba situáciám, pri ktorých by mohlo prísť do osobného kontaktu s konajúcou sudkyňou.
Pokiaľ ide o ďalšie dôvody odvolania, žalobcovia uviedli, že zrejme ušlo pozornosti odvolateľov,

čo tvorí predmet odvolacieho konania, pretože v odvolaní sa na viacerých miestach vyslovujú k
otázke možného zriadenia vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu podľa ustanovenia
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, hoci o tomto súd čiastočným rozsudkom nerozhodoval.
Čiastočným rozsudkom prvoinštančný súd deklaroval existenciu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním. V súvislosti s konštituovaním vecného bremena súdom žalobcovia poukázali

na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 12.03.2010 č.k. 4C/33/2006 - 555,
podľa ktorého ku garáži žalobcov nie je možný iný prístup a je právne nemožné, aby si takýto prístup
žalobcovia zriadili ku svojim nehnuteľnostiam z miestnej komunikácie výlučne po ich nehnuteľnostiach.
Pokiaľ odvolatelia poukazujú na závery odborného posudku Ing. Pohodu 1/2009, tento je pre účely
prebiehajúceho odvolacieho konania bezpredmetný, pretože žalobcovia vykonaným dokazovaním
preukázali, že nemajú možnosť iného prejazdu ku garáži, než po nehnuteľnostiach žalovaných.

Pokiaľ odvolatelia argumentujú, že žalobcovia nenadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním, žalobcovia poukazujú na dôvody odvolaním napadnutého čiastočného rozsudku, ako aj na
ich predošlé stanovisko a argumentáciu podrobne zhrnutú v písomnom vyjadrení žalobcu v 1. rade
v jeho podaní zo dňa 22.02.2010. Naďalej zotrvávajú žalobcovia na stanovisku, že žalovaní žiadnym
z vykonaných dôkazov, ani v najmenšom nepreukázali, že by žalobcovia (ich predchodcovia) nemali

byť dobromyseľní pri výkone práv z vecného bremena spočívajúcich v prechode cez nehnuteľnosti
žalovaných a to všetkými označenými spôsobmi. Všetci doterajší vlastníci, respektíve správcovia
dotknutej nehnuteľnosti, rešpektovali právo prechodu v prospech vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti
dojednaným ústnou dohodou, ako aj následne písomne zo dňa 05.11.1970. Dokonca ani z výpovede
JUDr. O. nevyplynulo nič, čo by bolo okolnosťou spochybňujúcou výkon práva vecného bremena

žalobcami, ktoré podľa právneho posúdenia súdom prvej inštancie žalobcovia nadobudli k 01.01.1992.
Žalobcovia zdôrazňujú, že časť pozemku odvolateľov, terajšiu parcelu KN-C č. XXX/X musel pôvodný
žalobca 1/ za pomoci ďalších osôb k tomu, aby vôbec mohla slúžiť ako prístupová cesta splanírovať,
skopať svah a daný prechod, ktorý takto vybudoval, následne využívali aj pracovníci nemocnice na
prevoz paliva. Vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo titul, na základe ktorého pôvodní žalobcovia

v 1. a 2. rade začali dobromyseľne vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, kedy a za aký
okolností k nemu došlo, rešpektovanie výkonu tohto práva všetkými právnymi predchodcami žalovaných
a nerušený výkon tohto práva prechodu žalobcov, ich rodinných príslušníkov a s ich súhlasom aj ďalších
osôb cez zaťažené nehnuteľnosti žalovaných. E. odvolateľov, že doložený písomný doklad z 05.11.1970
mal umožňovať len pôvodnému žalobcovi 1/, ako riaditeľovi oddelenia NsP prechádzať po pozemku

na čas trvania jeho funkcie, žalobcovia popreli s poukazom na to, že pôvodný žalobca 1/ prestal byť
riaditeľom NsP Dolný Kubín už v roku 1971 a tento nikdy nemal pracovisko ako pľúcny lekár v areáli
„starej nemocnice". Vo výkone oprávnení z existujúceho prechodu sa vôbec nič nezmenilo ani po
zániku jeho funkcie riaditeľa a ani po tom, ako začiatkom deväťdesiatych rokov odišiel do dôchodku. K
namietanej otázke spôsobilého predmetu pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

vydržaním žalobcovia poukazujú na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
23.10.2012 č.k. 14Co/412/2011 - 429, pričom v čiastočnom rozsudku sa prvoinštančný súd náležite
a presvedčivo vysporiadal s právnou otázkou tak, že k 01.01.1992 ku vzniku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním existujúceho v prospech označenej nehnuteľnosti žalobcov boli splnené
všetky zákonom stanovené predpoklady. K namietanej čiernej stavbe garáže žalobcov bez súpisného

čísla postavenej pôvodnými žalobcami v 1. a 2. rade v roku 1970 - 71 žalobcovia poznamenali, že
došlo k legalizácii danej stavby (v roku 1993), pričom žalobcovia v podrobnostiach opäť poukazujú na
svoje predošlé stanovisko - podanie zo dňa 22.02.2010. Od právoplatnosti dodatočného stavebného
povolenia na výstavbu predmetnej garáže a aj od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia do júna
2005 uplynulo približne 12 rokov, takže nie je pravdivé tvrdenie odvolateľov, že od momentu, kedy

nadobudlo právoplatnosť dodatočné stavebné povolenie na „čiernu" stavbu, do doby, kedy bolo
žalobcom znemožnené prechádzať cez pozemky žalovaných, neuplynula doba 10 rokov. Dané časové
tvrdenia sú však podľa žalobcov aj tak právne bezvýznamné, keďže už k 01.01.1992 vznikol v prospech
označených hnuteľností právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pokiaľ odvolatelia nad rámec toho,
čo bolo tvrdené v prvoinštančnom konaní poukázali v odvolaní na údajný zlý technický stav budovy

sklárstva, žalobcovia tento argument odmietajú, pretože ani nafotené praskliny v stenách samé osebe
nepreukazujú, že daná stavba má byť staticky narušená. K tvrdenému odopretiu práva konať pred
súdom žalobcovia uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by žalovaný 1/ ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní konanom dňa 17.03.2015 a súčasne aj požiadal o jeho odročenie pre svoj zdravotný stav.Žalobcomtiežniejeznámyžiadnykvalifikovanýdôvod,ktorýbybránilostatnýmodvolateľom(žalovaným
v 2., 4. a 5. rade) zúčastniť sa daného pojednávania. Na základe uvedeného žalobcovia navrhujú, aby
odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny

potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k odvolania sa vyjadrili žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade a uviedli, že
v celom rozsahu zotrvávajú na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch, pre ktoré ho podali. Pokiaľ
žalobca 1/ uvádza, že s konajúcou sudkyňou nie je v žiadnom inom než služobnom kontakte, k tomu

