Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209204030
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6209204030.7

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa 1/ C. N., nar.
XX.XX.XXXX a navrhovateľa 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. L. XXX/X, R., obaja zast.
advokátom JUDr. Vladimír Zvara, SNP 1/A, Veľký Krtíš proti odporcovi G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. G. XXXX, M., zast. advokátkou JUDr. Zlatica Vaňková, Sládkovičova 2, Zvolen o zaplatenie sumy
82.984,80 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.

7Cb/52/2009-508, IČS: 6209204030 zo dňa 9. januára 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7Cb/52/2009-508, IČS: 6209204030 zo dňa 9. januára 2013
z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím rozhodol okresný súd o základe navrhovateľom uplatneného peňažného
nároku, ktorý si pôvodne uplatnil dňa 04.11.2008 v konaní 3Cb 77/02 v postavení odporcu tak, že tento

nie je opodstatnený. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol
odporca v tomto konaní voči pohľadávke navrhovateľov 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 82.984,80 Eur
(2.500.000,-Sk) z titulu náhrady ujmy vzniknutej im v dôsledku predbežného opatrenia nariadeného
súdom, ktorým im bolo znemožnené, ako spoluvlastníkom užívať stavby a pozemky zapísané na LV
č. XXX a XXX (areál R.). Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že nárok na náhradu ujmy vo výške
2.500.000,-Sk si uplatnili pôvodne na Okresnom súde Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb

77/02 už podaním zo dňa 20.10.2006 (čl. 478), a to v súlade s ust. § 77 ods.3 O.s.p.. Náhradu
ujmy požadovali navrhovatelia za obdobie od 10.09.2002 do 10.11.2006 po 35.000,-Sk mesačne za
50 mesiacov neužívania nehnuteľností, celkom v sume 58.089,50 Eur (1.750.000,-Sk) a za užívanie
technológií odporcom za 50 mesiacov požadovali mesačne po 497,91 Eur, celkom 24.895,50 Eur. Tento
ich návrh bol vylúčený na samostatné konanie, ktorému bolo pridelené č. k. 7Cb/52/2009, v ktorom
vystupujú ako navrhovatelia C. N. a G. N. ako fyzické osoby a na strane odporcu je G. N., ktorého

navrhovatelia podaním zo dňa 11.08.2009, doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš 18.08.2009 (čl. 110
spisu 7Cb 52/2009) označili ako podnikateľa.

Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob
224/02, ktorým bolo zmenené rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v konaní 3Cb 77/2002 o určenie úpravy užívania spoločných nebytových

priestorov tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť strpieť, aby nehnuteľnosti, a to stavby a
pozemky zapísané na LV č. XXX a XXX užíval až do skončenia konania 3Cb 77/2002 výlučne odporca
ako fyzická osoba podnikateľ.

Zo spisového materiálu v konaní vedenom pod č.k. 3Cb 77/02 okresný súd zistil, že odporcovia ( v
tomto konaní navrhovatelia 1/ a 2/) si podaním doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 04.11.2008

uplatnili vzájomným návrhom nielen určovací nárok, ale aj právo na zaplatenie 2,5 mil. Sk s 8% úrokom
z omeškania od 11.11.2006 do zaplatenia titulom nahradenia ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu, že nazáklade súdom nariadeného predbežného opatrenia nemohli užívať nehnuteľností a brať z nich žiaden
úžitok za 50 mesiacov, t. j. od 10.09.2002 do 10.11.2006, preto ujmu za užívanie technológií odporcom
požadovalipo497,91Eurmesačne,celkom24.895,50Eurazaužívanienehnuteľnostízatoistéobdobie

žiadali sumu 58.089,50 Eur.

Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní aj zo záverov ďalšieho konania, ktoré viedli medzi sebou G.
N. s manželkou a C. N. s manželkou o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp. zn. 8Cb
14/2002, ktoré bolo ukončené prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva G. N. s manželkou za

finančnú náhradu rozsudkom zo dňa 05.04.2006, proti ktorému podali odvolanie všetci účastníci konania
a následne vzali odvolania späť, preto okresný súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob 196/2012 zo dňa 15. 05.2012 opravil nesprávne vyznačený dátum
právoplatnosti tak, že správny dátum, kedy uvedené rozhodnutie okresného súdu o vysporiadaní
spoluvlastníctva nadobudlo právoplatnosť, je deň 31.05.2006.

Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na komplikovanosť vzťahov medzi oboma účastníkmi
konania a na vznesenú námietku premlčania je vhodné vyriešiť najskôr základ navrhovateľom
uplatneného nároku bez toho, že by súd skúmal jeho výšku, v dôsledku čoho rozhodol vec medzitýmnym
rozsudkom tak, že základ nároku uplatnený navrhovateľom nie je daný. K tomuto záveru dospel z toho

dôvodu, že uznal za dôvodnú námietku premlčania vznesenú odporcom, pričom vychádzal z obsahu
spisového materiálu 3Cb 77/2002. V tomto konaní sa G. N. s manž. domáhal uloženia povinnosti C. N. s
manželkou strpieť užívanie nehnuteľností ako nebytových priestorov na ul. M. XX v R. výlučne G. N., ako
aj nariadenia predbežného opatrenia rovnakého znenia, ktorému krajský súd vyhovel, pretože zmenil
odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a odporcom, v tomto konaní navrhovateľom vo vyššie uvedenom znení zakázal, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej o úprave užívania spoločných nebytových priestorov bitúnku
na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp.zn. 3Cb 77/2002 s ich spoluvlastníckym podielom nakladať.

