Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 22. máj 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7T/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010439
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1119010439.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného N.. Y.
X. pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

obžalovaný
N.. Y. X. nar.: XX.XX.XXXX/XXXX v Č., trvale bytom Bratislava, V. XX,

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 1Pv/862/2017
zo dňa 17. 06. 2019, pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. por., na tom skutkovom základe, že:
28.12.2012 v bližšie nezistenom čase v budove Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na
Štúrovej ulici 2 v Bratislave ako vedúci štátny zamestnanec Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v pozícii riaditeľa odboru hospodárskej správy pri výkone svojej štátnozamestnaneckej činnosti na
kontrolnom liste k realizácii finančnej operácie k faktúre číslo 20120230 vystavenej 19.12.2012 od
dodávateľa KOMPLEXREAL, s.r.o., so sídlom Mierová 179, 821 05 Bratislava, IČO: 36690210 v
časti III. kontrolného listu potvrdil svojim podpisom vecnú správnosť tejto faktúry a jej súlad s
objednávkou, hoci vedel, že tovar, ktorý bol predmetom objednávky nebol dodávateľom v danom čase

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky dodaný, keďže na jeho pokyn dňa 27.12.2012 vytlačil T.
L., zamestnanec Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého náplňou bolo vedenie skladovej
evidencie materiálových zásob, príjemku číslo 1120195, resp. 195/2012, ktorá mala v rozpore so
skutočnosťou potvrdzovať, že tam uvedený tovar z faktúry číslo 20120230 bol dodaný do skladu a
túto príjemku obaja 27.12.2012 podpísali a rovnako T. L. na základe pokynu obvineného existenciu
tejto príjemky vyznačil aj v časti VI. a potvrdil svojim podpisom, pričom na základe takto vystavenej
príjemky a potvrdení v častiach III. a VI. kontrolného listu po odovzdaní kontrolného listu na ďalšie

konanie príslušným zamestnancom, títo vychádzajúc z už v kontrolnom liste uvedených informácií
skúmajúc finančnú operáciu len z hľadiska finančnej kontroly potvrdili správnosť finančnej operácie a
finančná operácia bola realizovaná a spoločnosti KOMPLEXREAL, s.r.o. bola na základe príkazu na
úhradu z prostriedkov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na účet číslo 4015928117/7500 dňa
31.12.2012 poukázaná suma 23.300,60 € a takto obvinený konal v rozpore s povinnosťou
- ustanovenou podľa § 60 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 a to dodržiavať zákony a služobné

predpisy pri vykonávaní štátnej služby a teda aj ustanovenie § 19 odsek 3 zákona číslo 523/2004 Z.z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do31.12.2012, že „právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú
za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť
ich použitia“ ako aj dodržiavať ustanovenie Článku 4 Zásad pre prípravu finančných operácií a obeh

účtovných dokladov na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod číslom VIII Spr 103/11-16
účinných od 01.01.2012 (ďalej len „Zásady“), v zmysle ktorého mal povinnosť v rámci preskúmania
vecnej správnosti došlej faktúry zisťovať najmä, či dodaný tovar zodpovedá akosti, druhu, množstvu,
cene a ostatným dohodnutým zmluvným podmienkam, pričom so Zásadami bol riadne oboznámený a
na ich tvorbe sa podieľal,

- ustanovenou podľa § 60 odsek 1 písmeno m) zákona číslo 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 a to najmä ochraňovať majetok štátu,
ktorý mu bol zverený, pred zneužitím a nakladať s ním účelne a hospodárne,

a v dôsledku takéhoto konania vznikla Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova

2, Bratislava uhradením faktúry za tovar, ktorý v čase úhrady nebol skutočne dodaný, škoda vo výške
23.300,60 €,

oslobodzuje,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkazuje poškodenú Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, so
sídlom Štúrova 2, Bratislava, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného N.. Y. X., svedkov: N. X., T. L.W.,
N.. Q. P., Y.. J. B., N.. L. P., T. W. a prečítal výpovede svedkov z prípravného konania: Y.. P. X., Y.. N.

