Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307093
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6120307093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679 proti žalovanému O. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v L. Č.. XXX, zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5,
IČO: 47 445 092, o zaplatenie 13.425,01 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie sp. zn. 13Csp/528/2020 z 22. apríla 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom konanie v časti
o zaplatenie 2.301,89 eura zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 11.123,12 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.848,18 eura od 27.3.2020 do 19.11.2020,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.128,42 eura od 20.11.2020 do 7.1.2021, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.087,30 eura od 8.1.2021 do 25.1.2021, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 12.055,35 eura od 26.1.2021 do 24.2.2021, úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 11.990,83 eura od 25.2.2021 do 21.6.2021, úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 11.471,62 eura od 22.6.2021 do 6.7.2021, úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 11.313,40 eura od 7.7.2021 do 23.7.2021, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 11.155,18 eura od 24.7.2021 do 27.9.2021, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10.838,74 eura od 28.9.2021 do 15.2.2022, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.628,66
eura od 16.2.2022 do 17.3.2022, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.546,29 eura od
18.3.2022 do zaplatenia, a to tak, že žalovanému povolil žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať

v pravidelných mesačných splátkach po 170 eur mesačne splatných vždy k 25. dňu kalendárneho
mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v nasledujúcom mesiaci po právoplatnosti tohto rozsudku
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 13.425,01 eura
spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania, skutkovo odôvodniac, že 9.9.2019 uzavrela

so žalovaným úverovú zmluvu č. 4909004749, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné
podmienky žalobkyne. Na základe úverovej zmluvy poskytla žalovanému úver 12.990 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 217,60 eura, a to až do celkovej
čiastky 20.889,60 eura. Žalovaný predpísané mesačné splátky neuhrádzal riadne a včas, čím porušilsvoje zmluvné povinnosti v dôsledku čoho žalobkyňa úver listom z 11.3.2020 zosplatnila a žalovanému
poskytla lehotu 15 dní na úhradu dlhu. Žalovaný ani v dodatočnej lehote dlh neuhradil. Do podania
žaloby uhradil len 325,42 eura. Žalobou uplatnený nárok - dlžná suma 13.425,01 eura pozostáva z istiny

239,05 eura, úroku 576,83 eura a zosplatnenej istiny 12.609,13 eura.
Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala ako overila bonitu dlžníka pred poskytnutím úveru
a tiež poukázala na to, že predmetným refinančným úverom boli splatené iné predošlé záväzky,
ktorých oprávnenú výšku zostatkov neoveril žiaden súd iba žalobkyňa ako nebankový subjekt. Bol
presvedčený, že refinancované úvery sú bezúročné a bez poplatkov a takýmto spôsobom žalobkyňa

obchádza zákon a koná v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby súd žalobkyňu vyzval na predloženie
zmlúv refinancovaných úverov. Namietal tiež neplatnosť zosplatnenia úveru vzhľadom na nesplnenie
podmienok predpokladaných § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, keď mu žalobkyňa nedoručila upozornenie
podľa § 53 ods. 9 OZ. Možnosť zosplatnenia bola uvedená len v obchodných podmienkach, ktoré
žalovaný nepodpísal, preto nimi nie je viazaný. Žalobkyňa má preto, podľa neho, nárok len na splátky,
ktoré sa stali zročnými do podania žaloby. Okrem toho podotkol, že v zmluve absentuje zákonná

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby a
podľa písm. h/ predpoklady použité na výpočet RPMN.
Súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“) vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby konanie v časti o zaplatenie 2.301,89
eura zastavil. Posúdiac vec podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,

§ 2 písm. d/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 53 ods. 1, 9, §
565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) súd prvej inštancie prijal záver
o dôvodnosti zvyšku žalobou uplatneného nároku. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil ex offo
súdnemu prieskumu zistiac, že táto obsahuje všetky zákonné náležitosti. Zároveň nezistil, že by

RPMN dohodnutá v zmluve prevyšovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných
predpisov. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom účelu refinančného úveru skonštatoval, že bolo
to rozhodnutie žalovaného predošlé úvery refinancovať a vzhľadom na to, že tieto neboli poskytnuté
žalobkyňou, súd vyslovil presvedčenie, že žalobkyňa nemohla mať záujem o uzavretie refinančného
úveruzdôvoduprekrytianekalýchklauzúlalebopreplateniadlhov.Súdmalzapreukázané,žežalobkyňa

pred poskytnutím úveru skúmala schopnosť spotrebiteľa úver splácať s odbornou starostlivosťou, a to
dopytom na jeho osobné a majetkové pomery pred uzavretím zmluvy, ako aj lustráciou v príslušných
registroch, preto nemožno hovoriť o porušení § 7 ods. 1 ZoSÚ. V konaní nemal za sporné, že žalovaný
splátky úveru riadne a včas nesplácal, preto žalobkyňa úver zosplatnila. Preskúmaním obsahu zmluvy
súd zistil, že možnosť zosplatnenia úveru bola dohodnutá priamo v zmluve, teda žalovaný bol s

takou možnosťou oboznámený a potvrdil to svojim podpisom. Z predložených dôkazov ďalej vzal za
preukázané, že žalobkyňa výzvou z 1.2.2020 vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok a
upozornila na možnosť zosplatnenia úveru, pričom z výstupu z verejne prístupného portálu Sledovanie
zásielok - Slovenská pošta, predloženého žalobcom na pojednávaní mal preukázané aj doručenie tejto
výzvy žalovanému dňa 6.2.2020. Rovnako tak mal za preukázané zaslanie aj doručenie výzvy na

splatenie celého zostatku úveru z 11.3.2020 a to doručenie 16.3.2020. Uvedený postup pri zosplatnení
preto vyhodnotil ako zákonný a platný. Vzhľadom na znenie § 54a OZ skúmal aj možné premlčanie
uplatneného nároku konštatujúc, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Žalovaného tak zaviazal na
úhradu dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených splátok odo
dňa nasledujúceho po ich splatnosti. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že

úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania napadol odvolaním žalovaný,
uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nestotožnil sa s rozhodnutím
súdu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že umožní mu uhrádzať

dlžnú sumu, ktorú predstavujú neuhradené splátky zročné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho
súdu v mesačných splátkach po 170 eur k 25. dňu v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
Opätovne namietal, že žalobkyňa ako veriteľka pri posudzovaní bonity žalovaného nepostupovala s
odbornou starostlivosťou, neskúmala dostatočne jeho príjmy a výdavky na domácnosť a ním poskytnuté

informácie neanalyzovala a nesprávne vyhodnotila. Podľa žalovaného, vzhľadom na jeho vek v čase
poskytnutiaúveruacelkovúdobusplácaniaúveru,žalobkyňanepostupovalasodbornoustarostlivosťou,
keď poskytla úver vo výške 12.990 eur na obdobie 8 rokov osobe v dôchodkovom veku. Mal za to, že
žalobkyňa hrubo porušila povinnosť upravenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ a podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úvermusí považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa nemala právo úver zosplatniť. Namietal aj
nesprávnu výšku RPMN uvedenú v zmluve, keď po zadaní vstupných údajov do interaktívnej kalkulačky
RPMN na internete dostal výslednú hodnotu 12,90 %, nie 13,80 % ako je uvedené v zmluve, a preto aj z

toho dôvodu má byť úver bezúročný a bez poplatkov. Opätovne namietal absenciu zákonnej náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ (správne § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ - pozn. odvolacieho súdu), teda
podmienok, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na
ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých
dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania

tejto zmeny a trval na tom, že v zmluve musí byť uvedená nielen samotná úroková sadzba ale aj
spomenuté podmienky jej uplatňovania. Opätovne poukázal aj na nedodržanie zákonných podmienok
pre zosplatnenie úveru, keď zo strany žalobkyne nebolo preukázané odoslanie a doručenie výzvy podľa
§ 53 ods. 9 OZ a výzvy na zaplatenie celého zostatku úveru podľa § 565 OZ, pretože poštový podací
hárok bez presného označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani doručenie uvedených
listín. Preto zastával názor, že žalobkyňa nemá nárok na úhradu splátok, ktorých zročnosť nastane až

po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) dospejúc k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. decembra 2022 o 10.15 hod v pojednávacej miestnosti č. dv.
202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli riadne zverejnené v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

7. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. namietal, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného
postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok
žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolacie dôvody neboli v
posudzovanom prípade naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre

úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl.
CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a z takto zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správne právne závery v súlade s príslušnými právnymi predpismi.11. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už

predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

14. V súvislosti so splnením povinnosti podľa 7 ods. 1 ZoSÚ (overenie bonity spotrebiteľa) prijal súd
prvej inštancie správny právny záver, a teda že žalobkyňa postupovala s odbornou starostlivosťou a

schopnosť žalovaného úver splácať dostatočne posúdila, pričom uvedenú skutočnosť súdu aj riadne
preukázal predloženými dôkazmi. Žalobkyňa overila príjem žalovaného, rodinný stav, vyživovacie
povinnosti ako aj jeho mesačné výdavky a zároveň vykonala lustráciu v bankovom a nebankovom
registri.

15. Rovnako správne súd prvej inštancie posúdil platnosť zosplatnenia úveru, keďže z predložených
dôkazov (na č.l. 98 a 99 spisu) mal nepochybne za preukázané doručenie výzvy pred zosplatnením
úveru podľa § 53 ods. 9 OZ ako aj výzvy na zaplatenie celého zostatku úveru podľa § 565 OZ, odhliadnuc
od námietok žalovaného, že z podacieho hárku nemožno identifikovať obsah zásielky. Ako už uviedol
súd prvej inštancie, s ktorým právnym názorom sa odvolací súd stotožňuje, vzhľadom na časový sled

udalostí, a to vystavenie upomienky, resp. oznámenia o mimoriadnom zosplatnení, dátum na podacom
hárkuadátumdoručeniazásielky,jezrejmé,žesajednáozásielky,obsahomktorýchbolivýzvavzmysle
§ 53 ods. 9 OZ a oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru v zmysle § 565 OZ.

16. Ani námietky voči výške RPMN uvedenej v zmluve nie sú dôvodné, keďže overením výpočtu RPMN

v súdnom manažmente odvolací súd zistil, že po zadaní všetkých vstupných údajov, a to výšky úveru -
12.990eur,počtusplátok-96,dátumupôžičky-25.9.2019,dátumuprvejsplátky-25.10.2019,periodicity
splátok - mesačne, splatnosti splátok - 15. deň v mesiaci a výšky splátky - 217,60 eura, bola výsledná
výška RPMN 13,80 % a celková čiastka zaplatená spotrebiteľom 20.889,60 eura, zhodne s údajmi
uvedenými v zmluve.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v súlade
s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania by mala
žalobkyňa. Žalobkyni však žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).