Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222665
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8115222665.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: KARABUD s.r.o., Budovateľská 52/
A, 080 01 Prešov, IČO: 46 961 348, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080
01 Prešov, proti žalovanému: M ä s p o m a spol. s r. o., T.G. Masaryka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 00 650 038,
zastúpenému JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o umožnenie výkonu
vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2022 č. k.
13C/365/2015 - 182, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:
„Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že medzi stranami sporu, na základe kúpnej zmluvy s dohodou
o zriadení vecného bremena, uzavretej dňa 01.08.2000 medzi predávajúcim L. H., s.r.o. - právnym
predchodcom žalobcu a kupujúcim F., s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného, bolo zriadené vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX, k. ú. H. (podľa uvedenej
zmluvy „po parcele č. XXXX/XX“, ďalej aj „slúžiaci pozemok“), ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve
žalovaného, a to v prospech vlastníka pozemku parcely č. XXXX/X, k. ú. H., (podľa uvedenej zmluvy
„v prospech vlastníka parcely č. XXXX/X, podľa geometrického plánu č. XX/XX geometra O.. I. A.,

overeného pod č. XXXX/XX, v tom rozsahu, ktoré je zakreslené na pozemku, parcely č. XXXX/XX).
Právo prechodu nadobudol vtedajší oprávnený (vlastník pozemku, parcely č. XXXX/X, k. ú. H.), podľa
nespochybnených tvrdení žalovaného právoplatnosťou vkladu kúpnej zmluvy (obsahujúcej dohodu o
zriadení vecného bremena) do katastra nehnuteľností dňa 25.08.2000. V priebehu konania sa stalo
nesporným na základe tvrdení žalovaného a ním predložených dôkazov, ktoré uznal aj žalobca, že
najneskôr 19.01.2004 (ku dňu vyhotovenia záznamu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy H.),
bola na slúžiacom pozemku vybudovaná prechodová spojovacia chodba medzi dvoma budovami, ktorá

podľa žalobcu prakticky predstavovala múr a prekážku vo výkone práva cez pozemok žalovaného. V
dôsledku uvedeného a skutočností uvedených v žalobe je tak zrejmé, že prinajmenšom v období od
19.01.2004, t.j. od vybudovania prechodovej spojovacej chodby do 28.08.2015, kedy žalobca podal
predmetnú žalobu na súde a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nebolo zo strany žalobcua predtým ani zo strany predchádzajúceho vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti vykonávané právo
zodpovedajúce vecnému bremenu tohto prechodu cez slúžiaci pozemok. Podľa nespochybnených
tvrdení žalovaného po vybudovaní prechodového tunela/spojovacej chodby pritom navyše právny

predchodca žalobcu existenciu tejto prekážky nikdy nenamietal, resp. nevzniesol požiadavku na jej
odstránenie a ani žalobca od nadobudnutia práv z vecného bremena do podania žaloby na súde
(28.08.2015) nenamietal existenciu prechodového tunela.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom rozsiahlom dokazovaní s poukazom na ust. § 151o ods. 1, § 100

ods. 1, § 109, § 111, § 112 Občianskeho zákonníka a tiež s poukazom na rozhodovaciu súdnu prax
dospel k záveru, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným je žalobcom uplatnené
právo premlčané, a preto je potrebné žalobu zamietnuť.

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.08.2015 domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti, že žalovaný
ako vlastník pozemku parcely č. XXXX/XX, k. ú. H. je povinný strpieť výkon vecného bremena,

spočívajúceho v práve prechodu žalobcu ako vlastníka pozemku, parcely č. XXXX/X, k. ú. H., cez
pozemok žalovaného k svojmu pozemku. Medzi stranami nebolo sporné, že v minulosti bolo v prospech
vlastníka pozemku, parcely č. XXXX/X, k. ú. H., písomnou zmluvou zo dňa 01.08.2000 zriadené právo
prechodu (podľa overeného geometrického plánu), cez pozemok žalovaného, parcelu č. XXXX/XX,
ktorý oprávnený nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností dňa 25.08.2000. V priebehu konania

