Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. júl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123336803
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123336803.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v právnej veci žalobcov 1) I. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomK.K.,H.XXX/Xa2)N.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.K.,H.XXX/Xzast.ADIUVANTE
s.r.o., Trnava, Halenárska 412/7, IČO 523 410 46 proti žalovanému K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. K., H. XXX/X o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanému zákaz vstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.

K. K., obec K. K., okres G., ktoré sú evidované Okresným úradom G., katastrálnym odborom, na LV č.
XXXX, a to stavby - rodinného domu, so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený
na pozemku parcela C-KN č. XXX, pozemok parcela C-KN XXX/X - záhrada o výmere
XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX/
X - zastavaná plocha nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX - záhrada o výmere XXX m2.

II. Súd u k l a d á žalovanému zákaz vedomého priblíženia sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobcov a žalovaného na procesných
úkonoch orgánov verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu.

III.Súd ukladá žalovanému,abynekontaktovalžalobcovpriamoalebonepriamopísomne,telefonicky,
elektronickou komunikáciou a ani inými prostriedkami.

IV. Vo zvyšku návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

V. Toto neodkladné opatrenie t r v á do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného K. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K., H. XXX/X, ktorá je vedená Q. riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne,
odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-151/1-VYS-BR-2023.

VI. Žalobcom sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovanému uložil, aby nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. K. K., obec K. K., okres

G., ktoré sú evidované Okresným úradom G., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to stavby -
rodinného domu, so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku parcela C-KN č. XXX,
pozemok parcela C-KN XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX/X
- záhrada o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX/X - zastavaná plocha nádvorie o výmere XXX
m2, pozemok parcela C-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela
C-KN XXX - záhrada o výmere XXX m2, ktorých výlučnou vlastníčkou je M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom S., E. XX/XX (priateľka syna žalobkyne F. H.). Podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa žalobcovia taktiež domáhajú, aby súd uložil žalovanému, aby sa vedome nepribližoval kžalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej
účasti žalobcov a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom
rozsahu a taktiež, aby priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou a ani

inými prostriedkami nekontaktoval žalobcov. Návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa so žalovaným sa pozná
už približne 10 rokov, pričom osobnejšie sa začali stretávať od roku 2014, nakoľko pracoval na turnusy
ako murár a domov chodil len sporadicky. K osobe žalovaného uvádza, že toho času bol príjemný,
slušný i keď ju niekedy zarážali jeho darčeky, ktorými bola väčšinou fľaša vína. Napriek uvedenému si
túto drobnosť, ktorá sa neskôr ukázala z hľadiska možnej závislosti závažná nevšímala a asi po roku

stretávania, sa ich vzťah vyvíjal tak, že žalovaný začal chodiť aj ku žalobkyni domov, zoznámil sa s
jej deťmi, a tak spoznal jej rodinu a okolie. Z uvedenej situácie nemal veľkú radosť najmä jej najstarší
syn F. H., no keďže pracoval v zahraničí so žalovaným sa stretával len sporadicky. Naopak ďalšie
deti žalobkyne (Z., O., O. ale aj N. (vnuk)) žalovaného prijali a vychádzali spolu viac ako dobre. V
uvedenomobdobížalobkyňabývalavrodinnom,ktoréhomajiteľkoubolaM.O.(priateľkasynažalobkyne
F. H.). Rodinný dom, v ktorom žalobkyňa a žalovaný bývali sa snažili zveľadiť a tak začali spodnú časť

rodinného domu (aj za finančnej podpory detí) prerábať. Žalobkyňa bola šťastná, že žalovaný do jej
rodiny zapadol a že tak vytvárali plnohodnotnú rodinu. Potreba finančných prostriedkov na zveľaďovanie
rodinného domu žalovaného priviedla k snahe nájsť si lepšie platenú prácu, čo sa mu aj podarilo
zamestnanímsavofirmeDuškon,s.r.o.,kdepracovalnapozíciiúdržbárastrojovvPolomkeaobčasajv
Liptovskom Hrádku. Počas tohto obdobia sa podľa tvrdení žalobkyne objavili prvé náznaky agresívneho

správania sa žalovaného, ktoré priamo súviseli s jeho vzťahom k alkoholu. Na začiatku popíjal len
občas, a to hlavne vtedy keď dostal výplatu, kedy však aj toto občasné pitie alkoholu bolo sprevádzané
agresivitou, v rámci ktorej žalobkyni vulgárne vynadal. Vzhľadom na to, že po každom vulgárnom excese
sa jej žalovaný ospravedlnil, tak žalobkyňa mu ich tolerovala dúfajúc, že sa zmení a že to je len následok
smútku zo straty oboch jeho rodičov. No časom sa však preukázal opak, kedy žalovaný okrem popíjania

alkoholu svoju pozornosť začal venovať aj hracím automatom a tipovaniu, čo znamenalo, že mu z jeho
výplaty neraz nezostávalo takmer nič a maximálne tak zaplatil úver vo výške 120,00 EUR a elektrinu vo
výške 30,00 EUR. Časom skoro všetky náklady financovala žalobkyňa z jej výplaty lesnej
robotníčky, kedy aj od uvedeného zamestnania ju žalovaný ,,odstavil“ s odôvodnením, že nemá robiť
za 12,00 EUR na deň. V dôsledku uvedeného prestala pracovať a doma začala vyrábať zajace, husy,

myši a neskôr aj trpaslíkov z flísu, ktoré predávala cez sociálnu sieť facebook. V roku 2018 však musela
podstúpiť operáciu ľavého lakťa, po ktorej bola dlhodobo (cca 8 mesiacov) práceneschopná, pričom od
žalovanéhoočakávalanávštevuvnemocnicialebonejakýprejavsolidarity,avšakničtakéneprichádzalo.
Uvedeným spôsobom sa vzájomne skrz správania žalovaného postupne viac a viac odcudzovali. V
roku 2019 dcéra žalobkyne O. H. otehotnela a narodil sa jej vnuk žalobkyne N. H. (žalobca 2). Dcéra

