Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122012773
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122012773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

LucieBašistovejaJUDr.MonikyHalkociovejnaverejnomzasadnutíkonanomdňa09.03.2023vPrešove
v trestnej veci proti obžalovanému O. V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 4 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 0T/145/2022 zo dňa 09.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.e/,ods.2Trestnéhoporiadkuzrušujenapadnutýrozsudokvovýrokuotreste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému O. V., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale
bytom Y. XX, okr. T.-okolie,

u k l a d á:

Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení §
36 písm. j) a l) Trestného zákona a neprítomnosť priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného
zákona za aplikácie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/145/2022 zo dňa 09.11.2022 bol obžalovaný O. V., nar.
XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Y. XX, okr. T., uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.07.2022 v čase o 15.29 hod. bol hliadkou OO PZ Drienov, na zastávke autobusu SAD v obci B.
kontrolovaný ako vodič autobusu R., a.s. zn. Iveco Bus Crossway, bielej farby, EVČ: T., s prevádzkovou
hmotnosťou 11350 kg, patriaci spoločnosti R. a.s., Ul. D. L., T., ktorý v tom čase riadil obvinený O. V.
ako vodič verejnej hromadnej dopravy R., a.s., kde bol hliadkou PZ vyzvaný, aby sa podrobil dychovejskúške, ktorej sa aj podrobil v čase o 15.29 hod. s výsledkom merania 1,23 mg/l čo predstavuje 2,56
promile,

začomuboluloženýpodľa§289ods.4Trestnéhozákona,sprihliadnutímna§36písm.j)a l)Trestného
zákona a za aplikácie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Protitomutorozsudkupodalpriamodozápisniceohlavnompojednávaní,okresnýprokurátorodvolaniev
neprospech obžalovaného, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu troch rokov nie je možné považovať za trest primeraný a splňujúci
podmienky individuálnej a generálnej prevencie pri zohľadnení doterajšieho života obžalovaného.

Rovnako tak sa podľa odvolateľa nie je možné stotožniť s odôvodnením súdu o neprimeranosti
prísnejšieho trestu zákazu činnosti s poukazom na osobu páchateľa, celkovú dĺžku výkonu profesie
profesionálneho vodiča a jej takmer bez priestupkový priebeh držby vodičského oprávnenia. Odvolateľ
je toho názoru, že na páchateľa je potrebné pozerať prísnejšie ako na bežného vodiča, nakoľko nenesie
zodpovednosť len sám za seba a ostatných účastníkov cestnej premávky, ale aj za cestujúcich v

prostriedku hromadnej dopravy - autobusu, ktorí sa spoliehajú na spôsobilosť vodiča na vedenie
motorového vozidla. Uložený trest zákazu činnosti by bol akceptovateľný u bežného vodiča, avšak
nie u vodiča profesionála. Je potrebné poukázať na možný následok trestného činu a teda na jeho
nebezpečnosť pre spoločnosť. Samotný rozsah trestu vymedzuje trestná sadzba ustanovená pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len Tr. zákona),

ktorá je v porovnaní s ods. 1 dva až päťkrát prísnejšia pri treste odňatia slobody. Aj keď trestný
zákon nevymedzuje povinnosť pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky ukladať aj trest
zákazu činnosti, možno konštatovať, že uloženie tohto trestu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry.
Odvolateľ je toho názoru, že aj rozsah trestu zákazu činnosti by mal byť v danej veci posudzovaný s
ohľadom na kvalifikovanú skutkovú podstatu predmetného trestného činu a mal byť uložený v primeranej

výmere. Ako primerané sa javí uloženie trestu zákazu činnosti v trvaní najmenej 5 rokov. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove po preskúmaní
trestného spisu a ním uvádzaných skutočností zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn.
0T/145/2022 o treste v neprospech obžalovaného O. V. a vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží
trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 5 rokov.

K odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
kde uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou Okresnej prokuratúry v Prešove. V plnom rozsahu sa
stotožňujesrozhodnutímokresnéhosúdu,ktorýpostupovalprirozhodovanísprávne,neporušilzákladnú
zásadu pri ukladaní trestu vyjadrenú v § 34 ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný zároveň uviedol, že sa ku

skutku v plnom rozsahu priznal, úprimne ho oľutoval. K argumentácii odvolateľa, že by sa na neho
ako na profesionálneho vodiča malo pozerať prísnejšie, obžalovaný uviedol, že táto skutočnosť je už
zohľadnená v právnej kvalifikácii trestného činu, pričom už samotnou právnou kvalifikáciou pociťuje
horšie postavenie v trestnom konaní oproti bežnému vodičovi. Návrh okresného prokurátora na uloženie
trestu zákazu činnosti v trvaní piatich rokov považuje za neprimeraný a nespravodlivý. Zákaz činnosti

v trvaní troch rokov, tak ako mu bol uložený okresným súdom je dostatočný, nakoľko jeho uložením je
ovplyvnený jeho pracovný a rodinný život z dôvodu, že po spáchaní skutku prišiel o svoje zamestnanie
vodiča,čímstratilpravidelnýpríjem.Uvedenýmjeohrozenéjehoživobytieavyživovaciapovinnosťkjeho
dvom maloletým deťom a manželke. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol, aby krajský
súd odvolanie okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.
1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. poriadku), podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a navyše, keďže obžalovaný

urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku,
len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. S prihliadnutím
na povahu odvolacích námietok, sa odvolací súd zameral práve na konkrétny rozsah, v akom bol
predmetný rozsudok napadnutý, pričom však zohľadnil skutočnosť, že výrok o treste zákazu činnosti je
súčasťou výroku o treste. Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1písm.c/Tr.poriadku,preskúmavaltaklennapadnutý
výrokrozsudkuapotakomtopreskúmanídospelkzáveru,žeodvolanieokresnéhoprokurátoravovýroku
o treste zákazu činnosti je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na to, aby bol trest vyvážený,

aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradil
od páchania trestných činov a vyjadril morálne odsúdenie páchateľa. Okresný súd prihliadol najmä na
okolnostiaspôsobspáchaniatrestnéhočinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúcuokolnosť
uvedenú v § 36 písm. j/ a písm. l/ Tr. zákona nezistiac žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr.
zákona a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Upravil tak s ohľadom na

zistenú prevahu poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam trestnú sadzbu uvedenú v § 289
ods. 4 Tr. zákona jej znížením postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona a pri ukladaní trestu odňatia
slobody vychádzal z trestnej sadzby 2 roky až 4 roky. Pri ukladaní trestu na spodnej hranici trestnej
sadzby okresný súd zohľadnil okolnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a to aj na úseku
dopravy, pričom však trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby neukladal z dôvodu, že obžalovaný sa

tohto trestného činu dopustil ako vodič autobusu, teda vykonával činnosť v čase, kedy mohlo dôjsť
k ohrozeniu života viacerých osôb, najmä cestujúcich. Výkon takto uloženého trestu odňatia slobody
súd prvého stupňa odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Dĺžku skúšobnej doby považuje
okresný súd za primeranú na overenie toho, či u obžalovaného išlo o exces z jeho doteraz riadne
vedeného života. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3

rokov považoval okresný súd vzhľadom na požité množstvo alkoholu obžalovaným, ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný viedol autobus verejnej dopravy, za primeraný a splňujúci podmienky
generálnej a individuálnej prevencie pri zohľadnení doterajšieho profesionálneho a rodinného života
obžalovaného. Pri ukladaní trestu zákazu činnosti okresný súd zohľadnil tiež skutočnosť, že obžalovaný
je otcom neplnoletých detí, o ktorých sa bude potrebné starať, pričom je s ohľadom na invalidný

dôchodok osobou znevýhodnenou nájsť si iný druh práce. Zároveň podľa okresného súdu preventívne
a sankčne pôsobí hlavne to, že obžalovaný stratil svoje dlhoročné zamestnanie. Uloženie prísnejšieho
trestu zákazu činnosti nie je podľa názoru okresného súdu možné považovať za primeraný trest s
ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý za celú dobu držby vodičského oprávnenia, ako aj za minimálne
20 rokov výkonu zamestnania profesionálneho vodiča sa dopustil len dvoch priestupkov, preto si už

týmto svojim správaním vytvoril priestor na to, aby súd neukladal prísnejší trest zákazu činnosti.

Podľa § 34 ods. 1,ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
o tom, že je vinný. Obžalovaný zároveň poukázal na to, že od roku 1992 je držiteľom vodičského
oprávnenia na vedenie autobusu, ako vodič autobusu pracoval do roku 2021, kedy ho zamestnávateľ
okamžite prepustil zo zamestnania. Za posledných 8 rokov najazdil na prímestských linkách 4 500 km
mesačne. Pokiaľ ide o dôvod, prečo požil pred jazdou alkohol, uviedol, že mal isté rodinné problémy,

navzájom si s manželkou vyčítali neveru a v ten deň to vyvrcholilo. Zhodne tak vypovedal aj v prípravnom
konaní, kde uviedol, že dňa 04.07.2022 nastúpil v čase o 15.00 hod. linku v smere T. - G. hlavná stanica,
pričom v čase, keď začal šoférovať už mal vypité, pretože od skorých ranných hodín až do 15.00 hod.
popíjal alkoholické nápoje a to 0,04 l vodky a potom minimálne 5 pív zn. Šariš 12%. V čase okolo 15.00hod. nastúpilo do autobusu okolo 15-20 ľudí. V obci B. zastavil na zastávke SAD, kedy prišla aj hliadka
polície a vyzvali ho na dychovú skúšku, tejto sa dobrovoľne podrobil s výsledkom 1,29 mg/l.

