Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122261483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122261483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členov senátu

JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: Ing. Y. G., nar. XX. júla XXXX,
bytom I. XXX, XXX XX K., zastúpený: Lex Fortis s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Rybárska
7683/2D, 911 01 Trenčín, IČO: 53 559 339, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Z.. S. G., proti
žalovanej: H. H., nar. XX. júla XXXX, bytom S. V. XXXX/XX, XXX XX Lučenec, o zaplatenie sumy
36.032,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
10C/34/2022-123 zo dňa 05. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/34/2022-123 zo dňa 05. októbra 2022 vo výrokoch

I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.032,70 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.032,70 Eur od 26. marca 2021 do zaplatenia, všetko v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

1.1. V odôvodnení rozsudku konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku, ktorým sa
žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 36.032,70 Eur s príslušenstvom z právneho titulu
vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnou formou, na základe ktorej žalobca požičal
žalovanej sumu 1.200.000,- Sk (39.832,70 Eur) pričom splatnosť pôžičky dohodnutá nebola, ktorá

suma bola príkazom na úhradu do tuzemska zo dňa 08. septembra 2008 poukázaná na účet žalovanej
č. 6763340000/1111, t. j. IBAN: SK19 1111 0000 0067 6334 0000. Uplatnená pohľadávka žalobcu
predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutou a čiastkovými úhradami žalovanej spolu v sume 3.800,-
Eur.

1.2. Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná tvrdila, že nie je pravdou,
že by medzi ňou a žalobcom bola uzavretá akákoľvek zmluva o pôžičke. Žalobca bol jej priateľ cca

v rokoch 2006 - 2010, vždy boli medzi nimi korektné vzťahy. V čase ich zoznámenia žalobca riešil
majetkové pomery medzi ním a bývalou manželkou. Sám z vlastnej vôle sa rozhodol jej darovať finančné
prostriedky, pretože nemal dobré vzťahy ani s vlastnými deťmi. Vtedy sa dohodli, že v prípade potreby
mu ona poskytne financie. Z poskytnutej sumy sa financovala rekonštrukcia chalupy žalobcu. Uviedlatiež, že nevie preukázať svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi a je presvedčená, že ani žalobca. Bola medzi
nimi len ústna dohoda na základe ich niekoľkoročného blízkeho vzťahu, nakoľko si dôverovali.

1.3. Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 35 ods. 1, 2 a 3, § 51, § 451 ods. 1 a
2, § 489, § 563, § 628 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“). Z odôvodnenia rozsudku okrem iného ďalej vyplýva: „...
Žalobca F.. Y. G. a jeho bývalá manželka Y. G. uzatvorili dňa 11.07.2008 dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č.l. 8 spisu), ktoré BSM zaniklo právoplatnosťou rozsudku

o rozvode manželstva Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/66/2005 zo dňa 17.01.2007. V zmysle čl.
III sa bývalá manželka žalobcu zaviazala vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 1.200.000,-
Sk (39.832,70 Eur) v lehote do 31.07.2008 prevodom na jeho účet č. 6763340000/1111. Ako vyplýva z
príkazu na úhradu do tuzemska v Tatra banke, a.s. (č.l. 7 spisu), dňa 08.09.2008 bola z účtu príkazcu
č. 2612723209 - G. Y. poukázaná na účet č. 6763340000/1111 poukázaná suma 1.200.000,- Sk.

Z predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom (adresa [email protected] ) a žalovanou
(adresa [email protected] ) vyplýva, že dňa 30.09.2014 o 13:44 hod.
žalobca zaslal žalovanej správu, v ktorej sa okrem iného uvádza: "Naposledy, ked si sa ozvala, napisala
si, ze v septembri urcite prides. Tak som cakal, ze sa ozves a stale nic. Alebo si to napisala iba preto, aby
si si zo mna urobila srandu? Na nedelu 26.10. som nasiel zajazd do muzei vo Viedni. Porozmyslaj, ci by

si nemala zaujem ist tam so mnou a daj vediet. Telefon mam stale pri sebe.". Žalovaná dňa 06.10.2014
o 20:53 hod. odpovedala nasledovné: "Y. prídem určite aby som sa dohodla o určitých veciach, určite
dám veci do poriadku.".

