Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010321
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217010321.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných M. G. a M. C., pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno a), písmeno b), odsek 4 písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, z toho v bode 6) v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaniach prokurátora a obžalovaného M. C. proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 12. septembra 2018, č. k. 1T/76/2017-507, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 21. apríla 2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok
okresného súdu u obžalovaných M. G. a M. C. zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný M. G., nar. XX.
Z. XXXX v S. G., trvalé bydlisko Y. X. XXXX/XX, S. G., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e
podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, za použitia §
36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
III. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný M. C., nar. XX. B.
XXXX v S. G., trvalé bydlisko S. G., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce,

o d s u d z u j e

podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), §
38 odsek 2, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 27. januára 2016, sp. zn. 4T/172/2015, právoplatný 27. januára 2016, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 12. septembra 2018, č. k.
1T/76/2017-507, uznal za vinných

obžalovaného M. C. v bodoch 1/ až 2/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek
2 písmeno c), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona z toho v bode 1/ spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona a v bode 3/ z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona,
obžalovaného D. I. v bode 1/ z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona, v bode 4/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek

1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného
zákona, v bodoch 5/ a 6/ z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 2
písmeno f), odsek 3 písmeno a), písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno e) Trestného zákona, z toho v bode 6/ v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 7/

z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a
obžalovaného M. G. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b),
odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
obžalovaní M. C. a D. I. v čase od 22:00 hod. dňa 10.08.2015 do 07:00 hod. dňa 11.08.2015 v
S. G. na Kračanskej ceste č. 51 z budovy C2i, po predchádzajúcej dohode spoločným konaním

nezisteným spôsobom odmontovali a odcudzili kovové ohňovzdorné dvere z joklového profilu 0,3x0,3
cm vo váhe 50 až 70 kg o rozmeroch 200x100 cm, súpravou aby odolávali proti poveternostným
podmienkam a boli riadne pripevnené k budove, ktoré dvere boli zadovážené v roku 2015, čím krádežou
spoločnosti C2i, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Kračanská cesta č. 51, IČO: 34125591 spôsobili
škodu vo výške 585,- eur, hoci M. C. bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

odsúdený dňa 19.11.2013 trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/147/2013
s právoplatnosťou dňa 19.11.2013, hoci D. I. bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.02.2015, sp. zn.
1T/221/14 s právoplatnosťou 22.04.2015,
v bode 2/

obžalovaný M. C. dňa 15.08.2015 v čase okolo 12:00 hod. v S. G. na Malotejedskej ulici, pred
železničným priecestím odcudzil tam prítomnej Mgr. J. H. PhD., zlatú retiazku s príveskom v tvare
plochého kríža tým spôsobom, že tlačiac bicykel pristúpil ku nej spredu a ľavou rukou jedným pohybom
strhol z jej krku uvedenú zlatú retiazku s príveskom, ktorú aj odcudzil, druhú zlatú retiazku, ktorú
poškodená tiež mala na krku obvinený roztrhol, avšak ju neodcudzil, následne naskočil na bicykel a ušiel

z miesta, čím Mgr. J. H. PhD., bytom S. G., M. R. č. XXXX/XX krádežou spôsobil škodu vo výške 235,-
eur a roztrhnutím druhej zlatej retiazky spôsobil škodu vo výške 12,- eur, hoci Róbert Patkoló bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v
Dunajskej Strede zo dňa 19.11.2013 sp. zn. 0T/147/2013 s právoplatnosťou dňa 19.11.2013,
v bode 3/

obžalovaný M. C. dňa 19.08.2015 v presne nezistenom čase v S. G. na Nám. A. Vámbéryho si zadovážil
1 ks alobalovú skladačku s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 37 mg obsahujúci
účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, ktorá zodpovedá minimálne 1 obvykle
jednorazovej dávke omamnej látky, pričom podľa Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov metamfetamín je zaradený do II.

