Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/133/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711205500
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1711205500.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobkyne: V. Q., M.. XX.XX.XXXX,

Q. Q. XX, XXX XX F. Q., štátna občianka SR, zastúpená: Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc.,
advokátkou so sídlom Mierové nám. 3, 903 01 Senec, proti žalovanému: T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q.
XX, XXX XX F. Q., Š. G. P., zastúpený: JUDr. Arpádom Katonom, advokátom so sídlom Senecká 23, 900
24 Veľký Biel, v konaní o žalobe žalobkyne o vypratanie nehnuteľností a vzájomnej žalobe žalovaného
o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne o vypratanie nehnuteľnosti sa zamieta.

II. Súd určuje, že žalovaný je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v
okrese P., obec F. Q., katastrálne územie F. Q., vyznačených v geometrickom pláne Ing. Radovana
Kamenského číslo 6C/133/2011 zo dňa 22.6.2016, úradne overeného dňa 28.8.2017, ako: pozemok
parcela registra „C“ , parc. č. 393/74, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2;
pozemok parcela registra „C“ , parc. č. 393/75, druh pozemku záhrada o výmere 2 m2. Geometrický
plán Ing. Radovana Kamenského číslo 6C/133/2011 zo dňa 22.6.2016, úradne overený dňa 28.8.2017
tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti sa vzájomná žaloba žalovaného zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00%.

V. Súd priznáva štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00%.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2011 sa žalobkyňa spoločne so svojim manželom Ľ. Q.Č., M.
R. XX.X.XXXX, S. R. XX.X.XXXX (ďalej len „bývalý manžel“) domáhala, aby súd zaviazal žalovaného

vypratať časť pozemkov parc. č. 393/16 a parc. č. 393/32, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti
Katastrálneho úradu v Q., správa B. P., obec F. Q., k.ú. F. Q., na LV č. 456, vyznačených na vytyčovacom
náčrte č. 160/2000 na vytýčenie hranice medzi pozemkami č. 393/16,32 a 393/16,33, vypracovanom Ing.
Michalom Ležákom dňa 24.4.2001, a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Vzhľadom
k tomu, že v priebehu vedenia súdneho konania bývalý manžel zomrel a dedičkou pozemkov parc. č.
393/16, parc. č. 393/32 v k.ú. F. Q. sa stala žalobkyňa, súd v konaní pokračoval iba so žalobkyňou.
Žalobkyňa procesne zaútočila skutkovým tvrdením, že na základe dohody o zriadení práva osobného

užívania pozemku zo dňa 18. 7. 1972 sa s bývalým manželom stali užívateľmi parcely č. 393/16. V roku
1972 im bola rozhodnutím Okresného národného výboru Bratislava - vidiek č. Výst. 7734/72 zo dňa 12.
12. 1972 povolená výstavba dvojpodlažného rodinného domu na parc.č. 393/16. Približne v rovnakom
období a na rovnakom právnom základe realizoval výstavbu svojho rodinného domu i žalovaný, a tona pozemku parc.č. 393/15. Žalovaný je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľností v k.ú. F. Q.,
zapísaných na LV č. 487 ako pozemok parc. č. 393/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2,
pozemok parc. č. 393/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a rodinný dom so súpisným

číslom 653, ktorý je postavený na parc. č. 393/15. Oplotenie medzi susediacimi nehnuteľnosťami
bolorealizovanéneskôr,koncom70-tychrokov.Ohraničeniesusediacichparcielpevnýmoplotenímvšak
bolo realizované v rozpore so skutočným stavom, a to tak, že žalovaný zabral (a doposiaľ užíva) i časť
pozemkov parc.č. 393/16 a 393/32, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. Po tom, ako žalobkyňa s bývalým
manželom zistili túto skutočnosť, snažili sa so žalovaným dohodnúť na spôsobe vyporiadania pozemkov

tak, aby reálny stav zodpovedal i stavu právnemu. Žalovaný však nebol ochotný spornú časť pozemkov
vypratať a vrátiť ju žalobkyni a jej bývalému manželovi, nebol ochotný ju ani odkúpiť a ani uzavrieť so
žalobkyňou a jej bývalým manželom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom by bol nájom sporných častí
parciel. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalovaný v súčasnosti užíva časti pozemkov
patriacich do vlastníctva žalobkyne (parcely č. 393/16 a 393/32) bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom
nie je ochotný ich dobrovoľne vypratať a vydať. Žalobkyňa tiež procesne zaútočila návrhmi na vykonanie

dokazovania.

2 Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.7.2011, v
ktorom žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne žiadal, aby súd na
základe znaleckého posudku určil hranice medzi pozemkami strán parc.č.: 393/15,393/33 a parc.č.

393/16/,393/32 tak, že v prípade disproporcie hranice medzi pozemkami v prospech žalovaného tento
rozdiel vo výmere pozemkov, určenej znaleckým posudkom, je vo vlastníctve žalovaného a rozdiel
vo výmere pozemkov sa pričleňuje k pozemkom parcela číslo 393/15 a parc.č. 393/33, ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. 487 k.ú. F. Q.. Žalovaný sa procesne bránil tvrdením, že rozhodnutím
Finančného odboru ONV Bratislava - vidiek v Bratislave, čís. Fin. 4 - 1489/73 zo dňa 20.3.1973 a

na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov medzi Československým štátom v
správe MNV vo F. Q. bol T. U., M.. XX.X.XXXX J. T. L. B., D.. C., M.. X.XX.XXXX (ďalej len „bývalá
manželka“) pridelený pozemok parc.č. 393/15 k.ú. F. Q.. Geometrickým plánom, č. 244-241-0422/86
Geodéziou n.p. Bratislava, oddiel 241 Bratislava-vidiek, zamerané dňa 26.2.1987, overené a schválené
Správou geodézie a kartografie Bratislava, Stredisko Geodézie Bratislava-vidiek, bola parcela č. 393/15

rozdelená, zameraná a vytýčené hranice pozemkov na parc. č. 393/15 o výmere 373 m2 druh pozemku
zastavaná plocha a parc.č. 393/33 o výmere 422 m2 druh pozemku záhrada, ktoré nehnuteľnosti
sú zapísané na liste vlastníctva č. 487 k.ú. F. Q.. Týmto geometrickým plánom boli určené hranice
pozemkov medzi parcelami č. 393/15, 393/33 vo vlastníctve žalovaného a parcelami č.393/16,393/32
vo vlastníctve žalobkyne. Tento pokojný stav trval 28 rokov t.j. do 4.9.2001 kedy sa Ľ. Q. J. L. V. Q., ako

navrhovatelia obrátili na Okresný súd Bratislava III, kde v konaní sp.zn. 31C 126/01 žiadali súd, aby
rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti podľa vytyčovacieho náčrtu č. 160/2000 zo dňa 25.4.2001, ktorý
vyhotovil Ing. Michal Ležák. Dňa 26.11.2002 vzali navrhovatelia návrh na začatie konania späť a žiadali
konanie zastaviť, preto súd konanie uznesením zo dňa 26.11.2002 zastavil. Žalobca poukázal na to, že
sama žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, že oplotenie medzi spornými pozemkami bolo realizované

koncom 70-tych rokov. Do roku 1981 sa technika zameriavania pozemkov geodetmi riadila základnou
mapou veľkých mierok čo predstavovalo určitú disproporciu z hľadiska techniky zameriavania podľa
moderných prístrojov dnes používaných geodetmi. Ak by súd mal rozhodovať o žalobe na základe
doloženého vytyčovacieho náčrtu mohlo by sa stať, že žalovanému by sa výmera jeho pozemkov
znížila a žalobkyňa by získala neoprávnene väčšiu výmeru ako jej v skutočnosti patrí. Žalovaný ďalej

argumentoval tým, že do Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) bol zákonom č. 131/1982
Zb. reaktivovaný inštitút vydržania. Účelom tohto inštitútu je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
oprávnenej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelomvlastníckompráve.Oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomnehnuteľnosti, akjumánepretržite
v držbe po dobu desať rokov ( § 134 ods.1 OZ). Žalovaný poukázal na to, že časť nehnuteľnosti,

ktorú žiada žalobkyňa vypratať mal v držbe nepretržite a v dobrej viere viac ako 28 rokov, preto sa
dovolávavydržaniaspornejčastinehnuteľností. Žalovanýsatiež procesnebránil návrhminavykonanie
dokazovania.

