Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. september 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/271/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233149
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4113233149.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobkýň: 1. H. H., bytom V. XX/XX, X.,

zastúpená: Advokátska kancelária Motyčka, s. r. o., Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 53503007,
2. U. L., bytom O. XXX/XX, X., proti žalovaným: 1. Y. J., bytom V., XX/XX X., 2. H. P., P. XX, X., zastúpení:
JUDr. Mária Jakubíková, Fr. Mojtu 43, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a odvolacím súdom v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je žaloba doručená súdu dňa 01.10.2013, ktorou sa žalobkyne v 1. a 2. rade

domáhali určenia, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. G. „C“ KN parc. č.XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, „C“KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 51 m2
a „C“ KN parc. č.XXXX/X orná pôda o výmere 30 m2 tak, ako sú tieto vyznačené v GP č. XXX/XXXX
zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A.. V. R., úradne overeným Správou katastra Nitra dňa 04.12.2012
pod číslom XXXX/XX v podiele 2/3-iny a určenia, že žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľností
v kat. úz. G. „C“ KN parc. č.XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, „C“ KN parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 51 m2 a „C“ KN parc. č.XXXX/X orná pôda o výmere 30 m2 tak, ako

sú tieto vyznačené v GP č. XXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A.. V. R., úradne overeným
Správou katastra Nitra dňa 04.12.2012 pod číslom XXXX/XX v podiele 1/3-iny na skutkovom základe,
že žalobkyne v 1. a 2. rade sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz.
G., zapísané na Správe katastra Nitra v LV č. XXXX ako „E“ KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
176 m2 pod B1 na žalobkyňu v 1. rade v podiele 1/3-ina a pod B3 na žalobkyňu v 2. rade v podiele
16/24-ín. Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G.,
zapísaných na Správe katastra Nitra v LV č. XXX v kat. úz. G. „C“KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 713 m2 a „C“KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 653 m2 v podiele 1/1 a
žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných
na Správe katastra Nitra v LV č. XXXX v kat. úz. G. „C“ KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
235 m2 v podiele 1/1. Časť parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade sa nachádza
na vyššie uvedených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade. Uvedené vyplýva aj
z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 29.10.2012, ktorý
konštatoval, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parcely určeného operátu č. XXXX/X. Keďže

zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k posunutiu hranice v neprospech výmery žalobkýň v 1. a
2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade neboli ochotní situáciu riešiť, nechala žalobkyňa v 1. rade vyhotoviť
geometrický plán GP č. XXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 vyhotovený A.. V. R., za účelom presného určenia
skutočnej hranice medzi nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade a nehnuteľnosťami vovlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Geometrickým plánom bola z parciel, ktoré sú omylom zapísané
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, vyčlenená časť, na ktorej sa nachádza parc. č. XXXX/X.
Žalovaných v 1. a 2. rade oboznámili s týmto geometrickým plánom, opätovne ich vyzvali na doriešenie

situácie, avšak bezvýsledne. Žalobkyne v 1. a 2. rade uviedli, že majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keď z geometrického plánu, ako aj listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parc.
č. XXXX/X a časť tejto parcely, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade je súčasne zapísaná
pod parcelami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Na pojednávaní dňa 27.03.2014 sa súd prvej

inštancie oboznámil s obsahom spisu. Pôvodný zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade uviedol, že žalovaní
v 1. a 2. rade v roku 2010 a 2011 postavili plot, ktorým sa posunuli do parciel žalobkýň v 1. a 2. rade.
Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že plot sa začal stavať v roku 2011. Žalovaná v 1. rade vo
výpovedi uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť, ďalej uviedla, že podľa jej názoru k posunu došlo v
roku 1971, kedy jej rodičia stavali rodinný dom, v ktorom býva žalobkyňa a jej matka, plot bol postavený
okolo roku 1970, ide o starý plot. Sama je vlastníčkou plotu, múrik a stĺpiky boli vysadené ako pôvodne

a ona vymenila pletivo asi pred 10 alebo 11 rokmi. Býva s matkou v rodinnom dome. Žalovaný v 2.
rade na jej pozemku vykonal bagrovanie za účelom vytvorenia ryhy, do ktorej bolo uložené vedenie
plynu, elektriny, vodovodného potrubia, pri bagrovaní starý plot nebol poškodený. Žalovaný v 2. rade
vo výpovedi uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, ďalej uviedol, že stavia rodinný dom v zadnej časti
pozemku parc. O., z pôvodnej parcely č. XXXX/X boli GP A.. M. vytvorené parc. č. XXXX/X a XXXX/X,

nadobudol parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X titulom darovacej zmluvy Y Je vlastníkom parc. č. XXXX/
X a č. XXXX/X od roku 2010, sporný plot je starým plotom, bol postavený okolo roku 1970, potvrdil, že
vykopal bagrom ryhu v roku 2011, do ktorej vložil vodovodné, kanalizačné, elektrické, plynové potrubie.
Bol názoru, že žalobkyniam nezaberá žiadnu plochu, lebo plot bol postavený v roku 1970. Je mu známe,
že žalovaná vymenila staré pletivo. Na pojednávaní dňa 22.05.2014 sa súd prvej inštancie oboznámil

s obsahom spisu. Pôvodný zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe s
poukazom aj na obsah listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. S.-XXXX/XXXX-XXX zo dňa
29.10.2012, keďže žalovaní v 1. a 2. rade nemohli byť dobromyseľní. K zmene hraníc došlo v roku
2010 GP A.. M. a začatím konania X XXX/XXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedli, že
parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X slúžia ako prístupová cesta k 1620/4, 1620/3, že na parc. č.

XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X sú uložené prípojky (plynová, elektrická, vodná, kanalizačná, podzemné
elektrické vedenie), ktoré boli vytvorené v roku 2010. Výstavba rodinného domu začala v roku 2010,
ktorý nie je dokončený a skolaudovaný. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vzdialenými príbuznými. Súd prvej
inštancie vo veci doplnil dokazovanie výsluchom svedka A.. V. R., ktorý vypovedal, že novovytvorená
p. č. XXXX/X bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXX/X LV č. XXX, novovytvorená parcela č. XXXX

bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXX/X LV č. XXX a novovytvorená parcela č. XXXX/X z pôvodnej
pozemnoknižnej parcely XXXX/X LV č. XXXX. Pôvodne horeuvedené pozemky zamerala A.. F. M., ktorá
podala žiadosť o vykonanie opravy, ktorá vec sa riešila na katastri ako posunutie hranice do pozemku
žalobkýň v 1.a 2. rade. Na pojednávaní dňa 17. júna 2014 sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom
spisu a doplnil dokazovanie výsluchom svedka A.. F. M., ktorá uviedla, že vyhotovila GP č. XX/XXX dňa