skupiny psychotropných látok podľa vypracovaného znaleckého posudku, následne tie neoprávnene
prechovával u seba až do 10:30 hod. dňa 19.08. 2015, kedy v Dunajskej Strede na Obvodnom oddelení
PZ Dunajská Streda, Múzejná ulica č. 231/6 u neho bola vykonaná osobná prehliadka a uvedená vec
bola u neho nájdená a zaistená,
v bode 4/obžalovaný D. I. v období od 09:30 hod. dňa 15.08.2015 do 09:35 hod. dňa 22.08.2015 v meste S.
G. na ulici Y. v obytnom bloku č. XXXX/XX násilím vnikol do pivničného priestoru, tým spôsobom,
že nezisteným spôsobom odstránil visiaci zámok z pántov dverí a vošiel do miestnosti pivnice, odkiaľ

odcudzil 14 litrov čistého liehu, 10 litrov riedidla, 1 ks setup box značky Opticum 4000C, výrobného čísla
31248995, striebornej farby, 1 ks parabola anténa neznámeho typu a výrobného čísla, 15 ks silikónu zn.
Cerezit, čím poškodenému K. T., nar. XX.XX.XXXX. trvalé bytom S. G., Y. č. XXXX/XX spôsobil škodu
vo výške 172,40 € podľa vypracovaného odborného vyjadrenia
v bode 5/

obžalovaný D. I. dňa 14.09.2015 v čase o 01:00 hod. v meste S. G. na Námestie A. Vámbéryho, okres
Dunajská Streda, násilím vnikol do skladového priestoru pod súpisným číslom XX, tým spôsobom, že
nožom vyrezal dolnú časť jednokrídlových plastových dverí, cez vzniknutí otvor sa dostal do vnútra
skladu, odkiaľ odcudzil 1 ks notebook značky Lenovo, typu Flex 2, čiernej farby, nezisteného výrobného
čísla, 1 ks monitor značky Asus, čiernej farby, nezisteného výrobného čísla, 2ks bezpečnostných
kamier značky MyDlink, bielej farby, typu DSC-932L, nezisteného výrobného čísla, 1 ks vysávač

značky ETA, nezisteného typu a výrobného čísla, 1 ks sódovkáreň značky Sodastream, bielej farby,
nezisteného výrobného čísla, 1 ks kávovar, bielej farby, nezistenej značky a výrobného čísla a rôzne
druhy ošatenia v hodnote 2717,77 €, čím poškodeným Ing. Z. W., bytom S. G., D. X. XX/XX, okres
S. G. a R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. G. XXXX/XX, S. G. odcudzením spôsobil škodu vo výške
3350,77,- €, podľa vypracovaného odborného vyjadrenia, pričom bolo zistené, že D. I. bol za obdobný

čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste
zo dňa 11.09.2015, číslo pokutového bloku 12024428, právoplatnou dňa 11.09.2015 a bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 1T/221/14, s právoplatnosťou 22.04.2015,
v bode 6/

obžalovaní D. I. a M. G. dňa 18.09.2015 v čase okolo 02.00 hod. v meste S. G., okres Dunajská
Streda na Kračanskej ceste po vzájomnej dohode vnikli na riadne uzamknutý dvor obývaného rodinného
domu pod súpisným číslom 525/4 a to tým spôsobom, že preskočili bránu následne po dohode M. G.
ostal pri bráne sledovať či niekto neprichádza, D. I. podišiel ku garáži, ktorá sa nachádza na dvore
rodinného domu cez uzamknuté plastové okno o rozmeroch 1 x 1,3 m pozrel do vnútra, následne s tam

nájdeným skrutkovačom vypáčil horeuvedené okno, vliezol do priestoru garáže odkiaľ pískal M. G., ktorý
podišiel k oknu garáže, cez ktoré mu D. I. povykladal 1 ks príklepovú vŕtačku značky HILTI, nezisteného
výrobného čísla a príkonu spolu s v príslušným červeným plastovým kufrom v ktorom sa nachádzali
vŕtačove hlavice, 1 ks príklepovú vŕtačku značky Parkside v zelenom kufri, 1 ks veľkú karbobrúsku
značky NAREX, nezisteného výrobného čísla a nezisteného príkonu, 1 ks malú karbobrúsku značky

Bosch, nezisteného výrobného čísla a príkonu, Iks elektrický uťahovač nezistenej značky a výrobného
čísla, 1 ks akumulátorový skrutkovač nezistenej značky a výrobného čísla, 1 ks veľký momentový kľúč
značky Powerfix spolu s príslušnými hlavicami, 1 ks trekingový bicykel značky Kellys, model Carter
7(3, výrobného čísla KL23003076 spolu s brašnou na nosič značky Express, čiernej farby, 1,5 kg
kuracích prs, 1 kg mleté bravčové mäso, následne uvedené veci vložili do vrece a spolu s horeuvedeným

