Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114212098.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr.
Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Mesto Lipany, Krivianska 1, 082 71 Lipany,
IČO: 00 327 379, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nižník, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040
01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným: 1/ EURO BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821
06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom

Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 a 2/ K.. E.. Y. R.A. J. - L., miesto podnikania N. XXX, XXX
XX N., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie sumy 40.595,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/125/2014-189 zo dňa 7.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným

domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 40.595,12 eur s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že žalobca skutkovo odôvodňuje uplatnený
nárok tým, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela podľa Zmluvy o dielo zo 14.5.2010 pre
neho ako objednávateľa diela vykonal dielo spočívajúce v modernizácii ZŠ v Lipanoch. Dielo bolo
odovzdané a žalovanému bola zaplatená cena diela podľa vystavených faktúr so súpisom vykonaných
prác odsúhlasených za žalobcu podľa mandátnej zmluvy žalovaným v 2/ rade. Na zaplatenie ceny

diela boli žalobcom použité prostriedky z poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Podľa
vykonanej kontroly MPaRV SR zo dňa 9.8.2012 a Správy o výsledku kontroly zo dňa 25.1.2013 boli
zistené neoprávnené výdavky a nezrovnalosti spočívajúce v rozdiele medzi skutočne realizovanými a
fakturovanými stavebnými prácami v celkovej sume 40.595,12 eur. O túto sumu bol žalobcovi krátený
poskytnutý nenávratný finančný príspevok a túto sumu tak znášal žalobca zo svojich finančných
prostriedkov.

2. Z vykonaného dokazovania zistil, že v súvislosti s modernizáciou Základnej školy na Ulici
Hviezdoslavovej 1 v Lipanoch, mal byť Mestu Lipany ako zriaďovateľovi, za vopred dohodnutých
podmienok, poskytnutý nenávratný finančný príspevok v určitej výške, a to z podporných fondov
Európskej únie. Po predložení podkladov na vyplatenie nenávratného finančného príspevku zo strany
žalobcu, vykonalo dňa 9.8.2012 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Útvar implementácie

programov regionálneho rozvoja fyzickú kontrolu objektu ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany, predmetom
ktorej bolo overenie súladu vykonaných a fakturovaných prác, t.j. dodávok výrobkov a uskutočnených
služieb. Na základe Správy o výsledku kontroly na mieste zo dňa 25.1.2013, boli žalobcovi vytknuté
neoprávnené výdavky a nezrovnalosti, v dôsledku čoho bol zo strany ministerstva krátený nenávratný
finančný príspevok o sumu 40.595,12 eur, resp. z celkového predpokladaného nenávratného príspevku
nebola žalobcovi vyplatená časť vo výške 40.595,12 eur. Podľa žalobcu mu takto vznikla škoda vo

výške práve tých 40.595,12 eur a túto škodu si uplatnil voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, vychádzajúc
z toho, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinnosti zo zmlúv, ktorémali uzatvorené medzi sebou žalobca a žalovaný v 1/ rade (Zmluva o dielo) a žalobca a žalovaný v
2/ rade (Mandátna zmluva). Súd prvej inštancie však mal za to, že nevyplatenie časti nenávratného
finančného príspevku žalobcovi nie je v priamej príčinnej súvislosti s porušením nejakých zmluvných

povinností zo strany žalovaných, keďže títo neboli účastníkmi právneho vzťahu, v rámci ktorého mal
byť vyplatený nenávratný finančný príspevok. V zmluvách uzavretých medzi žalovanými a žalobcom
nie je žiadny odkaz na právny vzťah, v súvislosti s ktorým mal byť žalobcovi vyplatený príspevok.
Žalovaní neboli ani účastníkmi nejakej viacstrannej dohody, v rámci ktorej by mal byť žalobcovi
vyplatený nenávratný finančný príspevok. Účastníkom takéhoto vzťahu bol žalobca a práve v priamej

príčinnej súvislosti s porušením podmienok, ktoré mu boli stanovená na vyplatenie príspevku, mu tento
nenávratný finančný príspevok nebol vyplatený v plnej výške. Žalobca nedodržal podmienky vyplatenia
predmetného príspevku, konkrétne nezabezpečil, aby podklady pre vyplatenie príspevku, predložené
príslušnému ministerstvu, neobsahovali neoprávnené výdavky a nezrovnalosti, resp. nedosiahol, aby
modernizácia predmetnej základnej školy bola zrealizovaná v súlade podmienkami stanovenými pre
vyplatenie nenávratného finančného príspevku. Vo vzťahu k vyplateniu príspevku bolo jeho povinnosťou

riadne prebrať dielo od žalovaného v 1/ rade ako zhotoviteľa, prezrieť si toto dielo a reklamovať včas
prípadné vady, v prípade zjavných vád bezprostredne po prevzatí diela. Vo vzťahu k žalovanému v
1/ rade je bezpredmetné poukazovať na to, že tu porušil svoju povinnosť žalovaný v 2/ rade ako
stavebný dozor, keďže tento konal v mene žalobcu, na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu
a porušenie akýchkoľvek povinností z ich vzájomného právneho vzťahu sa preto žalovaného v 1/

rade netýka. Žalobca pred predložením podkladov neodkontroloval ani riadne splnenie povinnosti zo
strany žalovaného v 2/ rade, ktoré mu vyplývali z predmetnej Mandátnej zmluvy, a to napriek tomu,
že disponoval odborníkmi z danej oblasti (Mesto Lipany má stavebný odbor, ktorý vykonáva funkciu
stavebného úradu), ktorí sa zúčastňovali kontrolných dni na stavbe a boli aj pri preberaní prác a výkonov.
Žalobcabol tedanečinný,keďneurobilpotrebnéopatrenia,ktorémoholurobiťnapriektomu,žezostrany

