Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202770
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0020202770.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: INVESTEX GROUPS, a.s., Mostová 2, 811 02
Bratislava, IČO: 46 515 950, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o., Dunajská
58, 811 08 Bratislava, IČO: 31 610 439, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Sama Chalupku 20F,
071 01 Michalovce, IČO: 46 767 631, o zaplatenie 7.152,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. novembra 2020, č.k.: 25Cb/38/2020 - 94, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. novembra 2020, č.k.: 25Cb/38/2020 - 94
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 7.152,- eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.260,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia,

zo sumy 1.224,- eur od 22.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.224,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo
sumy 960,- eur od 11.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.260,- eur od 29.5.2020 do zaplatenia, zo sumy
1.224,- eur od 15.6.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
40,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky 7.152,-
eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.260,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo sumy
1.224,- eur od 22.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.224,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 960,-
eur od 11.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.260,- eur od 29.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.224,- eur
od 15.6.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur,
titulom neuhradenia ceny vykonanej prepravy, na základe uzavretých zmlúv o preprave tovaru, ktorú

cenu žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 20540038 zo dňa 10.2.2020 na sumu 1.260,- eur, č.
20540013 zo dňa 22.1.2020 na sumu 1.224,- eur, č. 20540039 zo dňa 10.2.2020 na sumu 1.224,- eur,
č. 20540062 zo dňa 12.3.2020 na sumu 960,- eur, č. 20540049 zo dňa 28.2.2020 na sumu 1.260,00
Eur a č. 20540069 zo dňa 16.3.2020 na sumu 1.224,- eur, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že pohľadávky uplatnené žalobcom zanikli započítaním

pohľadávok,ktorémalžalovanývočižalobcovi,titulomzaplateniazmluvnýchpokútatovrozsahu6.000,-
eur. Potvrdil, že žalobca vykonal prepravy, tak ako to bolo dohodnuté v objednávkach. V objednávkach
žalovaného bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky (v ďalšom len VOP) a zároveň uvedené, že
dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné podmienky zverejnené na internetovej stránke žalovaného.
Podľa článku III., bod 8 VOP je prepravca povinný všetky činnosti podľa zmluvy o preprave vykonať sám.
V prípade porušenia tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur za

každé jej porušenie. V súlade s týmto článkom vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu faktúrou č.
201384 na sumu 1.000,- eur, č. 201385 na sumu 1.000,- eur, č. 201386 na sumu 1.000,- eur, č. 201387na sumu 1.000,- eur, č. 201388 na sumu 1000,- eur, č. 201389 na sumu 1000,- eur. Žalovaný predložil
jednostrannýzápočetvzájomnýchpohľadávokadresovanýžalobcovi,vktoromuviedol,ževočižalobcovi
má pohľadávku vo výške 6.000,- eur, titulom faktúry č. 201384, č. 201385, č. 201386, č. 201387, č.

201388, č. 201389 a dlh voči žalobcovi 7.152,- eur, ktorý je predmetom sporu.

4. Žalobca v priebehu konania poukázal, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo nebolo v posudzovanom spore
naplnené.

5. Žalovaný v priebehu konania zotrval na tvrdení, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a to
v záväzných objednávkach, ktoré odkazovali na VOP. Všetky objednávky boli opatrené podpisom a
pečiatkou žalobcu.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 5.11.2020, ktoré vykonal v

neprítomnosti strán sporu. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 4.11.2020 o 18:30 hod ospravedlnil
svoju neúčasť na tomto pojednávaní a zároveň požiadal o jeho odročenie z dôvodu povinnej karantény
konateľky žalovaného, súvisiacej s ochorením COVID 19. Súd prvej inštancie žiadosti žalovaného
nevyhovel, pretože dôvod (jeho existencia) uvedený v žiadosti nebol súdu prvej inštancie ničím
preukázaný, preto súd prvej inštancie nemohol posúdiť či ide o dôležitý dôvod v zmysle § 183