bicyklom ich odcudzili, čím krádežou bola U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XXX/X, S. G. škoda
vo výške 1097,97 Eur a poškodením okna vo výške 120,- Eur, následne bolo zistené, že D. I. bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na
mieste zo dňa 11.9.2015, číslo pokutového bloku 12024428, právoplatnou dňa 11.9.2015 a bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Dunajská Streda zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 1T/221/14 s právoplatnosťou 22.04.2015, a M. G. tiež bol
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 16.04.2014, sp. zn. 1T/19/2014, s právoplatnosťou 16.04.2014,
v bode 7/
obžalovaný D. I. dňa 21.09.2015 v čase okolo 09:00 hod. v S. G. na Kračanskej ceste si zadovážil 1

ks zatavený plastový obal s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 77 mg, obsahujúci
účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, ktorá zodpovedá minimálne 1 obvykle
jednorazovej dávke omamnej látky, pričom podľa Zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov metamfetamín je zaradený do II.
skupiny psychotropných látok podľa vypracovaného znaleckého posudku, následne tie neoprávnene

prechovával u seba až do 16:00 hod. dňa 21.09. 2015, kedy v Dunajskej Strede na Obvodnom oddelení
PZ Dunajská Streda, Múzejná ulica č. 231/6 u neho bola vykonaná osobná prehliadka a uvedená vec
bola u neho nájdená a zaistená.Okresný súd za to obžalovaného M. G. odsúdil podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 36
písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda 2T/101/2014 z 12. októbra 2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaného D. I. za to odsúdil podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l),
§ 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 0T/143/2015 zo dňa 2.10.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaného M. C. za to odsúdil podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), §
37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská
Stredasp.zn.4T/172/2015 zodňa 27.1.2016,akoajvšetkyďalšie rozhodnutia natentovýrokobsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona všetkých troch obžalovaných na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň okresný súd rozhodol o náhrade škode, ktorý výrok krajský súd do odôvodnenia nepoňal,
nakoľko nebol napadnutý odvolaním.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že všetci traja obžalovaní realizovali na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, keďže o ich vine nemal žiadne pochybnosti. Následne

okresný súd vykonal dokazovanie u každého z obžalovaných len čo do výroku o treste, v rámci ktorého
oboznámil správy a relácie na obžalovaných, ale aj pripojené trestné spisy, ktorých obsah v odôvodnení
(s výnimkou registra trestov obžalovaných) bližšie nerozviedol.
K uloženým trestom okresný súd uviedol, že pri výmere druhu a výšky trestu vychádzal z ust. § 34
Trestného zákona a nasl., vyhodnotil osoby páchateľov, ktorí sa sústavne dopúšťajú úmyselnej trestnej

činnosti obdobnej povahy za účelom získania finančného prospechu, ďalej vyhodnotil stav poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností rovnako u všetkých troch páchateľov, keďže všetci traja sa priznali k
spáchaniu skutkov a oľutovali svoje konanie, ale na druhej strane boli už za trestné činy odsúdení a
spáchali viac trestných činov, z ktorého dôvodu sa v zmysle § 38 ods. 4 Trestného poriadku zvyšovala
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Okresný súd následne dospel

k záveru, zvážiac spôsob spáchania činov, následky, zavinenia a pohnútku, ich možnosti a nápravy, že
nepodmienečné tresty odňatia slobody je potrebné u všetkých troch obžalovaných ukladať ako súhrnné,
pri súčasnom zrušení príslušných rozhodnutí tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Takto
uložené tresty podľa názoru okresného súdu postačia na ich nápravu a prevýchovu aj vzhľadom na ich
priznania a ochotu nahradiť spôsobenú škodu podľa ich možností a schopností.

Výrok o spôsobe výkonu uložených trestov okresný súd odôvodnil tým, že všetci traja obžalovaní v
posledných 10 rokoch pred spáchaním uvedených skutkov boli pre úmyselné trestné činy vo výkone
trestu odňatia slobôd, preto svoje tresty budú musieť vykonať v prípade právoplatnosti v ústave na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania.

