Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713202379
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hojer Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713202379.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu v I.

rade: F.. G.. Z. N., J. X.XX.XXXX, Y. G. X. 3, Limbach a žalobcu v II. rade: VENUS PROJECT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Limbová 3, Limbach, IČO: 31 342 841 proti žalovanému: Z.. S. H., J. X.X.XXXX, G.
V. XXX, o určenie, že žalovaný neposkytol žalobcovi kvalifikované a kompetentné právne služby, o
zaplatenie pohľadávky 6 % ročne zo sumy 631.657,22 eur od 23.1.2006 do 21.4.2008 a o zaplatenie
nemajetkovej ujmy v sume 9.958,18 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca v I. rade a žalobca v II. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd v právnej veci JUDr. Miloslava Krausa, nar. 4.9.1946 proti Ing. Jánovi Sarkocym, nar. 4.11.1953,
v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy uznesením č.k. 5C/813/2008 - 402 zo dňa
4.2.2013 vylúčil vzájomný návrh strany proti ktorej smeroval pôvodný návrh na samostatné konanie sp.
zn. 10C/34/2013. V žalobe žalobca v I. rade žiadal, aby súd určil, že žalovaný neposkytol žalobcovi v
I. rade kvalifikované a kompetentné právne služby (žalobca na Okresnom súde Bratislava III. nepodal
žalobu voči SR na náhradu škody vo výške 631.567,22 eur s príslušenstvom, ku ktorej vypracovaniu
a podaniu prevzal zastupovanie dňa 12.12.2005, žalovaný znehodnotil plnomocenstvo jemu vydané

a vlastnoručne podpísané žalobcom v I. rade dňa 12.12.2005), ďalej že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi v I. rade nemajetkovú ujmu v sume 9.958,18 eur a ako majetkovú ujmu (náhradu škody) úrok
6 % p.a. zo sumy 631.567,22 eur od 23.1.2006 do 21.4.2008. Žalobca v I. rade žiadal nahradiť aj trovy
konania.Súduznesenímč.k.10C/34/2013-228zodňa3.8.2015pripustil,abyvčastiuplatnenéhonároku
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 631.657,21 eur od 23.1.2006 do 21.4.2008
namiesto žalobcu v I. rade vstúpil žalobca v II. rade (žalobca v I. rade a žalobca v II. rade spolu aj ako
„žalobca“).

2. Žalobca svoje nároky odôvodnil tým, že žalovaný počas obdobia zastupovania jeho samého aj
jeho manželky zneužil dobrú vieru v ním prezentované a predstierané údajne vysokokvalifikované a
vysokoprofesionálne služby právnej pomoci. Žalovaný sa tak mal dopustiť podvodného konania, tento
nevypracoval a nepodal žalobu voči Slovenskej republike (ďalej len „SR“) na sumu 631.579,17 eur s
príslušenstvom,pričomnapodkladefiktívnychprávnychúkonovsivynucovalúhradufaktúryč.2006/1/56
na zaplatenie sumy 3.385,32 eur s príslušenstvom. V rozpore s ustanoveniami § 18 zákona č. 586/2003

Z. z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“) fingoval vypracovanie a následne aj podanie žaloby
v jeho mene, pričom znehodnotil (resp. zodpovedá za znehodnotenie) ním vydaného plnomocenstva
k zastupovaniu zo dňa 12.12.2005 (v tom čase nemal žalobca vedomosť o jeho pobyte a pobyte
jeho koncipienta vo väzbe, ak by túto vedomosť mal, tak by mu žiadne plnomocenstvo nevystavil),čo bolo odhalené a zdokumentované v uznesení vydaným Okresným súdom Bratislava III (ďalej len
„OS BA III“) č.k. 18C/25/2006-47 zo dňa 13.2.2017. Žalobca uviedol, že žalovaný sa voči jeho osobe
dopustil podvodu, pretože v danej veci založil do spisu znehodnotené/sfalšované plnomocenstvo jemu

vydané v dobrej viere a ním osobne podpísané dňa 12.12.2005 pre potreby zastupovania voči SR -
podľa názoru žalobcu žalovaný túto žalobu ani nemohol kvalifikovane podať. Žalovaný sa mal následne
pokúšať vyviniť tým, že obviňoval OS BA III z toho, že žalobu doručil súdu, že tejto nebola pridelená
spisová značka a iné krajne neetické a zákonu odporujúce konania s cieľom dokonať škody, ktoré mu
vedome spôsobil a to nepodaním žaloby vo veci samej a založením sfalšovaného/znehodnoteného

plnomocenstva do spisu zn. 18C/25/2006 vedeného OS BA III, čím spôsobil škodu veľkého rozsahu
žalobcovivII.radevsume160.350,63eur.ŽalovanýmalokremtohožalobcuvI.radezastupovaťvčase,
kedy žalobca v I. rade trpel duševnou poruchou, o čom mal vedomosť od roku 2005 pričom tento stav
zneužil k poškodzovaniu jeho ústavných práv - žalovaný mal dokonca zneužiť tento stav k sfalšovaniu
ním vydaného plnomocenstva dňa 12.12.2005 - PN mala trvať do 8.12.2006 a choroba nasleduje aj v
čase podania tejto žaloby.

3. Žalovaný ďalej podľa tvrdenia žalobcu nepodal včas a kvalifikovane odvolanie vo veci sp. zn. 32Exre
16/2005 vedenej na Okresnom súde Bratislava I (ďalej lej „OS BA I“), čím spôsobil prieťahy v konaní
- predĺženie stavu nezákonnej exekúcie na obchodný podiel žalobcu v II. rade čím spôsobil škodu v
sume428.443,90eur.Žalobcaďalejuviedol,žežalovanýnapodkladefiktívnychprávnychúkonov,krajne

diletantských a krajne nekompetentných právnych služieb, ako aj predstieraných právnych úkonov
si vynucoval voči nemu a jeho manželke úhrady v objeme presahujúcom čiastku 59.749,05 eur a
to aj zasielaním listov do sídla žalobcu v II. rade s cieľom hrubej a nenáležitej diskreditácie pred
zamestnancami. Zároveň mal žalovaný neoprávnene narušiť a zasiahnuť do jeho práva na súkromie,
keď mu zasielal nenáležité SMS správy, v dôsledku jednej z nich dňa 23.11.2006 jeho manželka stratila

kojenecké mlieko a tým ublížil i jeho synovi, v tom čase batoľaťu Maximovi. Podľa žalobcu žalovaný
konal v rozpore s etickým kódexom a povinnosťami advokáta.

4. Žalovaný mu ďalej odmietol vydať jemu zverené písomnosti vzťahujúce sa ku konkurznému konaniu
sp. zn. 8K 1/04 vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „KS BA“), týmto protiprávnym

konaním mu mal znemožniť kvalifikované podanie incidenčných žalôb v lehote do 13.4.2007. Listinné
dôkazy vo forme originálov mu žalovaný vydal poštou až dňa 21.4.2008. Ergo nimi teda neoprávnene
nakladal a zadržiaval jeho aktíva v sume 631.567,22 eur (táto suma má predstavovať súčet všetkých
pohľadávok prihlásených do konkurzného konania spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. vedeného pred KS
BA pod sp.zn. 8 K 1/04) od 12.12.2005 do 21.4.2005. Žalobca sa dňa 11.4.2007 dostavil do sídla

žalovaného,ktorýmugrobianskymspôsobomodmietolvydaťpísomnostinímneoprávnenezadržiavané.
Bez vlastníctva dôkazného bremena neoprávnene zadržiavaného žalovaným žalobca nemohol podať
incidenčné žaloby voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. na podklade zmluvy
o postúpení pohľadávky a tieto aktíva v lehote do 31.12.2006 postúpiť spoločnosti SLOVMONTAN
s.r.o. za sumu 94.735,08 eur. Teda dňom nasledujúcim po 13.4.2007 došlo vinou žalovaného k zániku

práva, nakoľko podľa § 23 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„zákon o konkurze“) pri zmeškaní lehoty nemožno na také pohľadávky prihliadať, ergo mu žalovaný
týmto vedomým protiprávnym konaním spôsobil škodu vo výške 631.567,22 eur s príslušenstvom.
V tejto veci mu žalovaný plnomocenstvo nevypovedal, pretože vedel, že ho sfalšoval. Žalovaný sa
na konci jeho podania pri zhrnutí vrátil k opisovanému zadržiavaniu zverených listinných dôkazov

zverených žalovanému dňa 12.12.2005 a k uvedenému tentoraz uviedol, že tieto podklady mali byť
k vypracovaniu a podaniu žaloby proti SR na náhradu škody vo výške 631.567,22 eur, žalovaný dňa
23.1.2006 nepodal žalobu na OS BA III a spôsobil škodu na majetku rovnajúcu sa úbytku na majetku vo
výške 2 násobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (3 % ku dňu 23.1.2006), pričom
mu zmaril nakladanie s týmito aktívami a ich rozmnoženie, resp. speňaženie tretej osobe - spoločnosti

SLOVMONTAN s.r.o. na podklade zmluvy zo dňa 21.5.2006, žalobcovi mala vzniknúť škoda vo výške
94.735,08 eur titulom nemožnosti podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto žalobca žiada, aby
súd žalovaného zaviazal s odkazom na ustanovenie § 415, § 420 a § 421 OZ k náhrade škody rovnajúcej
sa úroku vo výške 6 % zo sumy 631.567,22 eur (hodnota vecí - aktív zverených žalovanému) za obdobie
od 23.1.2006 do 21.4.2008.

5. Žalovaný mal ďalej dňa 26.5.2007 o 17.25 z jeho emailu na dôvernú internetovú stránku BIVŠ
a.s. Praha (ďalej len „BIVŠ“) ktorej bol žalobca v I. rade poslucháčom v období pred štátnicami
(12-14.6.2007), zaslať nepravdivé tvrdenia vyvolávajúce verejné podozrenie o tom, že žalobca v I.rade sfalšoval dokument o praxi vykonávanej v advokátskej kancelárii žalovaného. Na uvedené ho
mali upozorniť spolužiaci a žiadali ho o vysvetlenie (Michaela Maradová, Ing. Hana Číčová, Hedviga
Matľáková). Žalovaný ho mal týmto konaním vedome a krivo obviniť z toho, že mu odcudzil rôzne

listiny z jeho advokátskej kancelárie, že zneužil jeho razítko a podpis a teda konal v rozpore s § 11
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj v rozpore s etikou a dobrými mravmi.
Zverejnením uvedeného sa mu mal mstiť za trestné stíhanie pre zločin skrátenia dane a poistného,
kde proti žalovanému vypovedal ako svedok, pričom vec dokonal zaslaním listov a urgencii protektorovi
vysokej školy do Banskej Bystrice - Doc. Ing. Jozefovi Medveďovi CSc., čo sa mal dozvedieť od Mgr.

Matľákovej dňa 8.6.2007 za prítomnosti svedka Ing. F. Mikócziho, doc. Medveď mal následne nariadiť
šetrenie, pričom nariadil aj zaistenie originálu potvrdenia o praxi vydaného dňa 17.8.2006. Obdobne
mal žalovaný žalobcu v I. rade kriminalizovať aj v liste zo dňa 23.11.2006 zaslanom jeho klientovi Ing.
Mikóczimu, pričom konal v rozpore s § 23 ods. 1 zákona o advokácii čím zapríčinil, že mu jeho spoločník,
advokát JUDr. Turanský vypovedal plnomocenstvo.

6. Žalobca k nemajetkovej ujme zhrnul, že túto žiada s poukazom na § 13 OZ vo výške 9.958,18
eur vzhľadom na intenzitu neoprávnených a opakovaných zásahov do jeho výsostne osobnostných
práv chránených ustanovením § 11 OZ (tento závadový stav má trvať aj ku dnešnému dňu, nebol
zo strany žalovaného odstránený) ako aj konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Žalovaný mal zneužiť v danom čase jeho dobrú vieru a ním prezentované údajne vysokokvalifikované

a vysokoprofesionálne služby právnej pomoci, pričom sa ukázalo, že od začiatku nejednal svedomito a
čestne, nekonal s ním v súlade s etickým kódexom advokáta a Chartou práv klienta. Žalovaný mal ďalej
vedome a cielene porušiť zásadu mlčanlivosti zaslaním listu jeho klientovi Ing. Mikóczimu po odmietnutí
uhradiť mu výpalné 99.581,76 eur a odhalení jeho nekalých konaní v spolupráci s jeho koncipientom
(znehodnotenie plnomocenstva, nevypracovanie a nepodanie žaloby, fakturácia fiktívnych právnych

úkonov, sprenevera jeho finančných prostriedkov) sa schýlil k šíreniu nepravdivých informácii na adresu
jeho osoby a jeho manželky, formou SMS-iek neoprávnene zasahoval do jeho práva na súkromie a
diskreditoval ho zneužitím internetu v radoch vedenia vysokej školy v čase pred štátnicami a to hrubou
kriminalizáciou ním vymyslených a nepravdivých informácií.

7. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe priložil: i/ uznesenie OS BA III č.k. 18C/25/2006-47
zo dňa 13.2.2007 v právnej veci žalobcu v II. rade proti SR o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom - zastavenie konania z dôvodu že právny zástupca nepreukázal oprávnenie na
podanie žaloby - súd vyhodnotil plnú moc zo dňa 12.2.2005 tak, že táto bola udelená subjektom iným ako
je žalobca v II. rade, pričom zároveň bola pozmenená na dodatku „Úrad geodézie kartografie a katastra

SR“, ktorý je napísaný cez pôvodný text zabielený opravným lakom, pričom v návrhu označený žalobca
v II. rade na zastupovanie v tomto konaní nedal ako vyplýva z obsahu jeho podaní doručených súdu
dňa 28.12.2006 a 22.1.2007 ani dať nemieni, ii/ plnomocenstvo zo žalobcu v I. rade ako živnostníka na
žalovaného na poskytovanie právnych služieb vo veci náhrady škody SR - Úrad geodézie, kartografie
a katastra SR ma OS BA III, nesprávny úradný postup zo dňa 12.12.2005; iii/ list OS BA III Spr.

2040/80 zo dňa 17.9.2008, odpoveď na žiadosť o lustráciu podpísaná JUDr. Evou Fulcovou, v ktorej
súd žalobcovi v I. rade ako živnostníkovi oznamuje, že súd neeviduje jeho návrh na náhradu škody
v sume 631.567,22 eur voči SR - úradu Geodézie, kartografie a katastra SR; iv/ list OS BA III Spr.
2171/2007 zo dňa 14.9.2007 (JUDr. Usačevová) adresovaný žalovanému, v ktorom bolo uvedené, že
dňa 20.1.2006 nebol zaevidovaný žiadny návrh so stranami: žalobca v I. rade (ako živnostník) proti

SR, súd dal do pozornosti, že návrh je datovaný dňom 23.1.2006 ale na poštu bol podaný už dňa
19.1.2006; v/ odpoveď KS BA (Milan Morava) na žiadosť žalovaného o prešetrenie vybavenia sťažnosti
(Spr. 2171/07) zo dňa 19.11.2007, Spr. 2274/07 potvrdzujúca závery OS BA III; vi/ faktúra č. 2006/1/56
na sumu 3.385,32 eur zo dňa 2.11.2006 vystavená žalovaným za právne služby žalobcovi v I. rade
(ako živnostníkovi) za: prevzatie a príprava zastúpenia - 12.12.2005, režijný paušál, návrh na začatie

konania 23.1.2006; vii/ uznesenie Okresnej prokuratúry BA III č. 1Pn 1166/07-3 zo dňa 30.11.2007 o
odovzdaní oznámenia žalobcu v I. rade na žalovaného pre podozrenie z trestného činu (pozmenenie
plnomocenstva zo dňa 12.12.2005 pre konanie sp. zn. 18C/25/2006, odmietnutie vydanie listín v ktorých
zastupoval žalobcu v I. rade) disciplinárnej komisii SAK; viii/ pokus o zmier zo dňa 1.2.2007 žalobcu v I.
rade (živnostník) adresovaný žalovanému; ix/ výzva na náhradu primeraného zadosťučinenia a škody

zaslaná žalobcom v I. rade (ako živnostník) žalovanému dňa 26.7.2007; x/ uznesenie KS BA 3 Cob
389/2006-140 zo dňa 19.2.2007 ktorým KS BA potvrdzuje uznesenie OS BA I. č.k. 22Exre 16/2005-99
zo dňa 27.9.2006 a odmieta odvolanie (súd dňa 24.4.2006 zastavil konanie po späťvzatí exekučného
príkazu, dňa 27.9.2006 rozhodol o trovách); xi/ uznesenie OR PZ BA I ČVS: ORP-583/1-OVK-B1-2007-VG zo dňa 1.2.2008 ktorým táto postúpila vec SAK na disciplinárne konanie (za konanie že neznámy
páchateľ v októbri roku 2006 podal na OS BA I v mene žalobcu v II. rade bez jeho vedomia odvolanie
ako neoprávnená osoba s cieľom získať trovy konania; xii/ list žalobcu v II. rade zo dňa 4.5.2007

adresovaný SAK - vyčíslenie škody ktorú mu spôsobil žalovaný za pochybenie vo veci 32 Exre 16/2005
na OS BA I vo vzťahu k odvolaniu na KS BA, t.j. uplynutie lehoty na odvolanie v dôsledku toho že
odvolanie podala neoprávnená osoba; xiii/ oznámenie revíznej komisie SAK adresované žalobcovi v
I. rade zo dňa 11.2008 v ktorej mu táto oznámila že podania týkajúce sa žalovaného pre podozrenie
zo spáchania trestného činu im boli odstúpené; xiv/ uznesenie Úradu SP A GP SR VII Gv 150/04

- 1180 zo dňa 15.5.2006 o zastavení trestného stíhania Mgr. Marcela Biznára pretože skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (vydané p. Trstenskou); xv/ kópia obálky v ktorej
mali byť žalobcovi doručené materiály od žalovaného; xvi/ zoznam konkurzných pohľadávok vo veci
úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. - v zozname uvedený aj veriteľ - žalobca v II. rade a žalobca v I. rade
(ako živnostník), pri pohľadávkach sa uvádzajú nasledovné dôvody popretia: 1. chýbajú podklady a
najmä právny dôvod, 2. PR nikdy nebol doručený úpadcovi, úpadca pohľadávku neeviduje, trestné

oznámenie a odpor proti PR; xvii/ zápisnica o pojednávaní na KS BA č.k. 8K 1/2004 zo dňa 12.3.2007;
xviii/ list OS BA III zo dňa 7.4.2006 v ktorej súd oznamuje žalobcovi v I. rade že návrhy vo veci žalobca
v I. rade (živnostník) c/a LIVAK PLAST s.r.o. sú evidované pod sp. zn. 42Rob 1904/03, 42Rob/3/04,
42Rob 4/04, 42Rob 7/04, 42Rob 15/04, 42Rob 16/04 a vo všetkých bol vydaný PR; xix/ Osvedčenie
o absolvovaní osobitného vzdelávania pre správcovskú činnosť absolventa Ing. Ján Sarkocy č. 0049

zo dňa 12.12.2003 vydaný Inštitútom vzdelávania konkurzných správcov SR; xx/ screenshot emailu
doručeného dňa 26.5.2007 do emailovej schránky [email protected] odoslaného
z adresy; xxi/ potvrdenie o praxi žalobcu v I. rade u žalovaného v dňoch 15.7.2006 - 17.8.2006 zo dňa
17.8.2006 doručené Bankovému inštitútu VŠ Praha dňa 31.8.2006 (podľa pečiatky) spolu s titulnou
stranou zo seminárnej práce: Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným vypracovanej dňa 17.8.2006

žalobcom v I. rade, doručená Bankovému inštitútu VŠ Praha dňa 31.8.2006 (podľa pečiatky); xxii/
predvolanie Daňového úradu Senec adresované žalobcovi v I. rade a jeho manželke na ich výsluch zo
dňa 24.9.2007 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalovaného; xxiii/ kópia príjmového dokladu zo
dňa 18.4.2005 podľa ktorej žalovaný prijal od manželky žalobcu v I. rade sumu 5.311,02 eur ako „zálohu
za predaj kaštieľa“; xxiv/ príjmový doklad zo dňa 6.10.2005 podľa ktorého žalovaný prijal od žalobcu

v I. rade 100.909,52 eur ako „dodatok kúpnej ceny“; xxv/ pokus o zmier zo dňa 20.10.2006 zo strany
žalovaného adresovaný žalobcovi v I. rade - nech uhradí dlžnú sumu 99.581,76 eur spojenú s úhradou
za odpredaný kaštieľ; xxvi/ uznesenie OR PZ II ČVS: ORP-563/OEK-B2-2007 KK zo dňa 12.6.2007, v
ktorom bolo odmietnuté podanie vo veci podozrenia z trestného činu poškodzovania veriteľa ktorého sa
mal dopustiť podľa oznamovateľa žalovaného žalobca v I. rade v exekučnom konaní č- Ex 365/2002

vedenom JUDr. Jakubcom; xxvii/ uznesenie OR PZ BA - okolie ČVS: ORP-444/1-OEK-BH-2007 Hč zo
dňa 20.11.2008 o pokračovaní v trestnom stíhaní žalovaného za skrátenie dane a poistného, v súvislosti
s prijatím hotovosti za odpredaj kaštieľa od žalobcu v I. rade a jeho manželky; xxviii/ vypovedanie plnej
moci žalovaným adresované p. Mikóczimu zo dňa 23.11.2006 z dôvodu neplatenia faktúr za poskytnuté
právne služby ním a žalobcom v I. rade - akceptácia ukončenia spolupráce; xxix/ list p. Mikócziho

adresovaný SAK poslaný 28.12.2006; xxx/ potvrdenie vystavené p. Mikóczim zo dňa 27.12.2006
adresované žalobcovi v I. rade; xxxi/ list SAK zo dňa 8.8.2007 adresovaný žalobcovi v I. rade v ktorom
mu táto oznámila, že odporučila predsedovi RK SAK podať predsedovi DK SAK návrh na začatie
disciplinárneho konania na postup žalovaného; xxxii/ list JUDr. Rudolfa Turanského zo dňa 1.12.2006
adresovaný žalobcovi v I. rade - vypovedanie plnomocenstva z dôvodu narušenia dôvery; xxxiii/ Zmluva

o uzatvorení budúcej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.5.2006 medzi žalobcom v I. rade ako
postupcom a Ing. Mikoczim - konateľ SLOVMONTAN s.r.o. ako postupníkom - medzi postupovanými
pohľadávkami je v bode 7 úvodných ustanovení uvedená pohľadávka vo výške 631.567,22 eur ktorá
sa mala vymáhať na OS BA III v konaní proti SR - v zastúpení Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR na náhradu škody; xxxiv/ záznam z 31.12.2006 podpísaný žalobcom v I. rade a p. Mikóczim, podľa

ktorého žalobca v I. rade informoval p. Mikócziho, že nie je možné uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve
pretože žalovaný vypovedal svojvoľne plnomocenstvá mu udelené k zastupovaniu v daných veciach
plus že neodovzdal originály listín a materiály; xxxv/ lekárska správa - nález zo dňa 6.12.2006 podľa
ktorej je žalobca v I. rade liečený psychiatrom; xxxvi/ sťažnosť žalobcu v I. rade na nečinnosť a prieťahy
adresovaná OS BA V zo dňa 16.2.2009 vo vzťahu ku konaniu Er 56/96, predovšetkým vo vzťahu k

námietkam voči dražbe nehnuteľnosti v k.ú. Michal nad Žitavou spolu s odpoveďou OS BA V zo dňa
19.2.2009; xxxvii/návrh súdneho exekútora na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti
č.k.Er59/96zodňa18.7.2007adresovanýOSBAV;xxxviii/predvolanieORPZBAIČVS:ORP-1037/07
žalobcu v I. rade zo dňa 24.2.2008.8. Žalobca navrhol vykonanie nasledovných dôkazov: i/ výsluch JUDr. Michaely Usačevovej vo vzťahu
k Spr 2171/2007 zo dňa 14.9.2007; ii/ výsluch JUDr. Moravu - vo vzťahu k prešetreniu sťažností na KS

v BA a iným poznatkom k osobe žalovaného; iii/ vypočutie advokáta JUDr. Stoszek; iv/ oboznámenie
sa súdom so spisom 18C/25/2006 vedenom na OS BA III a vypočutie svedka Ing. S. Ulík; v/ k pobytu
žalovaného vo väzbe výsluch prokurátorky JUDr. M. Trstenskej, po prípade vyšetrovateľov; vi/ výsluch
pplk. Kanka, pplk. Mozola; vii/ zapožičanie spisu zn. VII GV 150/04-1180 z ÚŠP GP SR k osobe
žalovaného a vyžiadanie si súdom uznesenia o prerušení trestného stíhania žalovaného zo zdravotných

dôvodov za účelom zistenia, či bol žalovaný zdravotne spôsobilý po prepustení na slobodu v roku
2005 kvalifikovane vykonávať činnosť advokáta a iné; viii/ zabezpečenie listu od prorektora p. Medveďa
vrátane originálu potvrdenia o praxi, tohto vypočuť a vyžiadať si spisový materiál z UJaKP PZ BA
okolie Pezinok a vyšetrovateľa predvolať k vypočutiu súdom ako svedka; ix/ vykonanie dokazovania
grafologickým skúmaním podpisu žalovaného na potvrdení o praxi; x/ vypočutie sl. Mgr. Hedvigy
Matlákovej k poznatkom ohľadom aktivít žalovaného a pokynov zo strany p. Medveďa; xi/ vypočutie F-