žalovaných došlo k porušeniu ich zmluvných povinnosti. Žalobca mohol svojim aktívnym prístupom
predísť situácii, že mu nebola vyplatená časť nenávratného finančného príspevku. Mohol a mal včas
zistiť nedostatky žalovaných pri plnení ich zmluvných povinnosti a tieto včas zákonne relevantným
spôsobom reklamovať a trvať na ich odstránení, a to ešte predtým ako predložil ministerstvu podklady na
vyplatenie nenávratného finančného príspevku. Nestalo sa však tak. Žalobca až po kontrole ministerstva

a oboznámení sa so správou o kontrole, začal od žalovaných žiadať vyplatenie sumy 40.592,12 eur,
ktorá predstavuje nevyplatenú časť nenávratného príspevku, a to titulom náhrady škody.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené tri
predpoklady, a to vznik škody, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a vzniknutou škodou. V danom konkrétnom prípade však chýba minimálne
jeden nevyhnutný predpoklad, a to ako už bolo naznačené vyššie, priama príčinná súvislosť medzi
nevyplatením časti nenávratného finančného príspevku žalobcovi a porušením zmluvných povinnosti
zo strany žalovaných. Vzhľadom na túto skutočnosť je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným v 1/ a
2/ rade domáhal zaplatenia sumy 40.595,12 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, nedôvodná a

preto je aj súd voči obom žalovaným v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že v zmysle ust. § 379 Obch. zák. nenahrádza sa škoda, ktorú
povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti
„predvídala“ alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase

povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Z tohto ustanovenia vyplýva,
že keďže žalovaní neboli účastníkmi zmluvného vzťahu, v rámci ktorého mal byť žalobcovi vyplatený
príspevok, mohol si žalobca voči nim s úspechom uplatniť len nároky vyplývajúce zo vzájomne
uzatvorených zmlúv, a to z predmetnej Zmluvy o dielo a z predmetnej Mandátnej zmluvy. Takéto
nároky však neboli predmetom tohto konania, keďže žaloba si voči žalovaným uplatnil priamo rozdiel

medzi sumou, ktorá mu mala byť vyplatená a sumou, ktorá mu bola skutočne vyplatená ako nenávratný
finančný príspevok, aj keď si tento rozdiel uplatnil voči žalovaným titulom náhrady škody. Ak by sa
aj pripustilo, že časť z uplatnenej sumy 40.595,12 eur by mohla predstavovať nejaké nároky žalobcu
voči žalovaným titulom porušenia ich zmluvných povinnosti so zmluvy o dielo, resp. mandátnej zmluvy,
tak je potrebné uviesť že u žalovaného v 1/ rade vytýkané neoprávnené výdavky a nezrovnalosti zo

strany ministerstva by mohli súvisieť len s jeho prípadným vadným plnením pri realizácii diela. V takom
prípade by si mohol žalobca voči nemu uplatniť len tie nároky, ktoré mu priznáva Obchodný zákonník
v súvislosti s vadným plnením, nemohol by mu ich však súd priznať z iného právneho titulu, napr.
titulom náhrady škody či titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade sa jednalo o vady zjavné,preto mohol ich žalobca vytknúť žalovanému v 1/ rade už bezprostredne počas preberacieho konania,
alebo bezprostredne po ňom. Keďže sa tak bez zbytočného odkladu nestalo a žalovaný v 1/ rade túto
skutočnosť v rámci tohto konania namietol, nie je už možné žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade priznať

akékoľvek nároky vyplývajúce z vadného plnenia. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/ rade, tomu bolo tiež
možné, v dôsledku zrejmých nezrovnalosti, jeho nedostatky pri plnení zmluvných povinností vytknúť
bezprostredne, minimálne už pri spracovávaní podkladov pre vyplatenie nenávratného finančného
príspevku, a to aj s poukazom na čl. 8. bod 8.3. Mandátnej zmluvy zo dňa 13.5.2010, v zmysle ktorého
mandant je oprávnený reklamovať nedostatky poskytnutej činnosti najneskôr do jedného roka odo