Obžalovaný D. I. sa vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaným M. C. a M. G., ktorí neboli na
hlavnom pojednávaní prítomní, bol rozsudok doručený poštou, obom toho istého dňa - 28. septembra
2018.
Voči vyššie citovanému rozsudku podal odvolanie prokurátor písomným podaním doručeným
okresnému súdu 13. septembra 2018. V ňom uviedol, že odvolanie podáva voči výrokom o treste u

obžalovaných M. C. a M. G.. Vecne argumentoval v podstate tým, že okresný súd pochybil, keď obom
obžalovaným uložil súhrnné tresty. Podľa názoru prokurátora na takýto postup neboli ani u jedného z
nich splnené zákonné podmienky, preto uložené tresty označil za nezákonné. Správne mali byť obom
obžalovaným uložené samostatné tresty. Konkrétne poukázal na to, že u obžalovaného M. G. medzi
spáchaním žalovanej trestnej činnosti a trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného

súduDunajskáStredasp.zn.2T/101/2014bolvyhlásenýrozsudokOkresnéhosúduDunajskáStredasp.
zn.2T/154/2014,ktorýprerušilsúbeh.UobžalovanéhoM.C.prezmenusúbehmedzižalovanoutrestnou
činnosťou a trestným činom, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 4T/172/2015, prerušil podľa názoru prokurátora doručený trestný rozkaz vo veci Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 1T/221/2014.
V konečnom návrhu prokurátor žiadal, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e),

odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o trestu vo vzťahu k obom obžalovaným
zrušil a na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonných trestov pre oboch
obžalovaných.
Odvolanie voči rozsudku podal aj obžalovaný M. C. a to písomným podaním doručeným okresnému
súdu 12. októbra 2018. Podanie bolo dané na poštovú prepravu 11. októbra 2018.

V písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva len voči výroku o treste, pričom namieta nesprávne
právne posúdenie veci okresným súdom, ktoré sa podľa neho prejavilo v dvoch rovinách. V prvej rovine
namietal, že v rámci uloženého súhrnného trestu nebol zrušený aj výrok o treste vo veci Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/43/2018, ku ktorému pochybeniu podľa neho došlo v dôsledku toho, že
okresný súd nedisponoval kompletným spisovým materiálom. V druhej rovine namietal, že mu okresný
súd uložil neprimerane prísny trest, ktorý nezohľadňuje to, že sa k trestnej činnosti priznal, oľutoval ju a

vyjadril ochotu nahradiť spôsobenú škodu. Je toho názoru, že mu mal byť uložený trest odňatia slobody
kratší ako 4 roky.
V konečnom návrhu preto žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
V podaní doručenom okresnému súdu 5. decembra 2018, označenom ako doplnenie odvolania,

obžalovaný M. C. zrekapituloval genézu svojich odsúdení a uviedol, že má pred sebou ešte 5 a pol roka,
ktorý trest považuje za dostačujúci. Taktiež žiadal, aby krajský súd pri rozhodovaní prihliadol na to, že sa
vždy ku všetkému priznal, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, realizoval vyhlásenie o
vine napriek tomu, že nevedel, aký trest dostane a oľutoval to, čo spravil. Týmto svojim prístupom zľahčil
postup súdu, ktorý nemusel realizovať dokazovanie. Žiadal krajský súd o zhovievavosť a aby prihliadol

na to, aký trest mu ešte ostáva vykonať.
V konečnom návrhu žiadal, aby mu krajský súd upustil od uloženia súhrnného trestu, ak to nebude
možné, aby mu zrušil všetky jeho doterajšie rozsudky a uložil mu jeden súhrnný trest, najmä preto,
aby si mohol požiadať o podmienečné prepustenie, nakoľko pri viacerých rozsudkoch to nie je také
jednoznačné. Alternatívne žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec

vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný M. G. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr.
Ladislava Pongrácza. Uviedol, že s odvolaním prokurátora nesúhlasí, je toho názoru, že jemu uložený
trest je zákonný, spravodlivý a primeraný. Vzhľadom k tomu v konečnom návrhu žiadal odvolanie
prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Prokurátor sa k odvolaniam obžalovaných nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
o podaných odvolaniach 28. januára 2019.
V priebehu odvolacieho konania bolo krajskému súdu doručené 8. apríla 2020 podanie obžalovaného
M. C., označené ako prípis k odvolaniu. V ňom uviedol, že medzičasom mu bol rozsudkom Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/88/2018, právoplatným 7. novembra 20118, uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a on sa domnieva, že aktuálne súdená trestná činnosť bola
spáchaná v jednočinnom súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú týmto rozsudkom odsúdený.
Krajský súd na prejednanie odvolaní obžalovaného M. C. a prokurátora nariadil termín verejného
zasadnutia na 21. apríla 2020. Verejného zasadnutia sa osobne zúčastnili prokurátor krajskej