zároveň vyšlo najavo, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa následne prinajmenšom v
období od 19.01.2004 do 28.08.2015, t.j. viac ako 10 rokov nevykonávalo a žalobca ako oprávnený z
vecného bremena podal žalobu a uplatnil z neho odvodzované právo na súde až po márnom uplynutí
premlčacej lehoty. Podľa ust. § 109 Občianskeho zákonníka, najneskôr dňa 19.01.2014 (po uplynutí
10 rokov odkedy sa prinajmenšom právo z vecného bremena nevykonávalo), došlo k premlčaniu práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, z ktorého žalovaný odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, a
keďže sa žalovaný premlčania toho práva dovolal v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nemohol súd uplatnený nárok odvodzovaný z premlčaného práva žalobcovi priznať.

5. Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že žalovaným vznesená námietka premlčania bola vznesená v rozpore

s dobrými mravmi s poukazom na to, že žalovaný postavením spojovacieho prechodového tunelu
zabránil žalobcovi vo výkone vecného bremena, túto súd nepovažoval za dôvodnú, a to jednak preto,
že v tomto konaní do ukončenia dokazovania nebolo zo strany žalobcu nijako konkrétne tvrdené
a ani preukázané (žalobca k tomu neuviedol ani jedno konkrétne tvrdenie a nepredložil ani jediný
dôkaz), kedy naposledy (čo i len jediný raz) on, resp. jeho právny predchodca, pred vybudovaním

spojovacieho prechodového tunela, realizoval právo zodpovedajúce dotknutému vecnému bremenu,
že by po postavení prechodového spojovacieho tunela pred podaním žaloby na súde počas 10
rokov prejavil voči povinnému záujem toto právo realizovať. Žalobca v konaní nielenže netvrdil a ani
nepreukázal žiadne také konkrétne a vážne skutočnosti, ktoré by (vzhľadom na okolnosti) svedčili o tom,
že by uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného v danom prípade malo byť (vzhľadom na

nejaké okolnosti) v rozpore s dobrými mravmi (napr. že by ho žalovaný v súvislosti s touto námietkou a
plynutím času nejako oklamal) a tiež preto, že uznanie takejto argumentácie (o nemravnosti vznesenia
námietky premlčania, nerealizovaného práva zo strany povinného len preto, že toto právo nebolo
vykonávané z dôvodu, že ho povinný nerešpektoval), by vlastne znamenalo popretie základného účelu
právnej úpravy premlčania. V rozpore so základným účelom premlčania by bola totiž nepochybne takáto

aplikácia, pri ktorej by mal súd v obdobných prípadoch, ako je tento, t.j. ak by akékoľvek vecné bremeno
nebolo vykonávané po dobu viac ako 10 rokov, eventuálne (aj) pre správanie povinného a oprávnený sa
ho počas premlčacej doby nedomáhal na súde alebo u iného príslušného orgánu (§ 112 Občianskeho
zákonníka), tento stav akceptoval a žalobu by podal bez zavinenia povinného až po dobu viac ako 10
rokoch, považovať uplatnenie námietky premlčania v takýchto prípadoch bez ďalšieho za jej uplatnenie

v rozpore s dobrými mravmi, čo je zjavný nezmysel.

6. Súd zdôraznil, že hlavnou funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam,
ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku
premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom, napr. splnením,

započítaním alebo inak. Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by mohlo viesť k značným alebo
neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Súvisí to s tým, že za bežných
okolností nemožno spravodlivo očakávať, aby povinný po neprimerane dlhý čas uchovával dôkazy
alebo po neodôvodnene, alebo neočakávane dlhej dobe zabezpečoval dôkazy a preukazoval, že jehopovinnosť v uplatnenom rozsahu nevznikla, alebo určitým spôsobom zanikla. Podstatou a účelom
inštitútu premlčania z pohľadu dlžníka je teda zabrániť dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich
povinností, ktoré môžu byť najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou

a spornosťou, a tým aj s prípadnými zložitými súdnymi spormi (porovnaj: Vojčík, P. a kol.: Občiansky
zákonník, Stručný Komentár, Bratislava, iura edition 2008, s. 200 a s. 205). Zmyslom premlčania a
včasného uplatňovania práva je zároveň nútiť veriteľa, aby bezdôvodne neotáľal s uplatňovaním práv
a súvisí to i s hospodárnosťou konania.

