Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118218024
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1118218024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: C. K., R.. XX.XX.XXXX, I. N. J.A. A. X/E,
N., o zaplatenie 20.015,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 25. mája 2022, č.k. 17Csp/21/2020-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

15.886,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia, vo
zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
58,74 % od žalovanej. Konštatoval, že žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti
poskytovania úverov a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 18.02.2016 v písomnej
forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zmluvu"), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ
zaviazal, že na žiadosť žalovanej poskytne žalovanej peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur a
žalovaná ako dlžník sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom a

poplatkami podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Zo zmluvy vyplývalo, že išlo o spotrebný úver bez
dokladovania účelu poskytnutý bezhotovostným spôsobom; úroková sadzba predstavovala výšku 6,59
% ročne; úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5,05 % ročne; výška mesačnej splátky predstavovala
sumu 308,49 eura; počet splátok bol dohodnutý na 108; splatnosť splátok bola dohodnutá na 15. deň
príslušného mesiaca; splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.03.2016 a poslednej na 15.02.2015;
hodnota RPMN predstavovala 6,79 %; hodnota priemernej RPMN predstavovala 10,78 %; celkom
zaplatená suma žalovanou predstavovala 33.316,92 eura; žalovaná poskytla súhlas na spracovanie

osobných údajov za účelom overenia príjmu u zamestnávateľa, prístupu žalobcu do bankového
registra, nebankového registra, sociálnej poisťovne a overenia údajov u tretích osôb. Zo štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplývalo, že podmienkou pre uzatvorenie predmetnej
zmluvy nebolo uzatvorenie poistenej zmluvy alebo ďalšej doplnkovej zmluvy, pričom žalovaná v deň
uzatvorenia zmluvy pristúpila k poisteniu splácať predmetný úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a
pracovnej neschopnosti. Žalobca za účelom overenia schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver
nahliadol do príslušných registrov. Z prehľadu splácania vyplývalo, že žalovaná z titulu uzatvorenej

zmluvy žalobcovi celkovo uhradila sumu 9.113,91 eura, z čoho žalobca sumu 3.504,63 eura pripísal
na úroky, sumu 624,38 eura na poistné a sumu 4.984,90 eura na istinu. Z prehľadu splácania taktiež
vyplývalo, že so splátkou splatnou v mesiaci 05/18 sa žalovaná dostala do omeškania a rovnako
tiež s nasledujúcou splátkou, z ktorej uhradila len sumu 160,03 eura. Následkom toho bola žalovanábola dňa 17.07.2018 žalobcom vyzvaná na úhradu dlžných splátok v celkovej sume 523,17 eura, a
to najneskôr do 22.07.2018 pod následkom zosplatnenia istiny, pričom k zosplatneniu istiny žalobca
pristúpil dňa 19.09.2018, keďže žalovaná na predchádzajúcu výzvu nereagovala. Na takto zistený

skutkovýstavaplikovalpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaupravujúcespotrebiteľskézmluvy
(§ 52 a nasl.), vznik záväzkov (§ 489 a nasl.), splnenie dlhu (§ 559), omeškanie dlžníka (§ 517 a
nasl. vrátane nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých mal súd za to medzi žalobcom a
žalovanou došlo dňa 28.02.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku,

keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka
(určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze
v prospech žalovanej a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky a
inú odplatu). Hoci zmluva o úvere predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
absolútny obchodno-záväzkový vzťah, vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter (žalobca vystupoval
pri uzatváraní a plnení zmluvy podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako dodávateľa a žalovaná

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľa) sa na úpravu tohto záväzkového vzťahu
použili podľa § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka prednostne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka (napr. vznik a zánik záväzkov,
omeškanie dlžníka a pod.). Okrem toho sa na predmetnú zmluvu aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010
Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia. Uviedol, že zmluva

uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitostí, osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto
zákona, správne určenú RPMN, ktorá nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú
podľa osobitných predpisov, ako aj všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutého
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver s
tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a
prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti
uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v

neprospech spotrebiteľa, RPMN prekračujúcej najvyššiu prípustnú výšku odplaty, neuvedenie všetkých
plnení vyplývajúcich z poskytnutého úveru alebo s ním súvisiacich alebo hrubé porušenie povinnosti
veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č.