Mikócziho; xii/ vypočutie Ing. Bc. Hany Číčovej - spoluštudentka; xiii/ vypočutie Bc. Michaely Maradovej
- spoluštudentka; xiv/ vypočutie Ing. Bc. Henriety Štánerovej - spoluštudentka; xv/ k hrubému porušeniu
etiky a zneužitia postavenia advokáta navrhuje vypočuť aktuálneho prezidenta SAK; xvi/ vypočutie JUDr.
Rudolfa Turanského, ktorý žalobcovi v I. rade vypovedal plnomocenstvo.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.7.2009 doručeným súdu dňa 20.7.2009 v ktorom
uviedol, že sa jedná o ďalšie pokračovanie v ohováraní jeho osoby, jedná sa o samé absurdné výmysly
a polopravdy len s cieľom a úmyslom spôsobiť ďalšiu morálnu a majetkovú ujmu žalovanému. Žalovaný
uviedol, že sa s odporcom zoznámil v jeho advokátskej kancelárii cestou realitnej kancelárie, ktorá bola
poverená predajom jeho nehnuteľnosti, kaštieľa v Michale nad Žitavou a o túto nehnuteľnosť prejavil

záujem žalobca v I. rade s manželkou. Aby preukázal, že je solventný a má finančné prostriedky na kúpu
nehnuteľnosti, požiadal ho o zastupovanie v rôznych kauzách. Pri podpise zmluvy o predaji kaštieľa
zložil zálohu vo výške 5.311,03 eur, zvyšok kúpnej ceny mal byť doplatený do 30.11.2005 s tým, že
ak v tejto lehote nebude zvyšná suma zaplatená, kúpna zmluva stráca platnosť. Dňa 6.10.2005 mal
žalobca v I. rade navštíviť žalovaného a žiadal, aby mu vystavil doklad o zaplatení zbytku kúpnej

ceny vo výške 100.909,51 eur. Svoju žiadosť odôvodňoval tým, že má zaistený bankový úver na
predmetný kaštieľ a aby ho mohol dostať, potrebuje aby nebola nehnuteľnosť zaťažená dlžobou, teda
aby bola zaplatená kúpna cena - presvedčil ho, v ten istý deň vystavil príjmový doklad, že si od neho
požičal túto sumu. Do dnešného dňa túto sumu neuhradil, nehnuteľnosť však previedol na seba a svoju
manželku, v súčasnej dobe má prebiehať v tejto veci trestné konanie na OR PZ v BA - okolie, UJKP

pod ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007 Hu vo veci trestného činu podvodu, zároveň je vedené súdne
konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy na OS Nové Zámky, sp. zn. 9C/23/07. V priebehu roka 2005 a
2006 do doby vypovedania plnomocenstiev cca v 60 prípadoch, t.j. v októbri a novembri 2006 z dôvodu
neposkytnutia súčinnosti a straty dôvery žalobca v I. rade jeho kanceláriu navštevoval minimálne 2x
týždenne, kde sa oboznamoval so stavom zastupovaných vecí a bol s ním prejednávaný ďalší postup

zastupovania,tak,abybolopostupovanépodľajehodispozícii,neustálesľuboval,žedoplatíkúpnucenu,
doloží originály podkladov k žalobám, v ktorých ho zastupoval, že zloží zálohu za poskytované právne
služby. V priebehu zastupovania žalobcu v I. rade a spol. v žiadnom prípade neboli poskytnuté originály
listín k zastupovaniu, vždy originál ak vôbec existoval, doniesol do AK len k nahliadnutiu. Žalovaný
v priebehu zastupovania dospel k záveru, že sú doložené listiny nedôveryhodné, žiadal o originály a

riadne objasnenie veci čo sa nestalo, plnomocenstvo bolo vypovedané. Poskytnuté právne služby boli
vyúčtované a faktúry poslané žalobcovi. Nedoplatok kúpnej ceny, pôžička žalobcu v I. rade je riešená na
OS Pezinok, sp. zn. 6C/56/2009. Čo sa týka vypracovania žalobného návrhu v mene subjektu žalobcu
v I. rade, tento bol spracovaný, odoslaný podľa dispozícii a pokynov odporcu na príslušný súd ktorý
potvrdil, že zásielku prijal, ale žalobný návrh nebol dohľadaný. Žalobca bol viackrát vyzvaný k prevzatiu

ním poskytnutých materiálov po ukončení zastupovania, ale nemal záujem si veci prevziať. K výstupu
žalobcu v I. rade dňa 11.4.2007 uviedol len to, že sa jedná len o výmysel žalobcu v I. rade, tento sa
v skutočnosti snažil násilím za použitia hrubých urážok odcudziť spisovú agendu z jeho advokátskej
kancelárie, samozrejme svoj úmysel navštíviť jeho advokátsku kanceláriu neavizoval, asi len aby sa
moholvyhrážaťavydierať.Podarilosamupritomodcudziťjedenšanón,ktorýobsahovalspisovúagendu

klienta Ing. Stríža, v ktorom boli tiež opečiatkované čisté listy podpísané žalovaným v počte 5 ks,
plnomocenstvá a pod. To, že má čisté, žalovaným podpísané a opečiatkované listy potvrdil svojim listom
zo dňa 19.4.2007. Podľa názoru žalovaného žalobca v I. rade ďalej pokračuje vo svojej trestnej činnosti
za ktorú bol prvostupňovým súdom BA III odsúdený aj za trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnejlistiny sp. zn. 1T 56/03. Žalovaný tvrdí, že žalobcov v I. rade ďalším falzifikátom je údajná zmluva o
pôžičke žalovanému na sumu 331.939,19 eur zo dňa 14.12.2005, kedy mala byť suma vyplatená, avšak
vtedy bol žalovaný preukázateľne mimo územia SR, viď potvrdenie podpísané konateľom spol. Post.

Jihlaca, s.r.o. a riaditeľkou spoločnosti ŽS Collection, s.r.o. Žalovaný žiadnu pôžičku od žalobcu v I.
rade nedostal, vzniká otázka prečo by mu žalovaný dával pôžičku, keď nesplatil doplatok kúpnej ceny
za predaj nehnuteľnosti. Podľa tvrdenia žalovaného ďalšia falšovateľská činnosť žalobcu v I. rade je
aj údajné potvrdenie zo dňa 7.6.2006, kedy žalovaný mal od neho obdržať sumu 165.969,59 eur pre
potreby zastavenia trestného stíhania žalobcu v I. rade vedeného v UJKP v Košiciach, nič také sa podľa

žalovaného neudialo. Žalovaný odmietol aj to, že by žalobca v I. rade u neho vykonával prax, potvrdenie
považuje za falšovateľský výtvor žalobcu, k uvedenému doložil list 1Pn 699/07-9 od OP Bratislava II zo
dňa 11.10.2007, kde je uvedené, že „falzifikát potvrdenia o praxi“. Ďalším falšovateľským výtvorom podľa
názoru žalovaného je údajná výzva zo dňa 4.2.2009 adresovaná žalobcovi v I. rade, že žalovaný bol
donútený svedčiť v neprospech žalobcu v I. rade vo veci kde je stíhaný pod ČVS: PPZ-102/BPK-S-2007,
PrezídiomPZSR,ÚradubojaprotikorupciiBanskáBystricaprezločinpodvoduamareniaspravodlivosti.

Žalovaný doložil do spisu list GP SR č. IV/1 Gn 3101/06-20 zo dňa 11.7.2007, kde je popísaná situácia
ohľadne nezaplatenia kúpnej ceny žalobcom v I. rade za kaštieľ. V liste Úradu špeciálnej prokuratúry GP
SR č. VII/1 Gn 2426/06-7 zo dňa 12.12.2006 je mimo iného uvedené, že „podávanie trestných oznámení
obvineným (žalobcom v I. rade) je pravdepodobne spôsob vedenia jeho obhajoby a postupne ich podáva
na každého, kto jeho návrhom nevyhovie.“

10. Žalovaný ku svojmu vyjadreniu priložil i/ pokus o zmier zo dňa 25.4.2007 od žalovaného adresovaný
žalobcovi v I. rade vo vzťahu k „ukradnutým“ listinám z jeho kancelárie; ii/výzva žalovaného zo dňa
5.10.2006 adresovaná žalobcovi v I. rade a žalobcovi v II. rade nech si prevezme spisovú agendu z
jeho kancelárie; iii/ pokus o zmier žalovaného zo dňa 14.12.2006 adresovaný žalobcovi v I. rade kde

okrem iného žalovaný žiada žalobcu v I. rade nech si príde prevziať spisové materiály; iv/pokus o zmier
žalovaného adresovaný žalobcovi v I. rade zo dňa 24.10.2006 vo vzťahu k neuhradeným faktúram
a iným podlžnostiam voči žalovanému; v/ pokus o zmier zo dňa 27.11.2006 žalovaného adresovaný
žalobcovi v I. rade vo vzťahu k neuhradeným faktúram spolu s výzvou nech si žalobca v I. rade prevezme
spisový materiál; vi/ pokus o zmier žalovaného zo dňa 10.11.2006 adresovaný žalobcovi vo vzťahu k

neuhradenýmfaktúramzaprávneslužbyspolusvýzvounaprevzatiespisovéhomateriálu;vii/uznesenie
Okresnej prokuratúry BA V č.k. 1 Pn 106/09 zo dňa 22.5.2009 v ktorej bolo uznesenie vyšetrovateľa
zo dňa 4.2.2009 ktorým tento odovzdal vec podozrenia zo zločinu vydierania na základe oznámenia
žalovaného, ktorého sa mal dopustiť žalobca v I. rade zrušené ako nezákonné a neopodstatnené z
dôvodu, že vyšetrovateľ nedostatočne zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie;

viii/ uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III 1 pn 699/07-9 zo dňa 11.10.2007 o zamietnutí
sťažnosti žalovaného proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ Bratislava - okolie, ktorým odmietol
vec podozrenia z prečinu poškodzovania cudzích práv ktorého sa mal dopustiť žalobca v I. rade; ix/
výzva žalovaného adresovaná žalobcovi v I. rade zo dňa 4.2.2009 aby sa zdržal šírenia informácií
o jeho trestnom stíhaní; x/ oznámenie SAK adresované žalobcovi v I. rade a jeho manželke zo dňa

7.2.2007 o prebiehajúcom šetrení na základe podaní zo dňa 29.1.2007, 31.1.2007 a 2.2.2007, ktoré
boli zaevidované k ich ďalším podaniam voči žalovanému a sú predmetom šetrenia ktoré doteraz
nebolo skončené - v liste bolo okrem toho uvedené, že si má žalobca v I. rade spisový materiál
od žalovaného prevziať; xi/list Úradu špeciálnej prokuratúry VII/1 Gn 2426/06-07 zo dňa 12.12.2006
adresovanýžalobcomažalovanémuvovecitrestnéhostíhaniažalobcuvI.radeaLilyRejtovejprepokus

trestného činu poškodzovania veriteľa, v ktorej prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry (JUDr. Mária
Trstenská) uviedol, že „trestné stíhanie obvineného (žalobcu v I. rade) prebieha dôvodne a zákonne
a takisto zákonným spôsobom bolo rozhodnuté aj o jeho trestných oznámeniach na vyšetrovateľa
predmetnej veci, ktorých jediným dôvodom je práve jej vyšetrovanie. Podávanie trestných oznámení
obvineným (žalobcom v I. rade) je pravdepodobne spôsob jeho obhajoby a postupne ich podáva na

každého, kto jeho návrhom nevyhovie“; xii/ uznesenie Generálnej prokuratúry SR IV/1 Gn 3101/06-20
zo dňa 11.7.2007 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu kde žalovaný vystupuje ako
poškodený vo vzťahu k nedoplatenému zvyšku kúpnej ceny za nehnuteľnosť predanú žalobcovi v I.
rade a následný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; xiii/ čestné prehlásenie Kataríny
Sabovej zo dňa 9.7.2007, podľa ktorého bola dňa 6.7.2007 prítomná pri rozhovore medzi žalobcom

v I. rade a p. Mikóczim, ktorí boli prítomní na dražbe kaštieľa v Michale nad Žitavou, počula ako sa
menovaní rozprávali o tom, že žalobca v I. rade má zabezpečené od p. Mularčíka, že žalovaného
vyhodia zo SAK; xiv/čestné prehlásenie Kataríny Sabovej zo dňa 18.4.2007, podľa ktorej bola táto dňa
11.4.2007 svedkom nevhodného a vulgárneho správania sa žalobcu v I. rade ktorý spolu s Ing. Ulíkom(mená ktorých sa dozvedela až následne) vtrhli do kancelárie žalovaného odkiaľ sa žalobca v I. rade
snažil vziať spisové materiály, keď ho žalovaný požiadal aby odišiel, žalobca v I. rade zvýšeným hlasom
až krikom vulgárne urážal žalovaného pričom uviedol že zabezpečí, aby ho vyhodili zo SAK, že ho