žalovaní uviedli, že práve tento kontakt (ktorý napokon pripustil aj sám žalobca 1/), je spôsobilý vyvolať u
žalovaných odôvodnenú obavu zo zaujatosti konajúceho sudcu. Taktiež nesúhlasia s tvrdením žalobcov,
že žalovaní žiadnym z vykonaných dôkazov ani v najmenšom nepreukázali, že by žalobcovia (ich
predchodcovia) mali byť dobromyseľní pri výkone práv z vecného bremena spočívajúcich v prechode
cez nehnuteľnosti žalovaných. Žalovaní v prílohe svojho vyjadrenia predložili súdu kópiu z aktuálnej
katastrálnej mapy, ktorá bola vyhotovená a z ktorej je zrejmé, že nehnuteľnosti v prospech vlastníkov

ktorých žalobcovia žiadajú zriadil vecné bremeno, bezprostredne susedia s nehnuteľnosťami aktuálne
vo vlastníctve žalobcu 1/ zapísaných na LV č. XXXX obec a k.ú. Dolný Kubín ako pozemok KNC parc.
č. XXX/X a KNC parc. č. XXX/X. V prospech uvedenej nehnuteľnosti sa ale žalobcovia nedomáhali
zriadenia vecného bremena, čo je vzhľadom na ich lokáciu veľmi nezvyčajné, ale vzhľadom na účelovosť
a nepravdivosť tvrdení žalobcov pochopiteľné. Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ ďalej poukazujú na skutočnosť,

že ani kúpna zmluva zo dňa 09.03.2004, ani kúpna zmluva zo dňa 15.07.2004 a ani geometrický plán
č. 30216621 - 081/2003 zo dňa 11.07.2003, o ktorom mali žalobcovia preukázateľne vedomosť pri
uzatváraní týchto zmlúv, neobsahujú ani zmienku o existencii nejakého vecného bremena, ktoré by
malo zaťažovať pôvodnú KNC parc. č. XXX/X alebo jej časť. Neobstojí preto tvrdenie žalobcov o tom,
že boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že v ich prospech svedčí vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu. Žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ opätovne poukazujú na katastrálnu mapu a
časové okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2004 a kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2004,
pričom mali za zrejmé, že odpredaním pozemku KNC parc. č. XXX/X Žilinský samosprávny kraj vytvoril
žalobcom v 1. a 2. rade priestor na vybudovanie prístupu ku všetkým nehnuteľnostiam v ich doterajšom
vlastníctve. Navyše tieto pozemky im odpredal výrazne pod cenu a bez verejnej súťaže. Žalovaní

1/,2/,4/ a 5/ taktiež poukázali na to, že žalobca 1/ sa okrem toho v roku 1970 narodil, nemohol tak
nadobudnúť dobromyseľnosť, rovnako je jeho brat, žalobca 2/, ktorý žije dlhodobo a trvalo v Zuberci,
kde pracuje ako obvodný lekár od roku 1984. Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ tak tvrdia, že súd žalobcovi 2/
priznal právo, ktoré nikdy nevykonával. Pozemok nepotreboval na žiadny prechod, keď v Dolnom Kubíne
nebýval ani býva. Od účinnosti Občianskeho zákonníka žalobca 2/ na pozemku nikdy nebol a nemohol

preto nič vydržať. Z pohľadu žalovaných je absurdné a nepochopiteľné, prečo v prípade, ak boli právni
predchodcovia žalobcov dobromyseľní, netrvali na tom, aby bola údajná dohoda z roku 1970 a zriadenie
vecného bremena zapracované do obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2004 a 15.07.2004 v čase jej
uzatvárania, respektíve prečo si žalobcovia nevybavili aj zmluvné zakotvenie vecného bremena priamo
s NsP Dolný Kubín, respektíve Žilinským samosprávnym krajom. Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ opätovne zhodne

so svojím odvolaním tvrdia, že list vtedajšieho riaditeľa OÚNZ MUDr. M. neznamená súhlas so zriadením
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len umožňoval pôvodnému žalobcovi 1/ prechádzať
po pozemku NsP ako pracovníkovi NsP a išlo iba o poskytnutie dočasnej výhody zamestnancovi.
Žalobcovia preto nesplnili podmienku dobromyseľnosti držby. Žalovaní 1/,2/,4/ a 5/ taktiež poznamenali,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia minimálne od roku 2004 cez pozemky

žalovaných vôbec neprechádzali, z čoho je zrejmé, že právo, ktorého určenia sa žalobcovia domáhajú,
pokiaľ by aj v minulosti existovalo, tak ku dňu vydania napadnutého rozsudku zaniklo z dôvodu jeho
premlčania. Žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov tak vzniesli námietku premlčania
uplatneného nároku. V závere vyjadrenia zhodne so svojím odvolaním opätovne poukázali na charakter
garáže ako čiernej stavby bez stavebného povolenia a taktiež poukázali na to, že podľa ich názoru

napadnutým čiastočným rozsudkom súdu prvej inštancie sú dotknuté ich práva podľa článku 20 ods. 1,
4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. Zhodne so svojím odvolaním žiadajú napadnutý čiastočný rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ sa opätovne žalobcovia vyjadrili a poukázali na obsah

svojho predchádzajúceho vyjadrenia k odvolaniu žalovaných. V tomto vyjadrení sa pridržiavajú svojho
vyjadrenia obsiahnutom v predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaných, pričom poukázali aj na
písomné vyjadrenie žalobcu 1/ zo dňa 22.02.2010, odkazujú na obsah týchto podaní a v celom rozsahu
sa ich pridržiavajú. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ opätovne poukazovali na nehnuteľnosti, ktoré aktuálnevlastní žalobca 1/ (parc. KNC č. XXX/X a XXX/X), žalobcovia uvádzajú, že odvolatelia zrejme pozabudli,
že predmetom odvolania nie je zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu, ale
deklaratórne určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré vzniklo k 01.01.1992