dňa jej splnenia. Reklamáciu je povinný uplatniť bezodkladne po zistení vady, v písomnej forme, do
rúk zástupcu mandatára. Žalobca si teda mohol voči žalovanému písomnou reklamáciou prípadne
uplatniť nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla porušením zmluvných povinnosti zo strany
žalovaného v 2/rade, napríklad v dôsledku toho, že žalobca zaplatil žalovanému v 1/rade za práce, ktoré
neboli vykonané, boli vykonané v menšom rozsahu, prípadne zaplatil za materiály, ktoré neboli dodané
alebo boli dodané v menšom rozsahu, v inej kvalite, prípadne v súvislosti s inými nezrovnalosťami

a neoprávnenými výdavkami. Žalobca však takého nedostatky bezprostredne písomnou reklamáciou
voči žalovanému v 2/ rade neuplatnil a ani nevyšpecifikoval konkrétne nároky, súvisiace s porušením
zmluvných povinnosti zo strany žalovaného 2/ rade. Z tohto pohľadu sa javí žaloba žalobcu voči
žalovanému v 2/ rade ako predčasná. Žalobca voči žalovanému v 2/ rade uplatnil priamo tú časť
nenávratného príspevku, ktorá mu nebola vyplatená. Neuplatnil si teda voči nemu konkrétne nároky,

na ktoré by mu vznikol nárok v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho zmluvných povinnosti,
vyplývajúcich z predmetnej mandátnej zmluvy. Teda skutočnú škodu, ktorá mu mohla prípadne vzniknúť
tým, že zaplatil žalovanému v 1/ rade za práce, ktoré neboli vykonané, resp. boli vykonané v menšom
rozsahu, prípadne zaplatil za materiály, ktoré neboli dodané alebo boli dodané v menšom rozsahu,
v inej kvalite, prípadne v súvislosti s inými nezrovnalosťami a neoprávnenými výdavkami. Takéto

konkrétne nároky neuplatnil ani v predmetnej žalobe. Z toho dôvodu nepredložil ani dostatočné dôkazy
o opodstatnenosti takýchto prípadných nárokov. Aj keby sa pripustilo, že časť z uplatnenej sumy
40.595,12 eur by mohla predstavovať nejaké takéto nároky žalobcu voči žalovanému v 2/ rade titulom
porušeniajeho zmluvnýchpovinnosti zmandátnejzmluvy,takétonároky nebolinazákladevykonaného
dokazovania dostatočne preukázané, resp. preukázané v takom rozsahu, aby ich súd mohol priznať

žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade.

5. Žalobca si súčasne voči obom žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 40.595,12 eur,
bez toho, aby vôbec zohľadnil, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade neboli na danej stavbe v
žiadnom zmluvnom vzťahu, resp. nezohľadnil, že žalobca bol so žalovanými v osobitných, samostatných

právnych vzťahoch. I toto viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu podanej žaloby.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody
tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p.. Nesúhlasí so zamietnutím
žaloby. Poukazuje na to, že medzi ním a žalovaným v 1/ rade vznikol záväzkový vzťah na základe

Zmluvy o dielo zo 14.5.2010, pričom dáva do pozornosti čl. II ods. 1, čl. IV ods. 1, čl. V ods. 1,
2, čl. VII ods. 1, čl. XII ods. 2 zmluvy. Z nich vyplýva i to, že cena diela je stanovená na základe
výkazu výmer a projektovej dokumentácie predmetnej stavby. Úhrada nákladov za práce sa bude
vykonávať mesačnými faktúrami formou zisťovacích protokolov schválených zástupcom objednávateľa
(stavebného dozoru). Nedeliteľnou súčasťou faktúry bude vyhotovovaný súpis vykonaných prác v takom

rozsahu, ako je špecifikovaná cena. Zhotoviteľ zodpovedá za to, že sa dodané množstvo zhoduje
s údajmi v sprievodných dokladoch. So žalovaným v 2/ rade bola uzatvorená Mandátna zmluva o
zabezpečení inžinierskej činnosti pri realizácii predmetného diela. Aj tu dáva do pozornosti obsah čl. 4
bod 1.3, čl. 8 bod 8.1, podľa ktorým mandatár zodpovedá za to, že záležitosti objednávateľa dojednané
touto zmluvou sú zabezpečené podľa tejto zmluvy. Poukazuje na závery z vykonanej kontroly, ktoré sa

týkajú neoprávnených výdavkov a nezrovnalostí. Porušenie povinností žalovaného v 1/ rade zhotoviť
stavbu v rozsahu podľa projektovej dokumentácie stanovených v Zmluve o dielo i porušenie povinností
žalovaného v 2/ rade vykonať funkciu stavebného dozoru neboli v konaní nijako spochybnené. Ba práve
naopak boli podporené aj výpoveďou samotného žalovaného v 2/ rade na pojednávaní dňa 26.2.2015.
Žalovaný potvrdil, že všetky sporné položky boli odsúhlasené z jeho strany chybne. Spoluzodpovednosti