zničí, žalovaný uviedol, že ak žalobca v I. rade okamžite neopustí priestory kancelárie, zavolá políciu.
Na to žalobca v I. rade vytrhol zo spisovej kancelárie jeden spisový šanón a za stáleho vulgárneho
vyjadrovania ušiel z kancelárie; xv/ čestné prehlásenie Ladislava Tótha zo dňa 17.4.2007, že tento bol
prítomný u žalovaného dňa 11.4.2007 keď žalovaný vtrhol do jeho kancelárie v sprievode staršej osoby
a zvýšeným hlasom, resp. krikom vyžadoval svoje spisy, následne začal bez dovolenia vyberať spisy

zo spisovej skrine. Keď ho žalovaný požiadal o vysvetlenie, žalobca v I. rade so zvýšeným hlasom
vykrikoval vulgárne urážky a tiež že už cez svoje kontakty zabezpečil že žalovaného vyhodia zo SAK,
že ho zničí. Potom, ako žalovaný vyzval menovaného aby opustil priestory kancelárie lebo inak zavolá
políciu, žalobca v I. rade vytrhol jeden zo spisových obalov zo skrinky a ušiel z priestorov kancelárie;
xvi/ pokus o zmier žalovaného zo dňa 17.4.2007 adresovaný žalobcovi v II. rade v ktorom ho žiada,
aby ukradnutý spis Ing. Dušana Stríža vrátane 5 listín, ktoré boli opatrené podpisom žalovaného a

jeho pečiatkou, ďalej aby vrátia ktoré odcudzil spolu so spisom Ing. Dušana Stríža; xvii/ list žalovaného
adresovaný žalobcovi v I. rade zo dňa 11.4.2007 o vrátenie toho dňa odcudzených dokladov spolu s
oznámením, že žalovaný je ochotný mu vrátiť ním odovzdané podklady ale nie násilným spôsobom
a proti súpisu odovzdaných dokladov s overenými podpismi; xviii/ potvrdenie (písané strojom) zo dňa
7.6.2006 s pečiatkou a podpisom žalovaného, podľa ktorého mal tento prevziať od žalobcu v I. rade

pre potrebu zastavenia špecifikovaných trestných stíhaní sumu 165.969,59 eur; xix/ Zmluva o pôžičke
(písaná strojom) ktorá ma preukazovať, že dňa 14.12.2005 si žalovaný požičal od žalobcu v I. rade
v hotovosti sumu 331.939,19 eur; xx/ potvrdenie zo dňa 23.2.2007 spoločnosti POST Jihlava, spol. s
r.o. a IS collection s.r.o. že sa žalovaný dňa 14.12.2005 zúčastnil v spoločnosti POST Jihlava, spol.
s.r.o. prejednania právnych otázok; xxi/ príjmový doklad zo dňa 6.10.2005 podľa ktorého mal žalovaný

prijať od žalobcu v I. rade sumu 100.909,51 eur ako doplatok kúpnej ceny (na doklade sa nenachádza
pečiatka žalovaného); xxii/ príjmový doklad podľa ktorého mal žalobca v I. rade prijať dňa 18.10.2005
od žalovaného sumu 100.909,51 eur z titulu pôžičky.

11. Žalobca v I. rade dňa 12.10.2013 zaslal do podateľne emailom informáciu o obvinení osoby

označenej ako JUDr. Miloslav K. (67), ktorá by mala byť zapletená do neoprávneného odpočtu DPH.
Žalobca v I. rade mail odoslaný z jeho adresy [email protected] podpísal
menom: Daňová Kobra. Dňa 31.3.2014 bol súdu emailom doručený ďalší podnet, v ktorom žalobca
navrhol ako vykonanie dôkazu vyžiadanie fotokópie spisu Ústavného súdu zn. IV. ÚS 194/2014 a
uzneseniaÚSzodňa27.3.2014azároveňakosvedkapredvolaťvyšetrovateľaPZrealizujúcehokonanie

č.k. ČVS: PPZ-500/NKA-FB-ZA-2013 a zároveň vykonať dopyt na SAK vo veci prerušenia výkonu
advokácie žalovaného v januári tohto roku.

12. Žalovaný zaslal dňa 17.6.2015 súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že plnomocenstvo jemu
udelené žalobcom v I. rade tento vypovedal z dôvodu straty dôvery, žalobca v I. rade ani nikdy nedoložil

originály listín, doložené listiny neboli dôveryhodné. SAK žiadne podanie, resp. sťažnosť žalobcu v I.
rade a jeho komplicov neriešila tak, aby jeho osobu potrestala. Naopak v sťažnosti ktorou namieta,
že boli postúpené pohľadávky vzniknuté z dôvodu nezaplatenia poskytnutých právnych služieb na inú
spoločnosť, bol oslobodený z disciplinárnych obvinení, naproti tomu žalobca v I. rade podal cca 80
sťažností a vše 100 trestných oznámení. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v I. rade je odsúdený OS

BA III za pozmeňovanie a falšovanie listín. To sa malo prejaviť sfalšovaním údajnej pôžičky 331.939,19
eur, ktorú mu mal požičať a potvrdenie o prevzatí 165.969,59 eur za účelom zastavenia jeho trestného
stíhania zložkou PZ v SR v Košiciach za spreneveru. Považoval za nutné dať do pozornosti súdu, že
žalobca v I. rade bol OS BA III v konaní sp. zn. 5T 52/09 odsúdený za podvod na nepodmienečný trest
10 rokov, taktiež že je vedený súdny spor na OS NZ sp. zn. 9C 23/07 o neplatnosť kúpnej zmluvy na

prevod vlastníctva ku kaštieľu v Michale nad Žitavou, v tomto konaní malo byť preukázané, že žalobca
v I. rade a jeho manželka úmyselne nezaplatili kúpnu cenu, taktiež chcel uviesť, že je vedené trestné
konanie proti podozrivému - žalobcovi v I. rade za marenie spravodlivosti na OR PZ v BA II 2x, OR PZ
NZ, OR PZ BA, hlavným dôvodom je dokladanie sfalšovaných listín do súdneho konania ako dôkaz v
konaní. Žalovaný uviedol, že žiadne úkony, ktorými by mal ublížiť žalobcovi v I. rade alebo jeho manželke

neučinil, OS BA V žalobu žalobcu v I. rade zamietol. Ďalej uviedol, že nebolo doložené žiadne relevantné
rozhodnutie o tom, že nebola podaná žaloba v mene subjektu - žalobcu v I. rade ako živnostníka proti
Úradu kartografie a katastra. Svedectvá koncipienta, ktorý ju vypracoval a sekretárky, ktorá ju odoslala,
vrátane poštového dokladu boli predkladané v rôznych konaniach, ktoré žalobca v I. rade inicioval.Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v I. rade neposkytol žiadnu zálohu na poskytovanie právnych služieb,
ani úhradu nehnuteľnosti, len stále pred svedkami sľuboval, že všetko uhradí, že očakáva finančné
prostriedky z úveru, investičné financie zo zahraničia, kde údajne dlhodobo pracoval, ale opomenul

doložiť, že bol z Anglicka vykázaný ako nežiadúca osoba, príslušník rozviedky ŠTB pod krycím menom
Dymič, ako je uvedené vo webových stránkach. Žalovaný vyslovil názor, že ostatné tvrdenia žalobcu v
I. rade sú len výmysly, dovoľuje si zastávať názor, že je osobou, ktorá neustále pácha trestnú činnosť a
využíva svoje kontakty ku krytiu páchanej trestnej činnosti. Žalobu žiada zamietnuť.

13. Žalovaný spolu so svojim vyjadrením súdu predložil i/ uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry v
Bratislave sp. zn. VII/1 Gv 25/06-41 zo dňa 6.8.2009, ktorým bolo voči nemu trestné stíhanie pre trestný
čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny zastavené; ii/ zápisnicu OR
PZ v BA III o výsluchu žalovaného zo dňa 5.2.2015, ČVS: ORP-920/1-OVK-B3-2014 vo veci podozrenia
zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti, oznamovateľ žalobca v I. rade, vo vzťahu k zastupovaniu
v súdnom spore vo veci náhrady škody za neoprávnenú exekúciu zo strany MSSR; iii/ vyrozumenie

Okresnej prokuratúry BA III o vybavení podnetu zo dňa 30.5.2013 adresované žalovanému, ktorý žiadal
o preskúmanie zákonnosti postupu pri preverení jeho trestného oznámenia podaného na žalobcu; iv/
návrh žalovaného zo dňa 5.9.2013 adresovaný OS BA I na zosúladenie údajov žalobcu v II. rade a jeho
likvidáciu a výmaz z obchodného registra; v/ uznesenie OR PZ BA III ČVS: ORP-25/1-OVK-B3-2013
zo dňa 9.10.2014 o začatí trestného stíhania žalobcu v I. rade z dôvodu sfalšovania zmluvy o pôžičke

na sumu 331.939,19 eur a sfalšovania potvrdenia o odovzdaní 165.959,59 eur kde ako poškodený
vystupoval žalovaný.

14. Žalobca v I. rade dňa 4.1.2016 doručil súdu oznámenie SAK zo dňa 8.12.2015 o podaní návrhu
na začatie disciplinárneho konania voči žalovanému. Dňa 2.1.2017 doručil žalobca v I. rade súdu

podanie označenom ako „Nové skutočnosti k osobe žalovaného a spol.“ v ktorom uviedol, že žalovaný
v spolupráci s jeho komplicom Mgr. Marcelom Biznárom to voči jeho osobe dotiahli až do takého štádia,
že porušením povinnosti mlčanlivosti ho žalovaný udal, opakovane obaja vypovedali v danej trestnej
veci nimi vymyslenej pred vyšetrovateľmi PPZ ako aj pred Okresným súdom Bratislava I., spôsobili
mu trestné stíhanie, čo malo za následok jeho väzbu od 12.4.2014 do 15.01.2015 počas ktorej sa

nemohol zúčastniť pojednávaní, pričom trestné stíhanie sa ukázalo ako zjavne nezákonné a nemožné.
V trestnom konaní malo dôjsť k tzv. mountingu digitálnej stopy počítačových súborov zaistených v
advokátskej kancelárii žalovaného z notebooku údajne vlastneného Mgr. Marcelom Biznárom, kedy
obaja komplici aktívne spolupracovali s vyšetrovateľmi PPZ UBOK PZ B. Bystrica, ktorí ich predtým
v tzv. textilnej megakauze trestne a väzobne stíhali. V rozhodnom období mal žalovaný pokračovať

v jeho vlastných udavačstvách a kriminalizovaní žalobcu v I. rade, pričom zatajil, že uznesenie č.k.
3Pv 131/13/1103-15 zo dňa 14.11.2014 založené do spisu (toto založil žalobca v I. rade do spisu) bolo
zrušené. Žalobca navrhol k osobe žalovaného a jeho aktivitám vykonať dopyt na ÚVV Leopoldov a
preveriť, či sa menovaný do12.11.2016 opätovne nenachádzal v tomto zariadení, keďže aj tieto poznatky
môžu výraznou mierou prispieť k objektívnemu rozhodnutiu súdu vo veci, takisto aj poznatky o jeho

osobe prístupné z rozhodnutia II. ÚS 904/2016 zo dňa 14.12.2016. Žalobca namietal, že vo veci doteraz
nebol vypočutý žalovaný a ani jeden svedok ním navrhnutý, čo v konaní na ochranu osobnosti nie je
ústavne konformné a akceptovateľné a bráni to riadnemu zisteniu skutkového stavu vo veci. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2To/135/2015 zo
dňa 21.4.2016, ktorým tento oslobodil žalobcu v I. rade spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava

sp. zn. 1Kv 16/2008 zo dňa 24.4.2009.

