Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122273476
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122273476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255
739, proti žalovanému: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/XX, T. S., o zaplatenie 1.881,60 EUR s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.13Csp/22/2022
zo dňa 16. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 1.881,60 UER s úrokom z omeškania 5% ročne od 15. 07. 2021 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok voči žalovanému mal nadobudnúť na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 07. 2021, uzatvorenej medzi Home Credit Slovakia, a.s., ako
postupcom (ďalej len „postupca“) a žalobcom ako postupníkom. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa
08. 02. 2017 zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky s tým, že podmienky ich čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných
povinností boli upravené v zmluve a v obchodných podmienkach (ďalej len „OP“). Žalovaný neplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť, a preto postupca dňa 25. 01. 2019 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný na základe zmluvy čerpal sumu vo výške 3.207,65 EUR a pred

postúpením pohľadávky uhradil sumu 1.326,06 EUR a potom už neuhradil žiadnu sumu, pričom rozdiel
tak predstavuje žalobcom uplatnený nárok vo výške 1.881,60 EUR.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39, § 53 ods. 9, §524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 565
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), čl. 6 ods. 1, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, §
153 ods. 1, 2, § 290 a § 295 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Považoval za nesporné, že postupca a žalovaný uzatvorili zmluvu na poskytnutie bezúčelového úveru
vo výške 3.207,65 EUR a revolvingového úveru na kreditnú kartu s úverovým rámcom 500 EUR, ktorú
zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
ex offo aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Konštatoval, že nebolo sporné, že postupca nepostupovalpohľadávku po termíne konečnej splatnosti úveru (15. 01. 2022). Okresný súd tak skúmal, či došlo k
účinnému predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s §53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 veta druhá
OZ. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 25. 01.

2019 došlo v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 druhá veta OZ, pričom v tomto smere žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že podmienky pre zosplatnenie musia byť splnené kumulatívne.
Žalobca ani netvrdil, že by postupca upozornil žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Dlžník nemôže byť upozornený len jediným
vyhlásením, že je v omeškaní a zároveň tým istým oznámením byť vyhlásená mimoriadna splatnosť

úveru, pretože by to bolo v rozpore s § 53 ods. 9 OZ. Žalobca predložil len výzvu k splateniu celého úveru
zo dňa 25. 01. 2019, nepredložil tzv. upozorňujúcu výzvu pred zosplatnením, že ak dlžník omeškané
splátky neuhradí, pristúpi veriteľ k zosplatneniu dlhu, s dokladom o jej dôjdení do dispozičnej sféry
žalovaného. Zároveň žalobca nepreukázal, že sa výzva k splateniu celého úveru zo dňa 25. 01. 2019
dostala do dispozičnej sféry žalovaného (§45 ods. 1 OZ). Súd prvej inštancie považoval predčasné
zosplatnenie úveru pre rozpor so zákonom za neplatné (§ 39 OZ). Ak ku dňu postúpenia pohľadávky

(14. 07. 2021) neboli splnené predpoklady predčasného zosplatnenia úveru, pričom konečnú splatnosti
úveru si zmluvné strany dohodli dňa 15. 01. 2022. Postupca nemohol postúpiť svoju pohľadávku z
úveru v celosti inému subjektu s poukazom § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Pokiaľ sa tak stalo,
tak zmluva o postúpení pohľadávok je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Z uvedeného
dôvodu okresný súd nepovažoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v spore, a preto žalobu v

celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že
nakoľko v spore bol úspešný žalovaný, tento si výslovne nárok na náhradu trov konanie neuplatnil, a
preto mu okresný súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo zákonných dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil
tak,žežalobežalobcuvyhovieapriznážalobcovinároknanáhradutrovceléhokonaniavrozsahu100%,
resp. rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom súdu ohľadom nepreukázania platnosti vyhlásenia
mimoriadne splatnosti úveru. Mal za to, že postup, ktorý zvolil postupca pri zosplatnení úveru, bol v
plnom rozsahu v súlade s právnou úpravou. Uviedol, že postupca mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil
účinne výzvou zo dňa 25. 01. 2019 s označením ako „výzva k splateniu celého dlhu“, pričom žalovanému