si je vedomý aj žalovaný v 1/ rade. Uviedol to aj vo svojom vyjadrení z 19.3.2014. Napriek takto
zistenému skutkovému stavu konajúci súd sa s týmito skutočnosťami v dôvodoch svojho rozsudku
nijako nevyporiadal. Žalobca je toho názoru, že v konaní preukázal protiprávne konanie žalovaného
v 1/ rade i protiprávne konanie žalovaného v 2/ rade. Súd prvej inštancie podľa dôvodov svojhorozhodnutia zdôvodnil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi jemu vzniknutou ujmou a porušením
povinností žalovaným tým, že v konaní sa nepreukázalo, aký konkrétny vzťah medzi žalobcom ako
prijímateľom príspevku a poskytovateľom príspevku bol daný. Takýto záver súd prvej inštancie urobil bez

toho, aby mu boli známe povinnosti žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
ktorá v tomto konaní ani nebola predmetom dokazovania. Žalobca však zdôraznil, že on splnil všetky
povinnostizoZmluvyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuvovzťahukpredkladaniuŽiadosti
o platbu, ktorých prílohou boli vždy aj faktúry s rozpisom vykonaných prác a dodaných materiálov,
ktoré boli riadne osvedčené zástupcom žalovaného v 1/ rade - stavbyvedúcim i stavebným dozorom -

žalovaným v 2/ rade. Závery súdu, že žalobca si napriek mandátnej zmluve mal sám zabezpečiť ešte
kontrolu skutočne vykonaných prác považuje žalobca za absolútne svojvoľnú, arbitrárnu a odporujúcu
zistenému skutkovému stavu. Do pozornosti dáva i obsahy výpovedí vypočutých svedkov T.. R. V.
i K.. Š. V.. Za svojvoľné vyhodnotil odvolateľ aj konštatovanie konajúceho súdu o tom, že vytknuté
neoprávnené výdavky a nezrovnalosti museli byť zjavné už pri preberaní prác a výkonov a pri ich
preberaní boli okrem žalovaného v 2/ rade prítomní aj odborne fundovaní zamestnanci žalobcu. Za

žalobcu bol prítomný pri preberaní ako odborne fundovaný zástupca jedine žalovaný v 2/ rade, pričom
relevantná je tá skutočnosť, kto bol zodpovedný za riadne zhotovenie diela a v tomto smere to bol
jednoznačne žalovaný v 1/ rade a za neho poverený stavbyvedúci K.. Y.G.C.. Ten vo svojej výpovedi
potvrdil aj to, že vykonával funkciu stavbyvedúceho na predmetnej stavbe. Potvrdil, že sám vyhotovoval
súpis prác podľa výkazu výmer, ktorý bol pri zmluve ako príloha. Vychádzal aj z toho, čo bolo urobené,

ako aj z pôvodného výkazu výmer, ktorý bol pri zmluve, pričom následne tento súpis prác predložil
stavebnému dozoru, aby tento odobril alebo rozporoval. Až následne bol tento súpis prác odoslaný
žalovanému v 1/ rade, ktorý na jeho základe vyhotovil faktúru, ktorej prílohou bol krycí list rozpočtu a
zisťovací protokol, pričom následne sa faktúra spolu so všetkými prílohami zaslala žalobcovi. Z toho
vyplýva, že žalobca sa nijakým spôsobom nezúčastňoval na procese zisťovania skutočne vykonaných

prác, pretože touto úlohou bol poverený žalovaný v 2/ rade ako stavebný dozor. K.. Y. ako svedok
potvrdil aj to, že na stavbe sa zúčastňoval zamestnanec žalobcu len na zvolaných kontrolných dňoch,
v rámci ktorých nedochádzalo k nejakému fyzickému premeriavaniu vykonaných prác, resp. zisťovanie
rozsahu vykonaných prác. Uvedené dôkazy konajúci súd nedostatočne vyhodnotil, nijako sa s nimi
v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadal. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie aj to, že sa nesprávne

vyporiadal aj s aplikáciou ust. § 379 Obch. zák., keď podľa jeho názoru žalovaní, ak neboli účastníkmi
zmluvného vzťahu, v rámci ktorého mal byť žalobcovi vyplatený príspevok, mohol si žalobca voči nim
s úspechom uplatniť len tie nároky, ktoré vyplynuli zo vzájomne uzatvorených zmlúv, a to zo Zmluvy
o dielo, prípadne z Mandátnej zmluvy. Ak sa zdôrazňuje predvídateľnosť, či nepredvídateľnosť vzniku
škody, žalobca poukazuje na to, že obaja žalovaní mohli a mali predvídať, že žalobca nebude mať

záujem na plnení, ktoré je v rozpore so Zmluvou o dielo a Mandátnou zmluvou. Súd opomenul aj to,
že vyslovene v čl. XII ods. 2 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že účinnosť tejto zmluvy nastáva dňom
podpisu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalobcom ako objednávateľom
a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR ako poskytovateľom NFP. Uvedená skutočnosť
vylučuje úvahu súdu o tom, že žalovaný v 1/ rade nemohol ani len predvídať, že by jeho porušenie

zmluvnej povinnosti nemohlo mať za následok nevyplatenie predmetného príspevku. Žalobca, podľa
jehonázoru,preukázalvšetkypredpokladyprepriznanienárokunanáhraduškodyprotižalovaným.Pred
súdom prvej inštancie niekoľkokrát namietal uplatnenie ust. § 440 ods. 2 Obch. zák.. Podľa neho platí,
že nie je možné si zamieňať zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu, pričom zodpovednosť za
vady vzniká tým, že zhotoviteľ neplnil riadne, pričom zo zodpovednosti za vady je možné si uplatniť práva

