Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204799
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4318204799.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

BorisaMinksaaJUDr.LenkyHalmešovej,vprávnejvecižalobcu:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.Vienna
Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpená advokátkou: JUDr.
Soňa Pohovejová, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: Z. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N., V. ulica X/XX, zastúpená B. R., G. N. - B., V. XX, o zaplatenie 825,90
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. decembra
2021, č. k. 5C/38/2018-326, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 30. decembra 2021, č. k. 5C/38/2018-326 žalobu zamietol.
Druhým výrokom rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1-4, §
788 ods. 1-4, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. e/,f/ a j/, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1,
2, § 10 ods. 1, 2, § 12 ods. 1-3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanej

zaplatenia peňažnej sumy vo výške 825,90 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že so žalovanou uzavreli poistnú zmluvu - číslo návrhu XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V pričom dňa 19.08.2016 došlo v obci G.
N. k dopravnej nehode - poistnej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: V pri odbočovaní
na mieste mimo cesty sa nepresvedčil, či nie je predchádzaný, následkom čoho došlo k zrážke s
predchádzajúcim vozidlom EČV: Y Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu poškodenej B. R. s tým, že
sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej bolo vyčíslené na sumu vo výške 2.311 eur a takúto

sumu žalobca poukázal poškodenej dňa 12.01.2018. Zároveň bolestné poškodenej bolo vyčíslené na
sumu vo výške 442,- eur a táto suma bola poukázaná žalobcom dňa 12.01.2018. Žalobca ďalej uviedol,
že celkovo tak z poistnej udalosti vyplatil poškodenej sumu vo výške 2.753,- eur. Keďže žalovaná
poistné za obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016, ktoré bolo splatné dňa 21.07.2016 zaplatila až dňa19.08.2016 tak v čase poistnej udalosti bola v omeškaní s platením poistného. Okrem toho poistnú
udalosť nenahlásila v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok
na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla. Preto vyzval žalovanú výzvou zo dňa 13.07.2018 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo
výške 825,90 Eur, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 13.07.2018, avšak žalovaná dlžnú
sumu neuhradila. Z uvedených dôvodov si tak uplatňuje proti žalovanej svoj peňažný nárok.
4. Okresný súd Levice vo veci rozhodol dňa 13.05.2019 o podanej žalobe rozsudkom, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 825,90 eura s prísl. a zároveň mu priznal nárok na náhradu

trov konania. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením zo dňa 21.10.2021 predmetný rozsudok
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konania a rozhodnutie.

5. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že dňa 21.07.2016 uzavreli žalobca a žalovaná
poistnú zmluvu dňa 21.07.2016 so začiatkom poistenia 21.07.2016 s tým, že predmetom takéhoto
poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V

značky X. X.. Vlastníkom, resp. držiteľom takéhoto motorového vozidla bola žalovaná, ktorá zároveň
bola poistníkom takejto poistnej zmluvy, pričom začiatok poistenia bol dojednaný 21.07.2016. Zmluvné
strany si tiež dojednali, že poistným obdobím bol technický (poistný) rok, pričom poistné malo byť
platené štvrťročne poštovým peňažným poukazom. Výška ročného poistného bola dojednaná 104,55
eur a lehotné poistné bolo určené 26,14 eura. Zároveň z relácie dopravnej polície Policajného zboru

o priebehu dopravnej nehody súd zistil, že dňa 19.08.2016 o 8:45 hod. došlo k dopravnej nehode v
obci G. N. - B. takým spôsobom, že žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla X. X., EČV: V
EX po ceste I/51 v obci G. N. - B. smerom od mesta Nitra na mesto Levice chcela s vozidlom odbočiť
v smere doľava do dvora rodinného domu č. XX/X s tým, že v tom čase rovnakým smerom jazdil
vodič L. na nákladom motorovom vozidle A., EČV: Y ktoré vozidlo X. predchádzal v ľavom jazdnom

pruhu a následkom nedostatočného sa presvedčenia žalovanou, či nie je pri odbočovaní na miesto
mimo cestu predchádzaná, došlo k zrážke medzi pravou prednou častou vozidla A. a ľavou bočnou
časťou odbočujúceho vozidla X.. Následkom nárazu boli vozidlá odhodené vľavo mimo cestu, kde došlo
k poškodeniu dopravnej značky, ako aj k poškodeniu oplotenia rodinného domu. Celková škoda pri
takejto dopravnej nehode bola určená sumou 4.000,- eura a priamym účastníkom bol B. L., pričom

nehodu zavinila žalovaná. Hlavnou príčinou takejto dopravnej nehody bolo nesprávne odbočovanie -
neopatrné odbočovanie, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti vodiča, a to nevenovaniu sa plne
vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z., § 4. Škoda
na nákladnom motorovom vozidle A. bola vyčíslená na sumu 2.500,- eur a škoda na X. X. na sumu
1.500 eur. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným zo dňa 10.01.2018 vyplýva, že B. R. oznámila

žalobcovi predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spôsobila žalovaná vozidlom, ktoré bolo ňou poistené,
pričom toto vozidlo aj viedla a zároveň bola aj jeho držiteľom. Poškodená uviedla, že bola pripútaná
na mieste spolujazdca vo X. X., keď pri odbočovaní vľavo do nich narazilo iné vozidlo, a to nákladné
motorové vozidlo A., pocítila bolesť v oblasti rebier a chrbtice. V dôsledku tejto skutočnosti došlo ku
škode na zdraví podľa lekárskej správy. Podľa posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý podal

MUDr. Roman Kollár dňa 22.12.2017 v Leviciach vyplýva, že poškodenie B. R. bolo ohodnotené na
190 bodov, išlo o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, a to ľahké. Žalobca oznámil poškodenej
listom zo dňa 15.01.2018, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil jej výpočet výšky plnenia, ktoré
bolo určené na sumu 2.311 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z listinného dokladu čl. 25
súd zistil, že dňa 17.01.2018 bola zúčtovaná platba za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