Dňa 25.07.2017 o 17:58 hod. zaslal žalobca žalovanej e-mail: "Ako ta mam poziadat, aby si sa ozvala

a povedala mi ako riesis situaciu, ktoru si sposobila. Ako to chces vsetko riesit a tiez kedy?". Žalovaná
dňa 27.07.2017 o 10:08 hod. odpovedala: "do konca roka to doriesim určite".

Dňa 28.02.2019 o 13:21 hod. žalobca zaslal žalovanej e-mail, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Ahoj
Katka, volal som ti, ale stale je moje cislo u teba zablokovane. Dnes mi volala ta pani, ktora mi slubila,

ze by ti pomohla s tym uverom. Pytala sa ci to mas uz vybavene. Povedal som jej ze si potrebujes dat do
poriadku rozvod ako si mi ty povedala. Ale ona povedala ze uver sa da vybavit aj bez toho. Kazdy aj v
manzelstve si zodpoveda za svoje uvery samostatne. Este raz mi pripomenula, aby si jej zavolala a ona
ti ponukne co ti moze vybavit, lebo spolupracuje v podstate so vsetkymi bankami a myslim, ze korektne.
Ja som jej nevedel dat konkretne informacie a neviem sa v tejto oblasti ani vyjadrovat a bolo by zbytocne

aby som ja robil prostrednika, ked by ste si to vy mohli vydiskutovat.". Žalovaná dňa 28.02.2019 o 16:24
hod. odpovedala: "Ja som ti vcera volala alebo prevcerom ked som zistila ze si volal ale si mi nedvihal.
Idem po praci do Orange nedalo sa odblokovat ta. Tak idem tam. A neviem kto ti radí ohladom uveru ale
uz dávno som nepocula nieco také že každý v manželstve je zodpovedný za svoj uver. Kým nebudem
rozvedena a nebudem mat majetkoprávne veci v poriadku, neriešim nič. Do konca marca máme mať

pojednávanie.".

Na súdnom pojednávaní žalobca predložil súdu ďalšiu - jednostrannú komunikáciu - e-maily žalobcu
adresované žalovanej v období od 18.06.2019 do 05.01.2021, v ktorých sa žalobca domáhal vrátenia
peňazí a splatenia dlhu (napr. e-mail zo dňa 23.01.2020: "Presiel dalsi mesiac a zasa si svoj slub - vratit

mi peniaze nesplnila. A pritom si mi to zasa slubila iba pred tyzdnom ked som bol za tebou. Zacni uz
konecne splacat svoje dlhy voci mne...").

Na pojednávaní žalobca predložil súdu aj sms-komunikáciu medzi stranami sporu v období od
13.08.2019 do 06.01.2021. V tejto komunikácii sa žalobca opakovane pýta žalovanej, prečo sa neozýva,

nedvíha telefón, čo poriešila s rozvodom a úverom na vyrovnanie dlhu voči nemu (sms-správa z
27.08.2019), že mu 21. mali prísť peniaze, ale nič mu neprišlo (sms-správa z 27.11.2019), že potrebuje
aspoň časť peňazí v septembri, tak ako sľúbila (sms-správa z 03.07.2020), že peniaze sľúbila tento
mesiac (sms-správa zo 16.10.2020), ak nesplní sľuby a nevráti dlžné peniaze do konca roka, príde
súdne vymáhanie (sms-správa z 24.12.2020) a ak nebude reagovať na správu, budú to riešiť iní a bude