3 Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2016, zmenenou v podaní doručenom súdu dňa

25.10.2017 sa žalovaný proti žalobkyni domáhal vydania nasledovného rozsudku: „Súd určuje, že
vlastníkom novovytvorenej parcely číslo 393/74 druh pozemku zastavaná plocha o výmere 16 m2 a
parcely číslo 393/75 druh pozemku záhrada o výmere 2m2 je žalovaný. Okresný úrad Senec katastrálny
odbor zapíše zmenu v prospech žalovaného na liste vlastníctva číslo 456 v okrese P. G. F.Ľ. Q.,katastrálne územie F. Q.. Súd určuje, že hranice medzi nehnuteľnosťami v okrese P. G. F. Q., katastrálne
územie F. Q. zapísané u Okresného Ú. P., katastrálny odbor na liste vlastníctve č. 456 ako parcela číslo
396/16 druh pozemku zastavané plocha o výmere 446 m2 a parcela číslo 393/32 druh pozemku záhrady

o výmere 354 m2( vo vlastníctve žalobcu) a na liste vlastníctva číslo 487 ako parcela číslo 393/15 druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2 a parcela číslo 393/33 záhrady o výmere 422
m2( vo vlastníctve žalovaného) prechádza bodmi 1-7-6-5-8 podľa grafickej prílohy znaleckého posudku
znalca Ing. Radovana Kamenského č. 7/2016 zo dňa 8.2.2016 ustanoveného súdom uznesením č.k.
6C/133/2011-101 zo dňa 8.2.2016. Súd návrh žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 26.4.2001

zamieta. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania.“. V rámci procesného útoku žalovaný
poukázalnato,žegeometrickýmplánomč.6C/133/2011zodňa22.6.2016,ktorýjesúčasťouznaleckého
posudku č. 7/2016 zo dňa 22.6.2016 vyhotoveného znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing.
Radovanom Kamenským, bola od parcely č. 393/16 druh pozemku zastavané plochy o výmere 446 m2
oddelená parcela označená parcelným číslom 393/74 druh pozemku zastavaná plocha o výmere 16 m2,
a od parcely číslo 393/32 druh pozemku záhrada o výmere 354 m2 bola oddelená parcela číslo 393/75

druh pozemku záhrada o výmere 2 m2 a zopakoval, že tieto oddelené parcely mal v držbe nepretržite
a v dobrej viere viac ako 28 rokov.

4 K vzájomnej žalobe žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 20.2.2017,
v ktorom uviedla, že výsledky doterajšieho konania nie je možné použiť pre konanie o vzájomnej

žalobe, ktorou sa žalovaný domáha určenia vlastníckeho práva vydržaním a navrhla, aby súd o
vzájomnej žalobe žalovaného postupoval podľa ustanovenia § 138 C.s.p. Žalobkyňa sa procesne
bránila skutkovým tvrdením, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že spornú časť pozemkov
„pokojne“ užíval 28 rokov. Žalobcovia (pôvodne aj bývalý manžel žalobkyne) sa dlhodobo pokúšali
so žalovaným dohodnúť na vyriešení existujúcej situácie, v uplynulých rokoch navrhovali žalovanému

uzavretie nájomnej zmluvy, prípadne boli ochotní mu spornú časť parciel odpredať. Žalovaný však nebol
ochotný túto otázku riešiť a napriek tomu, že vedel, že mu sporná časť parcely nepatrí, nechal na
tejto časti vybudovať časť žumpy, prívod plynu a plynové merače. Poukazovala na to, že za účelom
určenia hranice pozemkov bolo vyhotovených niekoľko zameraní a geometrických plánov. Pre sústavné
napádanie ich nesprávnosti zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu súd nariadil znalecké

dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku č.7/2016, ktorý vypracoval Ing. Radovan Kamenský,
znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa
22.6.2016. Z predmetného znaleckého posudku, rovnako ako aj zo všetkých geometrických plánov
a zameraní založených v spise 6C 133/2011 vyplýva, že oplotenie medzi parcelami žalobkyne a
žalovaného je posunuté voči vlastníckej hranici vedenej v katastri nehnuteľností a vytvorenej v

geometrickom pláne č. 761-3502-103-70, na ktorý sa odvoláva aj sám žalovaný. Vo vypracovanom
geometrickom pláne, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 7/2016 sú vytvorené parcely č.393/74
o výmere 16m2 a parc.č. 393/75 o výmere 2m2, ktoré predstavujú pozemky vo vlastníctve žalobkyne
ležiace a užívané v súčasnosti v lokalite žalovaného. Žalobkyňa sa odvolávala na listinné dôkazy,
založené v spise 6C/133/2011, z ktorých je podľa nej zrejmé, že žalovaný nemohol nadobudnúť

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Poukazovala tiež na to, že predpokladom
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je splnenie predpokladov stanovených zákonom, ku ktorým
okrem iného patrí i oprávnenosť držby. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie
práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi
práva tieto patria. Tvrdenia žalovaného v časti dobromyseľnosti držby sú však nepravdivé - žalovaný

totiž už v čase výstavby oplotenia vedel, resp., vzhľadom na všetky okolnosti musel vedieť, že
neoprávnene zabral i časť susediacich parciel. Tento fakt v konečnom dôsledku preukazujú všetky v
spise založené geometrické plány. Dokonca si sám žalovaný nechal na vlastnú žiadosť vyhotoviť v
roku 2002 zameranie užívateľského stavu parciel č.393/33 a393/15, v ktorom sa konštatuje: „Oplotenie
parciel nebolo vykonané v súlade s registrom C KN, nakoľko rad ďalších susedných parciel má

oplotenie podľa pôvodného geometrického plánu (viď príloha I.) na vytvorenie stavebných pozemkov
(iba predmetné parcely vykazujú stav odlišný od pôvodného geom. plánu -posun pletivového plotu do
susedných pozemkov p.č. 393/16, 32 podľa náčrtu). Navrhujem preto posun plotu podľa vytýčenia, aby
tak stav zodpovedal pôvodnému geometrickému plánu....Meranie bolo vykonané pre vlastné potreby
pána Pappa. ktorý sa chcel presvedčiť o tom, akú plochu v skutočnosti užíva...“ Žalobkyňa taktiež

poukázala na judikatúru (R 8/1991), podľa ktorej tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou
nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dôvodné. Dobromyseľnosť ako subjektívny prvok, ako
psychická vnútorná kategória sa má objektivizovať s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo kfaktickému nakladaniu s vecou ako s vlastnou. Z týchto okolností spravidla vyplynie, či držiteľ mohol
alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo naozaj patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať
existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci - musí preukázať okolnosti svedčiace

o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nestačí dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie (teda ako psychický stav). Oprávneným držiteľom nie je ten, u koho by táto subjektívna
stránka nekorešpondovala so všetkými danými okolnosťami, ktoré majú objektívny charakter. Ďalej
žalobkyňa poukázala na judikát R 5/1989, podľa ktorého: „Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť
vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce je, či držiteľ veci

alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu
rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria.“. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že samotná detencia
k vydržaniu nepostačuje a má za to, že žalovaný vlastnícke právo k sporným častiam parciel nikdy
nevydržal, keďže od počiatku vedel, že svoje oplotenie vybudoval bez akéhokoľvek právneho titulu na
parcele žalobkyne.

5 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán a znalca,
ohliadkou, prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov a to: dohoda o zriadení práva
osobného užívania pozemku zo dňa 18. júla 1972, rozhodnutie Okresného národného výboru
Bratislava-vidiek Zn.: Výst. 7734/72 zo dňa 12. decembra 1972, výpis z listu vlastníctva č. 456, výpis

z listu vlastníctva č. 487,geometrický plán na zameranie rodinného domu číslo 244-2710-0458/82,
kópia katastrálnej mapy, vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi pozemkami p.č. 393/16, 32 a
393/15, 33, protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 25. apríla 2001, evidenčné údaje na konanie
o zmenách vo využívaní pozemkov zo dňa 19. augusta 1985, rozhodnutie o pridelení pozemku do
osobného užívania zo dňa 20. marca 1973, dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo

dňa 16. apríla 1973, rozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava- vidiek
Zn.: Výst. 7758/73 zo dňa 29. októbra 1973, geometrický plán na zameranie rodinného domu, role číslo
244 - 241 - 0422/86 , úmrtný list, osvedčenie o dedičstve sp.zn. 4 D/22/2013, Dnot 130/2013 zo dňa 23.
augusta 2013, geometrický plán číslo 761 - 3502 - 103 - 70, opis ohliadky, znalecký posudok č. 7/2016,
geometrický plán na zameranie skutkového stavu oplotenia a oddelenie nehnuteľností na p.č. 393/16,

32, 74, 75 číslo 6C/133/2011, rozhodnutie odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava-
vidiek Výst. 4188/76 zo dňa 29. septembra 1976, ohlásenie drobnej stavby návrh na vypratanie časti
nehnuteľnosti zo dňa 15. augusta 2001, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 31C/126/01 -
34 zo dňa 26. novembra 2002, technická správa, potvrdenie obce Veľký Biel zo dňa 5. júna 2017,
stanovisko obce Veľký Biel zo dňa 6. septembra 2012, čiastočný výpis z LV č. 487.