prokuratúry, obhajcovia obžalovaných a tlmočník, keďže obžalovaný M. C. vyhlásil, že neovláda
slovenský jazyk. Účasť oboch obžalovaných, ktorí sú aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, bola
na verejnom zasadnutí zabezpečená prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b
Trestného poriadku. Dôvodom na tento postup bolo zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19. Obhajoba priebehu verejného zasadnutia neuplatnila žiadne výhrady. Pokiaľ ide o

poškodených, títo sa verejného zasadnutia nezúčastnili.
Na verejnom zasadnutí krajský súd doplnil dokazovanie oboznámením podstatného obsahu pripojených
spisov Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/154/2014 a 1T/19/2014 týkajúcich sa obžalovaného
M. G. a spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/88/2018 týkajúceho sa obžalovaného M. C..
Iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pričom strany sa k vykonaným dôkazom nevyjadrili.

Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania
a žiada rozhodnúť v zmysle konečného návrhu tam uvedeného. Čo sa týka odvolania obžalovaného C.,
navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.Ustanovený obhajca obžalovaného M. C. JUDr. Jozef Cseh v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája
k odvolaniu svojho klienta. Obhajoba je toho názoru, že vysoký trest, ktorý obžalovaný v súčasnosti
vykonáva, na jeho nápravu postačuje, preto žiada zvážiť upustenie od uloženia súhrnného trestu. Pokiaľ

ide o odvolanie prokurátora, toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Ustanovený obhajca obžalovaného M. G. JUDr. Ladislav Pongrácz v konečnom návrhu uviedol, že
sa pridržiava svojho písomného vyjadreniam, v ktorom navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť. Dodal, že je potrebné zločin krádeže prekvalifikovať na prečin krádeže vzhľadom na zmenu
zákona.

Obžalovaní sa v konečných návrhoch pridržiavali vyjadrení svojich obhajcov.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podali prokurátor a
obžalovaný M. C. ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 odsek 1 Trestného poriadku

krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že obe odvolania sú dôvodné.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, krajský súd zo zápisnice z hlavného
pojednávania zistil, že okresný súd nepostupoval správne, nakoľko v rámci dokazovania vôbec
neoboznámil podstatný obsah pripojených spisov, hoci išlo o nevyhnutnú podmienku pre správne a

zákonné rozhodnutie o trestoch.
Toto pochybenie krajský súd napravil, zároveň sa oboznámil aj s ďalšími vyžiadanými spismi,
aktualizovaným lustráciami na oboch obžalovaných a na podklade takto doplneného dokazovania potom
sám vo veci rozhodol, lebo mu to procesná situácia umožňovala.
K výroku o treste všeobecne

Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu je ochrana spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust.
§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti

pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,

varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
K výroku o treste u obžalovaného M. C.
Pokiaľ ide o výrok o treste u tohto obžalovaného, odvolanie prokurátora dôvodné nebolo. Okresný súd
nepochybil, pokiaľ obžalovanému uložil súhrnný trest.

Súhrnný trest súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa
odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť
vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Trestný rozkaz má

taktiež povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením
trestného rozkazu obvinenému. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 odsek 1 povinnosť
spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho
účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých
jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto

úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch
rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol
varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať,
že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy,

ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto
odsúdenie je možné prihliadnuť.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že aktuálne súdené skutky spáchal obžalovaný M. C. v dňoch
11., 15. a 19. augusta 2015. Skutok, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda z 27. januára 2016, sp. zn. 4T/172/2015, právoplatným 27. januára 2016, spáchal 4. septembra

2015. Podľa názoru prokurátora malo súbeh medzi týmito skutkami prerušiť doručenie trestného rozkazu
obžalovanému do vlastných rúk (s účinkami vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku) vo veci Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/221/2014. Preskúmaním obsahu spisu Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 1T/221/2014 nebolo zistené, že by trestný rozkaz vydaný 3. februára 2015, sp. zn.
1T/221/2014, bol obžalovanému doručený práve v období od 19. augusta 2015 do 4. septembra 2015.