7.Napreukázaniesprávnostitýchtozáverovsúdpoukázalajnaodbornúliteratúru,podľaktorejdôvodom
pre začatie plynutia premlčacej doby podľa § 109 Občianskeho zákonníka môže byť aj to, že povinný
z vecného bremena bráni oprávnenému, aby na (služobnej) nehnuteľnosti mohol vykonávať svoje
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. „Ak vlastník služobného pozemku vytvorí stav brániaci výkonu
služobnosti, ide o protiprávny stav, odstránenia ktorého sa oprávnený môže domáhať. Ak v dôsledku
takto vytvoreného stavu nemôže oprávnený služobnosť vykonávať, nemôže ísť o zmenu pomerov,

ktorá by umožňovala žalovať na zrušenie služobnosti (pozri § 151p ods. 3 OZ). Ak však oprávnená
osoba, ktorá nemôže vykonávať svoje právo v dôsledku vytvorenia takejto prekážky, neuplatní právo
na súde v premlčacej dobe, môže dôjsť k premlčaniu služobnosti.“ (rozsudok NS ČR z 24.02.2015 sp.
zn. 2Cdo/3732/2014).

8. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na potrebu spravodlivého usporiadania vzťahov vzhľadom na to, že
podľa žalobcu nastane patová situácia a nebude sa môcť ani novou žalobou domáhať zriadenia
vecného bremena, nakoľko sporné bremeno bude stále existovať, súd poukázal na to, že výsledok
tohto sporu (ani zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností), podľa názoru súdu, ak žalobca
reálne (bez ohľadu na existujúci zápis jeho práva v katastri nehnuteľností) nebude mať prístup na svoj

pozemok, žalobcovi nebráni domáhať sa (za náhradu) zriadenia nového, resp. eventuálne aj priestorovo
iného vecného bremena potrebného pre prístup na jeho pozemok (tak ako k tomu zrejme smeroval aj
žalobcapodľavkonanípredloženéhonovéhogeometrickéhoplánuvypracovanéhopočasmimosúdnych
rokovaní). Možno tiež poukázať aj na to, že zápisu doterajšieho vecného bremena, ak ho nebude
môcť reálne vykonávať a bolo by to formálne potrebné, sa žalobca môže aj vzdať. Zákon v ust. § 109

Občianskeho zákonníka nevytvára žiadny priestor pre výnimku z premlčania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu ani pri práve prechodu len preto, že oprávnený aktuálne nemá iné vecné právo
prechodu na svoj pozemok (cez rovnaký alebo iný priestor, cez ktorý na svoj pozemok vstupuje alebo
vstupoval v minulosti). Ani táto jeho výhrada nebola spôsobilá odvrátiť účinky dôvodne vznesenej
námietky premlčania, práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc,
že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho
zhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považuje hlavný právny záver
súdu prvej inštancie o tom, že právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu je premlčané, za právne
nesprávne posúdenie veci. Zdôraznil, že kúpil výrobné a skladovacie haly v areáli na ulici T. v H., na

základe kúpnej zmluvy (V XXXX/XXXX) s tým, že k nim bol vyriešený prístup zozadu, cez pozemky
právneho predchodcu žalovaného, a to vo forme vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu
cez pozemok žalovaného k pozemku žalobcu, ktoré bolo riadne zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. H..
O tom bol žalobca ubezpečený predávajúcim, t.j. svojim právnym predchodcom, pričom bez takéhoto
prístupu by žalobca predmetné haly a podnikateľský areál nekúpil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že právny predchodca žalovaného postavil prechodovú spojovaciu chodbu cez pozemok, cez ktorý mal
žalobca právo zodpovedajúce vecnému bremenu v roku 2004, o čom žalobca pri kúpe nehnuteľnosti v
roku 2013 nemal vedomosť. Bol to teda žalovaný, resp. jeho právny predchodca, ktorý svojim konaním
zabránilprávnemupredchodcovi,resp.žalobcovivovýkoneprávazodpovedajúcehovecnémubremenu.
Žalobca, resp. jeho právny predchodca neprestal využívať vecné bremeno svojvoľne, resp. z vlastnej