vydržaním. Pokiaľ žalobcovia uvedené nehnuteľnosti nadobudli v roku 2003 a 2004, pochopiteľne k
ním nemôže svedčiť existencia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe právneho titulu
vydržania, čo sa však žalobcovia ani v konaní nedomáhajú. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/ opätovne
polemizujú ohľadom dojednanej výšky kúpnej ceny v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2004, výška
kúpnej ceny bola stanovená podľa znaleckého posudku a v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2003

bola stanovená dohodou vo výške 12 000,- Sk, hoci jej cena podľa znaleckého posudku predstavovala
sumu 4500,- Sk. Tvrdenia žalobcov v súvislosti s výškou dojednanej kúpnej ceny o údajnom podvode
voči Mgr. O. označili žalobcovia za absurdné, nakoľko ako kupujúca bola sestrou JUDr. O., vtedajšieho
právneho zástupcu NsP Dolný Kubín, ako správcu majetku celého areálu takzvanej starej nemocnice,
a ktorý sa prinajmenšom spolupodieľal na organizácii odpredaja týchto nehnuteľností. Pokiaľ sa
odvolatelia opätovne snažia navodiť dojem, že dôvodom odpredaja uvádzaných nehnuteľností malo byť

to, aby si tak žalobcovia vybudovali prístup ku všetkým svojim nehnuteľnostiam, žalobcovia poukázali na
to, že opak nimi tvrdeného vyplynul nielen z výpovedí žalobcov, ako aj z výpovede vtedajšieho riaditeľa
NsP Dolný Kubín MUDr. U. a jeho námestníka Ing. A., pričom toto tvrdenie odvolateľov nemožno ani
len nepriamo vyvodiť z uzatvorených kúpnych zmlúv a súvisiacich listín. Žalobcovia opätovne poukázali
na to, že JUDr. O., ako vtedajší právny zástupca NsP, ktorý sa spolupodieľal na zabezpečení odpredaja

označeného prebytočného majetku, musel mať vedomosť o existencii vecného bremena, o čom svedčí
nielen výpoveď svedkov MUDr. U. a Ing. A., ale aj písomné prehlásenie z 01.08.2005, ako aj výpovede
pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade. JUDr. O. aj pred tretími osobami uznával právo vlastníkov dotknutých
nehnuteľností na prechod k ich nehnuteľnostiam z nehnuteľností žalovaných, pričom ako brat pôvodnej
kupujúcej Mgr. O. o tejto skutočnosti z jemu známych dôvodov nielenže „zabudol" potom povedať tým,

ktorým následne nehnuteľnosť previedol, ale dokonca tvrdil opak. V žalobe a následných vyjadreniach
je dostatok skutkových údajov, následne preukázaných vykonaným dokazovaním, na základe akých
skutočností pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
vstúpili do výkonu tohto práva (od roku 1970) a ku ktorému dňu toto právo nadobudli, ktorý presný
dátum aj správne súd prvej inštancie ustálil ku dňu 01.01.1992. V závere vyjadrenia ešte žalobcovia

k vznesenej námietke premlčania žalovanými poznamenali, že až do roku 2004 pôvodní žalobcovia
v 1. a 2. rade, ako aj ďalšie osoby, prechádzali cez dotknuté pozemky bez akýchkoľvek obmedzení
a k prvému obmedzeniu došlo až 24.06.2005 zo strany žalovaného 1/. Následne priebežne do konca
augusta 2005 pôvodní žalobcovia ešte tadiaľ prechádzali pešo a osobnými motorovými vozidlami, ale s
určitými obmedzeniami. Potom, ako došlo k úplnému zamedzeniu možnosti prechodu cez pozemky zo

strany žalovaného 1/ a po neúspešnej snahe o dohodu, podali pôvodní žalobcovia v decembri roku 2005
žalobu, o ktorej prebieha konanie už 12-ty rok. Nie teda z vlastnej vôle prestali žalobcovia (ich právni
predchodcovia) využívať daný prechod, ale stalo sa tak výlučne v dôsledku konania žalovaného 1/.
Žalobcovia poznamenali, že pri svojej argumentácii odvolatelia zrejme pozabudli na ustanovenie § 112
Občianskeho zákonníka, pričom tvrdené právo je uplatnené v danom spore, ktorý stále trvá. Opätovne

žalobcovia navrhujú prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12.Žalovaná3/sakodvolaniužalovanýchv1.,2.,v4.a5.radenevyjadrila,aniknáslednýmvyjadreniam
strán sporu.

13. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP"), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario čiastočný rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento

zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.16. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

17. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

18. Odvolací súd konštatuje, že predbežne boli právne pomery medzi stranami sporu upravené
nariadením neodkladného/predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k.
4C/33/2006-1004 zo dňa 08.04.2016, ktorým okresný súd vyhovel návrhu žalobcov v 1. a 2. rade
na nariadenie predbežného opatrenia a žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade uložil povinnosť strpieť
prechod syna žalobcu 1/ maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., Q. A. XXXX/XX a to

pešo po nehnuteľnostiach presne špecifikovaných vo výroku uznesenia okresného súdu a to v rozsahu
zodpovedajúcom ploche vyznačenej bodkočiarkami na geometrickom pláne Ing. Pavla Krišpinského,
znalca z odboru geodézie a kartografie, vyhotovenom dňa XX.XX.XXXX, tvoriaceho neoddeliteľnú
súčasť uznesenia, s tým, že v danej veci predbežné opatrenie zanikne najneskôr právoplatnosťou
kolaudačného rozhodnutia na povolenie užívania chodníka, ktorý bude vybudovaný pri opornom múre

popri nehnuteľnostiach žalobcov a žalovaných s napojením na už existujúci chodník pri kruhovom
objazde pri Gymnáziu P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Ďalším výrokom súd uložil žalovaným v
1., 2., 4. a 5. rade povinnosť strpieť prejazd žalobcu 1/ osobným motorovým vozidlom zn. Subaru
Forester EČ: DK XXX AY maximálne 1 krát denne tam a späť v čase od 7.30 do 8.30 hod. a od 16.00
do 18.00 hod. po nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku uznesenia na ploche zodpovedajúcej a

