Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/57/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222010689
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4222010689.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Y. pre
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo 06.04.2023 sp. zn. 1T/114/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) horeuvedeným rozsudkom uznal obžalovaného Q. Y.,
občana J., vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- ako vodič nákladného motorového vozidla značky F. W., evidenčné číslo XBKXXXX, VIN: Q za
prisľúbenú odmenu vo výške 700€ umožnil doposiaľ nezisteného dňa v presne nezistenom čase
najmenej 17 osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a
vstúpiť tak cez hraničný priechod Komárno - Komárom medzi Slovenskou republikou a Maďarskom
na územie Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil na doposiaľ nezistenom
mieste mimo územia Slovenskej republiky v Maďarsku do nákladného motorového vozidla značky F. W.,
evidenčné číslo XBKXXXX, VIN: Q pričom bol dňa XX.augusta XXXX na P. moste v meste O. v čase
o XX.XX hodine zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, kde počas kontroly predmetného vozidla
hliadke tvrdil, že nákladný priestor je prázdny, avšak po otvorení zadných dverí vozidla sa v nákladnom
priestore tohto vozidla nachádzalo 17 osôb mužského pohlavia zo X. arabskej republiky, stotožnenými
ako: Y. M., nar. XX. U. XXXX; Y. Y., nar. XX. U. XXXX; Y. V., nar. XX. U. XXXX; Y. Y. H. Y.
M., nar. XX. E. XXXX; P. O., nar. XX. U. XXXX; Y. Y., nar. XX. U. XXXX; P. W., nar. XX. X. XXXX, Y. Y.,
nar. XX. U. XXXX; P. Y., nar. XX. U. XXXX; Y. Y., nar. XX. U. XXXX; Y. Y., nar. XX. X. XXXX; Y. Y., nar.
XX. A. XXXX; Y. Y. M., nar. XX. U. XXXX; Y. Y. Y. Y. M., nar. XX. U. XXXX; P. X., nar. XX. U. XXXX;
C. Y. Y., nar. XX. U. XXXX; Y. Y., nar. XX. C. XXXX.

Za to súd I. stupňa obžalovanému uložil podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. d),
písm. j), písm. l), písm. n), písm. o) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, t.j. 2 ks mobilných
telefónov :
- zn. H., IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX/XX; spolu so SIM kartou s telefónnym číslom +XXXXXXXXXXXX,
bez obalu zelenej farby,
- zn. X. L. Y XXX GB, IMEI: XXXXXX/XX/BXXXXX/X; XXXXXX/XX/XXXXXX/X v čiernom kryte, spolu
so SIM kartou s telefónnym číslom +XXXXXXXXXXXX a SIM kartou O2 uschovanú v čiernom kryte s
číslom: XXXXXXXXXXXXXXXXXX,
ktoré sú súčasťou rovnopisu spisového materiálu, ktorý sa nachádza na NJBPNM Stred.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest vyhostenia na 5 (päť) rokov.

Uvedený rozsudok v zákonom určenej lehote odvolaním proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného napadla prokurátorka. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s
uloženým trestom odňatia slobody a vyhostenia v kontexte s odôvodnením rozhodnutia súdu, nakoľko
trest je mimoriadne mierny a nie je súladný s účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. z hľadiska
generálnej a individuálnej prevencie - v záujme ochrany spoločnosti a odradenia iných od páchania
trestných činov. Zvýraznila, že obžalovaný umožnil prekročiť slovenskú štátnu hranicu až 17
osobám bez slovenskej štátnej príslušnosti.
Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a sám
rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. por., skutkovo a právne v zmysle podanej obžaloby a uložil
obžalovanému prísnejší, nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
a trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní 7 rokov.

Obžalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.05.2023, ktoré bolo odvolaciemu súdu postúpené z
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že na Slovensku súdia ako sa im chce, na každého
majú iný meter. Poukazoval na rozhodnutia súdov, kde bol za trestný čin prevádzačstva uložený
podmienečný trest, hoci „paragraf“ je ten istý a Trestný zákona na Slovensku platí pre každého. Vyslovil
názor, že slovenské súdy súdia podľa toho, kto ako vyzerá. Žiadal, aby sa prokuratúra zaoberala tým,
ako sa na Slovensku súdi.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na podanom
odvolaní i jeho dôvodoch, ktoré nechcel žiadnym spôsobom doplniť. Navrhol, aby odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil trest
odňatia slobody vo výmere najmenej 3-och rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest vyhostenia z územia SR v trvaní najmenej 7
rokov a taktiež trest prepadnutia vecí, ktoré sú špecifikované v odvolaním napadnutom rozsudku, ktoré
sú uložené na Úrade hraničnej a cudzineckej polície - Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii
v Banskej Bystrici.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že odvolanie prokurátora
považuje za nedôvodné. Poukázal na 5 poľahčujúcich okolností, ktoré zistil súd I. stupňa, netrestanú
osobu obžalovaného, najmä že pomohol odhaliť organizovanú skupinu páchateľov prevádzačstva a
napokon doplatil na celú vec tým, že mu bolo jeho motorové vozidlo zapálené a zhorelo, čo sa v spise
nenachádza. Navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že žiada odvolanie prokurátorky
zamietnuť. Predložil listiny, ktoré majú preukazovať, že jeho otec ochorel na rakovinu, chcel by
ho ešte vidieť. Nevedel, že prevádzačstvo je trestné. Na internete o tom bolo písané, že je to normálna
vec. Súčasne predložil správu lekárskeho zariadenia, podľa ktorej jeho matka bola operovaná na žlčník.
Žiadal, aby súd na tieto skutočnosti prihliadol.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorkou, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal i na chyby, ktoré odvolaním neboli
vytýkané, pričom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na
súde I. stupňa, po prednesení obžaloby a jeho procesnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Súd I. stupňa
prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie iba v súvislosti s výrokom o treste. Výrok o vine
napadnutého rozsudku tým nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k zhodnému záveru ako súd I.
stupňa, teda že dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, vrátane priznania obžalovaného, bolo
jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, spáchal ho
obžalovaný a daný skutok vykazuje znaky zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

Odvolací súd pripomína, že viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej 3
osoby (§ 127 ods. 12 Tr. zák.), čo malo byť pre úplnosť vyjadrené v právnej kvalifikácii už v obžalobe
okresnej prokurátorky a následne i výroku o vine napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o tzv. právnu vetu, ktorá je súčasťou výroku o vine, odvolací súd sa nestotožňuje s jej
konštruovaním tak, ako je uvedená v podanej obžalobe a prevzatá do napadnutého rozsudku,
pretože je v nej vyjadrená alternatíva „alebo“. Správne malo byť v danom prejednávanom prípade
spojenie ...pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky „ani“ osobou s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky...Vzhľadom k tomu, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť prijatím
vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, danú nesprávnosť
nebolo možné napraviť. Z tohto dôvodu sa odvolací súd sa obmedzil len na jej poukázanie.

Pozornosti odvolacieho súdu taktiež neuniklo, že v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní
- vyšetrovateľ a prokurátor nevenovali dostatočnú pozornosť identifikácii jednotlivých migrantov pri ich
zadržaní a neskôr ich výsluchoch, kde u viacerých je konštatovaný rovnaký deň narodenia, a to 01.
január, i keď s odlišným rokom narodenia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Pokiaľ ide o samotný odvolaním napadnutý výrok o treste, súd I. stupňa pri ukladaní trestu odňatia
slobody obžalovanému správne vychádzal z trestnej sadzby podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., t.j. 7 rokov až
10 rokov. Nepochybil, keď prihliadol na poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaný priznal spáchanie
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.), viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), spáchal trestný čin vo veku blízkom mladistvých (§ 36 písm. d)
Tr. zák.), teda ako osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov svojho veku, ale neprekročila 21 rokov svojho veku.
Obžalovaný v čase spáchania skutku dovŕšil vek 19 rokov a 10 mesiacov. Súd I. stupňa nepochybil, keď
súčasne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a napokon aj podľa § 36 písm. o) Tr. zák. - prispel k
odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny, k čomu vykonal na hlavnom pojednávaní zodpovedajúce
dokazovanie, na ktoré poukázal na strane 3 napadnutého rozsudku.
Prokurátorka v podanom odvolaní nenamietala rozsah zistených poľahčujúcich okolností súdom I.
stupňa, pričom ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadnu z priťažujúcich okolností vymenovaných

v § 37 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zistený správne
5:0.

