Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121526697
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:6121526697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: DAVAR consulting, s. r. o., IČO: 51 243
997, adresa sídla Jakubov 143, proti žalovanému: SLOVENSKÉ CUKROVARY, s.r.o., IČO: 31 568 386,
adresa sídla Sereď, Cukrovarská 726, zastúpenému advokátom: JUDr. Miroslav Červenka, adresa sídla
Detva, M. R. Štefánika 72, o zaplatenie 17.732 eur s príslušenstvom a 10.000 eur s príslušenstvom,
oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantaz24.mája2022,č.k.8Cb/26/2021–97,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca svojimi žalobami žiadal súd, aby zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 10.000 eur s príslušenstvom (žalobou doručenou súdu dňa 1.11.2021, vedenou pod
sp. zn. 8Cb/26/2021) a sumy 17.732 eur s príslušenstvom (žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2022,
vedenou pod sp. zn. 26Cb/4/2022) a k náhrade trov konania titulom jeho nároku voči žalovanému

na plnenie z Rámcovej zmluvy o reklamnej a komunikačnej činnosti č. R17303 (jej čl. VIII ods. 9
písm. c/) uzatvorenej dňa 20.6.2017 medzi žalovaným ako klientom a právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťouRenaCos.r.o.,IČO:36310093,adresasídlaNitra,Bystrá869/16akoagentúrou.Žalovaný
žiadal žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že žalobcovi uplatnený nárok nevznikol, nakoľko
zmluvné dojednanie, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nároky na peňažné plnenia v tomto konaní,
je neplatné pre jeho rozpor so zákonom, a tak žalobcom uplatnené nároky nezakladá. Súd obe konania
uznesením zo dňa 7.4.2022 spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 8Cb/26/2021.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za dokázané/nesporné, že dňa 20.6.2017 bola uzavretá
Rámcová zmluva o reklamnej a komunikačnej činnosti, kde ako zmluvné strany vystupovali Slovenské
Cukrovary s.r.o. ako objednávateľ a obchodná spoločnosť RenaCo s.r.o. ako dodávateľ (ďalej len
„ Rámcová zmluva“). Predmetom zmluvy boli náležitosti a podmienky spolupráce pri poskytovaní služieb
a tiež práva a povinnosti záväzné pre zmluvné strany pri vzniku a počas realizácie služieb. Čiastkovou
zmluvou o dielo sa pre účely tejto zmluvy rozumie aj objednávka na služby, práce či tovar. Uvedená

Rámcová zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.4.2018 s tým, že zmluva sa automaticky
predlžuje o 1 rok, kým jedna zo zmluvných strán nedoručí najneskôr do 31.2. príslušného roka druhej
zmluvnejstranevyjadrenie,ženapredĺženítejtozmluvynemázáujem.Vzmluvebolouvedené,žekaždá
zo zmluvných strán je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť v prípade podstatného porušenia povinnostidruhou zmluvnou stranou. Odstúpením zmluva zaniká ku dňu, ku ktorému bol prejav vôle zmluvnej
strany o odstúpení doručený druhej zmluvnej strane. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa
v prípade agentúry predpokladá, že neplní zmluvu riadne a bola aspoň raz písomne upozornená, že

ňou zabezpečované plnenie nie je uspokojivé. V prípade klienta za podstatné porušenie povinností sa
považuje opätovné omeškanie s platením faktúr po viac ako 14 kalendárnych dní. Podľa čl. VIII bod
9 písm. c) Rámcovej zmluvy v prípade, ak sa klient rozhodne zrušiť alebo zredukovať už dohodnutú
konkrétnu objednávku, je povinný do 10 dní uhradiť agentúre čiastku vo výške 20 % z hodnoty služby,
ktorá je predmetom rušenie alebo redukovania.

1.2.1 Na základe objednávok KLT 18002 zo dňa 12.1.2018, KLT 18003 zo dňa 23.1.2018, KLT 18010
zo dňa 5.3.2018 a KLT 18011 zo dňa 5.3.2018 žalovaný si objednal u právneho predchodcu žalobcu
služby v hodnote 138.660,03 eur bez DPH.

1.2.2 Dňa 12.3.2018 za žalovaného oprávnená osoba A. B. zrušila uvedené objednávky.

1.2.3 Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.7.2018, ktorý žalovaný prevzal dňa 15.8.2018, si
u žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie sumy 27.732 eur ako sankciu podľa čl. VIII ods. 9 písm. c)
Rámcove zmluvy. Žalovaný neakceptoval uplatnenú sumu spoločnosťou RenaCo s.r.o.