zo zodpovednosti za vadné plnenie a zodpovednosť za škodu môže vzniknúť aj dodatočne ako dôsledok
toho, že zhotoviteľ plnil vadne, pričom jeho nároky nie je ani nebolo možné uspokojiť niektorým z nárokov
z iného právneho dôvodu. Podľa jeho názoru mu vzniklo právo na náhradu skutočnej škody, ktorú si
uplatňuje v súlade s ust. § 373 Obch. zák. proti obom žalovaným. Namieta i nedostatočné zdôvodnenie,
a tým i nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.

7. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu do pozornosti odvolacieho súdu dal
skutočnosti, ktoré podľa právnej teórie i právnej praxe (s poukazom na R 21/1992) riešia otázku príčinnej
súvislosti ako jedného z predpokladov nárokov na náhradu škody. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

mať na zreteli, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Sám žalovaný v dôvodoch svojho odvolania
poukazuje na svedecké výpovede T.. V. a K.. V.. Z týchto výpovedí vyplynulo aj to, že žalobca má právo
vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré vyplynuli z vykonávania diela aj v procese jeho realizácie. Mal právosa vyjadriť k priebehu výstavby. Ak sa žalobca odvoláva na svoju neúčasť na tomto procese, týkajúcom
sa zisťovania skutočne vykonaných prác, tak títo svedkovia potvrdili vo svedeckých výpovediach práve
opak. Žalovaný v 1/ rade zotrváva na tom, že nebol účastníkom zmluvného vzťahu, týkajúceho sa

poskytovania nenávratného finančného príspevku. Nemal možnosť a ani oprávnenie zasahovať do tohto
vzťahu a nemohol ho ani ovplyvniť. Z ust. § 560 Obch. zák. vyplýva povinnosť objednávateľa diela dielo
prezrieť, alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Po
odovzdaní diela zhotoviteľ diela nemal oprávnenie s dielom nakladať. Prevzatie diela nebolo žalobcom
odmietnuté, a to i napriek tomu, že priamo v čl. VI bod 3.3 mohol byť predmet diela alebo i jeho časť

odmietnutá pre vady, a to až do ich odstránenia. Žalobca vyzval prvýkrát žalovaného v 1/ rade na vydanie
sumy 39.378,- eur až po viac ako dvoch rokoch od odovzdania stavby, pričom nešlo o riadne uplatnenie
vady. V konaní bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že išlo o vady zjavné, faktické, zistiteľné ihneď pri
preberaní diela. Zo Zmluvy o dielo vyplynuli povinnosti nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre objednávateľa
diela. Ust. § 440 ods. 2 Obch. zák bráni tomu, aby bol účel ustanovenia zákona o zodpovednosti za
vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie

uplatnenímnárokuzváddiela,alepožiadavkounaplneniezodlišnéhoprávnehodôvodu,atoajmožným
uplatnením náhrady škody. Žalobca vady spočívajúce v dodaní iného tovaru, ako určuje zmluva, ako
aj dodanie iného množstva neuplatnil ani neuviedol konkrétny nárok zo zodpovednosti za vady. Pre
úplnosť ešte dodáva žalovaný v 1/ rade to, že žalobca od žalovaných požaduje celú sumu, ktorá mu
nebola poskytovateľom nenávratného finančného príspevku vyplatená. Pôvodne listom z 24.6.2013

vyzval žalovaného v 1/ rade na vrátenie sumy 39.378,57 eur a na túto sumu vystavil mu i faktúru č.
90/2013. Toto potvrdzuje, že samotný žalobca nemá ustálené, aká škoda mu vlastne vznikla. Poukazuje
na obsah položky č. 92 o doske dubovej, pričom uvádza, že žalobca nezohľadnil skutočnosť, že reálne
je tam zabudovaná doska, aj keď iného druhu materiálu. Ak žalobca požaduje uhradenie sumy za túto
položku v celom rozsahu, išlo by z jeho strany minimálne o plnenie, ktorým by došlo ku bezdôvodnému

obohateniu. Nemôže ísť o skutočnú škodu. Podľa žalovaného v 1/ rade odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa má všetky náležitosti tak, ako vyplynuli z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Vo výroku je
rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, preto ho navrhuje potvrdiť.

8. Žalovaný v 2/ rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací návrh nepodal.