to stáť viac (sms-správa z 06.01.2021). Z predloženej komunikácie tiež vyplýva, že žalobca a žalovaná
v tejto komunikácii riešia aj svoj partnerský vzťah, keď sa žalobca žalovanej pýta, ako sa jej darí, čo má
nové, čo robí, a že mu stále nepovedala, prečo ho nechala. Žalovaná podľa predloženej komunikácie
odpovedala žalobcovi len dvakrát, a to dňa 28.11.2019, kedy žalovaná žalobcovi napísala, že ešte nemározhodnutie, má prísť už každú chvíľu, splátku mu pošle na druhý týždeň. Rozpredáva všetko, čo sa
dá, aby sa z toho dostala. Tiež má už toho dosť. Má pravdu, že dvom je vždy lepšie a takto sa len trápi
a je jej to "na figu". Urobila chybu, myslela, že dokáže žiť sama, no čo už. Dňa 03.07.2020 na správu

žalobcu, že sa neozýva, ako sa má a že žalobca má možnosť niečo kúpiť, potreboval by aspoň časť
tých peňazí, ako to vyzerá, žalovaná odpovedala: "Oki Tibor". ...“.

1.4. „... V danom prípade nebolo sporné a žalovaná to ani nespochybňovala, že prijala sumu 39.832,70
Eur (1.200.000,- Sk). Keďže strany sporu neuzatvorili zmluvu v písomnej forme, súd pri skúmaní zmluvy

nemohol vychádzať z jazykového písomného vyjadrenia vôle strán, pričom žalobca tvrdil, že išlo o
zmluvu o pôžičke a žalovaná, že išlo o darovanie (resp. kompenzáciu za všetko, čo žalovaná žalobcovi
kúpila alebo dala). Spor teda nastal ohľadom právneho titulu poskytnutia finančných prostriedkov. Súd
preto skúmal, či boli finančné prostriedky poskytnuté titulom pôžičky alebo titulom daru a v prípade, ak
sa nepreukázal ani jeden z týchto právnych dôvodov, zisťoval možnosť iného právneho titulu, a to najmä
z titulu nepomenovanej zmluvy. Následne pri neunesení dôkazného bremena sa musel vysporiadať s

otázkou získania finančných prostriedkov bez právneho dôvodu a vznikom bezdôvodného obohatenia
na strane žalovanej...“.

1.5. „... Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca, ktorý bol povinný
preukázať vznik a existenciu zmluvy o pôžičke, nepreukázal, že medzi stranami sporu bola platne

uzatvorenázmluvyopôžičke.Dôkazomotom,ževdanomprípadeišloopôžičku,niejeanipredloženáe-
mailová a sms-komunikácia. Hoci žalobca sa od žalovanej viackrát domáhal vrátenia peňazí, vyrovnania
dlhu voči svojej osobe, zo žiadnej správy nevyplýva, že by žalovaná pôžičku od žalobcu výslovne
potvrdila. V e-mailoch žalovaná uvádza, že "príde za žalobcom, aby sa dohodla o určitých veciach", "dá
veci do poriadku", "do konca roka to určite dorieši", obsah týchto správ však nesvedčí jednoznačne o

tom, že ide o pôžičku, a to aj vzhľadom na nanajvýš súkromnú povahu vzťahu strán sporu a privátny
charakter a obsah ich vzájomnej komunikácie, ktorý sa týkal aj osobných a partnerských tém.

Pokiaľ žalovaná v sms-správe zo dňa 28.11.2019 uviedla, že "ešte nemám rozhodnutie, má už prísť
každú chvíľu, splátku ti pošlem na druhý týždeň" (č.l. 107 spisu), v tejto súvislosti žalovaná na

pojednávaní uviedla, že "sa jednalo o nejakých pár korún, ktoré poslala zase na jej účet žalobcovi nejaká
kamarátka, pre ktorú pracoval, ona to vyfakturovala ako sprostredkovanie pracovnej činnosti, z ktorej
odviedla daň a rozdiel poslala žalobcovi, pričom sa jednalo o tieto peniaze". Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že sa jednalo o bežnú prax strán sporu. Aj žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
na pojednávaní potvrdil, že žalobca "načierno" pripravoval technickú dokumentáciu pre dve spoločnosti,

