Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Šofranková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200271
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8323200271.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne J. H., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX H., právne zast. JUDr. Júliusom Bučekom - advokátom, so
sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXXX/X, XXX XX H., 2. I. I., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX H., o

určenie vlastníckeho práva a nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 30.01.2023 č.k.
21C/4/2023 - 38, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že zakazuje žalovanej v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na
LV č. XXXX., vedenom na Okresnom úrade H., odbor katastrálny, v kat. území H., a to dvojizbový
byt č. X s príslušenstvom nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ul. H. so súp. č. XXXX,

vchod X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu o
veľkosti XX/XXXX k celku, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený a
to pozemku, parcele CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, pozemku, parcele
CK N č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, pozemku parcele CK N č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, a to ich prevod, zaťaženie v prospech inej osoby,

zriadenie akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo akékoľvek iné zaťaženie
týchto nehnuteľností až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod
sp.zn. 21C/4/2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol,
cit.:

„ I. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd uviedol, že vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že
je k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam spolu so žalovaným v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou,

každý v podiele 1/2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade boli manželia a z dôvodu,
že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, došlo k
vyporiadaniu BSM zo zákonu po uplynutí trojročnej lehoty podľa Občianskeho zákonníka, teda každý
z bývalých manželov bol k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam spoluvlastníkom v podiele 1/2. Dňa
30.10.2012 žalobkyňa udelila žalovanému v 1. rade splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy na
uvedené nehnuteľnosti. Na základe tohto splnomocnenia žalovaný v 1. rade dňa 26.08.2022 uzatvoril so

žalovanouv2.radekúpnuzmluvunapredajvyššieuvedenýchnehnuteľností.Ouvedenejkúpnejzmluve
sa žalobkyňa dozvedela 10.01.2023, keď si to vyžiadala na katastrálnom portáli, pričom o tejto zmluvenemala vedomosť ani nevedela o jej obsahu. Podľa názoru žalobkyne je táto kúpna zmluva neplatná pre
nedostatok vôle žalobkyne, pre rozpor s dobrými mravmi. Kúpna cena v zmluve je neprimerane nízka
a žalobkyňa o nej nemala žiadnu vedomosť, okrem toho jej časť kúpnej ceny vôbec nebola vyplatená,

ďalším nedostatkom v kúpnej zmluve je že v záhlaví je žalobkyňa označená ako J. H., rod. O., pričom
v súčasnosti aj v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy používa priezvisko H.. Podľa názoru žalobkyne je
nevyhnutné, aby súd do právoplatného skončenia veci dočasne upravil pomery medzi stranami sporu
navrhnutým spôsobom.

3. Aplikujúc ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, § 328 ods. 2, § 330 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), súd uzavrel, že nie je potrebné dočasne upraviť
neodkladným opatrením pomery medzi stranami sporu, nakoľko nebolo preukázané, aby žalovaní sa
pokúšali uvedený byt predať alebo zaťažiť a z týchto dôvodov nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, poukazujúc na
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/337/2009 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
5Co/278/2021a17Co/255/2016.Uviedla,žereálnevyhodnoteniepotrebybezodkladnejúpravypomerov
je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodneného
rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie

škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu (napr. v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a podobne). Z pragmatického
hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby
väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne

účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Je pritom
potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho
včasnosťou, ktorú zabezpečuje jeho zákonná 30 - dňová lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri
neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter je preto súd primárne
povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť negatívnym spôsobom sťažil alebo znemožnil

ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Keďže týmito
skutočnosťami sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, týmto postupom
bolo porušené právo navrhovateľky aj na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil skutočnosti popísané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to predovšetkým s poukazom na vyššie uvedený výklad podmienok

nariadenia neodkladného opatrenia s prihliadnutím na jeho preventívny a zabezpečovací účel. Navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu vyhovie.

5. Žalovaný v 1. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že na základe

splnomocnenia uzatvoril dňa 26.08.2022 so žalovanou v 2. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predaj vyššie uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade. Kúpnu zmluvu
uzatvoril v mene žalobkyne na základe splnomocnenia zo dňa 30.10.2012. Z obsahu splnomocnenia
nemožno ustáliť, že by žalovaný v 1. rade prekročil rozsah oprávnenia vyplývajúceho z obsahu
splnomocneniatak,akototvrdížalobkyňa.Splnomocnenieneobsahujevýslovnéaurčitésplnomocnenie

na obsah kúpnej zmluvy, akú konkrétnu výšku kúpnej ceny, a v akom pomere ku spoluvlastníckym
pomerom predávajúcich na predávaných nehnuteľnostiach komu má kupujúci vyplatiť. V tejto súvislosti
predložil komunikáciu medzi ním a žalobkyňou z roku 2016, z obsahu ktorej nepochybne vyplýva,
že žalobkyňa má záujem spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach predať za sumu zodpovedajúcej
záväzkom vzniknutým počas manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Zároveň poukázal

na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorý sa
aktívnezaoberajúovýkonsvojichprávaktorýsvojeprocesnéoprávneniauplatňujúvčasasdostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je to tiež predovšetkým vecou nositeľnou
práv, aby svoje práva bránili, starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Ak nemala žalobkyňa vôľu predať svoj spoluvlastnícky

