Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202815
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4318202815.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech
RepublicandSlovakia,a.s.,sosídlomPraha4-Michle,Želetavská1525/1,Českárepublika,IČO:64948
242, konajúca prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej
banky, Bratislava, Šancova 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpená spoločnosťou: ALTER IURIS, s. r. o.,

Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Dr. U.
N. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS, s. r. o., Košice, Kukučínova 7, IČO:
47 244 143, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 5. októbra 2021 č. k. 16C/52/2018-289 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že právny úkon
- Darovacia zmluva zo dňa 28. 04. 2017, podľa ktorej bol Okresným úradom Levice povolený vklad
vlastníckeho práva pod č. V-2246/2017, uzatvorená medzi B. O., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, dátum

narodenia: XX. XX. XXXX, trvale bytom: Dr. U. N. XXX/XX, XXX XX M., št. príslušnosť: SR ako darcom,
a žalovaným ako obdarovaným, na základe ktorej došlo k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho
podielu B. O. vo výške 1/2 na žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Levice,
katastrálny odbor, okres: Levice, obec: S., katastrálne územie: S., zapísaným na LV č. XXX, k bytu č.
X nachádzajúceho sa na 2. p., vchod č. XX bytového domu so súp. č. XX, postaveného na pozemku
s parc. č. 5999/111, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckym podielom k zastavanému pozemku s parc. č. 5999/111 (parcela registra "C")
o výmere 318 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 6585/78780-in
- a zapísaným na LV č. XXXX: k pozemku s parc. č. 5999/517 (parcela registra "C") o výmere 20 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
- ku garáži so súp. č. XXX postavenej na pozemku s parc. č. 5999/517 (parcela registra "C") o
výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, je voči žalobcovi právne neúčinný.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 03. 07. 2018 domáhal určenia, že
právnyúkon-Darovaciazmluvazodňa28.04.2017,podľaktorejbolOkresnýmúradomLevicepovolený
vklad vlastníckeho práva pod č. vkladu V-2246/2017, uzatvorená medzi: B. O., rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, dátum narodenia: XX. XX. XXXX, trvale bytom: Dr. U. N. XXX/XX, XXX XX M., št. príslušnosť:
SR ako darcom, a žalovaným ako obdarovaným, na základe ktorej došlo k bezodplatnému prevodu

spoluvlastníckeho podielu B. O. vo výške 1/2 na žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným
úradom Levice, katastrálny odbor, okres: Levice, obec: S., katastrálne územie: S., zapísaným na LV č.
XXX, k bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. p., vchod č. XX bytového domu, so súp. č. XX, postavenéhona pozemku s parc. č. 5999/111, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k zastavanému pozemku s parc. č. 5999/111 (parcela
registra "C') o výmere 318 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 6585/78780-ín

- a zapísaným na LV č. XXXX: k pozemku s parc. č. 5999/517 (parcela registra "C') o výmere 20 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria ku garáži so súp. č. 526 postavenej na pozemku s parc.
č. 5999/517 (parcela registra "C) o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej
len "sporné nehnuteľnosti"), je voči žalobcovi právne neúčinný.

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd v prvom rade skúmal, či odporovacia žaloba
bola podaná v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote, pričom zistil, že darovacia zmluva bola uzatvorená

dňa 28. 04. 2017 a žaloba bola podaná dňa 03. 07. 2018, čím skonštatoval, že žaloba bola podaná
v zákonom stanovenej lehote. Rovnako nemal spor o tom, že zmenková ručiteľka previedla sporné
nehnuteľnosti na žalovaného, pričom sa jednalo o prevod medzi matkou a jej synom, teda osobami
blízkymi (§ 116 OZ).

1.3. Pre úspešnosť odporovateľnosti sa vyžaduje viacero predpokladov, pričom prvý z nich je existencia
konkrétnehoveriteľsko-dlžníckeho-záväzkovéhovzťahu,vrámciktoréhoexistujesubjektívnapovinnosť
dlžníka platiť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. V danom prípade mal
z vykonaného dokazovania súd preukázané, že žalobca uzatvoril zmluvu s dlžníkom, ktorým je osoba
odlišná od zmenkového ručiteľa, a síce so spoločnosťou SAM Tlmače, s. r. o., ktorej právnym nástupcom

jespoločnosťSTEGATON,s.r.o.Vpriebehukonaniabolopreukázanéaj,ževdanomprípadesajednalo
už o vymáhateľnú pohľadávku veriteľa, čo žalobca preukázal právoplatnými rozsudkami Okresného
súdu Bratislava V, vo vzťahu k zmenkovej ručiteľke č. k. 1CbZm/19/2018 -129 zo dňa 09. 12. 2019,
právoplatný dňa 04. 02 .2020 (č. l. 188 a 192) a vo vzťahu k dlžníkovi - č. k. 1CbZm/19/2015-92 zo
dňa 21. 05. 2019, právoplatný dňa 19. 07. 2019. Z rozsudku zaväzujúceho zmenkovú ručiteľku má

súd preukázané, že zmenková ručiteľka bola zaviazaná povinnosťou zaplatenia zmenkovej sumy 24
167,64 eura spolu s príslušenstvom, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku a to tak, že jej povinnosť
zanikne v rozsahu plnenia, ktoré poskytne žalobcovi žalovaný 1/ (spoločnosť Stegaton Trade, s. r. o.),
a to na základe rozsudku č. k. 1 CbZm 19/2018 -92 zo dňa 21. 05. 2019. Súd mal z vyjadrenia súdneho
exekútora na č. l. 259 preukázané, že k 20. 11. 2019 nebola od spoločnosti Stegaton Trade s. r. o.

vymožená žiadna suma, čo trvá aj naďalej. Zo zákonnej úpravy vyplýva možnosť veriteľa domáhať sa
určenia neúčinnosti voči dlžníkovým úkonom, pričom v konaní je zrejmé, že predmetnú dispozíciu s
majetkom nevykonal dlžník, ale zmenková ručiteľka. V danom prípade súd ale konštatoval, že v zmysle
citovanej právnej úpravy odporovať možno nielen protiprávnym úkonom samotného dlžníka, ale aj iných
osôb, najmä úkonov ručiteľa, ktorý síce z hľadiska inštitútu ručenia nie je veriteľovým dlžníkom, avšak

v režime odporovateľného práva sa na neho bez ďalšieho hľadí práve ako na dlžníka.

1.4. Druhým predpokladom je tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom (v tomto prípade ručiteľom)
a treťou osobou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmenková ručiteľka pristúpila k
záväzku pôvodného dlžníka spoločnosti SAM Tlmače s. r. o., v ktorej bola konateľkou. Teda dlh tejto

spoločnosti (jej právneho nástupcu) je aj jej dlhom ako fyzickej osoby. Tu žalovaný uvádzal, že jeho
matka nemala o zmenke ani vedomosť, avšak zmenková ručiteľka aj v postavení svedka v konaní
15C/39/2018 a aj v postavení zástupcu žalovaného uviedla, že si bola vedomá toho, že podpisuje
zmenku v postavení zmenkového ručiteľa (č. l. 198), t. j. minimálne ona mala vedomosť od počiatku,
že sa stáva aj ona dlžníkom žalobcu pre prípad, ak by spoločnosť SAM Tlmače s. r. o. z uvedeného

záväzkového vzťahu neplnila, a keď sa tak aj stalo, snažila sa dohodnúť so žalobcom, ktorý však
neakceptoval ňou navrhované splátky a aktuálne je aj voči nej už vedená exekúcia. V tomto smere teda
vyjadrenia žalovaného o nevedomosti jeho matky o postavení zmenkovej ručiteľky preukázané neboli.

1.5. Ďalším predpokladom je, že sa musí jednať o úkon, ktorý ukráti veriteľa možnosti domáhať

sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka (zmenkového ručiteľa). Posledným predpokladom je
kvalifikovaná vedomosť nadobúdateľa o tom, že na strane dlžníka (ručiteľa) bol úmysel ukrátiť veriteľa. V
tejto súvislosti súd uviedol, že pokiaľ ide o prevod medzi blízkymi osobami, úmysel dlžníka (zmenkového
ručiteľa) ukrátiť svojho veriteľa sa prezumuje. V podstate skutočný úmysel na účely tohto procesnéhoúspechu odporujúceho veriteľa ani nie je relevantný. S poukazom na uvedené, súd vychádzal z premisy
zákona, z ktorého dôvodu úmysel zmenkovej ručiteľky ukrátiť veriteľa prezumoval, a preto nebolo
potrebné sa zaoberať výpoveďou zmenkovej ručiteľky v časti, v ktorej tieto skutočnosti popierala. V

ďalšom súd skúmal, či sa v tomto prípade jedná o ukracujúci právny úkon, teda o právny úkon bez
protiplnenia.

1.6. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úmysel ukrátiť veriteľa mala ručiteľka už v čase
dedičského konania (rok 2010-2011), kedy ešte neexistoval dlh zmenkovej ručiteľky voči žalobcovi,

a teda neexistoval dlh, od existencie ktorého si žalobca odvodzuje svoj v žalobe uplatnený nárok.
Navyše, zmenková ručiteľka sa vzdala jej podielu k nehnuteľnostiam, o ktoré však v konaní nejde titulom
vyporiadania BSM. Navyše, dohoda, ktorú uzavreli dedičia, teda, že spoločnosť SAM Tlmače, s. r. o.
prevezme zmenková ručiteľka a žalovaný spolu s bratom nadobudne nielen zákonný podiel, ale aj podiel
zmenkovej dedičky na nehnuteľnostiach patriacich poručiteľovi, bola schválená aj súdom, z ktorého
dôvoduvčasevyporiadaniadedičstvanemožnovžiadnomprípadehovoriťoúmyslezmenkovejručiteľky

ukrátiť ho už v čase dedičského konania (uplatnený nárok žalobcu vznikol v roku 2016).