2.311 eur, ktoré bolo vyplatené poškodenej. Z posudku o bolestnom, ktorý vypracoval MUDr. Roman
Kollár tiež vyplýva, že poškodenej bola priznaná náhrada na bolestnom vo výške 25 bodov v súvislosti
s dopravnou nehodou. Následne žalobca oznámil listom zo dňa 15.01.2018, že poskytne poškodenej
poistné plnenie vo výške 442 eur z titulu bolestného. Podľa listinného dokladu (čl. 30) bolo preukázané,
že dňa 17.01.2018 bolo zúčtované plnenie žalobcu vo výške 442,- Eur v prospech poškodenej. Návrhom

na uplatnenie regresnej pohľadávky číslo poistnej udalosti: XXXXXXXXXX žalobca navrhoval uplatniť
si regres voči žalovanej, a to vo výške 693,30 eura, čo predstavuje 30 % z vyplatenej sumy poškodenej
z titulu zníženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- Eur a to z dôvodu, že bola v omeškaní
s platením poistného a nenahlásila poistnú udalosť. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky
žalobca navrhol uplatniť voči žalovanej sumu 132,60 eura, ktorá predstavuje 30 % zo sumy 442 eur a

ktorá bola vyplatená poškodenej z titulu bolestného, pričom ako dôvod uvádzal žalobca omeškanie s
platením poistného, resp. nenahlásenie poistnej udalosti. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy
za obdobie od 21.07.2016 do 05.10.2018 vyplýva, že predpis poistného bol v období od 21.07.2016
do 20.10.2016 26,14 Eur, pričom platba bola žalovanou uskutočnená dňa 19.08.2016. Za obdobieod 21.10.2016 do 20.07.2017 bol evidovaný predpis poistného vo výške 78,42 eura s tým, že táto
suma predstavuje nedoplatok. Zo záznamu o dopravnej nehode (čl. 148) vyplýva, že dopravnú nehodu
zavinila žalovaná, pričom tento záznam podpísala žalovaná ako aj vodič L.. Vodič L. zároveň uviedol,

že motorové vozidlo A. je poistené v Komunálnej poisťovni a. s. Zo zápisu o obhliadke poškodeného
vozidla (čl. 150) vyplýva popis poškodenia motorového vozidla žalovanej s tým, že takýto listinný doklad
mal byť doručený Slovenskej kancelárii poisťovateľov dňa 12.10.2016. Komunálna poisťovňa a. s. listom
zo dňa 10.10.2016 vyúčtovala Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 50 eur za vykonanie prvotných
likvidačných úkonov. Komunálna poisťovňa a. s. listom zo dňa 10.10.2016 oznámila žalovanej, že

vinník dopravnej nehody nie je poistený v ich poisťovni, a preto postupujú takúto záležitosť Slovenskej
kancelárii poisťovateľov. Žalovaná si formou tlačiva označeného ako „uplatnenie nároku na náhradu
škody“ zo dňa 30.08.2016 (čl. 153) uplatnila náhradu škody z titulu dopravnej nehody, pretože podľa
jej názoru zavinil dopravnú nehodu vodič L.. Listom zo dňa 13.07.2018 následne žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie sumy 825,90 eur v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy z titulu regresnej
náhrady, pretože žalovaná neoznámila dopravnú nehodu v zákonnom termíne, resp. bola v omeškaní

s platením poistného. Tento list bol doručený žalovanej dňa 19.07.2018. Podľa odborného vyjadrenia
č. 71/2018 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. v odbore
zdravotníctvo a farmácia, vo veci posúdenia návrhu bodového hodnotenia poškodenej B. R. znalecká
organizácia ohodnotila návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného
v lekárskom posudku MUDr. Romana Kollára zo dňa 22.12.2017 ako čiastočne za preukázaný s

tým, že poškodenej prináleží 126,67 bodov. Uznesením Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ
Levice zo dňa 29.03.2019 súd zistil, že trestné stíhanie týkajúce sa predmetnej dopravnej nehody bolo
zastavené, pretože nebolo prípustné v zmysle § 9 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, nakoľko nebol
daný súhlas poškodeného, a to B. R. a to z dôvodu, že ide o jej dcéru - žalovanú. Z vyjadrenia právnej
zástupkyne žalobcu zo dňa 24.04.2019 okrem iného vyplýva, že trvá na podanej žalobe a podľa jej

názoru žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že nezavinila dopravnú nehodu. Vo svojom vyjadrení
zo dňa 10.05.2019 žalovaná súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, žiada žalobu zamietnuť s
poukazom na skutočnosť, ktorú uviedla v podanom odpore, ako aj z dôvodu, že bolo vydané uznesenie
o zastavení trestného stíhania, ktoré nie je právoplatné, pretože nebolo doposiaľ doručené poškodenej.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2021 tiež uviedla, že pokiaľ ide o označenie

pracovníčkypoisťovne-žalobcu,ktorájejmalapovedaťdňa19.08.2016,abynahlásiladopravnúnehodu
doKomunálnejpoisťovnea.s.taktúvidelaibaraz,pričomtobolaodfarbenáblondínaanebolaoznačená
menom. Žalovaná ďalej uviedla, že sa necíti byť zodpovedná za uvedenú dopravnú nehodu, pretože
podľa jej názoru je zodpovedný druhý vodič B. L.. Ďalej poukázala tiež na skutočnosť, že ona dávala
znamenie o odbočovaní motorového vozidla doľava a to už 100 m pred samotným odbočovaním čo

potvrdí aj poškodená B. R. ako aj B. R.. Navrhuje preto žalobu zamietnuť, pretože nebola preukázaná
jej zodpovednosť za dopravnú nehodu. Okrem toho si svoju oznamovaciu povinnosť splnila, pričom
pracovníčka žalobcu neprevzala takéto oznámenie a dala jej pokyn, aby takéto oznámenie zaslala do
poisťovne druhého vodiča. Prvoinštančný súd tiež výzvou zo dňa 11.02.2021 (čl. 200) vyzval žalobcu v
intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia a to k otázke tvorby

záveru o 30 % regresu resp. čo bolo podstatou výpočtu tejto sumy ako aj preukázať súvis mnohosti
a závažnosti naplnenia dôvodov podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. zodpovednosti alebo
spoluzodpovednosti žalovanej. Tiež súd vyzval žalobcu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia ohľadom
zodpovednosti žalovanej na dopravnej nehode resp. spoluzavinenia iných osôb. Na túto výzvu žalobca
nereagoval. Právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 uviedol,