ktoré mu odmenu zaplatili tak, že žalovaná prostredníctvom svojej živnosti H. H. KK U. vyfakturovala túto
činnosť žalobcu, peniaze sa však nedostali žalobcovi ani po odrátaní odvedenej dane. Zo spoločnosti
I. v roku 2016 išla suma 1.850,- Eur a v rokoch 2008 - 2010 z firmy P. N., s.r.o. suma 40.000,- Sk,
23.800,- Sk a 1.785,- Eur. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že peňažné prostriedky titulom pôžičky
nie sú jediné, ktoré by vysvetľovali, z akého dôvodu žalovaná poukazovala žalobcovi nejakú finančnú

čiastku (alebo splátku).

Žalovaná od počiatku súdneho konania popierala uzavretie zmluvy o pôžičke a tvrdila, že išlo o finančné
prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté z titulu darovania alebo ako náhrada za veci, ktoré žalobcovi
kúpila alebo dala, za dovolenky, na ktorých s ňou bol, za auto, ktoré mu prenechala na užívanie a za

zamestnanie jeho syna. Žalobca podľa jej vyjadrenia tvrdil, že "mu má dávať peniaze, keď videl, že
sa už nebude vracať k nemu do Trenčína". Túto skutočnosť možno nepriamo dovodiť aj z výpovede
žalobcu, ktorý uviedol, že ich vzťah so žalovanou trval od roku 2006 do roku 2011, keď však tiež uviedol,
že žalovaná "v roku 2013 začala hlásiť, že je chorá, tvrdila, že nemôže cestovať a že potrebuje pokoj,
kľud, tak ju prestal navštevovať". Ako tiež uviedol, o vrátení peňazí sa začali baviť v roku 2014, kedy

už nepochybne bol ich vzťah definitívne ukončený. S ohľadom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru,
že tvrdená skutočnosť o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu nebola preukázaná. Malo
ísť totiž o prejav vôle (žalobcu) adresovaný tomu, komu sa peniaze poskytovali (žalovanej), že peniaze
majú byť vrátené, a to pri uzatváraní zmluvy. Je nepodstatné, ako právny úkon charakterizuje osoba
poskytujúca peniaze inej osobe a/alebo neskôr ako pri uzatváraní zmluvy, alebo ak dodatočne svoju

predstavu o obsahu uzatvorenej dohody jednostranne "zmení". Žalobca v tomto prípade podľa názoru
súdu bez pochybností nepreukázal, že existuje jeho subjektívne právo ako veriteľa žiadať poskytnuté
peniaze späť z dôvodu povinnosti dlžníka vrátiť požičané peniaze titulom zmluvy o pôžičke. Dôkaznébremeno týkajúce sa preukázania tvrdenia žalobcu o tom, že so žalovanou platne uzatvoril zmluvu o
pôžičke, zaťažovalo žalobcu, ten však dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky neuniesol.

1.6. Súd sa preto v ďalšom zaoberal skúmaním, či boli peňažné prostriedky žalovanej poskytnuté z
titulu darovania a dospel k záveru, že hoci žalovaná v písomnom odpore proti platobnému rozkazu
uviedla, že sám žalobca sa z vlastnej vôle rozhodol darovať jej finančné prostriedky, sama žalovaná
na súdnom pojednávaní toto tvrdenie vyvrátila, keď na otázku súdu, či sa jednalo o dar, ako uviedla
v písomnom podaní, žalovaná uviedla: "Dar? Nejedná sa o dar, keď to splácate, ja som všetko

kupovala žalobcovi, brala som ho na dovolenku, nechala som mu svoje auto, zamestnala som jeho
syna, chcela som, aby sa zlepšil jeho vzťah s deťmi.". Na základe toho súd dospel k záveru, že
nebolopreukázanéaniposkytnutiefinančnýchprostriedkovžalovanejtitulomdarovania.Súdvšakmusel
konštatovať, že žalovaná nepreukázala ani to, že poskytnuté peňažné prostriedky boli nejakou formou
kompenzácie za to všetko, čo podľa svojho vyjadrenia žalobcovi kupovala, dala, za dovolenku, na
ktorú ho pozvala, automobil, ktorý mu požičala a podobne. V tomto smere žalovaná nijakým spôsobom

