Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121207752
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121207752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v K. - E., na ul. H. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom
v Prešove, na ul. Jesennej č. 8, proti žalovanej: L. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. - E.,
na ul. H. č. XX, právne zastúpenej PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so
sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 13, IČO: 36 492 086, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.06.2022 č.k. 20C 73/2021-98, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX, kat. úz. E. ako parcely č. XXX - záhrada o výmere 599 m2, č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 390 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, stavby

rodinného domu súpisné č. XX na parcele XXX/X a stavby garáže na parcele č. XXX/X. Žalovaná je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, kat. úz. E. ako parcely č. XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 643 m2, č. XXX - záhrada o výmere 1066 m2 a stavby rodinného domu,
súpisné č. XX na parcele č. XXX.

3. Žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka
má svoj základ v ust. § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby),súpoprocesnejstránkeskutočnosti,žestranymajúvecnúlegitimáciuaženaurčeníjenaliehavý
právny záujem.

4. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou novovytvorenej parcely č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 a parcely č. XXX/X - záhrada o výmere 96 m2,
vytvorených geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 22.09.2020.6. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu

priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby a
dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba. Tieto sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne
- ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Držba je faktický stav, pri ktorom
má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju, požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva
činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou

nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že
toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda
držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu

nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného
nachádzajúcehosavobdobnejsituácii)vyvolaťpochybnosti otom,žemuvecpatrí.Oprávnenádržbasa
teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť
ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého

vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežnéhoposudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ,
ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným
omylom môže byť omyl skutkový aj právny.

7. V prejednávanej veci žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie. V prvom

rade nepreukázala samotnú držbu sporných nehnuteľností. Ako vyplynulo z rozsudku vydaného vo
veci 25C/412/2015, tak pôvodne sa jednalo o jeden pozemok vo vlastníctve starých rodičov žalobkyne,
ktorý bol rozdelený a približne polovica prevedená na rodičov žalobkyne. Existencia plota, prípadne
viditeľnej hranice medzi pozemkami, nebola pre príbuzných dôležitá, keďže títo mali dobré vzťahy. V
danom prípade teda nie je zrejmé, akým spôsobom mala žalobkyňa, prípadne jej právni predchodcovia,

spornú časť pozemku užívať. Tu je potrebné dodať, že na jednej strane žalobkyňa a svedok K. Z., brat
žalobkyne, tvrdili, že záhrada za domom sa užívala rovnobežne s hranicou severného suseda, na strane
druhej však žalobkyňa nemala žiadne námietky, keď právny predchodca žalovanej staval plot, ktorý
nebol rovnobežný s hornou hranicou a nakoniec pri tom aj sama pomáhala, keď dávala pletivo. Uvedené
teda vylučuje držbu sporných nehnuteľnosti.

8. Ak by sa aj pripustila držba nehnuteľnosti tak žalobkyňa by nebola dobromyseľná, keďže svoj vstup
odvodzovala od titulov a to rozhodnutia o dedičstve z roku 1991, sp. zn. D 1462/91- 89/92 (1/4 -
ina), darovacej zmluvy I. (1/2 -ica) a kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX - XX/XX (1/4 -ina). Žalobkyňa teda
celú nehnuteľnosť nadobudla v roku 2004 a teda týmto momentom by mohla vstúpiť do oprávnenej

držby. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, tak z geometrického plánu č. XXX/XX, ktorý
bol vyhotovený k dodatku k notárskej zápisnici, je zrejmé, že hranica medzi nehnuteľnosťami strán
sporu nejde rovnobežne s parcelou č. XXX. Je nepochybné, že tento geometrický plán mala žalobkyňa
k dispozícii. Žalobkyňa si už pred nadobudnutím celej nehnuteľnosti musela byť vedomá, že hranica
medzi nehnuteľnosťami nejde rovnobežne s parcelou č. XXX a teda nemohla vstúpiť do oprávnenej

držby. Pokiaľ ide o časť pozemku, na ktorej sa nachádza garáž, tak z uvedeného geometrického plánu
jednoznačnevyplýva,žegarážnemámaťstenusletnoukuchynkouamedzigarážoualetnoukuchynkou
má byť priestor. Rovnako z tohto geometrického plánu je zrejmé, že hranica nevedie smerom z ulice
k letnej kuchynke. Žalobkyňa teda nemohla byť dobromyseľná pri nadobudnutí celej nehnuteľnosti v
roku 2004 a nemohla vstúpiť do oprávnenej držby. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ

veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v
obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

9. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej právni predchodcovia nadobudli sporné nehnuteľnosti vydržaním, tak
žaloba je nedôvodná, keďže v takom prípade mala žalovať, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

10. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky
vydržania a to oprávnenosť držby, a preto žalobu zamietol.11. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods.1 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že prvoinštančný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci a v konaní došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
proces. Žalobkyňa v konaní dostatočným spôsobom preukázala skutočnosť, že z jej strany a zo strany jej
právnych predchodcov došlo k držbe sporných nehnuteľností. Zo strany prvoinštančného súdu nebolo

správne poukazovať a vychádzať z geometrického plánu č. XXX/XX, pretože tento bol vypracovaný
výlučne na účel zamerania garáže, pričom sa žiadnymi inými skutočnosťami nezaoberal. Uvedené je
zrejmé aj z toho, že geometrický plán č. XXX/XX nezohľadňuje realitu, nakoľko medzi stavbou garáže a
stavbou letnej kuchyne (teraz) na pozemku žalovaného sa žiadna medzera v skutočnosti nenachádza.

13. Žalobkyňa nemala dôvod žalobou sa domáhať určenia, že sporné pozemky patria do dedičstva

po jej právnych predchodcoch, pretože žalobkyňa je ich právnou nástupkyňou, ktorá užíva predmetné
pozemky v rovnakom rozsahu ako ich po desaťročia užívali jej právni predchodcovia, v dôsledku čoho si
započítalavydržaciudobu,poktorúoprávneneadobromyseľnedržalipozemkyjejprávnipredchodcovia.
Žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania. Žalobkyňa je spôsobilým subjektom vydržania, pozemky
sú spôsobilým predmetom vydržania, žalobkyňa držala predmetné pozemky oprávnene, pričom bola

dobromyseľná v tom, že jej patria po omnoho dlhšiu než zákonom stanovenú dobu 10 rokov.

14. S predmetnými pozemkami rodina žalobkyne od nepamäti nakladala ako so svojimi vlastnými v
rozsahu užívacej hranice - faktického stavu, ktorý nikdy nemali dôvod spochybňovať. Žalobkyňa, ani
jej právni predchodcovia nemali pochybnosti o svojom vlastníckom práve k pozemkom a v nepretržitej

držbe ich od nadobudnutia nikto nerušil. V prejednávanej veci sa pri porovnaní výmerov žalobkyňou
vlastnených pozemkov (599 m2 + 390 m2 + 20 m2) a novovytvorených pozemkov (96 m2 a 21 m2)
jedná o naozaj nízku výmeru, pri ktorej nebol zo strany žalobkyne dôvod k akejkoľvek (nieto ešte
zvýšenej) ostražitosti, pretože bola presvedčená, že nadobudla sporné pozemky tak ako ich užívali jej
právni predchodcovia a v zásade aj ona sama po celý život. Bez povšimnutia zo strany prvoinštančného

súdu zostala taktiež skutočnosť, že žalovaná, resp. jej právni predchodcovia, ako vlastník sporných
pozemkov si ani neuvedomila, že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia držia (užívajú) časti jej
pozemkov, teda tých, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu zosúladenia právneho
a užívacieho stavu. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že zo strany žalobkyne sa jednalo o objektívne
ospravedlniteľný omyl, avšak táto skutočnosť bola prehliadnutá a v konaní sa jej pozornosť nevenovala.

Pri posudzovaní dobromyseľnosti držby zohráva úlohu aj tvar a umiestnenie pozemku, oplotenie
pozemku a rozsah užívania právnymi predchodcami. Prvoinštančný súd všetky tieto jednotlivé súvislosti
neposudzoval a pristúpil len ku konštatovaniu, že žalobkyňa nepreukázala držbu pozemkov a že jej
dobromyseľnosť nie je daná v dôsledku geometrického plánu č. XXX/XX, ktorý zameral garáž, čo zo
žalobkyne zjavne automaticky urobilo nedobromyseľného držiteľa. Takýto postup prvoinštančného súdu

v napadnutom rozsudku je však nesprávny, povrchný, nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý, a
teda porušujúci právo žalobkyne na spravodlivý proces.

15. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej možnosť vydržania je právne upravená v ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctvadržiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa
platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri

zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je zreteľ na
všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými
predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom

stanovenej doby. V zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec patrí.

19. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,

že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným
je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil

so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

20. Vydržanie patrí ku všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou
osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po

zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že
držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým
okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú
dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný,

psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ
musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý
by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného
držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

21. Držba teda predstavuje faktické panstvo nad vecou, naproti tomu vlastníctvo je definované ako
právne panstvo nad vecou.

22. Ani skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej postavili oplotenie vo vnútri parciel č. XXX a č.

XXX, zapísaných na LV č. XX, kat. úz. E. ako vlastníctvo žalovanej neznamená, že postavením tohto
oplotenia sa žalovaná, resp. jej právni predchodcovia zriekli vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti
označených ako parcely č. XXX a č. XXX, ktorým podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa
22.09.2020 majú zodpovedať parcely č. XXX/X o výmere 21 m2 a č. XXX/X o výmere 96 m2.
Na strane druhej len vybudovanie oplotenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej nemohlo

vyvolať u žalobkyne presvedčenie o tom, že táto časť nehnuteľnosti jej vlastníckym právom patrí.
Na vyvolanie takéhoto presvedčenia musel existovať právny dôvod, hoci aj domnelý, svedčiaci o
poctivosti nadobudnutia. Existencia takéhoto právneho dôvodu, čo i len domnelého, svedčiaceho o
poctivosti nadobudnutia, vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam preukázaná nebola. Žalobkyňa na
základe nadobúdacích titulov, ktorými boli rozhodnutie o dedičstve, darovacia zmluva a kúpna zmluva,

nadobudla do svojho výlučného vlastníctva konkrétne nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XX,
kat. úz. E..

23. Ešte predtým ako sa žalobkyňa v roku 2004 stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na
LV č. XX, kat. úz. E., jej bolo známe z geometrického plánu č. XXX/XX ako podielovej spoluvlastníčke,

že hranica medzi pozemkami nejde rovnobežne s nehnuteľnosťou označenou ako parcela č. XXX.
Rovnako z tohto geometrického plánu je zrejmé, že stavba garáže na parcele č. XXX/X nemá mať
stenu s letnou kuchynkou a medzi garážou a letnou kuchynkou má byť priestor. Taktiež z uvedeného
geometrického plánu vyplýva, že hranica medzi parcelami žalobkyne a žalovanej prebieha po priamke anie smerom k letnej kuchynke postavenej na parcele č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Už tieto okolnosti
museli u žalobkyne vyvolať dôvodné pochybnosti o rozsahu ňou nadobudnutých vlastníckych práv.
Žalobkyni pritom nič nebránilo dať si v teréne overiť hranice ňou nadobudnutých nehnuteľností. Pokiaľ

tak neurobila, nie je možné ju považovať za osobu postupujúcu s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo
možné od nej vyžadovať.

24. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, podľa ktorej výmera novovytvorených pozemkov v porovnaní
s výmerou žalobkyňou vlastnených pozemkov je nízka. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve

žalobkyne predstavuje 1009 m2 (599 m2 + 390 m2 + 20 m2). Výmera časti pozemkov vo vlastníctve
žalovanej, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva žalobkyňa, je 117 m2 (96 m2 + 21 m2),
teda viac ako 10 % z výmery pozemkov vlastníckym právom patriacim žalobkyni, čo rozhodne nemožno
považovať za nepatrné.

25. Keďže zo strany žalobkyne nebol preukázaný právny dôvod hoci aj putatívny, ktorý u žalobkyne

mohol vyvolať, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, presvedčenie o tom, že jej vlastníckym právom
patrí i časť nehnuteľnosti, u ktorej je v súčasnosti ako vlastníčka zapísaná žalovaná, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu zamietol.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

27. Zároveň žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).