1.2.4 Dňa 2.7.2021 bola uzavretá zmluva medzi obchodnými spoločnosťami RenaCo s.r.o. ako
postupcom a DAVAR s.r.o., ako postupníkom, na základe ktorej postupca postúpil na postupníka
pohľadávku voči žalovanému vo výške 27.732 eur.

1.2.5 Listom zo dňa 2.7.2021 obchodná spoločnosť RenaCo s.r.o. oznámila žalovanému, že

pohľadávku, ktorú má voči nemu vo výške 27.732 eur, postupuje na žalobcu.

1.2.6 Svedkyňa C. A. B. na pojednávaní súdu uviedla, že so spoločnosťou RenaCo s.r.o. riešila sociálne
siete, obsah stránky na webe, vizuály do časopisov a projekt „Zdravšie sladenie“. Podľa svedkyne
obdržala kópie e-mailu, z ktorého vyplývali nezhody medzi právnym predchodcom žalobcu a jeho

subdodávateľom. Subdodávateľ právneho predchodcu žalobcu s ním odmietol spolupracovať. Nakoľko
sa tak stalo dva dni pred natáčaním, žalovaný sa dohodol priamo so subdodávateľom, že budú priamo
spolupracovať, a na základe toho sa zrušili objednávky so spoločnosťou RenaCo s.r.o. K zrušeniu
objednávky došlo tým spôsobom, že svedkyňa zaslala e-mail o zrušení pánovi B.. Svedkyňa ďalej
uviedla, že dovtedy prebiehala spolupráca korektne, nemali žiadne problémy.

1.2.7 Žalovaný žalobcovi uplatnené pohľadávky nezaplatil, a to ani len sčasti.

1.3 Vec správne posúdil ako nárok strany zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty voči druhej zmluvnej
strane za porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 544 ods. 1, 2 a ods. 3, § 48 ods. 1 a 2 OZ (zákon

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), čl. VII ods. 9 písm. c)
Rámcovej zmluvy a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a žalobu žalobcu je potrebné
zamietnuť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané a

medzi sporovými stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa
20.6.2017 Rámcovú zmluvu o reklamnej činnosti. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný si u právneho
predchodcu žalobcu objednal služby, pričom v objednávke bola dohodnutá aj cena služieb. Taktiež v
spore nebolo sporné, že došlo k zrušeniu objednávok na služby. Podľa čl. VIII ods. 6 Rámcovej zmluvy
zmluvné strany mali oprávnenie od Zmluvy odstúpiť.

1.5 V spore bolo medzi sporovými stranami sporné, či zrušenie objednávok - odstúpenie od zmluvy
a z toho vyplývajúca sankcia, je zmluvnou pokutou. Žalobca tvrdil, že sa jedná o sankciu odstupného.
Žalovaný tvrdil, že sa jedná o zmluvnú pokutu. Súd tu poukazuje na list právneho predchodcu žalobcu zo
dňa 13.7.2018, ktorým vyúčtoval kompenzácie za zrušené objednávky služieb, kde uvádza: „Zmluvnú

pokutu prosím uhraďte do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyúčtovania.“ Aj v liste zo dňa 3.10.2018
označenom ako kompenzácia za zrušené objednávky služieb právny predchodca žalobcu hovorí o
zmluvnej pokute. Súd má za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný jednoznačne právnym
úkonom mienili zmluvnú pokutu.1.6 Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov.
Dohoda o zmluvnej pokute býva spravidla súčasťou zmluvy, ktorej obsahom je povinnosť zabezpečená

zmluvnou pokutou. Zmyslom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia povinnosti, ktoré sú obsahom
záväzkov. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke majetkovou sankciou voči dlžníkovi
pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a tiež v zabezpečení veriteľa
proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Vznik zmluvnej pokuty
nemožnoviazaťnazánikzáväzku.Výpoveďzmluvyniejeporušenímzmluvnejpovinnosti,alerealizáciou

práva, a preto takýto výkon práva nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou a ani inou majetkovou
sankciou (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.5.2016 sp. zn. 11Co/570/2015).