1.7. Zmenková ručiteľka v jednom časovom úseku urobila právne úkony so svojím majetkom a tieto
darovala svojim deťom s tým, že chcela riešiť svoju bytovú situáciu, požiadala o nájomný byt obec,
ktorý jej nebol pridelený, pretože bola vlastníčkou viacerých nehnuteľností. O tejto skutočnosti bol

predložený do konania 15C/39/2018 aj doklad - zmluva o nájme bytu č. 15/A - 3/2017 zo dňa 19.
06. 2017. Nehnuteľnosť, o ktorú ide v konaní 15C/39/2018 užíval žalovaný so svojím bratom a mali
záujem investovať do rekonštrukcie a postupne chceli riešiť prevod nehnuteľnosti na nich, aby zabránili
prípadnému nároku na túto nehnuteľnosť zo strany matkinho priateľa, jeho syna v prípade, ak by matka
s ním uzavrela manželstvo. Zmenková ručiteľka sa vyjadrila, že vykonala dispozíciu s majetkom nielen

vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k ďalším deťom. Bolo preukázané, že zmenková ručiteľka
necelý rok po pristúpení k záväzku dlžníka v postavení zmenkového ručiteľa vykonala dispozíciu so
svojím majetkom, ale bez ohľadu na to, kedy sa tak stalo, či bola v tom čase už splatná pohľadávka,
keďže v danom prípade sa jednalo o prevod na blízku osobu a zo zákona je predpokladaný jej ukracujúci
úmysel. Z tohto dôvodu bolo potrebné ustáliť, či sa jednalo o odplatný alebo bezodplatný právny úkon,

a či žalovaný mohol rozpoznať úmysel zmenkovej ručiteľky ukrátiť veriteľa, teda, či darovacia zmluva
má charakter právneho úkonu odporujúceho veriteľa.

1.8. Tu súd poukázal na vyjadrenie v prvom rade žalovaného, následne aj zmenkovej ručiteľky (matky
žalovaného), ako aj svedkyne, z ktorých bolo možné prijať záver, že aj keď sa jednalo o darovaciu

zmluvu, v konečnom dôsledku žalovaný sporné nehnuteľnosti nenadobudol bezodplatne, ale jednalo sa
o akúsi náhradu za to, že pomohol svojej matke v minulosti s vyplatením jej dlžôb ako fyzickej osobe,
ktoré si zobrala v roku 2011 a v roku 2014, teda po smrti jej manžela a s najväčšou pravdepodobnosťou
sa zmenková ručiteľka aj prostredníctvom úverov snažila preklenúť nepriaznivú situáciu vzniknutú po
smrti jej manžela s tým, že to bolo v čase, keď jej deti (aj žalovaný, ale len vo vzťahu k zmluve o

úvere z roku 2011) boli ešte neplnoleté. V tom čase jej vypomáhala s preklenutím tohto nepriaznivého
obdobia svedkyňa Q., ktorá vstupovala do úverových vzťahov, buď osobne aj so svojím manželom s
tým, že hoci bola na zmluve uvedená ako dlžníčka svedkyňa s manželom, finančné prostriedky mali
byť odovzdané zmenkovej ručiteľke pre jej osobnú potrebu. A práve na splatení týchto dlhov sa mal
neskôr spolupodieľať žalovaný tak, že mal spolu uhradiť sumu cca 18 000 eur a to zostatok prvého úveru

v sume 3 000 eur, ktorú sumu mal podľa svedkyne priniesť priamo p. Q. a ona týmito prostriedkami
mala uhradiť zostatok dlhu zo zmluvy o úvere na sumu 5 000 eur, ako aj v rozsahu sumy 14 904,75
eura, kedy žalovaný mal rovnako hradiť dlh jeho matky - zmenkovej ručiteľky, čo v tomto prípade
okrem jeho výpovede a výpovede svedkýň (aj zmenkovej ručiteľky) preukazoval aj listinnými dokladmi
predloženými na pojednávaní konanom dňa 27. 09. 2021 - doklad č. 4, z ktorého bolo preukázané, že

on sám oznamuje Poštovej banke, že vykoná úhradu sumy 14 904,75 eura s tým, že sa jedná podľa
identifikácii tam uvedených práve o úver zmenkovej ručiteľky, na sumu 15 000 eur , v ktorom úverovom
vzťahu vystupovala svedkyňa Q. v postavení spoludlžníčky. Z listinných dokladov je zrejmé, že sa jedná
o zmluvný vzťah medzi zmenkovou ručiteľkou a svedkyňou na jednej strane a Poštovou bankou, a. s.
na strane druhej, a aj napriek tomu žalovaný uviedol v danom prípise adresovanom Poštovej banke, a.

s. (doklad č. 4), že úver bol poskytnutý jemu, čo na pojednávaní nevedel vysvetliť. Z listinných dokladov
ďalej vyplýva, že žalovaný spolu so svojim bratom vystupovali v tomto úverovom vzťahu len ako vlastníci
nehnuteľnosti, ktorá bola s ich súhlasom založená. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že mala byť uvedená
zmluva vyplatená ním, vyplýva aj z ďalšieho dokladu, a to zo zmluvy o úvere, ktorú si zobral on nasumu 47 000 eur, čo by malo vyplývať zo samotnej zmluvy, kde je uvedené - čo všetko bolo týmto
úverom vyplatené, okrem iného aj úver zmenkovej ručiteľky poskytnutý jej v sume 15 000 eur. Tu súd
poukázal na to, že z úverovej zmluvy tieto skutočnosti nevyplývajú, pretože táto bola predložená do

konania 15C/39/2018 v neúplnom znení - len 3 zo siedmych strán a je preukázané len, že boli uhradené
iné záväzky voči SLSP, a. s., tak ako je to uvedené na strane 3 zmluvy (č. l. 262) s tým, že žalovaný
uviedol, že v zmluve na ďalších stranách sú uvedené aj ďalšie záväzky, ktoré mali byť touto zmluvou
uhradené a okrem iných aj úverová zmluva - zostatok zmenkovej ručiteľky znejúca na sumu 15 000 eur.

1.9. Aj napriek tomu, že z tohto dokladu tieto skutočnosti nevyplývajú (keďže zmluva nebola predložená
v kompletnom znení), súd pri komplexnom hodnotení všetkých dokladov prijal záver, že žalovaný
preukázal plnenie v prospech zmluvy znejúcej na sumu 15 000 eur, ktorý ale nebol jeho dlhom a ktorý
záver vyplýva od samotnej zmenkovej ručiteľky (strana 6 zápisnice zo dňa 12. 07. 2020 z konania
15C/39/2018 - v spise na č. l. 161), ako aj z výpovede žalovaného, ale predovšetkým z predložených
listinných dokladov a tiež z výpovedi svedkyne Q.. Zároveň súd poukázal na to, že zmenková ručiteľka

už v konaní 15C/39/2018 ako svedkyňa poukázala na jej úver v hodnote 20 000 eur a na dohodu, tak ako
to uvádzal sám žalovaný, ako aj svedkyňa Q., hoci sa táto transakcia ani netýkala právneho úkonu, o
ktorého odporovateľnosti išlo v konaní 15C/39/2018. Súd preto plnenie žalovaného v rozsahu 14 904,75
eura v prospech záväzku zmenkovej ručiteľky považuje za preukázané.

1.10.Čosatýkaplneniavovzťahukprvémučerpanémuúveruvsume5000eur,tuzvýpovedívyplynulo,
že žalovaný tento úver mal uhradiť v sume 3 000 eur. Zmluvnou stranou v tomto úvere vystupovala
svedkyňa Q. a jej manžel a že práve zo zhodných vyjadrení svedkov a žalovaného súd prijal záver,
že tento úver bol úverom práve zmenkovej ručiteľky - matky žalovaného a to aj napriek tomu, že
nevystupovala v úverovom vzťahu ako zmluvná strana. Finančné prostriedky na zaplatenie tohto úveru

boli prinesené priamo svedkyni Q., čo realizoval opäť žalovaný za svoju matku, a to v rozsahu 3 000 eur.
Aj keď nebol zo strany žalovaného predložený listinný doklad o tom, že mal v hotovosti dať svedkyni Q.
sumu 3 000 eur, táto skutočnosť bola potvrdená výpoveďou svedkyne Q., ktorá aj špecifikovala sumu,
akou sa žalovaný podieľal na úhrade zostatku dlhu - cca 3 000 eur, pričom ona potom vykonala úhradu
zostatku prvého úveru poskytnutého jej v sume 5 000 eur.

Súd preto prijal záver, že žalovaný plnil za svoju matku jej dlh v sume spolu 17 904,75 eura (3 000 eur +
14 904,75 eura), za ktoré plnenie mu jeho matka prepísala v zmysle ich dohody spoluvlastnícky podiel
1-ica k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX a LV č. XXX pre kat. úz. S..

1.11. Z vyššie uvedeného súd mal za preukázané, že zmenková ručiteľka od žalovaného obdržala
vopred protiplnenie, ktoré ale použila na úhradu svojich predchádzajúcich záväzkov, a teda tých
záväzkov, ktoré existovali v čase pred tým, ako vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom. Pokiaľ
teda zmenková ručiteľka za daný prevod obdržala protiplnenie, teda majetkovú hodnotu spočívajúcu
vo výplate jej záväzkov, nemožno hovoriť o ukracujúcom právnom úkone (R-ČR-30/2009). V konaní

bolo vykonané dokazovanie ohľadom hodnoty spoluvlastníckeho podielu prevádzaných nehnuteľností,
pretože takéto dokazovanie strany sporu ani nenavrhli. Z uvedeného dôvodu potom súd prijal záver, že
právny úkon nie je možné považovať za úkon, ktorým by zmenková ručiteľka ukracovala žalobcu, keďže
jej zaň bolo poskytnuté adekvátne protiplnenie, a to ešte predtým, ako vôbec vstúpila do zmluvného
vzťahu so žalobcom a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

1.12. Aj napriek uvedeným záverom súd uviedol, že zároveň konanie žalovaného posudzoval ako
konanie s náležitou starostlivosťou, a to aj napriek jeho vyjadreniam, že sa nezaujímal o podnikanie
matky, o úvere mal vedomosť, pretože matka v tom čase kupovala novú budovu a mal za to, že firma je v
pluse,keďinakbyspoločnostiSAMTlmače,s.r.o.aniúvernemoholbyťposkytnutý.Jehomatkavstúpila

do zmluvného vzťahu ako ručiteľka, ktorý údaj je taktiež predmetom bankového tajomstva a neexistuje
registerručiteľov.Podľanázorusúduprežalovanéhobolipodstatnéúverové,resp.inévzťahyzmenkovej
ručiteľky, do ktorých vstúpila výlučne v postavení fyzickej osoby, pretože len tieto zmluvné vzťahy ju
ohrozovali na plnení aj z jej osobného majetku. Bolo potrebné rozlišovať medzi záväzkami spoločnosti
SAM Tlmače, s. r. o. a záväzkami zmenkovej ručiteľky a na preukázanie náležitej starostlivosti preto

bolo postačujúce konanie žalovaného predovšetkým v rozsahu informovania sa o záväzku a zmenkovej
ručiteľke ako fyzickej osoby. V tomto smere žalovaný uniesol dôkazné bremeno, keď uviedol, že sa
obrátil na advokáta, ktorý si preveroval záznamy na LV, a bol ubezpečený svojou matkou, že nemá
dlhy a dar môže prijať. Navyše, spoločnosť v čase pred prevodom vykonávala aj úhrady, dokonca ajv roku 2017, a to dňa 30. 01. 2017 - suma 179,67 eura, 03. 07. 2017 suma 6 492,33 eura a dlh voči
žalobcovi bol k 06. 06. 2017 v sume 1 409,95 eura, pričom zmenka bola vyplnená až k 02. 01. 2018, teda
8 mesiacov po samotnom prevode. Preto súd bol toho názoru, že nebolo v možnostiach žalovaného

ani rozpoznať úmysel jeho matky, aj s prihliadnutím k tomu, že mal za to, že jeho matka si plní len
svoj záväzok, ktorý mu sľúbila, že za jeho finančnú pomoc mu prepíše svoj spoluvlastnícky podiel na
sporných nehnuteľnostiach.