21.09.2010, pričom vychádzala z predchádzajúceho GP, ktorý vyhotovila G. a dňa 05.08.2010 podala
písomnúžiadosťoopravechybynakatastri,akoajA..V.R..Napojednávanídňa04.12.2014sasúdprvej
inštancie oboznámil s obsahom spisu a doplnil dokazovanie výsluchom svedka A., ktorá vypovedala
ohľadom technického stavu sporných pozemkov. Svedkyňa potvrdila, že v rámci role bola vytvorená
parcela O. výmera 402 m2. Starý stav: parcela E 1624/1 výmera 402 m2 - nový stav parcela určeného

operátu č. U má teraz zníženú výmeru na 176 m2 (teda pôvodná výmera 402 m2 bola znížená na
176 m2). Rozdiel medzi pôvodnou výmerou 402 m2-176m2 = 226 m2, a podľa nej je parcele O.. Nová
parcela E XXXX/X pôvodná výmera 402 m2 vznikla z pozemnoknižnej parcely č. XXXX, vložka 2006 k.
ú. G.. Na nariadenom pojednávaní dňa 07.01.2016 sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom spisu
a doplnil dokazovanie výsluchom svedka A.. C. E., ktorý vypovedal o technickom stave pozemkov a

to, že vychádzajúc z GP A.. R. je zrejmé, že časť pôvodnej parcely XXXX odišla do novovytvorených
parciel č. XXXX/X, XXXX/X a 1620/3, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Plán A.. H. je
chybný. Sporná výmera v GP A.. R. je teraz zahrnutá do nových parciel XXXX/X a XXXX/X a XXXX/
X. Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade na pojednávaní trval na podanej žalobe, žalovaní v 1. a 2.
rade uviedli, že sa nevedia vyjadriť, či žiadajú žalobu zamietnuť alebo žalobe vyhovieť. Následne súd

prvej inštancie vyhlásil rozsudok č. k. 15C/271/2013 - 155 z 28.01.2016, ktorým žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a zároveň zaviazal žalovaných nahradiť žalobkyniam trovy konania v plnom rozsahu.2. Predmetný rozsudok prvej inštancie v zákonnej lehote napadli odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade
z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná
náhradu trov konania. Uviedli, že sú názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný
a nepreskúmateľný. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek vysvetlenie postupu
a zdôvodnenie jeho rozhodnutia. Citovaný rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení
§ 157 ods. 1, 2 OSP. Úvahy súdu prvej inštancie o vzťahu medzi zisteným skutkovým vzťahom a

vykonaným dokazovaním sú veľmi stručné, z ktorých vôbec nevyplýva, ako súd vec právne posúdil.
Súd síce konštatuje, že vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, ktorý bližšie popisuje, avšak z
odôvodnenia rozhodnutia je možné vyčítať len genézu technických meraní a zmien hraníc žalovaných
nehnuteľností. Súd opomenul uviesť právnu stránku daného prípadu, vlastnícke tituly strán sporu k
sporným nehnuteľnostiam a čo je najpodstatnejšie chýba právna argumentácia, ktorá by zdôvodňovala
odstránenie duplicity vlastníctva tým, že nehnuteľnosti boli určené do vlastníctva žalobkýň. Napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie porušuje ich základné právo na spravodlivý proces, nakoľko im
neposkytuje odpoveď na základnú otázku, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s
poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedli, že s odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie nevyplýva, akými ustanoveniami zákona, príp. ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi sa riadil súd pri svojom rozhodovaní o priznaní vlastníckeho práva žalobkyniam a odňatí
vlastníctva žalovaným. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na
otázku,prečoprišliovlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiam,keďichminimálneodroku1970,resp.
ich právni predchodcovia užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné bez toho, aby boli vo svojej

nepretržitej držbe niekým rušení. Nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol podkladom pre vytýčenie hraníc ich pozemkov a pre osadenie oplotenia,
ktoré do roku 2012 nikto nikdy nespochybňoval. Tieto skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní vôbec
nebral do úvahy. Podľa ich názoru z vykonaného dokazovania vyplynul skutkový záver, že žalovaná
v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. parc. č.

XXXX/X, parc. č. I./X a stavby dom súp. č. XX na parcele č. XXXX/X v celosti a žalovaný v 2. rade je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. G., parc. č. XXXX/X v celosti.
Tietonehnuteľnostibolivytvorenézpôvodnýchpozemnoknižnýchparcielč.XXXXač.XXXXvedenýchv
pozemnoknižnej vložke č. XXX. Nehnuteľnosti si dali zamerať ešte rodičia žalovanej v 1. rade za účelom
vytvorenia jedného stavebného pozemku. Vyššie citovaný geometrický plán č. XXX-XXX-XX vyhotovila

A.. H. v roku 1970, bol smerodajný pre ich právnych predchodcov pri vytvorení faktickej hranice medzi
existujúcimi pozemkami v prírode reálne vyčlenenými. Betónový základ oplotenia bol osadený v 70-tych
rokoch minulého storočia a je dodnes súčasťou oplotenia medzi ich pozemkami. Žalovaná v 1. rade
vstúpila do držby sporných nehnuteľností ako sú v súčasnej dobe oplotené v roku 1983 po smrti svojho
otca titulom dedenia podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. G Časť nehnuteľností a to novovytvorenú

parc. č. XXXX/X následne darovala príbuznému, žalovanému v 2. rade, ktorá bola odčlenená od parc. č.
1620/2 GP č. 25/2010 vyhotoveným A.. F. M. dňa 21.09.2010, ktorým GP sa vyznačil aj rozsah vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a dopravnými prostriedkami cez parc. č. 1620/1 a parc.
č. 1620/2 zriadeného v prospech vlastníka parc. č. XXXX/X. G. zmluva bola zavkladovaná pod č. V
XXX/XX-XX/XX. Žalovaný v 2. rade si spolu s manželkou postavili na parc. č. XXXX/X rodinný dom s.č.

801, ku ktorému vedie jediná prístupová cesta v rozsahu vyznačenom v GP č. XX/XXXX v šírke 3 metre
cez parcely vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Iný prístup k nehnuteľnostiam neexistuje. Až do roku
2012 nikto nespochybňoval priebeh hraníc medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalobkýň.
Súd prvej inštancie túto otázku v rámci vykonaného dokazovania vôbec neriešil, napriek tomu že na
okolnosti vstupu do držby žalovaných nehnuteľností upozorňovali. Ani v rámci odôvodnenia rozhodnutia

sa súd nevysporiadal s otázkou vlastníckeho práva žalobkýň, ale ani žalovaných. Potom na základe
vykonaných dôkazov je možné dospieť k záveru, že ak aj boli nehnuteľnosti v roku 1970 zamerané
nesprávne, vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mohli nadobudnúť priamo zo zákona titulom
vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Boli názoru, že súd vec nesprávne právne posúdil
tým, že vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti mali v oprávnenej držbe od roku

1970, vrátane oprávnenej držby ich právnych predchodcov. Boli názoru, že žalované nehnuteľnosti
vydržala žalovaná v 1. rade k 01.01.1992. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Českej republiky v otázke vydržania časti cudzieho pozemku, napr. sp. zn. 22Cdo XXXX/XXXX, kde
vyslovil právny názor, že ak nadobudne niekto pozemok a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľnéhoomylu (vyvolaného napr. tým, že mu prevodca odovzdá pozemok v hraniciach ako ho užíval sám),
uchopil i držby časti susedného pozemku, bude držiteľom oprávneným a jeho držba môže vyústiť do
vydržania.Obdobnejudikovalvosvojomrozhodnutísp.zn.22CdoXXXX/XX.Žalovanízároveňnamietali

nesprávne vyčíslenie trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia žalobkýň. Žalobkyne v
1. a 2. rade sa vyjadrili k podanému odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade tak, že navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov konania. Uviedli, že žalovaní
namietali nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že sporné
nehnuteľnosti mali v oprávnenej držbe od roku 1970 s poukazom citovanú na judikatúru Najvyššieho