15. Na pojednávaní konanom dňa 6.11.2017 žalobca uviedol, že na žalobnom návrhu trvá a žiada aby
bola zabezpečená účasť žalovaného, ktorému chce klásť otázky. Trvá na tom, že zo strany žalovaného
došlo opakovane v neoprávnenému zásahu do jeho práv a to práva na česť, keďže žalovaný šíril

predmetný mail na stránke školy bankového inštitútu ku ktorému mali prístup ostatní študenti, čo mu
bolo nepríjemné a žalovaný tak neoprávnene zasiahol do jeho práv čím znížil zásadným spôsobom jeho
dôstojnosť a česť v radoch spolužiakov a vo vedení školy. Žalovaný zasielal priamo vedeniu školy listy,
do Banskej Bystrice profesorovi p. Medveďovi čo sa premietlo tak, že bola ohrozená možnosť žalobcu
zúčastniť sa skúšok, pretože na základe toho bolo nariadené šetrenie v danej veci. Žalobca v I. rade

vo vzťahu k uvedenému navrhol vypočuť svedkov, p. Ing. Mikocziho a profesora Medveďa, má za to,
že konaním žalovaného bol u študentov s ktorými prichádzal do kontaktu vyvolaný okruh nedôvery,
že v podstate malo dôjsť k predloženiu falzifikátu. Žalovaný podľa jeho názoru poskytoval údajne ním
tvrdené vysoko poskytované právne služby, vynucoval si nárok na odmenu neprimeraným spôsobom,preto navrhuje vypočuť svedka p. Mikocziho, ktorému takisto posielal listy (poukázal pritom na rozsudok
tunajšieho súdu v jeho veci sp. zn. 4C/698/2008). Žalobca poukázal na to, že žalovaný nemá na to, aby
poskytoval právne služby, ani ich nemohol poskytnúť, pretože bol psychický chorý, čo zámerne zatajil

(doklad od psychiatra Šimona). Žalobca ďalej poukázal na uznesenie NS č.k. 7Cdo 54/2014 zo dňa
27.01.2015, v ktorom súd dospel k záveru, že žalovaný voči nemu nebol dobromyseľný, nepostupoval
ako advokát, vôbec sa nezaujímal a nepodnikol kroky k overeniu, či a kedy bola žaloba súdu doručená,
a preto mu nárok na zaplatenie nevznikol. Poukázal taktiež na rozhodnutie OS PK č.k. 4C 698/2008,
ktorý sa k zhodnému právnemu názoru a navyše dôsledné aplikoval v tejto veci rozhodnutie 9. komory

Európskeho súdu zo dňa 15.01.2015 vo veci Siba proti Devaans. Preto žalobca navrhol, aby si súd
obstaral tento spis a sa sním oboznámil. Žalobca v I. rade taktiež poukázal na rozhodnutie IV. US
302/2010 zo dňa 07.07.2011 podľa ktorého aj advokát je osobou, ktorý patrí v súvislosti s výkonom
svojho povolania do kategórie verejne činných osôb, a teda hranice sú širšie ako u iných občanov.
Žalovaný podľa jeho názoru nerešpektoval etický kódex a pravidlá hry, a to najmä vo vzťahu § 18 ods.
1-3 zákona o advokácii. Žalovaný pritom zašiel až tak ďaleko, že spoločne s jeho komplicom JUDr.

Biznárom si vymysleli udanie, pričom sa podieľali na sfalšovaní znaleckého posudku a porušili zároveň
aj § 23 zákona o advokácii, žalobcovi v I. rade spôsobili väzobné stíhanie. Pokiaľ sa jedná o konanie
vedené na OS BA III., kde mal žalovaný podať žalobu na zaplatenie sumy 631.567,22 eur, tak túto žalobu
vôbec nepodal a okrem toho mu odmietol vrátiť doklady, tieto vrátil až potom, keď už nebolo možné
uplatňovanie predmetného práva. K zadržiavaniu listinných dôkazov a spisov žalobca navrhol vypočuť

p. Ulíka z Bratislavy a p. Mikóciho, k jeho ujme následkom zaslaného emailu zo strany žalovaného
žiadavypočuťMgr.HedviguMatlákovú.Napojednávanížalobcadoručilsúdukrátkoucestounasledovné
dôkazy: i/ výmenný list neštátneho zariadenia psychiatrická a drogová ambulancia v BA podľa ktorého
je JUDr. Miloslav Kraus je liečený v tomto pracovisku; ii/ menný zoznam žiakov, ktorí sa mali zúčastniť
štátnic na škole Bankovní inštitút VS 2007.

16. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise považuje za potrebné
podotknúť, že žalobca formuloval svoj procesný útok krajne nekonzistentným a rozporným spôsobom,
pričom do spisu predkladal enormné množstvo dôkazov, ktoré zjavne nesúviseli so žalovanými nárokmi.
Jezjavné,žesporymedzistranamisúdlhodobéhocharakteruaevidentneniesúvymedzenépredmetom

tohto konania, taktiež nie všetky tvrdenia prezentované zo strany žalovaného korešpondovali so
žalobnými nárokmi. Taktiež argumentácia zo strany žalovaného vo veľkej časti nesúvisela s meritom
veci, žalovaný sa najmä odvolával na okolnosti vzniknuté pri predaji kaštieľa v Michale nad Žitavou.
Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že vzťahy medzi stranami sú vážnym spôsobom narušené a v
minulosti prebiehajúce trestné stíhania/súdne konania boli v prevažnej väčšine výsledkom práve ich

vzájomných sporov, dôkazom čoho je aj vzájomná písomná komunikácia medzi stranami založená v
súdnom spise, obsahom ktorej sú pokusy o zmier, výzvy na úhradu pohľadávok, výzvy na náhradu škody
a pod. Momentálne, ako súd zistil z vykonaných lustrácii, nemá ani jedna zo strán záznam v Registri
trestov.

17. Súd na základe listinných dôkazov založených v spise a zhodných tvrdení strán ustálil nasledovný
skutkový stav: žalobca v I. rade udelil žalovanému dňa 12.12.2005 plnomocenstvo, žalobca mu zveril
listiny týkajúce sa súdnych sporov, tieto mu žalovaný doručil až v apríli 2008. Ešte predtým sa žalovaný
dňa 11.4.2007 dostavil do sídla žalovaného a chcel si tieto spisy prevziať, žalovaný mu však tieto nevydal
a tak si žalobca zobral len jeden spis, ktorý sa však netýkal jeho prípadov. Žalovaný dňa 26.5.2007 zaslal

do emailovej schránky pobox podnet na prešetrenie žalobcu.

18. Žalobca sa domáha určenia, že žalovaný mu neposkytol kvalifikované a kompetentné právne služby
aj keď sa tým prezentoval, a to z dôvodu že i/ tento nepodal žalobu na OS BA III proti SR o náhradu
škody v sume 631.567,22 eur s príslušenstvom na základe plnomocenstva zo dňa 12.12.2005/v rámci

toho istého podania zo dňa 9.1.2009 žalobca uviedol, že žalovaný túto žalobu ani nemohol kvalifikovane
podať pretože nedisponoval plnomocenstvom; ii/ tento znehodnotil plnomocenstvo zo dňa 12.12.2005
a založil ho do súdneho spisu vedeného OS BA III sp. zn. 18C/25/2006; iii/ žalovaný mu zatajil pobyt
vo väzbe; iv/ zastupoval ho v čase keď žalobca v I. rade trpel duševnou poruchou, o čom žalovaný
vedel, žalobca v I. rade ňou trpí dodnes; v/ žalovaný nepodal včas a kvalifikovane odvolanie vo veci sp.

zn. 32Exre 16/2005 vedenom na OS BA I, čím spôsobil prieťahy v konaní a majetkovú škodu v sume
428.443,90 eur.19. Žalobca sa ďalej domáha od žalovaného povinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 9.958,18 eur
a to z dôvodu zásahu do jeho osobnostných práv následkom i/vynucovania si úhrad fiktívnych faktúr od
žalobcu v I. rade a jeho manželky, a to i pred jeho zamestnancami; ii/ zásahu do súkromia zasielaním

nenáležitých SMS správ v dôsledku jednej z nich zo dňa 23.11.2006 jeho manželka stratila kojenecké
mlieko; iii/ zaslanie nepravdivých tvrdení zo strany žalovaného ohľadom praxe v jeho advokátskej
kancelárii na dôvernú internetovú stránku BIVŠ; iv/ kriminalizácie jeho osoby prostredníctvom listu zo
dňa 23.11.2006 adresovanom jeho klientovi Ing. Mikóczimu čím zapríčinil vypovedanie plnomocenstva
zo strany JUDr. Turanského (v spise založené vypovedanie plnomocenstva zo dňa 1.12.2006). Žalobca

má pritom za to, že zásahy do jeho osobnostných práv stále trvajú.

20. Žalobca (žalobca v II. rade) sa ďalej domáha zaplatenia úroku vo výške 6 % p.a. zo sumy 631.567,22
eur od 23.1.2006 do 21.4.2008 a to z dôvodu, že žalovaný mu odmietol vydať jemu zverené písomnosti
týkajúce sa konkurzného konania sp. zn. 8K 1/04 vedenom na KS BA čím mu znemožnil podanie
incidenčných žalôb, pričom tieto mu vydal až dňa 21.4.2008. Žalobca má za to, že žalovaný mu takto

zadržiaval aktíva v sume 631.567,22 eur (súčet pohľadávok prihlásených do konkurzného konania).
Žalobca následne uviedol, že táto škoda mu mala vzniknúť následkom zadržiavania dokumentov, nie
však vo vzťahu ku konkurzu vedeného na KS BA, ale ku vzťahu k už prezentovanej (nepodanej) žalobe
proti SR na náhradu škody vo výške 631.567,22 eur. Tým, že žalovaný nepodal žalobu na OS BA III, mal
spôsobiť škodu rovnajúcu sa úbytku na majetku vo výške 2 násobku základnej úrokovej sadzby NBS,

pričom zároveň zmaril nakladanie s týmito aktívami (postúpenie spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o.), z
tohto dôvodu žalobca žiada od žalovaného náhradu škody rovnajúcu sa úroku vo výške 6 % zo sumy
631.567,22 eur (hodnota vecí - aktív zverených žalovanému) za obdobie od 23.1.2006 do 21.4.2008
(obdobie v ktorom mu mala byť zo strany žalovaného zadržiavaná dokumentácia).

21. Súd vec prejednal bez prítomnosti žalovaného s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Súd má za to, že uvedeným postupom nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred
súdom, pretože žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný - prvé pojednávanie súd
odročil na jeho žiadosť z dôvodu zdravotných problémov, druhé pojednávanie však už s poukazom

na § 183 ods. 1 CSP odročené nebolo, pretože žalovaný bol vyzvaný na oznámenie jeho zástupcu,
tohto však neustanovil(neoznámil) a ani neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami.
Súd poznamenáva, že na odročenie pojednávania musia byť splnené dve základné podmienky a to:
existencia dôležitého dôvodu a nemožnosť zastúpenia, čo však v prípade žalovaného splnené nebolo.
Súd podotýka, že žalobca navrhoval výsluch žalovaného a súd opakovane predvolal žalovaného na

výsluch, tento sa však nedostavil. Súd návrhu žalobcu na výsluch žalovaného vyhovel, pretože však
prítomnosť žalovaného žalobca nezabezpečil a uvedené sa nepodarilo uskutočniť ani súdu, súd upustil
od výsluchu žalovaného. Súd má za to, že s poukazom na formuláciu žaloby a listinné dôkazy založené v
spise neuskutočnením výsluchu strany nebolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie ani jednej
zo strán, pretože ani z vyjadrení samotného žalobcu nevyplynuli okolnosti ktoré by zakladali dôvodnosť

žalovaného nároku.

22. Súd posúdil vec podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 11 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 2 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Podľa § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v

súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán a dospel k
záveru,žežalobajevcelomrozsahunedôvodná.Kvykonanémudokazovaniusúdpovažujespoukazom
na enormné množstvo nesúvisiacich dôkazov založených do spisu a množstvo rozporných tvrdení

žalobcu za potrebné podotknúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa
súd v odôvodnení nemusí vysporiadať so všetkými námietkami strany, ale len s tými, ktoré sú právne
relevantné s prejednávanou vecou (Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku
z 19. februára 1998).

24. Súd sa najprv zaoberal otázkou možného zásahu do osobnostným práv žalobcu následkom
konania žalovaného. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov, obsahom právnej ochrany
osobnosti je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie
práv demonštratívne vymedzených v § 11 OZ. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu
osobnosti je existencia neoprávnenému zásahu a fakt, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť

ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka
- fyzickej osoby patrí právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, česť fyzickej osoby
patrí k významným právnym hodnotám, pretože má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k
iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje
aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Zákon pritom poskytuje občianskoprávnu ochranu len v

prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah
do osobnosti občana, OZ poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti
občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Za tejto podmienky chránia ustanovenia § 11a nasl. OZ občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení - porušenie práva na česť však
môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu
na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Nie každý

neoprávnený zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, bude objektívne spôsobilý túto náležitosť
spĺňať, bude záležať najmä na prostredí, v ktorom došlo k zásahu, na subjekte zásahu, objekte zásahu,
na jeho obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za
ktorý bol vykonaný. Difamačné tvrdenia treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácii, ale
podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností, za ktorých došlo k predmetnému

tvrdeniu. Pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu osobnosti. K porušeniu práva
na ochranu osobnosti však môže dôjsť vtedy, ak sú aj pravdivé tvrdenia uvedené takou formou, v takých
súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia
hanlivo, resp. sa jedná o tak intímnu informáciu, že jej zverejnenie odporuje právu na ochranu súkromia a
ľudskej dôstojnosti. Rovnako je tomu v prípade, keď za okolností, za ktorých došlo k uvedeniu hanlivých
tvrdení, vyplýva, že dotknutý subjekt má oprávnený záujem na tom, aby takéto tvrdenia neboli uvádzané

vôbec a kde tento záujem prevažuje záujem konajúceho na ich uvedení. Ak chce ktokoľvek zverejniť
o inej osobe informáciu hanlivého charakteru, nemožno jeho konanie považovať za rozumné alebo
legitímne, ak nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť informácie, ktorú šíril, a
ďalej, ak preukáže, že podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takejto informácie, a to
v rozsahu a intenzite, v ktorej mu bolo overenie informácie prístupné, a nakoniec, ak sám nemal dôvod

neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za
rozumné aj vtedy, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť dotazom u osoby, ktorej sa informácia
týka, a nezverejní i jej stanovisko s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu alebo tam, kde to zjavne
nebolo potrebné. Ďalším dôležitým osobnostným právom, ktorého porušenie zo strany žalovaného
namietal žalobca, je právo na ochranu súkromia, ktoré spočíva najmä v ochrane vnútornej intímnej sféry

fyzickej osoby, do ktorej patrí okruh jej minulých a prítomných prežitkov a zážitkov, súčasťou je (vo
vzťahu k prejednávanému prípadu) najmä rodinný život zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými,
v tomto práve je taktiež obsiahnuté právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami a
s okolitým svetom.