C.s.p. Uvedené súd prvej inštancie oznámil žalovanému e-mailovou správou dňa 5.11.2020. Následne
žalovaný e-mailom zaslal súdu prvej inštancie certifikát zo dňa 1.11.2020 potvrdzujúci, že konateľka
žalovaného má pozitívny výsledok testu na COVID -19. Súd prvej inštancie napriek tomu žiadosti
žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel s poukazom na ustanovenie § 183 C.s.p., podľa
ktorého môže súd odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov, ak ich strana oznámi bezodkladne

po tom, čo sa o nich dozvedela alebo mohla dozvedieť. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z kópie
certifikátu predloženého žalovaným vyplýva, že konateľka žalovaného už dňa 1.11.2020 vedela o tom,
že je pozitívne testovaná a bude musieť byť v karanténe, teda mohla uvedené súdu prvej inštancie
oznámiť už dňa 2.11., dňa 3.11. resp. dňa 4.11. avšak konateľka žalovaného zaslala oznámenie súdu v
čase, keď sa s jeho obsahom mohol súd prvej inštancie oboznámiť až v deň pojednávania. Podľa súdu

prvej inštancie, tak nebola splnená podmienka oznámenia dôvodu odročenia pojednávania bezodkladne
po tom, čo sa strana o ňom dozvedela (konateľka žalovaného to mohla urobiť aj telefonicky s tým, že
doklad o existencii prekážky mohla zaslať dodatočne). Preto súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania nevyhovel. Súd prvej inštancie neuveril ani tvrdeniu konateľky žalovaného, že
až do dňa zaslania žiadosti o odročenie pojednávania sa nemohla dostať k počítaču a internetu, keďže

aj v čase zaslania žiadosti bola v karanténe, pričom so súdom už elektronicky komunikovala. Súd prvej
inštancie zároveň poukázal, že žalovaná spoločnosť vystupuje opakovane ako žalovaný vo viacerých
sporoch, pričom na nariadených pojednávaniach sa nezúčastňuje. S poukazom na doterajšie správanie
žalovaného bol súd prvej inštancie toho názoru, že žiadosť, ktorá nespĺňala podmienky na odročenie
pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 a 3 C.s.p., žalovaný podal len v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci

a v snahe oddialiť svoju povinnosť platiť.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal preukázané, že strany sporu
uzavreli zmluvy o preprave, kde miesto nakládky a vykládky je v dvoch rôznych štátoch.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 1, 4, 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov, ako vyhláška č.
11/1975 Zb. (ďalej len Dohovor CMR), podľa článku 3 ods. 1 a 2, článku 5 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa § 40 ods. 1, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, upravujúce neplatnosť právneho úkonu pri nedodržaní formy stanovenej zákonom a zmluvnú

pokutu, ďalej podľa § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 275 ods. 4, § 610, § 625 ods. 1 a 2, § 365 a §
369 Obchodného zákonníka, upravujúce prijatie návrhu zmluvy konkludentným spôsobom, prepravnú
zmluvu, omeškanie a nároky z toho plynúce.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný skutočnosti uvádzané žalobcom, čo sa týka vykonania

samotných prepráv a výšky ich fakturácie, žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok žalobcu čo do istiny je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel. Keďže sa
žalovaný dostal s plnením do omeškania, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania, tak ako to žiadal žalobca v žalobe.10. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty voči žalobcovi
za nedodržanie VOP nevznikol, keďže samotná zmluvná pokuta medzi účastníkmi nebola dohodnutá

platne, keďže chýba písomná forma. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou
(§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu 2
náležitostí a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle (právny úkon) konajúceho
orgánu zahŕňa všetky podstatné náležitosti zachytené v písomnom vyhotovení. Písomný prejav musí byť
zároveň podpísaný, až podpisom konajúcej osoby je písomný prejav platný. Z predložených objednávok

žalovaného je zrejmé, že žalobca tieto objednávky podpísal, avšak nepodpísal VOP žalovaného, ktoré
žalovaný do spisu predložil (ktoré obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade porušenia
povinností).Zuvedenéhodôvodunedošlokplatnejdohodeozmluvnejpokute,pretoajnárokžalovaného
z vyúčtovaných zmluvných pokút ním predloženými faktúrami je neopodstatnený (neexistuje).