1.13. Súd v danej veci nevykonal dokazovanie výsluchom matky žalovaného, pretože tento bol vykonaný

v konaní 15C/39/2018 a v tomto konaní žalobca už na jej výsluchu netrval, pričom poukázal na jej
výpoveď v uvedenom konaní. Z rovnakého dôvodu nebol vykonaný ani výsluch priateľa zmenkovej
ručiteľky, ani brata žalovaného.

1.13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v konaní
úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a vyhovenia žalobnému návrhu. Zároveň žiadal priznať i nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v plnej výške. Odvolanie odôvodnil v zmysle odvolacích dôvodov uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

2.1. K odplatnosti darovacej zmluvy poukázal na dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a
uviedol, že žalovaný až na pojednávaní dňa 27. 09. 2021 predložil Úverovú zmluvu č. 9973333488
zo dňa 18. 07. 2011 na sumu vo výške 5 000 eur, kde na strane zmluvnej strany dlžníka je uvedená
osoba svedkyne - p. Q. a spoludlžník je osoba s nečitateľným priezviskom. Súdu prvej inštancie nebola

predložená prvá strana predmetnej zmluvy (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“).

2.2. Žalovaný ďalej predložil Úverovú zmluvu č. 8539258585 zo dňa 20. 02. 2014 na sumu 15 000 eur,
kde na strane dlžníka vystupuje zmenková ručiteľka a na strane spoludlžníka p. Q. (zmluva o úvere
č. 2). Žalovaný predložil doklad, ktorý má potvrdzovať vyplatenie sumy vo výške 4 900 eur p. Q., a to

zo zmluvy o úvere č. 1 zo strany Poštovej banky, a. s. zo dňa 19. 07. 2011. Ďalej predložil oznámenie
o predčasnom splatení úveru adresované Poštovej banke, a. s. žalovaným, kde žalovaný uviedol, že
uzatvoril s bankou úverovú zmluvu, ktorú špecifikoval ako úver č. 8592258585 vo výške 15 000 eur a
túto žiadal predčasne splatiť v sume 14 904,75 eura. Žalovaný predložil zmluvu o splátkovom úvere,
v zmysle ktorej mu mal byť zo strany SLSP, a. s. poskytnutý úver vo výške 47 000 eur a z ktorého

mal byť vyplatený úver zmenkovej ručiteľky vo výške 15 000 eur (predmetná zmluva bola súdu prvej
inštancie v rámci riadneho súdneho konania predložená výlučne 3 zo 7 strán) - zmluva o úvere č. 3. Súd
skonštatoval, že napriek výzve adresovanej žalovanému, tento kompletnú zmluvu do súdneho konania
nepredložil. Napriek tomu súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania a prihliadol na predmetný
dôkaz a vyvodzoval z neho závery, ktoré z jeho obsahu nevyplývajú, pričom zostali výlučne v rovine

tvrdení žalovaného. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 27. 09. 2021 namietal neúplnosť žalovaným
predložených fotokópií dokumentov, a zároveň aj logickú nesúvislosť medzi predloženými neúplnými
fotokópiami dokumentov - zmluvy o úvere č. 1, oznámenie, zmluva o úvere č. 2, zmluva o úvere č. 3 z
roku 2011, 2014 a odporovanej darovacej zmluvy zo dňa 28. 04. 2017, súd prvej inštancie neaplikoval
sudcovskú koncentráciu konania a prihliadol na predmetné dôkazy a vyvodzoval z nich závery, ktoré z

ich obsahu nevyplývajú a zostali tak výlučne v rovine tvrdenia žalovaného.

2.3. Má za to, že preukázal úmysel zmenkovej ručiteľky ukrátiť žalobcu ako veriteľa spoločnosti SAM
Tlmače, s. r. o. a zmenkovej ručiteľky z titulu vystavenej zmenky. Súd prvej inštancie chybne vyložil
ustanovenia odporovateľných právnych úkonov, kedy sa prezumuje vedomosť tretej osoby - blízkej

osoby o úmysle dlžníka (zmenkovej ručiteľky) ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu, nie úmysel dlžníka
(zmenkovej ručiteľky). V podanej žalobe, ak v jednotlivých písomných a ústnych vyjadreniach sa preto
vyjadroval k úmyslu zmenkovej ručiteľky, preto má za to, že s ohľadom na uvádzané skutkové tvrdenia a
predložené dôkazy uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania úmyslu zmenkovej ručiteľky ukrátiť
žalobcu ako svojho veriteľa. Súd prvej inštancie sa aj napriek chybnému výkladu príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka o odporovateľných právnych úkonoch a otázke úmyslu zmenkovej ručiteľky
vôbec nevenoval. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považuje za arbitrárny, veď neznalosť práva
nikoho neospravedlňuje a žalovaný si mal byť vedomý svojho procesného postavenia v súdnom konaní,
ako aj dôsledkov, ktoré pre neho bude mať nepredloženie dôkazov, napriek výzve súdu a jeho námietke.Žalovaný nevystupuje v pozícii spotrebiteľa, preto neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť zo
strany súdu prvej inštancie zvýhodňovaný.

2.4. Súd prvej inštancie mal za to, že zmenková ručiteľka previedla sporné nehnuteľnosti darovacou
zmluvou na žalovaného z dôvodu, že malo ísť o akúsi náhradu za to, že žalovaný pomohol vyplatiť
zmenkovej ručiteľke (svojej matke) úvery, ktoré si mala ako fyzická osoba vziať v roku 2011 a 2014.
Následne opísal existenciu akýchsi vzájomných vzťahov medzi žalovaným a zmenkovou ručiteľkou a
svedkyňou Q.. Svedkyňa Q. mala ručiteľke finančne pomáhať tým, že vystupovala ako zmluvná strana

v zmluvách o úveroch, pričom následne predmetné finančné prostriedky mala vyplácať zmenkovej
ručiteľke, aby preklenula nepriaznivé finančné obdobie. Získané finančné prostriedky z úverov, ktoré
boli poskytnuté svedkyni p. Q. ako zmluvnej strane mala údajne následne vyplatiť zmenkovej ručiteľke.
Následne mal žalovaný Q. zaplatiť sumu vo výške 18 000 eur, a to zostatok úveru v sume 3 000 eur, ktorú
mal podľa svedkyne Q. priniesť priamo p. Q. v hotovosti a ona mala týmito prostriedkami uhradiť zostatok
dlhu zo zmluvy o úvere č. 1, ako aj v rozsahu sumy vo výške 14 940,75 eura (zmluva o úvere č. 2), kedy

žalovaný mal uhradiť dlh matky - zmenkovej ručiteľky a spoludlžníčky Q., čo mali preukazovať výsluchy
svedkyne Q. a zmenkovej ručiteľky, ako aj listinné dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní dňa
27. 09. 2021 - oznámenie, zmluva o úvere č. 1, zmluva o úvere č. 2, zmluva o úvere č. 3.

2.5. Mázato,želistinnýdôkaz-oznámeniejedôkazombezakejkoľvekvýpovednejhodnoty,nakoľkoide

výlučne o oznámenie žalovaného adresované Poštovej banke, a. s., že má záujem vyplatiť predmetný
úver. Z uvedeného listinného dôkazu však nie je zrejmé, že bolo oznámenie skutočne banke doručené,
chýba akékoľvek potvrdenie o prevzatí, doručení takéhoto dokumentu zo strany banky. Ďalej, aj keby
takéto oznámenie bolo skutočne banke doručené, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že finančné
prostriedky aj reálne vyplatil na účet Poštovej banky, a. s. Keby aj takéto oznámenie bolo doručované

Poštovej banke, a. s., tá by so žalovaným nekomunikovala, pretože nebol zmluvnou stranou v zmluve
o úvere č. 2 a nebol oprávnený ani predčasne splatiť úver zo zmluvy č. 2. Tento úver mohla predčasne
splatiť na základe žiadosti buď zmenková ručiteľka, alebo p. Q., čo však z oznámenia nevyplýva.

2.6. Súd prvej inštancie sa však stotožnil výlučne s tvrdeniami sporovej strany - žalovaného, bez

akejkoľvek verifikácii týchto tvrdení, a to aj za situácie, že nedisponoval potvrdením o vykonanej platbe
zo strany žalovaného.

2.7. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu o úvere č. 3, z ktorej podľa úvah súdu malo vyplynúť, že finančné
prostriedky použité na základe získaného úveru mali byť použité na vyplatenie úverov v zmysle zmluvy

o úvere č. 1 a zmluvy o úvere č. 2., súd prvej inštancie dokonca nevychádzal z predloženého listinného
dôkazu, ale výlučne z tvrdení žalovaného, pričom súdu prvej inštancie postačovali prvé tri strany
predmetného neúplného znenia zmluvy o úvere č. 3, aby tento dôkaz vyhodnotil tak, že získané finančné
prostriedky mali byť použité na úhradu dlhu p. Q. v zmysle zmluvy o úvere č. 1 a dlhu zmenkovej
ručiteľky a p. Q. v zmysle úveru č. 2, napriek tomu, že toto nebolo obsahom predloženého dôkazu.