vyznačenej bodkočiarkami na geometrickom pláne Ing. Pavla Krišpinského, znalca z odboru geodézie a
kartografie, vyhotovenom dňa 18. 8. 2009, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť uznesenia. Ďalším výrokom
súd uložil žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade povinnosť strpieť prejazd mechanizmov po špecifikovaných
nehnuteľnostiach v rozsahu potrebnom pre dovoz materiálu na výstavbu dreveného prístrešku a na
vykonanie zemných prác na parc. KN- C č. XXX/X k.ú. Dolný Kubín potrebných pre prípravu pozemku

na výstavbu dreveného prístrešku pri existujúcej garáži bez súpisného čísla na parc. KN- C č. XXX/
X k.ú. Dolný Kubín a na odvoz prebytočnej zeminy, s tým, že súd uložil žalobcovi 1/ povinnosť o
zamýšľanom prechode mechanizmov za účelom výstavby prístrešku a urobenia potrebných terénnych
prác a úprav vopred informovať žalovaného 1/ minimálne SMS správou alebo e-mailom najmenej 24
hodín pred zamýšľaným prechodom mechanizmov s tým, že maximálny počet prejazdov inými ako

osobnými motorovými vozidlami v súvislosti s výstavbou prístrešku a realizáciu potrebných terénnych
úprav je 6 prejazdov tam a späť. Posledným výrokom súd uložil žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade povinnosť
v lehote 15 dní od nariadenia predbežného opatrenia odstrániť prekážky (veci, stavebný materiál a
oplotenie) v časti, pokiaľ tieto zasahujú do plochy parciel špecifikovaných vo výrokovej časti uznesenia.
Takto nariadené neodkladné opatrenie (v čase jeho nariadenia predbežné opatrenie) bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co 312/2016-1097 zo dňa 13.06.2016.

19. Následne sa odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP), vysporiadal
predovšetkým s procesnými námietkami odvolateľov.

20. Pokiaľ žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade v odvolaní opakovane namietali zaujatosť zákonnej sudkyne
s poukazom na jej možný pomer k veci a k strane sporu vzhľadom na jej kolegiálny vzťah k žalobcovi
1/, ktorý podľa tvrdenia žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade vzbudzuje u nich pochybnosť o jej nezaujatosti,
nakoľko žalobca 1/ je sudcom Okresného súdu Dolný Kubín a pravidelne sa zúčastňuje na grémiách
a stretnutiach sudcov v rámci Žilinského samosprávneho kraja, kde má možnosť osloviť a kontaktovať

zákonnú sudkyňu ohľadom prejednávanej veci, odvolací súd sa predmetnou námietkou zaujatosti
vysporiadal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a v tomto rozsahu odkazuje na odôvodnenie
uznesenia č.k. 14Co/312/2016-1097 zo dňa 13.06.2016. Len v stručnosti a pre úplnosť odvolací
súd poznamenáva, že s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd
na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu neprihliada, ak už o nich rozhodol

nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Odvolací súd poznamenáva,
že o námietke zaujatosti žalovaných z totožného dôvodu už bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako
súdom nadriadeným, rozhodované uznesením č.k. 12 NcC/19/2013 - 828 zo dňa 28.08.2013, pričom
nadriadený súd námietku zaujatosti vyhodnotil ako nedôvodnú a zákonnú sudkyňu v prejednávanejveci z rozhodovania nevylúčil. Okrem toho odvolací súd v súvislosti s dôvodmi možnej zaujatosti
zákonnej sudkyne v súvislosti s procesným postupom súdu a rozhodovaním súdu (pokiaľ odvolatelia
namietajú jej zaujatosť v dôsledku toho, že čiastočným rozsudok bolo vyhovené žalobe) upriamuje

pozornosť odvolateľov na ustanovenie § 53 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; ani v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Je tak
zrejmé, že o opakovaných tvrdeniach žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/, ako aj námietkach zaujatosti v súvislosti
s procesným postupom súdu a rozhodovaním súdu nadriadený súd ako o relevantných dôvodoch

namietanej zaujatosti zákonnej sudkyne v zmysle dikcie procesnej normy nerozhoduje.

21.Žalovaní1/,2/,4/a5/ vodvolaníďalejnamietalipodľaichnázorunesprávny,respektívenezákonným
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny
proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom, a to tým, že súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní
konanom dňa 17.03.2016 v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ a to napriek tomu, že na vykonanie

pojednávania v ich neprítomnosti neboli splnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 101 O.s.p.
v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaný 1/ tvrdil, že predložil súdu potvrdenie
o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania a žiadal o odročenie termínu pojednávania zo zdravotných
dôvodov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a zápisnice z pojednávania zo dňa 17.
3. 2016 túto námietku odvolateľov považuje za nedôvodnú. Z obsahu spisu nevyplýva, že by neboli

splnené zákonné podmienky a predpoklady na konanie súdu bez prítomnosti účastníkov konania podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom v danom čase a v zmysle dikcie ktorého
ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu je zrejmé, že strany sporu boli riadne a včas na pojednávanie

vytýčené súdom prvej inštancie na deň 17.03.2016 predvolané (žalovaný 1/ prevzal predvolanie súdu
dňa 22.02.2016, žalovaná 2/ dňa 19.02.2016, žalovaná 3/ dňa 17.02.2016, splnomocnený zástupca
žalovanej 3/ dňa 17.02.2016, žalovaný 4/ dňa 22.02.2016 a žalovaná 5/ dňa 19.02.2016 - č.l. 954
spisu), pričom pokiaľ žalovaný 1/, ako súčasne splnomocnený zástupca žalovaných v 2., 4. a 5.
rade tvrdí, že predmetné pojednávanie bolo konané v neprítomnosti žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade

napriek tomu, že žalovaný 1/ riadne a včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal
súčasne o odročenie daného pojednávania zo zdravotných dôvodov, toto jeho tvrdenie nezodpovedá
obsahu spisu. V spise je zažurnalizované oznámenie žalovaného 1/ o svojej pracovnej neschopnosti, z
obsahu ktorého vyplýva len upovedomenie konajúceho súdu o jeho pracovnej neschopnosti so zaslaním
kópie potvrdenia o jeho dočasnej práceneschopnosti, s oznámením, že na základe tejto skutočnosti sa