vôle, že mu nie je potrebné alebo pre objektívnu prekážku na pozemku, cez ktorý viedlo vecné bremeno,
a to prekážku postavenú právnym predchodcom žalovaného. Preto žalovaným v konaní vznesená
námietka premlčania v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka bola v rozpore s dobrými mravmi. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.08.2004 sp.zn. 25Cdo/2648/2003, na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.02.2009 sp. zn.
25Cdo/539/2008, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 176/2011 zo dňa
20.04.2011 a na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 309/94 z 15.01.1997. Žalobca

má za to, že je tu daný dôvod na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadne vznesenej
námietky premlčania a súd by mal vyhodnotiť, že námietka premlčania žalovaného bola vznesená
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nezapríčinil a nespôsobil, že na
pozemku právny predchodca žalovaného postavil spojovaciu prechodovú chodbu, a teda žalobca ani
jeho právny predchodca žiadnym spôsobom nezapríčinil a nespôsobil, že toto vecné bremeno nemohol

vykonávať. Naopak zo skutkového stavu je zrejmé, že ihneď po nariadení predbežného opatrenia sa
situácia vyriešila a právny predchodca žalovaného rozpojil spojovaciu prechodovú chodbu a umožnil
žalobcovi výkon vecného bremena. Z uvedeného je zrejmé, že toto vecné bremeno naraz bolo možné
vykonávaťporozhodnutísúdu,ktoréžalovanýrešpektoval.Žalobcapritombezingerenciesúdunemohol
dosiahnuť, aby žalovaný túto spojovaciu chodbu rozpojil a umožnil žalobcovi výkon vecného bremena.
Vzhľadom na to, že právny predchodca žalovaného zahatal pozemok a postavil na ňom spojovací

prechodový tunel a takto znemožnil žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi výkon vecného bremena
je zrejmé, že zo strany žalovaného a jeho právneho predchodcu išlo o šikanózny výkon práva, ktorému
súd nesmie poskytnúť ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel,
priznal žalobcovi náhradu trov konania alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne, zákonné a spravodlivé. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
súd podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ

pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o správanie sa žalobcu, dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie potvrdilo, že žalobca od nadobudnutia práv z vecného bremena do podania
žaloby na súd, čo predstavuje dobu cca 3 rokov, nenamietal existenciu prechodového tunela,
nedomáhal sa výkonu práv z vecného bremena. Skutočnosť, že žalobca sa v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy, ktorou nadobudol do vlastníctva okrem iného aj pozemok zaťažený predmetným vecným

bremenom, nedostatočne presvedčil o faktickom a právnom stave predmetu kúpy, nemôže byť na
ťarchu žalovaného. Pokiaľ by žalobca ako kupujúci konal s náležitou starostlivosťou a vykonal by
ohliadku predmetu kúpy, nadobudol by vedomosť o existencii prechodového tunela spojovacej chodby
cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX. Za stavu, keď samotný žalobca je vo vzťahu k žalovanému niekoľko
rokov pasívny, pričom v čase nadobudnutia práv z vecného bremena koná nedbanlivo a ľahostajne,

nemožno považovať vznesenú námietku premlčania práva z vecného bremena za nedôvodnú, či
odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na zásadu vigilantibus iura scripta
sunt, t.j. práva patria bdelým, a teda nie je akceptovateľné nebdelosť žalobcu sanovať námietkou, že
premlčanie je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/65/2011. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a

priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalobca v replike odvolania uviedol, že trvá na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom
uvedených. Bol to žalovaný, resp. jeho právny predchodca, ktorý svojim konaním zabránil právnemu
predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca,

resp. jeho právny predchodca neprestal využívať vecné bremeno svojvoľne, resp. z vlastnej vôle, že
mu nie je potrebné, ale pre objektívnu prekážku na pozemku, cez ktorý viedlo vecné bremeno, a to
prekážku postavenú právnym predchodcom žalovaného. Je pravdou, že v zmysle § 109 Občianskeho
zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo, avšak
je potrebné posúdiť aj dôvod, z akého sa toto vecné bremeno nevykonávalo, a to v nadväznosti na to,