V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 3MCdo 6/2010 zo dňa 22. 09. 2010. Namietal viaceré
obsahové nedostatky a chyby, pričom skonštatoval, že žalovaný nepreukázal ani fyzické odovzdanie
peňazí v hotovosti p. Q., ani bezhotovostné vyplatenie finančných prostriedkov Poštovej banke, a. s. Vo
veci absentuje čo i len jediný dôkaz, ktorý by preukazoval poskytnutie finančných prostriedkov zo strany
žalovaného p. Q., resp. Poštovej banke, a. s.

2.8.Civilnésporovékonaniejezaloženénaprejednávacomprincípe,tedanastranáchsporu,abyvyvíjali
procesnú aktivitu, navrhovali dôkazy a plnili svoju povinnosť tvrdenia v spojení s dôkaznou povinnosťou.
Napriek tomu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej skutočnosti, súd mal za to, že
údajne vyplatil svedkyni p. Q. a Poštovej banke, a. s. finančné prostriedky ako odplatu za dlh zmenkovej

ručiteľky, a preto žalobu zamietol. Zároveň poukázal aj na časovú nesúvislosť skutkových okolností
prípadu, ktorú namietal aj na pojednávaní dňa 27. 09. 2021. Predmetné oznámenie je datované ku dňu
19. 02. 2015, pričom darovacia zmluva bola podpísaná dňa 28. 04. 2017, čo je cca 26 mesiacov po
tom, ako malo dôjsť k údajnému vyplateniu dlhu p. Q. a zmenkovej ručiteľky voči Poštovej banke, a.
s. Namieta preto, že medzi predmetnými úkonmi existuje príčinná súvislosť, teda, že nehnuteľnosti v

zmysle darovanej zmluvy boli prevedené na žalovaného za účelom akejsi odplaty za vyplatenie úverov
p. Q. a jedného z nich zmenkovej ručiteľky ako dlžníka. Žalovaný by existenciu príčinnej súvislosti medzi
predmetnými úkonmi preukázal iba v prípade, ak by v preambule alebo v úvodných ustanoveniach
darovacej zmluvy bola uvedená ekvivalentnosť právneho úkonu.2.9. V čase prevodu na základe darovacej zmluvy zo dňa 28. 04. 2017 mala spoločnosť SAM Tlmače,
s. r. o. finančné problémy. V zmysle listu - oznámení o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu

celého zostatku úveru zo dňa 06. 06. 2017 je zrejmé, že dôvody na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
(najmä z dôvodu, že SAM Tlmače, s. r. o. je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči žalobcovi
z titulu zmluvy, čo predstavuje ku dňu 06. 06. 2017 sumu vo výške 1 409,95 eura a zároveň splnení
svojich finančných záväzkov ku dňu 06. 06. 2017 voči Sociálnej poisťovni vo výške 3 246,99 eura, voči
Zdravotnej poisťovni Dôvera vo výške 498,71 eura a Finančnému riaditeľstvu SR vo výške 37 464,87

eura a zároveň boli začaté exekučné konania. Išlo o dôvody, ktoré boli dlhodobejšieho charakteru, a teda
zmenková ručiteľka ako jediný spoločník a konateľ SAM Tlmače, s. r. o. v relevantnom čase - v čase
uzavretia darovacej zmluvy a ako zmenková ručiteľka v zmysle dohody si musela byť vedomá svojho
záväzku a záväzku SAM Tlmače, s. r. o. voči žalobcovi a právnych následkov zmenkového ručenia z
titulu vydanej blankozmenky so zmenkovým ručením zmenkovej ručiteľky. Žalobca má za to, že je jasne
preukázaný úmysel zmenkovej ručiteľky ukrátiť veriteľa, a preto v danom prípade nešlo o náhle riešenie

majetkových vzťahov z dôvodu vysporiadania vzťahov medzi matkou a synom.

2.10. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď postupoval v

rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP o dokazovaní a prostriedkov v procesnej obrane a útoku,
prihliadol na dôkazy, ktoré boli neúplné alebo nehodnoverné, čím došlo k procesnému zvýhodňovaniu
žalovaného na úkor žalobcu.

2.11. K vynaloženiu náležitej starostlivosti zo strany žalovaného žalobca uviedol, že je potrebné

vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe súdov o vynaložení (nevynaložení) náležitej starostlivosti, len
na základe tvrdení o tom, že o dlhoch alebo úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa uzavretím zmluvy nevedel,
nakoľko im dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohli sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie.
Nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujíma o podnikanie rodičov, že ho rodičia o vlastnej
podnikateľskejčinnostiajejvýsledkovneinformovalianepostačujeaniodkaznadobrévzájomnévzťahy.

Žalovaný nemal potrebu robiť žiadne kroky na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa (rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 21 Cdo 864/200, 30 Cdo 808/2004, 30 Cdo 635/2005, rozsudok KS v Banskej Bystrici 12Co
145/2007). Má za to, že žalovaný nevynaložil potrebnú náležitú starostlivosť. Na pojednávaniach bol
vypočutý iba žalovaný a matka žalovaného, pričom na základe uvedených výsluchov bolo preukázané,
žežalovanýnevynaložilnáležitústarostlivosťnarozpoznanieúmysluzmenkovejručiteľkyukrátiťžalobcu

ako veriteľa. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania, že úmysel zmenkovej
ručiteľky nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. Na ubránenie sa odporovateľnej
žalobe nepostačuje konštatovanie, že žalovaný sa nezaujímal o podnikanie svojej matky alebo, že
si jej dlhy nemal kde zistiť (rozsudok NS ČR 21 Cdo 864/2000, 30 Cdo 808/2004). To znamená, že
žalovaný by mohol uniesť dôkazné bremeno ohľadne vynaloženia náležitej starostlivosti, len pokiaľ

by preukázal, že podnikol kroky, alebo sa aspoň pokúsil dozvedieť o veriteľoch zmenkovej ručiteľky z
výpisu z LV. V tom čase však žalovaný nemohol zistiť, že žalobca je veriteľom zmenkovej ručiteľky a
to ho nezbavovalo povinnosti vykonať ďalšie dostupné kroky, a to aj napriek tomu, že by sa predmetnú
informáciu nedozvedel. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný vyvinul náležitú starostlivosť
(obrátil sa na advokáta a preveroval si LV), je to v rozpore s rozhodovacou praxou súdov v prípadoch

odporovacíchžalôbasustálenoujudikatúrou.Vykonanýmdokazovanímpredsúdomprvejinštanciebolo
preukázané, že žalovaný nevynaložil náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu zmenkového ručiteľa
ukrátiť žalobcu ako veriteľa, čím nevyvrátil prezumpciu vedomosti blízkej osoby o úmysle zmenkovej
ručiteľky ukrátiť žalobcu ako veriteľa.

2.12. Ďalej poukázal na špecifické určenie z titulu vystavenej zmenky, pretože pokiaľ zmenková ručiteľka
vyhlásila, že zmenku podpísala, tak plní svoj vlastný samostatný dlh. Poukázal pritom na ust. § 32,
§ 47 ods. 1, 2 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. V zmysle Obchodného zákonníka sa
zmenkové ručenie líši od ručenia v zmysle Obchodného zákonníka tým, že veriteľ sa nemusí obrátiť
najskôr na dlžníka a až potom na zmenkového ručiteľa, ale môže sa obrátiť na zmenkového ručiteľa

priamo a priamo od neho požadovať plnenie zo zmenky. Takto sa ručiteľ zo zmenky zaraďuje medzi
zmenkových dlžníkov. Záväzok avalistu je bezprostredným záväzkom majiteľovi zmenky. Zákon pre
úspešnosť odporovacej žaloby vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospela do štádia vymáhateľnosti.
Vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou súdnehovýkonu rozhodnutia. Žalobca je preto toho názoru, že na úspech odporovacej žaloby stačí, ak v
čase vyhlásenia rozsudku v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je pohľadávka veriteľa
vymáhateľná. Poukázal na rozhodnutie NS ČR publikované v zbierke pod č. Rc 27/2000, podľa ktorého

„právnyúkonjeodporovateľnýnielenvtedy,akpohľadávkaveriteľabolavymáhateľnáužvčaseurobenia
právneho úkonu, ale aj vtedy, ak bol právny úkon urobený skôr (dôležité je, aby pohľadávka bola
vymáhateľná v čase rozhodovania súdu).“

2.13. Žalobca má za to, že žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné

bremeno ohľadom vyvinutia náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť
žalobcu ako veriteľa s ohľadom na písomné a ústne prejavy žalovaného v rámci konania. Predpokladom
právneho štátu je predvídateľnosť práva a súdnych rozhodnutí. Napriek tomu však súd prvej inštancie
postupoval pri svojom rozhodovaní v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom svoj odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe náležitým a zákonným spôsobom neodôvodnil.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie vykonal
vyhodnotenie všetkých predložených dôkazov v súlade s § 191 CSP a prihliadol pri rozhodovaní na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so spoločnosťou SAM
Tlmače, s. r. o., počas priebehu celého sporu túto skutočnosť akoby opomenul a považuje obchodno-
právny vzťah žalobcu s právnickou osobou za celkom bezvýznamnú, napriek tomu, že pohľadávka

žalobcu je spôsobená najmä rizikom podnikateľských subjektov pri prevádzkovaní podnikateľskej
činnosti. Žalobca vykonané dôkazy žiadnym spôsobom nevyvrátil a žiadne ďalšie dôkazy nepredložil,
preto mu neprináleží hodnotenie dôkazov, či spochybňovať činnosť súdu pri uskutočňovaní súdneho
procesu. Podané odvolanie považuje za bezdôvodné a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu potvrdiť. K podanému vyjadreniu pripojil Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi SLSP,

a. s. a jeho osobou zo dňa 19. 02. 2015, a to fotokópiou strán 1, 2 a poslednú stranu, ďalej Oznámenie
o predčasnom splatení pohľadávky z úveru zo dňa 19. 02. 2015 adresované Poštovej banke, a. s.,
Potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 23. 02. 2015 adresované B., fotokópiu zmluvy o úvere
zo dňa 24. 02. 2014 na sumu 15 000 eur, pričom ako žiadatelia úveru sú podpísaní: žiadateľka Kováčová
a spoludlžníčka Q..