bola poskytnutá lehota 15 dní k úhrade dlžnej sumy. K účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, pritom došlo márnym uplynutím lehoty 15 dní na dobrovoľné plnenie. K uvedenému podaniu
žalobca súdu v konaní predložil aj doklad o odoslaní a doručení tejto písomnosti do dispozičnej sféry
žalovanému, a to podací hárok. Žalobca tak považoval za nesporné a tiež za jednoznačne preukázané,
že postupca účinne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil, pokiaľ uzavrel, že vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru bolo neplatným
právnym úkonom. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14CoCsp/6/2021 zo dňa 27. 04. 2021. Vo zvyšnej časti odvolania sa zaoberal nesprávnym právnym
posúdenímvecipodľa§45ods.1OZt.j.otázkoudôjdeniavýzvydodispozičnejsféryžalovaného,pričom
ako dôkaz odkázal na web o sledovaní zásielky napr. pod podacím číslom RF383958630SK. Tieto

skutočnosti nepovažoval za novoty v konaní, nakoľko za daného skutkové stavu, žalobca preukazoval
doručovanie výziev listinnými dôkazmi (podacími hárkami). Vo vzťahu k dôkazu podacieho hárku
poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj krajských súdov. V
závere odvolania sa osobitne venoval právnej otázke týkajúcej sa nesporných skutkových tvrdení podľa
§ 151 ods. 1 CSP a prejavu žalovaného smerujúceho k úhrade dlhu. Poukázal na to, že ním uplatnený

nárok, ako i všetky predložené dôkazy, neboli zo strany žalovaného rozporované, a zároveň sa nejavil
žiadny reálny dôvod považovať akúkoľvek skutočnosť ohľadom doručovania za nepreukázanú alebo
spornú.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP,
vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania vsúlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako
odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu
či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu.

11. Predmetom sporu je nárok žalobcu, ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom
právnom vzťahu medzi postupcom a žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu, ktorou
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.207,65 EUR, za dojednaných zmluvných
podmienok.

12. Predmetom odvolacieho konania bola námietka odvolateľa o existencii jeho aktívnej vecnej
legitimácie. Odvolací súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s prioritnou argumentáciou
žalobcu,podľanázoruktorého,postupcaúverzosplatnilvsúladesozákonom,apretomoholpohľadávku
následne platne postúpiť na žalobcu.

13. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Odvolací súd konštatuje, že v prípade spotrebiteľských vzťahoch pri skúmaní platnosti, či neplatnosti

postúpeniapohľadávkyzostranydodávateľaakopostupcunaďalšísubjektjenutnéokremvšeobecných
ust. § 524 až § 530 OZ zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľské zmluvy,
na základe ktorých boli poskytnuté spotrebiteľské úvery. Okresný súd tak vec správne posúdil podľa
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré sa vzťahovali na postúpenie spotrebiteľského
úveru, ale aj všeobecných hmotnoprávnych podmienok platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcich

z OZ. Odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu v spore nebol
spochybnený ani zo strany žalobcu.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo
spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Tieto hmotnoprávne

podmienky pre platné a zákonné zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne, pričom
ide o dva samostatné právne úkony. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje
písomnú výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi do jeho dispozičnej sféry s
upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie
celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na

jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ ustanovuje, že ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v
spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo

podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za
predpokladu,že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace,
trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte

pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa
§ 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenieúveru najneskôr, táto je upravená v § 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením
splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo

limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od
splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

17. Pokiaľ ide o zákonné podmienky vyplývajúce z § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ na to,
aby bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právne účinné, odvolací súd sa plne stotožňuje so

záverom súdu prvej inštancie, že tieto zákonné podmienky splnené neboli. Žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno preukázania, že postupca ako veriteľ, pred tým, ako si uplatnil právo podľa § 565
OZ, preukázateľne v zmysle zákonných požiadaviek z ust. § 53 ods. 9 OZ zaslal predchádzajúcu výzvu
adresovanú žalovanému, ako dlžníkovi, s výslovným upozornením, že pokiaľ v lehote nie kratšej ako 15
dní nezaplatí omeškané splátky, bude veriteľ oprávnený uplatniť si právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru.

18. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania na základe predložených listinných dôkazov odvolací
súd konštatuje, že žalobca listine preukázal, že podaním zo dňa 25. 01. 2019, označeným ako „Výzva
k splatenie celého dlhu“, ktorou postupca ako veriteľ upovedomil žalovaného o skutočnosti, že využil
svoje oprávnenie a zosplatnil celý úver, čo jednoznačne vyplýva nielen z obsahu tohto jednostranného

právneho úkonu, ale aj z označenia tohto podania, ako výzva k splateniu celého úveru, v ktorom
je obsiahnuté, že v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z konkrétneho úveru,
postupca ako veriteľ vyzýva žalovaného ako dlžníka k splateniu celého úveru čerpaného na základe
zmluvy. Zároveň žalovaného veriteľ týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade celej
pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno preto mať za to, že ide o dodatočne poskytnutú

lehotu v zmysle výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ , ktorá má predchádzať zosplateniu celého úveru, a ktorá
je veriteľom dlžníkovi poskytnutá práve za účelom dodatočného uhradenia zameškaných splátok (nie
celého dlhu), aby sa predišlo možnosti veriteľa zosplatniť celý úver. Odvolací súd sa tak plne stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že súčasný žalobca nepreukázal, že postupca výzvu predchádzajúcu
zosplatneniu celého úveru skutočne a preukázateľne žalovanému, ako spotrebiteľovi, doručil, keďže

nepreukázal existenciu takejto samostatnej výzvy. Na základe uvedeného tak je zrejmé, že postupca
nepostupoval v súlade so zákonom, a preto nemohol účinne zosplatniť úver v súlade s § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 OZ, a preto nemohlo následne dôjsť ani k platnému postúpeniu úveru v celosti pred
termínom jeho konečnej splatnosti na žalobcu v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Odvolací
súd sa v tomto smere nestotožnil s právnou interpretáciou žalobcu, ktorú podložil aj jedným rozhodnutím

iného senátu odvolacieho súdu, ktorú nepovažuje s ohľadom na uvedené za správnu. Okresný súd
tak správne dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto z tohto dôvodu
žalobu správne zamietol. Nakoľko žalobca nepreukázal existenciu samotnej výzvy ako jednostranného
právneho úkonu v zmysle § 53 ods. 9 OZ, je tak logicky zbytočné riešiť otázku jej doručovania.

19. Súd je povinný skúmať podmienky konania počas celého konania. Rovnako skúma aj otázku
legitimácie strán sporu ex offo, t. j. aj bez námietky ktorejkoľvek procesnej strany. V danom prípade
bolo skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého bola postúpená pohľadávky zo strany
postupcu, spojené s povinnosťou súdu skúmať, či boli splnené všetky zákonné podmienky, pričom je
irelevantné, že žalovaný bol v konaní pasívny. Súd je povinný skúmať procesnú legitimáciu strán sporu aj

bez návrhu, a ak dôjde k záveru, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak žalobu zamietne
v celosti (ak žalobcovi neprináleží ním uplatnený hmotnoprávny nárok).

20. S ohľadom na vyššie uvedené možno potom zhrnúť, že správny bol záver okresného súdu, ktorý
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je v predmetnom súdnom spore aktívne vecne legitimovanou

stranou. Pokiaľ nebolo v spore preukázané platné predčasné zosplatnenie celého úveru, bol potom aj
správny záver súdu prvej inštancie, že neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia
pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v
konkrétnom prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru a súčasne nebola postupovaná pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v dôsledku nesplnenia si povinností postupcu vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9
OZ. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.
výrok), podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a v nadväznosti na vecnúsprávnosť meritórneho výroku (I. výroku) je potom vecne správny aj závislý výrok o trovách konania
(II. výrok).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP)
a vyslovil, že žalovanému, ktorý by ako procesne plne úspešná strana sporu v odvolacom konaní inak
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli

(aj v odvolacom konaní zostal nečinný a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.