Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210025
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4214210025.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. X., S. rad XXX/X, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.483,45 eura s príslušenstvom, trov konania a

trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/686/2014-36
zo dňa 27. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Komárno ako
súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora A.. Q. E., PhD.
vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pričom súčasne rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi priznáva
trovy exekúcie v sume 39,83 eura a že oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie
súdnemu exekútorovi 39,83 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie, s poukazom na exekučný titul, jeho doterajší priebeh exekúcie, citované ustanovenia

Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č.
244/2002 Z. z., odôvodnil nasledovne:

1.1. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).

Skúmanímplatnostirozhodcovskejdoložkysúdyvexekučnomkonanínepreskúmavajúvecnúsprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri
aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

1.2. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

1.3. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v

ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade,
že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať,
je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

1.4. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

1.5. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2012 uzavretú medzi
oprávneným a povinným ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvu zo
dňa 24.01.2012 uzavretú medzi oprávneným a povinným, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 24.01.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

1.6. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane

sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

1.7. Predloženú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.01.2012, ktorá založila záväzkový právny
vzťah medzi oprávneným a povinným, považoval súd jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 1 OZ. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzatvorenia
zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konal

v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere
obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú
pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý

konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť
spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v
neprospech oprávneného.) Ustanovenie § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj
ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávaťpodnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však,
aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 54 ods.

2 OZ nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere.

1.8. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by
charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra

alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú
osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých
povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky
preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide
o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo
zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom vzťahu

vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci
skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním by nebol ani všeobecný údaj
o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu
súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným
preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho

živnostenského oprávnenia.

1.9. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,

a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a
nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere,
anirozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťrozhodcovskúzmluvuzazmluvnúpodmienkudojednanú
individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej

neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

1.10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri

preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho

vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenieexekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, ako
to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

1.11. Súdny exekútor dňa 02.05.2022 doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 39,83 eur s
DPH, ktoré žiadal priznať. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku oprávnenému možno
uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného
alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade došlo k zastaveniu

exekúcie zavinením oprávneného, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Súd preto vychádzal
pri rozhodovaní o trovách exekúcie zo zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a
zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

1.12. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie a zistil, že boli vyčíslené v súlade

s citovanou vyhláškou. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
39,83 eur, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur podľa ustanovenia § 14 citovanej
vyhlášky a z 20% náhrady DPH vo výške 6,64 eur v súlade s ustanovením § 196 veta druhá Exekučného
poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.

2. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním proti výroku I. napadol len oprávnený domáhajúci
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď tiež
požadoval náhradu trov odvolacieho konania. Ohľadom odvolacích dôvodov poukázal na nesprávnosť
skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci. Posudzovanie povinného ako spotrebiteľa

on výslovne odmieta, poskytnutý úver bol na účel podnikania, povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako
dlžník pod obchodným menom T. T. ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným
číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a
finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, teda on do právneho vzťahu s povinným vstúpil
na základe jeho vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon svojho podnikania,

a nie teda na svoju súkromnú potrebu. Je tiež nepochybné, že dohodnutá rozhodcovská zmluva je
tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochranysvojichprávbuďprostredníctvomrozhodcovskéhokonaniaalebosúdnehokonania.Uzatvorená
rozhodcovská zmluva bola na samostatnom liste papiera, keď povinný vyhlásil, že s uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej

zmluvy, čím bola založená právomoc rozhodcovského súdu a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).

3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 18.03.2014, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Q. E. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03285/13 zo dňa 22.17.2013, k návrhu doložil zmluvu oúvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na základe výzvy súdu zo dňa 23.03.2022 oprávnený
predložilrozhodcovskúzmluvuzodňa24.01.2012uzatvorenúmedzioprávnenýmapovinným.Súdprvej
inštancievydalsúdnemuexekútorovidňa24.06.2014poverenienavykonanieexekúcie.Dňa29.02.2016

bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie oprávneného podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva
mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd

je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
exekučného konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Preto, ak súd prvej inštancie posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle,
nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých
bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými je v danom prípade úverová zmluva.

11. V súvislosti s odvolacou argumentáciou oprávneného, podľa ktorej povinného nemožno považovať
za spotrebiteľa, pretože v danom prípade povinný uzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, resp.
na účel podnikania, keď na zmluve bol označený identifikačným číslom, odvolací súd uvádza, že na
spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že v čase jej uzatvárania

vykonával povinný podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na to, že povinný je v zmluve označený ako
fyzická osoba - podnikateľ (obchodné meno, IČO, miesto podnikania) a zároveň aj ako fyzická osoba
(meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo), nemožno zo zmluvy jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel
ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako fyzická osoba. Skutočnosť, že povinný podniká sama o
sebe neznamená, že mu musia byť poskytované finančné prostriedky vždy len za účelom podnikania.

Keďže oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že povinný pri
uzatváraní úveru konal ako podnikateľ a úver si bral na podnikanie, súd prvej inštancie na predmetný
právny vzťah správne aplikoval spotrebiteľské právne normy, pretože v prípade pochybností o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

12. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať

rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila uplatniť a domáhať sa

svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

13. Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 24.01.2012
medzi ním a povinným je individuálne dojednaná, predstavuje nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu,

pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany práv na všeobecnom súde, ale aj
prostredníctvom rozhodcovského konania, z dôvodu čoho platne založila právomoc rozhodcovského
súdu. Odvolací súd sa s vyššie vymedzenou odvolacou argumentáciou oprávneného nestotožnil,
pretože práve naopak sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti
uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech

spotrebiteľa (povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohol. Napriek tomu, že táto bola uzatvorená na samostatnom liste papiera t. j. nie ako rozhodcovský
doložka, ale ako samostatná zmluva, bola spotrebiteľovi predostretá ako štandardizovaná zmluva, bez
tohto aby zo strany spotrebiteľa mohlo dôjsť k individuálnemu vyjadreniu jednotlivých jej ustanovení.Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne
dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom
rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je dojednaná

platne.

14.Odvolacísúdibazdôrazňujemimoriadnudôležitosťrozhodcovskejzmluvy,keďženáslednevprípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto

prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej zmluvy, ktorá v článku II uvádza, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a

to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na

všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

15. Táto rozhodcovská zmluva síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,
avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný)
sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská
zmluva vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva odníma spotrebiteľovi
(povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené,

odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,

ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky
oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd
prvej inštancie preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvej

inštancie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k
"zrušeniu" alebo k "zmene" tohto rozhodnutia; súd prvej inštancie si taktiež neosvojoval ani postavenie
odvolacieho súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný
exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení
tejto otázky nebol súd prvej inštancie viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd

prvej inštancie bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

17. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného
uvedenými v podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnému, ktorý bol inak v plnom

rozsahu v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).