Vzhľadom k uvedenému možno skonštatovať, že k pretrhnutia viacčinného súbehu medzi skutkami
nedošlo. Inak povedané, skutky spáchané obžalovaným v dňoch 11., 15. a 19. augusta 2015 a skutok
zo 4. septembra 2015 sú v pomere viacčinného súbehu.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okresný súd obžalovaného odsudzoval za trestné činy, ktoré spáchal
11., 15. a 19. augusta 2015, teda skôr, ako bol 27. januára 2016 vyhlásený Okresným súdom Dunajská
Streda odsudzujúci rozsudok sp. zn. 4T/172/2015, právoplatný 27. januára 2016 za iný jeho trestný

čin spáchaný 4. septembra 2015. Keďže tento rozsudok nebol zahladený, správne okresný súd naň
prihliadol a ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona.
Napriek tomu, že odvolanie prokurátora dôvodné nebolo, výrok o treste bolo potrebné zmeniť, nakoľko
okresný súd u obžalovaného nesprávne ustálil pomer a mieru priťažujúcich okolností, v dôsledku
čoho nesprávne ukladal trest vo zvýšenej trestnej sadzbe postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného

zákona. V konečnom dôsledku tak obžalovanému uložil nezákonný trest. V tomto smere bolo odvolanie
obžalovaného M. C. dôvodné.
Keďže sa obžalovanému ukladá súhrnný trest podľa zásad trestu úhrnného, je vhodné pripomenúť, že
súd ukladá úhrnný trest vtedy, ak odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov. Trest mu uloží
úhrnný podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu

najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1
Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný
trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj
skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa
premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ

spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa
§ 41 odsek 2 Trestného zákona.
Niet pochýb o tom, že v posudzovanom prípade je zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov
najprísnejšie trestný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu
odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda z 27. januára 2016, sp. zn. 4T/172/2015, právoplatným 27. januára 2016.
Keďže obžalovaný spáchal viacerými skutkami viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden
je zločinom, bolo potrebné mu ukladať trest podľa tzv. asperačnej zásady upravenej v § 41 odsek
2 Trestného zákona, kedy sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich
najprísnejšie trestného zvyšuje o jednu tretinu.

Ešte predtým však bolo potrebné u obžalovaného zohľadniť o pomer a mieru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Tu krajský súd ustálil ich vyrovnaný pomer (1:1), keď rovnako ako okresný
súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu všetkých trestných činov a
úprimne ich oľutoval. Priťažovala mu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol v
minulosti odsúdený, v jeho prípade ide o recidivistu.

Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných
činov, túto obžalovaný v odvolaní síce nenamietal, ale jej priznanie predstavovalo takú chybu, ktorá by
odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, preto na ňu krajský súd prihliadol bez ďalšieho.
Nepriznanie tejto priťažujúcej okolnosti odôvodňuje fakt, že obžalovanému sa súhrnný trest ukladá z
dôvodov vyššie uvedených aj podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. V takom prípade platí, že spáchanie

zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem", vyjadrenou v § 38 odsek 1
Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona (viď
Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37
písmeno h) Trestného zákona v otázke pojmu „viac" trestných činov prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj
104/2009).

V dôsledku vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa obžalovanému podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona ukladal trest v rozpätí trestnej sadzby upravenej v zmysle usts. § 41 odsek
2 Trestného zákona v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov.
Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd musel obžalovanému ukladať len nepodmienečný trest odňatia
slobody, lebo súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda z 27. januára 2016, sp. zn. 4T/172/2015, právoplatným 27. januára 2016, spáchal 4.
septembra 2015, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, v rámci ktorej bol obžalovanému uložený
podľa§188odsek1,§36písmenol),§37písmenoh),§39odsek2písmenod),odsek4,§43Trestného
zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na výkon trestu podľa §
48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu, majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská
pre jeho ukladanie, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody na samej dolnej hranici 3
rokov bude trestom dostatočným a spravodlivým, plniacim tak funkciu individuálnej, ako aj generálnej
prevencie. Takýto trest zohľadňuje zmenu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospechobžalovaného, jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných
činov a dobu, ktorú obžalovaný strávil a ešte strávi vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň platí, že
pokiaľ si obžalovaný za najprísnejšie trestný zločin lúpeže v konaní o dohode o vine a treste takpovediac