či je vznesená námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca po tom, keď sa dozvedel o
prechodovom tuneli, domáhal sa žalobou na súde výkonu vecného bremena, a preto nie je pravdou, že
konal ľahostajne, nedbalo a že porušil zásadu, že právo patrí bdelým.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

argumentácie prezentovanej v doterajšom priebehu konania a poukazuje na obsah svojich doterajších
vyjadrení,atonajmänaargumentáciuprezentovanúvpísomnomvyjadrenízodňa13.03.2023.Podaním
zo dňa 18.05.2023 žalovaný uviedol, že na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 08.09.2022
došlokodčleneniučastizpozemku,parcelyč.XXXX/XX,k.ú.H.,pričomvzniklinovovytvorenépozemky,parcelač.XXXX/XXX-zastavanáplochaanádvorieovýmere376m2,parcelač.XXXX/XXX-zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 93 m2 a parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere
1224 m2. Z obsahu geometrického plánu vyplýva, že novovytvorená parcela č. XXXX/XXX predstavuje

pozemok, cez ktorý sa žalobca domáha výkonu práva z vecného bremena, spočívajúceho v práve
prechodu. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2023, ktorej vklad bol povolený 15.03.2023 pod č. V XXXX/
XXXX, číslo zmeny XXXX/XXXX, žalovaný slúžiaci pozemok odpredal obchodnej spoločnosti P. s.r.o., T.
XX, XXX XX H., O.: XX XXX XXX. Z uvedeného vyplýva, že od 15.03.2023 už žalovaný nie je vlastníkom
pozemku, ktorý je predmetom konania, a preto žaloba žalobcu je aj pre nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie neopodstatnená a nedôvodná.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

16. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola sústredená na tvrdení o nesprávnom právnom
posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci, pričom nesprávne posúdenie veci súdom prvej
inštancie spočíva v tom, že súd neposúdil námietku premlčania žalovaného ako vznesenú v rozpore s
dobrými mravmi.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

18. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

19. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie NS SR zo 14.9.2011
sp.zn. 3Cdo/204/2009).

20. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že

v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a
zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené
(porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 6MCdo/1/2010).21. V danom prípade má odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho vyhodnotenia vo veci

vykonaného dokazovania a rovnako aj správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa
správne vysporiadal so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi, a to s každým dôkazom jednotlivo a so
všetkými dôkazmi vo vzájomných súvislostiach. Prvoinštančný súd správne posúdil a vyhodnotil všetky
vo veci vykonané dôkazy, ako aj správanie sa žalobcu, vrátane jeho tvrdenia, že vznesená námietka
premlčania odporuje dobrým mravom. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie aj riadne a v úplnosti odôvodnil.

22. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

23. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci v prospech iného
subjektu.Subjektmiprávnehovzťahuvecnéhobremenamôžubyťtakfyzické,akoajprávnickéosoby.Na
jednejstranepritomvystupujesubjektpovinnostizaťaženývecnýmbremenomanastranedruhejsubjekt
oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie pôsobí. Spôsoby vzniku vecných bremien sú ustanovené

v Občianskom zákonníku v § 151o na základe tam uvedených taxatívne vypočítaných spôsobov. Zánik
vecných bremien spôsobujú v podstate obdobné skutočnosti, s akými sa spája ich vznik s výnimkou
tých, ktoré sú typické iba pre vznik vecných bremien (napr. vydržanie).

25. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha, aby súd rozhodol o povinnosti, že žalovaný ako vlastník

pozemku,parcelyKNCč.XXXX/XX,zapísanejnaLVč.XXXXX,k.ú.H.jepovinnýstrpieťvýkonvecného
bremena, spočívajúceho v práve prechodu žalobcu ako vlastníka pozemku, parcely KN C č. XXXX/X,
zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. H., cez pozemok žalovaného k pozemku žalobcu.

26. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní pred prvoinštančným súdom preukázané, že právny

predchodca žalobcu - L., s.r.o., ako oprávnený z vecného bremena, právo prechodu cez pozemok,
parcelu č. XXXX/XX k svojmu pozemku, parcele č. XXXX/X, nadobudol 25.08.2000, t.j. dňom
právoplatnosti povolenia vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2000 (V XXXX/XXXX), obsahujúcej dohodu
o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno bolo teda zriadené na základe
kúpnej zmluvy z 01.08.2000 s dohodou o zriadení vecného bremena - práva prechodu po pozemku,

parcele č. XXXX/XX v prospech vlastníka pozemku, parcely č. XXXX/X, podľa geometrického plánu
č. XX/XX geometra O.. I. A.. Kúpna zmluva z 01.08.2000 bola uzavretá medzi predávajúcim L. H.,
s.r.o. a kupujúcim F., s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného, ako vecné bremeno in rem v prospech
predávajúceho a každého ďalšieho nadobúdateľa. V súčasnosti je vlastníkom pozemku, parcely č.
XXXX/Xžalobca,titulomkúpnejzmluvy,vkladktorejbolpovolenývkatastrinehnuteľnostípodč.VXXXX/

XXXX.

27. V konaní bolo preukázané, že žalovaný má na slúžiacej nehnuteľnosti postavenú stavbu -
prechodový tunel (spojovaciu chodbu), bez platného územného rozhodnutia - stavebného povolania a
bez kolaudačného rozhodnutia. Tento chodbový systém bráni žalobcovi v prechode na jeho pozemok,

nakoľko až za týmto sa nachádza vstupná brána na pozemok žalobcu, čím prístup z nej nie je možný.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
a to práva prechodu cez pozemok, parcelu č. XXXX/XX, s poukazom na ust. § 109 Občianskeho
zákonníka. Tvrdil, že zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nedošlo ani len k začatiuvykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (práva prechodu) a tento stav nevykonávania
práva z vecného bremena trval viac ako 10 rokov. Na slúžiacej nehnuteľnosti, t.j. na pozemku, parcele
č. XXXX/XX, právny predchodca žalovaného síce vybudoval prechodný spájací chodbový systém, ktorý

spája dve protiľahlé budovy, ale žalobca, resp. jeho právny predchodca napriek existencii tejto prekážky,
nikdy existenciu tejto prekážky nenamietal, nevzniesol požiadavku na jej odstránenie, resp. neuplatnil v
dôsledku existencie tejto prekážky právo na súde v 10 ročnej premlčacej dobe, čím neprejavil záujem
právo z vecného bremena vykonávať.

28. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako právo
majetkové, ktoré nie je vyňaté z premlčania (§ 100 Občianskeho zákonníka) sa premlčí v 10 ročnej
objektívnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa právo prestalo vykonávať.
Podľa obsahu vecného bremena sa v konkrétnom prípade posúdi, či sa právo jemu zodpovedajúce
nevykonávalo. Ak by sa právo vyplývajúce z vecného bremena, čo len raz v priebehu plynutia
premlčacej doby vykonalo, nebola by splnená podmienka uplynutia premlčacej doby. Ak teda oprávnený

v priebehu plynutia 10 ročnej premlčacej doby začne svoje právo po určitú dobu vykonávať, nedochádza
k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, ale k jej pretrhnutiu (prerušeniu). To znamená, že
keď oprávnený z vecného bremena opätovne prestane svoje právo vykonávať, začne plynúť nová
desaťročná premlčacia doba bez možnosti pre povinného započítať tú dobu, ktorá uplynula do jej
pretrhnutia.

29. Prvoinštančný súd po rozsiahlom dokazovaní správne uzavrel, že právo prechodu cez pozemok,
parcelu č. XXXX/XX žalobca, resp. jeho právny predchodca nevyužíval a ani neprejavil záujem využívať
v období do vybudovania prechodového tunela (spojovacej chodby). Teda ani v čase, keď na
tomto pozemku neexistovala žiadna prekážka, realizácie práva vecného bremena sa nevykonávala,