129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať
za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať
len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady
vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu, a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Od výšky celkových nákladov sa
následne odvíja výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN"). Údaj o výške RPMN
je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru, a preto jej nesprávne uvedenie v zmluve je
podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. postihnuté následkom straty práva veriteľa na úroky
a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z

pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie v rámci jedného roka a v tomto smere má
dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov. Pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v
neprospech spotrebiteľa, keďže pri celkom zaplatenej sume 33.316,92 eura žalovanou (t.j. pri celkových
nákladoch spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.) zaplatenej celkovo 108. splátkami
k 15. dňu v mesiaci, mala RPMN správne predstavovať hodnotu 6,89 %, a nie ako bolo uvedené v

predmetnej zmluve hodnotu 6,76 %. Na základe toho konštatoval, že v zmluve bola nesprávne uvedená
ročná percentuálna miera nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže v zmluve uvedená RPMN
bola nižšia než skutočná RPPM, a preto bolo treba zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010
Z.z. považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí
podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. uviesť všetky plnenia vyplývajúce, prípadne súvisiace

s poskytnutým úverom, čo znamená, že v takejto zmluve musí veriteľ uviesť všetky plnenia, na ktoré
je spotrebiteľ povinný z dôvodu poskytnutého úveru alebo v súvislosti s ním. To znamená, že ak sa
spotrebiteľ zaviazal na plnenie úrokov alebo akýchkoľvek poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich
s poskytnutým úverom, musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod následkombezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade žalovaná ako
spotrebiteľ v deň podpisu zmluvy pristúpila aj k poisteniu schopnosti splácať poskytnutý úver, a teda
jedným z plnení, na ktoré sa v súvislosti s poskytnutým úverom žalovaná zaviazala, bolo aj platenie

poistného. Niet pochýb, že ide o plnenie súvisiace s poskytnutým úverom, pretože bez existencie
poskytnutého úveru nemalo predmetné poistenie akýkoľvek právny a hospodársky účel. Na uvedený
záver nemalo vplyv ani to, že uzatvorenie takéhoto poistenia nebolo podmienkou pre uzatvorenie
samotnej zmluvy, teda že išlo o plnenie, na ktoré sa žalovaná zaviazala dobrovoľne. To, že uzatvorenie
zmluvy o úvere nebolo podmienené uzatvorením poistnej zmluvy, malo svoj význam len v tom, že

takéto plnenie sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. nezapočítavalo medzi celkové náklady
pre výpočet RPMN, to však neznamená, že údaj o tomto plnení nemusel byť ani len uvedený v zmluve.
Práve naopak, údaj o výške poistného ako plnenia žalovanej súvisiaceho s poskytnutým úverom musel
byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže takýto údaj zo zmluvy, a ani z pristúpenia k
poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver nevyplýval, bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový
aj pre dôvod uvedený v § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedeného sa žalobca

mohol úspešne domáhať len zvyšnej časti nesplatenej istiny úveru spolu s úrokom z omeškania z tejto
dlžnej istiny, avšak bez akýchkoľvek úrokov alebo iných poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich s
poskytnutým úverom. Keďže z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca poskytol žalovanej úver v
sume25.000,-euražalovanážalobcovicelkovouhradilaztitulutaktoposkytnutéhoúverusumu9.113,91
eura, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15.886,09 eura, t.j. sumy predstavujúcej rozdiel medzi

poskytnutým úverom žalobcom žalovanej a žalovanou sumou žalobcovi z titulu uzatvorenej zmluvy,
pričom v ostatnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa
§ 559 a § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžných
istiny vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poskytnutého úveru až do reálneho
zaplatenia tejto sumy žalovanou žalobcovi. V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania (t.j. aj časti

kapitalizovaného úroku z omeškania a úroku z omeškania z nezaplatených úrokov) žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol, keďže žaloba nebola dôvodná v časti požadovaných úrokov, a preto nebol dôvod
na priznanie úrokov z omeškania z takto uplatnených úrokov, čo platilo aj v prípade kapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 6,16 eura, do výpočtu ktorého žalobca zahrnul aj dlžné úroky. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to do výroku, ktorým
bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo aj v tejto časti jeho
žalobevyhovené,zdôvodov porušeniaprávanaspravodlivýsúdnyproces,žesúdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že výpočet RPMN je správny a v súlade so zákonom s
poukazomna§19ods.1zákonačíslo129/2010Z.z.,ktorývyjadrujeročnúpercentuálnumierunákladov.
Tento výpočet vychádza z daného vzorca, pričom zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z
úveru a prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum splátky
časovo posúva na neskorší pracovný deň. Nezohľadnenie týchto aspektov môže spôsobiť nesúlad