„vydohadoval“ trest na úrovni 2 rokov, nepovažoval krajský súd za aplikačne správne ukladať mu za
aktuálne súdené prečiny (so sadzbou trestu odňatia slobody v jednom prípade až 3 roky a v druhom od
6 mesiacov až do 3 rokov) súhrnný trest presahujúci výmeru 3 roky.
Pokiaľ ide o postup podľa § 44 Trestného zákona (Upustenie od súhrnného trestu a ďalšieho trestu),
ktorého sa obžalovaný domáhal, zákonné podmienky naň neboli zistené, keď dvojročný nepodmienečný

trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom nebolo možné považovať na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného za dostatočný.
Spolu s uložením súhrnného trestu krajský súd v zmysle ust. § 42 odsek 2 Trestného zákona obligatórne
zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z
27. januára 2016, sp. zn. 4T/172/2015, právoplatným 27. januára 2016, pričom zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, okresný súd postupoval správne,
keď obžalovaného postupom podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkontrestusostrednýmstupňomstráženia,keďžetentovposlednýchdesiatichrokochpredspáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin

Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k ďalším jeho
odsúdeniam, ide o námietky nedôvodné. Na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky v zmysle
ust. § 42 Trestného zákona. Skôr sa z obsahu odvolania krajskému súdu javí, že obžalovaný nechápe
zákonné pravidlá pre ukladanie súhrnného trestu.
Pokiaľ ide o trestné činy, za ktoré bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 0T/147/2013 (skutok zo 16. novembra 2013) a trestným rozkazom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/221/2014 (skutky od 28. marca 2013 do 20. augusta 2013), ich súbeh
s aktuálne súdenými trestnými činmi prerušilo doručenie trestného rozkazu (s účinkami vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku) obžalovanému do vlastných rúk dňa 19. novembra 2013. Z tohto dôvodu
aktuálne súdené trestné činy tvoria vo vzťahu ku skutkom z roku 2013 recidívu.

Pokiaľ ide o trestné činy, za ktoré bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 0T/43/2018 (skutok zo 6. apríla 2018) a rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 4T/88/2018 (skutok z 31. decembra 2017), tieto spáchal až potom, ako bol 27. januára
2016 právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 27. januára 2016, sp.
zn. 4T/172/2015. Tieto trestné činy preto vo vzťahu k aktuálne súdeným trestným činom predstavujú

recidívu, za ktorú sa ukladajú ďalšie samostatné tresty.
K výroku o treste u obžalovaného M. G.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora čo do výroku o treste u obžalovaného M. G., toto bolo podané
dôvodne.Okresnýsúdpochybil,pokiaľobžalovanémuuložilsúhrnnýtrestzasúčasnéhozrušeniavýroku
o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda 2T/101/2014 z 12. októbra 2016, ako aj všetkých

ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Za akých podmienok sa ukladá súhrnný trest, to krajský súd rozviedol vyššie v texte, z ktorého dôvodu
nepovažoval za potrebné uvedené na tomto mieste opakovať.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že aktuálne súdený skutok spáchal obžalovaný M. G. dňa 18.

septembra 2015.
Skutok, za ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 2T/101/2014
z 12. októbra 2016, právoplatným 26. októbra 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
26. októbra 2017, sp. zn. 6To/35/2017, spáchal 28. decembra 2013.
Podľa názoru prokurátora súbeh aktuálne súdený skutok z 18. septembra 2015 a skutok z 28. decembra

2013 nie sú v súbehu, lebo tento súbeh bol prerušený 27. augusta 2014 vyhlásením odsudzujúceho
rozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredavoveci sp.zn.2T/154/2014zainýtrestnýčinobžalovaného.
Preskúmaním obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/154/2014 bolo zistené, že na
hlavnom pojednávaní konanom 27. augusta 2014 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd schválil
dohodu o vine a treste, v zmysle ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného pre skutok spáchaný od 18.

októbra 2013 do 28. decembra 2013 a bol odsúdený podľa § 218 odsek 1, § 36 písmeno l), § 37 písmeno
h), m), § 38 odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov so zaradením na výkon trestu podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne bol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušenývýrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. apríla 2014, sp. zn. 1T/19/2014, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. augusta 2014.

Preskúmaním obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/19/2014 bolo zistené, že v
danej veci bola na obžalovaného podaná obžaloba 31. januára 2014, okresný súd vo veci rozhodol
trestným rozkazom, ktorý bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 21. februára
2014, že voči trestnému rozkazu podal odpor prokurátor, preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie
a vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý vyhlásil 16. apríla 2014. Týmto rozsudkom uznal obžalovaného za

vinného na skutkovom základe uvedenom v obžalobe pre skutok spáchaný 17. októbra 2013, právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a odsúdil ho za
to podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s tým, že
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. apríla
2014.