nemôže zúčastniť pojednávania dňa 17.03.2016 o 9:30 hod. (č.l. 983 spisu). Uvedené oznámenie o
pracovnej neschopnosti s upovedomením súdu o tom, že sa z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti
nemôže zúčastniť daného pojednávania, možno chápať ako kvalifikované ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní, avšak z tohto procesného podania, ani zo žiadneho následného vyjadrenia či žiadosti
žalovaného 1/, však nevyplýva súčasne aj žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej

práceneschopnosti žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
konanom dňa 17.03.2016, avšak súčasne nežiadal o odročenie daného pojednávania, súd postupoval
zákonne, pokiaľ po vyhlásení veci konštatoval včasnosť doručenia predvolania na dané pojednávanie,
pričom obsahom zápisnice z priebehu pojednávania je konštatovanie súdu, že dňa 15.03.2016 žalovaný
1/ doručil súdu podanie, ktorým oznámil súdu svoju dočasnú pracovnú neschopnosť a zaslal kópiu

potvrdenia o jeho dočasnej práceneschopnosti, avšak pojednávanie z tohto dôvodu odročiť nežiadal a
pokiaľ následne súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu 2/ a
žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ ( č.l. 999 spisu), postup súdu bol zákonný a v súlade so znením ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. platným a účinným v čase vyhlásenia čiastočného rozsudku. Z obsahu zápisnice z
pojednávania je zrejmé, že na pojednávaní sa osobne zúčastnili žalobca 1/, právny zástupca žalobcu

2/ a splnomocnený zástupca žalovanej 3/. Odvolací súd poznamenáva, že uvedený procesný postup
je obsiahnutý aj v odôvodnení napadnutého čiastočného rozsudku (č.l. 17 odôvodnenia čiastočného
rozsudku).

22. Po konštatovaní nedôvodnosti uvedených procesných námietok odvolateľov sa následne odvolací

súd zameral na preskúmanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého čiastočného rozsudku súdu
prvej inštancie. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, aplikujúc ustanovenie § 387
ods. 1, 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého čiastočného rozsudku
a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol.Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú odvolaciu námietku odvolateľov, vytýkajúcu rozsudku súdu 1.
inštancie nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Okresný súd svoje rozhodnutie riadne a dostatočne
argumentačne presvedčivo zdôvodnil, s poukazom na vykonané dokazovanie, vysvetlil, ktoré dôkazy

a akým spôsobom vyhodnotil a akými úvahami, s poukazom na konkrétnu právnu úpravu sa riadil a
následne rozhodol čiastočným rozsudkom.

23. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj

práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

24. Podľa ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa ustanovenia § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

26. Podľa ustanovenia § 134 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

27. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka, upravujúceho
prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.1983, do času uvedeného v ustanovení § 135a v
znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu

(§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od
tohto dňa.

28. Žalobcovia sa žalobným návrhom v znení pripustených zmien domáhali dvoch samostatných
nárokov vychádzajúcich z rozdielnych skutkových a právnych okolností a majúcich svoj základ v iných

zákonných dôvodoch, pričom odvolací súd vo svojom predošlom zrušujúcom rozhodnutí zdôraznil, že
taktouplatnenéasúdompripustenéžalobnénávrhypoprisebenemôžuobstáťapretousmernilsúdprvej
inštancie, že po vrátení veci je nutné vysporiadať sa právne a skutkovo s dôvodnosťou predovšetkým
návrhu uplatneného ako „primárneho", a to návrhu na určenie existencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním v prospech vlastníkov parcely č. CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a

XXX a stavby garáže bez súpisného čísla postavenej na parcele č. CKN XXX/X v k.ú. Dolný Kubín,
pozostávajúceho z práva prechádzať po častiach pozemkov parcely č. CKN XXX/X, XXX/X a XXX/X,
vrátane uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odovzdať žalobcom kľúč od vstupnej brány, resp.
odstránenie materiálu z týchto častí pozemkov, ako aj povinnosti strpieť vykonávanie práva prechodu
cezpozemkyparcelač.CKNXXX/X,XXX/XaXXX/Xvk.ú.DolnýKubín.Žalobcoviasadomáhaliurčenia

existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a to ku dňu 01.04.1984, najneskôr
tiež ku dňu 01.01.1992. Súd prvej inštancie tak po vrátení veci odvolacím súdom následne zameral
pozornosť na skúmanie naplnenia zákonných podmienok pre vydržanie určitého práva.

29. Súd prvej inštancie sa v prvotnom zrušenom rozsudku zameral a právne vysporiadal len s otázkou

skúmania naplnenia zákonných podmienok vydržania tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenuvýlučnelenkudňu1.4.1984,vychádzajúcpritomzprávnejúpravyust.§132aods.1a2,§135c
ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 131/1982 Zb., účinnom od 01.04.1983. Odvolací súd
v rozhodnutí, v ktorom zrušil prvotný rozsudok okresného súdu vyslovil, že právne posúdenie podmienok
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k tomuto dátumu je vecne správne, teda stotožnil

sa so záverom prvoinštančného súdu, že vydržaniu v tejto dobe, teda ku dátumu 01.04.1984, bránila
prekážka neexistencie spôsobilého predmetu vydržania, pretože v zmysle právnej úpravy Občianskeho
zákonníka účinnej od 01.04.1983 (v znení zákona č. 131/1982 Zb.), nebolo možné nadobudnúť právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorémumá socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Podľa tvrdenia navrhovateľov
začiatok plynutia vydržacej doby možno stanoviť koncom marca 1970. S ohľadom na uvedené tak súd
skúmal zákonné predpoklady a podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a

vyhodnotil existenciu podmienok vydržania k dátumu 01.01.1992 podľa platnej právnej úpravy v tomto
čase, teda v znení novely Občianskeho zákonníka zák. č. 519/1991 Zb., v spojení s intertemporálnym
ustanovením § 872 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1. januára 1992. Podľa usmernenia
odvolacieho súdu súd zohľadnil aj intertemporálne ustanovenie § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka k
úpravám účinným od 01.04.1983.