súdu Českej republiky, avšak v danej veci sa o takýto judikovaný prípad nejedná. Právny predchodca
žalovaných J., otec žalovanej v 1. rade ako obdarovaný nadobudol podiel XXXXX/XXXXX na parc. č.
1620 titulom darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.1972 s jeho matkou H. J., rod. H. ako darkyňou.
Podiel XXXX/XXXXX bol už v tom čase v jeho vlastníctve, tzn. že na základe darovacej zmluvy sa mal
stať vlastníkom tejto parcely v celosti. Z uvedeného je zrejmé, že v čase daru, keďže J. J. bol podielovým
spoluvlastníkom, veľmi dobre vedel, akú výmeru má predmetná parcela. Je preto logické, že ak sa mu

výmera v dôsledku darovacej zmluvy a GP vyhotoveného v súvislosti s darovacou zmluvou zvýšila o 147
m2, nemohol byť dobromyseľný, keďže vlastníctvo vo výmere 147 m2 nenadobudol žiadnym zákonným
spôsobom. Pokiaľ by tvrdili žalovaní, že túto výmeru 147 m2 nadobudol z titulu darovacej zmluvy, toto
tvrdenie neobstojí, pretože nikto nemôže na nikoho previesť viac, ako sám vlastní. Podľa tejto darovacej
zmluvy mala mať parcela č. XXXX výmeru 1766 m2 na základe GP č. XXX-XX-XX zo dňa 28.10.1970

vyhotoveného A.. O. (teraz H.). Z GP je zrejmé, že parc. č. XXXX mala pôvodne výmeru 1619 m2, na
základe tohto GP došlo k zväčšeniu výmery tejto parcely na úkor parc. č. XXXX, parc. č. XXXX. nebola
vo vlastníctve J., ani jeho matky H. J., ale ako vyplýva z GP bola vo vlastníctve doterajších vlastníkov,
ktorými boli v tom čase právni predchodcovia žalobkýň, výmera parcely č. XXXX sa zväčšila na úkor
parcely č. XXXX o výmeru 147 m2. Vzhľadom na uvedené muselo byť J. J. známe, že časť parcely o

výmere 147 m2 nemohol platne nadobudnúť do svojho vlastníctva a nemohol byť v žiadnom prípade
dobromyseľný,žejevlastníkomtejtočastiparcely.Keďžeakovyplývazdarovacejzmluvyvčasepodpisu
darovacej zmluvy mal J. J. postavený na tomto pozemku rodinný dom spolu so svojou manželkou,
teda minimálne v roku 1970, resp. 1972 mu muselo byť zrejmé, kde je skutočná hranica parcely č.
XXXX a že táto parcela bola GP neoprávnene zväčšená o časť vedľajšej parcely č. XXXX, ktorá jemu

ani jeho matke nepatrila. Podľa ustálenej judikatúry dobromyseľný držiteľ musí byť posudzovaný aj z
objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, má alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Uvedená skutočnosť musela byť známa tak J. J., ako aj
jeho manželke a dcére - žalovanej v 1. rade, ktorá mala v čase uzavretia darovacej zmluvy 16 rokov,

bývala s rodičmi v predmetnom rodinnom dome postavenom na parc. č. XXXX. Z toho je zrejmé, že
žalovaní nemohli nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu na základe vydržania.
Ďalej poukázali na výpoveď žalovanej v 1. rade, keď uviedla, že v rodinnom dome býva stále so svojou
matkou H. J.. V konaní bolo preukázané, že došlo k posunutiu hranice pozemkov v neprospech výmery
žalobkýň a v prospech výmery žalovaných tak, ako to vyplýva z GP Ing. R. celkom o 142 m2. Uvedená

skutočnosť bola preukázaná jednak GP A.. R., jeho výpoveďou na pojednávaní, v ktorej okrem iného
uviedol, že v konaní na Správe katastra Nitra došlo k zmenšeniu parcely č. XXXX, doslova sa prekreslila
hranica na základe žiadosti A.. M.. Zároveň poukázali aj na výpoveď A.. M., ktorá uviedla, že napriek
tomu, že podala žiadosť na kataster 05.08.2010, v ktorej žiadala vykonať opravu v súlade s GP Ing. O.
(H.), uviedla, že vychádzala z GP, ktorý vyhotovovala A.. O., t.j. z GP z roku 1970, avšak v závere uviedla

„nehovorím, že GP A. bol dobrý, ale podľa GP A.. H. - O. bolo založené vlastníctvo.“ O tom, že došlo
k posunutiu hranice pozemkov v neprospech výmery parciel žalobkýň a v prospech parciel žalovaných
svedčí aj výsluch A.. C. F., katastrálnej inšpektorky, ktorá uviedla, že rozdiel medzi výmerou parcely č.
XXXX/X, t.j. medzi starým stavom parcely o výmere 402 m2 a novým stavom parcely o výmere 176 m2
je práve v parcele žalovaných. Uvedené takisto vyplýva z konania vedeného na katastri pod X 429/2010

a to z grafického návrhu na opravu, z konania vedeného na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR,
odbor katastrálnej inšpekcie a zo zápisnice o prešetrení podania zo dňa 19.10.2012 S.-XXXX/XXXX-
XXX, z ktorej vyplýva, že Správa katastra opravila výmeru parcely č. XXXX/X bez prešetrenia správnosti
jej polohového určenia v grafickej časti registra ROEP, ktorý nesprávne identifikoval časť parcely do KN
parc. č. XXXX/X/X/X so založenými LV č. XXX na podklade GP A. z roku 1970, t.j. do parciel žalovaných.

Uvedené bolo potvrdené aj listom tohto úradu z 29.10.2012, v ktorom je uvedené, že bola vykonaná
nesprávna identifikácia parcely určeného operátu č. XXXX/X. Uvedené bolo potvrdené aj svedkom A..
C. E., odborným radcom katastrálny odbor - opravy GP, ktorý na pojednávaní uviedol, že časť pôvodnej
parcely č. XXXX odišla do novovytvorených parciel č.XXXX/X/X/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných.Sporná výmera GP A. je teraz zahrnutá do novovytvorených parciel č. XXXX/X/X/X. Žalovaní v 1. a 2.
rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcov tak, že nesúhlasili s tvrdením žalobkýň, že ich právny predchodca
Pavol Privalinec nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom aj žalovaných nehnuteľností. Z výpisu

pzkn. vl. č. XXX a z darovacej zmluvy zo dňa 01.03.1972 spísanej notárom Dr. F. do Notárskej zápisnice
sp. zn. XXX/XX, registrovanej ŠN v Nitre vyplývajú skutočnosti, že výmera parc. č. XXXX a č.XXXX
podľa pzkn. vl. č. XXX je spolu XXXX š. s., čo je XXXX m2. Na základe darovacej zmluvy č. NZ
XXX/XX sa stal J. J. výlučným vlastníkom parcely č. 1620 a č. 1621 v celosti. V darovacej zmluve sa
uvádza rovnaká výmera XXXX m2 s tým, že výmera parcely č. XXXX, ktorú mohol J. J. reálne užívať

bola 1766 m2. Celková výmera parcely č. XXXX, ktorej vlastníkom bol J., je podľa pzkn. vl. č. XXX
až 3762 m2. V GP č. XXX-XXX-XX zo dňa 29.10.1970 sa uvádza „identifikácia je obtiažna, pretože
časť pozemnoknižných parciel je združená v JRD“. Vzhľadom na skutočnosť, že darovacia zmluva bola
spísaná štátnym notárom a riadne zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Nitre a J. J. sa stal výlučným
vlastníkom výmery 5603 m2, teda výmery, ktorá zodpovedá stavu podľa výpisu pzkn. vl. č. 479 mali za
to, že pri vstupe do držby žalovaných nehnuteľností bol s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný a

jeho držba vyústila do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nakoľko žalovaná v 1. rade, ani jej
rodičia neboli dostatočne právne zdatní, avšak mali záujem na tom, aby mali nehnuteľnosti právne na
poriadku, parcely č. XXXX a č. XXXX si dali najskôr riadne zamerať, identifikovať v prírode a na základe
toho sa pred notárom spísala darovacia zmluva, podľa ktorej sa jej otec J. J. stal výlučným vlastníkom.
Skutočnosť, že v GP došlo k zabratiu z výmery susednej parcely č. XXXX, nemohla vyvolať v otcovi