T. H. T. L.. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy uvedené
v bode 4 obžaloby, ktoré budú rozvedené nižšie.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že v priebehu konania pred súdom nebol produkovaný relevantný dôkaz,
ktorý by spochybnil skutočnosť, že v čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete výrokovej časti tohto

rozhodnutia obžalovaný N.. X. potvrdil svojim podpisom na kontrolnom liste vecnú správnosť dotknutej
faktúry, hoci vedel, že tovar nebol dodaný. Uvedené je zrejmé ako zo samotného kontrolného listu
podpísaného obžalovaným na príslušnom mieste a jeho príloh (príjemka), ako aj z výpovede svedka
T. L., ktorý pomerne podrobne opísal jednak situáciu, ktorá panovala koncom roku 2012 na Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky ohľadne rozpočtu a čerpania jeho navýšenia v súvislosti s možnosťou

obstarania materiálu pre potreby rezortu, tak aj to, ako bol obžalovaným požiadaný o vyznačenie
prevzatia tovaru s odôvodnením potrebou obstarať chýbajúce tonery a dať to na preplatenie do 31.12.
daného roku stým, že bol ubezpečený ako obžalovaným, tak aj dodávateľom v telefonickom hovore, že
tovar bude v krátkej dobe dodaný.

V svetle prerokúvaného prípadu je nesporné, že skutočnosť, že tovar reálne dodaný nebol preukazuje aj
poznámka uvedená U. L. do príjemky „tovar na ceste“ a taktiež je zrejmá z inventarizačných zápisov za
roky 2012 a 2013, ako aj z následnej komunikácie rezortu prokuratúry s dodávateľom po 01. 01. 2012.
Rovnako tak nebolo v konaní rozporované, že suma 23.300,60 Eur bola prevedená z účtu prokuratúry
v Štátnej pokladnici na účet dodávateľa. Práve uvedené skutočnosti potvrdzujú, či už priamo alebo

nepriamo, aj výpovede svedkov z oboch strán zmluvného záväzku.

Z podkladov týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva, že na obžalovaného, ako na osobu
v čase skutku v stálej štátnej službe vo funkcii generálneho štátneho radcu, sa vzťahovali príslušné
ustanovenia vtedy platného a účinného zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.Z vykonaného dokazovania, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bolo tiež
preukázané, že obžalovaný N.. Y. X. bol oboznámený so Zásadami pre prípravu finančných operácií
a obeh účtovných dokladov na Generálnej prokuratúre SR v znení účinnom od 01. 01. 2012.

Podkladom k takému záveru sú predovšetkým listiny predložené Generálnou prokuratúrou SR a
oboznámené na hlavnom pojednávaní, ktoré deklarujú účasť obžalovaného na procese ich tvorby v
rámci vnútrorezortného pripomienkového konania, ako aj to, že ich finálna verzia mu bola z titulu jeho
funkcie zaslaná, pričom nemožno prehliadnuť, že obžalovaného podpis je súčasťou prílohy k zásadám
obsahujúcej podpisové doložky jednotlivých osôb zaradených na jednotlivých funkciách.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať ten záver, že obžalovaný N.. X. vedel, (vedieť
musel), že porušuje úpravu stanovenú vnútrorezortným predpisov.

Tak ako priliehavo konštatuje prokurátor okresnej prokuratúry, v tomto smere zo skutkového hľadiska
nemožno mať pochýb o tom, že tento skutok sa stal tak, ako bol vymedzený v podanej obžalobe

Okresnej prokuratúry Bratislava I. Rovnaký záver možno vyvodiť aj z hľadiska, že sa jednalo o konanie
obžalovaného zaradeného na pozícii riaditeľa odboru hospodárskej správy Generálnej prokuratúry SR.
Iná je však situácia z hľadiska vyhodnotenia trestnosti konania obžalovaného N.. X.. Je tomu tak preto,
pretože základom trestnej zodpovednosti v slovenskom trestnom práve je spáchanie trestného činu
trestne zodpovednou osobou. Vychádzajúc zo základnej zásady trestného práva nullum crimen, nulla

poena sine lege (žiaden trestný čin, žiaden trest bez zákona), osobitná časť Trestného zákona obsahuje
taxatívny výpočet trestných činov a teda žiaden iný zákon, ani podzákonné právne predpisy a interné
inštrukcie nemôžu a nesmú rozširovať, ale ani zužovať podmienky trestnej zodpovednosti.