4. K podanému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na podanom odvolaní a na
všetkých svojich ústnych a písomných vyjadreniach. Opätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3
MCdo 6/2010 zo dňa 22. 09. 2010 a poukázal na to, že:
a/ žalovaný v rámci vyjadrenia predložil zmluvu o splátkovom úvere, z ktorého mal byť vyplatený úver

zmenkovej ručiteľky vo výške 15 000 eur (predmetná zmluva bola súdu prvej inštancie predložená
výlučne 3 z 9 strán);
b/ oznámenie o predčasnom splatení úveru adresované Poštovej banke, a. s. žalovaným, kde žalovaný
uviedol, že uzatvoril s bankou úverovú zmluvu, ktorú špecifikoval vo výške 15 000 eur a tento žiadal
predčasne splatiť v sume 14 904,75 eura;

c/ Úverovú zmluvu č. 8539258585 zo dňa 20. 02. 2014 na sumu 15 000 eur, kde na strane dlžníka
vystupuje zmenková ručiteľka a na strane spoludlžníka p. Q.;
d/ Potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru č. 8539258585 zo dňa 23. 02. 2015, adresovaného
zmenkovej ručiteľke zo dňa 23. 02. 2015 Poštovou bankou, a. s.

Žalovaný opätovne predkladá zmluvu o splátkovom úvere v neúplnej verzii (3 z 9 strán), čím chce
preukázať splnenie dlhu zmenkovej ručiteľky na základe zmluvy o úvere č. 2. Žalovaný však nepreukázal
výpisom z účtu, že získané finančné prostriedky boli použité na úhradu záväzku v zmysle zmluvy o
úvere č. 2, keď je zrejmé, že zo strany SLSP, a. s. mu boli pravdepodobne vyplatené na bankový účet.
Ďalej poukázal na to, že v zmluve o úvere č. 2 je uvedená výška mesačnej splátky v sume 219,24

eura, a nie 206 eur, ako to vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere. Domnieva sa, že úver zo zmluvy
o splátkovom úvere nebol žalovanému poskytnutý za účelom splnenia záväzku zo zmluvy o úvere č.
2. Navyše, v zmluve o splátkovom úvere na strane 2 absentuje údaj „označenie veriteľa“, na základe
čoho nie je možné potvrdiť, že išlo o veriteľa - Poštovú banku, a. s. Predložené dôkazy zo strany
žalovaného, vzhľadom na veľké množstvo nezrovnalostí, nie sú spôsobilé preukázať ekvivalentnosť

darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a zmenkovou ručiteľkou. Takisto z listinného dôkazu -
Oznámenie - nie je z neho zrejmé, že bolo oznámenie skutočne banke doručené, chýba akékoľvek
potvrdenie o prevzatí alebo doručení takéhoto dokumentu zo strany banky. Pokiaľ by žalovaný reálne
vyplatil finančné prostriedky Poštovej banke, a. s., predložil by do súdneho konania výpis z účtu č.223750562/0900, na ktorý mu boli vyplatené finančné prostriedky na základe zmluvy o splátkovom
úvere. Žalovaný si však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil výpis z tohto účtu. Navyše, v
oznámení sa uvádza, že žalovaný má záujem vyplatiť úver vo výške 14 904,75 eura, a nie vo výške

14 195 eur, ako je uvedené v zmluve o splátkovom úvere. Nie je preto žiadnym spôsobom overiteľné,
že malo ísť o plnenie rovnakého dlhu. Žalovaný predložil do konania potvrdenia adresované Poštovou
bankou, a. s., nie žalovanému, ale zmenkovej ručiteľke o splnení záväzku zo zmluvy o úvere č. 2. Má
za to, že uvedená listina nepreukazuje splnenie záväzku zmenkovej ručiteľky zo zmluvy o úvere č. 2
zo strany žalovaného. Pokiaľ by sa skutkové tvrdenia žalovaného zakladali na pravde, nevidí dôvod,

pre ktorý by žalovaný do súdneho spisu nedoložil kompletnú zmluvu o splátkovom úvere, pričom nimi
disponoval už v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a preto, ak by ich aj doložil do spisu, ide
o novoty, a preto je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval absolútne v rozpore s
ustanoveniami CSP o dokazovaní o prostriedkoch procesného útoku a obrany.

5. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý pripojil Žiadosť o zmenu údajov (č. l. 390),

Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú medzi SLSP, a. s. a dlžníkom Kovács Gejza zo dňa 09. 02.
2015 v rozsahu 9 strán, Oznámenie (č. l. 391), Oznámenie o predčasnom splatení pohľadávky z úveru
(č. l. 399) zo dňa 19. 02. 2015, Zmluvu o osobnom účte MLADÝ (č. l. 397), Zmluvu o úvere (č. l. 399),
Potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 23. 02. 2015 (č. l. 400).

6. Po podaní vyjadrenia žalovaný dňa 16. 02. 2022 doplnil svoje vyjadrenie o výpis z účtu z Poštovej
banky, a. s. ako dôkaz, že dlh jeho matky Poštovej banke, a. s. vyplatil on.

7. K vyjadreniu a predloženým listinám žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na
ust. § 383, § 384 ods. 1 až 4 CSP a § 366 CSP a uviedol, že z uvedených zákonných ustanovení

vyplýva, že odvolacie konanie je riadené koncentračnou zásadou. Preskúmavacia činnosť odvolacieho
súdu môže spočívať všeobecne v tom, že odvolací súd skúma, či rozhodnutie súdu prvej inštancie
vyhovujeprocesnémuahmotnémuprávu,pričomvychádzazoskutkovéhopodkladu,ktorýbolzákladom
rozhodovania súdu prvej inštancie. Poukázal aj na nález ÚS SR, z ktorého vyplýva, že právo tzv. novôt
v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavený reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v

odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli
procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Žalovaný predložil dôkaz
prvýkrát až v rámci odvolacieho konania a tento dôkaz nebol podrobený súdnemu prieskumu v rámci
konania pred súdom prvej inštancie a nebol tiež podkladom pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci.
Má za to, že odvolací súd nie je oprávnený prihliadať na nové tvrdenia a dôkazy uvádzané žalovaným v

jeho vyjadrení, pretože odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie.

8. K podanému vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznil, že súhlasí so záverom súdu uvedenom v odstavci 23.3. dôvodov
rozsudku, že plnil za svoju matku jej dlh spolu vo výške 17 904,74 eura, a pokiaľ zmenková ručiteľka

za daný prevod obdržala protiplnenie, teda majetkovú hodnotu spočívajúcu vo výplate jej záväzkov,
nemožno hovoriť o ukracujúcom právnom úkone (R-ČR 30/2009). Hodnota, ktorú zaplatil, bola najmenej
vo výške toho, čomu sa rovnala výška prevedeného spoluvlastníckeho podielu vo výške 1-ici na
sporných nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po
právnejstránketak,ženemalzodporovateľnéhoprávnehoúkonuprospech.Okremuvedenéhoježaloba

v rozpore so zásadou proporcionality, nakoľko sa rovnaký žalobca domáhal odporovateľnosti právneho
úkonu zmenkovej ručiteľky v konaní vedenom na OS Levice pod sp. zn. 15C/39/2018, pričom išlo o
totožnú pohľadávku voči zmenkovej ručiteľke.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

odsek 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní,
žeodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)aodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) na odvolacom pojednávaní, na

ktorom odvolací súd v zmysle § 384 CSP zopakoval dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
vo veci, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť
a žalobe žalobcu vyhovieť.10. Predmetom konania je odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon -
Darovacia zmluva zo dňa 28. 04. 2017, podľa ktorej bol OÚ Levice povolený vklad vlastníckeho práva
pod č. vkladu V-2246/2017, uzatvorená medzi B. O., r. č. XXXXXX/XXXX, dátum narodenia: XX. XX.

XXXX, trvale bytom: Dr. U. N. XXX/XX, XXX XX M., štátna príslušnosť: SR ako darcom a žalovaným
ako obdarovaným, na základe ktorej došlo k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu B. O.
vo výške 1 na žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor,
okres Levice, obec S., kat. úz. S., zapísaným na LV č. XXX k bytu č. X nachádzajúceho sa na 2.
posch., vchod č. XX bytového domu so súp. č. XX, postaveného na pozemku parc. č. 5999/111 so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom k zastavanému pozemku s parc. č. 5999/111 (parcela registra „C“) o výmere 318 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 6585/78780-in a zapísaným na LV č. XXXX pozemku
s parc. č. 5999/517 (parcela registra „C“) o výmere 20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
garáži so súp. č. XXX postavenej na pozemku s parc. č. 5999/517 (parcela registra „C“) o výmere
20 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, je voči žalobcovi právne neúčinný (ďalej len

„prevedené nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 28. 04. 2017“). Žalobca uzatvoril dňa 25. 05. 2016
so spoločnosťou SAM Tlmače, s. r. o. so sídlom Gorkého 14, Želiezovce, IČO: 36 521 507 (spoločnosť
SAM Tlmače, s. r. o. sa zlúčila s nástupníckou spoločnosťou STEGATON TRADE, s. r. o. so sídlom
Zámocká 3, Bratislava, IČO: 46 150 005) zmluvu o úvere č. 000311/CORP/2016, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 29 600 eur v prospech dlžníka. Spoločnosť SAM Tlmače, s. r. o. po zlúčení

so spoločnosťou STEGATON TRADE, s. r. o. so sídlom Zámocká 3, Bratislava vstúpila do právneho
postavenia zaniknutej spoločnosti SAM Tlmače, s. r. o. Dlžník sa zaviazal vrátiť istinu v 60-mesačných
splátkach, z toho 59 splátok po 494 eur a poslednú splátku vo zvyšnej sume s konečnou splatnosťou
úveru 31. 12. 2021.