Pri posudzovaní opodstatnenosti námietky premlčania vychádzal súd z návrhu navrhovateľa 1/ a 2/

podaného na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 04.11.2008, ktorý posúdil podľa obsahu ako návrh na náhradu
škody. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa mohli podľa právneho názoru okresného súdu dozvedieť o tom, že im
vznikla škoda už dňa 31.05.2006, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení a vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva účastníkov v konaní sp. zn. 8Cb 14/2002 tak, ako to prezentujú vo svojom
podaní zo dňa 20.10.2006 (čl. 478 spisu 3Cb 77/02), najneskôr dňa 04.11.2008, kedy si navrhovatelia

1/ a 2/ na súde v konaní vedenom pod č.k. 3Cb 77/02 písomným podaním uplatnili návrh na úhradu
ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p.. Podľa názoru okresného súdu najneskôr dňa 20.10.2006 už navrhovatelia
vedeli o tom, že im vznikla škoda, v akej výške a kto za ňu zodpovedá, pričom túto vedomosť o škode
mohli mať už aj prv, a to dňa 31.05.2006 napriek tomu, že právoplatnosť na rozhodnutí (čl. 475) zo dňa
05.04.2006 o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cb 14/02 bola

vyznačená nesprávne.

Podľa § 106 ods.1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, preto podľa názoru okresného súdu lehota na uplatnenie práva

podľa § 77 ods.3 O.s.p. uplynula navrhovateľom 1/ a 2/ najneskôr dňa 20.10.2008. Aj keď okresný súd pri
vylučovaní návrhu odporcov v konaní 3Cb 77/02 neuviedol presný dátum podania, ktorého sa vylúčenie
týka, z obsahu podania odporcov, v tomto konaní navrhovateľov je zrejmé, že na samostatné konanie
vedené pod sp.zn. 7Cb 52/2009 bol vylúčený návrh doručený súdu C. N. s manželkou dňa 04.11.2008.
Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na súd až 04.11.2008, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej

premlčacej lehoty, o základe ich nároku, ktorý bol uplatnený neskoro rozhodol tak, že tento zamietol.

Zároveň súd rozhodol, že navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu ujmy nevznikol pretože k zániku
predbežnéhoopatrenia,atýmaj právananáhraduujmydošlookamihomprávoplatnostirozhodnutiač.k.
8Cb 14/2002, ktoré sa týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi

sporu,sktorýmkonanie,vktorombolovydanérozhodnutieonariadenípredbežnéhoopatrenia,súviselo.
G. N. s manželkou sa v ňom domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tým istým
nehnuteľnostiam tak, aby ich súd prikázal do BSM G. N. a jeho manželky, ktoré skončilo tak, že C. N.
s manž. prestali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností za náhradu vo výške 1.896.000,-Sk, na zaplateniektorej boli zaviazaní G. N. s manž.. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené a
vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k týmto nehnuteľnostiam v konaní vedenom pod č.k.
8Cb 14/2002 dňa 31.05.2006 došlo k uspokojeniu nároku navrhovateľov 1/ a 2/ nielen v tomto konaní,

ale aj v konaní 3 Cb 77/02, preto im nárok podľa § 77 ods.3 O.s.p. na náhradu ujmy nemohol z tohto
dôvodu vzniknúť.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojili navrhovatelia 1/ a 2/ a podali proti nemu odvolanie.
Nesúhlasili s právnym posúdením veci okresným súdom a ani so zisteným skutkovým stavom, preto

navrhli rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, príp. zmeniť tak, že
základ žalobného nároku je opodstatnený. Navrhovatelia 1/ a 2/ zdôraznili, že podľa ich názoru nikdy
nie je možné základ žalobného nároku posudzovať ako neopodstatnený z dôvodu premlčania, pretože
premlčanie je právnym inštitútom, ktorý má za následok zánik celého nároku, a nielen jeho základu,
preto aj na základe vznesenej námietky premlčania k zániku práva nemôže dôjsť. Dochádza len k zániku
súdnej vymáhateľnosti, preto pri rozhodnutiach súdu len o základe nároku nie je možné vysloviť, že v

dôsledku premlčania nie je základ nároku daný.

Navrhovatelia 1/ a 2/ nesúhlasili s právnym posúdením veci okresným súdom o tom, že predbežné
opatrenie zaniklo okamihom právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní č.k. 8Cb 14/2002, ktoré
sa týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi sporu, a to najmä s

prihliadnutím k tomu, že s návrhom na rozhodnutie o užívaní nebytových priestorov v konaní č.k. 3Cb
77/2002 disponoval výlučne G. N.. Kým tento nepristúpil k späťvzatiu ním podaného návrhu v konaní
č.k. 3Cb 77/2002, nevzniklo navrhovateľom 1/ a 2/ v tomto konaní právo požadovať odškodné z titulu
spôsobenia ujmy. Navrhovateľovi 1/ a 2/ vzniklo len právo na odplatné plnenie týkajúce sa užívania
nehnuteľnosti a tento nárok aj riadne uplatňovali. Nezhoda podľa názoru navrhovateľa 1/ a 2/ bola len

vo výške náhrady za užívanie, s ktorou odporca nesúhlasil. Momentom, keď odporca vzal v konaní č.k.
3Cb 77/2002 návrh na prikázanie nehnuteľnosti do ich užívania späť, zaniklo navrhovateľom 1/ a 2/
právo na úhradu za užívanie nehnuteľností, t.j. za nájom. K späťvzatiu vzájomného návrhu zo strany
odporcu v konaní č.k. 3Cb 77/2002 došlo dňa 30.07.2009, preto podľa názoru navrhovateľa 1/ a 2/ bolo
vylúčené, aby sa zánik predbežného opatrenia posudzoval súd podľa výsledku sporu v inom spore, a

to č.k. 8Cb 14/2002, v ktorom došlo k presunu vlastníctva predmetných nehnuteľností, ku ktorým boli
navrhovatelia 1/ a 2/ s výkonom ich spoluvlastníckeho práva v tomto konaní obmedzení. Rozsudok
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní 8Cb 14/2002 sa stal právoplatný dňa
31.05.2006, pričom žalobu o náhradu ujmy spôsobenej predbežným opatrením podali navrhovatelia dňa
04.11.2008, t.j. 2 roky a 5 mesiacov od okamihu, keď bolo teoreticky možné pristúpiť k vymáhaniu.