25. Žalobca má za to, že žalovaný zasiahol do jeho osobnostných práv i/vynucovaním si úhrad fiktívnych
faktúr od žalobcu v I. rade a jeho manželky, a to i pred jeho zamestnancami; ii/ zásahom do súkromia
zasielaním nenáležitých SMS správ pričom v dôsledku jednej z nich zo dňa 23.11.2006 jeho manželka
stratila kojenecké mlieko; iii/ zaslaním nepravdivých tvrdení zo strany žalovaného ohľadom praxe
v jeho advokátskej kancelárii na dôvernú internetovú stránku BIVŠ; iv/ kriminalizáciou jeho osoby

prostredníctvom listu zo dňa 23.11.2006 adresovanom jeho klientovi Ing. Mikóczimu čím zapríčinil
vypovedanie plnomocenstva zo strany JUDr. Turanského. Žalobca má pritom za to, že zásahy do jeho
osobnostných práv stále trvajú.

26. Na úvod považuje súd za potrebné uviesť, že žalobca len tvrdil, že tieto zásahy trvajú, žiadny

spôsobom však neopísal, akým spôsobom a akou intenzitou sa tak malo do prejednania veci diať a
ani nežiadal, aby sa žalovaný zdržal konkrétnych neoprávnených zásahov. Nemajetkovú ujmu ktorú
žiada žalobca pritom možno priznať len za predpokladu, že ostatné sankcie vymedzené v OZ nie sú
pre konkrétny zásah do osobnostných práv postačujúce (v zmysle zásady primeranosti možno sankcie
aplikovať len v poradí, v akom ich uvádza zákon, bez ohľadu na to, akej sankcie sa domáha dotknutá

osoba) a zároveň, že skutočne mal osobnostný zásah nepriaznivý následok, t.j. nebol len spôsobilý
takýto následok privodiť. K vyzývaniu žalobcu na úhradu faktúr (konkrétne faktúra č. 2006/1/56 zo dňa
2.11.2006) či iných záväzkov žalobcu (napr. pokus o zmier zo dňa 20.10.2006) či už písomne alebo
formou SMS - správ súd len uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry nemôže ísť o neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby tam, kde k nemu došlo pri výkone iného subjektívneho práva

stanoveného zákonom, príp. keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu uložil zákon, pričom pod
tento výkon iného subjektívneho práva stanoveného zákonom je potrebné zaradiť aj výkon činnosti
advokáta pri obhajovaní práv a oprávnených záujmov svojho klienta (pokiaľ sa jedná o vymáhanie úhrad
za advokátsku činnosť žalovaného). Navyše súd uvádza, že po preskúmaní obsahu výziev zaslaných
žalobcovi (či už na adresu žalobcu v I. alebo žalobcu v II. rade) súd nezistil žiadny exces vo výkone

práva advokáta vymáhať finančnú odmenu za poskytnuté služby. Takisto ani SMS ktorú mal žalovaný
zaslať žalobcovi dňa 9.10.2006 a ktorú žalobca citoval v pokuse o zmier zo dňa 1.2.2007 „Doporucuji,
aby jste vyplatil, tez co mne je dluzny za provedene prace a verte, ze budu strasne spokojeny, ze si
nase AK nebude kazit jmeno na vami vymyslenych a neprofesionalnych zalobach (súd podotýka, že spoukazom na citáciu tejto SMS len zo strany žalobcu je jej skutočný obsah bez ostaných podporných
dôkazov nepreukázateľný) nemožno špecifikovať ako výpalnícku, žalovaný len žiadal o zaplatenie
dlžnej sumy s tým, že v súkromnej správe (teda pomocou prostriedku samého o sebe nespôsobilého

sprístupniťúdajetretímosobám)vyjadrilosobnýnázornažalobnéaktivityžalobcu.Súdtaktiežpodotýka,
že ak by aj táto SMS (resp. ostatné výzvy žalovaného) bola vyhodnotená ako exces z advokátskej
činnosti žalovaného (a teda by ňou eventuálne bol možný zásah do osobnostných práv žalobcu)
táto sa žiadnym spôsobom nevymyká v demokratickej spoločnosti akceptovateľnej forme komunikácie
medzi osobami, ktoré spolu spolupracujú dlhší čas a momentálne nemajú priateľské vzťahy. Otázka,

či žalovaný poskytol alebo neposkytol fakturované služby, žiadnym priamym spôsobom nesúvisia s
otázkou existencie či neexistencie zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ sa jedná o stratu kojeneckého
mlieka, žalobca nielenže neuviedol, na základe akej konkrétnej SMS by mala jeho manželka stratiť
kojenecké mlieko avšak ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. potvrdenie od
lekára) a ani nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom táto skutočnosť zasiahla do jeho súkromia.
Súd na okraj len uvádza, že syn žalobcu v I. rade Maxim (ktorý mal byť v čase straty kojeneckého

mlieka kojencom) je v súčasnosti úspešným športovcom ktorý reprezentuje SR na medzinárodných
súťažiach (ako sám oznamoval žalobca v I. rade súdu, najmä v súvislosti s prezentovaním dôvodov
na odročenie pojednávania). Žalobca teda ani nenaznačil, že by prezentovaným zásahom do jeho
rodinného života (sms-kou na základe ktorej mala jeho manželka stratiť kojenecké mlieko) žalovaný
privodil nenapraviteľnú ujmu niektorému členovi jeho rodiny. Manželstvo žalobcu zostalo zachované,

manželia žijú naďalej spoločne, žalobca neuviedol, že by sa deťom nedarilo alebo že by musel
absolvovať psychologickú terapiu.

27. Vo vzťahu k zaslaniu podľa žalobcu nepravdivých tvrdení na dôvernú internetovú stránku BIVŠ súd
uvádza, že sa nejednalo o dôvernú internetovú stránku, ale (podľa dôkazov predložených žalobcom) o

spoločnú emailovú schránku študentov jedného ročníka BIVŠ, do ktorej si posielali materiály do školy
a iné potrebné informácie. Žalobca uviedol, že u žalovaného vykonával prax a teda žalovaný zaslal do
spoločnej schránky nepravdivé tvrdenie difamačného charakteru v ktorom obvinil žalobcu z falšovania
potvrdenia o praxi, následkom čoho bola znížená jeho dôstojnosť u ostatných spolužiakov. Znenie textu
zaslanej správy: Vec: Podnět. Zdvořile si Vás dovoluji požádat o přešetrení, zda Váš stident Ing. Ján

Sarkocy, bytem Limbach, Limbová 3 nezneužil razítko a následne i podpis můj, JUDr. Miloslava Krause,
advokáta, AK Kraus-Turanský-HOs, Jasovská 23, Bratislava. Podle informací, které jsem dostal, měl
uvedený student předložiť potvrdzení, že v naší kanceláři měl být na praxi. Uvedený pán nikdy v naší
AK na praxi nebyl, pokud existuje doklad podobného znění, jedná se o falzifikát. Jmenovaný odcidzil
různé listiny z naší kanceláře, bylo podané oznámení příslušné součásti PZ, která pověřuje jeho jednání,

které podle našich vědomostí není ojedinělé. Zdvořile Vás žádame o prověření našeho podnetu a podáni
zprávy jak byl podnět vyřešený. Děkujeme. Súd k uvedenému uvádza, že v prípadoch, ktoré sa týkajú cti
adôstojnosťsúdnapraxpripúšťa,abysažalovanýzbavilzodpovednostitzv.dôkazompravdy.Judikatúra
zastáva v tejto súvislosti názor, že ak je neoprávneným zásahom uvedenie nepravdivých tvrdení alebo
obvinení o fyzickej osobe, potom zásah nebol spravidla neoprávnený, ak jeho obsah zodpovedal pravde

(ak sa nejednalo o zásah do intímnej sféry občana). Súd má za to, že žalovaný sa už len charakterom
údajne nepravdivého tvrdenia zbavil zodpovednosti, pretože sa jednalo o potvrdenie o praxi žalobcu
v I. rade, ktoré mal vydať on sám a teda nie je pravdepodobné, že jeho tvrdenie sprostredkované
inštitúcii, v ktorej sa žalobca v I. rade prezentoval potvrdením ktoré mal vydať on sám, by bolo
nepravdivé. Súd podotýka, že predmetné potvrdenie zo dňa 17.8.2006 nemalo dostatočnú výpovednú

hodnotu, jej obsahom bola jedná veta - potvrdenie že žalobca bol „u nás“ na praxi od 15.7.2006
do 17.8.2006 a spracoval prácu zameraná na postavenie konateľa v s.r.o., nebolo písané spôsobom
štandardným pre advokátske kancelárie a vôbec v ňom nebolo uvedené, v čom de facto spočívala
prax žalobcu a okrem toho, o tejto praxi neexistuje u ostatných inštitúcii (Sociálna poisťovňa, SAK)
žiaden záznam (napr. výkon koncipientskej praxe, prax právneho asistenta atď.) Spísanie seminárnej

práce zo strany žalobcu v I. rade žiadnym spôsobom nepodporuje výkon praxe u advokáta/žalovaného,
okrem toho súd podotýka, že seminárna práca (podľa prvej strany ktorú predložil žalobca) bola datovaná
dňom 17.8.2006, t.j. dátumom totožným s dátumom vydania potvrdenia. Žalobca nepredložil súdu celú
seminárnu prácu preukázateľne odovzdanú v škole, ktorej obsah by preukazoval, že naozaj poznatky v
nej obsiahnuté boli získané uvedenou praxou. Súd po oboznámení sa s obsahom a formou potvrdenia

o praxi dospel k záveru, že tento dôkaz je i s poukazom na ostatné okolnosti prípadu nevierohodný
a i z tohto dôvodu má za to, že vo vzťahu k zaslanému emailu prevažoval záujem žalovaného uviesť
toto tvrdenie nad záujmom žalobcu. Súd teda vyhodnotil, že na strane žalovaného existovala konkrétna
okolnosť vylučujúca neoprávnenosť zásahu, ako ustálila súdna prax, neoprávneným zásahom do právchránených ustanoveniami § 11 a nasl. nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa možno
považovať za upozornenia, podnety na riešenie alebo žiadosti na objasnenie a prešetrenie určitých
okolností, ak boli prednesené pred príslušnou inštitúciou. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný oprávnený

podať podnet na prešetrenie celej záležitosti aj prorektorovi doc. Medveďovi, pričom z predložených
dôkazov má súd za to, že by bolo nadbytočné vykonať vo vzťahu k uvedenému akékoľvek ďalšie
dokazovanie (žalobca navrhol aj grafologické skúmanie podpisu na potvrdení), pretože ak aj bolo
konané šetrenie, jednalo sa o šetrenie interné a žalobca v I. rade ani neuviedol žiadne dôsledky,
ktoré mali následným šetrením vzniknúť a tak zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Súd má za to, že

email zaslaný do spoločnej schránky študentov ročníka BIVŠ žiadnym spôsobom nevybočil z rámca
akceptovateľného v demokratickej spoločnosti a teda konanie žalovaného nemožno charakterizovať ako
nepravdivé obvinenie z nečestného konania, ktoré by mohlo mať za následok zásah do osobnostných
práv žalobcu v I. rade. Z uvedeného dôvodu (i s poukazom na už prezentovaný dôkaz pravdy)
súd nepripustil vykonanie dokazovania výsluchom spoluštudentov žalobcu: Michaely Maradovej, Hany
Číčovej, Hedvigy Matlákovej, Henriety Štánerovej, takisto ani dôkaz výsluchom protektora Medveďa

(a ani p. Mikócziho, ktorý mal byť pri tom, keď sa žalobca dozvedel o šetrení) a takisto ani dôkaz
predložený žalobcom na pojednávaní dňa 6.11.2017, t.j. email zo dňa 10.7.2007 zaslaný z adresy
[email protected] na adresu žalobcu, prílohou ktorého
je menný zoznam študentov, t.j. spolužiakov žalovaného.