6 Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku na č.l. 5 spisu mal súd za preukázané, že ňou
MNV vo F. Q. dňa 18. júla 1972 zriadil pre žalobkyňu a bývalého manžela právo osobného užívania
pozemku parc.č. 393/16 o výmere 800 m2 v k.ú. F. Q., k výstavbe rodinného domu za úhradu vo výške

4.800,-Kčs. Z rozhodnutia Okresného národného výboru Bratislava - vidiek Zn.: Výst. 7734/72 na
č.l. 6-7 spisu mal súd za preukázané, že ním dňa 12. decembra 1972 bola žalobkyni a bývalému
manželovi, ako stavebníkovi, povolená stavba dvojpodlažného rodinného domu na parcele č. 393/16
v obci F. Q., na základe projektu vyhotoveného J. L.. Stavebník mal stavbu postaviť svojpomocne v
období od decembra 1972 do novembra 1975, stavebný dozor mal vykonávať J. L.. V osobitných

podmienkach stavebného povolenia bolo uvedené, že stavba sa umiestni na ľavej strane pozemku
na vzdialenosť 2m od hranice suseda a osadenie stavby na pozemok prevedie odborný pracovník,
ktorý je zodpovedný za vytýčenie stavby podľa vydaného stavebného povolenia. Z výpisu z listu
vlastníctva č. 456 na č.l. 8 spisu mal súd za preukázané, že k 28.4.2011 boli na liste vlastníctva č. 456
zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci F. Q., v katastrálnom území F. Q., ako: pozemok

parcela registra „C“ parc. č. 393/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2, nachádzajúci
sa v intraviláne obce; pozemok parcela registra „C“ parc. č. 393/32 - orná pôda o výmere 354 m2,
nachádzajúci sa v intraviláne obce; stavba rodinného domu so súpisným číslom 654 postavená na
pozemku s parc. č. 393/16. Ako ich spoluvlastníci boli evidovaní žalobkyňa a bývalý manžel v podiele
1/1. Ako titul nadobudnutia bolo poznačené: „RII 160/72- Vz 2/73, Listina o s.č., č. 243/99“. Z

výpisu z listu vlastníctva č. 487 na č.l. 9 spisu mal súd za preukázané, že k 31.3.2011 boli na liste
vlastníctva č. 487 zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci F. Q., v katastrálnom území F.
Q., ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. 393/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
373 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; pozemok parcela registra „C“ parc. č. 393/33 - záhradyo výmere 422 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; stavba rodinného domu so súpisným číslom
653 postavená na pozemku s parc. č. 393/15. Ako ich výlučný vlastník v podiele 1/1 bol evidovaný
žalovaný. Ako titul nadobudnutia bolo poznačené: „RII 101/73- Vz 19/73, Dohoda o vyporiadaní BSM

-31/87, Výst 4188/76 - Vz 31/87“. Z geometrického plánu na č.l. 10 spisu mal súd za preukázané, že
geometrický plán číslo 244-2710-0458/82 bol vyhotovený organizáciou GEODÉZIA, n.p. Bratislava
na zameranie rodinného domu a oddelenie hraníc kultúr v katastrálnom území F. Q.. Geometrický
plán zameral dňa 6. 6. 1983 Czére, geometrický plán overil dňa 6.9.1983 Ing. Sadloň a úradne
ho overila dňa 9.9.1983 pod číslom 1017/83 Ing. Štiglicová. Z tohto plánu súd zistil, že z pôvodnej

nehnuteľnosti zapísanej v na LV č. 456 ako parcela číslo 393/16 orná pôda o výmere 800 m2 mali po
jehoprevode dokatastravzniknúťdvanovépozemky,atopozemokparc.číslo 393/16zastavanéplochy
a nádvoria o výmere 446 m2 a pozemok parc. číslo 393/32 orná pôda o výmere 354 m2, oba vlastnícky
evidované na žalobkyňu a bývalého manžela. V tomto geometrickom pláne je stavba rodinného domu
na parcele č. 393/16 zakreslená tak, že ľavá strana stavby je skoro totožná s vlastníckou hranicou medzi
parcelami č. 393/16 a č. 393/15. Z kópie katastrálnej mapy na č.l. 11 spisu mal súd za preukázané,

že katastrálna mapa na parcelu číslo 393/16 v katastrálnom území F. Q. bola vyhotovená dňa 12.
mája 1999 katastrálnym odborom Okresného úradu v Senci v mierke 1:2000. V tejto mape je stavba
rodinnéhodomunaparceleč.393/16zakreslenátak,žeľavástranastavbyjeskorototožnásvlastníckou
hranicou medzi parcelami č. 393/16 a č. 393/15. Z vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie hranice medzi
pozemkami p.č. 393/16, 32 a 393/15, 33 na č.l. 12-13 spisu mal súd za preukázané, že vytyčovací

náčrt číslo 160/2000 pre k.ú. Veľký Biel vyhotovil dňa 24.4.2001 Ing. Michal Ležák, autorizačne
ho overil dňa 25.4.2001 Ing. Michal Ležák a úradne ho overila dňa 30.4.2001 pod číslom 15/2001
Ing. Štiglicová Božena. Z tohto náčrtu súd zistil, že je na ňom červenou farbou znázornený posun
medzi parcelami číslo 393/16,32 a číslo 393/15,33, ako aj to že nové hranice medzi zameriavanými
pozemkami boli v prírode označené kovovou rúrkou. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo

dňa 25. apríla 2001 na č.l. 14 spisu mal súd za preukázané, že ho vyhotovil autorizovaný geodet a
kartograf Ing. Michal Ležák, ktorý na žiadosť bývalého manžela vytýčil v k.ú. F. Q. hranicu medzi
pozemkami č. 393/16, 32 a 393/15, 33, a to na podklade pôvodnej katastrálnej mapy č. Pezinok 1 - 7/3 a
ZMPZ na vytýčenie pôvodných parciel. Vytýčenie bolo predvedené ortogonálnou metódou. Vytyčovacie
prvky boli vypočítané v miestnom súradnicovom systéme a kontrolne odmerané z katastrálnej mapy.

Vytýčená hranica pozemkov bola v prírode označená kovovou rúrkou. Na protokole sa nachádza podpis
bývalého manžela a poznámka, že žalovaný protokol odmietol podpísať. Z evidenčných údajov na
konanie o zmenách vo využívaní pozemkov zo dňa 19. augusta 1985 na č.l. 22-23 spisu mal súd za
preukázané, že boli vyhotovené organizáciou GEODÉZIA, n.p. Bratislava v mierke 1:2000. Ing. Kóňová
v nich identifikovala v katastrálnom území F. Q. stav podľa evidencie nehnuteľností tak, že parcela č.

393/15 je orná pôda o výmere 795 m2. Stav podľa pozemkového katastra bol identifikovaný ako roľa
v bonitnej triede 3 o výmere 397 m2 a roľa v bonitnej triede 4 o výmere 398 m2. Ako užívateľ boli
identifikovaní U. T. J. B. D.. C.. Z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 20.
marca 1973 na č.l. 24 spisu mal súd za preukázané, že toto rozhodnutie vydal Finančný odbor ONV
Bratislava - vidiek v Bratislave, pod Čís. Fin. 4 - 1489/73-Fer dňa 20.3.1973 a nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.4.1973. Na základe žiadosti žalovaného a jeho bývalej manželky zo dňa 23.2.1973 im bol
pridelený do osobného užívania pozemok parc. č. 393/15 o výmere 795 m2 v k.ú. Veľký Biel, k výstavbe
rodinného domu. Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 16. apríla 1973 na
č.l. 25 spisu mal súd za preukázané, že ňou MNV vo F. Q. dňa 16. 4. 1973 zriadil pre žalovaného
a bývalú manželku právo osobného užívania pozemku parc.č. 393/15 o výmere 795 m2 v k.ú. F. Q.,

k výstavbe rodinného domu, a to za úhradu vo výške 4.770,-Kčs. Z rozhodnutia odboru výstavby
a územného plánovania ONV Bratislava- vidiek Zn.: Výst. 7758/73 zo dňa 29. októbra 1973 na č.l.
26-27 spisu mal súd za preukázané, že ním dňa 29.10.1973 bola žalovanému a bývalej manželke,
ako stavebníkovi, povolená stavba dvojpodlažného rodinného domu na parcele č. 393/15 v obci F. Q..
Stavebník mal stavbu dokončiť do októbra 1976, pričom stavebný dozor na nej mal vykonávať U. P..