Navrhovatelia 1/ a 2/ nesúhlasili ani s vyznačením vykonateľnosti rozhodnutia č.k. 8Cb 14/2002, pričom
poukázali na § 222 O.s.p.. V konaní 3Cb 77/2002 vzal G. N. návrh späť z dôvodu, že odpadol predmet
sporu, pretože sa stal vlastníkom celej nehnuteľnosti a v nadväznosti na to vzali späť vzájomný návrh
na úhradu nájmu za užívanie aj navrhovatelia 1/ a 2/, pretože si uplatnili nárok na nájom v zmysle § 77

ods.3 O.s.p. Súd konanie č.k. 3Cb 77/2002 zastavil uznesením až dňa 30.07.2009. Navrhovatelia 1/ a
2/ tak tvrdili, že až právoplatnosťou tohto uznesenia im začala plynúť lehota na uplatnenie nároku za
spôsobenú ujmu, pretože predbežné opatrenie vydané v konaní 3Cb 77/2002 zaniklo až týmto dňom.

Na rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš 8Cb 14/02-475 je už vyznačená právoplatnosť správne na

deň 31.05.2006, avšak vykonateľným sa stal podľa názoru navrhovateľov až 25.03.2007, keď odvolací
súd vzal na vedomie späťvzatie odvolania zo strany navrhovateľov 1/ a 2/, preto nesúhlasili s určením
začiatku doby plynutia subjektívnej premlčacej doby pre nimi uplatnený nárok tak, ako to právne posúdil
okresný súd. O tom, že navrhovateľom 1/ a 2/ vznikla ujma sa mohli dozvedieť najskôr rozhodnutím
krajského súdu ako súdu odvolacieho o zastavení odvolacieho konania, č.k. 15 Co 213/06 zo dňa 21.

03.2007, ktoré sa týkalo konania č. k. 8Cb 14/02 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15.04.2007,
resp. zastavením konania č.k. 3Cb 77/2002 vo veci užívania nehnuteľností, preto k premlčaniu nimi
uplatneného práva nemohlo dôjsť.

Zároveň uviedli, že v podaní zo dňa 20.10.2006 vyčíslili tú časť nároku, ktorá zodpovedala nároku

na náhradu za užívanie nehnuteľností, v ktorom zároveň nesúhlasili so sumou 5.000,-Sk mesačne,
ktorú navrhoval, v tomto konaní odporca ako náhradu za užívanie v období, v ktorom navrhovatelia
1/ a 2/ nehnuteľnosti užívať z dôvodu ich zákazu predbežným opatrením Krajského súdu v Banskej
Bystrici nemohli. Práve z tohto dôvodu si navrhovatelia vyčíslili nárok za obdobie od 10.09.2002do 10.11.2006. Vyslovili názor, že na strane odporcu jednoznačne vzniká neoprávnené obohatenie,
pretože jeho právo bolo uspokojené na základe iných právnych skutočností dňom právoplatnosti, resp.
vykonateľnosti rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Do toho termínu nebolo

právo navrhovateľa 1/ a 2/ uspokojené, preto predbežné opatrenie podľa nich nebolo podkladom pre
to, aby G. N. užíval do ukončenia sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v ňom
uvedené nehnuteľnosti bezplatne.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.02.2013 doplnili navrhovatelia 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom

poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 277/2009, podľa ktorého právo na náhradu za
užívanie spoločnej veci podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho vlastníckeho podielu nie je možné
posúdiť ako nárok na neoprávnené obohatenie, ani ako nárok na náhradu škody, pretože sa jedná o
nárok vyplývajúci z § 136 ods.1, § 137 ods.1 a § 139 ods.1 OZ. Posúdenie behu premlčacej lehoty, ako
aj nároku okresným súdom v napadnutom rozhodnutí nie je preto správne, keďže sa navrhovatelia 1/
a 2/ domáhali peňažného plnenia voči odporcovi za to, že nemohli užívať spoločnú vec v rozsahu ich

spoluvlastníckeho podielu s poukazom na § 137 ods.1 OZ. Takéto právo sa premlčí vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ, v dôsledku čoho je ich návrh podaný na súd včas.

K odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ sa vyjadril aj odporca, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľov
1/ a 2/ uvedenými v odvolaní. Odporca vo vyjadrení uviedol, že doteraz nebol riadne pripustený návrh

navrhovateľov a ani spoplatnený, pretože podaním zo dňa 18.08.2009 navrhovatelia len spresnili návrh,
ktorý nikdy nepodali a o ktorom sa ani nikdy nekonalo. Za návrh ktorý podali, by boli museli zaplatiť
v tom čase súdny poplatok 150.000,-Sk, avšak na jeho zaplatenie neboli ani vyzvaní a nebol nimi ani
zaplatený. Z tohto dôvodu by mal súd konanie o ich návrhu zastaviť.

