Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206626
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3116206626.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F. F., zast.
občianskym združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti
žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. AK
Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, IČO: 47 257 024, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. júna 2018, č.k.

14C/79/2016-194, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania r
u š í a vec mu v tomto rozsahu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval okrem iného o nároku na zaplatenie
sumy predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré žalobkyňa ako dlžník zaplatila

žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny (bezdôvodné obohatenie), i keď bolo potrebné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Žalobu
výrokom II. zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie nie
je žalovaný nositeľom žalovanej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, pretože medzičasom došlo k
postúpeniu pohľadávky žalovaného z úveru na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. (postupník).
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa potom postupník stáva subjektom, voči ktorému

možno uplatniť všetky námietky súvisiace s pohľadávkou. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do zamietavého výroku II., podala odvolanie žalobkyňa, ktorá
žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie o
nedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovaného,pretožežalobaovydaniebezdôvodnéhoobohatenia

musí smerovať proti tomu, kto bezdôvodné obohatenie získal.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalobkyne, že pasívne bezdôvodne legitimovaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia je subjekt, ktorý bezdôvodné obohatenie získal, v tomto prípade žalovaný.

Vzhľadom na námietku premlčaniu vznesenú v konaní žalovaným však v zmysle § 382 CSP upovedomil
strany sporu o možnosti aplikácie §§ 100 ods. 1 a 2, 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a spôsobe
ich interpretácie.

5. Žalobkyňa namietala neopodstatnenosť námietky premlčania a nesprávnosť právneho názoru
odvolacieho súdu. Vzniknuté bezdôvodné obohatenie považovala za úmyselné, v dôsledku čoho je

premlčacia doba 10 rokov a v danom prípade neuplynula. Za podstatné považovala, že žalovaný
si platby na úver svojvoľne strhával sám, čo preukazuje jeho úmysel, a súčasne preto neobstojívýchodisko, že mala o platbách vedomosť. Vedomosť o bezdôvodnom obohatení žalovaného získala až
30.3.2016 zo žaloby podanej žalovaným na rozhodcovský súd, ktorá jej bola v uvedený deň doručená.
Žalobkyňa nesúhlasila ani s právnym názorom odvolacieho súdu o predpoklade znalosti práva na

jej strane, v tomto prípade právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by totiž mala byť znalosť
práva predpokladaná u nej, musí byť aj na strane žalovaného. Rovnako tak znalosť zmluvy a znalosť
výšky platieb. Pri tomto východisku je zrejmé, že žalovaný vedel o tom, že úverovú zmluvu uzatvára
s nedostatkami spôsobujúcimi, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a bezdôvodné obohatenie,
ktoré v dôsledku toho získal, preto nemožno považovať za iné ako úmyselné. Žalobkyňa poukázala

aj na to, že ako neprávnik nemohla mať pri podpise zmluvy vedomosť o jej nedostatkoch a že
spoliehala na profesionalitu žalovaného ako banky. Neobracala sa preto na nebankový subjekt. Záverom
svojho vyjadrenia žalobkyňa poukazovala na nedostatok procesu uzatvárania úverovej zmluvy a na
nepoužiteľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011 na posudzovaný prípad, pretože
v tam posudzovanom prípade platil sám žalobca dobrovoľne platbu na cudzí účet.

6. O odvolaní rozhodol odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.12.2019, č.k. 17Co/3/2019-235,
tak, že výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonania.Konštatovalpritom,žežalovanémupasívnavecnálegitimáciasvedčí,
avšak nárok žalobkyne je premlčaný.

7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší
súd SR. Ten uznesením zo dňa 31.1.2023, sp. zn. 7Cdo 185/2021, rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd poukázal na judikát R 14/2022, podľa
ktorého„Preurčeniezačiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacejdobyvprípadebezdôvodnéhoobohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov,

je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského
úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve“. Preto dovolací súd skonštatoval, že právny názor
odvolacieho súdu nie je správny. Uviedol, že v prejednávanom spore bude potrebné individualizovať,
kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil. Dovolací súd podotkol, že žalobkyňa tvrdila, že sa o vzniku bezdôvodného

obohatenia dozvedela až 30.3.2016, kedy jej bola doručená žaloba zo Stáleho rozhodcovského súdu
so všetkými listinami preukazujúcimi presné platby. Vychádzať je preto podľa dovolacieho súdu treba
z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne
obohatil.

8. Vzhľadom na to odvolací súd preskúmal vec opätovne, súc viazaný právny názorom dovolacieho
súdu (§ 455 CSP).

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a v spojení s § 391 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V priebehu konania, s účinnosťou od 3.7.2021, si žalovaný zmenil obchodné meno na 365.bank,

a.s. Preto odvolací súd na túto zmenu v záhlaví tohto rozhodnutia aj reflektoval.

11. Výrok I. o zastavení časti konania nebol odvolaním dotknutý, preto nebol predmetom odvolacieho
konania a rozhodnutia o odvolaní.
12. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie

žalovaného. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
je daná na strane toho, kto ho získal. V prípade bezdôvodného obohatenia tvrdeného z preplatenia
úveru by ostalo bezdôvodné obohatenie na strane toho kto ho prijal aj vtedy, ak by veriteľ z úveru svoju
pohľadávku na zaplatenie zvyšku úveru po prijatí prípadného bezdôvodného obohatenia postúpil. Stále

je rozhodujúce len to, v koho prospech bolo prípadné bezdôvodné plnenie realizované. Postúpením
pohľadávky sa prevádzajú práva jej veriteľa, v tomto prípade banky, no pri tu uplatnenom nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nevystupuje banka v pozícii veriteľa, ale dlžníka. Na toto právne
postavenie nemá postúpenie pohľadávky vplyv. Rovnako prípustnosť námietok proti pohľadávke ajpo jej postúpení podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezakladá zmenu v osobe dlžníka
z bezdôvodného obohatenia vzniknutého pri plnení na pohľadávku, ktorá je neskôr postúpená.
Žalovanému preto pasívna vecná legitimácia svedčí.

13. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku
III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v spojení s § 391 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom je súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, že žalovanému pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčí.

14. V ďalšom konaní bude tiež potrebné, aby sa súd prvej inštancie venoval aj otázke premlčania
nároku žalobcu, a to vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu. Dovolací súd odkázal na nutnosť
aplikácie judikátu R 14/2022, podľa ktorého počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa viaže
na okamih nadobudnutia vedomosti o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa
bezdôvodne obohatil. K otázke premlčania práva v obdobných veciach sa Najvyšší súd SR vyjadril napr.

aj v rozhodnutiach 4Cdo 281/2021 alebo 7Cdo 345/2021.

15. V prejednávanom prípade žalobkyňa tvrdí, ako na to upozornil aj dovolací súd, že sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedela až 30.3.2016, keď jej bola doručená žaloba zo Stáleho
rozhodcovskéhosúdusovšetkýmilistinamipreukazujúcimipresnéplatby.Vďalšombudepretopotrebné

ustáliť, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto
sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a tieto zistenia posúdiť podľa príslušných ustanovení o premlčaní.
Od posúdenia námietky premlčania sa potom bude odvíjať ďalší postup súdu prvej inštancie v konaní.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže o náhrade trov (vrátane

dovolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP
v spojení § 453 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).