žalovanej v 1. rade žiadne pochybnosti o tom, že je vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX, keďže
v samotnom GP sa uvádza, že identifikácia parciel bola obtiažna. Rovnako, ak by darovacia zmluva
nebola správna a prevádzalo by sa podľa nej viac ako patrilo darcovi, Stredisko geodézie by ju v tom
čase nezapísalo do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. XX/XX. Je nesporné, že
prvé merania, na základe ktorých dochádzalo k vytváraniu a zakresľovaniu hraníc pôvodných pozemno-

knižných parciel do verejných kníh, boli nepresné a každé ďalšie merania mali za následok posun nielen
hraníc pozemkov, ale aj zmenu vo výmerách jednotlivých parciel. Poukázali na znenie § 70 zákona č.
162/1995 Z. z. Ďalej uviedli, že svedok E., odborný radca katastrálneho úradu OÚ Nitra potvrdil, že v roku
1970 geodeti nedávali súradnice a že zrejme geodetka A.. O. išla do terénu a zamerala obvod parcely
č. 1620. Okrem toho boli nehnuteľnosti po zameraní GP v roku 1970 riadne ohradené a doposiaľ sa s

oplotením nehýbalo. Vymenilo sa len pletivo v roku 2011. Túto skutočnosť vie potvrdiť aj matka žalovanej
v 1. rade v čestnom prehlásení zo dňa 08.06.2016. Naviac v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v roku
1970 boli už nehnuteľnosti ohradené. Napriek tomu, že mala len 16 rokov a nebola pri jej spisovaní,
vedela, že nehnuteľnosti patria jej otcovi, boli zamerané, hranice boli vytýčené geodetkou a podľa
toho sa vybudovalo aj oplotenie, ktorého základy sú dodnes súčasťou nového oplotenia. V roku 1983

nehnuteľnostizdedila,vstúpiladoichoprávnenejdržby,nepochybovalaotom,žesastalaichvlastníčkou
tak, ako sa dodnes užívajú. Nie je logické, aby si na žalovaných nehnuteľnostiach zriaďovali prístupovú
komunikáciu a tieto ďalej previedla na žalovaného v 2. rade, ak by si bola vedomá skutočnosti, že
nehnuteľnosti jej v celom rozsahu nepatria. Súd mal na základe ich výpovedí posúdiť aj otázku vydržania
nehnuteľnosti zo strany otca žalovanej v 1. rade J. J., resp. zo strany žalovanej v 1. rade v zmysle novely

Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. XXX/XXXX Zb. účinnej od 01.04.1983, resp. zákona
č. XXX/XXXX Zb. účinnej od 01.01.1992, ako aj vo svetle vyvrátiteľnej právnej domnienky, že držba
je oprávnená. Žalovaná v 1. rade do držby sporných nehnuteľností vstúpila v roku 1983, jej otec J. J.
ešte v roku 1972. Držby nehnuteľnosti sa uchopil otec žalovanej na základe riadneho nadobúdacieho
titulu darovacej zmluvy, podkladom ktorej bol aj GP č. 762-520-70 zo dňa 29.10.1970. Keďže darovacia

zmluva bola štátnym notárstvom riadne zaregistrovaná, nikto z rodiny nemal pochybnosti o tom, že
vlastnícke právo patrí ich otcovi a to k pozemku, ktorý bol vytvorený práve spomínaným GP. Skutočnosti
na, ktoré sa žalobkyne vo vyjadrení odvolávajú, t.j. na GP A.. M., GP A.. R., príp. konanie na katastri pod
č. X XXX/XXXX, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva jej otcom,
resp. žalovanou v 1. rade, keďže vydržacia doba uplynula v roku 1982 až do roku 2011 ich v pokojnej

držbe nikto nerušil. Súd prvej inštancie sa otázkou vydržania vôbec nezaoberal, jeho rozhodnutie je
vecne nesprávne a pre absenciu dôvodov nepreskúmateľné. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa vyjadrili k
vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade tak, že ako už uviedli, z GP č. XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že na základe tohto GP došlo k zväčšeniu výmery parcely č. XXXX na úkor parcely č. XXXX a
tým, že parcela č. XXXX nebola vo vlastníctve J. J., ani jeho matky H. J., ale ako vyplýva z GP bola vo

vlastníctve doterajších vlastníkov, ktorými boli v tom čase právni predchodcovia žalobkýň. Skutočnosť,
že zmluva bola spísaná štátnym notárom a zaregistrovaná na Štátnom notárstve, na tom nič nemení.
Poznámka,naktorúsaodvolávajúžalovaní,žeajvsamotnomGPjeuvedené,žeidentifikáciajeobtiažna
je irelevantná, keď predmetným plánom je nesporne bilancovaná aj parcela, ktorá nebola vo vlastníctveprávnych predchodcov žalovaných, ale bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Preto je
logické,žebezichúčastiasúčinnostisiJ.nemoholmyslieť,žesastalvlastníkomčastiparcely,ktorábola
vo vlastníctve niekoho iného. Musel si byť vedomý, že nie je vlastníkom parcely č. 1625 a že nemôže

nadobudnúť časť tejto parcely iba na základe GP. Z uvedeného je zrejmé, že absentuje akýkoľvek
právny titul, na základe ktorého nadobudol J. J. vlastnícke právo k časti parcely č. 1625. O tom, že táto
skutočnosť bola Pavlovi J. a celej jeho rodine dobre známa, svedčí aj dotazník a čestné vyhlásenie zo
dňa 23.11.1970, ktoré podpísal tak J. J., ako aj jeho manželka H. J. a matka J. J. H. J., rod. Martišková
ako darujúca. V predmetom vyhlásení je v bode 3 uvedené, „prevádzaná nehnuteľnosť je stavebný

pozemok s príslušnou záhradou pre nadobúdateľov podľa výpisu z pozemkovej knihy a geometrického
plánu vypracovaný Ústavom geodézie v Nitre zo dňa XX.XX.XXXX, čo nadobúdatelia užívajú už do roku
XXXX.Parcelnéč.XXXX-XXXX“.TútoparceluneskôrnadotazníkuvyplnilinazákladepredloženéhoGP
a dodatočne, keď si uvedomili, že nie sú vlastníkmi parcely č. 1625, túto parcelu vyčiarkli. Z uvedeného
vyplýva, že už v roku 1970 po vyhotovení GP pred podpísaním zmluvy bola rodine J. táto skutočnosť,
teda že nie sú vlastníkmi parcely č. 1625 veľmi dobre známa, túto si uvedomovali, avšak napriek tejto

skutočnosti nenamietali, keď časť tejto parcely nadobudli na základe darovacej zmluvy. Podľa ustálenej
judikatúry dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Uvedená skutočnosť musela byť známa tak J. J. ako aj jeho manželke a žalovanej v 1. rade, ktorá