10.1. Dňa 25. 05. 2016 konateľka dlžníka SAM Tlmače, s. r. o. B. O. uzatvorila so žalobcom Dohodu o
vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000311A/CORP/2016, teda medzi dlžníkom a vystaviteľom zmenky
B. O. ako zmenkovým ručiteľom, a žalobcom ako veriteľom, predmetom ktorej bolo zabezpečenie
záväzku dlžníka za podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté
žalobcom v prospech dlžníka do sumy 29 600 eur, ako aj zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a

dojednaných poplatkov, príp. iných dlžných súm podľa zmluvy, vrátane prípadu predčasnej splatnosti
istiny. V zmysle čl. 3 základného dojednania, bod 3.5 dohody zmenkový ručiteľ svojím podpisom
vyhlásil, že ak vystaviteľ nesplní akýkoľvek svoj záväzok, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda a neuspokojí
pohľadávku veriteľa, uspokojí veriteľa ako ručiteľ až do výšky zmenkovej sumy podľa tejto dohody.

10.2. Na zabezpečenie záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky a dlžníka v jednej osobe a pohľadávky
žalobcu, dlžník vystavil dňa 25. 05. 2016 zmenku podpísanú za podmienok uvedených v dohode,
ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenkovým ručením zmenkového ručiteľa. Žalobcovi ako prvému
majiteľovizmenkysosúhlasomzmenkovéhoručiteľavydalzmenku,ktorábolaprivydaníneúplnáaktorú
je chýbajúci údaj oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa podmienok uvedených v dohode (blankozmenka).

Ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas, majiteľ zmenky vyplní chýbajúce údaje v
blankozmenke, a to nasledovne: zmenková suma vo výške 28 577 eur a dátum splatnosti zmenky: 02.
01. 2018. Žalobca s účinnosťou od 03. 01. 2018 stanovil pre úver sadzbu úroku vo výške 6% . Dňa
28. 12. 2017 žalobca vyzval dlžníka, ako aj zmenkového ručiteľa na zaplatenie splatného záväzku s
príslušenstvom. Dlžník, ani zmenkový ručiteľ svoj peňažný záväzok neuhradili.

11. V konaní bolo preukázané, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná
právoplatnými rozsudkami OS Bratislava 5 vo vzťahu k zmenkovej ručiteľke pod č. k. 1CbZm
19/2018-129 zo dňa 09. 12. 2019, právoplatný dňa 04. 02. 2020 a vo vzťahu k dlžníkovi pod č. k. 1CbZm
19/2015-92 zo dňa 21. 05. 2019, právoplatný dňa 19. 07. 2019. Zmenková ručiteľka bola zaviazaná

povinnosťou zaplatenia zmenkovej sumy 24 167,64 eura s príslušenstvom, a to tak, že jej povinnosť
zaniknevrozsahuplnenia,ktoréposkytnežalobcovižalovanýv1.rade(spoločnosťSTEGATONTRADE,
s. r. o.).

11.1. Zmenková ručiteľka (B. O.) v apríli 2017 uskutočnila dispozíciu so svojím majetkom, keď darovacou

zmluvou dňa 28. 04. 2017 darovala žalovanému ako obdarovanému bezodplatným prevodom svoj
spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k nehnuteľnostiam zapísaným OÚ Levice, katastrálny odbor, okres
Levice, obec S., kat. úz. S. na LV č. XXX a LV č. XXXX tak, ako sú presne špecifikované vyššie.11.2. Žalobca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že zmenková ručiteľka urobila ďalšie právne úkony,
a to darovacou zmluvou zo dňa 12. 04. 2017, uzatvorenou s obdarovanými L. O. a F. O. týkajúcou sa
nehnuteľností v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, ďalej darovaciu zmluvu zo dňa 12. 04. 2017,

ktorou zmenková ručiteľka ako darkyňa a G.. D. Q. ako obdarovaná nadobudla bezodplatným prevodom
nehnuteľnosti zapísané OÚ Levice, kat. úz. N. na LV č. XXXX.

11.3. V konaní bolo ďalej preukázané, že zmenková ručiteľka (B. O.) bola konateľkou spoločnosti SAM
Tlmače, s. r. o. od 16. 04. 2011 do 12. 07. 2017 a aj spoločníčkou od 03. 07. 2010 do 12. 07. 2017.

Zmenková ručiteľka podpisovala zmluvu o úvere v postavení konateľky, pričom dohodu o vydaní a
vyplnení blankozmenky podpísala ako fyzická osoba.

12. Podľa § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu vymáhateľný a ak bol už uspokojený.

12.1. Podľa § 42a odsek 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb, s výnimkou prípadu, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

13. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorý zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je
neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojejpohľadávkyzpredmetuodporovanéhoprávnehoúkonutak,akobyktomutoúkonuvôbecnedošlo.
Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

13.1. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z
majetku dlžníka uspokojil. Z odporovateľných právnych úkonov majú právny význam tie, pri ktorých

dlžník nedostal buď žiadne, alebo podstatne nižšie protiplnenie než sa všeobecne očakávalo. V praxi ide
najčastejšie o simulované právne úkony (odplatná zmluva), ktorými sa zakrýva iný (disimilovaný) právny
úkon (bezodplatná zmluva). Ak dlžník dostal za uvedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od
nadobúdateľa skutočne ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná)
náhrada, nejde o ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 42 OZ ani vtedy, ak dlžník použil cenu (náhradu)

za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty na iný účel než na uspokojenie pohľadávky
veriteľa (rozsudok NS ČR z 24. 11. 2015 sp. zn. 21Cdo 4806/2014).

13.2. Odporovateľným právnym úkonom sú predovšetkým všetky scudzovacie zmluvy (kúpna,
darovacia, zámenná, zmluva o postúpení pohľadávky, dohoda o vyporiadaní BSM alebo podielového

spoluvlastníctva). Scudzovacím úkonom je i odmietnutie dedičstva alebo vzdanie sa dedičstva v
prospech iného dediča v rámci dohody dedičov o dedičstve, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce
premlčanie pohľadávky, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, odpustenia dlhu, zaplatenia dlhu
apod.Všeobecnoupodmienkouprivšetkýchtýchtoúkonochje,žesatýmtoúkonomukrátilouspokojenie
veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.

14. Z vyššie citovaného ust. § 42 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že predpokladom úspešného odporovania
právneho úkonu je súčasné splnenie podmienok: existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu,
ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu konaním dlžníka (ručiteľa), k ukracujúcemu
konaniu dlžníka (ručiteľa) došlo v posledných rokoch, právny úkon bol vykonaný medzi dlžníkom

(ručiteľom) a osobou jemu blízkou alebo v prospech blízkej osoby. Dôkazné bremeno týkajúce sa týchto
okolností ťaží veriteľa. Pokiaľ veriteľ dôkazné bremeno tieto okolnosti unesie, zákon poskytuje možnosť
druhej strane preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa.15. V zmysle predmetnej zákonnej úpravy sa úmysel dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa
v prípade osôb blízkych dlžníkovi predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali

opak, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov
poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri náležitej starostlivosti nepodarilo,

môže sa potom ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby pri právnych
úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom
presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony
(neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť
uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na
základe takéhoto právneho úkonu dlžníka nadobudla (pozri rozsudok NS ČR 21Cdo 864/2000, rozsudok

KS v Banskej Bystrici 12Co/145/2007).

16. Je preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také
dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky
ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe

uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu činnosť (aktivitu), aký úmysel dlžníka ukrátiť týmto
úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na
okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takúto činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula,
alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu
odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch alebo

o úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím napr. darovacej zmluvy nevedela, nakoľko jej dlžník neoznámil
svoje dlhy alebo nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa
odporovacej žalobe postačujúce (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo 864/2000). Nepostačuje ani
odkaz na vzájomné vzťahy v rodine, nenahrádza dôkaz o vyvinutej náležitej starostlivosti k poznaniu
úmyslu dlžníka (NS ČR sp. zn. 30Cdo 808/2004).

17. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť, ak hodnoverným
spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovateľným právnym úkonom postupovala s takou náležitou
starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom mohla dozvedieť. Z hľadiska
posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka nemôže odkaz

na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať
vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ.

18. Samotná skutočnosť, že v konaní o odporovacej žalobe nebolo preukázané, že žalovaná osoba
blízka dlžníkovi o jeho úmysle odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa vedela alebo musela

vedieť, alebo ak sa zistilo, že o tomto úmysle dlžníka nevedela alebo nemusela vedieť, nestačí na
úspešnúobranuprotiodporovacejžalobe.Žalovanáosobablízkadlžníkovisavtejtosituáciiodporovacej
žalobe ubráni, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa
nemohla spoznať ani pri náležitej starostlivosti. Úspešná obrana žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa
ust.§42aods.2OZtedaspočívanielenvjejtvrdení,žeoúmysledlžníkaukrátiťveriteľaodporovateľným

právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle
nevedela ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“ na poznanie tohto úmyslu dlžníka
a išlo o „náležitú“ starostlivosť (rozsudok NS ČR zo 17. 07. 2002 sp. zn. 21Cdo 1751/2001).

19. Dlžník môže mať úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa, len ak v

dôsledku právneho úkonu, ktorým prevádza svoju vec alebo právo alebo inú majetkovú hodnotu na
iného, skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Preto o ukracujúci právny úkon
v zmysle ust. § 42a OZ nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedené veci práva alebo iné
majetkové hodnoty skutočne (reálne ich obvyklú cenu), alebo mu bola za ne poskytnutá primeraná
(rovnocenná) náhrada.

19.1. Rozhodným okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí práv alebo iných
majetkových hodnôt je jeho účinnosť. Pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností jením deň, ku ktorému nastali účinky vkladu do katastra nehnuteľností (rozhodnutie NS ČR z 12. 06. 2008
sp. zn. 21Cdo 4333/2007).

20. Ako bolo už vyššie uvedené, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou
odporovateľnosti v prípade, čo je aj daný prípad, ak dlžník realizoval právny úkon s osobou jemu blízkou
(§ 116 a § 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V takom prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu
dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je
podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne

následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade
zákonu blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa
poznal. Je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní
preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať
ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme
vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka,

že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázania
(splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Na tento účel
musí žalovaná blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným
právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti
rozpoznala alebo sa o ňom mohla aspoň dozvedieť (pozri uznesenie NS SR z 30. marca 2017 sp. zn.

5Obdo 4/2016).