nepreukázala, že by žalobcovi poskytla nejaké plnenia a v akej hodnote, preto súd nemal osvedčené
ani uzatvorenie inej, nepomenovanej zmluvy podľa § 51 OZ medzi stranami sporu, ktorá by bola
právnym dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na to, že žalovaná vznik darovacej
zmluvy nepreukázala a nepreukázala (a ani netvrdila) ani vznik inej zmluvy, predmetom ktorej by bolo
poskytnutie finančných prostriedkov, súd dospel k záveru, že ani žalovaná neuniesla dôkazné bremeno

ani bremeno tvrdenia.

1.7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo sporu o tom, že finančné
prostriedky vo výške 39.832,70 Eur žalobca žalovanej poskytol a žalovaná ich prevzala, a to bez toho,
aby bol medzi stranami dohodnutý, resp. preukázaný tvrdený právny dôvod. Pri absencii právneho titulu

musel súd konštatovať, že boli finančné prostriedky poskytnuté žalovanej bez právneho dôvodu, a teda
sa na jej strane jedná o bezdôvodné obohatenie. Keďže žalovaná časť uvedenej sumy vo výške 3.800,-
Eur žalovanému zaplatila (dňa 03.09.2020 sumu 3.000,- Eur, dňa 04.09.2020 sumu 500,- Eur a dňa
05.01.2021 sumu 300,- Eur), súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšok dlžnej sumy vo výške
36.032,70 Eur...“.

„... Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V
zmysle tohto ustanovenia je bezdôvodne obohatený povinný splniť svoj dlh deň nasledujúci po výzve
veriteľa (subjektu, na úkor majetkovej sféry ktorého obohatenie vzniklo). Súd priznal žalobcovi aj úrok

z omeškania z istiny od 26.03.2021, keď žalobca preukázal doručenie písomnej výzvy žalovanej dňa
25.03.2021. Žalovaná sa teda dostala do omeškania dňom 26.03.2021. Súd však žalovanú zaviazal na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.032,70 Eur od 26.03.2021
do zaplatenia, keďže žalobca nepreukázal, že jeho záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke vôbec vznikol
a že vznikol pred 01.02.2013...“.

1.8. „... O splatnosti rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu. V danom prípade dospel súd k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu (výšku
priznanejsumy)bolodôvodnéurčiťdlhšiulehotunaplnenie,ato30dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

V prevyšujúcej časti (úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
(výrok II.)...“.

„... O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal

v spore úspech, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu...“.

„... O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP)...“.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch I. a III. podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote
odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“)zdôvodu,žesúdprvejinštanciesaprirozhodovanínevysporiadal
so všetkými skutočnosťami dôležitými pre objektívne rozhodnutie. Jednoznačne vyhovel žalobcovi a jejargumenty nevzal pri vyhodnotení dôkazov do úvahy, teda uplatnil čisto svoj subjektívny názor. Ďalej
uviedla, že sa vo všetkom pridržiava svojich vyjadrení, ktoré urobila pred súdom prvej inštancie,
či už písomne alebo ústne. Žalobca podal žalobu z titulu uzavretej ústnej zmluvy o pôžičke, ktorú

skutočnosť od samotného začiatku poprela, pretože medzi nimi k žiadnej zmluve o pôžičke nedošlo.
Poukázala na odôvodnenie rozsudku, z ktorého na strane 10 vyplýva, že žalobca bol povinný preukázať
vznik a existenciu zmluvy o pôžičke, čo nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. Napriek
tomu okresný súd rozhodol nad rámec žaloby, pretože nebolo predmetom tohoto sporu dokazovať,
prečo a z akého dôvodu boli finančné prostriedky poukázané na jej účet. Je otázne komu tak vzniklo