28. Pokiaľ sa jedná o kriminalizáciu osoby žalobcu v I. rade prostredníctvom listu žalovaného zo dňa
23.11.2006 adresovanom jeho klientovi Ing. Mikóczimu čím zapríčinil vypovedanie plnomocenstva zo
strany JUDr. Turanského súd len uvádza, že okrem toho, že žalobca neozrejmil, z akých dôvodov by
malo súvisieť vypovedanie plnomocenstva s týmto listom, podľa výpisu z Obchodného registra OS BA
I vložka č. 74919/B bol žalovaný a JUDr. Turanský spoločníkmi v advokátskej kancelárii, t.j. partnermi a

je teda pochopiteľné, že obchodné aktivity oboch partnerov majú byť súladné a strata dôvery s klientom
jednéhozpartnerovovplyvňujeajdruhéhopartnera.Okremtoho,skutočnosť,žeurčitésprávaniefyzickej
osoby bolo predmetom trestného konania alebo iného občianskoprávneho konania nebráni tomu, aby sa
následná reakcia iných osôb na toto správanie stala podnetom konania o ochranu osobnosti podľa § 11 a
nasl. OZ, avšak len za predpokladu dosiahnutia žiadanej intenzity, ktorá však v tomto prípade nenastala.

Ako súd zistil zo sporného listu zo dňa 23.11.2006 adresovaného p. Mikóczimu od žalovaného, žalovaný
len reagoval na vypovedanie plnomocenstva zo strany p. Mikocziho pričom sa evidentne vyjadroval
k skutočnostiam uvádzaným v predmetnom vypovedaní plnomocenstva, ktoré žalobca nepredložil.
Tento predložil len podnet p. Mikócziho SAK zo dňa 15.12.2006 v ktorom tento uviedol, že žalobca
mal náborovať klientov pre žalovaného s tým, že tento bude vykonávať služby pro bono, čomu on

uveril a najal si žalovaného s tým, že tento mu sľúbil, že od neho nebude požadovať žiadne platby aj
napriek tomu, že podpísal plnomocenstvo v ktorom bola dohodnutá odmena za služby advokáta. Súd
k uvedenému uvádza, že vo vzťahu k tomuto dôkazu nielenže chýba logická súvislosť s vypovedaním
plnomocenstva zo strany JUDr. Turanského, ale i vierohodnosť obsahu samotného listinného dôkazu je
minimálne nepravdepodobná. List p. Mikócziho zo dňa 27.12.2006 adresovaný žalobcovi nemá taktiež

žiadnu výpovednú hodnotu (potvrdenie, že nevie o jeho odsúdení za trestný čin a teda že ho mohol
zastupovať JUDr. Turanský) a skôr nasvedčuje blízkemu vzťahu medzi žalobcom a p. Mikóczim, ktorý
by i z toho dôvodu (odhliadnuc od nadbytočnosti jeho výsluchu s poukazom na absentujúce logické
súvislosti) nemohol byť posudzovaný ako osoba ktorá objektívne vnímala okolnosti vzniknuté medzi
stranami. Z dôvodov vyššie uvedených súd nepripustil dôkaz výsluchom JUDr. Turanského, nakoľko má

za to, že vykonaním tohto dôkazu by nebolo možné zistiť žiadne skutočnosti ktoré by súviseli s meritom
veci tak ako ho vymedzil žalobca v žalobe.

29. Vyššie uvedené znamená, že žalobca nepreukázal existenciu zásahu do jeho osobnostných práv
a už vôbec nie vznik nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi zásahom do osobnostných práv zo

strany žalovaného a vznikom nemajetkovej ujmy. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy z
titulu neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu je potrebné, aby intenzita a okolnosti takého
zásahuodôvodňovalipriznaniefinančnéhozadosťučinenia,keďbysainánemateriálnaformasatisfakcie
javila ako nedostatočná. K vzniku nemajetkovej ujmy nenavrhol žalobca vykonať prakticky žiadne
dôkazy. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať len vtedy, ak by

sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
(t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu -
existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať takú, ktorú fyzická osoba vzhľadom naokolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a následky
považuje za ujmu značnú. Pritom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko,
teda to, či predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne v spoločenskom

postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje
inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej či len celkom krátkodobo pôsobiacej
nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Zákonom predpokladaná ujma spočívajúca v znížení
dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere vzniká väčšinou v dôsledku neoprávnených
zásahov uskutočnených v hromadných informačných prostriedkoch, nie prostredníctvom emailu či

podnetu na šetrenie skutočností, ktoré sa javia oznamovateľovi ako pravdivé (pretože sám oznamovateľ
mal byť pôvodcom potvrdenia). Na priznanie odškodnenia nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti
alebo vážnosti fyzickej v značnej miere, súd musí bezpečne zistiť, že k takému zníženiu skutočne
došlo, dôkazné bremeno je pritom na žalobcovi - tento však žiaden takýto zásah netvrdil, poukazoval
len na to, že to „mohlo“ ohroziť jeho štátnice a že mu to bolo nepríjemné vo vzťahu k spolužiakom.
Uvedené tvrdenia nezakladajú dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania, toto by bolo neúčelným a

nehospodárnym. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby musí byť okrem toho splnený aj zákonný predpoklad existencie
príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou, ktorú žalobca de facto ani netvrdil.

30.Zaprocesnejsituácie,žežalobcavkonaníozásahudoosobnostnýchprávaonáhradunemajetkovej

umy neuniesol svoje dôkazné bremeno o skutkovom tvrdení, že práve konaním žalovanému mu mal byť
spôsobený zásah do jeho osobnostných práv zákonom predpokladanej intenzity, bolo potrebné žalobu
v tejto časti zamietnuť.

31. Pokiaľ sa jedná o určovací petit žalobcu, podľa ktorého mal súd určiť, že žalovaný neposkytol

žalobcovi kvalifikované a kompetentné právne služby, čo má vyplývať okrem vyjadrení žalobcu aj z
listov OS BA III Spr. 2040/08, Spr. 2171/2007 zo dňa 14.9.2007, listu vo veci 18C/25/2006 - 47 zo
dňa 13.2.2007 a taktiež listu KS BA Spr. 2274/07 zo dňa 19.11.2007 a 2S 321/2005, súd uvádza,
že prípustnou formou ochrany osobnosti môže byť aj žaloba na určenie, že sa určitým spôsobom
neoprávneným zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcu. S poukazom na konštantnú judikatúru, podľa

ktorej o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde tam, kde k nemu došlo pri výkone
advokátskej činnosti je však určovací petit žalobcu neprípustný a to bez ohľadu na to, či by sa mal alebo
nemal preukazovať naliehavý právny záujem na tomto určení. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti
uvedeného určovacieho petitu zamietol.

32. Súd odhliadnuc od neprípustnosti určovacieho petitu (k ostatným dôkazom predloženým žalobcom
k predmetnému petitu sa súd vyjadruje v inej časti tohto rozsudku) považuje za potrebné uviesť, že
tvrdenie žalobcu ohľadom nekvalifikovaného a oneskoreného podania vo veci vedenej pred OS BA
I pod sp. zn. 22Exre 16/2005-94 je zavádzajúce, pretože ako zjavne vyplýva z uznesenia KS BA
č.k. 3Cob/389/2006-140 zo dňa 19.2.2007, dôvodom zastavenia exekučného konania bolo späťvzatie

exekučného príkazu zo strany súdneho exekútora a žalobca (aj prostredníctvom žalovaného) sa odvolal
len proti výroku o náhrade trov konania, ktorý však plne korešpondoval s kogentnou právnou úpravou, a
tedaodvolaniekvalifikovanéčinekvalifikované,podanévčasčioneskorenenemohložiadnymspôsobom
ovplyvniť dĺžku exekučného konania. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalobcu, že žalovaný zatajil jeho
trestné stíhania či pobyt vo väzení, súd len uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že

by bol žalovaný povinný oznamovať svojim klientom prípadne trestné stíhanie, čo súvisí aj s ústavnou
zásadou prezumpcie neviny. Okrem toho súd podotýka, že žalovaný nemá v súčasnosti žiaden záznam
v registri trestov, čo korešponduje aj s dôkazmi predloženými žalobcom: uznesenie ÚŠP č. VII Gv
150/04-1180 zo dňa 15.5.2006 (zastavenie trestného stíhania pretože skutok ktorý spáchal koncipient
žalovaného nie je trestným činom) - súd len podotýka, že vo vzťahu k uvedenému je nadbytočné

vykonať výsluch špeciálnej prokurátorky JUDr. Trstenskej, či vyžiadať si tento spis za účelom zistenia
či bol žalovaný spôsobilý po prepustení z väzby vykonávať advokátsku činnosť, pretože prokurátor
uvedené záležitosti nemá v kompetencii posudzovať. Z totožných dôvodov súd nepripustil vykonanie
dokazovania výsluchom vyšetrovateľov p. Kanku a p. Mozoľu či oboznamovanie sa s trestnými spismi
žalovaného, podľa názoru súdu je nadbytočné zisťovať okolnosti pobytu žalovaného vo väzení, pretože

z vykonaného dokazovania a ani zo samotných tvrdení žalobcu nevyplynulo, že by malo uvedené
akýkoľvek súvis s meritom veci. Súd nepripustil ani vykonanie dôkazu - oboznámenie sa so spisom
ÚS sp. zn. IV. ÚS 194/2014, sp. zn. II. ÚS. 904/2016 a ostatnými spismi vedenými Ústavným súdom z
dôvodu, že sťažnosti žalovaného ktorými namietal porušenie svojich základných práv v trestnom konanížiadnym spôsobom nesúvisí s meritom veci, z uvedeného dôvodu súd nepripustil ani dôkaz výsluchom
vyšetrovateľa konajúceho v konaní ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013. Taktiež tvrdenia žalobcu, že
žalovaný trpí duševnou poruchou možno považovať za rozporné najmä vo vzťahu k jeho tvrdeniu,

že práve žalovaný využil duševné ochorenie žalobcu (ktorým podľa jeho samého trpí doteraz) na
poskytovanie nekvalitných a nekompetentných právnych služieb. Súd nepripustil dôkaz, ktorý žalobca
predložil na poslednom pojednávaní, t.j. dôkaz oboznámením sa s listinou - potvrdením Neštátneho
zdravotníckeho zariadenia, psychiatrická a protidrogová ambulancia v ktorom bola uvedená diagnóza
žalovaného - súd s poukazom na neprípustnosť určovacieho petitu má za to, že dokazovanie v tomto

smere by bolo nadbytočne, okrem toho sa jedná o časť súkromnej zdravotnej dokumentácie žalovaného,
resp. potvrdenie o jeho PN.

33. Vo vzťahu k žalovanému nároku zaplatiť úrok vo výške 6 % p.a. zo sumy 631.567,22 eur od
23.1.2006 do 21.4.2008 súd uvádza, že tvrdenia žalobcu sú v tomto smere rozporné - na jednej strane
tvrdí, že majetková ujma mu vznikla zadržaním dokumentácie ku konkurznému konaniu vedenom na

KS BA (suma 631.567,22 eur má byť súčet pohľadávok prihlásených do konkurzného konania), na
druhej strane tú istú sumu spája so žalobou (ne)podanou na OS BA III proti SR, resp. s postúpením
pohľadávok spoločnosti SLOVMONTAN s.r.o. Pretože výkonom advokácie nemožno zasiahnuť do
osobnostných práv jednotlivca (ktorý môže byť okrem toho len fyzickou osobou a oprávnenou osobou
má byť v tomto prípade žabca v II. rade), nemožno aplikovať § 16 OZ, ale všeobecné ustanovenia