mala v čase uzavretia darovacej zmluvy 16 rokov a bývala v predmetnom dome s rodičmi na parcele
č. 1620. Ako uvádza žalovaná v 1. rade, aj v súčasnosti býva v tomto rodinnom dome so svojou
matkou, ktorý nadobudla dedením po svojom nebohom otcovi v roku 1983 voči spoludedičke, svojej
matke bezodplatne, ktorá takisto mala po celý čas vedomosť o tom, že jej parcela č. XXXX nepatrí.
Žalovaní neboli dobromyseľní, že im sporné nehnuteľnosti patria a nemohli nadobudnúť vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaní v 1. a 2. rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalobkýň v
1. a 2. rade tak, že uviedli, že žalobcovia poukazujú na nový dôkaz Dotazník a čestné vyhlásenie zo
dňa 23.11.1970 a v ňom uvedený údaj o parcelných číslach 1620 a prečiarknuté parcelné č. 1625. Aj
napriek uvedenému sú názoru, že J. J. bol pri vstupe do držby žalovaných nehnuteľností s ohľadom
na všetky okolnosti dobromyseľný a jeho držba vyústila do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním

podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Rodičia žalovanej v 1. rade nemali vysokoškolské, ani právnické
vzdelanie. Podklady potrebné k zápisu nehnuteľností do LV odovzdali notárovi, aby bol vykonaný zápis
do evidencie nehnuteľností a mali založený list vlastníctva. Rodičia žalovanej v 1. rade nemali žiadnu
vedomosť o tom, že pri oplocovaní pozemku v 70-tych rokoch mohli zasiahnuť do susednej parcely.
Žalobkyne, ani ich právni predchodcovia do roku 2011 - 2012 ich nikdy neupozornili, že im zasiahli do

vlastníctva. V predloženom Dotazníku a čestnom vyhlásení sa uvádza aj to, že „nadobúdatelia užívajú
pozemok od roku 1960“, “majú postavený i rodinný domček na pozemku“. Z uvedeného vyplýva, že
nehnuteľnosti boli v teréne reálne vyčlenené už v roku 1960 a takto sa užívajú až do dnešného dňa.
Žalovaná v 1. rade sa stala vlastníčkou nehnuteľností titulom dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1164/83,
nebola účastníčkou darovacej zmluvy z roku 1972, na základe ktorej jej otec nadobudol nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva. Aj v prípade, že by otec žalovanej v 1. rade nebol dobromyseľný v tom,
že nadobudol časť parcely č. 1625, súd prvej inštancie mal posúdiť otázku vydržania aj z pohľadu
oprávnenej držby žalovanej v 1. rade a následne aj žalovaného v 2. rade. Žalovaná v 1. rade do
držby spomínaných nehnuteľností vstúpila v roku 1983, jej otec ešte v roku 1972, držby sa chopil na
základe riadneho nadobúdacieho titulu darovacej zmluvy a žalovaná v 1. rade na základe dedičského

rozhodnutia sp. zn. D XXXX/XX. Skutočnosti, na ktoré sa žalobkyne vo vyjadreniach odvolávajú, t. j. na
GP A.. M. a A.. R., resp. Dotazník a čestné vyhlásenie nemôžu mať vplyv na posúdenie otázky vydržania
vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade, keďže vydržacia doba rátaná od jej vstupu do držby, t. j. od roku
1983 uplynula v roku 1993. V pokojnej držbe nehnuteľností ich nikto, nikdy po celú dobu nerušil až do
roku 2011, pričom súd prvej inštancie sa otázkou vydržania vôbec nezaoberal.

3. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/281/2018 - 228 z 18.06.2020 zrušil prvostupňový rozsudok
Okresného súdu Nitra a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie keď v odôvodnení
konštatoval, že súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci spornej
otázky - určenia vlastníckeho práva (podielového) žalobkýň v 1. a 2. rade k sporným nehnuteľnostiam

(novovytvoreným nehnuteľnostiam uvedeným v GP č. 112/2012 zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A..
V. R.) zaujal právne posúdenie s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) OSP, že na základe
vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa
pripojenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal za preukázané, že žaloba žalobkýň v 1. a 2.rade bola dôvodne podaná. K obrane žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá vzhľadom na obsah skutkových
tvrdení žalovaných v 1. a 2. rade spočívala v tom, že nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním, nezaujal žiadne právne posúdenie. Odvolatelia v podanom odvolaní namietali, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 OSP (§ 220 ods. 2 CSP), keďže neobsahuje dôvody v
tom, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal skutkovo a právne s dôvodnosťou žaloby, ako aj s obranou
žalovaných 1. a 2. rade spočívajúcou v tom, že mohli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

nadobudnúť vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v danej právnej veci dospel
k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje skutkové zistenia
súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pokiaľ sa jedná o dôvodnosť žaloby
žalobkýň v 1. a 2. rade, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol len toľko, že s
poukazomnavykonanédokazovanie(keďpoukázalnaobsahibaniektorýchzvykonanýchdôkazov)mal
za preukázanú dôvodnosť podanej žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

neobsahuje ani skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
pokiaľ sa jedná o obranu žalovaných v 1. a 2. rade, spočívajúcu podľa posúdenia obsahu ich obrany v
tom,žemohlivlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamnadobudnúťvydržaním.Odvolacísúdvdanej
právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok
skutkových a právnych dôvodov, potom súd prvej inštancie zároveň svojim nesprávnym procesným

postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď vzhľadom na námietky odvolateľov
uvádzané v odvolaní bolo úlohou odvolacieho súdu, viazaného dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP)
preskúmať, či odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 220 CSP.
Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v

ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z
Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje
súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie
neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa

stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že súd
prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces

vyžaduje,abyrozhodnutiesúdubolizdôvodnenéapresvedčivé.Prihliadajúcnavyššieuvedenéodvolací
súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá
pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a
právneho základu súdneho rozhodnutia), a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za
nepreskúmateľnévtakejmiere,žedošlokporušeniuprávastránsporunaspravodlivýproces.Vkontexte

vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o
dôvodnosti uplatneného právneho nároku žalobcov bez riadneho vysvetlenia svojho rozhodnutia, čo
malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci, ako aj s
tým súvisiacom výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP), a preto s poukazom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b) CSP a § 391 ods.

1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní
je súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, vec opätovne preskúma,
posúdisprávnosťadôvodnosťuplatnenéhoprávnehonároku,vysporiadajúcsasodvolacíminámietkami
žalovaných, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolaniamohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade
trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

4. Medzičasom, dňa 10.09.2020 došlo medzi žalobkyňami a ich zástupcom k dohode o ukončení
spolupráce a k vypovedaniu udelených plnomocenstiev. Na pojednávaní dňa 12.05.2021 sa žalobkyňa v
2. rade k veci nevyjadrila. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že má za to, že všetko už bolo vo veci prejednané
a poukazuje na doterajší priebeh dokazovania, z ktorého podľa jej názoru jednoznačne vyplynulo, že
časť pozemku im bola zobratá. K dobromyseľnosti uvádza len taký argument, že v inej veci, ktorá sa

tejto netýka, pani A.. O. H. jej mamu oklamala o 670 m2. V tomto spore bojuje naďalej aj preto, že ak to
zostane takto, tento pozemok nebude mať cenu a zároveň žalovaným to chýbať nebude. Poukazuje na
fotodokumentáciu, ktorá je aj súčasťou súdneho spisu. Zástupkyňa žalovaných uviedla, že nesúhlasí s
argumentmi žalobkýň. Žalovaný v 2. rade sa jednoducho nedostane k svojej nehnuteľnosti v prípade,
ak by prešlo vlastníctvo spornej parcely k žalobkyniam. Opäť poukazuje na to, že múr sa preukázateľne
nachádza medzi pozemkami od roku 1970. Akceptuje, že geodetka urobila chybu. Túto skutočnosť ani

nemá za spornú, avšak treba myslieť na to, že v tom čase boli takéto chyby z rôznych dôvodov bežné a
až od roku 2011 sa robia satelitné merania. Súdu krátkou cestou predložila k nahliadnutiu rozsudok OS
NR XXC/XXX/XXXX z 22.10.1980, v zmysle ktorého rodičia žalobkyne v 1. rade získali do vlastníctva
vedľajšiu parcelu k parcele O. a to parcelu č. XXXX/X/X, pričom má vedomosť o tom, že došlo k zámene
pozemkov č. XXXX a č. 1625 medzi žalobkyňou v 1. rade, resp. jej právnym predchodcom a pánom Y.