30. Súd prvej inštancie, pokiaľ skúmal naplnenie zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním a to ku dátumu najneskôr k 01.01.1992, bol povinný predovšetkým právne a skutkovo
sa vysporiadať s tým, či ide o spôsobilý predmet vydržania a to s ohľadom na zákonnú úpravu platnú
a účinnú k tomu dátumu, ku ktorému žalobcovia tvrdia, že právo zodpovedajúce vecnému bremeno
vydržali, ďalej skúmať, či nadobúdatelia sú oprávneným držiteľom veci (práva) po celú vydržaciu dobu,

pričom oprávnenosť nevyhnutne predpokladá dobromyseľnosť toho, kto s vecou či právom zaobchádza
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu táto vec či právo patrí,
a napokon či možno konštatovať nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný a nerušený
stav užívania predmetu či práva vydržania počas celej zákonom ustanovenej doby. Plynutie vydržacej
doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako

so svojou. Súd správne zohľadnil pri skúmaní naplnenia zákonných predpokladov nadobudnutia práva
vydržaním aj intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným
od 1. apríla 1983, podľa ktorého do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982
Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§
135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred

1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Súd už
v predchádzajúcom svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na predmet vydržania - pozemky vo
vlastníctve Československého štátu v správe vtedajšieho OÚNZ v Dolnom Kubíne, vo vzťahu ku ktorým
sa právo vecného bremena týka, vydržaniu práva ku dátumu 01.04.1984 bránila prekážka neexistencie
spôsobilého predmetu vydržania, pretože v zmysle právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinnej od

01.04.1983 (v znení zákona č. 131/1982 Zb.), nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku,
ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov. Nakoľko žalobcovia tvrdili, že oprávnenosť vydržania si vyvodzujú zo súhlasu
udeleným pôvodnému žalobcovi 1/ dňa 05.01.1970, súd sa vysporiadal aj so zákonnými predpokladmi
nadobudnutia vlastníckeho práva a vyhodnotil existenciu podmienok vydržania k dátumu 01.01.1992

podľa platnej právnej úpravy v tomto čase, teda v znení novely Občianskeho zákonníka zák. č. 519/1991
Zb., v spojení s intertemporálnym ustanovením § 872 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od
1. januára 1992.

31. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane práva vecného bremena

k nehnuteľnosti). Pre naplnenie zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
sa vyžaduje splnenie zákonom určených podmienok (týkajúcich sa oprávnenosti držby, vrátane
dobromyseľnosti držiteľa, spôsobilého držiteľa, spôsobilého predmetu držby a nepretržitej a nerušenej
vydržacej doby), pričom dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu osobitné
rozhodnutie štátneho orgánu či súdu. V tejto súvislosti odvolací súd prisviedča argumentom žalobcov,

že v odvolaní, ako aj následných vyjadreniach v štádiu odvolacieho konania, odvolatelia zrejme
nedôsledne rozlišujú medzi dvomi odlišnými právnymi titulmi nadobudnutia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu - a to originárne - vydržaním, ku ktorému dochádza za predpokladu naplnenia
zákonom požadovaných podmienok priamo ex lege - zo zákona, pričom súd svojim rozhodnutím
jeho existenciu môže len deklarovať a konštitutívnym spôsobom autoritatívnym rozhodnutím súdu

- určovacím výrokom právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa zriaďuje právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Pokiaľ tak odvolatelia v odvolaní produkovali argumenty, ktorými namietali správnosť
rozhodnutia súdu, ktorým malo byť zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby a namietali,
že nebola v danom spore naplnená zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka vyžadujúca určité zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena,

ako aj poukazovali na ďalšie možné prístupy k nehnuteľnostiam žalobcov, ktoré by neodôvodňovali
zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov, odvolací súd sa vzhľadom na výrok čiastočného
rozsudku súdu prvej inštancie osobitne týmito dôvodmi nezaoberal, nakoľko súd prvej inštancie nezriadil
vecné bremeno, ale deklaratórne určil, že existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorévzniklo ex lege zo zákona a to po konštatovaní naplnenia zákonných podmienok vydržania takéhoto
práva žalobcami (respektíve právnym predchodcami žalobcov). Odvolacie argumenty namietajúce
nenaplnenie zákonných predpokladov pre zriadenie vecného bremena zmysle ustanovenia § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka sú tak v predmetnom odvolacom konaní právne irelevantné.

32. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a zohľadňujúc právne relevantné dôvody
odvolania, prisviedča právnemu záveru vyslovenému v odvolaním napadnutom čiastočnom rozsudku,
že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechádzať po nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku
čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie a to vo vzťahu ku všetkým formám výkonu tohto práva tak,
ako sa ho žalobcovia domáhali - pešo, príručnými vozíkmi, detskými kočíkmi, bicyklami, jednostopovými
motorovými vozidlami, osobnými motorovými vozidlami, traktormi a nákladnými motorovými vozidlami.

33. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené kumulatívne

všetky zákonné predpoklady - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu práva nedochádza.
Ohľadom spôsobilého predmetu držby odvolací súd odkazuje na obsah a odôvodnenie svojho
predošlého zrušujúceho uznesenia, v ktorom vyslovil, že nemožno konštatovať spôsobilý predmet držby
vzhľadom na právnu úpravu Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 1983, nakoľko nebolo
možné nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku, ktorý bol v socialistickom

vlastníctve, alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Avšak vzhľadom na právnu úpravu Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 už spôsobilosť
predmetu držby nie je spochybnená. Ostatné podmienky a predpoklady legálneho a legitímneho
nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k 01.01.1992 - a to oprávnenosť držby,
vrátane dobromyseľnosti držiteľa, spôsobilého držiteľa, uplynutia zákonom vyžadovanej nepretržitej a

nerušenej vydržacej desaťročnej doby, mal súd preukázané listinne, zo svedeckých výpovedí, ako aj z
čestných prehlásení svedkov, ktorí osobne v konaní pred súdom vypočutí neboli.