Za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. je základná sadzba trestu odňatia slobody 7 rokov
až 10 rokov. Keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol 5:0, postupom podľa § 38 ods.
3 Tr. zák. sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby 10 rokov o jednu tretinu. V
zmysle uvedeného bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody obžalovanému v upravenej sadzbe s
dolnou hranicou 7 rokov a hornou hranicou 9 rokov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Súd I. stupňa poukázal vo svojich stručných právnych úvahách na dôvody, ktoré ho viedli k aplikácii
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v prípade obžalovaného, keď zvýraznil jeho pomery,
výraznú prevahu poľahčujúcich okolností, ich povahu a závažnosť, nezistenú ani jednu priťažujúcu
okolnosť, a vzhľadom na tieto fakty trest odňatia slobody uložený čo aj na samej spodnej hranici
upravenej trestnej sadzby považoval za neprimerane prísny a zároveň na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a aj na nápravu obžalovaného považoval za primeraný a zodpovedajúci aj trest kratšieho
trvania, kde v konečnom dôsledku postupujúc podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody, ktorý nesmie byť kratší ako dva roky, pretože v osobitnej časti Trestného
zákona je dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Za daného stavu, na podklade odvolania podaného v neprospech obžalovaného, odvolací súd
vyhodnotiac argumenty odvolateľky dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený v konečnej
výmere 2 rokov v danom prípade nemožno považovať za neprimeraný, predovšetkým s ohľadom
na spôsob spáchania činu obžalovaným, jeho rozsah - prevádzanie 17 nelegálnych migrantov,
úmyselné zavinenie, vysokú závažnosť činu, pohnútku - zisk finančných prostriedkov, súčasne však tiež
poukazujúc na právne úvahy súdu I. stupňa, ktorými sa pri ukladaní trestu riadil, zvýrazniac doposiaľ
bezúhonnú osobu obžalovaného, vo veku blízkom mladistvého, ktorý si vytvoril podmienky k
prihliadnutiu na 5 poľahčujúcich okolností, vrátane prispenia k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej
skupiny prevádzačov migrantov, kde boli vznesené obvinenia konkrétnym 9-tim osobám pre obzvlášť
závažný zločin účasti na organizovanej zločineckej skupine a pre zločin organizovania a umožnenia
nedovoleného prekročenia štátnej hranice, spáchané v prospech organizovanej zločineckej skupiny v
spolupáchateľstve, podľa príslušných ustanovení Trestného zákona Českej republiky.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, súd I. stupňa nepochybil, keďže obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

Súd I. stupňa sa primeraným spôsobom vysporiadal aj so zákonnými podmienkami ukladania trestu
vyhostenia. Na margo odvolacích námietok je potrebné uviesť, že prokurátorka
vo svojej záverečnej reči, nasledujúcej po ukončení dokazovania na hlavnom pojednávaní, navrhla
uložiť obžalovanému trest vyhostenia na 5 rokov. Z odvolacích dôvodov a ani z predloženého spisového
materiálu nie je zrejmé, k akej skutkovej zmene došlo od momentu prednesu záverečnej reči
do podania odvolania, ktorá viedla prokurátorku k zmene svojho postoja a podaniu odvolania v danom
smere v neprospech obžalovaného. Odvolací súd považuje trest vyhostenia uložený obžalovanému na
5 rokov, v sadzbe 1 rok až 10 rokov za primeraný a dostačujúci, ktorý súčasne zodpovedá
zásadám individuálnej i generálnej prevencii.

I keď odvolateľka v podanom odvolaní priamo nenapádala nesprávnosť výroku o
treste prepadnutia veci, odvolací súd napriek tomu považuje za potrebné vytknúť súdu I.

stupňa jeho formuláciu, v zmysle uvedenia skratiek „NJBPNM“. Tieto výrok súdneho rozhodnutia nemá
obsahovať práve z dôvodu, aby bol preskúmateľný, jasný a zrozumiteľný všetkým stranám v konaní,
vrátane osobám neznalým práva a zákonných postupov. Preto odvolací súd pre úplnosť uvádza, že daná
skratka označuje Národnú jednotku boja proti nelegálne migrácii Stred so sídlom v Banskej Bystrici.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto
uznesenia.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.