H.. Žalobkyňa v 1. rade uviedla že o spise XXC/XXX/XXXX veľmi dobre vie a vie, že je tu problém so
zámenou, ale ak by sa tento spor vyriešil v ich prospech, pravdaže by ho pánovi Y. vrátila. Podľa nej
sú predmetné pozemky rovné, nevie, ako mohlo dôjsť k chybe, zároveň je pravda, že boli družstevné
a je jasné, že teraz sa v tom už nikto nevyzná. Vzhľadom na malú výmeru niektorých pozemkov, tieto
museli byť medzi vlastníkmi vymieňané. Zároveň navrhla výsluch svedka E. Y., ktorý svojou svedeckou

výpoveďou má vysvetliť, alebo preukázať, že v inkriminovanom čase, t. zn. v 70-tych rokoch minulého
storočia obrábal sporné pozemky, pričom má za to, že v tom čase tieto neboli ohradené a toto môže
potvrdiť, alebo vyvrátiť pán Y..

5. Na pojednávaní dňa 20.09.2021 súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade, pretože táto

sa nedostavila bez akéhokoľvek ospravedlnenia alebo žiadosti o odročenie pojednávania. Žalobkyňa
v 1. rade predložila súdu na pojednávaní plnú moc pre nového zástupcu, ktorým sa nechala zastúpiť.
Súd vypočul svedka E. Y., ktorý vypovedal, že k histórii pozemku si pamätá, že ako chlapec už v rokoch
1965 - 1966 chodil rodičom vypomáhať, ktorí tam pracovali na poliach. Už niekedy v tomto čase sa tieto
pozemky zameriavali, aby sa na nich mohlo stavať. Už vtedy boli predmetné parcely úzke a zamerané

v podstate tak, ako sú doteraz. Jeho mama ich pozemky vymenila, ostalo im asi 10,5 ára. Pamätá si,
že zhruba v 80-tych rokoch sa tam rodinné domy začali stavať, tento si postavila aj rodina J., zároveň si
pozemok do polovičky oplotila a neskôr si plot potiahli až dozadu. V podstate pozemok, alebo jeho časť,
ktorá je predmetom tohto sporu by mal byť v ich vlastníctve na základe jednej zo zámenných zmlúv, ktoré
boli svojho času uzatvárané na zámenu aj iných priľahlých pozemkov. Na otázku zástupcu žalobkyne

v 1 rade či svedok vie v akom roku sa postavil plot J., svedok uviedol, že nevie presne, ale bolo to
okolo roku 1970. Na otázku zástupcu žalobkyne v 1 rade, či svedok podal akúkoľvek žalobu na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, svedok uviedol, že nie, pretože pani H. mu povedala, že keď to
vysúdi tak mu ho vráti. Na otázky zástupkyne žalovaných svedok uviedol, že dennodenne chodí okolo
predmetných pozemkov, keďže tam mám chatu. Plot rodiny J. sa nemenil nikdy odkedy bol postavený.

Sporný pozemok obrábali s jeho rodinou možno až do roku 1990, sadili na ňom kukuricu, repu a iné
plodiny. Jeho mama zomrela v roku 2008, obaja vedeli, že sporný pozemok nie je na liste vlastníctva
na ich meno, alebo mená. Nemá so žalobkyňou v 1 rade uzavretú žiadnu dohodu o vysporiadaní tohto
pozemku. Aj dedičia jeho brata by tieto pozemky chceli mať vysporiadané.

6. Zástupca žalobkyne v 1. rade sa vyjadril, že tvrdenia svedka a skutočností o ktorých hovoril sú v tomto
prípade právne irelevantné. Zároveň poukázal na duplicitné darovanie nehnuteľnosti medzi právnymi
predchodcami žalobkyne, Šaturovými a Pavlovičovými, ktoré skutočnosti vyplývajú z rozsudkov OS
NR XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX. Má za to, že k dnešnému dňu bolo vykonané dostatočné
dokazovanie na preukázanie skutkového stavu a nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V

záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa v 1. rade zotrváva na podanej žalobe. Má za to, že došlo k
neoprávnenému posunu hraníc pozemku žalobkýň. Namieta dobromyseľnosť právneho predchodcu
žalovanej v 1. rade smerom k nadobudnutiu sporného pozemku a uvádza, že tento mal vedomosť o tom,
že nadobudol väčší pozemok, aký mu v skutočnosti patril a vlastnícke právo k pozemku nadobudol bezprávneho titulu. V takomto prípade má za to, že aj právna nástupkyňa a žalovaná v 1. rade nemohla
nadobudnúť pozemky dobromyseľne a časť z nich ďalej dobromyseľne previesť na ďalšiu osobu.

7. Zástupkyňa žalovaných uviedla, že svedok E. Y. objasnil históriu pozemkov. Na mieste je viac
podobných úzkych parciel pozemkov, ktorých podieliky a ich vlastníci sa menili, ale nemenili sa celé
pozemky. Namieta, že by bola akákoľvek duplicita zámeny pozemkov. Svedok potvrdil, že rodina J. si
pozemok oplotila okolo roku 1970 a v prípade, ak to súd považuje za potrebné nechávam na zváženie
realizáciu obhliadky. Právom záverečnej reči uviedla, že žaloba je nedôvodná. Žalovaná v 1. rade

vydržala nehnuteľnosti najneskôr k 01.01.1992. Priznáva posun hranice pozemku na základe zamerania
a geometrického plánu A.. O. z roku 1970, avšak aj právny predchodca žalovanej v 1. rade, jej otec,
ktorý nemal právne vzdelanie sa spoľahol na tento geometrický plán, pričom uvádza, že aj v súčasnosti
je pre kohokoľvek náročné odkontrolovať geodeta pri zameriavaní. Plot rodiny Privalincových bol na
základe tohto v roku 1970 postavený a pozemok bol nerušene užívaný až do roku 2012, pričom aj v čase
darovania časti nehnuteľnosti žalovanou v 1. rade žalovanému v 2. rade, bola táto legitímna vlastníčkou

nehnuteľnosti. Navrhuje žalobu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: čestným prehlásením H. J. z
XX.XX.XXXX, ktorá ako matka žalovanej v 1. rade uviedla, že plot ohraničujúci pozemky žalovaných
a pozemky žalobkýň bol postavený v sedemdesiatych rokoch a jeho betónový základ sa zachoval do

dnešných čias, jeho pletivo sa iba vymenilo za nové; pozemkovou mapou č. l. XXX spisu; dotazníkom
a čestným vyhlásením z 23.11.1970 a rozsudkom OS NR 10C/240/1980 z 22.10.1980.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

11. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

13. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP, ktorou je žaloba žalobkýň o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to vo všeobecnosti znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami
sporu je sporný, existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a existuje potreba odstránenia
tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný
vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho práve

postavenie stalo neistým. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že vzhľadom k tomu, že
žalovaní súvevidencii(LVč.XXX aLVč.XXXX,kat.územieDražovce)vedeníakovlastníciokreminých
ajparc.č.XXXX/X,XXXX/XaXXXX/X,zktorýchboligeometrickýmplánomč.XXX/XXXX,vyhotoveného
A..V.R.dňaXX.XX.XXXX,úradneoverenéhoSprávoukatastraNitradňaXX.XX.XXXX,odčlenenéparc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, je tu potreba odstrániť právnu neistotu žalobkýň určovacou žalobou,
ktoré sa domáhajú práve toho, že sú vlastníčkami týchto oddelených parciel. Preto je súd toho názoru,
že žalobkyne majú naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Keďže súd je toho názoru, že žalobkyne

majú na žalobe naliehavý právny záujem, bolo potrebné skúmať skutkové okolnosti, na základe ktorých
sa domáhajú touto určovacou žalobou určenia svojho vlastníckeho práva.

16. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, je úzko spätý s držbou a to
konkrétne len s držbou oprávnenou (§ 130 OZ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu
s právnym stavom. Vo všeobecnosti platí, že v prípade inštitútu vydržania sa domnelý vlastník veci
dovoláva svojej dobrej viery v to, že nadobudnutie veci od predchádzajúceho vlastníka bolo platné, hoci
sa aj neskôr ukázalo, že daný titul platný nebol. Vydržanie zásadným spôsobom prispieva k ochrane
dobromyseľného nadobúdateľa. Predpokladom je, že tento nadobúdateľ nadobudol a počas zákonom
stanovenej doby držal vec v dobrej viere, hoci sa aj následne ukázalo že niektorý z predchádzajúcich

nadobúdacích titulov bol neplatný. Vydržanie týmto spôsobom odstraňuje právnu neistotu spojenú
s vadami nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o
týchto vodách vedieť, resp. ak sa odôvodnenie mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje.
Existencia oprávnenej držby a neprerušené trvanie držby počas zákonom stanovenej doby sú teda
dva najzásadnejšie zákonné predpoklady vydržania. Oprávnenou je v zmysle občianskeho zákonníka

taká držba, pri ktorej je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Inými slovami, držba sa považuje za oprávnenú len v prípade, ak po zvážení všetkých
okolnosti nemožno od držiteľa spravodlivo požadovať, aby mal pochybnosti o tom, či mu vec alebo
právo patrí. Typickým skutkovým omylom, pri ktorom by oprávnená držba mohla prichádzať do úvahy,
je užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ oprávnene domnieva, že je súčasťou pozemku, ktorý mu

patrí, a to napríklad v dôsledku chybného vytýčenia hraníc medzi pozemkami. Dobromyseľná držba
trvajúca počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby zhojí nedostatok (neplatnosť) nadobúdacieho
titulu a oprávnený držiteľ sa stane vlastníkom veci. Dobromyseľný držiteľ teda po splnení zákonom
stanovených podmienok nadobúda vlastnícke právo k veci i napriek tomu, že nadobúdací titul bol
neplatný. Argument, že oprávnený držiteľ nemohol vydržať vec pretože príslušný nadobúdací titul je

neplatný, je postavený na chybnej úvahe, resp. nepochopení podstaty inštitútu vydržania. Ústavný súd
SR nálezom vo veci I. ÚS 549/2015 konštatoval, že dva chránené záujmy - vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho pravá k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery sa tak dostanú do vzájomnej kolízie zároveň však dospel k záveru, že pokiaľ nemožno
zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti,

keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodované ho prípadu. Vyššie riziko ma nie jesť nedbali vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkov sféru a dostala
sa na list vlastníctva pre vodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ústavný súd
okrem iného vo svojom odôvodnením odkázal aj na závery českého ústavného súdu, ktorý judikoval,

že dobromyseľnému nadobúdateľovi treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by
bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Už rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci XCdo/
XXX/XXXX. konštatoval, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu boli domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si
určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorne presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok
a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti drž mi patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený

nadobúdací titul. Ústavný súd SR nálezom vo veci II. ÚS 484/2015 rozhodol, že pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosť držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,

prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

17. Pokiaľ vychádzame z tvrdenia žalovanej v 1. rade v tom, že predmetné nehnuteľnosti užíval už jej
otec pred 50 rokmi, v tom čase platil na území Slovenskej republiky Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.,ktorý vydržanie neupravoval. Až novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., účinná od 01.04.1983
vrátila inštitút vydržania. Platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba
vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o

osobnom užívaní pozemku. Zákon č. 131/1982 Zb. súčasne zaviedol princíp započítateľnosti doby držby
pred jeho účinnosťou, vydržacia doba však neskončila skôr než za jeden rok po jeho účinnosti, teda
31.03.1984. Súčasná úprava vydržania zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 01.01.1992
tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe,
treba započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako

aj historického výkladu inštitútu vydržania je teda pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
potrebné, aby osoba užívala ako oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nerušene po dobu 10 rokov a zároveň
bola držiteľom dobromyseľným v tom, že jej vec patrí.

18. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že minimálne od roku 1970, kedy A.. O. vyhotovila
dňa 29.10.1970 geometrický plán č. XXX-XXX-XX, ktorým došlo k zameraniu nehnuteľností a ktorý bol

podkladom pre vytýčenie hraníc pozemkov žalovaných, respektíve ich právnych predchodcov, boli tieto
pozemky právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade a neskôr aj žalovanou v 1. rade užívané ako ich
vlastné, bez toho aby boli vo svojej držbe kýmkoľvek rušení. Súd má preukázané, že nehnuteľnosti
boli zamerané rodičmi žalovanej v 1. rade za účelom vytvorenia stavebného pozemku, pričom po
vykonaní tohto zamerania A.. O. došlo k vytvoreniu faktickej hranice medzi pozemkami v prírode reálnym

odčlenením formou oplotenia. Následne sa otec žalovanej v 1. rade stal na základe darovacej zmluvy
sp. zn. NZ XXX/XX výlučným vlastníkom parcely č. XXXX a XXXX, pričom výmera parcely č. 1620 a
XXXX podľa pzkn. vl. č. XXX je 5 603 m2 a v darovacej zmluve sa rovnako uvádza celková výmera 5
603 m2 s tým, že výmera parcely č. XXXX, ktorú mohol otec žalovanej v 1. rade reálne užívať bola 1
766 m2 a celková výmera parcely č. XXXX je podľa pzkn. vl. č. XXX až 3 762 m2. Keďže súd skúmal

aj dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovanej v 1. rade, jej otca, z dokazovania nevyplynula
pochybnosť o jeho dobromyseľnosti s poukazom na to, že ako právny laik sa v tej dobe spoliehal v
prvom rade na správne zrealizovaný geometrický plán a neskôr na to, že darovacia zmluva, ktorou
fakticky vstúpil do vlastníctva predmetných nehnuteľností, bola spísaná štátnym notárom a zároveň
bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Nitre. Podľa názoru súdu otec žalovanej v 1. rade nemal

absolútne žiaden dôvod na spochybňovanie ktoréhokoľvek z týchto vyššie uvedených čisto odborných
úkonov, ktoré predchádzali jeho vlastníctvu k veci. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej v 1. rade, že
právny predchodca žalovanej v 1. rade bol pri vstupe do držby žalovaných nehnuteľností s ohľadom na
všetky okolnosti dobromyseľný, a to aj v súvislosti s okolnosťou, že v samotnom geometrickom pláne
je uvedené, že identifikácia parciel bola obtiažna. Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje aj s tvrdením