1.7 Žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba realizoval právo, ktoré mu podľa zmluvy
patrilo, a preto výkon takéhoto práva nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou a ani inou majetkovou
sankciou. Nie je rozhodujúce, či zmluvné strany vo svojom dojednaní použili termín „zmluvná pokuta“,

ale rozhodujúci je jeho obsah (rozsudok NS ČR z 28. februára 2008 sp. zn. 33Odo/744/2006).
Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná
pokuta zabezpečovať. Kumulatívna viazanosť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej
povinnosti a následné odstúpenie od zmluvy, ktoré predstavuje výkon práva, bráni tomu, aby sa na
zmluvnú pokutu prihliadalo tak, ako vyžaduje zákon, teda ako na sankciu za porušenie povinnosti.

Zásadne platí, že pri zániku hlavného záväzku sa nemožno úspešne domáhať zmluvnej pokuty.
Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad výkonu práva (odstúpenie od zmluvy)
a nie pre prípad porušenia povinnosti, je v rozpore s účelom inštitútu zmluvnej pokuty, a preto je
takého dojednanie neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn.
25Cdo/182/2001).

1.8 Súd vo veci nevykonal dôkaz o tom, aká škoda vznikla vzhľadom na to, že tento dôkaz mal predložiť
žalobca, ako aj z toho dôvodu, že pre právne posúdenie veci tento dôkaz by nemal význam.

1.9 Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanémupriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovkonania

vo výške 100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
a ods. 2 CSP a vecne potrebou priznania žalovanému plnej náhrady trov konania z dôvodu jeho plného
úspechu v spore.

2. Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho

zmenu uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 27.732 eur s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania počítaným zo sumy 27.732 eur od 27.8.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 365 ods. 1 písm. malé f/ a h/ CSP).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že medzi stranami neboli sporné skutkové okolnosti ohľadom
uzatvorenia Rámcovej zmluvy, ako ani uzatvorenia čiastkových zmlúv o dielo, a to na základe
objednávok (KL T 8002, KL T 8003, KL T 8010 a KL T 8011) v celkovej hodnote 138.660,03 eur bez
DPH, ako ani to, že žalovaný sporné objednávky zrušil. Sporným zostalo to, či zmluvné dojednanie

uvedené v Rámcovej zmluve v článku VIII. ods. 9 písm. c), predstavovalo dohodu zmluvných strán o
zmluvnej pokute, alebo sa jednalo o iný nepomenovaný inštitút umožňujúci žalovanému „vykúpiť sa“ z
objednávok zaplatením určitej sumy, dohodnutej vo výške 20 % z hodnoty zrušených objednávok . Súd
prvej inštancie uzavrel, že predmetné dojednanie predstavuje dojednanie o zmluvnej pokute a toto je
pre jeho rozpor so zákonom absolútne neplatným dojednaním, z ktorého žalobcovi nevznikli práva na

plnenia uplatnené v tomto spore. Žalovaný sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a
považuje ho za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie,
ktorý sa nesprávne vysporiadal s otázkou vôle zmluvných strán pretavenej do článku VIII. ods. 9 písm. c)
Rámcovej zmluvy, ale aj s účelom tohto dojednania a posúdenia jeho platnosti. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je podľa názoru žalobcu postavené na neprijateľnom výklade zákona, ktorým súd poskytol

právnu ochranu konaniu, ktoré okrem iného bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

2.2 Súdmalvyložiťpravidlouvedenévpredmetnomčlánkunielenpodľajehojazykovéhovyjadrenia,ale
najmä tiež podľa vôle strán. Plnenie nie je nemožné a obsah ani účel úkonu neodporuje zákonu ani honeobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Žalobca v zmluvnom vzťahu nenachádza žiadnu slabšiu
stranu, ktorú treba chrániť a ak áno, určite touto nemala byť strana, ktorá využila svoje oprávnenie a za
vopred dohodnutých podmienok objednávky zrušila.

2.3 Súd nesprávne apriori vychádzal len z listov právneho predchodcu žalobcu z 13.7.2018 a 3.10.2018
bez toho, aby skúmal ďalej vôľu strán na účel ich dojednania obsiahnutého v článku VIII ods. 9 písm.
c) Rámcovej zmluvy. Výklad súdu je podľa názoru žalobcu právne nesprávny a ústavne nekonformný,
ignorujúci ustanovenie § 35 ods. 2 OZ a prejavenú vôľu zmluvných strán.

2.4 Súd nezohľadnil pri rozhodovaní skutočnosť, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že k
zrušeniu objednávok došlo z dôvodu na strane žalovaného, bez predchádzajúceho porušenia zmluvy
právnym predchodcom žalobcu, ktoré skutočnosti vyplynuli z výpovede svedka C. A. B..