vo výpočte banky a v úverovej zmluve oproti iným výpočtom, pri ktorých nie je zrejmé, či zohľadňujú
uvedené aspekty. Z odôvodnenia súdu nie je vôbec zrejmé, akým výpočtom dospel súd k výške RPMN
6,89 % a v tejto časti jeho rozhodnutie je nepresvedčivé. Vydaním nepreskúmateľnostného rozhodnutia
bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Navrhoval vykonať dokazovanie vyjadrením
odborne spôsobilej osoby, respektíve znaleckým dokazovaním na súlad výšky RPMN v úverovej zmluve

so zákonom. Ďalej poukázal na sadzobník poplatkov a na bod 5 Pristúpenia k poisteniu schopnosti
splácať spotrebný úver, na článok 5 písm. e) Vyhlásenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to,
že výška poistného je vyjadrená jasne a zrozumiteľne, je uvedená v Sadzobníku poplatkov tvoriacom
súčasť zmluvy a oboznámenie sa s ním žalovaný potvrdil svojím podpisom. Boli tak uvedené všetky
plnenia vyplývajúce, prípadne súvisiace s poskytnutým úverom v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona

číslo 129/2010 Z.z., zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona, a preto sa úver nepokladá za
bezúročný a bez poplatkov.

3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.4. V predmetnej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia peňažných nárokov v súvislosti
s ich úverovým vzťahom založeným Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, ktorú uzavreli dňa
18.02.2016, rovnako ako Dodatok č. 1 k tejto zmluve a Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať

spotrebný úver č. XXXXXX. Charakter daného spotrebiteľského zmluvného vzťahu s aplikáciou ZoSÚ
nebol medzi stranami sporný. Ten na príslušný typ zmlúv kladie osobitné obsahové požiadavky (§ 9,
10) a s ich nesplnením spája určité dôsledky (§ 11) - napr. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvou
poskytnutého úveru. Príslušne tak súd prvej inštancie v prejednávanom spore poskytnutý úver medzi
stranami sporu posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový - osobitne z dvoch dôvodov podľa § 11 ods.

1 písm. d/ a § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ. V nadväznosti na to potom žalobcovi priznal len sumu
predstavujúcu rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a žalovanou celkovo uhradenou sumou z
tohto titulu, spolu so zákonným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Domáhajúc sa
nepriznanej časti peňažných nárokov spočívajúcich v úrokoch a poplatkoch, žalobca v odvolaní namietal
správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie a nesplnenie podmienok vo vzťahu k obom dôvodom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

5. Smernica (Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere o zrušení smernice Rady 87/102/EHS) v preambule stanovuje, že zmluva o úvere
by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol
spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31). Informácie

ozmluvnýchpodmienkachadôsledkochuzavretiazmluvymajúzásadnývýznamprespotrebiteľa,najmä
ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred
pripravil dodávateľ/veriteľ.

6. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ "sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa". Súd prvej inštancie s poukazom na príslušné údaje zmluvného
vzťahu (o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, počet splátok a deň ich mesačnej splatnosti)
uviedol, že na rozdiel od hodnoty RPMN v predmetnej zmluve 6,76 % (odvolací súd poznamenáva, že
obsahu spisového materiálu zodpovedá správne 6,79 %, čo však nemá vplyv na vykonané posúdenie)

mala RPMN správne predstavovať 6,89 %. V odvolaní s tým žalobca nesúhlasil a trval na tom, že v
zmluve bola RPMN uvedená správne a v súlade so zákonom. Poukázal na vzorec výpočtu RPMN s
uvedením konkrétnych vstupných údajov (číslo posledného čerpania; číslo čerpania; výška čerpania;
interval vyjadrený v zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho
čerpania; číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov; číslo splátky alebo platby poplatkov; interval

vyjadrený v zlomkoch a zmokoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo
platby poplatkov), pričom dal do pozornosti, že jeho výpočet RPMN zohľadňuje presný dátum čerpania
prostriedkov z úveru a prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa
dátum reálnej splátky časovo posúva na neskorší pracovný deň. Dodal, že nezohľadnenie uvedených
aspektov môže spôsobiť nesúlad vo výpočte, a teda údajom uvedeným v úverovej zmluve oproti iným