Z vyššie uvedeného potom nepochybne vyplýva, že medzi aktuálne súdeným skutkom z 18. septembra
2015 a skutkom z 28. decembra 2013 riešeným vo trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
2T/154/2014 nejde o viacčinný súbeh. K pretrhnutiu viacčinného súbehu ale nedošlo 27. augusta 2014
vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 2T/154/2014,
ako tvrdí prokurátor, ale už 21. februára 2014 doručením trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská

Streda vo veci sp. zn. 1T/19/2014 obžalovanému (s účinkami vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku).
To ale v konečnom dôsledku nič nemení na fakte, že medzi aktuálne súdeným skutkom z 18. septembra
2015 a skutkom z 28. decembra 2013 nie je vzťah viacčinného súbehu, ale recidívy. Z uvedených
dôvodov nebolo možné obžalovanému ukladať súhrnný trest, ale bolo potrebné uložiť mu samostatný
trest.

Pokiaľ ide o samotný trest, treba pripomenúť, že v prípade obžalovaného M. G. nebol výrok o vine
odvolaním napadnutý. Súčasťou výroku o vine je aj právna kvalifikácia skutku, pričom v tomto prípade
bol ním spáchaný skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, kde trestná sadzba podľa § 212 odsek 4 Trestného
zákona je vo výmere od 3 rokov do 10 rokov trestu odňatia slobody.
S účinnosťou od 1. augusta 2019 došlo k novelizácii Trestného zákona, v rámci ktorej došlo k zlúčeniu
odsekov 1 a 2 ust. § 212 Trestného zákona, čím sa odstránili pochybnosti pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona. V dôsledku tejto zmeny nie

je možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda,
podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 (predtým § 212 odsek 4
písmeno b) Trestného zákona), teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení
s § 138 písmeno e) Trestného zákona, pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.
Časová pôsobnosť Trestného zákona zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu

podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. Ustanovenie o časovej pôsobnosti
súčasne však upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času
spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti
činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Z uvedeného dôvodu postupoval krajský súd tak, že pri nezmenenom výroku o vine a teda aj právnej

kvalifikácii trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného okresným súdom, t. j. podľa
Trestného zákona účinného do 31. júla 2019 (keďže obžalovaný bol uznaný za vinného pred týmto
dátumom, nakoľko rozsudok vo výroku o vine nadobudol právoplatnosť jeho oznámením obžalovanému
28. septembra 2018), napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
obžalovanému sám ukladal trest už podľa Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, ktorý je pre

neho priaznivejší. Skutky uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku je potrebné po 1. auguste
2019 právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2
písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému je

potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keď u obžalovaného ako skúseného recidivistu
nebol najmenší dôvod uvažovať o uložení iného, alternatívneho trestu. Tento by s istotou nesplnil svoj
účel.Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, bolo potrebné ukladať mu úhrnný trest. Zásady pre
jeho ukladanie krajský súd už rozviedol vyššie v texte, preto nepovažuje za potrebné tieto na tomto
mieste opakovať. Najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov je prečin krádeže podľa § 212

odsek 2 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od
6 mesiacov až do 3 rokov.
Pri určení konkrétnej výmery trestu bolo potrebné u obžalovaného okrem iného zohľadniť aj pomer a
mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich

oľutoval. Priťažovalo mu podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov a
podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol v minulosti odsúdený. V konečnom dôsledku tak u
neho prevažoval pomer priťažujúcich okolností (2:1), čo viedlo postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného
zákona k modifikácii trestnej sadzby zvýšením dolnej hranice o jednu tretinu.
V konečnom dôsledku tak krajský súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 16
mesiacov až 3 roky.

Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd, majúc na zreteli vyššie v texte uvedený účel trestu a jednotlivé
hľadiská pre jeho ukladanie, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici modifikovanej trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 16 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na
okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestných činov a dobu, ktorú obžalovaný strávil a ešte strávi vo výkone trestu odňatia

slobody, za primeraný a spravodlivý, plniaci svoj účel tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej
prevencie. Zároveň takýto trest dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovaného zaradil rovnako
ako okresný súd do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný

čin.
Z prezentovaných dôvodov krajský súd podľa ust. § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e) odsek 2
Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil u oboch obžalovaných vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a na základe ust. § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol,
nakoľko mu to procesná situácia umožňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.