bezdôvodné obohatenie. Ak aj súd prvej inštancie zistil z vykonaného dokazovania, že by sa mohlo
jednať o bezdôvodné obohatenie, nie je možné, aby podľa toho aj rozhodol, pretože žalobca bol v konaní
zastúpený právnym zástupcom, teda osobou znalou práva a až do skončenia konania neurobil návrh na
zmenu žaloby. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nekonal v intenciách žaloby a pokiaľ dospel
v dokazovaní k presvedčeniu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, mal žalovanej v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná nezrozumiteľne odôvodnila
odvolanie, pretože od podania žaloby trval na zaplatení sumy 36.032,70 Eur s príslušenstvom, ktorá
suma jej bola poukázaná na bankový účet ešte v slovenských korunách. Túto skutočnosť ani žalovaná
nikdy nepoprela. Žaloba bola podaná dôvodne a to aj vzhľadom na všetky dôkazy doložené do

súdneho spisu. Žalovaná počas konania žiadnym spôsobom nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení a
ani nepredložila/neoznačila dôkazy. V žalobnom návrhu jasne, určito a zrozumiteľne špecifikoval svoj
žalobný nárok a z preukázaných tvrdení vyplýva, že poskytol žalovanej peňažné prostriedky, ktoré
nevrátila a preto, okresný súd správne rozhodol, keď jej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 36.032,70 Eur.
V rámci vyjadrenia k odvolaniu poukázal na z rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 196/2009. Na základe uvedeného potom navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutieprvoinštančnéhosúdupotvrdilauložilžalovanejpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonania.

4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaná uviedla, že vo svojom odvolaní popísala v čom vidí
nedostatky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolanie nepovažuje za nedôvodné a

od začiatku konania uvádzala len pravdivé skutočnosti. Žalobca nič podstatné vo svojom vyjadrení
neuviedol.
|
5.Žalobca navyjadreniežalovanejuviedol,žežalovanávpísomnompodaníneuviedlažiadnepodstatné
skutočnosti ani argumenty a trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP (ďalej len
„odvolací súd“), vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, ako aj dôvodov odvolania konštatuje, že súd prvej
inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci a v zmysle § 383 CSP, je ohľadom skutkového stavu,
tak ako bol zistený okresným súdom viazaný. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná, ako odvolateľka,
neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, ani nežiadala
doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2, 3 CSP o ďalšie nové relevantné

skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len
spochybnila vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a
namietala dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa pri
rozhodnutí spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výrokoch
rozsudku. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z takto zisteného skutkového stavu,

pretože nebol dôvod doplniť alebo zopakovať dokazovanie. (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, § 385, v spojení
s § 366 CSP).

8. Odvolací súd (viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania) konštatuje, že
predmetom odvolacieho konania je tvrdenie odvolateľky, že: „... súd nekonal v intenciách žaloby a

pokiaľ dospel v dokazovaní k presvedčeniu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno mal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú...“, ku ktorému tvrdeniu uvádza nasledovné: Predmet konania
(rámec sporu) v typicky sporovom konaní determinuje žalobca, ako dominus litis (pán sporu), ktorý
disponuje konaním a vymedzuje jeho predmet žalobným petitom, v nadväznosti na skutkové a spravidlaaj právne tvrdenia obsiahnuté v žalobnom návrhu. Povinnosťou strany sporu je uvádzať rozhodné
právne skutočnosti a tieto najmä podoprieť relevantnými a hodnovernými dôkazmi a nie je však v
zásade ich povinnosťou svoj nárok aj právne kvalifikovať. Pokiaľ je súčasťou žalobného tvrdenia okrem

skutkovýchokolnostíajprávnevymedzenieaprávnakvalifikáciauplatnenéhonároku,taktovymedzenou
právnou kvalifikáciou stranami sporu súd nie je viazaný. Súd sám z úradnej povinnosti skúma či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod tú ktorú právnu normu, na základe ktorej bude možné vyvodiť plnenie,
resp. potvrdiť skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené alebo bola zamietnutá. Inými
slovami, právna kvalifikácia je vecou súdu. (pozri. napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo

196/2009 zo dňa 22. septembra 2010). V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za nevyhnutné
poukázať aj na princípy CSP, vyplývajúce z čl. 8 a 9 CSP, na základe ktorých sú strany sporu povinné
označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení a označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci.
9. Podľa čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa čl.15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.
14. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

15. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
16. Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok správne právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je záležitosť súdu a v prípade nesprávne právne uplatneného
nároku súd túto právnu kvalifikáciu správne upraví (súd pozná právo - iura novit curia). Z uvedených

dôvodov odvolací súd potom vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovanej ako nedôvodnú. Z obsahu
spisu vyplývajú skutočnosti, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, pričom ide o typickú žalobu
na plnenie a nárok z neho uplatnený v sume 39.832,70 Eur, ktorá suma bola poukázaná žalovanej
bankovým prevodom v slovenských korunách a ktorá skutočnosť nebola spochybnená. Teda tvrdenie
žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie prijatia peňažných prostriedkov

na účte žalovanej ani nemôžu byť predmetom odvolacieho konania. Rovnako však nie je predmetom
odvolacieho konania ani záver súdu, že ani žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdeného
právneho titulu prijatia nespochybnenej peňažnej sumy. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi,
ktoré spočívali výlučne len na tvrdení nesprávnosti meritórneho rozhodnutia, pokiaľ súd vec právne
kvalifikovalodlišneodprávnejargumentáciežalobcuanatvrdení,žesúdprvejinštanciekonalarozhodol

nad rámec žalobného petitu. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu,
ktoré je správne a zákonné a i odôvodnenie je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Správne okresný súd
vyhodnotil i tú skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky nepovažoval za vzájomnú kompenzáciu,
eventuálne, že boli predmetom nepomenovanej zmluvy alebo boli predmetom darovania. Pokiaľ tak
strany sporu - a to ani jedna - neuniesli dôkazné bremeno, správne potom súd prvej inštancie peňažný

nárok uplatnený žalobcom právne kvalifikoval s poukazom na zákonné ustanovenia § 451 ods. 1,
2 občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté žalovanou bez právneho dôvodu, čomu potom svedčí
právna kvalifikácia poukázania a prijatia tohto peňažného nároku titulom bezdôvodného obohatenia
sa žalovanej na úkor žalobcu. Pokiaľ žalovaná nepreukázala (v spore neprodukovala žiaden dôkaz)
z akého dôvodu prijala na svoj bankový účet sumu 1.200.000 Sk, ktorú poukázala bývalá manželka

žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov v zmysle dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorenej dňa 11. júla 2008 (pozri čl. III tejto dohody),
potom bol nárok žalobcu na vrátenie plnenia poskytnutého z nepreukázaného právneho dôvodu,
dôvodný a okresný súd žalovanú správne zaviazal na zaplatenie žalobcovi zvyšnej časti sumy, a to poodpočítaní čiastočných plnení v období od septembra 2020 do januára 2021 spolu v sume 3.800 Eur.
Na základe preukázaných skutkových tvrdení potom okresný súd správne kvalifikoval predmet sporu a
rovnako správne vo veci meritórne rozhodol.

17. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku I. (v spojení s odvolaním nenapadnutým
meritórnym výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie) a konštatovanie plného procesného úspechu
žalobcu je potom vecne správny aj závislý výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v súlade
so zásadou zohľadnenia miery procesného úspechu a neúspechu strán sporu (pozri. uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27. novembra 2008), vyplývajúcej z § 255 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP, uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 % v stanovenej lehote. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v
meritórnom výroku I. a v závislom výroku III. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalovaná,
ako procesne neúspešná strana sporu, je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o
ich výške samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.