2.5 Na rozdiel od súdu žalobca považuje ustanovenie článku VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy za

platné a účinné dojednanie, a prejav vôle zmluvných strán za určitý a zrozumiteľný s tým, že účelom
tohto dojednania bolo oprávnenie žalovaného za dohodnutú sumu objednávku zrušiť. Toto ustanovenie
nezabezpečovalo splnenie žiadnej povinnosti žalovaného, iba ho oprávňovalo - pokiaľ sa tak rozvodne
- objednávku zrušiť a zaplatiť za toto zrušenie právnemu predchodcovi žalobcu dohodnutú sumu.

2.6 Žalobca poukazuje aj na procesnoprávny aspekt týkajúci sa činnosti súdu, keď tomuto nie je zrejmé,
prečo súd v tomto konaní nerešpektoval zásadu hospodárnosti a efektívnosti sporového konania a vo
veci vydal napadnuté rozhodnutie s vyššie uvedeným právnym názorom a až po dvoch pojednávaniach
vo veci samej, keď predmetné ustanovenie, na základe ktorého žalobu zamietol, považoval od počiatku
za neplatné .

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na to, že znenie
zmluvy vypracoval pôvodný veriteľ a tento aj vo vyúčtovaní sám podal „autorský výklad“ predmetného
ustanovenia zmluvy. V konaní tento „výklad„ nebol žiadnym dôkazným prostriedkom zo strany

žalovaného spochybnený a žalobca ani nenavrhol dokazovanie, ktoré by malo za cieľ dokázať iný výklad
predmetného ustanovenia Rámcovej zmluvy. Žalobca nebol zmluvnou stranou, preto jeho tvrdenia
o spornosti znenia predmetného ustanovenia zmluvy sú len účelovým tvrdením, majúcim za cieľ
zdôvodnenie oprávnenosti žaloby.

4. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach tieto doplniac tak, že aj podľa
jeho názoru pokiaľ by sa podľa dohody zmluvných strán uvedenej v článku VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej
zmluvy malo jednať o zmluvnú pokutu, tak predmetná dohoda by bola neplatná, avšak podľa názoru
žalobcu takýto záver zo znenia predmetného článku nemožno vyvodiť.

5. Žalovaný vo svojej duplike taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach poukazujúc na to,
že z výpovede svedkyne inžinierky B. jednoznačne vyplýva, že na strane žalovaného boli relevantné
dôvody na zrušenie „objednávky“ a že výklad znenia článku VIII ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy
nie je medzi zmluvnými stranami sporný. Tak spoločnosť RenaCo s.r.o., ako aj žalovaný si rovnako
„vysvetľujú“ predmetný článok zmluvy ako ustanovenie o zmluvnej pokute. Nikdy v priebehu konania toto

„spoločné vysvetlenie“ nebolo žiadnou zmluvnou stranou spochybnené a ani v priebehu dokazovania
nebol preukázaný opak. Spochybňuje ho len žalobca, ktorý však nie je (nebol) zmluvnou stranou.
Rozhodnutia súdov, ktorými argumentuje žalobca, sú pre danú vec irelevantné, pretože tieto možno
použiť len v prípadoch, kedy bol medzi zmluvnými stranami sporný výklad ustanovenia zmluvy.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel kzáveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.

7. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 27.732 eur titulom nároku žalobcu na plnenie z Rámcovej
zmluvy č. R17303 zo dňa 20.6.2017. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je
dôvodný, a preto žalobu žalobcu zamietol (výrok I.).

7.1 Sprihliadnutímnaobsahpodanéhoodvolania,predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazom

na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, či
správne preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a správne rozhodol aj o náhrade trov
konania vzhľadom na jeho skutočný výsledok (výrok II.).

8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na

ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol
daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda
ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho
súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade
daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20.
apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú
osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd

prejednáva právne otázky).

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 CSP záväzný skutkový stav
uvedený v bode 1.2 až 1.2.7 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj
podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti

v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov
jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín
založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní.
Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej
skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že v konaní z vykonaného dokazovania, ako aj z nesporných skutkových
tvrdení sporových strán bolo možné dospieť k záveru, že dojednanie zmluvných strán v Rámcovej
zmluve v čl. VIII. ods. 9 písm. c) je dojednaním o zmluvnej pokute a že nakoľko povinnosť žalovaného
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 % z hodnoty služby, ktorá je predmetom rušenia alebo redukovania,

je viazaná na výkon práva žalovaného zrušiť alebo redukovať už dohodnutú konkrétnu objednávku,
je takéto dojedanie neplatné pre jeho rozpor so zákonom. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu
s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre
úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o vade v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie (ohľadom
skutočnej vôle zmluvných strán pretavenej do čl. VIII ods. 9 písm. c/ Rámcovej zmluvy) odvolací
súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak bol nesprávne
vyhodnotený skutkový základ rozhodnutia, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi
príčinami, ktorými sú i) chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, ii) nesprávne vyhodnotenie

vykonaných dôkazov alebo iii) predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.11.1 Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že právnym základom jeho nároku na plnenie uplatnené v žalobách,
je článok VIII ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy. Žalobca považuje takéto dojednanie za platný záväzok

