Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/176/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200647
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820200647.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: W. F. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., L. XX, Nemecká spolková republika, adresa na doručovanie H. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom A., P. XXX, proti žalovaným: 1/ T. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: C. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/16/2020-161 zo dňa 8. marca
2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I., II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam zamietol. Žalovanému 1/
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanej 2/ proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo najskôr prikázaním veci do jeho výlučného vlastníctva za náhradu
s poukazom na to, že sporný pozemok užíva, na jeho časti má postavenú garáž a pozemok mu slúži ako

prístup ku garáži a k jeho pozemkom. Alternatívne, v priebehu dokazovania a nesúhlase žalovaných so
žalobou, žalobca pripustil vyporiadanie reálnym rozdelením tejto časti pozemku zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu. Zvyšnú časť navrhoval ponechať v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.
Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako stavebník realizoval stavbu garáže s priestormi na
poschodí v období 09/2013 bez stavebného povolenia, v stavbe pokračoval aj napriek jej zastaveniu.
Realizáciu stavby neohlásil a ani nemal vydané stavebné povolenie, bolo mu dané upozornenie

nepokračovať vo výstavbe až do vydania dodatočného stavebného povolenia (list Obce H., stavebný
úradH.zodňa4.11.2013).Žalobcavýzvunerešpektoval.Dňa26.08.2014podč.14/0528/REbolžalobca
vyzvaný na predloženie žiadosti s predpísanými náležitosťami (medzi inými aj listom vlastníctva, kópiou
z katastrálnej mapy a GP) a došlo k prerušeniu stavebného konania. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu
konania potvrdili, že žalobca si vybudoval garáž bez ich súhlasu a potrebného povolenia. V prechode
cez sporný pozemok im bráni alebo vytvára prekážky, čo deklarovali fotografiami a uvedené mal súd

preukázané i ohliadkou na mieste samom. Ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že v čase
ohliadky na časti pozemku umožňujúcom jednak prechod ku garáži, prechod na iné, rodinou žalovanej
2/ obhospodarované pozemky, boli umiestnené poľnohospodárske stroje, hromada veľkých skál, popred
ne bolo umiestnené motorové vozidlo žalobcu. Ďalej bolo ohliadkou preukázané, že vyhovením žalobe,
t.j. prikázaním podielov žalovaných do vlastníctva žalobcu by žalovaní stratili prístup k iným pozemkom,
na ktoré sa cez sporný pozemok prechádza. Žalobcom navrhovaný prechod na tieto iné pozemky

cez nižšie položenú časť (od stĺpa elektrického vedenia) nie je možný, pretože sú tam vyrastené
mohutné ovocné stromy. Za najpodstatnejšie pre rozhodnutie prvoinštančný súd považoval, že spornýpozemok vyúsťuje popred domovú nehnuteľnosť - starý drevený dom s humnom a má charakter rigolu
pred touto domovou nehnuteľnosťou iného vlastníka. Prikázaním sporného pozemku do vlastníctva
by títo iní vlastníci boli obmedzení na svojom práve vo vstupe k nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie,

na podklade čoho uzavrel, že sporný pozemok v podstate slúži na prístup k iným nehnuteľnostiam,
a to nielen žalobcu a žalovaných, ale aj ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností a občanov
využívajúcich obecnú cestu. Za zmienku podľa súdu stojí, že pozemky, na ktoré je prístup cez spornú
nehnuteľnosť, majú v budúcnosti slúžiť pre individuálnu bytovú výstavbu, čo žalovaní zhodne potvrdili.
Ide o objektívne dôvody, ktoré svedčia pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobca navrhoval reálne rozdelenie nehnuteľnosti, žiadal rozdeliť len časť,
ktorá zodpovedá jeho podielu a ktorá by slúžila jemu a stavbe garáže s tým, že ostatná časť by zostala v
podielovom spoluvlastníctve žalovaných, vyporiadanie sa má podľa judikatúry týkať celej veci nielen jej
časti. Reálne vydelenie časti pozemku jednému zo spoluvlastníkov nie je vyporiadaním v pravom slova
zmysle. Vyporiadanie nehnuteľnosti reálnym rozdelením znamená, že vyporiadanie spoluvlastníctva sa
uskutoční reálnym rozdelením tak, že na jeho základe vzniknú samostatné veci v pravom slova zmysle,

