Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/230/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7117224019.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. S., bývajúcej v A. Ž.G., H. X, zastúpenej JUDr.
RudolfManik,PhD.,MBA,MHA-ADVOKÁTs.r.o.,sosídlomvKošiciach,Masarykova2,protižalovaným
1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 2, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kopčianska 10, zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Kopčianska 10, 3/ T. W.E., bývajúcemu v A. Ž., Š. XX, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/38/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 25. septembra 2019, sp. zn. 11Co/226/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom z 25. mája 2018,
č. k. 12C/38/2017-100 v spojení s opravným uznesením z 28. februára 2019, č. k. 12C/38/2017-200
zamietol žalobu o určenie, že dražba nehnuteľností, zapísaných na katastrálnom odbore Okresného
úradu Trebišov, obec A. Ž., v katastrálnom území A. Ž., na liste vlastníctva č. XXX, ako rodinný dom,
súpisné číslo 16, na H. X v A. Ž., nachádzajúci sa na parcele registra „C“ číslo XXX, parcela registra

„C“ číslo XXX, vedená ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1107 m2 a parcela registra „C“
číslo XXX/X, vedená ako záhrady o výmere 1825 m2 zo dňa 29. septembra 2017 je neplatná (výrok I.).
Žalovaným 1/, 2/ a 3/ (ďalej aj „žalovaní“) priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v 100 %
výške (výrok II.). Pôvodný žalobca, ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE - KONKURSVERWALTER MANIK
k. s., ako správca konkurznej podstaty sa domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľností z dôvodu,
že po vyhlásení konkurzu na majetok P. S. a zaradení nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty,

ktorú skutočnosť správca zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 25. augusta 2017, bolo povinnosťou
žalovaného 2/ upustiť od dražby a z dôvodu, že mu ako správcovi neboli doručované žiadne písomnosti
o priebehu dražby. Po vykonaní dokazovania na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval
ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“), § 166c ods. 1 písm. c/ a ods. 2, § 167g, §

167h ods. 3, § 167k ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) a § 34 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“) a dospel
k záveru, že vyhlásenie konkurzu na majetok P. S. nebránilo v konaní dražby nehnuteľností v zmysle
ustanovenia § 167g zákona č. 7/2005 Z.z. Nakoľko žalovaný 1/ si ako zabezpečený veriteľ pohľadávku

v konkurze neprihlásil, podľa ustanovenia § 167k ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. nehnuteľnosti nemohli
tvoriť konkurznú podstatu. Súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnený ani dôvod neplatnostidražby spočívajúci v nedoručovaní písomností správcovi o priebehu dražby, pretože svoje tvrdenie nijak
nekonkretizoval.Okresnýsúdžalobenevyhoveltiežzdôvodunedostatkuvecnejlegitimácie,vyvolaného
podľa jeho názoru tým, že konania sa nezúčastnil tiež P. S., ktorý bol pred udelením príklepu na dražbe

spoluvlastníkom nehnuteľností. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 v
spojení s ust. § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. septembra
2019, sp. zn. 11Co/226/2019 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu ADMINISTRATEUR

JUDICIAIRE-KONKURSVERWALTER MANIK k. s., vstúpila P. S. (výrok I.), potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie (výrok II.), žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ 100 % trov odvolacieho
konania (výrok III.), vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/ žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (výrok IV.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pripustil zmenu
subjektov na strane žalobcu v súlade s ustanoveniami § 80 ods. 1 a 2 CSP, na základe návrhu žalobcu,
za súhlasu P. S. a po zistení, že v obchodnom vestníku bolo zverejnené oznámenie o skončení

konkurzu, následkom čoho sa konkurz zrušil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie,
že dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie okresného súdu, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne
správne a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania oboma
procesnými stranami. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc na podstatné

tvrdenia žalobkyne v odvolaní odvolací súd dodal, že predmetom odvolacieho prieskumu bola správnosť
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nakoľko žalobkyňa za dôvod neplatnosti dražby
označilaporušenieustanovenia§19ods.1písm.e/zákonač.527/2002Z.z.,ukladajúcehodražobníkovi
povinnosť upustiť od dražby (tiež) v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok vlastníka predmetu
dražby. Odvolací súd uviedol, že okresný súd v okolnostiach prípadu správne usúdil, že na majetok