Podľa jeho názoru sa nejedná o žiaden vzájomný návrh, o ktorom nie je dôvod konať. Uznesením
Okresného súdu Veľký Krtíš 3Cb 77/02-669 zo dňa 30.07.2009 zastavil súd konanie o užívaní
nebytových priestorov, ako aj o vzájomnom návrhu o užívaní nebytových priestorov a o zaplatenie
úhrady vo výške 2.500.000,-Sk, ktorý podal C. N. s manž. a účastníkom nepriznal trovy konania. Od
11.11.2006, najneskôr od 16.04.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie odvolacieho súdu č.

k. 15 Co 213/06 zo dňa21.03.2007 o zastavení odvolacieho konania z dôvodu späťvzatí odvolaní oboma
účastníkmi, keďže už nebolo o čom konať. Súd mal preto z úradnej povinnosti zastaviť konanie, keďže
predmet sporu vo veci samej a aj vykonateľnosť predbežného opatrenia zanikla. Právo navrhovateľa
1/ a 2/ na užívanie svojej veci bolo uspokojené v inom konaní, preto nie je odporcovi zrejmé, prečo na
pojednávaní dňa 30.07.2009 súd v zápisnici uviedol, že vec podľa § 77 O.s.p. vylučuje na samostatné

konanie a žiadne rozhodnutie o tom nevydal. Tento neexistujúci návrh následne navrhovatelia 1/ a
2/ spresnili ako návrh na zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Zdôraznil tiež, že nariadené
predbežné opatrenie sa nevzťahovalo na užívanie hnuteľných vecí a tieto ani navrhovateľ nikdy neužíval
a ani užívať nemohol. Ak by sa mal vzájomný návrh C. N. s manželkou, spresnený dňa 18.08.2009
považovať za nový návrh, potom si v ňom uplatnili navrhovatelia 1/ a 2/ majetkovú ujmu za predbežné

opatrenie vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob 224/02 dňa 10.09.2002, na základe
ktorého oprávnene odporca užíval nehnuteľnosť R. a neskôr mu bola táto ako nehnuteľnosť prikázaná
do výlučného vlastníctva. V tomto konaní navrhovatelia 1/ a 2/ nepodali návrh na zaplatenie majetkovej
ujmy v dôsledku predbežného opatrenia, ale žiadali cenu za užívanie bitúnku, čo sú dva úplne odlišné
právne tituly, o ktorých sa vedie aj rôzne dokazovanie. Ak si navrhovateľ 1/ a 2/ uplatňuje právo podľa

§ 77 ods.3 O.s.p., toto mohol uplatniť spätne za 2 roky, t.j. za obdobie od 31.05.2006. V prípade, že si
uplatňuje nájomné za to, že nemohol užívať nehnuteľnosť, takýto nárok považuje za nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil tiež, že platnosť obmedzenia vlastníckeho práva C. N. bolo podľa
predbežného opatrenia len v období od 15.10.2002 do 31.05.2006, preto sú akékoľvek nároky uplatnené
navrhovateľom 1/ a 2/, a to aj za predpokladu, že by boli navrhovatelia 1/ a 2/ podali riadny návrh,

premlčané. Navrhol preto rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo
na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom verejne vyhlásené v zmysle

§ 211 ods. 2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej
Bystrici, pričom odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť.Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa 1/ a 2/ na náhradu
ujmy vo výške 2.5000.000,-Sk, ktoré si pôvodne uplatnili v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 11/2002,
resp. 77/02 navrhovateľom 1/ a 2/ G. N. a manž., v ktorom vystupovali navrhovatelia 1/ a 2/ v tomto

konaní, ako odporcovia 1/ a 2/.

Okresný súd v konaní sp. zn. 3Cb 77/2002 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorí
podali G. N. s manž. V odvolacom konaní sp. zn. 41Cob 224/02 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie
zmenil tak, že predbežné opatrenie v znení návrhu navrhovateľa dňa 10. 09. 2002 nariadil. Rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 15. 10. 2002. Od 16.
02. 2002 boli preto odporcovia 1/ a 2/ povinní strpieť, aby odporca v tomto konaní sám výlučne užíval
vyššie uvedené nebytové priestory tak, ako sú špecifikované vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu
s tým, že povinnosť strpieť bola uložená odporcom 1/ a 2/ ( v tomto konaní navrhovateľom) až do
právoplatného rozhodnutia vo veci o úpravu užívania spoločných nebytových priestorov, ktorá sa viedla
pod č. k. 3Cb77/02.

V konaní sp. zn. 3Cb 11/02 si vzájomným návrhom zo dňa 02. 01. 2006 uplatnili odporcovia 1/ a 2/,
v prejednávanej veci navrhovatelia 1/ a 2/ voči navrhovateľovi, v prejednávanej veci odporcovi okrem
nároku na určenie užívania nebytových priestorov na M. XX v R. - R. s príslušenstvom aj nárok na
zaplatenie mesačnej úhrady 10.000,- Sk za užívanie všetkých nehnuteľností, a to až do právoplatnosti

rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, t.j. dovtedy, kedy sa navrhovateľ
nestal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Výšku náhrady špecifikovali odporcovia 1/ a 2/ v
podaní zo dňa 20. 10. 2006 tak, že ju chcú priznať za obdobie 50 mesiacov, a to od 10. 09. 2002 do
10. 11. 2006 a za užívanie nehnuteľností si nárokovali mesačne sumu 35.000,- Sk, spolu 1.750.000,-
Sk a za užívanie technológie za rovnaké obdobie si nárokovali 50 x 15.000,- Sk, spolu 750.000,- Sk, a

to s 8%-ným úrokom z omeškania od 11.11.2006.

Až podaním doručeným okresnému súdu 04. 11. 2008 si odporcovia 1/ a 2/ v konaní 3Cb 77/02/ uplatnili
právo na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 OSP. Výšku náhrady za užívanie priestorov odporcovia 1/ a
2/ v tomto podaní špecifikovali za obdobie od 10. 09. 2002 do 10.11.2006 s odkazom na ich podanie

zo dňa 20. 10. 2006 ( č. l. 480 spisu 3Cb 77/02), ktorý Okresný súd Veľký Krtíš v konaní 3Cb 11/02,
resp. 77/02 vylúčil dňa 30.07.2009 na samostatné konanie. Toto podanie navrhovateľ spresnil podaním
založeným na čl. 61 spisu zo dňa 12.03.2009, doručenom Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 13.03.2009.