každému spoluvlastníkovi sa reálne vyčlení na jeho podiel časť nehnuteľnosti, ktorá bude aj účelne
využiteľná. Charakter nehnuteľností - súčasť obecnej cesty v podstate predurčuje jej využiteľnosť ako
prejazd, prístup a prechod. Vzhľadom na dokazovaním zistené skutočnosti prvoinštančný súd ustálil,
že záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu
zrušiťpodielovéspoluvlastníctvo,ukázalakovýznamnejšíaprednejší.Žalobcaanivprípadezamietnutia

žaloby nestratí prístup k vybudovanej garáži so súhlasom žalovaných ako podielových spoluvlastníkov
môže zlegalizovať stavbu garáže po jej zameraní. Naopak žalovaní by vyporiadaním mali obmedzený
prístup na iné pozemky v prístupe, na ktoré im je už teraz zo strany žalobcu bránené. Žalobca nesúhlasí
s užívaním časti pozemku, ktorý hodlá využiť pre vstup do jeho garáže. Prípadným oplotením časti
pozemku, na ktorom je vybudovaná garáž žalobcu, by došlo k zásahu do oprávnených záujmov a práv

nielen žalovaných, ale aj ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností. Nevyporiadaním pozemku sa
jehoužívaniežiadnymspôsobomnezmení,nakoľkojesúčasťoumiestnej(vedľajšej)komunikácie.Podľa
prvoinštančného súdu je tu existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa svedčiacich pre nezrušenie
a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zároveň konštatoval, že nemožno poskytnúť ochranu
tomu, kto nerešpektuje vlastnícke vzťahy na úkor tých, ktorí ich dodržiavajú. Na práve nemôže byť

založené právo. Na podklade uvedeného súd vyhodnotil, že pozemok, ktorý je predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne nedeliteľný. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovaných 1/, 2/ v spore a platnú právnu úpravu. Žalovanej v rade 2/
nároknanáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkoanizobsahuspisunezistil,žebyjejúčelnevynaložené
výdavky v súvislosti s prebiehajúcim prvoinštančným konaním vznikli.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V podanom
odvolanívytýkal,žerozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,súdnevykonal
žalobcom navrhnutý dôkaz - vyhotovenie geometrického plánu na prípadnú reálnu deľbu pozemku, ktorú
žalobca považuje za možnú. Nezrušením, nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva súd znemožnil

žalobcovi, aby sa stal výlučným vlastníkom aspoň tej časti pozemku, na ktorej má postavenú garáž.
Za nesporné a preukázané i v rámci vykonanej ohliadky považoval, že garáž je postavená sčasti i
na pozemku, ku ktorému sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sčasti na
pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Nezrušením a nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva
znemožnil súd žalobcovi legalizáciu stavby garáže, nakoľko pre stavebné konanie je nevyhnutné,

aby bol žalobca vlastníkom celého pozemku pod stavbou. Geometrický plán vyhotovený Ing. U. H.
nemohol byť podkladom pre toto konanie. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - vyhotovenie
geometrického plánu na prípadnú reálnu deľbu pozemkov i napriek tomu, že reálna deľba je možná,
slúžila by rozumnému usporiadaniu vzťahov k pozemku, najmä legalizácii stavby žalobcu. Uviedol, že
zo strany žalovaných neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd

nemoholpodielovéspoluvlastníctvozrušiťavyporiadať.Tvrdeniažalovanýchnebolipodloženéžiadnymi
listinnýmidôkazmi.Tvrdeniaoich„údajnom“prechodenapriľahlépozemkynemajúoporuvovykonanom
dokazovaní. Žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov k parc. č. 3807/1. V
konaní nebol vypočutý žiaden svedok ani ostatní spoluvlastníci susediacich pozemkov, ktorí by tvrdili,
že by im žalobca bránil v prechode na pozemky, ktorých sú spoluvlastníkmi. Zrušením a vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou by súd vylúčil do budúcna nezhody a nevraživosť medzi
spoluvlastníkmi, na podklade čoho žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie ochrany
jeho protizákonnému konaniu, ktorým obišiel stavebné predpisy za účelom legalizácie nelegálnej stavby
postavenej bez súhlasu podielových spoluvlastníkov. Súd nie je povinný zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k pozemku len preto, aby mohol žalobca dodatočne zlegalizovať svoju čiernu stavbu.
Zastal názor, že prvoinštančný súd hoci vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil, a to i ohľadom nemožnosti reálnej deľby pozemku. Touto by
vznikol účelne využitý pozemok len pre žalobcu, nie pre žalovaných. Nemožno uprednostniť záujem
jedného spoluvlastníka na úkor ostatných. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pozemok je

súčasťou obecnej cesty, jeho rozdelením by už následne bolo znemožnené účelné využitie na prechod
alebo prejazd, t.j. ako prístup na iné pozemky. Navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť.

4. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, žalobca postavil na žalovanom pozemku
garáž bez jej súhlasu, bez stavebného povolenia a aj napriek zastaveniu stavby v tejto pokračoval,

nereagoval na výzvy stavebného úradu, nepredložil doklady k legalizácii stavby, nepožiadal o dodatočné
stavebné povolenie napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku. Žalobca
jej bráni v prístupe k nemu, tiež v jeho užívaní, najmä parkovaním strojov na pozemku, návozom skál
a pod. Pokiaľ namieta žalobca, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov,
uviedla, že žalovaný pozemok slúži ako prístup k pozemkom, ktoré má jej manžel v podnájme za účelom

hospodárenia. Je v jej záujme, aby bola aj naďalej podielovou spoluvlastníčkou tohto pozemku, nakoľko
ak by žalobca pozemok oplotil, zabránil by prístupu jej manžela k prenajatým pozemkom. Navrhovala
rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 2/ uviedol, že žalovaná v rade 2/ nie je

spoluvlastníkom priľahlých pozemkov, jej manžel má uzavretú podnájomnú zmluvu na pasenie dobytka
lern na dobu určitú do 30.11.2023. Naviac podnájomnú zmluvu uzatvorenú s Roľníckym družstvom
„Babia Hora“ Rabčice a manželom žalovanej v rade 2/ považuje za neplatnú. Prvoinštančný súd
ho zamietnutím žaloby núti k podaniu ďalšieho návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva aspoň k tej časti pozemku, ktorý je zastavaný a slúži ako prechod ku garáži. Súd by mal

pri rozhodovacej praxi postupovať tak, aby svojím rozhodnutím nevyvolával ďalšie spory, ale v jednom
konaní vysporiadal všetky vzťahy spoluvlastníkov k pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve.

6. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že je to práve žalobca, ktorý svojím
správaním a konaním vyvoláva neustále hádky a spory, tieto rieši polícia, celú situácia zapríčinil žalobca.

I keď je žalovaný pozemok výmerou malý, má pre ňu jeho spoluvlastníctvo veľký význam. Považuje
za nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom zneužitie práva zo strany žalobcu, ktorý si na časti
pozemku postavil garáž bez stavebného povolenia a bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Žalobca
nerešpektoval jej spoluvlastnícke právo pokiaľ sa týka uzatvorenej podnájomnej zmluvy jej manžela s
roľníckym družstvom. Spôsob hospodárenia jej manžela nie je predmetom tohto konania.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b), c), § 391 ods. 1 CSP).

8. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný
súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v dôsledku čoho nedospel ani k správnym skutkovým
zisteniam a ním vyslovený právny záver je predčasný.

9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.01.2021 sp. zn. 7Cdo 305/2019 konanie o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex,
t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia
nehnuteľnosti, ale môže rozhodnúť aj inak. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné

využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy § 142 ods. 1 OZ od 01. januára 1992 vyplýva, že
uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení prikázaní
veci) mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania
spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i naúčelné využitie veci vzniknuté rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom
prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich
účelnému využitiu, tzn. že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu

mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Do úvahy preto prichádza aj finančná náhrada (reálne
rozdelenie veci, tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli
nefunkčné veci alebo, aby výmery rozdelených vecí svojou veľkosťou neboli vo výraznom nepomere
k veľkosti pôvodných podielov... Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku tu sa vychádza z
posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu

navrhovaného riešenia (2Cz 47/70)..., pričom je potrebné zaoberať sa aj okolnosťou ohľadom účelného
využívania novozniknutých vecí vlastníkmi, t. j. ich funkčného využitia (5Cdo/93/2010).

10. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve pokiaľ na ďalšom zachovaní podielového spoluvlastníctva nemá záujem.

11. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie:

1) rozdelenie veci
2) prikázanie veci za náhradu

3) nariadenie jej predaja,
ktoré je pre súd záväzné (R I/89 str. 3 tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/169/95,
sp. zn. 2MCdo 3/2004).

12. Podľa Rc 54/1973 určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac

samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z
komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných
pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 OZ vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R I/89).
Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou súd vždy prihliada k tomu,
aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej

riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy najmä v tých
prípadoch, keď každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej
určitej časti. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. O reálnom rozdelení
spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už
nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená.

13. Posúdenie deliteľnosti vo veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku
je potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone č.
180/1995 Z. z., t. j. brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku komunikáciám
a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Taktiež treba prihliadať na

tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku ako i na jeho zastavanosť stavbami. Pri rozdelení pozemku sa
súd nezaobíde bez uplatnenia odborných znalostí znalca z odboru katastra a bez geometrického plánu.
Pri úvahe o možnosti rozdelenia pozemku je totiž nutné prihliadať na možnosti a spôsob rozdelenia,
napr. i z hľadiska územného plánu, prístupu ku komunikáciám a k čo najúčelnejšiemu technickému
spôsobu rozdelenia. K tomu, či je navrhované vyporiadanie možné a odpovedá záujmom účastníkov ako

izáujmomverejnosti,jepotrebné,abysisúdvyžiadalistanoviskoobce,vobvodektorejsanehnuteľnosť,
ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nachádza, a to predovšetkým
v otázke možnosti spôsobu rozdelenia pozemku. O to viac, ak tvrdia strany sporu v prejednávanej veci,
že rozdeľovaný pozemok je súčasťou obecnej cesty a cez sporný pozemok vedie prístup i ostatných
obyvateľov obce k svojím pozemkom. Pokiaľ i prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí poukazoval, že

pozemky, na ktoré je prístup cez spornú nehnuteľnosť majú v budúcnosti slúžiť pre individuálnu bytovú
výstavbu je potrebné, aby toto svoje tvrdenie i hodnoverným spôsobom podložil, a to minimálne pred
predložením územnoplánovacej dokumentácie.

14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 10.05.2005 sp. zn. 22Cdo 704/2005 súd žalobu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietne iba v
prípade, ak reálne rozdelenie veci je nemožné.15. Vo väzbe na uvedené preto nemožno akceptovať záver vyslovený prvoinštančným súdom o
tom, že v danom prípade zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné
vykonať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu si prvoinštančný súd

nezabezpečil dostatok podkladov pre záver o nemožnosti reálneho rozdelenia pozemku tvoriaceho
predmet sporu. V preskúmavanej veci sa totiž prvoinštančný súd ani nezmienil o tom, či vôbec sú
nezhody medzi spoluvlastníkmi riešiteľné za použitia ust. § 139 OZ. Podľa R I/1989 súdy za dôvod hodný
osobitného zreteľa správne nepovažujú iba záujem žalovaného na zachovaní vlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach.

16. Napokon podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže
súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznuce na nehnuteľnosti. Podľa R 45/1986 súd môže zriadiť vecné bremeno v prípade zrušenia
avyporiadaniaspoluvlastníctvarozdelenímvecitak,žezriadiknehnuteľnostinovorozdelenímvzniknutej

v prospech vlastníka inej novej vzniknutej nehnuteľnosti vecné bremeno.

17. Pokiaľ prvoinštančný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, nevysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, resp. ním prijaté závery dostatočne skutkovo
nepodložil, odvolaciemu súdu neostávalo, než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť, vec mu vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)