Na základe vykonaného dokazovania vystupuje do popredia otázka zavinenia obžalovaného N.. X., ako

jeho vnútorného, psychického vzťahu k trestnému činu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že obžalovaný a svedok L. nie sú jedinými osobami, ktoré mali mať
vedomosť tom, že sa má žiadať o preplatenie tovaru hoci objednaného, ale ešte nedodaného. Navyše
možno konštatovať, že v uvedenom roku 2012 po problémoch s hospodárením s „napnutým rozpočtom“
zrejme nastala ku koncu roku po dodatočnom objavení sa prostriedkov „rozpočtová eufória“, o čom

svedčí nielen niekoľkonásobná úprava výšky objednávok tonerov, ale aj výpovede o tom, že malo byť
dávané do všeobecného povedomia, aby boli dočerpané prostriedky na rok 2012. V takom duchu sa
mal vyjadriť aj vtedajší generálny riaditeľ sekcie vnútorných vecí.

Za takejto situácie, vzhľadom na krátkosť času, kedy zjavne nebolo možné zabezpečiť aj súčasné reálne

dodanietovaruvtakejhodnotedokoncaroku2012,pristúpilobžalovanýktomu,žepotvrdípríjemtovaru,
ktorý bude dodaný dodatočne, aby mohlo dôjsť k preplateniu dodávky z peňazí „starého rozpočtu“, aby
tieto neprepadli. Takýto priebeh je zrejmý a vyplýva najmä z výpovede svedka L. ako aj svedka W.. Čo sa
týka motivácie, o tej možno usudzovať aj zo samotného konania v čase skutku aj po ňom. Predovšetkým
bol reálne objednaný tovar, ktorý rezort skutočne potreboval a bol objednaný u riadne zazmluvnenej

dodávateľskej firmy, ktorá dovtedy tovar dodávala, nejednalo sa o žiadnu transakciu na dodanie nejakej
neoveriteľnej služby a pod. Navyše skutočnosť, že tovar nebol dodaný sa musela nevyhnutne následne
prejaviť pri inventarizácii o pár dní. Rovnako na faktúre spoločnosť Komplexreal, s. r. o. sa konštatuje
dátum dodania 10.01.2012 (správne malo byť 10.01.2013), čo korešponduje s vyjadreniami svedkov (L.,
W., pôvodná výpoveď svedka L.) o zámere následne dodať tovar. Bez ohľadu na to, ktoré všetky osoby

na strane rezortu, ako objednávateľa, sa zhodli na takom postupe, je zrejmé, že tento sledoval jediný
cieľ - získať výhodu pre rezort spočívajúcu v tom, že sa zužitkujú prostriedky, ktoré by sa v prípade ich
nevyužitia museli vrátiť a kúpi sa za ne pre rezort potrebný materiál, ktorý poslúži v roku 2013, pričom sa
naň nebudú musieť použiť prostriedky rozpočtu na rok 2013. V tomto smere sa spoľahli na serióznosť
dodávateľa.

Z hľadiska zásad elementárnej logiky sa javí nepredstaviteľný iný motív ako napríklad zištný, keďže,
ako bolo vyššie uvedené, taká skutočnosť v prípade nejakého podvodného „uliatia“ peňazí by sa hneď
ukázala.VzhľadomnavtedajšiepostavenieobžalovanéhoN..X.jeabsurdnéočakávať,žebysatakýmto
spôsobom, ktorým by hneď na seba upriamil pozornosť, snažil obohatiť seba, či iného alebo by konal

tak ľahkovážne s vedomím, že spôsobí rezortu škodu. Takému záveru odporuje aj následné správanie
sa obžalovaného, ktorý následne v novom roku urgoval dodanie tovaru.Z vykonaného dokazovania má konajúci súd za to, že obžalovaný N.. X. tak konal nielenže bez zištného
úmyslu, ale jeho konanie nesmerovalo k tomu, aby spôsobil rezortu škodu a ani s takou eventualitou
nebol uzrozumený a to práve vzhľadom na to, že sa domnieval, že materiál bude dodaný v najbližšom