34. Žalovaní v 1. rade, 2. rade, 4. a 5. rade pokiaľ v odvolaní namietali nesplnenie podmienok vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, svoje argumenty opierali predovšetkým o spochybnenie

dobromyseľnostiprávnychpredchodcovžalobcovvzhľadomnaneexistenciuanilendomneléhotitulu,na
základe ktorého by si mohli dôvodne a dobromyseľne právni predchodcovia žalobcov vyvodiť, že im toto
právo patrí. Argumentovali predovšetkým, že list vtedajšieho riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne MUDr.
M. zo dňa 05.01.1970 neznamená súhlas so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale
umožňoval - a to výhradne len vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi 1/, ako riaditeľovi NsP - dočasne,

počas trvania jeho funkcie, prechádzať cez pozemky nemocnice s poliklinikou. Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec či právo
patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa
musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal
alebo mohol mať dôvodné pochybnosti, že užíva právo, ktoré mu legitímne nenáleží, teda, aby držiteľ
práva bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul a dôvody jeho
nadobudnutia oprávnene svedčí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo právo vzniknúť (držiteľ sa domnieva, že vzniklo), teda aj vo vzťahu k právnemu dôvodu

(titulu) nadobudnutia určitého práva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
právnipredchodcoviaterajšíchžalobcovsamohlidôvodnedomnievaťatonazákladepredchádzajúceho
ústneho, neskôr písomne potvrdeného súhlasu vtedajšieho riaditeľa OÚNZ v Dolnom Kubíne zo dňa
05.01.1970, že sú oprávnení prechádzať a to bez časového obmedzenia a obmedzenia spôsobu
prechodu cez areál bývalej nemocnice a doliečovacieho zariadenia. Z hľadiska hodnotenia spôsobilosti

tohto titulu nadobudnutia dobromyseľnosti o výkone určitého práva je zásadné, že hoci je možné
prisvedčiť argumentom odvolateľov, že tento list ako dôkaz je značne neformálny a nekonkrétny,
avšak s prihliadnutím práve na okolnosti, za ktorý bol vydávaný, s prihliadnutím na predpokladaný
stupeň právneho povedomia tak osoby, ktorá tento súhlas spísala (vtedajší riaditeľ OÚNZ), ako
aj osoby, pre ktorú bol súhlas daný (lekár), ako osôb bez právneho vzdelania, s prihliadnutím v

neposlednom rade aj na širšie spoločensko-politické súvislosti doby, kedy otázka súkromného (v danej
dobe osobného) vlastníctva súkromných osôb bola spoločnosťou cielene zaznávaná a podceňovaná,
ako aj na neformálne vzťahy, za ktorých k vyžiadaniu súhlasu a jeho udeleniu v danej dobe došlo, je
z jeho obsahu dostatočne zrejmé, kto ho vydal, komu bol adresovaný, vyplýva z jeho obsahu výslovnýsúhlas, aby pôvodný žalobca 1/ prechádzal cez areál starej nemocnice v Dolnom Kubíne osobným
motorovým vozidlom, je datovaný, opatrený pečiatkou a podpisom vtedajšieho štatutárneho zástupcu
Okresného ústavu národného zdravia v Dolnom Kubíne. Zásadná je aj skutočnosť, že z okolností a

početných svedeckých výpovedí bolo jasne preukázané, že nešlo len o prechod či prejazd cez areál
starej nemocnice už vybudovaný, avšak výkon práva prechodu vyžadoval úpravu časti príjazdovej
cesty k nehnuteľnostiam žalobcov, teda vyžadoval aj vykonať konkrétne úpravy zo strany právnych
predchodcov žalobcov, ktorí ich aj vykonali - skopať svah, vyplanírovanie a spevnenie plochy tak,
aby boli tieto plochy spôsobilé pre zamýšľaný účel užívania - prejazd cez časť areálu nemocnice

až k nehnuteľnostiam žalobcov. Následne súd prvej inštancie mal mnohými svedeckými výpoveďami
osôb, ktoré mohli poskytnúť relevantnú a nezávislú výpoveď k sporným okolnostiam a ktorých obsah
výpovede jednotlivých svedkov je podrobne zaznamenaný v odôvodnení čiastočného rozsudku súdu
prvej inštancie, potvrdené, že tak právni predchodcovia súčasných žalobcov, ako aj samotní žalobcovia
a ich blízke osoby v minulosti nepretržite, po dobu viac ako 10 rokov, nerušene využívali prejazd
po dotknutých nehnuteľnostiam bez toho, aby boli kýmkoľvek upozorňovaní na prípadné akékoľvek

porušovanieprávvtedajšíchnájomcov,správcovčivlastníkovdotknutýchnehnuteľnostíabeztoho,žeby
boli rušení vo výkone tohto práva, prípadne že by bola zo strany kohokoľvek spochybňovaná dôvodnosť
výkonu ich práva. Išlo o výpovede viacerých svedkov, konkrétne Ing. B. A. - bývalého vedúceho
prevádzkového odboru a neskôr námestníka HTČ, MUDr. L. G. - bývalého primára doliečovacieho
oddelenia NsP, V. C. - bývalého zamestnanca doliečovacieho oddelenia, MUDr. M. U. - riaditeľa NsP

v Dolnom Kubíne, M. O.- bývalej zamestnankyne doliečovacieho oddelenia, B. A. - suseda žalobcov,
M. C. - suseda žalobcov a z čestného vyhlásenia T. M., z ktorých jednoznačne vyplynulo, že všetky
tieto osoby mali vedomosť o tom, že rodina pôvodného žalobcu 1/ využívala prechod cez areál bývalej
nemocnice a doliečovacieho zariadenia k svojmu rodinnému domu a to rôznymi spôsobmi tak, ako v
žalobnom návrhu žiadali určiť žalobcovia, pričom tento prechod využívali dlhodobo, pravidelne, a čo je

podstatné- nerušene, pričom im počas celej doby od v roku 1970 do dňa 24.06.2005 nikto nebránil vo
výkone tohto práva. Odvolací súd poznamenáva, že jediný svedok, ktorý uviedol, že nemal vedomosť
o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu žalobcov, respektíve ich právnych predchodcov bol JUDr.
B. O. a to napriek tomu, že bol právny zástupca nemocnice v priebehu rokov 2003 až 2005. Vzhľadom
však na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, najmä blízky príbuzenský pomer tohto svedka s bývalou