P. S. bol vyhlásený osobitný druh konkurzu v rámci jej oddlženia, ktorý podlieha komplexnej úprave v
štvrtej časti zákona. č. 7/2005 Z.z., z ktorej explicitne vyplýva, že majetok dlžníka, na ktorom viaznu
zabezpečovacie práva oddlžovaciemu konkurzu zásadne nepodlieha a že jeho zaradenie do konkurznej
podstaty nie je daný zápisom do súpisu konkurznej podstaty správcom a prípadným vylúčením z takého
súpisu rozhodnutím súdu na podklade excindačnej žaloby, ale je dôsledkom zákonom predpokladanej

skutočnosti, ktorou je prihlásenie sa do konkurzu prednostným zabezpečeným veriteľom. Z toho je
potrebné vyvodiť, že pre zaradenie zaťaženého majetku do konkurznej podstaty je v oddlžovacom
konkurze zápis do súpisu konkurznej podstaty správcom právne bezvýznamnou skutočnosťou. Za ešte
podstatnejšie odvolací súd považoval ustanovenie § 167k ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého
ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno

predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok
prestane podliehať konkurzu, vyplýva, že ani prípadné zaradenie zaťaženého majetku do konkurznej
podstaty nebráni výkonu zabezpečovacieho práva. Odvolací súd na podklade svojich úvah uzavrel,
že zápis zaťaženého majetku do konkurznej podstaty oddlžovaného dlžníka je právne bezvýznamný
nielen pre zaradenie toho majetku do konkurznej podstaty, ale aj pre jej vylúčenie z konkurznej

podstaty následkom pristúpenia k výkonu zabezpečovacieho práva zabezpečeným veriteľom v zmysle
ustanovenia § 167k ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. Ďalej uviedol, že § 167g veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z.
je zároveň explicitne upravené, že ak dražbu navrhla osoba, ktorá vykonáva záložné právo, vyhlásenie
(oddlžovacieho) konkurzu nebráni v konaní dražby, čo samo o sebe vyvracia správnosť ďalšieho
nosného názoru odvolateľa, že žalovaný 2/ mal povinnosť od konania dražby upustiť už len preto, že na

majetok P. S. bol vyhlásený konkurz. Pokiaľ odvolateľka vychádzala z úpravy § 19 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 527/2002 Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné toto zákonné ustanovenie vykladať v tom
zmysle, že povinnosť dražobníka upustiť od dražby sa vzťahuje výlučne na prípad vyhlásenia konkurzu
na majetok vlastníka predmetu dražby podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z. z. a nie na oddlžovací
konkurzpodľačastištvrtejtohtozákona,právektorýbolnamajetokP.S.vyhlásený.Onárokunanáhradu

trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie,
prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Mala teda za to,
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnom konaní uniesla dôkazné bremeno,
ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania vyhlásenia dražby z 29. septembra 2017
za neplatnú už len z titulu predaja nehnuteľnosti úpadcu dražobníkom počas jej zápisu v konkurznejpodstate. Nemožno si podľa žalobkyne osobovať právo a tvrdiť, že niečo patrí alebo nepatrí do konkurzu;
keď správca spíše nejaký majetok do konkurznej podstaty, tento majetok tam patrí kým sa nepreukáže
opak. Práve na vyvrátenie pochybnosti o zapísaní nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty zriadil

zákon č. 7/2005 Z.z. inštitút námietky tretích osôb proti tomuto zápisu uplatnenej u správcu a inštitút
excindačnej žaloby podanej proti správcovi o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty v prípade
nevyhovenia námietkam týchto tretích osôb, čo v danom prípade nenastalo. Dovolateľka považovala
za nesprávny záver odvolacieho súdu, že pre zaradenie zaťaženého majetku do konkurznej podstaty
je v oddlžovacom konkurze jej zápis do súpisu konkurznej podstaty správcom právne bezvýznamnou