Konanie vedené pod sp. zn. 3Cb 77/02 skončilo rozhodnutím súdu o zastavení konania, a to na základe

späťvzatia návrhu navrhovateľom a rovnako zastavil súd aj konanie o vzájomnom návrhu odporcov 1/
a 2/ zo dňa 22.09.2005 a 20.10.2006, ktoré vzali späť na pojednávaní (č.l. 582) a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (č. l. 669 spisu 3Cb 77/02).

Z obsahu spisu v konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 8Cb 14/02 vyplýva, že jeho predmetom bolo

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhovateľa s manž. a odporcu s manž., ku
ktorému došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši dňa 05.04.2006 tak, že súd
zrušil podielové vlastníctvo oboch účastníkov konania v jednej polovici v režime BSM k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam a všetky vo výroku uvedené nehnuteľnosti prikázal navrhovateľovi s manž. za náhradu
1.896.000,-Sk v prospech odporcov 1/ a 2/, a to spoločne a nerozdielne.

O odvolaniach účastníkov rozhodol Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 15Co
213/06 - 562 dňa 21.03.2007, ktorým odvolacie konanie pre späťvzatie odvolaní oboch účastníkov
zastavil.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdusp.zn.8Cb14/02malopretonadobudnúťprávoplatnosťdňa
31.05.2006, t. j. uplynutím lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu v nadväznosti

na § 207 ods. 3 a § 222 ods. 1 O.s.p., čo okresný súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu opravil.

Podľa názoru okresného súdu právoplatnosťou rozhodnutia sp. zn. 8Cb 14/02 odpadol dôvod
pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/02, v ktorom sa riešilo užívanie tých istých

nehnuteľností, ktoré boli za náhradu pridelené do výlučného vlastníctva G. N. a manželke. Práve z tohto
dôvodu vzal G. N. a manželka návrh v konaní 3Cb 77/02 v celom rozsahu späť a rovnako vzal späť
vzájomný návrh, ktorým si uplatnil nielen právo užívania tých istých vecí, ktoré boli prikázané G. N.
do výlučného vlastníctva, ale aj právo na zaplatenie finančnej protihodnoty vyčíslenej v podaní zo dňa20.10.2006, aj C. N. a manž., v dôsledku čoho súd konanie aj o vzájomnom návrhu C. N. a manž. zastavil
uznesením zo dňa 30.07.2009. V ten istý deň vyčlenil na samostatné konanie návrh C. N. a manž. na
priznanie majetkovej ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p..

Je treba uviesť, že proti uplatnenému nároku vzniesol odporca podaním doručeným okresnému súdu
dňa 12. 10. 2009 námietku premlčania

Podľa § 77 ods. 1 písm. b), c) a d) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej

nevyhovelo; sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa ods.2 cit. ust. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že

sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je
povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý
nariadil predbežné opatrenie.

Podľa § 112 ods.1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,

ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Podľa § 152 ods.2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Podľa 222 ods.1 O.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým rozhodol o
základe navrhovateľom 1/ a 2/ uplatneného nároku nie je správne.

Z obsahu podania navrhovateľov 1/ a 2/ doručeného do spisového materiálu 3Cb 77/02-669 dňa
04.11.2008, ktoré je zažurnalizované v spise 7Cb 52/2009, t.j. v prejednávanej veci na čl. 58 vyplýva, že
C. N. s G. N. si voči G. N. uplatnili právo na náhradu ujmy za to, že tento na základe súdom vydaného
predbežného opatrenia užíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX pre obec a k.ú. R. v

časovom období od 10.09.2002 do 10.11.2006. Podľa § 77 ods.3 O.s.p. je G. N. povinný ostatným
spoluvlastníkom namiesto finančnej náhrady za užívanie podľa § 137 OZ zaplatiť ujmu, ktorú takýto
účastníkutrpeltým,ženemoholvykonávaťsvojespoluvlastníckeprávoužívanímtejtoveci.C.N.smanž.
nemohli užívať areál bitúnku vrátane technológie a ani v týchto priestoroch podnikať, hoci mali k tomu
príslušné oprávnenia, v dôsledku čoho im vznikla ujma vo forme straty na zisku, resp. ujma vo forme

straty nájomného, ktoré by mohli obdržať pre prípad, že by v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
prenajali areál R.. Výšku ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. stanovil C. N. s manž. na sumu 2.500.000,-Sk s
odkazom na podrobnú špecifikáciu v ich podaní zo dňa 20.10.2006, ktorú žiadali zaplatiť od G. N. s 8%
úrokom z omeškania od 11.11.2006, t.j. od skončenia užívania po právoplatnom zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cb 14/02.

Okresný súd tento návrh, aj keď to presne v zápisnici o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.07.2009
dátumom nešpecifikoval, vylúčil na samostatné konanie, ktorému bolo pridelené na Okresnom súde
Veľký Krtíš č.k. 7Cb 52/2009. C. N. s manž. sa stali v konaní 7Cb 52/2009 účastníkmi na strane
navrhovateľov a nimi podaný návrh na náhradu ujmy vzniknutej im nariadením predbežného opatrenia

doplnili podaním zo dňa 11.08.2009 doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 18.08.2009. Vzhľadom
k tomu, že odporca G. N. vzniesol proti navrhovateľom 1/ a 2/ uplatnenému nároku na náhradu ujmy
podľa § 77 ods.3 O.s.p. námietku premlčania, rozhodol okresný súd v prejednávanej veci o nároku
navrhovateľov 1/ a 2/ medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods.2 O.s.p., pričom námietku premlčaniavznesenú odporcom považoval za dôvodnú, v dôsledku čoho vyslovil, že základ navrhovateľom
uplatneného nároku na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. nie je daný.

Odvolací súd musel z úradnej povinnosti prihliadnuť k vade konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď v odvolaní výslovne uplatnená nebola. Táto vada spočíva v tom,
že okresný súd, ktorý dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti odporcu za škodu,
rozhodol formou medzitýmneho rozsudku, pričom výrok formuloval nie tak, že návrh zamieta, ale že
základ nároku nie je daný.