11. Súd prvej inštancie k žalovaným predloženému výpisu z účtu, z ktorého vyplýva, že mal vykonať

úhradu 1.152,- eur dňa 25.6.2020 na účet žalobcu uviedol, že do dňa pojednávania súd prvej inštancie
nemal vedomosť či skutočne takáto úhrada bola žalovaným vykonaná a bola pripísaná na účet žalobcu.
Žalobca nezobral žalobu späť v časti tejto úhrady. Zároveň, keďže žalovaný tento dôkaz predložil súdu
prvej inštancie až v deň pojednávania, hoci ho mohol predložiť skôr (úhrada mala byť vykonaná dňa
25.6.2020) ak by konal starostlivo, súd prvej inštancie na tento dôkaz neprihliadal v súlade s § 153 C.s.p.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Zdôraznil, že v zmysle záväzných objednávok, došlo
medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní jednotlivých cestných prepráv. Zároveň v
každej objednávke bol odkaz: „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky

objednávateľa dostupné na: www.prometheussro.sk , v ktorých sú
ustanovenia o zmluvnej pokute. Všetky objednávky boli písomne potvrdené žalobcom aj žalovaným,
čím zmluvné strany prejavili vôľu aby sa tieto VOP stali súčasťou zmluvy a sú pre obe zmluvné strany
záväzné bez potreby ich samostatného uzatvárania. Obchodný zákonník pritom stanovuje, že obsah
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim

zmluvu známe alebo k návrhu na uzatvorenie zmluvy priložené. Žalobca písomne potvrdil, že sa s
VOP oboznámil. Keďže súčasťou VOP bolo aj ustanovenie o zmluvnej pokute žalobca potvrdil, že sa
oboznámil a bez výhrad akceptuje okrem iného aj článok III. odsek 8 VOP, upravujúci zmluvnú pokutu.
Žalovaný vyúčtoval žalobcovi v súlade s týmto článkom VOP zmluvnú pokutu spolu vo výške 6.000,-
eur, ktorú pohľadávku jednostranne započítal s faktúrami žalobcu v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

14. Žalovaný zároveň v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 5.11.2020 v jeho neprítomnosti a to aj napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a
doložil potvrdenie o pozitívnom teste na COVID 19. Pozitívny výsledok testu a povinná karanténa sú

dostatočne dôležité dôvody brániace možnosti zúčastniť sa pojednávania. Ďalej poukázal, že súd prvej
inštancie ešte nevykonal listinné dokazovanie, nepreskúmal skutkový stav, ale už vopred vyslovil záver,
že žalovaný má povinnosť platiť a jej nároky sú neoprávnené, ale naopak oprávnené sú nároky žalobcu.

15. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním

žalovaného mu bola doručená dňa 7.1.2021.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého

je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 5.11.2020 z dôvodu povinnej karantény konateľky žalovaného, súd prvej inštancie
pojednávanie neodročil a na uvedenom pojednávaní rozhodol vo veci samej.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žiadosť žalovaného zo dňa 4.11.2020 na odročenie
pojednávania nariadeného na deň 5.11.2020 neakceptoval, čo odôvodnil tým, že žiadosť na jeho
odročenie nebola podaná bezodkladne po tom, čo sa konateľka žalovaného dozvedela o svojom
výsledku pozitívneho testu na COVID 19 s poukazom na predložený certifikát zo dňa 1.11.2020. Súd

prvej inštancie zároveň neakceptoval ani tvrdenia žalovaného, že konateľka žalovaného požiadala o
odročenie pojednávania ihneď ako mala prístup k elektronickej pošte a to s poukazom, že podľa názoru
súdu prvej inštancie mala konateľka žalovaného prístup k elektronickej pošte od počiatku jej karantény.

19. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

20. Podľa § 183 C.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť (ods. 1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po
tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla

predpokladať (ods. 3).

21. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov
Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

22. V posudzovanom spore je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie nemal splnené zákonné
podmienky, aby mohol na pojednávaní dňa 5.11.2020 konať v neprítomnosti žalovaného, nakoľko boli
splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 veta prvá
C.s.p., keďže od žalovaného nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania zúčastnil, pretože
na strane konateľky žalovaného existoval dôležitý dôvod neúčasti, ktorý nastal pred pojednávaním a

to v dôsledku nariadenej izolácie v domácom prostredí (alebo karanténnom ubytovacom zariadení) v
dôsledku oznámenia pozitívneho výsledku antigénového testu na ochorenie COVID - 19 (uznesenie
vládySRč.693zodňa28.10.2020avyhláškyč.15/2020ÚraduverejnéhozdravotníctvaSR),vdôsledku
čoho bola obmedzená sloboda jej pohybu a pobytu. Teda všeobecne záväzný právny predpis zakazoval
konateľke žalovaného v účasti na vytýčenom pojednávaní nariadenom na deň 5.11.2020, čo je zjavne