že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože na základe relácie dopravnej polície bola žalovaná
určená ako vinník dopravnej nehody. Iné relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaná nie je
vinná z dopravnej nehody žalobca k dispozícii nemá, a preto navrhol oboznámiť sa s priestupkovým
spisom. Listom zo dňa 08.02.2018 žalobca oznámil žalovanej, že po prešetrení poistnej udalosti trvá
na predmetnom regrese a to z dôvodu, že neoznámila škodovú udalosť v lehote 15 dní od jej vzniku s

tým, že tú oznámila Komunálnej poisťovni. Z potvrdenia OR PZ Levice, Okresný dopravný inšpektorát
Levice bolo zistené, že žalovaná nie je držiteľom ako aj vlastníkom motorového vozidla LV XXX EX od
25.08.2016. Podľa zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 23.08.2016 vozidlo žalovanej utrpelo
totálnu škodu. Podľa podacieho hárku (čl. 163) žalovaná ako odosielateľ prostredníctvom pošty dňa
23.08.2016 zasielala poštovú zásielku Komunálnej poisťovni a. s. Z listinného dokladu (čl. 223) bolo tiež

zistené, že vodič L. dňa 30.08.2016 doplnil údaje k nahláseniu škodovej udalosti. Okresný súd tiež vyzval
žalobcu, aby oznámil meno, priezvisko a bydlisko zamestnankyne, ktorá pracovala dňa 22.08.2016
na pobočke žalobcu v Leviciach u ktorej chcela žalovaná odovzdať doklady o oznámení dopravnej
nehody, pričom žalobca na takúto výzvu nereagoval. Podľa výpisu registra priestupkov žalovanej (čl.248) žalovaná nebola postihnutá za žiadny priestupok. Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn.
11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 bol žalobcovi priznaný voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej
sumy vo výške 67 eur s prísl. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatňoval

voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67 eur z titulu dopravnej nehody zo dňa
19.08.2016, pretože žalovaná neoznámila škodovú udalosť v lehote 15 dní a žalobca vyplatil Generali
poisťovňa a. s. sumu 1.782,90 eur z titulu refundácie finančných prostriedkov vyplatených poškodenému
z poistenia majetku. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu časti poistného plnenia v rozsahu
67 eur (3,76 % z vyplateného poistného plnenia). Tunajší súd dospel k záveru, že takýto nárok žalobcu

je dôvodný, pretože žalovaná porušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, pričom nepostačuje,
že to oznámila Komunálnej poisťovni a. s. Z tohto dôvodu tak žalovaná nepreukázala splnenie takejto
zákonnej povinnosti. Podľa názoru súdu v takomto rozhodnutí zo znaleckého posudku vyplýva záver,
že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy
vodičky - žalovanej počas odbočovania vľavo v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu kolíznej situácie
pre vodiča vozidla A. a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu, kedy

vodič vozidla A. mohol rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla X. vľavo, už nemohol dopravnej
nehode zabrániť a to ani v prípade, že by sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou
rýchlosťou. Jednoznačne tak zavinila nehodu žalovaná, a preto súd priznal nárok žalobcovi. Takéto
konanie nebolo ku dňu 18.10.2021 právoplatne skončené, pretože proti takémuto rozsudku podala
odvolanie žalovaná a spis sa nachádzal na odvolacom súde (ide o skutočnosť zistenú z elektronického

registra súdu). Podľa správy ORZ Levice zo dňa 28.09.2016 polícia eviduje takúto poistnú udalosť
ako dopravnú nehodu, pričom zavinenie bolo znalcom z odboru doprava cestná určená na žalovanú.
Generali poisťovňa listom zo dňa 12.10.2016 oznámila K. S., že mu poskytne poistné plnenie vo výške
1.785,90 eur z titulu škody spôsobenej vyššie uvedenou dopravnou nehodou. Generali poisťovňa listom
zodňa19.08.2016tiežpožiadalažalobcuorefundáciuvyplatenéhopoistenéhoplneniapoškodenémuK.

S. a to vo výške 1785,90 eur. Žalobca listom zo dňa 29.11.2016 oznámil Generali poisťovni a. s., že mu
vyplácasumu1.782,90eur.ZvyšetrovaciehospisuORPZLevice,dopravnýinšpektorát,ČVS:ORP-118/
DI-LV-2017 súd zistil, že uznesením o začatí trestného stíhania 18.10.2017 bolo začaté trestné stíhanie
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo
dňa 19.08.2016, ktorej účastníkmi bola žalovaná a vodič B. L.. Žalovaná pri svojom výsluchu zo dňa

14.03.2019 v procesnej pozícii svedka uviedla, že s vozidlom chcela odbočiť do dvora rodinného domu,
pričom v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a asi 100 m od domu dala znamenie o zmene smeru jazdy v
smere doľava s tým, že pred odbočovaním sa asi 1 sekundu pozrela do stredného spätného zrkadla,
kde v tom istom pruhu ako jej vozidlo videla zelené vozidlo. Nenapadlo ju, že takéto vozidlo ju bude
obiehať a dôjde k zrážke. Podľa jej názoru odbočovanie vľavo a predbiehanie vozidla sa uskutočnilo

v tom istom momente. Svedkyňa - poškodená B. R. pri svojom výsluchu zo dňa 14.03.2019 uviedla,
že v čase dopravnej nehody sedela v motorovom vozidle, ktoré viedla žalovaná (jej dcéra), pričom
tá v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Následne pri
odbočovaní pocítila veľký náraz a ich vozidlo bolo odhodené mimo cestu, potom si už nič nepamätá.
Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 okrem iného vyplýva, že technickou

príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky vozidla X.
(žalovanej) počas odbočovania vľavo na miesto ležiace mimo cesty. V dôsledku nesprávneho spôsobu
odbočovania vodičky vozidla X. došlo k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla A. a tým aj k
ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu kedy vodič vozidla A. mohol rozpoznať
priečneho premiestnenia vozidla X. vľavo, už nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani v prípade,

že sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou. Z technického hľadiska nie je možné
jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla A. mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou
technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička - žalovaná začala dávať
znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla X. odbočenie vľavo vykonala
tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom vodič A.

nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak vodička
vozidla X. začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním tak ako to
uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla A. bola nesprávna
z hľadiska jeho včasnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla X. vľavo, pričom
tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom X. a tým dopravnej

nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča vozidla A. sekundárnym
prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Z tohto posudku tiež vyplýva, že vodič A. viedol na začiatku
nehodovéhodejamotorovévozidlorýchlosťoucca54km/h.Zároveňztechnickéhohľadiskaniejemožné
vyhodnotiť a jednoznačne ustáliť, kedy vodička vozidla X. začala dávať znamenie o zmene smeru jazdyvľavo. V prípade ak toto vykonala v súlade s opisom nehodového deja zo strany vodiča vozidla A.
potom je technicky prijateľné, že vodič A. nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode. Vodička vozidla
X. mala technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť a to v prípade, ak by správne vyhodnotila

dopravnú situáciu za svojím vozidlom a správne by vyhodnotila, že svojím manévrom odbočenia dôjde
k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla A., ktoré jazdilo za ňou. G. vozidla X. mala k dispozícii
také technické signály, z ktorých mohla jednoznačne vyhodnotiť, že odbočením vľavo ohrozí vodiča
vozidla A., ktoré predchádza jej vozidlo. Tento posudok zároveň uviedol, že v odbornom vyjadrení č.
27/2016, ktoré vypracoval Ing. Ján Jenčo tento ustálil za príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu

techniku jazdy vodičky vozidla X., avšak sa nezaoberal problematikou rozdielneho opisu nehodového
deja zo strany vodičov A. a X.. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Josefa Veverku č. 59/2017 tak ten
stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla X.. Tento
znalec sa však tiež nezaoberal otázkou kedy bol zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy a vplyvom
na technickú príčinu dopravnej nehody. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie Ing. Igora Morávka č. 93/2016
tak znalecký ústav uviedol, že nesprávne vyhodnotil problematiku ohrozenia a to v rozpore s ustálenou

ako aj publikovanou metodikou odporúčanou pre znalcov z odboru doprava cestná ako aj v rozpore s
posúdením priebehu nehodového deja, pretože vodička X. mala pri odbočovaní vyhodnotiť situáciu za
svojím vozidlom v čase tesne pred začiatkom odbočovania vľavo. Preto ani konštatovanie o tom, že
vodička vozidla X. neohrozila vozidlo A. nie je správne. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku
zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že žalovaná pri dopravnej nehode svojím konaním porušila § 19 ods. 1, § 4

ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke čím sa dopustila priestupku proti bezpečnosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/, l/ zákona o priestupkoch. Podľa záznamu o dopravnej
nehody zo dňa 19.08.2016 bola dopravná nehoda zapríčinené nesprávnym odbočovaním žalovanej,
pričom sa nedostatočne presvedčila o tom, či nie je predchádzaná iným vozidlom. Zo záznamu o podaní
vysvetlenia zo dňa 26.08.2016, ktoré podala žalovaná súd zistil, že tá pri zmene smeru jazdy dala

znamenie o takejto zmene a pred odbočovaním sa pozrela do ľavého spätného zrkadla, kde nevidela
žiadne vozidlo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia vodičom R. L. zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že pred
ním jazdiace vozidlo X. dalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava a začalo spomaľovať, pričom
on dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Keď bolo vozidlo X. asi 2-5m pred ním v pravom
jazdnom pruhu tak spozoroval, že vodička dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava a hneď aj začala

odbočovať vľavo. Týmto manévrom vošla do jeho jazdnej dráhy, pričom sa snažil vyhnúť zrážke čo sa
však nepodarilo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo dňa 26.08.2016 bolo zistené, že ten bol
v čase dopravnej nehody na okraji chodníka pri rodinnom dome, kde čakal svoju dcéru - žalovanú a
manželku. V klesaní cesty videl prichádzať vozidlo X. X., pričom žalovaná dala asi 100 m od vchodu do
ich domu znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava a ako prichádzala k domu tak spomalila. Od

začiatku domu č. 24 na ul. V. spozoroval nákladné vozidlo, ktoré začalo brzdiť a jazdilo pri stredovej čiare
ľavými kolesami a jazdil vo svojom jazdnom pruhu, t. j. v ľavom jazdnom pruhu od Nitry na Levice. Keď
toto nákladné vozidlo začalo brzdiť tak dcéra bola už pri ich dome a skoro stála, pričom vodič vozidla
prestal ovládať a nevedel ho zastaviť. Nákladné vozidlo tak nevedelo zastaviť, dcéra začala odbočovať
v smere doľava a v tom momente vodič nákladného vozidla zo šikma nabral vozidlo, ktoré viedla dcéra

a k nárazu došlo v ľavom jazdnom pruhu. Následne po dopravnej nehode dňa 19.08.2016 mu vodič
nákladného vozidla povedal, že jeho dcéra mala dané znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a nie
vľavo, pričom následne dňa 20.08.2016 tento vodič pri podpise formulára o nehode uviedol, že jeho
dcéra nemala vôbec dané znamenie o zmene smeru jazdy. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo
dňa 26.08.2016 resp. 23.09.2016 okrem iného vyplýva, že sedela v čase dopravnej nehody v motorovom

vozidle X. X. ako spolujazdkyňa svojej dcéry, pričom dcéra znížila v obci rýchlosť na 50 km/h a dala
znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava s tým, že sa približovali k domu. Pri odbočovaní pocítila
veľký náraz a už si nič nepamätala.

6. Zo záznamu o podaní vysvetlenia I. I. zo dňa 19.08.2016 za Slovenskú správu ciest bolo zistené, že im

vzniklaškodavovýške314,72eurzapoškodeniedopravnejznačky.Zozáznamuopodanívysvetleniazo
dňa 28.09.2016 K. S. bolo zistené, že on je majiteľom rodinného domu, pričom pri dopravnej nehody bolo
poškodené oplotenie a škodu odhaduje na sumu 1.814,40 eur. Túto škodu si bude uplatňovať z domovej
poistky. Zo zápisu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016 boli zaistené stopy, zistená
situácia na mieste nehody ako aj stav účastníkov nehody. Súd sa tiež oboznámil s fotodokumentáciou

dopravnej nehody. Podľa odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Ing. Jenčom č. 27/2016 bol
zistený pravdepodobný a z technického hľadiska prijateľný priebeh nehodového deja s tým, že motorové
vozidlo značky X. X. sa v dobe pravdepodobného počiatku nehodového deja pohybovalo rýchlosťou
14,20 až 15.59 km/hod. a motorové vozidlo A. rýchlosťou 54,99 km/h až 56,99 km/h. Zároveň tentoznalec dospel k záveru, že možno konštatovať, že príčinou vzniku kolíznej situácie bola nesprávna
technika a spôsob ovládania vozidla vodičom vozidla zn. X. X.. Podľa evidenčnej karty žalovanej (čl.
194-196) jej bolo udelené vodičské oprávnenie dňa 03.06.2015 s tým, že jej bola uložená bloková