21. V preskúmavanej veci, pokiaľ odvolací súd skúmal predpoklady úspešného odporovania právneho
úkonu, mal za preukázané, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej lehote od času, kedy bol
odporovaný právny úkon urobený, čo v danom prípade bola darovacia zmluva zo dňa 28. 04. 2017 a

žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 03. 07. 2018. To znamená, že žaloba bola podaná
v zákonom stanovenej lehote. Žalobca rovnako preukázal, že uzatvoril s dlžníkom SAM Tlmače, s. r.
o. zmluvu o úvere zo dňa 25. 05. 2016 na sumu 29 600 eur, pričom za spoločnosť SAM Tlmače, s. r.
o. konala konateľka B. O.. Zároveň toho istého dňa, 25. 05. 2016, bola uzatvorená dohoda o vydaní
a vyplnení blankozmenky č. 000311/CORP/2016 medzi dlžníkom ako vystaviteľom zmenky a Erikou

O. (zmenkovou ručiteľkou), nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Dr. U. N., XXX/XX, M. ako zmenkovým
ručiteľom, pričom predmetom tejto zmenky bolo zabezpečenie záväzku v prospech dlžníka na základe
zmluvy do sumy 29 600 eur s príslušenstvom. Pre prípad, ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok,
naktorýsavzťahujetátodohodaaneuspokojípohľadávkuveriteľa,uspokojípotomveriteľa,akoiručiteľa
až do výšky zmenkovej sumy podľa dohody. Na zabezpečenie záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

a dlžníka v jednej osobe a pohľadávky žalobcu dlžník vystavil dňa 25. 05. 2016 zmenku. V zmysle
čl. 3 dohody žaloba ako majiteľ zmenky z dôvodu neplnenia úveru riadne a včas zo strany dlžníka
vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovne: zmenková suma vo výške 28 577 eur a
dátum splatnosti zmenky 02. 01. 2018. Žalobca s účinnosťou od 03. 01. 2018 stanovil úver pre sadzbu
úrokov vo výške 6%. V priebehu konania bolo preukázané, že pohľadávka sa stala vymáhateľná, a to

na základe právoplatných rozsudkov OS Bratislava 5 vo vzťahu k zmenkovej ručiteľke (B.) v konaní pod
č. k. 1CbZm 19/2018-129 zo dňa 09. 12. 2019, právoplatný dňa 04. 02. 2020 a vo vzťahu k dlžníkovi č.
k. 1CbZm 19/2015-92 zo dňa 21. 05. 2019, právoplatným dňa 19. 07. 2019. V zmysle rozsudkov bola
zmenková ručiteľka (B. O.) zaviazaná zaplatiť zmenkovú sumu 24 167,64 eura s príslušenstvom a to
tak, že jej povinnosť zanikne v rozsahu plnenia, ktorú poskytne žalobcovi žalovaný v 1. rade (spoločnosť

STEGATON TRADE, s. r. o.), a to na základe rozsudku č. k. 1CbZm 19/2018-92 zo dňa 21. 05. 2019.
Z vyjadrenia súdneho exekútora na č. l. 259 bolo preukázané, že k 20. 11. 2019 nebola od spoločnosti
STEGATON TRADE, s. r. o. vymožená žiadne suma, čo aj naďalej trvá.

21.1. V konaní nebolo sporné, že zmenková ručiteľka disponovala svojím majetkom, keď na základe

Darovacej zmluvy zo dňa 28. 04. 2017, uzatvorenej medzi ňou ako zmenkovým ručiteľom a zároveň ako
darkyňou a žalovaným ako obdarovaným, došlo k bezodplatnému prevodu jej spoluvlastníckeho podielu
vo výške 1 k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres Levice, obec
S., kat. úz. S., zapísaných na LV č. XXX a na LV č. XXXX (bližšie popísané v bode 10.). Darovacia
zmluva bola zapísaná do katastra nehnuteľností pod V-2246/2017 na základe rozhodnutia OÚ Levice,

katastrálneho odboru zo dňa 29. 05. 2017. Rovnako nebol spor o tom, že zmenková ručiteľka previedla
sporné nehnuteľnosti na žalovaného, pričom išlo o prevod medzi osobami blízkymi, medzi matkou a
jej synom.22. Žalovaný sa v konaní snažil preukázať, že úmysel dlžníčky (zmenkovej ručiteľky - svojej matky)
nemohol poznať a zároveň na druhom pojednávaní dňa 27. 09. 2021 sa začal brániť tým, že darovacia
zmluva v skutočnosti nepredstavovala bezodplatný prevod, ale malo ísť o akúsi náhradu, resp.

protiplnenie, ktoré vyplatil za svoju matku (zmenkovú ručiteľku) za úvery z rokov 2011 a 2014.

23. Strany sporu sú v zmysle Civilného sporového poriadku povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

23.1. Navrhovanie dôkazov v Civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti

je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení, než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju

dôkaznú povinnosť.

23.2. Pre úplnosť jej potrebné poznamenať, že skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ust. §
366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy je súd viazaný rozsahom

a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštannčého súdu len v prípade, na dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje ako opravný súd. Jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či
zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

23.3. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledok toho, že tvrdenie strany
sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, pretože v rámci dokazovania platí zásada, že každá
strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, resp. kto tvrdí, dokazuje, inak povedané,

strana musí preukázať to, čo tvrdí, nakoľko iba vtedy môže súd poňať jeho tvrdenie za základ svojho
rozhodnutia.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je nesporné, že preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie
je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi

(§ 116 a § 117 OZ), alebo v prospech týchto osôb. V takom prípade sa existencia ukracujúceho
úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa
nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje
právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takom prípade
zákonu blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa

poznali; preto je na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní
preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani
pri vynaložení náležitej starostlivosti.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný si nesplnil dôkaznú povinnosť a nenavrhol také

dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky
ubránenia sa odporovacej žaloby vo vzťahu k jeho osobe. Nepreukázal, že by vyvinul takú aktivitu v
dobe uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu, aby úmysel dlžníčky ukrátiť týmto veriteľa poznal,
resp. mohol poznať a že takáto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti daného prípadu
náležitú starostlivosť.

26. Žalovaný sa v písomných vyjadreniach k žalobe (č. l. 75 a 101) bránil tým, že darovaciu zmluvu
uzavrel s matkou ako darkyňou za účelom minimalizácie ohrozenia jeho vlastníckych práv prípadnými
právami iných osôb - matkinho priateľa a jeho detí. Pred uzatvorením darovacej zmluvy navštíviladvokáta, ktorý vyhotovoval darovaciu zmluvu a podľa listu vlastníctva a vyjadrenia matky zistil, že na
nehnuteľnostiach ťarchy nie sú vedené. Vedel, že matka podnikala v spoločnosti SAM Tlmače, s. r. o. a
informoval sa u nej, avšak mu potvrdila, že žiadne osobné dlhy nemá a dar môže prevziať. O spoločnosti

SAM Tlmače, s. r. o. nemal žiadne informácie a o spoločnosť sa nezaujímal. Rovnako nemal vedomosť,
že jeho matka ako fyzická osoba je zmenková ručiteľka vo vzťahu k žalobcovi. V ďalšom vyjadrení
uviedol, že o problémoch firmy jeho matky netušil, bola mu známa skutočnosť, že matka zobrala na firmu
úver práve od žalobcu a z úveru kúpila budovu na podnikanie. Podotkol, že jeho rodičia nezaťažovali a
neinformovali o chode a problémoch firmy, preto sa o firmu ani nezaujímal.

27. Samotné uvedené tvrdenia žalovaného ako osoby blízkej dlžníčke, že o jej dlhoch alebo úmysle
ukrátiť veriteľa uzavretím darovacej zmluvy nevedel, nakoľko mu ich zmenková ručiteľka neoznámila,
resp. ho ubezpečila, že žiadne dlhy nemá, nie je postačujúce pre ubránenie sa v odporovacej žalobe
(pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 31Cdo 864/2000). Rozhodujúca preto nie je skutočnosť, či žalovaný
skutočne zistil, že mala zmenková ručiteľka nejakých veriteľov, ktorých mala v úmysle ukrátiť, ale to,

či žalovaný konal tak, teda vyvinul aktívnu činnosť, aby sa o tomto ukracujúcom úmysle dlžníka aspoň
mohol dozvedieť do okamihu uzatvorenia darovacej zmluvy. Samotná zmenková ručiteľka uviedla na
konkrétnu otázku v konaní 15C/39/2018, či sa žalovaní (žalovaný a jeho brat) pýtali, či má spoločnosť
alebo ona ako fyzická osoba pred uzatvorením darovacej zmluvy nejaké záväzky, zmenková ručiteľka
uviedla, že nie, nepýtali sa.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov o vynaložení/
nevynaložení náležitej starostlivosti len na základe tvrdení o tom, že sa o dlhoch alebo úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa uzavretím zmluvy nevedelo, nakoľko im dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohli sa o
nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 864/2000). Rovnako

nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujíma o podnikanie rodičov, že ju rodičia vlastnej
podnikateľskej činnosti o jej výsledkoch neinformovali, nepostačuje ani odkaz na dobré vzájomné vzťahy
v rodine a dôveru medzi rodičmi a toto nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti poznaniu
úmyslu dlžníka (NS ČR sp. zn. 30Cdo 808/2004).

27.1.Odvolacísúdpretodospelkjednoznačnémuzáveru,žežalovanýnepreukázalaneuniesoldôkazné
bremeno o tom, že by vyvinul takú relevantnú aktívnu činnosť, z výsledkov ktorej by mohol poznať
ukracujúci úmysel svojej matky (zmenkovej ručiteľky) rozpoznať alebo sa aspoň o ňom dozvedieť.
Obrana, že sa o podnikanie svojej matky nezaujímal, resp. že ho ubezpečila o tom, že dlhy nemá,
nepostačuje v zmysle § 42a OZ na to, aby bolo možné vyhodnotiť za úspešnú jeho obranu proti

odporovaniu právneho úkonu. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno v rovine preukázania, že pri
náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať úmysel darkyne (zmenkovej ručiteľky) ukrátiť veriteľa.

28. Žalovaný sa v priebehu konania začal brániť tým, že nehnuteľnosti síce nadobudol od zmenkovej
ručiteľky Darovacou zmluvou zo dňa 28. 04. 2017, avšak v konečnom dôsledku nešlo o bezodplatný

právny úkon, pretože v minulosti pomohol zmenkovej ručiteľke (svojej matke) zaplatiť úvery, ktoré si ako
fyzická osoba mala vziať v rokoch 2011 a 2014.

29. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na písomné vyjadrenie k podanej žalobe žalovaného zo
dňa 21. 09. 2018 (č. l. 75) a doplneniu jeho vyjadrenia (č. l. 107) zo dňa 05. 11. 2018, pokiaľ ide

o to, či darovacia zmluva bola bezodplatným právnym úkonom, alebo nie, kedy žalovaný vo svojich
vyjadreniach zdôraznil, že po smrti jeho otca, ktorý zomrel dňa 19. 07. 2010 sa riešili v rodine majetkové
vzťahy a bolo to doriešené tak, že firmu prevezme matka (zmenková ručiteľka) a deti, vrátane neho,
prevezmú podiely v domových a bytových nehnuteľnostiach. Začiatkom roka 2017 sa začal (aj brat)
dožadovať od matky riešenia majetkových pomerov z dôvodu, že prípadným ďalším vydajom matky

by mohli byť ohrozené ich vlastnícke práva ako dedičov. Za účelom minimalizácie ohrozenia jeho
vlastníckych práv prípadnými právami iných osôb (matkinho priateľa a jeho detí) došlo k uzatvoreniu
darovacích zmlúv, vrátane darovacej zmluvy, ktorá je predmetom odporovateľnosti v tomto konaní. V
písomnom vyjadrení - doplnení k žalobe zo dňa 05. 11. 2018 (č. l. 101) vyslovene zdôraznil, že o
prepis domu jemu a jeho bratovi došlo z dôvodu, že matka sa odsťahovala k priateľovi a on spolu

s bratom chceli investovať do domu - nehnuteľnosti, ktorý bol v tom čase z polovice ich majetkom.
Nechceli investovať vlastné prostriedky, pokiaľ nebude nehnuteľnosť ich výlučným majetkom. Žalovaný
bol zastúpený splnomocnenou zástupkyňou B. O. (zmenkovou dlžníčkou), ktorá na pojednávaní dňa 30.
09. 2021 uviedla, že pokiaľ ide o byt (ktorý bol predmetom darovacej zmluvy), bol v podstate úveromjej syna - žalovaného prenesený z jej neteri - H. Q., ktorá tento úver mala založený svojím bytom, aby
ju odbremenila, syn (žalovaný) prebral tento úver a byt bol prepísaný na neho. Zároveň splnomocnená
zástupkyňa žalovaného navrhla výsluch svedkyne (Q.), že sa nejednalo o jej dlh. Ďalej uviedla, že

žalovaný, keď dostal úver, odovzdal neteri hotovosť, ktorá vyrovnala zostatok úveru a táto urobila vklad
do Poštovej banky, a. s. Do spisu bola následne doložená zmluva o splátkovom úvere (č. l. 261-261) v
pošte dvoch strán v neúplnom znení, z ktorej vyplýva, že SLSP, a. s. uzavrela zmluvu o splátkovom úvere
sožalovanýmnasumu47000eur,pričomvbodeII.bod2jeuvedené,žeúverbudepoužitýnavyplatenie
záväzkov: splátkového úveru SLSP, a. s. č. 5068615709 s aktuálnym zostatkom dlhu 14 995,61 eura

a splátkový úver SLSP, a. s. č. 5118036044 s aktuálnym zostatkom 5 898,13 eura. Keďže zmluva sa
nenachádza v kompletnom znení, len vo fotokópii, nie je možné zistiť ani dátum jej uzatvorenia. Ďalej sa
v spise na č. l. 276 nachádza prefotená fotokópia zmluvy o úvere na sumu 5 000 eur zo dňa 18. júla 2011,
kde v dolnej časti je uvedený dlžník: Q., spoludlžník: nečitateľný podpis, opatrené pečiatkou Poštovej
banky, a. s. Na č. l. 277 Zmluva o úvere uzatvorená medzi Poštovou bankou, a. s. a dlžníčkou B. O.,
spoludlžníkom: H. Q. a vlastníkom nehnuteľnosti: F. O., L. O. na sumu 15 000 eur, uzatvorená dňa 24.

02. 2014. Na č. l. 279 sa nachádza list Poštovej banky, a. s. adresovaný H. Q., týkajúci sa zmluvy o úvere
vo výške 4 900 eur a na č. l. 280 list adresovaný Poštovej banke, a. s. zo strany žalovaného zo dňa 15.
02. 2015, vec: Oznámenie o predčasnom splatení pohľadávky z úveru. V uvedenom oznámení žalovaný
oznamuje, že uzavrel s Poštovou bankou, a. s. úver č. 8539258585 vo výške 15 000 eur a oznamuje
svoju vôľu okamžite predčasne splatiť tento úver. Žalovaný na pojednávaní dňa 27. 09. 2021 tvrdil, že

pomohol matke, aby sa zbavila dlhov p. H. Q. a práve z tohto dôvodu si zobral úver a matka mu prepísala
polovicu bytu v S.. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že úverom čerpaným na
sumu 47 000 eur mali byť vyplatené záväzky SLSP, a. s. vo výške 14 995,61 eura a splátkový úver v
SLSP, a. s. v sume 5 898,13 eura, čo žalovaný potvrdil.

30. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a po zopakovaní
dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie, keď prijal záver,
že žalovaný nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, že darovacia zmluva, neúčinnosť ktorej sa
žalobca domáha, v konečnom dôsledku nebola bezodplatná, pretože žalovaný plnil dlhy svojej matky
(zmenkovej dlžníčky), ktoré jej vznikli v minulosti.

Odvolací súd má za to, že žalobca správne argumentuje tým, že žalovaný bol povinný nielen tvrdiť, ale
aj označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v konaní tvrdil (na č. l. 284), že predložené
3 strany zo Zmluvy o splátkovom úvere (na č. l. 262) na sumu 47 000 eur preukazujú, že z tejto sumy
mal byť uhradený úver SLSP, a. s. na sumu 14 995,61 eura a splátkový úver v SLSP, a. s. na sumu 5

898,13 eura. Predložená fotokópia Zmluvy o úvere na sumu 5 000 eur (na č. l. 276) zo dňa 18. júla 2011
však bola poskytnutá dlžníčke Poštovou bankou, a. s. Rovnako úver na sumu 15 000 eur pre dlžníčku
B. O. a spoludlžníčku H. Q. mal byť poskytnutý Poštovou bankou, a. s. Žalovaný preto tromi stranami
neúplnej zmluvy o úvere nepreukázal, že došlo k zaplateniu úverov poskytnutých Poštovou bankou,
a. s., resp. nepreukázal, že by v hotovosti plnil k rukám p. Q.. Je potrebné uviesť aj tú skutočnosť,

že žalovaný, ktorého zaťažovala dôkazná povinnosť, ani na výzvu súdu do vyhlásenia dokazovania za
skončené, nepredložil kompletnú zmluvu o úvere na sumu 47 000 eur. Ani oznámenie o predčasnom
splatení pohľadávky z úveru zo dňa 19. 02. 2015 (č. l. 280), ktoré žalovaný predložil v konaní a ktorým
oznamuje Poštovej banke, a. s. svoju vôľu splatiť úver, pričom uvádza, že dňa 24. 02. 2014 uzatvoril
s Poštovou bankou, a. s. Zmluvu o úvere č. 5839258585 vo výške 15 000 eur, nemá za následok

unesenie dôkazného bremena, keď uvedený úver žalovaný s Poštovou bankou, a. s. neuzatváral, a
keďže žalovaný nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere na sumu 15 000 eur, banka ani nemala dôvod
s ním komunikovať.

Pokiaľ by odvolací súd aj pripustil, že žalovaný plnil za zmenkovú ručiteľku niekedy v roku 2015,

darovacia zmluva medzi zmenkovou dlžníčkou a žalovaným bola podpísaná dňa 28. 04. 2017, nie je
možné jednoznačne konštatovať, že bola preukázaná príčinná súvislosť a prijať jednoznačný záver, že
v zmysle darovacej zmluvy boli na žalovaného prevedené nehnuteľnosti za účelom akejsi odplaty za
vyplatenie úverov, či už p. Q., alebo zmenkovej ručiteľky ako dlžníčky. Navyše, je potrebné dodať, že
darovacia zmluva je v zásade bezodplatným právnym úkonom, a pokiaľ by došlo zo strany žalovaného v

minulosti k určitej forme protiplnenia, nebol dôvod, či už v preambule, alebo v úvodných ustanoveniach
darovacejzmluvy,abytátoskutočnosťbolauvedenáakoekvivalentnosťprávnehoúkonu,resp.uvedenie
bezodplatného prevodu vlastníckeho práva v zmysle darovacej zmluvy ako dohodnutá odplata za
vyrovnanie úverov p. Q. a zmenkovej ručiteľky ako dlžníčky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacísúd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo preukázať, že
darovacia zmluva nebola bezodplatným právnym úkonom, a tieto skutočnosti ani netvrdil vo svojich
vyjadreniach v podanej žalobe, začal sa brániť až na poslednom pojednávaní, ako predtým zmenková

veriteľka ako jeho matka, ktorá ho zastupovala, začala tvrdiť, že žalovaný v minulosti za ňu plnil jej dlhy.

31. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania (po uplynutí odvolacej lehoty) predložil do spisu Zmluvu o
splátkovom úvere zo dňa 19. 02. 2015 (na č. l. 368), Potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru zo dňa
23. 02. 2015 (č. l. 372) a výpis z účtu na č. l. 408. Odvolací súd uvádza:

32. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní uplatniť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/týkajúsavylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d/ ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 366 CSP, nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní
možno uplatňovať iba v obmedzenom rozsahu, čo znamená, že strana sporu zásadne nemôže uplatniť
tie dôkazy a skutočnosti, u ktorých tak mohla urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, ale neučinila
tak. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

Pre úplnosť je teda potrebné dospieť k záveru, že skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v
konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno uplatniť pred odvolacím súdom, okrem výnimiek, ktoré
sú formulované v ust. § 366 CSP. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy
je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť

námietky proti postupu súdu prvej inštancie len v prípade, ak boli námietky už predmetom posudzovania
zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd a jeho úlohou nie je vykonávať
nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd už nemohol prihliadnuť na nové dôkazy predložené

žalovaným, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení ani netvrdil, že takýto dôkaz nemohol bez svojej viny
predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil
a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

34. Odvolací súd, keďže zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodoval o trovách celého konania v
zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, vychádzajúc zo zásady úspechu žalobcu v konaní.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).