žalovanéhozaplatiťžalobcovi20%zhodnotyslužby,ktorábolapredmetomzrušeniadôvodiac,žepokiaľ
žalovaný tvrdí, že k zrušeniu objednávok pristúpil z dôvodov tvrdeného porušenia Rámcovej zmluvy
právnym predchodcom žalobcu, takéto jeho tvrdenie nie je pravdivé. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že
právny predchodca žalobcu si nárok na plnenie voči žalovanému uplatnil vyúčtovaním kompenzácie
zo zrušenej objednávky z 13. júla 2018. Na preukázanie takýchto svojich skutkových tvrdení predložil

Rámcovú zmluvu z 20.6.2017 a list spoločnosti RenaCo s.r.o. z 13. júla 2018, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že spoločnosť RenaCo s.r.o. kompenzačné platby podľa článku VIII ods. 9 písm. c) Rámcovej
zmluvy považuje za zmluvné pokuty, teda sankciu za nedodržanie už odsúhlasenej realizačnej časti
zmluvy v podobe potvrdených objednávok (č. l. 15).

11.2 Z odporu žalovaného voči platobnému rozkazu je zrejmé, že žalovaný popieral nároky žalobcu

uplatnené v tomto konaní z dôvodu, že objednávky zrušil podľa článku VII ods. 6 a 7 a z dôvodu,
že pôvodný veriteľ si neplnil zmluvne dohodnuté povinnosti a z jeho konania bolo zrejmé, že ani v
budúcnosti si svoje povinnosti nebude plniť a z dôvodu, že ustanovenie článku VIII ods. 9 písm. c)
Rámcovej zmluvy je neplatné pre jeho rozpor so zákonom, nakoľko jeho obsahom je dohoda o zmluvnej
pokute - sankcii žalovaného za výkony jeho práva na zrušenie objednávok (č. l. 30).

11.3 Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odporu žalovaného ďalej dôvodil, že podľa jeho názoru
ustanovenie článku VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy nemá povahu dojednania o zmluvnej pokute,
aleslúžinaochranupôvodnéhoveriteľaakomediálnejagentúry,ktoránakupujereklamnýčasv médiách
vopred, aby klientovi zabezpečila čo najlepšiu ponuku na kúpu a aby vôbec nejaký priestor pre klienta

získala, alebo vyprodukovala kvalitnú službu. Za svoju prácu dostane zaplatené až po ukončení plnenia,
teda po odvysielaní reklamy, prípadne potom, čo služba prebehne, produkt sa dodá a podobne. Preto, ak
dôjde k zrušeniu objednávok, nielenže agentúra nedostane za svoju prácu zaplatené, ale si poškodí aj
vzťahy s dodávateľmi - nezaplatí im, nakoľko klient službu zrušil a prirodzene nezaplatil. V tejto súvislosti
ďalej dôvodil, že je potrebné sa predovšetkým správne vysporiadať s otázkou vôle zmluvných strán

Rámcovej zmluvy pretavenej aj to článku VIII ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy. Na preukázanie týchto
svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.

11.4 Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach,
považujúc dohodu zmluvných strán uvedenú v článku VIII ods. 9 písm. c) za dohodu o zmluvnej pokute

pôsobiacej ako paušalizovanej náhrady škody (č. l. 60). Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie
na 1.3.2022, na ktorom vypočul oboch právnych zástupcov sporových strán, ktorí zotrvali na svojich
doterajších tvrdeniach, a to právny zástupca žalobcu na tvrdení, že predmetné ustanovenie Rámcovej
zmluvy nie je dohodou o zmluvnej pokute, ale je inominátnym dojednaním zmluvných strán, ktoré sa
svojím charakterom môže približovať, napríklad inštitútu odstupného, prípadne dojednaného storna.