Súd rozhoduje tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods.2 O.s.p. o základe veci, ktorým sa rozumie
posúdenie všetkých tých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré
sa týkajú len výšky nároku, a nielen o čiastočne spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného
návrhu. Tento postup je účelný najmä v zložitých prípadoch, kedy je z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti
konania praktické vyriešiť najskôr, či je vôbec daný základ nároku a až potom na tomto základe, a to

po právoplatnosti rozhodnutia o opodstatnenosti základu nároku alebo jeho časti, sa následne zaoberať
mnohokrát zložitou otázkou určenia jeho výšky. Aj keď to zo zákona výslovne nevyplýva, je medzitýmny
rozsudok možné vydať len vtedy, ak súd dospel k záveru aspoň o čiastočnej dôvodnosti nároku, pretože
len vtedy sa rozhodnutie týka základu bez toho, aby súd musel skúmať jeho výšku a len vtedy je takéto
rozhodnutie praktické a hospodárne. V prípade, kedy základ nároku nie je opodstatnený, je potrebné

návrh bez ďalšieho zamietnuť, pretože medzitýmny výrok, že základ nároku nie je daný už nemôže v
ďalšom konaní splniť účel sledovaný úpravou medzitýmneho rozsudku.

Ak teda okresný súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu ujmy nie je daný, mal návrh
zamietnuť. Pokiaľ za takejto situácii vydal medzitýmny rozsudok, ide o vadu, ktorá mala vplyv na

správnosť rozhodnutia, pretože v dôsledku toho vydal okresný súd rozsudok s nesprávnym výrokom.

Odvolací súd v záujme vyriešenia niektorých tvrdení navrhovateľov 1/ a 2/ obsiahnutých v odvolaní, a
to v jeho rozsahu považoval za potrebné, a to aj z dôvodu procesnej zásady hospodárnosti konania,
vysporiadať sa niektorými dôvodmi uvedenými v odvolaní a zaujať právny názor k nasledujúcim

skutočnostiam.

Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa 1/ a 2/ obsiahnutým v odvolaní o tom, že súd nemôže
rozhodovať o základe nároku na základe vznesenej námietky premlčania, pretože takýto zákaz z ust. §
152 ods.2 O.s.p. nevyplýva. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 152 ods.2 O.s.p. pripúšťa, aby o základe

prejednávanej veci bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom a aby o výške nároku rozhodol súd až
v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Základom veci sa pritom rozumie posúdenie všetkých otázok,
ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len jeho výšky. Pri vydaní
medzitýmneho rozsudku je preto nevyhnutné vysporiadať sa aj s premlčaním alebo s preklúziou nároku,
prípadne so spoluzavinením poškodeného na vzniku škody, s nedostatkom súčinnosti poškodeného a

podobne, pričom otázky, ktoré sa týkajú základu nároku je možné riešiť len v medzitýmnom rozsudku.
Naopak, ak by odporca neuplatnil námietku premlčania, bolo by vylúčené, aby k nej súd prihliadol až pri
rozhodovaní o výške nároku. Z obsahu cit. ustanovenia však vyplýva, že medzitímny výrok má význam
lenprijehokladnomvyjadrení,t.j.keďzákladnárokujedaný,abymalozmyselďalejvkonanípokračovať
a vykonávať dokazovanie ohľadom spornej výšky uplatneného nároku.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľov 1/ a 2/ obsiahnutom v odvolaní o tom, že
pokiaľ G. N. v konaní 3Cb 77/02 nepristúpil k späťvzatiu návrhu, nevzniklo im ako odporcom právo
žiadať odškodné z titulu spôsobenia ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p., ale že mali len právo na odplatné
plnenie týkajúce sa užívania nehnuteľností, ktorý nárok si aj riadne uplatnili. Právo C. N. s manž. na

úhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach G. N. späťvzatím návrhu na
začatie konania G. N. v konaní 3Cb 77/02 nezaniklo a odporcovia 1/ a 2/ - C. N. s manž. mohli v tomto
konaní naďalej zostať účastníkmi konania, pretože si v ňom včas a riadne uplatnili právo na náhradu za
užívanie nehnuteľností v súlade s § 137 OZ vo výške 2.500.000,-Sk, na ktorom návrhu mali trvať a o
ktorom návrhu mohol okresný súd rozhodnúť. Z výslovného prejavu C. N. s manž. v konaní 3Cb 77/02

vykonaného dňa 30.07.2009 na poslednom pojednávaní vyplýva, že na úhrade za užívanie ich polovice
nehnuteľností G. N. netrvajú a že si nárok na náhradu ujmy uplatňujú z iného právneho titulu, a to podľa
§ 77 ods.3 O.s.p., ktorý návrh bol vylúčený na samostatné konanie.V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 137 ods.1 OZ vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci, pričom spoluvlastníctvo veci môže vzniknúť nielen medzi spoluvlastníkmi a tretími

osobami, ale aj medzi spoluvlastníkmi navzájom. Z právnych úkonov voči tretím osobám, ktoré sa týkajú
spoločnej veci sú potom oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne tak, ako to
vyplýva z § 139 ods.1 OZ. Každý spoluvlastník je v zásade oprávnený užívať vec v rozsahu svojho
podielu, pričom posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu je posúdením
právnym, ktoré vychádza zo skutkových zistení.