9. Na výzvu odvolacieho súdu žalobca v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 23.5.2016
uviedol, že podľa jeho názoru v konaní bolo preukázané, že žalobca nemohol sa uspokojiť uplatnením
niektorého z nárokov z vád dodaného diela, pretože žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. V konaní
nikdy nebolo spochybňované, že žalovaní porušili svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov. Tým, že

žalovaný v 1/ rade použil stavebný materiál v iných rozmeroch, inej kvalite, alebo bol vykonaný v iných
výmerách ako bol následne premietnutý pri vyúčtovaní položiek jednotlivých vykonaných prác a dodávok
bol žalobca povinný vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých ako NFP, a teda žalobcovi neboli
refinancované náklady za tie položky, ktoré na predmetnej stavbe síce boli žalovaným v 1/ rade dodané
ale v inom množstve, rozmeroch a v inej kvalite, ako to bolo dohodnuté v Zmluve o dielo. Žalovanému

v 1/ rade muselo byť zrejmé to, že žalobca by nemal záujem prijať také plnenie, ktoré je v rozpore
s dojednaným výkazom výmer, čo vyplýva rovnako z uzatvorenej Zmluvy o dielo. Ak vznikne škoda
následkom porušenia právnych povinností škodcu, podľa ustálenej právnej praxe ide o vzťah príčinnej
súvislosti vždy, ak bez porušenia povinnosti škodcom by škoda nevznikla. Žalovaný porušil povinnosť
zhotoviťdieloriadneavsúladesoZmluvouodieloažalovanýv2/radeakostavebnýdozornedostatočne

kontroloval vykonávanie diela žalovaným v 1/ rade. Ak žalovaný v 1/ rade poukazuje na výsluch svedka
K.. V., tak tu žalobca dáva do pozornosti to, že K.. V. sa nezúčastnil kontrolných dní, na ktorých bolo
zistené porušovanie povinností zhotoviteľa, ale všimol si náhodou v rámci vyučovacieho procesu v škole,
že pracovníci žalovaného v 1/ rade nekladú drevenú podlahu, ale laminátovú. V rámci vyučovacieho
procesu zistil, že sa začala realizácia pokládky podlahy v telocvični v rozpore so zmluvou. Svedecká

výpoveď K.. Y.G.C. nepotvrdzuje oprávnenia zamestnancov žalobcu zisťovať skutočne vykonané práce
ako to tvrdí žalovaný v 1/ rade. Uvedený svedok, zamestnanec žalovaného, potvrdil, že na stavbe sa
zúčastňoval zamestnanec žalobcu len na zvolaných kontrolných dňoch, v rámci ktorých nedochádzalo
k nejakému fyzickému premeriavaniu vykonaných prác, resp. zisťovanie rozsahu vykonaných prác.
Majetková ujma, ktorá vznikla žalobcovi spočíva nie vo vadnosti samotného predmetu diela, ale v

znehodnotení opravovanej veci v dôsledku vadného plnenia a je škodou, ktorá z vady vznikla a dá sa
uspokojiť len v rámci náhrady škody a nie v rámci niektorého z nárokov z vád dodaného diela. V prípade,
že by žalovaní neporušili svoje povinnosti zo zmluvy, ktoré sú predpokladom vzniku nároku žalobcu na
náhradu škody, tak by žalobcovi bola vyplatená z prostriedkov NFP celá suma vo výške 40.595,12 eur.Prijímateľ NFP bol po zistených nedostatkoch a nezrovnalostiach v celkovej sume 40.595,12 eur povinný
tieto vyporiadať tak, že bol mu krátený príspevok o túto sumu, a keďže tieto náklady, ktoré neboli kryté
z NFP bol povinný uhradiť zo svojho rozpočtu, vznikla mu v tomto smere ujma, ktorej náhradu žiada

v tomto konaní. Námietky o neustálení výšky škody produkované žalovaným v 1/ rade sú irelevantné.
Žalobca v prvotnej výzve len dôsledkom pisárskej chyby uplatňoval inú sumu, než ktorú uplatňuje potom
v podanej žalobe. Zotrváva na odvolacom návrhu uvedenom v podanom odvolaní.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok -

ďalej len CSP) prejednal podané odvolanie v čase, keď od 1.7.2016 je účinný CSP. Podľa § 470 ods.
1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle zásady právnej istoty,
zásady legitímneho očakávania účinkov realizovaných procesných úkonov i pri aplikácii ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP nemohol preto odvolací súd opomenúť ani aplikáciu tých ustanovení O.s.p., ktoré boli

spojené s uplatneným opravným prostriedkom žalobcu. Mal preto na zreteli i to, že v zmysle ust. §
212 ods. 1, 3 O.s.p., ale napokon i v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd pri prejednávaní
podaného odvolania odvolacími dôvodmi viazaný. Po takomto prieskume napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

11. V konaní nie je medzi stranami sporným záver o obsahu uzavretej Zmluvy o dielo zo 14.5.2010
medzi žalobcom ako objednávateľom diela a žalovaným v 1/ rade ako zhotoviteľom diela (č.l. 15 až 24
spisu), či o obsahu uzavretej Mandátnej zmluvy o zabezpečení inžinierskej činnosti zo dňa 13.5.2010
medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 2/ rade ako mandatárom (č.l. 25 až 27 spisu). Stranami
sa nerozporujú ani závery Správy o výsledku kontroly realizovanej Ministerstvom pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR, Oddelením kontroly projektov regionálneho operačného programu (č.l. 28 a
nasl. spisu) o neoprávnených výdavkoch v hodnote 4.475,57 eur, či v nezrovnalostiach v hodnote
36.119,55 eur. Cenu diela platil žalobca žalovanému podľa zhotoviteľom vystavovaných faktúr, ktorých
nedeliteľnou súčasťou podľa čl. V ods. 2 ZoD boli súpisy vykonaných prác, pričom čl. IV ods. 1 uvedenej
zmluvy zdôrazňoval okrem celkovej ceny diela aj tú skutočnosť, že cena diela je stanovená na základe