Právny zástupca žalovaného zotrval na svojom doterajšom tvrdení, že predmetné ustanovenie rámcovej
zmluvy je dohodou o zmluvnej pokute. V súvislosti s preukázaním skutkových tvrdení žalobcu o vôli
spoločnosti RenaCo s.r.o. pri uzatváraní Rámcovej zmluvy, právny zástupca žalobcu nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie. Obdobne na následnom pojednávaní konanom dňa 26.4.2022 právny zástupca
žalobcu na preukázanie svojich skutkových tvrdení o vôli spoločnosti RenaCo s.r.o. pri uzatváraní

rámcovej zmluvy so žalovaným, neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by takúto vôľu preukazovali. Právny
zástupca žalovaného na tomto pojednávaní taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a tieto
doplnil, že výklad k článku VIII bod 9 písm. c) Rámcovej zmluvy dal právny predchodca žalobcu
vo vyúčtovaní kompenzácie za zrušenie objednávky služieb z 13.7.2018. V tejto súvislosti poukázal
na to, že samotný právny predchodca žalobcu uvádza vo vyúčtovaní, že kompenzačné platby majú

povahu zmluvnej pokuty a sú sankciou za nedodržanie už odsúhlasenej realizačnej časti, že zmluvu
vypracoval právny predchodca žalobcu a v zmysle § 266 ods. 4 OZ prejav vôle, ktorý obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz
použila. Skutkové tvrdenia žalobcu o vôli strán Rámcovej zmluvy pri jej uzatváraní tak zostali žalobcom
nevyvrátenými.

11.5 Pokiaľ za takýchto okolností na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel
k záveru, že vôľou zmluvných strán bolo v článku VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy dojednať
zmluvnú pokutu za zrušenie už dohodnutej konkrétnej objednávky, jeho záver odvolací súd považujeza správny. Žalovaný od počiatku sporu v konaní tvrdil, že predmetnom článku VIII ods. 9 písm. c)
Rámcovej zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute a takéto svoje skutkové tvrdenia
preukazoval aj samotným vyúčtovaním kompenzácie za zrušené objednávky služieb zaslaným mu

spoločnosťou RenaCo s.r.o., teda jeho zmluvným partnerom, s ktorým predmetnú Rámcovú zmluvu
uzatvoril. Žalobca na procesnú obranu žalovaného reagoval popretím takýchto skutkových tvrdení
žalovaného o takejto vôli zmluvných strán, avšak na preukázanie vlastných skutkových tvrdení o údajnej
vôli zmluvných strán vo vzťahu k článku VIII ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy neoznačil a nepredložil
žiadne dôkazy. Zistenia urobené súdom prvej inštancie z jednotlivých dôkazov, ako už bolo uvedené

vyššie, neodporujú obsahu listín založených v spise ani obsahu výsluchov strán konania, ako sú
zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám
logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že pokiaľ aj žalobca
tvrdil, že vôľou zmluvných strán bolo v čl. VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy upraviť nárok spoločnosti
RenaCo s.r.o. na bližšie neurčenú odplatu za zrušenie objednávky, ktorá by mala v konečnom dôsledku
kompenzovať škody na strane spoločnosti RenaCo s.r.o., tak vo svojej podstate ani nespochybňoval

vôľu strán zmluvy v zmluve zakotviť nárok tejto zmluvnej strany na zmluvnú pokutu, berúc do úvahy
aj jej reparačnú povahu. Preto námietka žalobcu o vade v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
nemohla obstáť. Z rovnakých dôvodov neobstojí ani námietka žalobcu, že súd rozhodol vo veci bez
toho, aby skúmal ďalej vôľu strán na účel ich dojednania obsiahnutého v článku VIII ods. 9 písm. c)
Rámcovej zmluvy.

12. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že právne
posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne
posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne

zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

12.1 Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom posúdil ako nárok strany zmluvy na zaplatenie
zmluvnej pokuty voči druhej zmluvnej strane za porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 544 ods. 1, 2 a

ods. 3, § 39 a § 48 ods. 1 a 2 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších
zmien a doplnení), čl. VII ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je
dôvodný pre neplatnosť dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute pre jej rozpor so zákonom. Odvolací
súd sa s takýmto právnym posúdením veci plne stotožňuje.

12.2 Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).