pokuta resp. jej bola uložená sankcia za priestupok a to neudelenie vodičského oprávnenia - nezloženie
skúšky z odbornej spôsobilosti. Tiež jej bol zadržaný vodičský preukaz. Zo znaleckého posudku č.
59/2017 Ing. Josefa Veverku okrem iného vyplýva, že technickou príčinou vzniku nehodového deja bolo
konanie vodičky vozidla X. X., ktorá odbočovala vľavo na mieste ležiace mimo cestu v čase, kedy už
bola predchádzaná vozidlom zn. A. a počas odbočovania ohrozila vodiča za ňou idúcim. Z odborného

vyjadrenie Ing. Igora Moráveka č. 93/2016 okrem iného vyplýva, že podľa simulačnej analýzy techniky
jazdy vodiča vozidla A. pri dodržaní max. povolenej rýchlosti v obci by vozidlo X. X. bezpečne odbočilo
cez ľavý jazdný pruh do dvora rodinného domu za podmienky, že by vozidlo A. malo pri vstupe do obce
rýchlosť max. 50 km/h a rýchlosť vozidla X. X. by bola tiež max. 50 km/h, pričom ich rýchlosti by boli
rovnomerné a ich vzájomná vzdialenosť by bola 54,42 m. Podľa odborného stanoviska č. 179/2017
Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017 okrem iného vyplýva, že obaja znalci (Ing. Jenčo a Ing.

Veverka) vyhodnotili, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky
vozidla X., avšak obaja znalci však nezohľadnili správne a komplexne problematiku ukazovateľa zmeny
smeru jazdy. Zároveň Ing. Jenčo nesprávne uviedol vo svojom posudku, že zapnutie resp. ukázane
zmeny smeru jazdy nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody, pretože takéto tvrdenie nie je
správne. V predmetnom stanovisku ďalej ústav uviedol, že z jednotlivých výpovedí vyplývajú rozdielne

opisy nehodového deja z hľadiska ukazovateľa zmeny smeru jazdy vozidla X., pretože vodič vozidla A.
uvádzal, že vozidlo X. spomaľovalo a dalo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo a začalo vchádzať
na pravú krajnicu a vodička vozidla X. uvádzala, že dala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo cca
100 m pred odbočovaním. Takéto rozpory síce znalec nemôže odstrániť, avšak tieto majú priamy vplyv
na vyhodnotenie príčiny predmetnej dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov je tak potrebné príčinu

dopravnej nehody vyhodnotiť alternatívne pre opis nehodového deja podľa oboch vodičov, ktorí boli
účastníkmi predmetnej dopravnej nehody. Obaja znalci správne vyhodnotili príčinu dopravnej nehody
za predpokladu, že priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom nehodového deja podľa vodiča
vozidla A., avšak znalci sa nezaoberali vyhodnotením príčiny dopravnej nehody pre priebeh podľa
vodičky vozidla X.. V prípade ak by priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom vodičky vozidla

X. (dala ukazovateľ o zmene smeru jazdy vľavo včas) tak technickou príčinou predmetnej dopravnej
nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vozidla X. (vodička nesprávne vyhodnotila situáciu za
svojím vozidlom v dôsledku čoho odbočovala spôsobom, kedy z technického hľadiska ohrozila vodiča
vozidla A. čím vytvorila kolíznu situáciu) ako aj nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla A. (vodič
začal vykonávať predchádzanie napriek tomu, že vozidlo X. malo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo,

čím si vodič znemožnil zabrániť dopravnej nehode). Pri takomto priebehu nehodového deja mal každý
z účastník dopravnej nehody technickú možnosť nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého
účastníka dopravnej nehody. Rozhodnutím o prerušení konania o priestupku zo dňa 24.11.2016 OR PZ
Levice prerušil priestupkové konanie do vypracovania predloženia znaleckého dokazovania účastníkom
konania - žalovanej. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016. Zo zápisnice z

ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 09.11.2016, ako aj 24.11.2016 okrem iného vyplýva, že
žalovaná bola vypočutá, pričom pri svojom výsluchu uviedla, že sa necíti byť vinná z dopravnej nehody,
pretože ak by vodič A. išiel predpísanou rýchlosťou od začiatku obce tak by k nehode nedošlo. Preto
takúto dopravnú nehodu spôsobila nepozornosť vodiča A.. Tiež bol ako svedok vypočutý B. R., ktorý
uviedol, že videl celý priebeh dopravnej nehody, lebo stál pred bránou domu. K vykloneniu A. z pravého

jazdného pruhu do ľavého prišlo 10 - 12 metrov za vozidlom X., ktoré v tej chvíli už začínalo stáčať
predné kolesá smerom do ľava a v očiach laika začali obaja vodiči robiť svoje úkony takmer naraz.
Vodič A. sa mimo cesty do jarku dostal z toho dôvodu, že pri jeho obiehaní v poslednej chvíli sa ložná
plocha prudko naklonila do ľava čím vodič vozidla A. neudržal riadenie na ľavej krajnici a samotný náklon
jeho vozidla ho stiahol zo šikma do jarku s nárazom do oplotenia domu a týmto manévrom narazil do

vodičky vozidla X., ktorá podľa neho nemala vôbec šancu zareagovať na tento jeho núdzový manéver.
Nie je tiež pravda vodiča A., že vodičku auta X. predbiehal 50 m v ľavom jazdnom pruhu, pretože
oproti išiel autobus. Tiež je nezmyselné tvrdenie vodiča auta A., že vodička auta X. najskôr odbáčala
do prava a potom následne do ľava. Svedok B. L. uviedol, že s A. vozidlo žalovanej predchádzal a na
základe toho, že videl ako vozidlo X. pribrzďuje tak sa toto vozidlo snažil obísť vľavo pri brzdení ho

stočilo doľava a došlo k nárazu. Tiež uviedol, že vchádzal do obce rýchlosťou cca 57 - 60 km/h, pričom
on začal brzdiť, lebo mu vozidlo X. vošlo do ľavého jazdného pruhu pri odbáčaní do domu. Vozidlo
X. bolo od začiatku brzdenia s vozidlom A. asi tak cca 10-15 metrov s tým, že zodpovedal na ďalšie
otázky. Ing. Ján Jenčo pri svojom výsluchu uviedol, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku. Vzápisnici zo dňa 18.05.2017 znalec Ing. J. Veverka uviedol, že zodpovedal na otázky zástupcu žalovanej
v súvislosti s dopravnou nehodou a jeho znaleckým posudkom, ktorý vypracoval. Zo záznamu o podaní
vysvetlenia zo dňa 17.01.2017 bolo zistené, že Ing. Ján Jenčo podal vysvetlenie k odbornému vyjadreniu

č. 93/2016, ktoré vypracoval znalec Ing. Morávek. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 02.03.2017
B. R. vyplýva, že tá bola spolujazdkyňou žalovanej pri dopravnej nehode s tým, že obe utrpeli poranenia.
Uznesením zo dňa 29.03.2019 OR PZ Levice rozhodlo o zastavení trestného stíhania voči žalovanej a to
z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním žalovanej podľa § 211 Trestného poriadku.
Následne uznesením Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 27.08.2019 bola zamietnutá sťažnosť B. R.

proti uzneseniu OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019.

7. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca a žalovaná platným spôsobom uzavreli dňa
21.07.2016 poistnú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, a to X. X. EČV: V a podľa názoru súdu má tento právny vzťah
spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca uzatváral

takúto zmluvu ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva a
žalovanáuzatváralatakútozmluvuakofyzickáosoba-nepodnikateľ.Zanespornútiežmožnopovažovať
skutočnosť, že žalovaná ako poistník - majiteľ motorového vozidla a zároveň ako vodič motorového
vozidla, bola účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19.08.2016 v obci G. N., kde došlo k
stretu prevádzok s nákladným motorovým vozidlom A., EČV: Y pričom pri tejto dopravnej nehode došlo

k poškodeniu zdravia B. R. v dôsledku čoho jej žalobca vyplatil celkovú sumu vo výške 2.753,- eur, a
to dňa 12.01.2018. Táto suma pozostávala jednak z bolestného vo výške 442,- eur, ako aj zo sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- eur. Žalobca si nárok na vznik náhrady za poistné plnenie
uplatňoval z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením poistného s poukazom na ustanovenie
§ 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z.

8. S takouto argumentáciou žalobcu sa súd prvej nestotožnil, pričom poukázal na právny názor
odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení (bod 25 odôvodnenia) uviedol, že nebolo preukázané
omeškanie žalovanej s plnením platby poistného. Prvoinštančný súd preto opätovne poukazuje na
skutočnosť, že z uzavretej zmluvy a z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že poistným
obdobím bol 1 rok s tým, že poistné sa malo platiť štvrťročnou splátkou vo výške 26,14 Eur. Poistné

za poistné obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016 bolo zaplatené dňa 19.08.2016 (v čase spôsobenia
dopravnej nehody). Poistné bolo v poistnej zmluve dojednané ako ročné poistné a nie ako štvrťročné
poistné, a preto dohodnuté splátky ročného poistenia predstavujú len spôsob jeho platenia. V tomto
prípade bolo potrebné aplikovať osobitný právny predpis, t. j. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ktorý má pre splatnosť poistného samostatné
ustanovenie, konkrétne ustanovenie § 8 ods. 2, v zmysle ktorého: „Poistným obdobím je spravidla
jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia
a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“ Pokiaľ teda žalovaná v čase, keď došlo k
poistnej udalosti, a to dňa 19.08.2016 bola v omeškaní so zaplatením splátky ročného poistného, ktorá

mala byť splatná podľa tvrdení žalobcu 21.07.2016, a túto splátku zaplatila až 19.08.2016, tak nebola
v omeškaní so zaplatením dohodnutého ročného poistného, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe,
pretože poistné v tomto prípade predstavuje výšku zodpovedajúcu dojednanému ročnému poisteniu,
pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že nezaplatením niektorej zo splátok poistného
v lehote jeho splatnosti sa stane splatné celé ročné poistné, v dôsledku čoho by bolo možné až potom

vyvodzovať omeškanie žalovanej, ako poistníka s platením poistného, a to s poukazom na ustanovenie
§ 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. Tiež je potrebné uviesť, že poistným obdobím bol
dojednaný technický (poistný) rok, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý od 21.07.2016, a preto podľa
názoru súdu poistné obdobie trvalo až do 21.07.2017. Do tohto dňa tak žalovaná mohla zaplatiť dlžné
poistné, a preto z uvedených dôvodov tak v deň, kedy došlo ku škodovej udalosti nebola žalovaná

v omeškaní so splácaním poistného, pretože tá by mohla byť v omeškaní len so zaplatením splátky
ročného poistného. Pojem poistné je tak potrebné vykladať ako poistné vo výške dojednaného ročného
poistného (§ 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.) s tým, že splátky poistného predstavujú len spôsob
jeho platenia. Z predložených listinných dôkazov tak nevyplýva, že by žalovaná bola v omeškaní so
zaplatením poistného ku dňu poistnej udalosti, a preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že aj z

tohto dôvodu mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/73/2002 zo dňa 22.10.2002 tak aj z takého rozhodnutia vyplýva,
že poistený, ktorý v čase poistnej udalosti mal zaplatené poistné nie je v omeškaní hoci poistné zaplatil
po lehote jeho splatnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa výpisu z inkasného účtu (čl. 33), ktorýpredložil žalobca vyplýva, že žalovaná zaplatila poistné dňa 19.08.2016 teda v deň poistnej udalosti.
Žalobca však nepreukázal a ani nenavrhol žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná uhradila poistné až po
dopravnej nehode, pričom táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu. Okrem toho súd poukazuje aj na

skutočnosť, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/54/2017 si žalobca
uplatňoval voči žalovanej regresný nárok z titulu rovnakej poistnej zmluvy ako aj poistnej udalosti, ale
len z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. a nie aj z dôvodu podľa § 12 ods.
1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. omeškanie z platením poistného v čase poistnej udalosti. Žalobca
tak nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by bola žalovaná v omeškaní

so zaplatením poistného.
9. Súd následne preskúmal nárok žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení
s § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to z dôvodu, že žalovaná neoznámila žalobcovi do 15 dní
vznik škodovej udalosti, pričom v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu skúmal aj zodpovednosť
žalovanej na škodovej udalosti ako základný predpoklad možného regresného nároku žalobcu, pričom
takéto zavinenie preukazuje žalobca. Zo znaleckých posudkov resp. odborného vyjadrenia, ktoré

sú obsiahnuté v pripojenom trestnom spise resp. priestupkovom spise však nemožno jednoznačne
konštatovať zavinenie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti. Súd predovšetkým poukazuje na znalecký
posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že z technického
hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla A. mal technickú možnosť dopravnej nehode
zabrániť správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička - žalovaná

začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla X. odbočenie vľavo
vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom
vodič A. nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak
vodička vozidla X. začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním
tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla A. bola

nesprávna z hľadiska jeho včasnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla X.
vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom X.
a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča vozidla
A. sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Okrem toho z odborného stanoviska č.
179/2017 Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že aj keď znalci Ing. Jenčo a Ing.