Odpis registra trestov preukázal, že obžalovaný doteraz nebol odsúdený a nemá žiaden záznam. Z
výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný je od 01.05.2001 držiteľom vodičských
oprávnení kategórie C1, B1, D1, C1E a D1E, od 02.07.1987 je držiteľom vodičských oprávnení kategórie
B, C, držiteľom vodičského oprávnenia kategórie D je od 18.11.1992, má spolu 2 záznamy o spáchaných
priestupkoch v roku 2007 a v roku 2021, za ktoré bol postihnutý, pričom ani v jednom prípade sa

nejednalo o priestupky spáchané pod vplyvom alkoholu, alebo závažnejším spôsobom konania.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že okresný súd pri
ukladaní trestu obžalovanému správne poukázal na príslušné ustanovenia Trestného zákona, zásady
ukladania trestov v § 34 Tr. zákona, osobitne v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona potrebu prihliadať najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne u obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona - viedol pred spáchaním skutku riadny
život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Aj krajský súd považuje
uložený podmienečný trest odňatia slobody 2 rokov s odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov s
použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona za zákonný, spravodlivý a objektívny

obrazpotriebindividuálnejagenerálnejprevencie,akoirepresívnejstránkytrestu.Uloženýtrestsúčasne
v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery
obžalovaného. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, preto
zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených osobitne v § 34 Tr. zákona.

Krajský súd sa však stotožnil s odvolaním prokurátora smerujúcim proti výroku o treste zákazu činnosti,
ktorý v uloženej výmere 3 rokov považuje v danom prípade za neprimerane mierny. Okresný súd pri
ukladaní trestu zákazu činností nezohľadnil viaceré skutočnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť - viedol
prostriedok hromadnej verejnej dopravy - autobus, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí

alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, pričom bolo u neho zistené pri dychovej skúške ovplyvnenie
1,29 mg na liter alkoholu v dychu, čo je v prepočte 2,69 promile alkoholu v krvi. Uvedená hodnota
zodpovedá podľa všeobecne ustálených prepočtov ťažkej opitosti, pre ktorú sú typické prejavy ako
ťažkosti s koordináciou, potácanie sa, psychické poruchy, agresivita. Krajský súd ďalej poukazuje na
skutočnosť, že obžalovaný je od 18.11.1992 držiteľom oprávnenia viesť vozidlá skupiny „D“, má teda

dlhoročné skúsenosti profesionálneho vodiča autobusu a o to viac sa mal správať profesionálne a vylúčiť
všetko, čo by nepriaznivo ovplyvnilo riadny, bezpečný výkon funkcie vodiča prostriedku hromadnej
dopravy - autobusu, v ktorom sa vezú pasažieri, ktorí majú technicky zhoršené možnosti predchádzať
zraneniam (nie sú pripútaní bezpečnostnými pásmi) a teda sú vyššie nároky na sústredenú a ohľaduplnú
činnosť vodiča autobusu o to viac, že obžalovaný mal, ako už bolo vyššie konštatované, dlhoročnú prax.

Bolo povinnosťou obžalovaného, práve z dôvodu jeho doposiaľ bezúhonného života v profesionálnej
oblasti, si aj naďalej túto profesionalitu udržať, a to aj napriek jeho rodinným problémom, ktoré by nemali
mať vplyv na výkon jeho povolania, bez ohľadu nakoľko vážnymi sa mu zdali byť. Vodič autobusu
preberá zodpovednosť za bezpečnosť cestujúcich a za to, aby ich dopravil tam, kde potrebujú. O to
viac je zarážajúca skutočnosť, že obžalovaný vedomý si nástupu do služby so začiatkom jazdy o 15.00

hod., navyše na frekventovanom úseku, požíval alkohol už od skorých ranných hodín a to až do 15.00
hod., teda kým nenastúpil na jazdu. Za významný fakt považuje krajský súd aj to, že obžalovaný si
napriek požitiu väčšieho množstva alkoholu sadol za volant počas dňa, teda v oveľa hustejšej premávke
s logicky vyššou šancou pri nameranej hladine alkoholu spôsobiť vážnejšie následky na zdraví, či
majetku nielen cestujúcich, ale aj iných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný v stave ťažkej opilosti

viezol v autobuse 15-20 pasažierov a týchto vystavil výraznému nebezpečenstvu. Úlohou a povinnosťou
obžalovaného ako vodiča autobusu bolo správať sa mimoriadne zodpovedne a maximálne opatrne k
pasažierom a rovnako tak k účastníkom cestnej premávky a predvídavo k situácii v cestnej premávke,
ako aj správne vyhodnotiť a zvládnuť rôzne situácie na cestách. Požité množstvo alkoholu obžalovaným
však u neho vylúčilo možnosť plne sa sústrediť na jazdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného napadnutý rozsudok z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil v
časti celý výrok o treste a popri obdobnom rozhodnutí o treste odňatia slobody rozhodol inak vo výrokuo treste zákazu činnosti vodiča, nakoľko napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti vodiča vo výmere 3 rokov považoval za neprimerane mierny. Následne krajský súd postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti vodiča obžalovanému

vo výmere 5 rokov, ako trestu zodpovedajúcemu vyššie uvedeným hľadiskám pri ukladaní trestu zákazu
činnosti vodiča.

Majúc na zreteli potom vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za
ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný, a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a

možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je
ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby
uloženýtrestsúčasneinýchodradilodpáchaniatrestnýchčinovazároveňvyjadrovalmorálneodsúdenie
páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že takto uložený trest, vrátane trestu zákazu
činnosti, predstavujú trest na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne

individualizovaný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.