ocenenéhovýkazuvýmeraprojektovejdokumentáciepredmetnejstavby,ktorésúsúčasťoutejtozmluvy.
Zhotoviteľ bol povinný svoje práce vyúčtovať overiteľným spôsobom, pričom súčasťou faktúry je výkaz
vykonaných množstiev, prípadne výkresy a iné doklady, ktoré sú potrebné pre preukázanie druhu a
rozsahupráce(čl.Vods.2zmluvy).Súpisyvykonanýchprác,ktorébolipodkladomprevystavenúfaktúru
vyhotovoval stavbyvedúci žalovaného v 1/ rade K.. Y. a za žalobcu ho potvrdzoval žalovaný v 2/ rade

na základe uzavretej zmluvy na realizáciu inžinierskych činností. Je zrejmé, že faktúrami vyúčtované
ceny žalobca žalovanému v 1/ rade zaplatil. Závery Správy o vykonanej kontrole svedčia o tom, že
Súpis vykonaných prác, ktorý bol súčasťou fakturácie nezodpovedal reálnemu plneniu. Žalobca zaplatil
žalovanému i cenu za plnenie, ktoré reálne nedostal. O tú časť fakturácie, ktorá nebola krytá reálnym
plnením mu bol krátený nenávratný finančný príspevok. V konaní sa nespochybňuje to, že žalovanému

v 1/ rade žalobca plnil na základe ním vystavených faktúr to, čo od žalovaného v 1/ rade nedostal. To,
čo žalobcovi nebolo z vyúčtovaných faktúr nahradené nenávratným finančným príspevok bolo plnené
z jeho rozpočtových prostriedkov, čím tak žalobcovi v súvislosti s plnením, ktoré nebolo v skutočnosti
realizované, vznikla ujma spočívajúca v zmenšení jeho majetku. Obsahovo to teda spĺňa náležitosti
kvalifikácie takejto ujmy ako ujmy predstavujúcej skutočnú škodu v zmysle § 379 Obch. zák..

12. Predmetom tohto konania nie je vzťah medzi žalobcom a poskytovateľom nenávratného finančného
príspevku. Tak, ako je už uvedené vyššie, predmetom tohto konania je náhrada toho plnenia, ktoré
žalobca zaplatil, ale nebolo podložené reálnym plnením žalovaného v 1/ rade a závery správy o čerpaní
prostriedkov z Regionálneho operačného programu sú len argumentáciou svedčiacou o tom, či takéto

plnenie zhotoviteľ diela poskytol, alebo neposkytol, resp. či takéto plnenie, ktoré nebolo podložené
reálnym plnením vyúčtoval žalobcovi.

13. Podľa § 536 ods. 3 a § 546 a nasl. Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za
vykonané dielo cenu dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Zhotoviteľ diela

je povinný realizovať fakturáciu ceny diela podľa skutočne realizovaného plnenia tak, ako to napokon
vyplýva aj z obsahu predmetnej uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade v čl.
IV ods. 1, resp. V ods. 2 zmluvy.14. Podľa § 373 Obch. zák. platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť

15. Podľa § 379 Obch. zák., ak nestanovuje tento zákon inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala, alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

16. Obchodný zákonník v § 436 ods. 4 a § 440 ods. 1 výslovne zakotvuje právo objednávateľa diela
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vadným plnením a v § 440 ods. 2 určuje aj medze
využitia tohto inštitútu len v tom ohľade, že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody
je vylúčená tam, kde možno (prípadne bolo by možné) dosiahnuť totožného uspokojenia uplatnením

niektorého z nárokov z vadného plnenia. Zákonodarca tu prostredníctvom preferovania práv z vadného
plnenia vymedzuje len cestu, ktorou je objednávateľ oprávnený uspokojenie dosiahnuť, nejde však o
obmedzenie celkového rozsahu uspokojenia. Právna úprava i tu vychádza zo zásady plnej reparácie
spôsobenej ujmy, pretože na objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného
plnenia zhotoviteľa. Objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu akejkoľvek ujmy, ktorá

muvzniklavdôsledkuvadnostiplnenia;vrozsahu,vktoromnemožnouspokojeniedosiahnuťuplatnením
nárokov z vád má nárok na uspokojenie z iných právnych dôvodov najmä z titulu náhrady škody (vo
výške, v ktorej bol jej vznik predvídateľný - porovnaj § 379 Obch. zák.).