V prejednávanej veci nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o užívaní veci, preto súd rozhodol o
hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods.2 OZ tak, že jedného zo spoluvlastníkov, a to C. N.
s manž. z fyzického užívania veci na určitú dobu vylúčil, v dôsledku čoho nemohol vec v rámci svojho
podielu užívať. Ide o obmedzenie práva, ktoré je dovolené zákonom - § 139 ods.2 OZ, za ktoré patrí
vylúčenémuspoluvlastníkovináhradavovýške,ktorázodpovedározsahujehoujmy.Spoluvlastník,ktorý

užíva vec nad rámec svojho podielu neužíva v takomto prípade vec bez právneho dôvodu, preto jej
užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie. Žiadna skutková podstata uvedená v § 451 OZ na
takýto prípad nedopadá. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a spoluvlastníkovi, ktorý nemôže
realizovať svoje spoluvlastnícke právo vzniká právo na náhradu za jeho obmedzenie. Pre posúdenie

výšky náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka nie je rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec
nad rámec podielu získal, t.j. to, o čo sa obohatil, ale podstatná je ujma, ktorá vznikne vylúčenému
spoluvlastníkovi, ktorú musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúcej zo skutkových zistení ohľadne
toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal. Takúto náhradu si síce
navrhovateľ 1/ a 2/ pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cb 77/02 vo výške 2.500.000,-Sk uplatnili,

avšak tento návrh vzali svojim zavinením späť. Len ak užíva spoluvlastník spoločnú vec nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, a teda bez dohody spoluvlastníkov alebo bez
rozhodnutia súdu, bol by povinný podľa § 451 a nasl. OZ vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatil
ostatným spoluvlastníkom, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s posúdením plynutia premlčacích lehôt, ktorých beh posúdil okresný
súd nesprávne, preto je v tejto časti odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ dôvodné.

Tak, ako to vyplýva zo spisových materiálov v konaniach vedených pod sp.zn. 3Cb 77/02 a 8Cb 14/02
došlopodľatvrdenianavrhovateľov1/a2/nariadenímpredbežnéhoopatreniavkonaní3Cb77/02kujme

na strane navrhovateľov 1/ a 2/ z dôvodu, že títo nemohli až do právoplatného rozhodnutia vo veci 3Cb
77/02 užívať spoločné nebytové priestory areálu R., ako aj hnuteľné vecí, a to od 10.09.2002, pretože
im to Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia
zakázal. Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní tvrdili, že nárok na náhradu ujmy si uplatnili už podaním zo dňa
20.10.2006 a neskôr dňa 04.11.2008, t.j. podľa ich názoru včas, čo je nie tvrdenie celkom pravdivé.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z podania C. N. s manž. zo dňa 20.10.2006, ktoré je
zažurnalizované na čl. 478 v spise 3Cb 77/02, fotokópiu ktorého si odvolací súd vyhotovil a založil do
spisu v prejednávanej veci vyplýva len uplatnenie práva na zaplatenie náhrady za užívanie , ktorú je
možné subsumovať pod ust. § 137 OZ, nie však po ust. § 77 ods. 3 O.s.p..

Okresný súd správne zistil, že konanie 3Cb 77/02 bolo ukončené späťvzatím návrhu G. N. z dôvodu, že v
inom konaní, a to 8Cb 14/02 došlo k definitívnemu vyriešeniu vlastníckych vzťahov medzi navrhovateľmi
a odporcom tak, že nehnuteľnosti, s ktorými mal C. N. s manž. zákaz disponovať a ktoré v 1 vlastnili, boli
za náhradu prikázané G. N. rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 05.04.2006, proti ktorému
podali obaja účastníci odvolanie. Počas odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 15Co 213/06 obaja

účastníci vzali odvolania späť, v dôsledku čoho odvolací súd odvolacie konanie zastavil. Rozhodnutie
okresného súdu v konaní 8Cb 14/02 nadobudlo právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania
proti rozhodnutiu okresného súdu tak, ako to vyplýva z § 207 ods.3 a § 222 ods.1 O.s.p., t.j. dňa
31.05.2006, ktorý dátum dodatočne okresný súd správne vyznačil.

Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu o tom, že sa navrhovatelia C. N. s manž. sa
mohli dozvedieť o tom, že im nariadením predbežného opatrenia vznikla škoda už dňa 31.05.2006, resp.
najneskôr dňa 20.10.2006, kedy v podaní vyčíslili ujmu na sumu 2.500.000,-Sk, pretože v podaní zo dňa
20.10.2006 si túto istú sumu C. N. s manž. uplatnili ako neuhradené náklady za užívanie nehnuteľnostípodľa ust. § 139 OZ, a nie tak, ako to okresný súd v odôvodnení na str.5 svojho rozhodnutia uvádza
z titulu ujmy podľa ust. § 77 ods.3 O.s.p.. Právo na náhradu škody si navrhovatelia uplatnili podľa
§ 77 ods.3 O.s.p. až dňa 04.11.2008, kedy podali návrh na súd, v ktorom takúto právnu kvalifikáciu

jednoznačne uviedli a zotrvali na nej až do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj v nimi
podanom odvolaní.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa mohli o tom, kto za škodu zodpovedá,
napriek tomu, že právoplatnosť na rozhodnutí o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní

8Cb 14/02-475 bola na rozhodnutí zo dňa 05.04.2006 vyznačená nesprávne, dozvedieť až doručením
rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 15 Co 213/06 dňa 16.04.2007, ktorý s definitívnou platnosťou
rozhodol o odvolaní oboch účastníkov a stanovil vlastnícke právo na isto. Odvolací súd preto nesúhlasí
s tým, že by bola lehota na uplatnenie práva na náhradu škody pre navrhovateľov 1/ a 2/ uplynula z
týchto dôvodov už dňa 20.10.2008 a že ak navrhovatelia 1/ a 2/ podali na súd návrh až 04.11.2008,
že tak urobili po uplynutí zákonom stanovenej 2-ročnej lehoty. Pre uplatnenie práva na náhradu škody

podľa § 106 OZ tak mohli urobiť v lehote až do 16.04.2009.