výpočtom (online RPMN kalkulačky a pod.), pri ktorých nie je zrejmé, či a ktoré aspekty zohľadňujú.
Odvolací súd sa stotožnil s výhradami žalobcu, že súd prvej inštancie presvedčivo nezdôvodnil uvedenú
vyššiu hodnotu RPMN 6,89 %, keď nešpecifikoval jej konkrétny výpočet či vôbec spôsob, akým k nej
dospel. Ani z obsahu spisu nevyplýva, že by uvedenú hodnotu o RPMN súd prvej inštancie získal
nejakým dopytom, napr. od Národnej banky Slovenska (NBS) či iného odborne spôsobilého subjektu,

pričom zo spisu nemožno zistiť ani iný zdroj tejto informácie (jeho súčasťou nie je žiaden prípis či
(úradný) zápis o výpočte RPMN či mechanizme jej výpočtu). Odvolací súd považuje za potrebné
predovšetkým poukázať na samotnú výšku rozdielu 0,1 % (0,13 % v prípade údaja v odôvodnení
napadnutého rozsudku) posudzovaných výpočtov RPMN, keď tak malý resp. nepatrný rozdiel mohla
spôsobiť (a zjavne aj spôsobila) už presnosť metodiky výpočtu, dôslednosť zohľadnenia časových

intervalov, zaokrúhľovanie, či iné technické detaily. Príslušne tak argumentoval aj žalobca v odvolaní,
pričom správnosť jeho výpočtu RPMN, metodiky jeho postupu či akýchkoľvek použitých údajov, nebola
vyvrátená, nijako namietaná či akýmkoľvek konkrétnym spôsobom spochybnená. Je zrejmé (a tiež
známe) že verejne dostupné kalkulačky na výpočet RPMN so zadaním čiastkových najpodstatnejších
údajov nezaručujú úplnú presnosť výpočtu RPMN vyžadujúcu (aj žalobcom poukazované) množstvo

premenných vstupných údajov a slúžia skôr na približný výpočet tejto hodnoty, ktorá vo všeobecnosti
spotrebiteľovi utvára obraz o výhodnosti úveru z pohľadu relatívnej nákladovosti na ročnom základe. V
tejto súvislosti možno dať tiež do pozornosti, že aj NBS na pri svojej online kalkulačne RPMN (v ktorej
možno vypočítať RPMN až pri úveroch na základe zmluvy uzatvorenej najskôr 01.01.2022) na svojejinternetovej stránke (https://rpmn.nbs.sk/) uvádza, že táto kalkulačka slúži na kontrolný prepočet RPMN,
ktorý má iba informatívny charakter, nie je právne záväzný a nemožno ho použiť na právne úkony.
Odhliadnuc od otázky účelnosti a hospodárnosti, je teda zrejmé, že v danej situácii by pre posúdenie

úplnej správnosti údaja o RPMN bolo nevyhnutné vykonať odborné/znalecké dokazovanie. Keďže súd
prvej inštancie neposkytol relevantný (absolútne žiaden) základ pre zdôvodnenie správnosti jeho údaja
o RPMN, nebolo možné dospieť k správnosti jeho záveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, že
údaj o RPMN v zmluve bol uvedený v neprospech spotrebiteľa. Bez ohľadu na jeho nepreskúmateľnosť
odvolací súd uvádza, že (dokonca) ani v prípade náležitého "zistenia" hodnoty RPMN vo výške 6,89

%, by podľa jeho názoru nebolo možné považovať tento jeho záver za správny. Vzhľadom na charakter
údaja o RPMN (s pomerne náročným spôsobom úplne presného výpočtu jeho výšky) a na poukazovanú
bagatelnosť rozdielu uvedenej a spotrebiteľovi predloženej hodnoty (6,79 %) by podľa odvolacieho súdu
za týchto okolností nedošlo k naplneniu vyžadovaných predpokladov § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ. Daný
rozdiel, ktorý by predstavoval len menej ako 1,5 % odchýlku (0,1 z hodnoty 6,89), by teda ani nemal
skutočný vplyv na posúdenie výhodnosti úveru, resp. nebol objektívne spôsobilý ovplyvniť rozhodovanie

žalovanej vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom. Podporne tiež možno dať do pozornosti, že
príslušná RPMN predmetného úveru je v oboch prípadoch nižšia ako hodnota priemernej RPMN vo
výške 10,78 %, ktorá bola popri preskúmavanej hodnote takisto v zmluve (ako aj zmluvnom dokumente
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) prehľadne a zrozumiteľne uvedená. Opačný
záver vedúci k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z tohto dôvodu (§ 11 ods. 1 písm. d/