V osobitných podmienkach stavebného povolenia bolo uvedené, že stavebná čiara sa určuje tak, že
pravý roh novostavby -priečelia bude lícovať s pravými rohami novostavieb Q. J. B.. Stavba sa umiestni
na ľavej strane pozemku na vzdialenosť 3 m od hranice suseda. Na záver rozhodnutia sa uvádza text:
„Vybavuje: Rosenberger“. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 31C 126 /01 - 34 na č.l. 28
spisu mal súd za preukázané, že dňa 4.9.2001 sa Ľ. Q. a V. Q., ako navrhovatelia obrátili na Okresný

súd Bratislava III s návrhom, v ktorom sa proti žalovanému, ako odporcovi domáhali vypratania časti
nehnuteľnosti parc. č. 393/16 o výmere 446 m2 a parc. č. 393/32, zapísaných na LV č. 456, k.ú. F. Q.
podľa geometrického plánu č. 15/2001 zo dňa 30.4.2001 geodeta Ing. Michala Ležáka. Uznesením
zo dňa 26.11.2002 súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., čo odôvodnil tým, že dňa 26.11.2002vzali navrhovatelia návrh na začatie konania späť a žiadali konanie zastaviť. Z geometrického plánu
na zameranie rodinného domu, role číslo 244-241-0422/86 na č.l. 29 spisu mal súd za preukázané,
že tento geometrický plán bol vyhotovený organizáciou GEODÉZIA, n.p. Bratislava na zameranie

rodinného domu a role v katastrálnom území Veľký Biel. Geometrický plán zameral dňa 26.2.1987
Vraštiak, geometrický plán overil dňa 23.3.1987 Ing. Žiška a úradne ho overila dňa 23.3.1987 pod
číslom 264/87 Ing. Štiglicová. Z tohto plánu súd zistil, že z pôvodnej nehnuteľnosti zapísanej v na LV
č. 487 ako parcela číslo 393/15 orná pôda o výmere 795 m2 mali po jeho prevode do katastra vzniknúť
dva nové pozemky, a to pozemok parc. číslo 393/15 zastavané plochy a nádvoria o výmere 373 m2

a pozemok parc. číslo 393/33 záhrady o výmere 422 m2, oba vlastnícky evidované na žalovaného.
Podľa geometrického plánu boli nové hranice v prírode označené múrmi a plotom. Z geometrického
plánu č.761-3502-103-70 na č.l. 70-71,141 spisu mal súd za preukázané, že tento geometrický plán
bol vyhotovený organizáciou GEODÉZIA, n.p. Bratislava v dňoch 20.-21. júla 1970, geometrický plán
bol zameraný v dňoch 20.-21. júla 1970, pričom jeho vyhotoviteľ (Mezeiová) z parcely 393/4 vedenej
pozemkovoknižnej vložke č. 280 pre k.ú. F. Q. oddelil viaceré pozemky, okrem iných i parcelu č.393/15 o

výmere 795 m2 a parcelu č.393/16 o výmere 800 m2 a zároveň vyznačil nové hranice drevenými kolíkmi.
Z tohto geometrického plánu vyplýva, že šírka parcely č. 393/15 je na južnej strane pozemku 19,10
m a šírka susednej parcely č. 393/16 je na južnej strane pozemku 20,10 m. Z opisu ohliadky na č.l.
78 spisu mal súd za preukázané, že pri ohliadke konanej dňa 25.3.2014 bolo zistené, že pri vstupe
na nehnuteľnosť sa nachádza železná brána so železným plotom ktorý postavil žalovaný, pozemok od

žalobkyne je oddelený 60 cm betónovým múrom. Nad múrom je plot 1,40 m z betónových tvárnic o dĺžke
6,20 m. Ďalej pokračuje pletivový plot s kovovými stĺpikmi zapustenými do betónu asi 30m. Uvedený plot
sanachádzacca2moddomu.Hneďzaželeznoubránouprivstupenapozemoksúzabudovanéplynové
merače. Za plynovými hodinami sa nachádza prívod žumpy. Plynové hodiny sú vzdialené od plotu 82 cm
a končí 1,32 m. Plynové hodiny sú na pozemku od plynofikácie obce cca 2 roky. Zo znaleckého posudku

na č.l. 111-130 spisu mal súd za preukázané, že znalecký posudok č. 7/2016 vyhotovil dňa 22.6.2016
Ing. Radovan Kamenský, znalec z oboru geodézia a kartografia, pričom súčasťou znaleckého posudku
je i geometrický plán na zameranie skutkového stavu oplotenia a oddelenie nehnuteľností na p.č.
393/16,32,74,75 číslo 6C/133/2011. Vo svojom znaleckom posudku znalec Ing. Kamenský uviedol,
inter alia, nasledovné: „Vo všeobecnej dokumentácii sa k predmetnej lokalite nachádzali geometrické

plány GP č.761-3502-103-70 fy. Geodézia n.p. Bratislava, GP č. 761-2710-3 3/74 fy. Geodézia n.p.
Bratislava , GP č.244-2710-0458/82 fy. Geodézia n.p. Bratislava, GP č.244-241-0422/86 fy. Geodézia
n.p. Bratislava, vytyčovací náčrt VN 311 127 81-160/2000 na vytýčenie hranice medzi pozemkami
p.č.393/16 a 393/15,393/33 fy. Geotop-Ing. Ležák Michal. Predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené
geometrickým plánom č.761-3502-103-70, v rámci ktorého boli z PK parcely 393/4 vedenej v PK vložke

280 o.i. oddelené nehnuteľnosti p.č.393/15 o výmere 795m2 a p.č.393/16 o výmere 800m2. Následne
v roku 1983 bola parcela 393/16 rozdelená GP č.244-2710-0458/82 na p.č.393/16 o výmere 446m2/
zast.pl./ a p.č.393/32/orná pôda/ o výmere 354 m2. V roku 1987 bola parcela 393/15 rozdelená GP
č.244-241-0422/86 na parcelu 393/15 o výmere 373m2 a p.č.393/33/zast.pl./ o výmere 422m2/záhrada/.
Dňa 13.5.2016 bola vykonaná obhliadka nehnuteľností spojená s geodetickým meraním. Boli zamerané

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu vrátane priľahlého okolia v rozsahu stanovenom primárnym
geometrickým plánom č.761-3502-103-70 /rozsah v uličnej časti od p.č.393/8 po 393/37 v dĺžke 298m/
za účasti navrhovateľky a odporcu. Zameranie bolo vykonané metódou RTK pomocou GNSS prístroja
TrimbleR6,pričomkontrolnebolimeranédĺžkylaserovýmdiaľkomeromSólaameračskýmpásmom.Pre
posúdenie priebehu vlastníckej hranice parcely medzi spornými nehnuteľnosťami bol využitý primárny

technický podklad /pozn. GP č.761-3502-103-70/, na základe ktorého p.č.393/15, 393/16 vznikli. Na
základe merania a porovnania predmetných nehnuteľností podľa katastra nehnuteľností bolo zistené,
že v geometrickom pláne č.244-2710-0458/82 na zameranie rod.domu s.č.654 na p.č.393/16 je chybne
graficky vyznačená poloha vlastníckej hranice medzi p.č.393/16 a 393/15 voči rodinnému domu na
p.č.393/16. V uvedenom GP je rodinný dom zakótovaný 0.30m od hranice pozemku s p.č.393/15,

čo je v rozpore s primárnym technickým podkladom, na základe ktorého bola vlastnícka hranica
medzi p.č.393/15 a 393/16 jednoznačne zadefinovaná. V geometrickom pláne č.244-241-0422/86 na
zameranie rodinného domu s.č.653 na p.č.393/15 je vlastnícka hranica medzi p.č.393/15 a 393/16
zakótovaná korektne vzhľadom k rod.domu na p.č.393/15 /pozn. s prihliadnutím na povolenú toleranciu
presnoti merania/ v miestach prednej /južnej/ fasády rod.domu -šírka 18,00m a aj v mieste zadnej/

severnej/ fasády rod. domu - šírka 17,91m. V meračskom náčrte ku GP č.244-241-0422/86 sú
však nesprávne kóty šírky južnej-prednej časti p.č.393/15/pozn. 22,05m oproti správnej 19,10m/ a
taktiež je v uvedenom GP uvedená nesprávna šírka p.č.393/16 /pozn. 19,20m oproti správnej šírke
20,10m/. Severná šírka p.č. 393/33 je v GP č.244-241-0422/86 uvádzaná 19,10m, čo korešpondujes pôvodne definovanou šírkou 19,10m v danom mieste. Rovnako v GP č.244-241-0422/86 a GP č.
č.244-2710-0458/82 je uvádzaná severná šírka oplotenia p.č.393/32 rovnako 17,85m, čo je údaj v
rozpore s GP č.761-3502-103-70, podľa ktorého je šírka v uvedenom mieste stanovená na 20,10m.