vlastníčkou dotknutých nehnuteľností Mgr. M. O., vo vzťahu ku ktorej bol poverený pripravovať kúpno-
predajné zmluvy pri odpredaju areálu bývalého doliečovacieho oddelenia NsP, sú spôsobilé vyvodiť
pochybnosť o dôveryhodnosti a nestrannosti jeho svedeckej výpovede, pričom zásadné však je, že
popretie pravdivosti jeho tvrdenia, že nemal žiadnu vedomosť o výkone práva prechodu a prejazdu cez
dotknuté pozemky zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov, vyplýva zo svedeckých výpovedí

svedkov MUDr. M. U. a Ing. B. A., ktorí vo svojich výpovediach potvrdili, že JUDr. B. Polák mal aj v
minulosti, pred začatím daného sporu, vedomosť o tom, že právni predchodcovia žalobcov majú právo
prechodu cez pozemky žalovaných a že toto právo využívajú dlhšiu dobu. Zo svedeckej výpovede T..
A. naviac vyplýva, že ako právny zástupca NsP a osoba s kvalifikovaným právnickým vzdelaním, si bol
vedomý aj právneho titulu a dôvodu, ktorý žalobcov oprávňoval vo výkone tohto práva. Zo všetkých

svedeckých výpovedí vyplynulo, že uvedení svedkovia o uskutočňovaní práva prechodu právnymi
predchodcami žalobcov a samotnými žalobcami počas obdobia niekoľkých rokov vedeli, rešpektovali ho
a tolerovali ho, do výkonu tohto práva nezasahovali a z niektorých svedeckých výpovedí vyplynulo, že s
týmto právom výkonu počítali aj do budúcna, ako s trvalým právom náležiacim vlastníkom susediacich
nehnuteľností. Predmetnými svedeckými výpoveďami bol tak preukázaný dlhodobý, nepretržitý a nikým

nerušený dobromyseľný výkon práva prechodu v rozsahu popísanom v petite žaloby žalobcov, a to od
roku 1970 do 24.06.2005, kedy žalovaný 1/ zamedzil žalobcom a ich právnym predchodcom prístupovú
cestukichnehnuteľnostiamvedúcucezdotknuténehnuteľnostivovlastníctvežalovanýchv1.až5.rade.
Neobstojí ani tvrdenie odvolateľov, že súhlas vtedajšieho riaditeľa OÚNZ MUDr. M. s prechodom cez
areál bývalej nemocnice bol udelený bývalému žalobcovi 1/ len dočasne, po dobu výkonu jeho funkcie,

nakoľko MUDr. Q. K., ktorému bol písomný súhlas daný, pôsobil vo funkcii riaditeľa NsP v období rokov
1964 až 1971, pričom zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že právo prechodu bolo nerušene
a bez obmedzení až do roku 2005 vykonávané aj nasledujúce roky a to tak bývalým žalobca 1/, ako
aj všetkými jeho rodinnými príslušníkmi. Počiatok dobromyseľnosti a nerušeného výkonu daného práva
tak možno stanoviť od roku 1970 po rok 2005, teda za obdobie 35 rokov, čím je naplnená aj zákonná

podmienka dlhodobého nerušeného a nepretržitého výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
po dobu minimálne desiatich rokov.35. Pokiaľ tak boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu pozostávajúceho z práva prechádzať po nehnuteľnostiach
špecifikovaných vo výroku čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie, a to vo vzťahu ku všetkým

spôsobom tak, ako vyplývajú z výroku čiastočného rozsudku, a to vydržaním podľa ustanovenia §
151o ods. 1, § 134 ods. 1, 3 a 4, § 129 ods. 1 a 2 a § 130 Občianskeho zákonníka, s použitím
intertemporálneho ustanovenia § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňujúceho započítanie doby,
po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával
právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred 1. aprílom 1983, je potom správny právny záver súdu

prvej inštancie, ktorý čiastočným rozsudkom deklaroval, že v prospech vlastníkov špecifikovaných
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu
pozostávajúce z práva prechádzať po špecifikovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v
1. až 5. rade a to v dôsledku právneho titulu nadobudnutia tohto práva vydržaním s poukazom na
predmetné zákonné ustanovenia. Vzhľadom na uvedené intertemporálne ustanovenie § 865 ods.
3 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka potom

odvolací súd vyvracia aj odvolací argument žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade, že dobromyseľnosť
a oprávnenosť držby určitého práva si nemôžu vyvodzovať aktuálni žalobcovia v 1. a 2. rade. Do
doby oprávnenej držby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec či právo v oprávnenej držbe právny
predchodca žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá skutočnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná. Pokiaľ
bolo určité právo vzhľadom na splnenie zákonných podmienok nadobudnuté vydržaním, nebol už potom

dôvod skúmať, či sú eventuálne naplnené zákonné podmienky pre možnosť zriadenia vecného bremena
zodpovedajúceho právu prechodu cez dotknuté nehnuteľnosti. V závere odvolací súd už len reaguje na
odvolací argument namietajúci premlčanie daného práva žalobcov, pričom námietku premlčania daného
práva odvolací súd považuje za nedôvodnú vzhľadom na zákonné ustanovenie § 112 Občianskeho
zákonníka, upravujúceho spočívanie premlčacej doby, podľa ktorého ak je v premlčacej dobe uplatnené

právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Nemožno sa preto vzhľadom na predmetné
zákonné ustanovenie dovolávať úspešne námietky premlčania z dôvodu, že žalobcovia, respektíve
ich právni predchodcovia v súdnom konaní uplatnené právo od roku 2005 fakticky nevykonávajú (nie
však z vlastnej vôle), nakoľko žaloba o určenie tohto práva bola podaná na príslušnom súde právnymi

predchodcami terajších žalobcov práve z titulu, že im bola zo strany žalovaného 1/ od 24. 6. 2005
zabránené vo výkone tohto práva a žaloba o určenie tohto práva bola podaná na príslušnom súde dňa
29. 12. 2005 a konanie prebieha doposiaľ.

36. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie

meritórne rozhodol čiastočným rozsudkom, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa
s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností čiastočný rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie
bude následne rozhodovať o zvyšných petitoch žalobného návrhu týkajúcich sa uloženia povinnosti
žalovaným odovzdať žalobcom kľúče od vstupnej brány, nároku na odstránenie uskladneného materiálu

z časti dotknutých nehnuteľností žalovaných, nároku na uloženie povinnosti žalovaným strpieť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a návrhu na zriadenie vecného bremena.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).