OZ o náhrade škody (§ 420 a nasl. OZ) a príslušné ustanovenia zákona o advokácii. Zodpovednosť
advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť
(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom
(kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený, t.j. v tomto prípade žalobca (žalobca v II. rade). Nie každé
zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie
advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je

daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.
Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je priamym dôsledkom porušenia
povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom
advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou
klienta vzťah príčiny a následku, ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta

nenastáva.Prizisťovanípríčinnejsúvislostijenutnéškoduizolovaťodvšeobecnýchsúvislostíazisťovať,
konkrétne ktorá príčina ju vyvolala, atribútom príčinnej súvislosti je pritom „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Nepostačuje iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej

rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.
34. Súd posudzoval kauzálny nexus vo vzťahu k spornému plnomocenstvu zo 12.12.2005. Žalobca na
jednej strane tvrdí, že mu vznikla ujma nepodaním žaloby na OS BA III voči SR, ktorú mal žalovaný
podať na základe tohto plnomocenstva, na druhej strane v tomto konaní i pred OS BA III uviedol, že

toto plnomocenstvo nie je platné, je sfalšované a teda žalovaný žalobu nemal ani podať. Už len v tomto
smere sú tvrdenia žalobcu krajne rozporné. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na OS BA III
bolo v predmetnej veci vedené konanie pod sp. zn. 18C 25/2006, ktoré bolo dňa 8.3.2007 uznesením
č.k. 18C/25/06-47 právoplatne zastavené z dôvodu, že predložené plnomocenstvo bolo udelené iným
subjektom ako je žalobca. Z predmetného uznesenia ďalej súd zistil, že konanie o náhradu škody v

sume 160.350,63 eur proti SR bolo zastavené na podnet samotného žalobcu (žalobcu v II. rade), ktorý
súdu tvrdil, že toto plnomocenstvo žalovaný nepodal v mene spoločnosti (žalobca v II. rade), ale v mene
jeho osoby ako živnostníka. Pokiaľ sa jedná o druhú, (ne)podanú žalobu zo dňa 23.1.2006 na náhradu
škody v sume 631.567,22 eur, ako súd zistil z odpovede OS BA III na sťažnosť Spr. 2171/2007 zo
dňa 14.9.2007 (potvrdené ďalšou odpoveďou KS BA Spr. 2274/07 zo dňa 19.11.2007), súd evidoval

zásielku žalovaného s číslom rekomanda 2758191 ktorú prevzal dňa 20.1.2006, avšak v tento deň už
nebol zaevidovaný žiadny ďalší návrh kde by ako strany vystupovali žalobca a SR. Súd k navrhovaným
dôkazom vypočuť ako svedkov sudcov ktorí vypracovali uvedené odpovede (JUDr. Usačevová a JUDr.
Morava) len uvádza, že takéto dokazovanie je s poukazom na existenciu listinných dôkazov a agendusudcov vybavujúcich sťažnosti nadbytočné a nehospodárne, z tohto dôvodu súd výkon týchto dôkazov
nepripustil. Žalobca následne listom zo dňa 26.3.2008 žiadal OS BA III o prešetrenie podanej žaloby
proti SR na náhradu škody v sume 631.567,22 eur, tento mu odpísal, že žiadna takáto žaloba podaná

nebola (Spr. 2040/08 zo dňa 17.9.2008).
35. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov a i zo samotných vyjadrení žalobcu (posudzovaných v súvislosti
s predloženými dôkazmi) súd nemal za preukázané, že žaloba zo dňa 23.1.2006 skutočne podaná
nebola, konajúci súd potvrdil že mu bola doručená zásielka ktorá by mohla byť touto žalobou, táto
však nebola zaevidovaná. Okrem toho žalobca nepreukázal, že by bol v tomto spore mohol byť

úspešný (a uvedené de facto nepodložil žiadnymi relevantnými tvrdeniami a ani dôkazmi) a teda že
mu preukázateľne vznikla škoda na majetku. Ku zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.5.2006 a záznamu zo dňa 31.12.2006 (postupníkom mala byť pritom spoločnosť
v mene ktorej koná p. Mikóczi) súd len uvádza, že táto je vo vzťahu k tomuto konaniu bezpredmetná,
pretože žalobca v nej postupuje neexistujúce pohľadávky, t.j. sumy žalované z titulu náhrady škody, o
ktorých dosiaľ nebolo rozhodnuté (resp. ani neboli predmetom súdneho konania, najmä pokiaľ sa jedná

o spornú sumu 631.567,22 eur).
36. Pokiaľ sa jedná o konkurzné konanie vedené na KS BA pod sp. zn. 8K 1/04, už z predložených
dôkazov zo strany žalobcu je pravdepodobné, že tento by v konkurznom konaní nebol úspešný, podľa
zoznamukonkurznýchpohľadávokvoveciúpadcuLIVAKPLAST,s.r.o.bolivšetkypohľadávkyuplatnené
zo strany žalobcu (ktorý bol navrhovateľom konkurzu ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa

12.3.2007) popreté z dôvodu, že k týmto pohľadávkam chýbajú podklady, právny dôvod, jedná sa už o
uplatnenú pohľadávku, platobný rozkaz nebol doručený a úpadca pohľadávku neeviduje a pod. Okrem
toho, ako súd zistil z Obchodného vestníka č. 158B/2009, uznesením KS v BA č.k. 8K 1/2004-702 zo
dňa 10.8.2009 bol konkurz na majetok úpadcu zrušený a teda žalobca by nemohol byť z jeho majetku
uspokojený ani v prípade keby boli jeho pohľadávky uznané. Akékoľvek dokazovanie v tomto smere by

bolo bezpredmetné a nehospodárne (napr. oboznámenie sa s konkurzným spisom ako žiadal žalobca)
a teda súd ďalšie dôkazy vo vzťahu k uvedenému konkurznému konaniu nepripustil.
37. Pokiaľ sa jedná o neprevzatú dokumentáciu, z predložených dôkazov vyplýva, že dokumentácia
bola zo strany žalovaného žalobcovi zaslaná na dobierku, podľa pečiatky pošty a listu s názvom
„zaslanie spisu“ dňa 1.4.2008. Súd podotýka, že prevzatie tejto dobierky dňom 21.4.2008 žalobca

nepreukázal, pretože tento dátum je na obálke napísaný len rukou súkromnej osoby, údaje neboli
potvrdené zo strany pošty. Z predložených dôkazov (výzva žalovaného 953/06/KM zo dňa 5.10.2006,
1322/06/KM zo dňa 14.12.2006, 1239/06/KM zo dňa 27.11.2006, 1137/06/KM zo dňa 10.11.2006, ) a i z
nekonzistentnej argumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca si aj napriek výzvam žalovaného neprevzal
včas dokumentáciu, taktiež nepreukázal, že žalovaný mal k dispozícii originály a čo je v tomto konaní

najpodstatnejšie, žalobca nepreukázal pravdepodobnosť úspešnosti v namietaných súdnych sporoch
(či už v konaní o náhradu škody alebo v konkurznom konaní). Ako zhodne uviedli obe strany, žalovaný si
prišiel osobne prevziať dokumentáciu dňa 11.4.2007 spoločne s p. Ulíkom, podľa čestného prehlásenia
p. Sabovej a čestného prehlásenia p. Tótha správanie žalobcu, ktorý si nakoniec prevzal len jeden spis
(ktorýsahoúdajnenetýkal)neboloprimerané.Pretožeuvedenáudalosťnesúvisísohraničenímdoby,po

ktorý mal žalovaný zadržiavať spisy, súd ďalšie dokazovanie (výsluch p. Ulíka) v tomto smere nepripustil.
38. Súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal žalovaný nárok na náhradu
majetkovej ujmy. Súd odhliadnuc od prezentovaných záverov vyplývajúcich z dokazovania na okraj
uvádza, že ani prípadný neúspech v spore sám o sebe nespôsobuje vznik nároku na náhradu škody voči
advokátovi. V rámci prejednania tejto predbežnej otázky - či by bol žalobca v II. rade v spore úspešný,

ak by nedošlo k tvrdenému pochybeniu advokáta, súd dospel k záveru, že z tohto pochybenia, ktoré
okrem toho zostalo podľa názoru súdu nepreukázané (nepodanie žaloby, zadržiavanie dokumentácie),
nemožno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku (ktorý taktiež nebol preukázaný
ani vo vzťahu k jeho prípadnej výške vo finančnom vyjadrení). V konaní nebola preukázaná nielen
samotná škoda, ale ani príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie žalovaného a vznikom škody.

Nárok na náhradu škody nemožno odvíjať od potenciálneho výsledku a úspechu, resp. neúspechu v
konaní. Nebolo preukázané, že práve konanie, resp. opomenutie advokáta bolo tou okolnosťou, bez
existencie ktorej by k vzniku škody /neúspechu v spore/ došlo. Absentuje teda preukázanie vzniku škody
a predovšetkým príčinná súvislosť konania advokáta a tejto prípadnej škody. Za daných okolností je
potrebné konštatovať, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a teda je nutné žalobu

i v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. Súd podotýka, že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená,
domnelá, ale musí byť i bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú
stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda žalobcu.39. S poukazom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Pokiaľ sa jedná o zásah do osobnostných práv, z dokazovania a ani zo samotných tvrdení žalobcu
nevyplynulo, že by ktorýkoľvek zo zásahov žalovaného presiahol v konkrétnom prípade určitú prípustnú

intenzitu do takej miery, ktorú nemožno tolerovať v demokratickej spoločnosti. Žalobca nepreukázal, že
by došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, následkom uvedeného ani nemohli nastať následky ktoré
predpokladá § 13 ods. 2 OZ, v konaní sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný zásahom do práva na
ochranu osobnosti spôsobil škodu. Súd taktiež dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaný porušil svoje právne povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii a teda že došlo k

naplneniu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k určovaciemu petitu súd
len uvádza, že tento je s poukazom na nemožnosť zásahu do osobnostných práv žalobcu advokátskou
činnosťou neprípustný.

40. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória

procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, a to jednak bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 CSP). Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani

povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci.

41.Strana,ktoráneoznačiladôkazypotrebnénapreukázaniesvojichtvrdení,nesienepriaznivédôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti
svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie

nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd
vzmysleuvedenejzásadyvyhodnotilcelýprocesnýútokžalobcuakoperfídny,žalobcauvádzalrozporné
tvrdenia, neuviedol súvislosti, čo ktorý dôkaz má dokazovať, odvolával sa na obsahy súdnych spisov
avšak nepredložil všetky relevantné dôkazy aj napriek tomu že v týchto konaniach vystupoval ako strana

a v priebehu celého konania uvádzal i skutočnosti ktoré vôbec nesúviseli s predmetom sporu. V konaní
o ochranu osobnosti má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že
zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných práva; pokiaľ sa domáha aj
náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení uviesť, aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena
tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu;

v prípade, že sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí na konkrétnych skutkových okolnostiach
preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu (následné reakcie) napríklad
v jeho rodinnom, pracovnom či inom prostredí. Len ak sú tieto skutočnosti preukázané, môže súd
konštatovať, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Súd dospel k záveru, že
žalobca ani vo vzťahu k jednému žalobnému nároku neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu,

k uvedenému účelu preukázania skutkového stavu by nemohlo napomôcť ani vykonanie navrhnutých
dôkazov ktoré súd s poukazom na dôvody uvádzané v rozhodnutí nepripustil.

42. Súd s poukazom na enormné množstvo predložených a navrhnutých dôkazov zo strany žalobcu
považuje za potrebné dodať, že nepripustil ani vykonanie dôkazov, ktoré nemajú žiaden súvis s

prejednávanou vecou. Súd s poukazom na záver súdu, že výkonom advokátskej činnosti nie je možné
zasiahnuť do osobnostných práv nepripustil dôkazy týkajúce sa disciplinárnych konaní žalovaného:
uznesenie Okresnej prokuratúry BA III č. 1Pn 1166/07-3 zo dňa 30.11.2007, uznesenie OR PZ v BA I
ČVS: ORP-583/1-OVK-B1-2007VG zo dňa 1.2.2008, oznámenie revíznej komisie SAK zo dňa 8.8.2007,
oznámenie SAK žalobcovi zo dňa 7.2.2007 a zo dňa 8.12.2015. Súd len podotýka (vo vzťahu k nároku

žalobcu na náhradu škody), že v konaní nebol preukázaný disciplinárny postih žalovaného v súvislosti
s právnym zastupovaním žalobcu (disciplinárne konania boli začaté najmä na podnet žalobcu - napr.
podanie žalobcu adresované SAK zo dňa 4.5.2007, vyrozumenie SAK zo dňa 11.6.2008), od ktorého by
bolomožnéeventuálneodvíjaťexistenciuzavineniažalovanéhovovzťahukpochybeniamvzastupovanížalobcu (uvedené však tiež nie je v tomto konaní s poukazom na objektívnu zodpovednosť advokátov za
škodu v zmysle zákona o advokácii smerodajné). S poukazom na uvedené by bolo nadbytočné vykonať
výsluch prezidenta (predsedu) SAK, ako navrhoval žalobca. Taktiež súd vyhodnotil ako absolútne

nesúvisiace s meritom veci dôkaz: predvolanie Daňového úradu Senec zo dňa 24.9.2007 na výsluch
žalobcovi v daňovej veci žalovaného (nesúvisí s predmetom konania, naznačuje len nepreukázateľné
domnienku že sa žalovaný chce mstiť žalobcovi). Taktiež súd osobitne nevyhodnocoval ani dôkazy
predložené stranami v ktorých preukazovali trestné stíhania protistrany a ktoré boli začaté len na podnet
jednej zo strán, a teda vyjadrenia v nich obsiahnuté (ktoré citujú znenie trestného oznámenia) nemajú

žiadnu výpovednú hodnotu, pretože sa jedná len o jednostranné vyhlásenia strán. Čestné vyhlásenie p.
Sabovej zo dňa 9.7.2007 sa týka správania žalobcu, nesúvisí priamo s meritom veci. Ostatné listinné
dôkazy, ktoré súd nevymenúva v tomto rozsudku a ktoré strany predložili súdu súd nevyhodnocoval,
pretože strany neuviedli, akým spôsobom by mali súvisieť s meritom veci a uvedené nebolo možné
žiadnym spôsobom zistiť ani z ich obsahu (resp. sa týkali iných sporov na iných súdoch). Z uvedeného
dôvodu súd nepripustil ani výsluch JUDr. Stoszeka, žalobca neuviedol, z akých dôvodov by tento mal

byť vypočutý, resp. akým spôsobom by mal jeho výsluch súvisieť s meritom veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok

na ich náhradu má žalovaný ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.