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie neodročil nariadené pojednávanie
z dôvodu, že žalovaný nepodal žiadosť bezodkladne, keďže konateľke žalovaného bol známy pozitívny
výsledok testu už dňa 1.11.2020, odvolací súd udáva, že argumentácia súdu prvej inštancie, že
konateľka žalovaného mala prístup k elektronickej pošte, resp. bol daný aj iný spôsob komunikácie so
súdom prvej inštancie, za vyslovene hypotetický, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní a obsahu

spisu. Odvolací súd pritom nemal žiadnym spôsobom preukázané tvrdenia súdu prvej inštancie, že
konateľka žalovaného v priebehu povinnej izolácie mala k dispozícii elektronické spojenie, resp. bola
v čase prekonávania choroby spôsobilá zabezpečiť si a uskutočniť prostredníctvom elektronických
komunikačných prostriedkov už dňa 2.11.2020 (pondelok) podanie žiadosti o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 5.11.2020 (štvrtok). Je pritom nesporné, že žalovaný požiadal súd prvej inštancie

o odročenie pojednávania nariadeného na deň 5.11.2020 ešte dňa 4.11.2020, teda pred samotným
pojednávaním. Pred samotným pojednávaním mal súd prvej inštancie preukázaný aj dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, preto sa odvolaciemu súdu javí jeho procesný postup, ktorým pojednávanie
neodročil, ale spor na pojednávaní dňa 5.11.2020 meritórne rozhodol ako nesprávny. Na základe
uvedenéhosapretomožnostotožniťsnámietkoužalovanéhooporušeníjehoprávnaspravodlivýproces

ako sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Na uvedenom nie je spôsobilé zmeniť nič ani
ďalšie tvrdenia súdu prvej inštancie, že v iných sporoch sa žalovaný na pojednávaniach nezúčastňuje,
keďže súd je povinný zabezpečiť stranám sporu vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého
súčasťou je aj možnosť (nie povinnosť) zúčastniť sa na pojednávaní, keďže neprítomnosť sporovejstrany na pojednávaní nie je bez ďalšieho prekážkou riadneho prejednania veci. Ak však sú splnené
zákonné podmienky na odročenie pojednávania a strana sporu navrhne jeho odročenie, je súd povinný
takémuto návrhu vyhovieť.

23. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom pre

jeho povahu a intenzitu, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia sa
odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní ani vecnou správnosťou rozhodnutia meritórne
nezaoberal.

24. Z hľadiska ďalšieho postupu súdu prvej inštancie však považuje odvolací súd za vhodné vyjadriť sa
k niektorým otázkam prejednávaného sporu. Súd prvej inštancie na žalovaným predložený výpis z účtu
peňažného ústavu z ktorého vyplýva, že mal vykonať úhradu 1.152,- eur dňa 25.6.2020 na účet žalobcu
neprihliadol, s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. a konštatovaním, že

žalobca nezobral žalobu v tejto časti späť a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie tejto sumy. Odvolací
súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky na použitie
ustanovenia § 153 C.s.p. a to z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie poučil
žalovaného o použití sudcovskej koncentrácie konania, preto bol žalovaný oprávnený uvádzať skutkové
tvrdenia a predkladať dôkazy až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonnej

koncentráciekonaniapodľa§154C.s.p.).Zároveňodvolacísúddávasúduprvejinštanciedopozornosti,
že podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Žalobca pritom úhradu sumy 1.152,- eur dňa 25.6.2020 od žalovaného ani nepoprel. Ak
žalovaný v priebehu konania realizoval úhradu časti žalovanej sumy a žalobca neuskutoční v tejto časti
späťvzatie, je povinnosťou konajúceho súdu v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, predovšetkým s ohľadom na
zmysel Civilného sporového konania, pretože súdy sú v prvom rade povolané k tomu, aby zákonom
stanoveným spôsobom poskytovali túto ochranu práv.

27. Odvolací súd zrušil aj výroky súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výroky viazané k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

28.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).