12.3 Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

12.4 Podľa § 344 OBZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento,
alebo iný zákon.

12.5 Podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

12.6 Pre rozhodnutie vo veci bol podstatným, či strany platne dojednali zmluvnú pokutu a či žalovanému
vznikla povinnosť pokutu zaplatiť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenia upravujúce
zabezpečenie záväzkov, sú použiteľné aj v obchodných vzťahoch, a to vtedy, ak Obchodný zákonník
neobsahuje vlastnú právnu úpravu (§ 1 ods. 2 OZ). Zo znenia § 544 ods. 1 OZ vyplýva, že predpokladom
pre vznik zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou je zmluva, na základe, ktorej sa veriteľ a dlžník sa

dohodnú na tom, že účastník záväzkového vzťahu, ktorý poruší dohodnutú zmluvnú povinnosť zaplatí
zmluvnú pokutu, a to aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Nie je pritom vylúčené, aby došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty, ako dôsledku nesplnenia povinnosti
ktoroukoľvek zmluvnou stranou hlavného záväzkového vzťahu. Povinnou osobou zo zmluvy o zmluvnejpokute môže byť teda aj osoba, ktorá v hlavnom záväzkovom vzťahu vystupuje ako oprávnená osoba,
napríklad ako dôsledok toho, že nesplní povinnosť poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane. Pre
zmluvnú pokutu (ako akcesorického záväzku) je teda typické, že ju možno dohodnúť len pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti, t. j. povinnosti zo zmluvy. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod
hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu
reparačnú, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti zo strany dlžníka (tu pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 9/2012). Ak má
byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutý platne, musí z dojednania o zmluvnej pokute

jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zaistené, to znamená, pri
porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a takto zabezpečená
povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Ak nevznikla totiž
povinnosť plniť, nemôže byť ani porušená, a preto nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Ak v dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia a povinnosť,
ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, nie je vymedzená určito, dohoda je neplatná (tu pozri aj rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 33 Cdo 694/2011 a rozhodnutie NS SR sp. zn. M Obdo 4/2003 ZSP č. 92/2004).
Vznik zmluvnej pokuty však nemožno viazať na zánik záväzku - na výkon práva odstúpiť od zmluvy.
Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré má kogentnú povahu, totiž umožňuje dohodnutie zmluvnej pokuty
iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona, alebo na základe
dojednania účastníkov (§ 344 OBZ) nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto strana, ktorá

jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba
realizovala právo, ktoré jej podľa zmluvy patrilo (tu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 23 Cbo 2575/2010
a sp. zn. 5 Cdo 5/2000). Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že ak je na základe dohody
zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na odstúpenie účastníka od zmluvy, hoci odôvodnené porušením
povinnosti druhej zmluvnej strany, tak ide o mechanizmy, ktoré odporujú kogentnému ustanoveniu § 544

ods. 1 OZ a ako také, je takéto dojednanie podľa § 39 OZ neplatné.

12.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zmluvnú pokutu nemožno zamieňať s odstupným
(upraveným pre občianskoprávne vzťahy v § 497 OZ), ktoré je záväzkom zaplatiť určitú sumu alebo
poskytnúť aj iné než peňažné plnenie v prípade odstúpenia od zmluvy pred tým, ako niektorá zo

zmluvných strán začala s plnením záväzkov zo zmluvy (tu pozri aj rozhodnutie NS SR 5 Cdo 5/2000).
Táto právna úprava je však nepoužiteľná na obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých je odstúpenie od
zmluvy upravené v § 334 a nasledujúcich OBZ a v ktorých podľa § 355 ods. 1 OBZ platí, že ak strany
zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť
zaplatením určitej sumy ako odstupného, zruší sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená

strana oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Svojim charakterom je
to možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy za podmienky, že bude vopred zaplatená dohodnutá
paušálna náhrada odškodňujúca druhú stranu. V preskúmavanej veci žalobca netvrdil, že mu vznikol
nárok na odstupné a ani si takýto nárok neuplatňoval, nehovoriac o tom, že zaplatenie odstupného je
výkonom práva strany zmluvy takýmto spôsobom (zaplatením odstupného) zmluvu zrušiť.

12.8 Pre poriadok odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nie
je dôležité, ak bola vôľa vyjadrená pomocou pojmu „storno“, ktorý Občiansky ani Obchodný zákonník
nepozná; podstatné je, že jeho význam je bežne dostupný a s pojmami Občianskym zákonníkom a
Obchodným zákonníkom užívanými, identifikovateľný. Lexikálny význam storna je zreteľný potiaľ, že

predstavuje ekvivalent výrazu zrušenie, pričom zrušenie zmluvy je už pojmom legálnym a rovnako ako
odstúpenie od zmluvy je úkonom (jednostranným), ktorý smeruje k jednoznačne určeným dôsledkom
(§ 349 ods. 1 OBZ, príp. § 457 OZ). Pretože sú tieto dôsledky zhodné, je z hľadiska určitosti a
zrozumiteľnosti pojmu „storno“ nevýznamné, ak zahŕňa odstúpenie od zmluvy, aj jej zrušenie. Pojmu
storna objednávky služby v nadväznosti na dohodnutú majetkovú sankciu, ktorú je pre ten ktorý prípad