Veverka vyhodnotili ako príčinu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy žalovanej tak nezohľadnili
rozdielne opisy nehodové deja, nakoľko podľa tvrdení žalovanej dala ukazovateľ zmeny smeru jazdy
vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Zároveň podľa priebehu nehodového deja podľa tvrdení žalovanej
mal každý z účastníkov dopravnej nehody technickú možnosť nehode zabrániť a to nezávisle na
konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Z tohto dôvodu tak nie je možné jednoznačne dospieť

k záveru, že žalovaná zavinila škodovú udalosť, pretože jej vina nebola preukázaná ani v trestnom
resp. v priestupkovom konaní a nemožno ju vydedukovať ani z listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v pripojenom trestnom resp. priestupkovom spise. Okrem toho samotná žalovaná tak v trestnom
konaní (resp. priestupkovom konaní) ako aj počas výsluchu v súdnom konaní jednoznačne uviedla,
že pri odbočovaní dávala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo a nie vpravo ako to tvrdí vodič L.,

pričom túto skutočnosť potvrdila aj spolujazdkyňa - svedkyňa B. R.. Aj keď ide o matku žalovanej tak jej
svedecká výpoveď bola od počiatku konzistentná, pričom podľa názoru súdu ju potvrdzuje aj skutočnosť,
že žalovaná odbočovala k rodinnému domu, v ktorom býva a teda poznala miestne pomery, a preto
je nelogické, aby dávala ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava - na opačnú stranu ako má rodinný
dom. Preto súd vyhodnotil aj výpoveď svedkyne B. R. ako dôveryhodnú napriek príbuzenskému pomeru

k žalovanej. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, žalovaná, jej zástupca ako aj svedkyňa B. R. tvrdili,
že boli na pobočke žalobcu oznámiť škodovú udalosť v zákonnej lehote, ale pracovníčka žalobcu im
povedala, že majú ísť oznámiť takúto škodovú udalosť to Komunálnej poisťovne, pretože tam bolo
poistené motorové vozidlo vodiča L.. Takéto tvrdenie podľa názoru môže byť pravdivé, pretože ako
vyplývazlistinnéhodôkazu(čl.249)označenéhoako„uplatnenienárokunanáhraduškody“takžalovaná

dňa 30.08.2016 si uplatnila v Komunálnej poisťovni a. s. nárok na náhradu škody z titulu predmetnej
poistnej udalosti, pričom takejto poisťovni bola listina doručená dňa 31.08.2016. Škodová udalosť tak
bola nahlásená v lehote 15 dní. Súd si takéto tvrdenie žalovanej o tom, že konala pri ohlasovaní poistnej
udalosti podľa pokynu zamestnankyne žalobcu nemohol overiť iným dôkazom, pretože žalobca napriek
tomu, že bol vyzvaný výzvou zo dňa 30.08.2021, aby oznámil zamestnankyňu podľa opisu žalovanej,

ktorá pracovala dňa 22.08.2016 na jeho pobočke v Leviciach, kde žalovaná mala nahlásiť škodovú
udalosť (čl. 259) tak na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah,
pričom žalovaná riadnym spôsobom označila skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a žalobca napriek
výzve neoznámil takéto skutočnosti, tak súd považoval tvrdenie žalovanej o tom, že oznámila takútoškodovú udalosť na základe pokynu pracovníčky žalobcu do inej poisťovne za pravdivé a preukázané.
Preto nemohla žalovaná porušiť svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z., pretože konala na pokyn žalobcu a ide tak o dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že
od počiatku škodovej udalosti nebolo jednoznačne preukázané, kto zavinil dopravnú nehodu, pretože
obaja vodiči tvrdili, že dopravnú nehodu zavinil ten druhý. Súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom
rozsahu, pretože neboli splnené zákonné podmienky pri priznanie takéhoto nároku.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že nevykonal dôkaz, ktorý navrhovala žalovaná (výsluch znalca

Ústavu súdneho inžinierstva), pretože ho považuje za nadbytočný, nakoľko by neozrejmil skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie súdu, pričom s prihliadnutím na odstup času od jeho vypracovania by znalec
s najväčšou pravdepodobnosťou zotrval na svojich záveroch uvedených v posudku. Súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že aj keď v rozsudku sp. zn. 11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 dospel iný sudca
tunajšieho súdu k záveru, že boli splnené podmienky pre priznanie regresu podľa § 12 ods. 1 písm. g/
zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť oznámiť vznik škodovej

udalosti žalobcovi v zákonnej lehote, tak súd v tomto konaní s obdobným nárokom dospel k inému
skutkovému ako aj právnemu záveru a to po vykonanom dokazovaní a s prihliadnutím na právny názor
odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné uviesť, že legitímne očakávanie ako kategória právnej istoty,
ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého

výsledku sa spoliehali (napr. nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06) nemôže účastník vyvodzovať z
každého rozhodnutia súdu, ale iba z takého, ktoré možno charakterizovať ako konštantnú alebo zásadnú
judikatúru. V danej veci tak neprávoplatne rozhodnuté konanie vedené pod sp. zn. 11C/54/2017 nespĺňa
takéto kritérium konštantnej resp. zásadnej judikatúry, a preto súd nebol viazaný takýmto rozhodnutím.
11. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 49, § 52 a v spojení s § 53 CSP neprihliadol na námietku

zaujatosti, ktorú vzniesol zástupca žalovanej na pojednávaní zo dňa 16.08.2021, pretože táto námietka
neobsahovala všetky zákonné náležitosti, týkala sa okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe súdu
resp. jeho rozhodovacej činnosti a následne zástupca žalovanej na nej netrval.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 3 CSP, pretože
žalovaná bola úspešná tak v prvoinštančnom konaní ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a

preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc vyhovieť odvolaniu.
Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru
keď konštatoval, že zo znaleckých posudkov, respektíve odborného vyjadrenia, ktoré sú obsiahnuté v