ZoSÚ) by podľa odvolacieho súdu za daného stavu bol neúmerným formalizmom a bol v rozpore so
zásadou proporcionality sankcií vyplývajúcou z judikatúry Súdneho dvora EÚ (všeobecne napr. C-81/12,
Asociaţia Accept, 63; C-101/01, Lindqvist, 87,88; C-430/05, Ntionik a Pikoulas, 53). Opatrenia stanovené
vnútroštátnouprávnouúpravounemôžuísťnadrámectoho,čojeprimeranéa potrebnénauskutočnenie
legitímnych cieľov sledovaných danou právnou úpravou (C-418/11, Texdata Software GmbH, 51,52). Aj

v rozsudku vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti J.W. D., súdny dvor okrem konštatovania
všeobecného záveru, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to
najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu
proporcionality (bod 63), tiež uviedol, že podľa vnútroštátnej úpravy môže byť sankcionované zánikom
nároku veriteľa na úroky a poplatky porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte

smernice2008/48(bod69).Ajvnadväznostinatovosvojom4.výrokurozhodol,že:"Článok23smernice
2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku." Odvolací súd má teda za to, že aj v prípade preukázania uvedeného nepatrného rozdielu
v hodnote RPMN, by sankcia v podobe odopretia nároku na akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru
veriteľovi (žalobcovi) išla nad rámec toho čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov
sledovaných danou právnou úpravou.

7. V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa smernica č. 2008/48/
ES kladie dôraz na vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere,
aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami a vyžaduje preto od
dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným spôsobom dôkladne informovať spotrebiteľa a v
záujme úplnej transparentnosti mu poskytnúť informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať

obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti
zmluvnej podmienky by sa nemalo obmedzovať na jej čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť
zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho, či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe
ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho
hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré

s ňou súvisia.

8. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia musia byť
preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ
mohol zvážiť na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie a v záujme úplnej transparentnosti musia

byť poskytnuté informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutie založené na
dobrej informovanosti.9. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Cdo 114/2017 zo 6. marca 2019 v bode 26 okrem iného
konštatoval, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť
formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný

na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho
vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých

predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať
právnu ochranu (porovnaj nález Ústavného súdu SR I. ÚS 3512/11 z 11. novembra 2013).

10. Záver súdu prvej inštancie týkajúci sa druhého zisteného dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ považoval odvolací súd za vecne správny. V
zmysle tohto ustanovenia, účinného od 23.12.2015, je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov,

ak veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú
z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti náležite
poukázal na to, že žalovaná ako spotrebiteľ v deň podpisu zmluvy pristúpila aj k poisteniu schopnosti
splácať poskytnutý úver, a teda jedným z plnení, na ktoré sa v súvislosti s poskytnutým úverom žalovaná
zaviazala, bolo aj platenie poistného. Uviedol ďalej, že údaj o výške poistného ako plnenia žalovanej

súvisiaceho s poskytnutým úverom musel byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže však
takýto údaj zo zmluvy, a ani z pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver nevyplýval,
bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca v odvolaní osobitne nenamietal samotnú
potrebu uvedenia takého údaja v zmysle náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ, rovnako tak ani
súvisiacu povahu predmetného plnenia na základe pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať úver s

poskytnutým spotrebiteľským úverom. Ako dal správne do pozornosti aj súd prvej inštancie, uvedené
pristúpenie bolo jedným z dokumentov, ktoré boli žalovanej ako spotrebiteľke preložené pri uzatváraní
zmluvného vzťahu. Žalovaná v pozícií poisteného, popri žalobcovi ako poistníkovi a poisťovateľovi
(Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s.), tam pristúpila k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver podľa
Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver č. SBE2014 uzatvorenej

medzi poistníkom a poisťovateľom a Všeobecnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať
spotrebný úver - SBERBANK v rozsahu zvoleného súboru B - Basic Poistenie pre prípad smrti, trvalej
invalidity a pracovnej neschopnosti. Súhlasila s tým, aby poistník inkasoval poplatok za správu poistenia
podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov (bod 5.). Konkrétna výška (suma, % alebo jej akékoľvek
určenie) tohto poplatku či poistného plnenia však nebola v danom dokumente uvedená, ani v zmluve

o úvere, jej dodatku č. 1, dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako
ani ďalších žalobcom v konaní predložených dokumentoch (Obchodné podmienky pre poskytovanie
spotrebiteľských úverov a Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2015). Jej výšku žalobca
neuvádzal ani v žalobe, resp. jeho ďalšom vyjadrení v konaní. Žalobca až v odvolaní poukázal na
časť Sadzobníka poplatkov, bod F. Úvery, č. 2 Spotrebiteľské úvery, kde pri položke B Basic je uvedený

mesačný poplatok z výšky úveru 0,10 %.

11. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní samostatne napadol len záver súdu prvej inštancie o neuvedení
výšky poistného a na jeho vyvrátenie uplatnil dovtedy neprezentované tvrdenia a dôkazy, odvolací súd
v prvom rade uvádza, že išlo tzv. neprípustné novoty, na ktoré nebolo možné v rámci predmetného

odvolacieho posúdenia prihliadať. Odvolacia argumentácia v podobe nových prostriedkov procesného
útoku alebo obrany (novôt) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok (365 ods. 1
písm. g/ C.s.p. a § 366 C.s.p.). Dané novoty sa však netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, žalobca prostredníctvom nich netvrdil ani nepreukazoval, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a takisto nebolo

možné ani na základe obsahu spisu dôjsť k záveru, že ich žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť už
v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Osobitne dáva odvolací súd navyše do pozornosti, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na
ustanovenia zmluvy o úvere stanovujúce, že žalovaná svojím podpisom vyhlásila, že sa oboznámila

(okrem iného) aj so Sadzobníkom poplatkov (článok 5 bod 1. písm. e/), pre riadne začlenenie
(inkorporáciu) daných ustanovení resp. údajov sadzobníka by bolo v tomto smere potrebné (až) jeho
skutočné odovzdanie žalovanej pred uzatvorením zmluvy. Odkazuje tak na príslušnú časť odôvodnenia
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti J. D., ktorý v ods.34 uvádza, že "je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na
iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami

a povinnosťami." Uvedenú skutočnosť žalobca priamo netvrdil a v zmysle predmetného ustanovenia
úverovej zmluvy žalovaná ani nepotvrdzovala, že sadzobník prevzala (ako tomu je pri obchodných
podmienkach), ale len brala na vedomie, že jej je k dispozícií na obchodných miestach Sberbank a jej
internetovej stránke, čo nemožno považovať za dostatočné.

13. Aj napriek vyššie uvedenému, odvolací súd nad rámec potrebného dopĺňa, že predmetné
vymedzenie nesporne súvisiaceho plnenia z poistenia (berúc do úvahy aj údaje v predloženej časti
sadzobníka) bolo aj tak nepostačujúce a nespĺňalo podmienky určitosti a transparentnosti, keď žalovanej
spotrebiteľke (ani) na základe uvedeného odkazu na Sadzobník poplatkov neboli riadne poskytnuté
údaje o predmete a rozsahu jej záväzku. Z poskytnutých informácií nie je s určitosťou možné určiť,
či "poplatok za správu poistenia" (uvedený v bode 5. Pristúpenia) je totožný so samotným poistným

plnením daného poistenia, resp. tak aj s "poplatkom" v predloženej časti sadzobníka. Možno poukázať
na to, že zmätočne tak aj žalobca (na rozdiel od zmluve určeného poplatku za správu poistenia)
uvádzal v žalobe (ako súčasť svojej pohľadávky z úveru ku dňu predčasného zosplatnenia) "poplatok
za poistenie" (celkovo vyčíslený na 75,62 eur) a v odvolaní zas uvádzal tvrdenia o jasne a zrozumiteľne
vyjadrenej výške "poistného". Z Pristúpenia či samotného určenia výšky poplatku v sadzobníku "0,10

% v výšky úveru" rovnako nie je zrejmé, či je poplatok fixný po celú dobu tvrdenia úverového vzťahu a
vychádza z výšky poskytnutého úveru, alebo sa postupne modifikuje a vychádza zo zostatku nesplatenej
časti úveru. Žalovaná tak pri uzatváraní zmluvy o pristúpení k poisteniu schopnosti splácať úver, na
základe ktorej žalobca uplatňoval voči nej plnenie súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom,
nemala k dispozícií jasnú a zrozumiteľnú informáciu o konkrétnych podmienkach tohto plnenia, ktorá

by jej umožňovala posúdiť skutočný rozsah jej záväzku a bol by v súlade s požiadavkami smernice
2008/48/ES.

14. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatňované
odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť

správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu
§ 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu jej však žiadne trovy nevznikli,
je preto v súlade s Čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7 Cdo 4/2018 z 28. februára 2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a

rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolaciehosúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).