objednávateľ povinný zaplatiť, možno preto rozumieť len v tom zmysle, že objednávateľ služby je
oprávnený podľa dohody účastníkov od zmluvy odstúpiť, a to v podstate z akýchkoľvek dôvodov alebo
bez uvedenia dôvodu (tu pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3 Cdon 1398/96).
Obdobne to bude aj v prípade slovného spojenia „zrušenie alebo redukovanie objednávky
objednávateľom “ v nadväznosti na dohodnutú majetkovú sankciu, ktorú je pre ten ktorý prípad

objednávateľ služby povinný zaplatiť. Takémuto slovnému spojeniu bez ďalšieho dojednania je potom
možné rozumieť len v tom zmysle, že objednávateľ služby je oprávnený podľa dohody účastníkov
od zmluvy odstúpiť z akýchkoľvek dôvodov alebo bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti potom
odvolací súd dodáva, že vzhľadom na znenie čl. VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy bolo potom prerozhodnutie v tejto veci nerozhodným, z akých dôvodov žalovaný zrušil objednávky. Neobstojí preto
námietka žalobcu, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že ku zrušeniu objednávok nedošlo
pre porušenie zmluvných povinností právneho predchodcu žalobcu.

12.9 Ako už bolo uvedené vyššie, súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383
CSP záväzný skutkový stav, reprodukovaný v bodoch 1.2 až 1.2.7 tohto rozsudku. Okrem toho v konaní
bolo preukázané, že žalobca si nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému uplatnil na základe dohody
zmluvných strán o zmluvnej pokute, ktorá je súčasťou Rámcovej zmluvy a konania žalovaného, ktorý

ako objednávateľ služieb objednávky (KLT 8002, KLT 8003, KLT 8010 a KLT 8011 v celkovej hodnote
138.660,03 eur bez DPH) zrušil.

12.10 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či žalobcom predložená dohoda o zmluvnej pokute,
z ktorej si v tomto konaní uplatňoval právo na plnenie voči žalovanému, svojím obsahom neodporovala
zákonu.

12.11 Podľa čl. VIII. ods. 9 písm. c) Rámcovej zmluvy v prípade, ak sa klient rozhodne zrušiť alebo
zredukovať už dohodnutú konkrétnu objednávku, je povinný do 10 dní uhradiť agentúre čiastku vo výške
20 % z hodnoty služby, ktorá je predmetom rušenia alebo redukovania.

12.12 Z takto formulovanej zmluvnej pokuty v zmysle vyššie uvedeného výkladu odvolacieho súdu je
možné uzavrieť, že objednávateľovi služby z nej vzniklo právo objednávku služby zrušiť, a to v podstate
z akýchkoľvek dôvodov alebo aj bez uvedenia dôvodu, pričom však práve pre výkon takéhoto jeho
práva zmluvné strany dohodli postih vo forme zmluvnej pokuty, a to v rozpore s ustanovením § 544
ods. 1 OZ, ktoré kogentne umožňuje dohodnutie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona, alebo na základe
dohody účastníkov nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto pokiaľ žalovaný ako objednávateľ
služieb jednostranným úkonom (zrušením objednávok) platne od zmluvy odstúpil, neporušil žiadnu
zmluvnú povinnosť, ale len vykonal právo, ktoré mu podľa zmluvy patrilo (ako to správne namietal aj
žalovaný). Pre poriadok je potrebné uviesť, že vyššie uvedená dohoda zmluvných strán o zmluvnej

pokute podľa jej obsahu nevymedzuje žiadnu povinnosť, ktorej splnenie by mala zabezpečovať (práve
naopak vymedzuje právo, ktorého výkon následne sankcionuje), a preto je neplatná pre jej rozpor so
zákonom (§ 39 OZ), a to bez ohľadu na to, či takáto dohoda spĺňala aj zákonom vyžadovanú náležitosť
jej formy.

13. Nakoľko z neplatnej dohody o zmluvnej pokute nemohlo vzniknúť žalobcovi voči žalovanému žiadne
právo na zaplatenie v žalobe vymáhanej zmluvnej pokuty, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,
keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

14. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

15. Žalovaný bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na

náhradu trov konania.

15.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

15.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).