17. Zo zodpovednosti za škodu môžu vzniknúť práva totožné so zodpovednosťou za vady, ale tiež práva

odlišné, ktoré zo zodpovednosti za vady nemožno uspokojiť. Môže sa najmä jednať o ďalšie škody, ktoré
sú vadným plnením zapríčinené. V predmetnej veci uplatnením nároku na náhradu škody sa žalobca ako
poškodený nedomáha kompenzácie založenej na oprave vadnej veci, či zľavy z ceny, ale žiada náhradu
tých výdavkov, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že žalovaný v 1/ rade ako zhotoviteľ diela v rozpore
s reálnym plnením vystavil fakturáciu, ktorú žalobca zaplatil a ktorá bola znášaná z jeho rozpočtových

prostriedkov. Porušenie povinností zo záväzkového vzťahu ako predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spočíva v takom prípade v dodaní vadného plnenia diela a v realizácii vyúčtovania ceny v rozpore
s reálnym plnením, v dôsledku čoho vznikla uplatňovaná škoda. Zdá sa, že predpokladom pre riadne
uplatnenie nároku na náhradu škody v predmetnej veci je tak preukázanie príčinnej súvislosti medzi
vadným plnením, založeným na plnení, ktoré nezodpovedalo uzavretej zmluve a v neposlednom rade

i vo fakturácii, ktorá nezodpovedala reálnemu plneniu (porušujúcom čl. IV a V ZoD) a vznikom ujmy,
ktorá u žalobcu nastala. V takýchto prípadoch judikatúra pripúšťa aj takú alternatívu, že nie je nutné
preukázať riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, resp. diela, ale je nutné len preukázať,
že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na tom, že príčinnú súvislosť so vznikom ujmy posudzoval v nadväznosti na Zmluvu o

poskytnutínenávratnéhofinančnéhoprostriedkuanevenovalsaskutočnostiam,ktorésatýkajúuzavretej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, resp. žalovaným v 2/ rade s porušením tam uvedených
povinností, pomýlil sa, pretože ujmu, ktorá vznikla žalobcovi plnením nepodloženým reálnym plnením
zhotoviteľa možno posudzovať ako škodu. Za takéhoto stavu je žiadúce posudzovať príčinnú súvislosť
v nadväznosti na porušovanie povinností žalovanými, resp. jedným z nich.

18. Z uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu nič iné, len konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto nemôže obstáť. Nesprávne právne
posúdenie viedlo súd prvej inštancie k tomu, že nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti vyplývajúce
z uzavretých zmlúv, z obsahu svedeckých výpovedí, či z oboznámených listinných dôkazov vo vzťahu

ku zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu. Pri nesprávnom právnom posúdení veci odvolací
súd konštatuje aj to, že súd prvej inštancie sa ani nemohol vyporiadať s prípadnou argumentáciou o
rozsahu skutočnej škody, keď nenávratný finančný príspevok bol jednoznačne krátený o tie plnenia,
ktoré vykázali stav rozporujúci s uzavretou Zmluvou o dielo, ale nevychádzajú z toho, že plnenie nejaké
žalobca predsa od žalovaného v 1/ rade dostal (viď napr. výhrady týkajúce sa obrubníka okolo atletickej

dráhy).19.Zatakéhotostavuodvolacísúdjetohonázoru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyodôvodňovalivzmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie
konanie. Aktuálne je tento odvolací dôvod pojatý do aplikácie ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude sa vyporiadať predovšetkým s tým, či ujma, ktorá
žalobcovi vznikla plnením ceny diela, nepodloženej reálnym plnením zo strany žalovaného v 1/ rade,
je v príčinnej súvislosti s porušením povinností založených zmluvami uzavretými so žalovanými v 1/

a 2/ rade, alebo len v súvislosti s porušením povinností niektorého z nich. Obsah týchto zmlúv je pre
posudzovanie kauzálneho nexu určujúcim. Doterajšie dokazovanie nesvedčí tomu, že by žalovaný v 1/
rade popieral to, že bolo realizované plnenie, ktoré nezodpovedalo vyúčtovanej cene podľa vystavenej
faktúry a pripojeného súpisu. Nepochybné je aj to, že tento súpis podpísal na základe Zmluvy o
realizácii inžinierskej činnosti aj žalovaný v 2/ rade, ktorý bol na tento účel žalobcom poverený. Pri

právnom posúdení nárokov súdom prvej inštancie bude treba vychádzať aj z vyššie vysloveného názoru
týkajúceho sa aplikácie ust. § 373, § 379, § 436 ods. 1, § 440 ods. 1, 2 Obch. zák.. Treba opätovne
zdôrazniť, že žalobcovi v tomto konaní nejde o kompenzáciu plnení vyplývajúcich z odstránenia vád
diela,čiozľavuzcenydiela.Idemuonáhraduujmy,ktorámuvzniklatým,žeplnilzhotoviteľovidielacenu
nezodpovedajúcu reálnemu plneniu. Objednávateľ tak, ako je už zdôrazňované vyššie, musí mať právnu

možnosť dosiahnuť náhradu ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadnosti plnenia. Predpokladom pre
riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením
a vznikom škody. Nie je nutné preukazovať riadné a včasné uplatnenie nárokov z vád tovaru, či diela.
Je však nutné preukázať, že dielo bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).