možnom termíne v úvode roku 2013. Pri takom náhľade je potrebné prisvedčiť tomu, že sa nesprotivil
ani ustanoveniam o povinnostiach chrániť majetok, keďže, ako bolo už uvedené, jednalo sa o materiál
rezortom kupovaný a používaný a to za vopred všeobecne dojednané ceny so zazmluvneným
dodávateľom. Za danej situácie, ak by dodávateľ riadne tovar dodal, čo bolo zjavne dôvodne
očakávateľné, nebolo by žiadnej škody.

Skutočnosť, že dodávateľ tovar nedodá však nebola pokrytá úmyselným zavinením obžalovaného a
nastala nezávisle z dôvodov na strane dodávateľa, ktorý ešte v čase dojednania objednávky prisľúbil
slovami jej konateľa jej úplné dodanie. Skutočnosť, že následne tovar nebude úplne dodaný bola v čase
konania obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti mimo rámca bežnej pravdepodobnosti a zrejme
spočívala v podnikateľských problémoch dodávateľa, o ktorých však netušil nikto nielen z Generálnej

prokuratúry SR, ale zjavne takéto problémy neboli v danom čase zrejmé ani zamestnancom dodávateľa.
O tom, že sa jednalo o skutočne fatálne podnikateľské problémy svedčí následný osud dodávateľa,
ktorý ukončil činnosť, a od ktorého sa ani v exekučnom konaní nepodarilo nič z nároku oprávneného
vymôcť. V danom prípade možno konštatovať, že ak by bol tovar následne dodaný, situácia by bola
z hľadiska hodnotenia trestnosti úplne identická. Bolo by teda možné skonštatovať, že síce možno

došlo k neoprávnenému postupu vedúcemu k úhrade kúpnej ceny pred fyzickým dodaním tovaru, čo
interné predpisy neumožňovali, ale nebola tým spôsobená žiadna škoda a ani k jej spôsobeniu konanie
obžalovaného nesmerovalo, keďže bolo oprávnené sa domnievať, že tovar bude dodaný. Na konanie
obžalovaného totiž nemožno nazerať izolovane len cez moment vykonania úkonov, ktoré umožnili
úhradu faktúry a cez samotný odliv peňazí z účtu, keďže také nazeranie nezodpovedá ani konaniu a jeho

dôsledkom v predstave obžalovaného, ktorými malo byť práve následné dodanie tovaru. Na absencii
trestnosti tak nemôže nič zmeniť ani situácia, keď k úplnému dodaniu tovaru nedošlo, takýto následok
totiž nie je pokrytý úmyselným zavinením obžalovaného, ktorý sa v rámci inak riadneho zmluvného
vzťahu spoľahol do budúcna na zodpovedné konanie protistrany, ktorá dovtedy riadne plnila svoje
záväzky.

Konajúci súd má za to, že po vykonanom dokazovaní bolo ustálené a preukázané, že konanie
obžalovaného N.. Y. X. nie je žalovaným trestným činom z dôvodu absencie súčasného naplnenia
všetkých podmienok trestnosti a to konkrétne pre chýbajúce úmyselné zavinenie k následku vo forme
škody. Súčasne konanie obžalovaného nevykazuje kumulatívne všetky znaky skutkovej podstaty iného

trestného činu. Uvedené konanie taktiež toho času neprichádza do úvahy kvalifikovať ako priestupok,
správny delikt alebo iné konanie postihnuteľné a prejednateľné podľa osobitných predpisov.

Onáhradeškodyodkázanímpoškodenéhosjehonárokomnanáhraduškodysúdrozhodolobligatórnym
výrokom v intenciách § 288 ods. 3 Tr. por. pretože obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Okresný súd Bratislava I, odd. 8T

V Bratislave, dňa 23. mája 2022

JUDr. Michal Valent
samosudca