Súčasným meraním bolo prekázané, že skutková južná šírka p.č.393/15 je 20,13m. Na základe
porovnania s GP č.761-3502-103-70 možno jednoznačne preukázať posun oplotenia medzi p.č.393/15
a 393/16. Na uvedený posun v rovnakom smere a veľkosti /pozn.v rámci tolerancie presnosti merania/
poukázal vytyčovaci náčrt VN 311 127 81-160/2000. Jedná sa o posun oplotenia v južnej časti medzi
p.č.393/15 a 393/16 o veľkosti 1,03m. Severné šírky pozemkov 393/32 a 393/33 sú v súlade s GP

č.761-3502-103-70. Pre parcelu 393/32 predstavuje skutková šírka severnej časti oplotenia pozemku
19,11m /Pozn. 19,10m je primárne určená šírka podľa katastra vytvorená GP č.761-3502-103-70/. Pre
parcelu 393/33 predstavuje skutková šírka severnej časti oplotenia pozemku 20,18m /Pozn. 20,10m
je pôvodne stanovená šírka podľa katastra vytvorená GP č.761-3502-103-70/. Je zrejmé, že obidve
šírky parciel 393/32 a 393/33 sú v severnej časti definované oplotením korektne. Možno tak vysloviť
pochybnosť nad údajmi uvádzanými v meračskom náčrte fy. Geodetika,s.r.o.,Senec /viď. Spis str.71/,

v ktorom je šírka pozemku p.č. 393/33 v severnej časti uvádzaná 18,88m a p.č.393/32 ako 20,39m, a
tiež šírka pozemku v južnej časti p.č.393/15 ako 19,92m a p.č. 393/16 ako 19,14m /pozn. jednostranne
skreslené údaje v neprospech navrhovateľky/. Z posúdenia umiestnenia rodinného domu s.č.654 na
p.č.393/16 voči vlastníckej hranici medzi p.č.393/15 a 393/16 a voči skutkovému oploteniu jednoznačne
vyplýva, že rodinný dom nie je osadený v zmysle Rozhodnutia bývalého ONV BA-vidiek z 22.12.1972

pre povolenie stavby. V zmysle vtedajšieho Rozhodnutia malo byť umiestnenie stavby domu na ľavej
strane pozemku 2m od hranice suseda. Umiestnenie rod.domu v súčasnosti zodpovedá osadeniu od
vlastníckej hranice pozemku s p.č.393/15 v kótach 2,79m a 2,50m a osadeniu rod.domu od oplotenia
2,03m a 2,12m.“. Z odpisu výkazu plôch ku geometrického plánu č.761-3502-103-70 na rozdelenie
parcely číslo 393/4 na č.l. 141 (prílohová obálka) spisu mal súd za preukázané, že tento odpis bol dňa

2.9.1970 vyhotovený strediskom geodézie pre okres Bratislava-vidiek a doslovne súhlasí s originálom.
Z tohto odpisu vyplýva, že pri rozdeľovaní parcely č. 393/4 (roľa o výmere 17617 m2) vedenej
pozemkovoknižnej vložke č. 280 pre k.ú. F. Q. bolo oddelených celkovo 16 pozemkov, okrem iných i
parcela č. 393/15 -roľa o výmere 795 m2 a parcela č.393/16 -roľa o výmere 800 m2. Z rozhodnutia
odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava- vidiek Výst.: 4188/76 zo dňa 29. septembra

1976 na č.l. 141 (prílohová obálka) spisu mal súd za preukázané, že ním bolo žalovanému, ako
žiadateľovi povolené užívať budovu nového rodinného domu na parcele č. 393/15 v obci F. Q., nakoľko
stavba bola postavená podľa schváleného projektu a podmienky stavebného povolenia boli dodržané.
Stavba bola dokončená a stala sa schopnou užívania v októbri 1976. Na záver rozhodnutia sa uvádza
text: „Vybavuje: Rosenberger“. Z ohlásenia drobnej stavby na č.l. 141 (prílohová obálka) spisu

mal súd za preukázané, že žalovaný, ako stavebník doručil dňa 15.1.2001 obecnému úradu Veľký
Biel ohlásenie drobnej stavby, v rámci ktorého ohlásil stavebnému úradu, že chce svojpomocne
uskutočniť rekonštrukciu vonkajšieho uličného pohľadu rodinného domu zapísaného na LV. č. 487 v k.ú.
F. Q.. Z technickej správy na č.l. 154-155 spisu mal súd za preukázané, že dňa 13.3.2002 vykonal
jej vyhotoviteľ Ing. J. Farkaš-FABAK na žiadosť žalovaného zameranie užívateľského stavu parciel

č.393/33 a393/15 v k.ú. F. Q.. pri ktorom zistil, že stav v teréne vykazuje celkovú plochu parciel č.393/15,
33 vo výmere 782 m2 a pri vytýčení hranice medzi pozemkami podľa vytýčenia Ing. M. Ležáka-Geotop,
bola zistená výmera parciel č. 393/15, 33 -766m2. Vyhotoviteľ v tejto správe okrem iného uviedol:
„Oplotenie parciel nebolo vykonané v súlade s registrom C KN, nakoľko rad ďalších susedných parciel
má oplotenie podľa pôvodného geometrického plánu (viď príloha I.) na vytvorenie stavebných pozemkov

(iba predmetné parcely vykazujú stav odlišný od pôvodného geom. plánu -posun pletivového plotu do
susedných pozemkov p.č. 393/16, 32 podľa náčrtu). Navrhujem preto posun plotu podľa vytýčenia, aby
tak stav zodpovedal pôvodnému geometrickému plánu....Meranie bolo vykonané pre vlastné potreby
pána Pappa. ktorý sa chcel presvedčiť o tom, akú plochu v skutočnosti užíva...“. Z potvrdenia obce
F. Q. zo dňa 5.6. 2017 na č.l. 163 spisu mal súd za preukázané, že žalovaný platí riadne od roku

1973 daň za parcely číslo 393/15 o výmere 382 m2 číslo 393/33 o výmere 405 m2, a tieto parcely
sú so susednými riadne oplotené. Zo stanoviska obce F. Q. S. R. 6.9. 2012 na č.l. 164 spisu mal
súd za preukázané, že dňa 16.8. 2012 komisia KOVP prejednala sťažnosť p. Ľ. Q., ktorú podal na
p. L. U. (R. U.. D. Y.) jednalo sa o postriekanie chemikáliami 2 ks javorových stromov a mechanické
poškodenie šponovacích drôtov na plote p. Q.. Sťažovateľovi bolo doporučené, aby pri ďalšom tvrdení

predložil fotodokumentáciu nakoľko p. U. nemôže komisia čin bez dôkazov dokázať. Z geometrického
plánu na č.l.168 spisu mal súd za preukázané, že geometrický plán na zameranie skutkového stavu
oplotenia a oddelenie nehnuteľností na p.č. 393/16,32,74,75 v k.ú. F. Q. číslo 6C/133/2011 vyhotovil
dňa 22.6.2016 Ing. Radovan Kamenský, znalec z oboru geodézia a kartografia, autorizačne ho overilIng. Radovan Kamenský dňa 17.7. 2016 a úradne ho dňa 28.8.2017 overil Ing. Peter Urcikán z
katastrálneho odboru Okresného úradu P. pod číslom 1333/2017. Z tohto geometrického plánu vyplýva,
že z pôvodnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 456 ako parcela číslo 393/16 zastavené plochy a

nádvoria o výmere 446 m2 majú po jeho prevedení do katastra vzniknúť dva nové pozemky, a to
pozemok parc. číslo 393/16 zastavené plochy a nádvoria o výmere 430 m2 a pozemok parc. číslo
393/74 zastavené plochy a nádvoria o výmere 16 m2. Ďalej z tohto geometrického plánu vyplýva, že
z pôvodnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 456 ako parcela číslo 393/32 orná pôda o výmere 354
m2 majú po jeho prevedení do katastra vzniknúť dva nové pozemky, a to pozemok parc. číslo 393/32

záhrada o výmere 352 m2 a pozemok parc. číslo 393/75 záhrada o výmere 2 m2. Z čiastočného
výpisu z listu vlastníctva č. 487 na č.l. 173 spisu mal súd za preukázané, že k 25.10.2017 boli na
liste vlastníctva č. 487 zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci F. Q., v katastrálnom území F.
Q., ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. 393/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 373
m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; stavba rodinného domu so súpisným číslom 653 postavená
na pozemku s parc. č. 393/15. Ako ich výlučný vlastník v podiele 1/1 bola evidovaná Y. D., D.. U., M..