žalovaných, že prvé merania, na základe ktorých dochádzalo k vytváraniu a zakresľovaniu hraníc
pôvodných pozemno-knižných parciel do verejných kníh, boli nepresné a každé ďalšie merania mali za
následok posun nielen hraníc pozemkov, ale aj zmenu vo výmerách jednotlivých parciel. Ide o zmeny,
ktoré sú aktuálne aj v súčasnosti, keďže samotná Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR č. 87/2013 narába s pojmom polohová odchýlka. Rovnako svedok Anton Janouš potvrdil, že v

roku 1970 geodeti nedávali súradnice a že Ing. H. v teréne zamerala obvod parcely č. XXXX. Takisto
je nutné dodať, že po realizácii všetkých vyššie uvedených úkonov a najmä po ohradení pozemku,
nebolo užívanie pozemku nikým spochybnené a nikto sa voči otcovi žalovanej v 1. rade nedomáhal
vrátenia (časti) svojho vlastného pozemku. Dokonca svedok E. Y., ktorého navrhla vypočuť žalobkyňa
v 1. rade, práve za účelom, aby ozrejmil, či právny predchodcovia žalovanej v 1. rade svoj pozemok

skutočne oplotili v 70 rokoch minulého storočia súdu uviedol, že predmetný plot bol postavený okolo
roku 1970 a odvtedy sa jeho poloha nikdy nezmenila. Dobromyseľnosť otca žalovanej v 1. rade nijakým
spôsobom nespochybňuje ani žalobkyňami predložený Dotazník a čestné vyhlásenie z 23.11.1970, z
ktorého má podľa nich vyplývať, že ak je preškrtnuté parcelné číslo pozemku 1625, k preškrtnutiu došlo
až dodatočne, keď si matka otca žalovanej v 1. rade a otec žalovanej v 1. rade uvedomili, že nie sú

vlastníkmi parcely č. XXXX. Podľa názoru súdu nie je vôbec možné z predloženého dôkazu odvodiť,
že v roku 1970, po vyhotovení geometrického plánu a pred podpísaním darovacej zmluvy bola rodine
Privalincových známa tá skutočnosť, že nie sú vlastníkmi parcely 1625 a že si boli vedomí toho, že
otec žalovanej v 1. rade si časť z tejto parcely neoprávnene prisvojuje. Podľa názoru súdu ide o čistú
špekuláciu, pričom v prvom rade vôbec nie je preukázané, že číslo parcely 1625 bolo prečiarknuté

až dodatočne, preto následne z tejto nepreukázanej teórie odvodzovať vedomosť otca žalovanej o
protiprávnosti jeho konania je absurdné.19. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaná v 1. rade vstúpila do držby žalovaných nehnuteľností
v roku 1983, titulom dedenia rozhodnutím D XXXX/XX. na Štátnom notárstve v Nitre. Ak žalobkyne
poukazujú na to, že žalovaná v 1. rade žila s jej právnymi predchodcami v jednej domácnosti,

vedela o tom, aké právne úkony jej právny predchodcovia realizujú a preto nemohla byť od počiatku
dobromyseľná vo svojej držbe, ktorá nasledovala po úmrtí jej otca, súd sa nestotožňuje s takýmto
vykreslením historických okolností. V čase uzavretia darovacej zmluvy z roku 1972 mala žalovaná v
1. rade 16 rokov, nebola prítomná pri žiadnom z úkonov popísaných vyššie a nemala ani prečo mať
dôvod bližšie sa zaoberať správnosťou a súladom právnych úkonov svojich právnych predchodcov so

zákonom. Naopak, rovnako ako jej otec mohla byť dôvodne presvedčená o správnosti a zákonnosti
všetkých postupov, čo mohla bez pochýb prezumovať aj v súvislosti s tým, že pozemky, ktoré jej
rodina užívala boli riadne oplotené a žiadna osoba ich užívanie nenamietala. Taktiež mala vedomosť
o tom, držby nehnuteľností sa jej otec chopil na podklade riadneho nadobúdacieho titulu - darovacej
zmluvy, ktorej podkladom bol zároveň riadne vypracovaný geometrický plán z 29.10.1970. Ak by aj boli
pochybnosti otca žalovanej v 1. rade o jeho dobromyseľnosti v tom, že nehnuteľnosti užíval v dobrej

viere, že mu patria, čo však nie sú, je preukázané, že žalovaná v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť,
užíva nerušene už viac ako 10 rokov, teda minimálne od roku 1993 ňou bola vydržaná, keďže v pokojnej
držbe ju nikto nerušil až do roku 2012. Tak ako je už vyššie uvedené, predpokladom oprávnenosti držby
je to, aby ten kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu vec ako vlastníkovi patrí. Na tomto mieste súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR vo veci 5Cdo/49/2010, kde súd konštatuje, že v dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva,
že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda
ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám
alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so

zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Prípadom omylu, ktorý ospravedlniteľný nie je,
je napríklad, ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
pretože nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v
prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a
jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu

opiera, nemôže viesť k vydržaniu.

20.Vposudzovanomprípadevšakideoúplneinéokolnosti,zaakýchsažalovanáv1.rade,aleajjejotec
dostali do držby nehnuteľností tak, ako je opísané vyššie. Súd posudzujúc všetky okolnosti predmetnej
veci neopomína poukázať na ďalšie aspekty, ktoré majú byť podľa jeho názoru v osobitostiach tohto

prípadu zohľadnené. Ide o okolnosť, ako vec opustila sféru pôvodného vlastníka, ako aj to, či dôkazy
predložené v konaní indikujú, že by mohlo ísť o účelové prevody nehnuteľností. Okolnostiam, ako
nehnuteľnosti opustili sféru pôvodného vlastníka sa súd už podrobne venoval vyššie a čo sa týka
účelovosti, žiaden z predložených a vykonaných dôkazov nesmeruje k tomu, že by dedičské rozhodnutie
z roku 1983, alebo darovacie zmluvy z roku 1972 a 2011 trpeli podozrením z účelovosti takýchto

prevodov. Otec žalovanej v 1. rade sa opieral o riadne vyhotovený geometrický plán a žalovanú v 1.
rade niekoľko desaťročí nikto neobmedzoval vo výkone jej užívacieho a neskôr aj vlastníckeho práva.
Žalovaná v 1. rade bola v plnom rozsahu oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať ako so svojimi o čom v
prvom rade svedčí to, že predmetné nehnuteľnosti zdedila v riadnom dedičskom konaní, ako aj fakt, že
prvénámietkysmeromkspornostipredmetnýchpozemkovbolivyjadrenéažpoprevedenínehnuteľností

na žalovaného v 2. rade, v roku 2012.

21. Súd záverom iba podotýka, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobkýň mal za danú, pričom
vychádzal z princípu materiálnej publicity katastra nehnuteľností, ako štátneho informačného systému
o nehnuteľnostiach, pričom domnienka správnosti evidovaných údajov ani spochybnená nebola.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
v I. výrokovej vete tohto rozsudku a žalobu zamietol.

23.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP tak, že

žalovaným, ako v plnom rozsahu úspešným, vzniklo právo na náhradu trov tak prvoinštančného, ako
aj odvolacieho konania.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.