podiel, mohla konať tak, aby ňou udelené splnomocnenie stratilo právne účinky. Žalovaná tak nekonala,
a žalovaný v 1. rade mal za to, že rozsah udeleného splnomocnenia nie je pochybný a v jeho rozsahu
aj konal.6. Žalovaná v 2. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila tak, že sa so
žalovaným v 1. rade dohodla na predaji bytu do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný v 1. rade jej ukázal
komunikáciumedzinímažalobkyňou,kdesadohodli,žebytpredajúzasumu,ktorouzaplatia-vyrovnajú

záväzky, ktoré im vznikli počas manželstva, čím sa jej žalovaný v 1. rade preukázal splnomocnením
udeleným žalobkyňou, ktoré ho oprávňovalo kúpnu zmluvu uzatvoriť. Z uvedeného dôvodu zaplatila
žalovanému v 1. rade v rokoch 2019-2022 preddavky kúpnej ceny v celkovej výške 14.900,- eur. V
roku 2022 došlo k zaplateniu všetkých dlhov žalobkyne a žalovaného v 1. rade, a predmetný byt už
nebol zaťažený žiadnym exekučným záložným právom, a nebol známy ani žiaden iný dôvod brániaci

prevodu nehnuteľností. Zdôraznila, že žalobkyňa sa dlhodobo o nehnuteľnosť nestarala, neprejavila o
ňu žiadny záujem, nepodieľala sa žiadnym spôsobom na jej údržbe, neplatila daň z nehnuteľnosti. Aj z
tohto dôvodu žalovaná v 2. rade nadobudla presvedčenia, že žalobkyňa bez výhrad súhlasí s tým, že
nehnuteľnosti budú predané za sumu, ktorou budú zaplatené spoločné dlhy žalobkyne so žalovaným
v 1. rade. Na záver uviedla, že žalobkyňa bez pochýb bola nedbalým vlastníkom, a preto jej konanie
súvisiace s podaním žaloby považuje za účelové s vidinou zisku. Žiaľ v minulosti žalobkyňa nebola tak

aktívna, keď bolo nutné zaplatiť jej a žalovaného v 1. rade spoločné dlhy.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie
podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 370 a § 380 CSP, z

hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil a návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne opraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci
samej.

13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

14. Všetky tieto zákonne podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
vyskúmať ich splnenie každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky okolnosti, ktoré by boli potrebné vydanie rozhodnutia vo veci
samej, ale pre jeho nariadenie musia byť dosvedčené aspoň základne skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez

okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

15. Neodkladné opatrenie bude z pravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, ak dochádza k porušeniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnuochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej
argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom

osvedčiť.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, v ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/91/2012).

Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčenie skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti
javia nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

17. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal

oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od
dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva,

že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia.

18. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri
neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda, či iná ujma,

prípadne jej takáto ujma hrozí.

19. Odvolací súd zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú
potrebuneodkladnejúpravypomerovúčastníkovkonania.Nariadenieneodkladnéhoopatreniamáoporu
v listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaný v 1. rade uzatvoril v

mene žalobkyne na podklade splnomocnenia zo dňa 30.10.2012 kúpnu zmluvu so žalovanou v 2. rade,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností - bytu s príslušenstvom, ktorý žalobkyňa so žalovaným v 1.
rade nadobudli počas trvania manželstva, a ku ktorým nehnuteľnostiam sa stali po uplynutí troch rokov
od rozvodu manželstva podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2. Žalobkyňa tvrdí, že kúpna
zmluvazodňa26.08.2022jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,pretožežalovanýv1.radeuzatvoril

kúpnu zmluvu aj v mene žalobkyne, pričom bez jej vedomostí dohodol nevýhodné podmienky predaja
dvojizbového bytu s príslušenstvom, ktorý predal do výlučného vlastníctva svojej súčasnej manželke
- žalovanej v 2. rade. V zmluve dohodnutá kúpna cena (14.900,- eur), podľa žalobkyne nezodpovedá
absolútne trhovej hodnote obdobných nehnuteľností a dojednanie neprimerane nízkej ceny nebolo
výsledkom zmluvného dojednania žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

20.Sohľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,žežalobkyňadôvodnosťpotrebyneodkladnej
úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčila, keď je zrejmé, že splnomocnila žalovaného v
1. rade na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorý bez jej vedomostí dohodol podmienky predaja dvojizbového
bytu s príslušenstvom, ktorý predal za neprimerane nízku cenu do výlučného vlastníctva svojej súčasnej

manželky žalovanej v 2. rade. Potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nemôže byť
striktne viazaná len na to, či by sa žalovaní pokúsili predmetný byt predať alebo ho zaťažiť, nakoľko v
situácii, kedy by už došlo k jeho predaju alebo zaťaženiu, by už bolo právo žalobkyne na súdnu ochranu
značne sťažené.

21. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany, a pokiaľ má
byť ochrana pred nežiadúcou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia
účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre žalobkyňu zrejmá, pretože
jej potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť. Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslužalovanej v 2. rade nehnuteľnosť predať, resp. zaťažiť, právo žalobkyne na súdnu ochranu v konaní o
určenie vlastníckeho práva by bolo do značnej miery obmedzené a výrazne sťažené.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

23. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Toto rozhodnutie prijal senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.