X.X.XXXX. Ako titul nadobudnutia bolo poznačené: „Darovacia zmluva V-6473/2017 zo dňa 31.8.2017,
pvz 444/2017.“. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2012 uviedol, že v roku 1973
svoj pozemok dostali aj s bývalou manželkou od národného výboru, bolo to v čase, keď už bývalý
manžel so žalobkyňou mali vybudované základy ich domu a bývali v pivnici. Poukázal na to, že v
roku 1970 žalobkyni a jej bývalému manželovi geodet pán D. vytýčil hranicu ich pozemkov, preto nevie,

ako ich on mohol ukrátiť, keď prišiel na svoju nehnuteľnosť neskôr, až potom, keď to bolo vytýčené.
Ohľadom hraníc pozemkov ho žalobkyňa s bývalým manželom kontaktovali prvý krát v roku 2001, a to
podaním žalobného návrhu na Okresný súd Bratislava III, ktorý však neskôr zobrali späť a konanie
bolo zastavené. Od roku 1973 pozemky užíval nerušene až do roku 2001, teda po dobu 28 rokov.
Bývalý manžel na pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2012 uviedol, že na svoje nehnuteľnosti

prišiel asi v roku 1973, presne si nepamätá kedy. V tej dobe mal postavené základy a býval spolu s
manželkou v pivnici. Je pravdu, že geodet vytýčil hranice pozemku železnými kolíkmi, avšak je možné,
že žalovaný s kolíkmi hýbal a posunul hranicu. Bývalý manžel poukázal, že pozemok nemal oplotený
10 rokov, potom postavil plot na hranici, kde boli kolíky, ktoré vytyčoval národný výbor, ktorý prideľoval
pozemky. Potom, ako žalovaný postavil plot z ulice sa bývalému manželovi začalo zdať, že majú prednú

časť pozemku z ulice akúsi úzku , dovtedy pokiaľ nebol spravený plot žalovaného z ulice, sa mu
pozemok úzky nezdal. Hneď vtedy sa bývalý manžel žalovaného pýtal, ako je možné, že on má taký
široký a oni taký úzky pozemok, na čo žalovaný reagoval tak, že je to normálne, že to tak bolo
vytýčené. Bývalý manžel ďalej uviedol, že v roku 2001 si nechal pozemok vymerať geodetom pánom
Ležákom, ktorý tam narazil železný kolík. Zameranie geodetom preukázalo, že meter ich pozemku užíva

žalovaný. Žalovaný však odmietol podpísať to zameranie geodetom. Už dávno predtým, ako bývalý
manžel nechal geodetom vymerať pozemky, vyzýval žalovaného, aby pozemky vypratal, bolo to
od doby, kedy si žalovaný plotom ohradil prednú časť. Bolo to niekedy v roku 1974, možno trochu
neskôr. Výzvu na vypratanie pozemkov bývalý manžel hovoril len žalovanému, lebo on je vlastníkom.
Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2013 uviedla, že v roku 2001 k nim prišiel na

návštevu kamarát, ktorý im zameral parcelu a povedal, že im žalovaný zabral 1 m pozemku. Oni už
vtedy spolu s bývalým manželom videli, že majú užší predok, a aj voľným okom z ulice je vidieť, že
plot ide smerom k nim dovnútra. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2013 uviedol,
že plot svojho pozemku od ulice urobil v roku 1976, v tom čase tam boli kolíky a dom žalobkyne
a jej bývalého manžela bol presne na dva metre od týchto kolíkov, bola to uznaná hranica , preto svoj

plot staval na mieste týchto kolíkov. Na plote urobil betónový základ vpredu na dva metre od parcely
žalobkyne a jej bývalého manžela. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2017 zopakoval,
že v čase keď si na svojej parcele staval so svojou bývalou manželkou svoj rodinný dom, rodinný
dom na parcele žalobkyne a jej bývalého manžela už stál. Ďalej uviedol, že v sedemdesiatych rokoch
minulého storočia vytyčoval hranice medzi pozemkami pán D., ktorý je už nebohý, a to pomocou

kolíkov a špagáta. Žalovaný tiež uviedol, že so svojou manželkou sa rozviedol v roku 1986 a v rámci
vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadli nehnuteľnosti v k.ú. F. Q. jemu.
Taktiež poukázal na to, že v priebehu vedenia súdneho sporu so žalobkyňou previedol vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam na svoju dcéru, ktorej predmetné nehnuteľnosti daroval.

7 Súd uvádza tento právny stav :
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 vlastník
má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec
patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992
držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov

a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej

sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani
právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia

právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992

oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)
štátne orgány, štátne právnické osoby a notári sú povinní zasielať okresným úradom nimi vyhotovené

verejné listiny a iné listiny o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace
s evidovaním nehnuteľností a práv viažucich sa k nim v katastri do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia; ak
je verejnou listinou rozhodnutie štátneho orgánu, počíta sa lehota odo dňa jeho právoplatnosti.
Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,

vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom

na ich uspokojenie.

8 Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na z vykonaného dokazovania zistený skutkový
stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a vzájomná určovacia žaloba žalovaného
je dôvodná len čiastočne. Zhodnotením skutkového stavu dospel k súd k tomu záveru, že k posunutiu

reálnej užívacej hranice medzi predmetnými pozemkami oproti vlastníckej hranici evidovanej v
katastri došlo v dôsledku toho, že žalobkyňa a jej nebohý bývalý manžel si svoj rodinný dom na
parcele č. 383/16 postavili v rozpore so stavebným povolením, a to o 0,50 m až 0,79 m ďalej od
vlastníckej hranice susedného pozemku parc. č. 393/15 vytýčenej v roku 1970 geometrickým plánomčíslo 761-3502-103-70. V stavebnom povolení zo dňa 12. decembra 1972 je totiž jasne uvedené, že
rodinný dom žalobkyne a jej bývalého manžela mal byť na ľavej strane pozemku od hranice suseda
umiestnený vo vzdialenosti 2 metre , ako aj to, že osadenie stavby na pozemok prevedie odborný

pracovník, ktorý je zodpovedný za vytýčenie stavby podľa vydaného stavebného povolenia. Znalecký
posudok Ing. Radovana Kamenského taktiež jasne na strane 5 posudku uvádza, že rodinný dom nie je
osadený v zmysle rozhodnutia pre povolenie stavby , pričom umiestnenie rodinného domu v súčasnosti
zodpovedá osadeniu od vlastníckej hranice pozemku s parc.č. 393/15 v kótach 2,79 m a 2,50 m a
osadeniu rodinného domu od oplotenia 2,03 m a 2,12 m. Bývalý manžel v priebehu vedenia súdneho

sporu skutkovo tvrdil, že žalovaný potom, ako došlo k vytýčeniu hraníc medzi pozemkami v teréne
pomocou kolíkov a špagáta, túto hranicu mohol posunúť. Svoje tvrdenie však ani bývalý manžel, ani
neskôr žalobkyňa ničím nepreukázali a v tomto smere teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
Takéto tvrdenie súd považoval za účelové a vyslovené iba v snahe docieliť úspech v spore. Okrem
toho nutno uviesť, že toto tvrdenie je nelogické, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako
prví si svoj rodinný dom stavali od decembra roku 1972 žalobkyňa so svojím bývalým manželom a nie

žalovaný so svojou bývalou manželkou, ktorým právo osobného užívania susedného pozemku vzniklo
až v apríli roku 1973.

9 Súd dospel k záveru, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v sedemdesiatych rokoch
minulého storočia vytyčoval hranice medzi pozemkami parc. č 393/16 a parc. č. 393/15 pracovník

odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava- vidiek s priezviskom D., ktorý je t.č. nebohý
a to pomocou železných kolíkov a špagáta, a ktorý ich vytýčil odlišne od geometrického plánu
č.761-3502-103-70, o čom svedčí aj to, že žalobkyňa s bývalom manželom si svoj rodinný dom v
decembri roku 1972 začali budovať v súlade so stavebným povolením práve vo vzdialenosti 2 m od
takto vytýčenej hranice. Záver o neskoršom odlišnom vytýčení hranice medzi pozemkami parc. č

393/16 a parc. č. 393/15 železnými kolíkmi pritom podporuje aj to, že podľa geometrického plánu
č. 761-3502-103-70 boli v dňoch 20.-21. júla 1970 hranice medzi pozemkami vytyčované drevenými
kolíkmi.