skutočnosťou a upustiť od dražby by z tohto dôvodu nemal dražobník pri oddlžovacom konkurze v
zmysle IV. hlavy zákona. Podľa názoru dovolateľky vždy treba prioritne riešiť otázku, či je predmet
dražby zapísaný v súpise konkurznej podstaty a nie či je tento zápis oprávnený. V tejto súvislosti
poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok z 20. novembra 2014 sp. zn.
21Cdo/953/2014, rozsudok z 9. apríla 2015 sp. zn. 21Cdo/1506/2014). V závere dovolania uviedla, že
dražba sa realizovala počas konkurzu žalobkyne na základe dávno premlčanej pohľadávky veriteľa a

tieto skutočnosti vrátane zápisu nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty žalobkyne odôvodňujú
vyhlásenie dražby za neplatnú. Z uvedených dôvodov žiadala dovolací súd, aby napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie resp. zmenil
rozsudok odvolacieho súdu, vyhovel žalobe a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň
požiadala o odklad vykonateľnosti i právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 CSP do

rozhodnutia dovolacieho súdu. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa žalobkyňa uviedla, že sa žalovaný
3/ ako vydražiteľ domáha vypratania nehnuteľností, ktoré žalobkyňa so svojou rodinou obýva a inú
možnosť bývania nemá zabezpečenú, vzhľadom na a navyše v danej veci navyše nejde o rozhodnutie,
ktoré ukladá povinnosť plniť, preto možno návrhu na odklad jeho právoplatnosti vyhovieť.

4.1. Žalovaný 1/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu a navrhol, aby
dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Žalovaný 1/
poukázal na porušenie zákonných ustanovení zo strany správcu, keďže v danom prípade vôbec
nebol oprávnený predmetnú nehnuteľnosť zapísať do konkurznej podstaty. Konanie správcu v rozpore

so zákonom nemôže byť pričítané na ťarchu žalovaného 1/ a znemožniť mu výkon jeho práv, t.j.
zabezpečený veriteľ bol naďalej oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z
predmetu zabezpečovacieho práva, keďže v zmysle § 167g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásenie
konkurzu nebráni v konaní dražby. Za rovnako absurdné považoval, aby sa žalobkyňa bránila tým, že
pokiaľ je nehnuteľnosť zapísaná do súpisu konkurznej podstaty, je oprávnený s týmito nehnuteľnosťami

nakladať len správca. Žalovaný 1/ rovnako nepovažoval vo vzťahu k predmetu konania za dôvodnú
argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa jej obydlia, nakoľko je zrejmé, že v prípade, ak by aj nehnuteľnosť
speňažoval v konkurze správca, žalobkyňa by bola povinný nehnuteľnosť vypratať a skutočnosť, že
nehnuteľnosť je obydlím žalobkyne by v tomto smere nebola relevantná.

4.2. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v dovolaní, nakoľko
vyplývajú z nepochopenia zámeru zákonodarcu pri novelizácii oddlženia fyzických osôb a z nesprávnej
aplikácie zákona č. 7/2005 Z.z. Žalobkyňa prezentuje svoj výklad, resp. svoju zaužívanú prax pri
postupe správcu konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré však nepodložila uvedením
konkrétnych ustanovení zákona, možno aj z dôvodu, že tie, ktoré by podporovali jej názor a výklad, sú

uvedené v II. hlave zákona a nie v IV. hlave - oddlženie, podľa ktorých sa malo postupovať v prípade
konkurzného konania žalobkyne. Žalovaný 2/ uviedol, že vychádzal priamo z ustanovení zákona č.
7/2005 Z.z., z ktorých vychádza aj podľa jeho názoru správny právny záver rozhodnutia okresného súdu
podporený právnym názorom odvolacieho súdu. K prípustnosti dovolania žalobkyne z dôvodov podľa §
421ods.1písm.a/ab/CSPuviedol,žemedzižalobkyňouuvádzanýmirozsudkami aprejednávaným

prípadom absentuje legislatívna spojitosť a navyše nejde o rozhodnutia, ktoré by sa týkali rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu s pôsobnosťou na území SR. Na základe uvedeného žiadal, aby dovolací súd
dovolanie zamietol a žalobkyňu zaviazal uhradiť mu náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Pre obidve procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP
pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku
zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia

môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom
zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja
od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona
o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných
ustanovení).

11. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť (a
označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom
odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a napokon uviesť, ako by mala byť táto

otázka správne riešená. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,
by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom, ktorú dovolací súd vo svojej
rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

12. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku alebo v prípade dovolacieho dôvodu

podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa
jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach
(predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na
mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd a v

súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa
týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen
(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj
(konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová
J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.

H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, sp. zn. 3Cdo/28/2017).

13. Podľa názoru žalobkyne je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, resp. § 421
ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vyhlásenia dražby nehnuteľností dňa29. septembra 2017 z titulu predaja nehnuteľností úpadcu dražobníkom počas zápisu nehnuteľností do
súpisu konkurznej podstaty žalobkyne. Mala za to, že vždy treba prioritne riešiť otázku, či je predmet
dražby zapísaný v súpise konkurznej podstaty a nie či je tento zápis oprávnený.

14. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,
odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

15. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018
patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,

alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí

a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

16. Pod pojem ustálenej súdnej praxe a pod pojem dovolací súd v zmysle § 421 ods. 1 CSP teda
nemožno zahrnúť rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/953/2014 a sp. zn.
21Cdo/1506/2014, na ktoré dovolateľka poukázala vo svojom dovolaní. V dovolaniach, prípustnosť
ktorých je vyvodzovaná z tohto ustanovenia, nemožno preto (úspešne) poukazovať na rozhodnutia
uvedeného súdu. Pokiaľ je riešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odlišné od riešení

danej otázky týmto súdom, nemôže ísť o „odklon“ relevantný v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (viď
3Cdo/204/2018).

17. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku
kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd

akonajvyššiasúdnaautoritatútootázkuvyriešil.Právnaúpravaúčinnáod1.júla2016dávadovolaciemu
súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ
riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej
činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci
odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421

CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,
že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite
doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky
a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.

18. Z obsahu dovolania žalobkyne odôvodneného § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP je zrejmé, že
žalobkyňa uviedla všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo v konaní
pred odvolacím súdom, avšak nekonkretizovala právnu otázku, na riešení, ktorej založil odvolací
súd svoje rozhodnutie a neoznačila žiadne konkrétne rozhodnutie, stanovisko, judikát Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu) od záverov, ktorého sa

odvolací súd odklonil, ani nevysvetlila potrebu, aby dovolací súd takúto otázku vyriešil. Dovolateľka
konštatovala nesprávne právne posúdenie veci súdmi oboch nižších inštancií v otázke neplatnosti
dražby nehnuteľností žalobkyne zapísaných do súpisu konkurznej podstaty, v čom konkrétne sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. akú právnu otázku je
potrebné vyriešiť v dovolaní neuviedla. Žalobkyňa týmto argumentom vyjadrila len svoj nesúhlas s

právnym posúdením a postupom odvolacieho súdu. Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalobcu
o nesprávnosti skutkových záverov odvolacieho súdu je preto neopodstatnená a nespôsobilá založiť
prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ resp. b/ CSP. Samotné polemizovanie dovolateľky
s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebokritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ resp. b/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).

19. Dôvodom pre odmietnutie dovolania je skutočnosť, že dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod nebol
vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľka totiž označila
za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, resp. § 421 ods.
1 písm. b/ CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP

neboli splnené, keď žalobkyňa v dovolaní neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne
názory,odktorýchsaodvolacísúdodklonilazaujalinýprávnynázor,nežakývkonkrétnejprávnejotázke
zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach a rovnako neuviedla konkrétnu právnu otázku a neuviedla,
prečo zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na jej riešenie. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol
žalobkyňou vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti považuje
CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.

20. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, v ktorom namietala nesprávne právne
posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie,
v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

21. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok
pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto
v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. 4Cdo/144/2019,
4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020, 9Cdo/184/2020).

22. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalovaných 1/ a 2/ v dovolacom konaní, ktorým
priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.