Pre účely posúdenia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku navrhovateľa 1/ a 2/ z titulu
ujmy podľa § 77 ods. 3 O.s.p. je potrebné vychádzať z ust. § 222 O.s.p., podľa ktorého preto, aby
bolo zamedzené účelovému odkladu právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a rovnako aj

jeho vykonateľnosti, pokiaľ sa táto odvíja od právoplatnosti len v dôsledku toho, že proti rozhodnutiu
bolo podané odvolanie, ktoré bolo následne vzaté späť je stanovená fikcia o tom, že právoplatnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa nastane v prípade späťvzatia odvolania v rovnakom okamihu, ako keby
odvolanie vôbec nebolo podané, teda ako keby vôbec nikdy nenastal suspenzívny účinok podaného
odvolania.

Následkom späťvzatia odvolania je zánik suspenzívneho účinku odvolania a súčasne obligatórne
zastavenie konania. Zánik suspenzívneho účinku odvolania nie je viazaný na dorurčenie späťvzatia
odvolania súdu a ani na rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale je viazaný na márne uplynutie
odvolacej lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že späťvzatím odvolania stráca účastník právo znova podať

odvolanie, mala by v prípade späťvzatia odvolania ešte pred doručením rozhodnutia súdu prvého stupňa
účastníkovi konania, ak podal odvolanie po vyhlásení rozhodnutia, nastúpiť právoplatnosť rozhodnutia
už okamihom doručenia rozhodnutia poslednému účastníkovi (§ 159 ods.1).

Keďže právoplatnosť rozhodnutia nastáva spätne okrem vyššie uvedenej výnimky, v záujme ochrany

účastníkov ustanovuje zákon fikciu, že lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti rozhodnutia
napadnutého odvolaním, začnú plynúť až od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Vzhľadom
na to, že zákon neobmedzuje lehoty iba na lehoty podľa Občianskeho súdneho poriadku, ale hovorí aj
o lehotách všeobecne, mala by sa fikcia o začiatku plynutia lehoty vzťahovať nielen na lehoty procesné
(§ 55 a nasl. O.s.p., najmä lehotu na plnenie podľa § 160 O.s.p.), ale aj na lehoty hmotnoprávne, napr.

3-ročná lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 OZ.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobúda právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O.s.p. dňom jeho doručenia
účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, v dôsledku čoho sa navrhovatelia 1/ a 2/ mohli
dozvedieť o výsledku odvolacieho konania až týmto dňom. Lehota na uplatnenie práva na náhradu

škody tak mohla začať plynúť navrhovateľom 1/ a 2/ až nasledujúci deň po prevzatí rozhodnutia
odvolacieho súdu, t.j.17.04.2007, a nie tak, ako to ustálil okresný súd. Je preto potrebné prisvedčiť
tvrdeniu navrhovateľa 1/ a 2/ v odvolaní, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože subjektívna
2-ročná lehota na uplatnenie práva na náhradu ujmy začala navrhovateľovi 1/ a 2/ plynúť od vtedy,
kedy sa ako poškodení skutočne dozvedeli o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pretože

nestačí, že takúto možnosť dozvedieť sa o tom mali aj skôr. Pojem uvedený v § 106 ods.1 OZ „ kedy sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá" vyjadruje požiadavku, aby poškodený vedel
o druhu a rozsahu škody natoľko určite, aby mohol svoje právo uplatniť na súde. Keďže navrhovatelia
1/ a 2/ uplatnili svoje právo na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. podaním zo dňa 04.11.2008, t.j.
v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote, nie je ich nárok na náhradu ujmy vzniknutej im predbežným

opatrením, ktorú si uplatnili podľa § 77 ods.3 O.s.p., premlčaný.Okresným súdom zistený skutkový stav, na základe ktorého posudzoval začiatok plynutia premlčacej
lehoty pre uplatnenie práva na náhradu ujmy podľa § 77 ods.3 O.s.p. nie preto správny a správne nie je
ani právne posúdenie námietky odporcu o premlčaní navrhovateľom 1/ a 2/ uplatneného práva.

Odvolací súd neprihliadol ani na tvrdenia odporcu o tom, že súd mal o vylúčení návrhu navrhovateľa 1/
a 2/ rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré mu mal doručiť, pretože tak, ako to vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 30.7.2009 v konaní 3 Cb 77/02, súd o vylúčení návrhu C. N. a manž., ktorým
si uplatnil nárok podľa § 77 ods.3 O.s.p. rozhodol v súlade s § 112 ods. 2 O.s.p., keď tento vylúčil na

samostatné konanie. Uznesenie o vylúčení veci podľa § 112 ods.2 O.s.p. na samostatné konanie má
povahu uznesenia, ktorým sa upravuje len vedenie konania a súd nie je ním viazaný. Nie je proti nemu
prípustné odvolanie a nie je potrebné ho účastníkom konania, pokiaľ boli prítomní na pojednávaní tak,
ako tomu bolo v prejednávanej veci, následne doručiť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je

správne, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1/ písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Okresnýsúdvďalšomkonanípreskúmazákladnárokunavrhovateľauplatnenývýlučnepodľa§77ods.3
O.s.p., ktorý nie je možné zamieňať s nárokom navrhovateľov 1/ a 2/ na úhradu za užívanie podľa § 137

a § 139 OZ ako právo na náhradu škody, ktoré malo vzniknúť podľa § 77 ods.3 O.s.p., v nadväznosti
na ustanovenia o náhrade škody upravené v § 420 a nasl. OZ.

Ak okresný súd zotrvá na názore, že základ nároku navrhovateľov 1/ a 2/ nie je daný, tento svoj
názor právne opätovne vyhodnotí na základe vykonaného dokazovania a o nároku navrhovateľa 1/ a

2/ rozhodne bez toho, aby sa zaoberal ďalšími predpokladmi navrhovateľmi 1/ a 2/ uplatnenej ujmy v
peňažnej forme rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.