10 Z vykonaného dokazovania sa nepodarilo zistiť, či pracovník odboru výstavby a územného

plánovania ONV Bratislava- vidiek priezviskom D., bol zároveň tou osobou, ktorá mala podľa
stavebného povolenia vydaného pre žalobkyňu a jej bývalého manžela vytýčiť umiestnenie stavby
ich rodinného domu, resp. či touto osobou bol J. L., ktorý mal podľa stavebného povolenia vykonávať
stavebný dozor. Bolo však povinnosťou žalobkyne a jej bývalého manžela, ako stavebníkov dodržať
na ľavej strane od hranice susedného pozemku vzdialenosť stavby 2 metre, a pokiaľ túto vzdialenosť

pri stavbe dodržali, pričom až v roku 2001 pri zameraní geodetom Ing. M. Ležákom zistili, že takýmto
umiestnením stavby sa len pri pôdoryse stavby na pozemku ukrátili o 0,5 m až 0,79 m pozemku,
uplynula medzitým zákonom stanovená doba na to, aby žalovaný vydržal časť ich pozemku, ktorú
v dobrej viere medzičasom užíval .

11 Vo svojej žalobe žalobkyňa s bývalým manželom uvádzali, že oplotenie medzi pozemkami bolo
vybudované až koncom sedemdesiatych rokoch minulého storočia, čo potvrdil i žalovaný, ktorý uviedol,
že plot (sčasti murovaný a sčasti tvorený pletivom) vybudovali žalobkyňa s jej bývalým manželom.
Žalovaný skutkovo tvrdil, že z prednej časti si svoj pozemok oplotil murovaným plotom sám v roku
1976, pričom rešpektoval hranicu vymedzenú kolíkom na dva metre od hranice pozemku žalobkyne a

jej bývalého manžela, pričom toto skutkové tvrdenie nebolo zo strany žalobkyne nijako spochybnené.
Bývalý manžel v priebehu vedenia súdneho sporu skutkovo tvrdil, že žalovaného hneď potom, ako
si žalovaný vybudoval v prednej časti pozemku plot (t.j. v roku 1976) vyzýval na vypratanie pozemku,
keďže už vtedy sa mu zdalo, že ich pozemok je akýsi úzky. Toto svoje tvrdenie však ani bývalý
manžel, ani neskôr žalobkyňa ničím nepreukázali a v tomto smere teda žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno. Takéto tvrdenie súd považoval za účelové a vyslovené iba v snahe docieliť úspech v spore.
Okrem toho súd uvádza , že toto tvrdenie je nelogické, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
oplotenie medzi pozemkami, ktoré na južnej strane pozemku nadväzuje na plot vybudovaný žalovaným,
vybudovali koncom sedemdesiatych rokoch minulého storočia práve žalobkyňa so svojím bývalým
manželom. Pokiaľ by teda žalobkyňa so svojím bývalým manželom už v roku 1976 vedeli, že žalovaný

svoj plot vybudoval zle, pričom ich ukrátil na pozemku o jeden meter, určite by o pár rokov neskôr
nebudovali plot medzi pozemkami tak, aby na južnej strane pozemku nadväzoval na plot vybudovaný
žalovaným, ale vybudovali by ho ďalej smerom k pozemku žalovaného, a to na hranici pozemkov
vytýčenej geometrickým plánom č. 761-3502-103-70.12 Z vykonaného dokazovania súd zistil, že po prvýkrát sa tak žalobkyňa, ako aj žalovaný mohli
preukázateľne dozvedieť o existujúcom nesúlade medzi hranicami ich pozemkov až v apríli roku 2001,

keď boli pozemky zamerané geodetom Ing. Ležákom. O tom, že sa žalobkyňa aj s jej bývalým
manželom o existujúcom nesúlade medzi hranicami pozemkov dozvedeli až v apríli roku 2001 a
nie skôr (v roku 1976, ako tvrdil bývalý manžel) svedčí aj to, že ako navrhovatelia sa až v septembri
roku 2001 obrátili na Okresný súd Bratislava III s návrhom, v ktorom sa proti žalovanému, ako odporcovi
domáhali vypratania časti nehnuteľnosti parc. č. 393/16 o výmere 446 m2 a parc. č. 393/32, zapísaných

na LV č. 456, k.ú. F. Q.. Možno teda uzavrieť, že žalovaný minimálne od pridelenia pozemkov do
osobného užívania dňa 16. apríla 1973 až do zamerania hranice Ing. Ležákom dňa 24. apríla 2001
v dobrej viere nerušene držal a užíval časti pozemkov parc. č. 393/16 a parc. č. 393/32 vo vlastníctve
žalobkyne, ktoré boli identifikované geometrickým plánom znalca Ing. Kamenského ako pozemok
parc. č. 393/74 zastavené plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a pozemok parc. č. 393/75 záhrada
o výmere 2 m2.

13 Okresný súd Pezinok pripomína, že podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku
vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť
1. januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie,
ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty,

najneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31. decembra
1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, s výnimkou
nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa
dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so
zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území

Slovenskado31.decembra1950vyžadovalodobromyseľnosťprinastúpenídodržby,kýmpodľazákona
č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby. Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb., ktorý nahradil zákon č.141/1950 Zb. priniesol obrat vo vývoji právnej úpravy inštitútu vydržania
na území Slovenska (vtedajšieho Československa). Zákon vôbec nezahŕňal právnu úpravu držby,
ergo v ňom nemohlo byť upravené ani vydržanie, nakoľko toto je na držbe založené. Do právneho

poriadku bol však zavedený nový inštitút osobného užívania pozemkov. Až zákonom č. 131/1982 Zb.,
bol do Občianskeho zákonníka zavedený nový § 135a, ktorý stanovoval, že držiteľ veci, ktorý túto držal
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov (u vecí hnuteľných) alebo 10 rokov (u vecí nehnuteľných), stal sa
ich vlastníkom. Zákonodarca sa však nevrátil k úprave držby a vydržania v zmysle zákona č. 141/1950
Zb. Túto problematiku upravil odlišne. O držbe sa zákon zmieňoval iba ako o držbe oprávnenej, chýbala

prezumpcia oprávnenosti držby. Chýbala aj úprava ochrany detencie. Vydržať nebolo možné veci v
socialistickom vlastníctve (napr. pozemky vo vlastníctve štátu náležiace ku štátnym nemocniciam).
Mohlo dôjsť i k vydržaniu pozemku alebo jeho časti, no len takého, ktorý sa mohol stať predmetom
osobného užívania pozemku. Vlastnícke právo k vydržanému pozemku však v takom prípade získaval
štát a vydržateľovi vznikol nárok na zriadenie práva osobného užívania k tomuto pozemku. Súčasná

právna úprava inštitútu vydržania stanovuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára
1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v
prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992. Možno konštatovať, že súčasné
zákonom ustanovené podmienky vydržania sú koncipované v podstate totožne, ako v rímskom práve,
a patria medzi ne: a) existencia faktickej držby veci (corpus possessionis) z toho hľadiska, či držiteľ s

vecou nakladá ako so svojou (animus possidendi) a či je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere
(bona fides), že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe
(trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť
predmetu vydržania (res habilis).

14 V posudzovanej veci sa žalovaný domáhal vydržania pozemkov, teda spôsobilých predmetov
vydržania a určenia vlastníctva k nim, jeho povinnosťou bolo teda preukázať, že spĺňa podmienku
ich oprávnenej držby po dobu najmenej 10 rokov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
minimálne od pridelenia pozemkov do osobného užívania dňa 16. apríla 1973 až do zamerania
hranice medzi pozemkami Ing. Ležákom dňa 24. apríla 2001 v dobrej viere nerušene držal užíval

časti pozemkov parc. č. 393/16 a parc. č. 393/32 vo vlastníctve žalobkyne, ktoré boli identifikované
geometrickým plánom znalca Ing. Kamenského ako pozemok parc. č. 393/74 zastavené plochy
a nádvoria o výmere 16 m2 a pozemok parc. č. 393/75 záhrada o výmere 2 m2. O dobrej viere
žalovaného ohľadom oprávnenosti jeho držby svedčí aj to, že žalovaný sa stal držiteľom pozemku ažpotom, čo si žalobkyňa so svojim bývalým na svojom pozemku vybudovali základy svojho rodinného
domu, ktorý mal podľa stavebného povolenia stáť dva metre od hranice jeho pozemku, ako aj to,
že oplotenie medzi pozemkami strán vybudovali koncom sedemdesiatych rokoch minulého storočia

práve žalobkyňa so svojím bývalým manželom, pričom žalovaný vždy iba rešpektoval týmto oplotením
vymedzenú užívaciu hranicu. K námietke žalobkyne, že žalovaný od počiatku vedel, že svoje oplotenie
vybudoval bez akéhokoľvek právneho titulu na parcele žalobkyne súd uvádza, že táto žalobkyňou
tvrdená skutočnosť bola v celom rozsahu vyvrátená vykonaným dokazovaním. Pokiaľ aj žalovaný
v roku 1976 vybudoval v prednej časti svojho pozemku murovaný plot, ktorým zabral 1 m pozemku