pripojenom trestnom spise, respektíve v priestupkovom spise však nemožno jednoznačne konštatovať
zavinenie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti. Pokiaľ išlo o zavinenie dopravnej nehody, tak v
znaleckom posudku číslo 31/2019, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva jednoznačne vyplýva
záver, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika
jazdy vodičky vozidla X. počas odbočovania vľavo na miesto ležiace mimo cesty. Súd prvej inštancie

považoval za preukázané, že žalovaná vznik škodovej udalosti poisťovateľovi do 15 dní neoznámila.
Napriek tomu súd konštatoval, že môže byť pravdivé tvrdenie, že žalovaná si uplatnila v komunálnej
poisťovni nárok na náhradu škody. Žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením
poistnéhoavkonaníneuniesladôkaznébremenoohľadnezaplateniapoistnéhopredvznikomdopravnej
nehody. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre spisová značka 8Co/92/2020 zo dňa 11.11.2021,

v ktorom bol uplatnený regresný nárok z tej istej poistnej udalosti a v ktorom konaní uznal žalovanú ako
vinníka dopravnej nehody s povinnosťou nahlásiť poistnú udalosť svojmu poisťovateľovi.

14. Žalovaná sa vyjadrila písomne k odvolaniu žalobcu s tým, že v tej istej škodovej udalosti žalobca
voči nej uplatňoval iný regres. Už vtedy mu uviedla rovnaké skutočnosti ako uvádza v tomto konaní a

on tieto skutočnosti akceptoval a regres číslo XXXXXXXXXX zrušil. Rozsudok považuje žalovaná za
zákonný a spravodlivý.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalobcu proti napadnutému
rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k tomuzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj odôvodnením správny, preto ho postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd poukazuje na právne a skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje, preto ich všetky nebude opakovať.
19. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil,
odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý vychádzal zo
záveru úspechu žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie opätovne rozhodoval vo

veci uplatneného procesného nároku žalobcu, pričom prvoinštančný súd v zmysle záväzných právnych
názorov odvolacieho súdu v skoršom zrušujúcom uznesení aj rozhodol.
20. Vzhľadom na existenciu správneho záveru o nepreukázaní rozhodujúcej skutočnosti v otázke
zavinenia a zodpovednosti žalovanej, nemožno odvodene hovoriť o ďalších otázkach v súvislosti s
rozsahom regresu, ktorý bol uplatnený žalobcom. Odvolací súd len pre úplnosť a v krátkosti konštatuje,

že zmluvný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol platne založený s tým, že bolo dohodnuté
ročné poistenie s dohodnutými štvrťročnými splátkami. Napriek skutočnosti, že v konaní po zrušení
skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie bolo reflektované k otázke „hodnoty“ regresu zo strany
odvolaciehosúdu(otázkouboloprečopráve30%zosumyplnenia),vďalšomkonanížalobcarelevantne
k tejto otázke odpoveď neponúkol.

21. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že predpokladom úspechu žalobcu v tomto konaní bolo
aj to, že preukáže zavinenie žalovanej pri dopravnej nehode vo vzťahu ku škode. Nepostačovalo
konštatovanie, že za ňu žalobca plnil z poistenia. Ak by regresný nárok na plnenie poisťovne, ktoré bolo
plnené poškodenej osobe zakladala sama skutočnosť plnenia voči osobe poškodenej, potom by osoba,
za ktorú bolo plnené poisťovňou bola bez ďalšieho zodpovednou osobou, čo prípustné nie je. Zavinenie

žalovanej preukazuje žalobca.
22. Odvolací súd prednostne poukazuje na argument žalobcu o inom konaní (OS Levice sp. zn.
11C/54/2017), v ktorom mala byť zistená zodpovednosť žalovanej za dopravnú nehodu. Odvolací súd
konštatuje, že nie je odôvodnením a skutkovými zisteniami súdu v inom konaní viazaný (nevylučujúc tým
preferenciu zachovania právnej istoty v podmienkach právneho štátu), pričom z hľadiska presvedčivosti

odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tomto konaní sa odvolací súd priklonil a
považuje závery súdu prvej inštancie v tomto konaní za správne a spravodlivé.
23. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii zavinenia žalovanej na dopravnej nehode,
pretože znalecké závery vrátane odborného vyjadrenia znaleckého ústavu zo dňa 11.09.2017, v rámci
voľného hodnotenia dôkazov a existencie konzistentného postoja žalovanej k otázke viny na dopravnej

nehode nasvedčujú záveru, že žalobcovi sa nad všetku pochybnosť nepodarilo preukázať zavinenie
žalovanej. Ide o základný predpoklad existencie povinnosti žalobcu plniť za žalovanú v prípade jej
zodpovednosti. Ak taká zodpovednosť neexistovala, neexistovala ani povinnosť žalobcu plniť na základe
poistnej zmluvy za žalovanú. Preto tiež nemohlo vzniknúť regresné právo žalobcu voči žalovanej.
24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
25. Odvolací súd poukazuje na to, že zo záverov odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva
nevyplýva jednoznačná zodpovednosť žalovanej ani pokiaľ ide o prípadný rozsah zodpovednosti.

Odhliadnuc od zaoberania sa povinnosťami účastníkov premávky, keď v prípade signalizácie
odbočovaniavľavonemôžezanímidúcevozidlopredchádzaťtakétovozidlo(vodičnesmiepredchádzať,
ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a nemožno ho
predísť vpravo podľa § 15 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.), závery odborného stanoviska správnepoukazovali na existenciu dvoch tvrdených skutkových dejov, pričom jeden skutkový dej tvrdený
vodičom A. by predpokladal zodpovednosť žalovanej a druhý skutkový dej by nasvedčoval absencii
zavinenia žalovanej. K skutkovému deju, ktorý zakladal zodpovednosť žalovanej jednoznačne unesenie

dôkazného bremena realizované žalobcom nebolo. Nemožno v prípade pochybností konštatovať
jednoznačné zavinenie žalovanej. V tomto konaní sa dokazovala (žalobca musel dokázať bez
pochybností) žalovanej vina na dopravnej nehode (ako predpokladu vzniku nároku na regres) a nie jej
nevina (žalovaná nemala povinnosť preukazovať svoju nevinu).
26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne

odôvodnený potvrdil.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP s tým, že v odvolacom konaní žalobca nebol s odvolaním úspešný, preto priznal žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).