čo predstavovalo dobu viac ako 3 roky (od 25.08.2000 - 19.01.2004). Následne po vybudovaní
prechodového spojovacieho tunela na pozemku, parcele č. XXXX/XX, právny predchodca žalobcu
ako oprávnený z vecného bremena existenciu tejto prekážky nenamietal, nevzniesol požiadavku na
odstránenie predmetného tunela, resp. neuplatnil svoje právo na súde, a teda právny predchodca
žalobcu ako subjekt oprávnený z vecného bremena, evidentne neprejavil záujem právo z vecného

bremenarealizovať(nedomáhalsanapr.nasúdeumožneniaprechoducezpredmetnýpozemok,parcelu
č. XXXX/XX), pričom tento stav nevykonávania práva z vecného bremena (zo strany žalobcu a predtým
jeho právneho predchodcu) trval viac ako 10 rokov. Keďže tento stav nevykonávania práva z vecného
bremena (zo strany žalobcu a predtým jeho právneho predchodcu) trval viac ako 10 rokov, v zmysle
ust. § 109 Občianskeho zákonníka platí, že márnym uplynutím premlčacej doby 10 rokov, počas ktorej

sa právo prechodu cez slúžiaci pozemok nevykonávalo, sa toto právo premlčalo. Za tohto stavu, keď
samotný žalobca, resp. jeho právny predchodca bol niekoľko rokov pasívny, pričom v čase nadobudnutia
práv z vecného bremena konal nedbanlivo a ľahostajne, nemožno považovať žalovaným vznesenú
námietku premlčania práva z vecného bremena za nedôvodnú, či odporujúcu dobrým mravom. Odvolací
súd poukazuje v tejto súvislosti na podrobnú argumentáciu súdu prvej inštancie prezentovanú v bode

25., 26., 27., 28. a 29. napadnutého rozhodnutia, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje.

30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva
patria bdelým, a teda nie je akceptovateľné nebdelosť žalobcu sanovať námietkou, že premlčanie je
kontrastné s dobrými mravmi. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR

sp. zn. 5Sžf/65/2011, podľa ktorého, cit.: „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej vigilantibus iura scripta sunt, t.j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnosťou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak

ich podcenením, či zanedbaním môže strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To
platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, včítanie využitia možnosti podania
opravných prostriedkov“.

31. Ak teda právny poriadok poskytuje oprávnenému z vecného bremena priestor na odvrátenie

neželaného stavu a oprávnený z vecného bremena, ktorý nemôže vykonávať z vecného bremena svoje
práva v dôsledku existencie prekážky, svoje právo na súde v premlčacej dobe neuplatní, môže dôjsť k
premlčaniu služobnosti.32. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka
právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmysle a účelu sledovaného právnou normou by

zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon
práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho
práva (označované rovnako ako šikana), na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s
dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol
odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku

premlčania (rozsudok NS ČR z 19.02.2009 sp. zn. 25Cdo/539/2008).

33. Okrem vyššie uvedeného, vychádzajúc z podania žalovaného zo dňa 18.05.2023, z predloženého
LV č. XXXXX, k. ú. H. a z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 08.09.2022, vypracovaného T. O.
E., autorizačne overeným dňa 12.09.2022 O.. I. M. a úradne overeným dňa 26.09.2022 O.. I. Q., pod č.
G došlo v priebehu odvolacieho konania k odčleneniu časti z pozemku, parcely č. XXXX/XXXX, k. ú. H.,

pričom vznikli novovytvorené pozemky, parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XX. Kúpnou zmluvou
zodňa23.02.2023vklad,vktorejbolpovolenýdňa15.03.2023,podč.VXXXX/XXXX,žalovanýodpredal
slúžiaci pozemok (parc. č. XXXX/XXX) spoločnosti P. s.r.o., čo znamená, že zažalovaná osoba už nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Zmenou vlastníckeho práva k dotknutému pozemku, parcele B. č.
XXXX/XXX (odčleneného z pozemku B., parcela č. XXXX/XX), cez ktorý žalobca sa domáha realizácie

uplatneného nároku, došlo aj k zmene osoby v postavení povinného z vecného bremena (LV č. XXXX, k.
ú. H.). To znamená, že žalovaný M ä s p o m a spol. s r.o. v danom spore stratil postavenie pasívne vecne
legitimovanej osoby. Preto aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a zistenia,
že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil,
bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného stavu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane správneho výroku o trovách
konania, keď neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v plnom
rozsahu.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).