žalobkyne, bolo preukázané, že žalovaný bol subjektívne presvedčený, že plot vybudoval správne a
na svojom pozemku, nakoľko rešpektoval hranicu vymedzenú v tom čase železným kolíkom, ktorý tam
osadil pracovník odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava- vidiek priezviskom D. a
žalovaný, ktorý nie je sám geodetom, ani objektívne nemal prečo mať pochybnosti o tom, že hranica
jeho pozemku s pozemkom žalobkyne bola vytýčená správne. So zreteľom na okolnosti prípadu teda
súd uzavrel, že žalovaný v sedemdesiatych rokoch minulého storočia objektívne nemohol rozpoznať,

že pracovník odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava- vidiek priezviskom D. vytýčil
hranicu pozemkov odlišne od hranice vytýčenej geometrickým plánom č. 761-3502-103-70 a teda
ani nemohol mať pochybnosti o tom, že pozemok, ktorý fakticky ovláda mu aj právom patrí.

15 Za toho stavu súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku tak, že určil, že žalovaný je výlučným

vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese P., obec F. Q., katastrálne územie F. Q.,
vyznačených v geometrickom pláne Ing. Radovana Kamenského číslo 6C/133/2011 zo dňa 22.6.2016,
úradne overeného dňa 28.8.2017, ako: pozemok parcela registra „C“, parc. č. 393/74, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2; pozemok parcela registra „C“, parc. č. 393/75, druh
pozemku záhrada o výmere 2 m2, ktoré určenie zároveň súd viedlo k tomu, že vo výroku I.

tohto rozsudku žalobu žalobkyne o vypratanie nehnuteľnosti zamietol ako nedôvodnú. Okrem toho
bolo ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby žalobkyne i to, že v priebehu vedenia súdneho sporu
žalovaný stratil pasívnu vecnú legitimáciu v spore v dôsledku toho, že nehnuteľnosti evidované na
LV. č. 487 darovaním vlastnícky previedol na svoju dcéru. Táto skutočnosť pritom vyšla najavo až na
súdnom pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2017, kedy si súd postupom podľa § 185 ods. 2

C.s.p. overoval z verejne prístupného registra na internetovom portáli www.katasterportal.sk skutkové
tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 487 vedenom
pre k.ú. F. Q., pričom z verejne prístupného registra zistil, že nehnuteľnosti na LV č. 487 sú od 31.
augusta 2017 v podiele 1/1 vlastnícky evidované na Géciovú Ritu, r. Pappovú, t.j. dcéru žalovaného,
a to titulom darovacej zmluvy. Súd pripomína, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súdom zistený nedostatok ( či
už aktívnej alebo pasívnej) vecnej legitimácie pritom vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Za toho stavu súd
dospel súd k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné zamietnuť aj z toho dôvodu, že v priebehu vedenia

súdneho sporu žalovaný stratil pasívnu vecnú legitimáciu a žalobkyňa na tento stav procesne nijako
nezareagovala. Súd taktiež pripomína, že na pojednávanie konané dňa 25. októbra 2017 predvolal
advokátku žalobkyne, advokáta žalovaného a znalca Ing. Kamenského, pričom na toto pojednávanie
sa dostavili žalovaný, advokát žalovaného a znalec. Advokátka žalobkyne, ktorej bolo predvolanie
na pojednávanie doručené dňa 27. septembra 2017 sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju

neprítomnosť včas neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenia pojednávania.
Dodatočne, dňa 26. októbra 2017 doručila advokátka žalobkyne súdu ospravedlnenie z neúčasti na
pojednávaní, čo zdôvodnila tým, že v kalendári a záznamníku mala uvedený nesprávny termín na
27. októbra 2017. Súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa pri neúčasti svojej advokátky objektívne
nemohla nasúdom zistenústratupasívnejvecnejlegitimácienastranežalovanéhoadekvátneprocesne

zareagovať (t.j. návrhom na zmenu na strane žalovaného podľa § 80 C.s.p.) , musí niesť procesný
následok v podobe zamietnutia jej žaloby práve žalobkyňa. Pokiaľ sa advokátka žalobkyne pri podaní
žaloby predložením plnomocenstva zo dňa 5. apríla 2011 prihlásila vo vzťahu k súdu ku svojej
odbornosti advokáta, súd v zmysle ustanovenia článku 11 ods. 3 C.s.p. predpokladal, že advokátka
žalobkyne mala v dobe od 31. augusta 2017 do 25. októbra 2017 dostatok času na to, aby si z verejne

prístupných registrov v rámci prípravy na pojednávanie zistila, že nastala právna skutočnosť, s ktorou
sa spája prevod povinností, o ktorých sa koná a mohla v mene žalobkyne navrhnúť, aby do konania
na miesto žalovaného vstúpila jeho dcéra, na ktorú boli tieto povinnosti prevedené.16 Vo výroku v bode III. rozsudku súd v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa
domáhal deklarovania tej skutočnosti, že Okresný úrad P. katastrálny odbor zapíše zmenu vlastníckeho
práva v jeho prospech do katastra nehnuteľností, podľa hranice prechádzajúcej bodmi 1-7-6-5-8 z

grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing. Radovana Kamenského zamietol, ako nadbytočnú a
nedôvodnú. Súd dospel k záveru, že v spore o priebehu vlastníckej hranice pozemku sa žalobca môže
žalobou za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať buď
vyprataniapredmetnejčastipozemkužalovaným,alebourčenia,žepozemok vymedzenýgeometrickým
plánom,resp.jehočasť,jevjehovlastníctve.Otázku,kadiaľvedúhranicepozemkov, určeniavlastníctva

ktorých sa žalovaný v posudzovanej veci domáhal, súd pritom posudzoval ako otázku prejudiciálnu,
pričom dospel k záveru, že v posudzovanej veci bola táto prejudiciálna otázku v plnej miere
zodpovedaná v geometrickom pláne Ing. Radovana Kamenského číslo 6C/133/2011 zo dňa
22.6.2016, úradne overeného dňa 28.8.2017, o ktorom súd v už v bode I. výroku rozsudku rozhodol,
že tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Zároveň súd pripomína, že súdne rozhodnutie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností

(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 Cdo 163/2005), čo nepochybne vyplýva
aj z ustanovenia § 21 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.
Keďže súd už vo výroku I. rozsudku rozhodol, že geometrický plán Ing. Radovana Kamenského číslo
6C/133/2011 zo dňa 22.6.2016, úradne overený dňa 28.8.2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozsudku, a rozsudok bude po nadobudnutí právoplatnosti zaslaný Okresnému úradu Senec na zápis

vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, bolo podľa názoru súdu nadbytočné opakovane
tieto skutočnosti deklarovať v zmysle žalobcom požadovaného určenia aj v ďalších výrokoch rozsudku.

17 O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore
úspešnému žalovanému priznal voči v spore neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100,00%. O konkrétnej výške nároku žalovaného na náhradu trov konania bude v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18 V priebehu konania vznikli štátu trovy konania, ktoré pozostávali zo sumy (nepokrytej preddavkami

strán) znaleckej odmeny, ktorú súd zaplatil znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov, keďže
suma preddavkov zložených stranami na trovy znaleckého dokazovania bola na vyplatenie celkovo
priznanej znaleckej odmeny nepostačujúca. O nároku štátu na náhradu trov súd rozhodol podľa čl. 4
ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že pokiaľ v C.s.p. absentuje ustanovenie o tom, ako má byť
rozhodnuté o trovách konania štátu, ktoré v priebehu sporu štát zaplatil, zvolil by súd, pokiaľ by bol

sám zákonodarcom, právnu normu nasledovného znenia: „Štát má podľa pomeru úspechu strán vo
veci proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil.“; nakoľko takáto právna norma je nielen
v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, ale aj v súlade s princípom, na ktorom spočíva C.s.p.
(§ 255), pričom výsledkom jej použitia bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
tak stav a poznatky právnej náuky, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V

spore bola v plnej miere neúspešná žalobkyňa, preto súd priznal štátu proti neúspešnej žalobkyni nárok
na náhradu trov konania. O konkrétnej výške nároku štátu na náhradu trov konania bude v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.