žalobkyne si v danom období prechádzala mnohými životnými zmenami a nedokázala sa o svojho syna
vhodne postarať, čo vyvrcholilo jej odchodom do Českej republiky a syna nechala žalobkyni. Z dôvodu,
že jej dcéra sa dlhodobo nevracala, tak v roku 2020 sa rozhodla podať na súd návrh o zverenie vnuka
do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom o zverení vnuka do náhradnej osobnej starostlivosti bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2Pc/6/2019 -267 zo dňa 14. 08. 2020. Žalobkyňa

dúfala, že po príchode vnuka (žalobcu 2)) do spoločnej domácnosti sa správanie žalovaného zmení
a bude sa snažiť vytvárať mu vhodné prostredie na výchovu a rozvoj. Žalovaný sa menil, avšak stále
k horšiemu, kedy jeho pitie alkoholu a vulgárne správanie sa začalo stupňovať a nedokázal sa zdržať
ani pred maloletým. Čas plynul a so žalovaným boli ako na ,,húsenkovej dráhe“. Následne sa so
žalovaným rozhodli kúpiť (za peniaze od O. J. vo výške 1500 Eur - zamestnávateľ žalovaného) vedľa už

spomínanej nehnuteľnosti ešte jeden pozemok a humno, ktoré začali prerábať. Na prerábanie uvedenej
nehnuteľnosti si vzal úver tentokrát syn žalobkyne Z.. Od uvedeného obdobia nastali ďalšie zmeny
v správaní žalovaného, ktoré okrem jeho popíjania alkoholu sa spájajú aj s častým stretávaním sa
s P. I. (alkoholikom), u ktorého trávil viac času ako doma. Uvedené priateľstvo zapríčiňovalo to, že
žalovanéhonávratydomovbolitakmervždyvnocianadránom,sosprievodnýmhlukom,rozbíjanímvecí

a nadávkami. Uvedené sa z týždňa na týždeň zhoršovalo, čím žalobcovia chodili spávať so strachom,
čo ich čaká a ráno zase vstávali so strachom, čo sa ide diať. Pred príchodom žalovaného domov si
žalobkyňa mnohokrát povedala, že ho radšej vyhodí než by toto správanie malo mať dopad na žalobcu
2) a zanechať to na ňom stopy, avšak taktiež si bola vedomá, že žalovaný nemá kam ísť a nechcela ho
vyhodiť. Po presťahovaní sa však správanie žalovaného zhoršovalo a nemal už takmer žiadne morálne

zábrany v správaní a vyjadrovaní sa, kedy pod vplyvom alkoholu sa žalobkyni vyhrážal zapálením
nehnuteľnosti alebo fyzickou likvidáciou. Aj jeho nočné príchody domov boli čoraz hlučnejšie a v istom
momente dokonca ani nespal, vybiehal na chodbu, vulgárne vykrikoval na žalobkyňu, vyhadzoval ich aj
spolu s maloletým z domu, rozbíjal zariadenie domu, budil ich a podobne. Samozrejme, že takýto krika nadávky nezostali bez následkov a maloletý (žalobca 2)), sa v strese a s plačom zobúdzal. Stres a
narušenie harmonogramu spánku spôsobilo u maloletého aj pocikávanie sa a to napriek tomu, že už
dávno bol naučený na nočník a prestal nosiť plienky. Nehovoriac o tom, že sa bojí ísť doma na dvor, že

tam vyskočí opitý žalovaný. Ani zdravie a psychika žalobkyne nezostali v poriadku. Z osoby žalovaného
má panický strach a je v strese, len keď niečo buchne, padajú jej veci z rúk, má vysoký tlak, nevie v
noci spať, nevie sa najesť, stále ju trasie a má pocit na vracanie. Žalovaný ju doslova ,,odstrihol“ od
rodiny, kamarátok, stále ju kontroloval, že s kým si píše a s kým telefonuje. Tento stav
bol už až tak neznesiteľný, že musela vyhľadať lekársku intervenciu a boli jej predpísané tabletky na

upokojenie. Tlak zo strany žalovaného pokračoval aj v oblasti financií. V okamihu ako žalobkyňa začala
dostávať rodičovský príspevok jej žalovaný neprispieval na domácnosť, zaplatil len úver a inkaso, avšak
keď nepracoval platila všetko žalobkyňa. Pokiaľ sa snažila o rozhovor za všetko, čo sa dialo podľa
žalovaného bola vinná žalobkyňa a keď vytriezvel, vždy jej písal že z neho robí alkoholika. Nikdy si
nič neušetril a keď nemal peniaze predával veci z domu, len aby mal peniaze na alkohol. Popredal
nie len svoje náradie (uhlovú pílu, teplovzdušnú pištoľ, televízor a veľa ďalšieho), ale minul aj časť

peňazí, ktoré dostal ako čiastku z rodičovského domu (vo výške 18.000 EUR), kedy následne zmizla
z ich domu aj zvyšná čiastka, ale kde tie peniaze zmizli netuší. Medzi posledné udalosti pred podaním
trestného oznámenia na žalovaného, bolo jeho prepustenie z práce v roku 2022, v pozadí ktorého bol
dôvod požívania alkoholu. Dňa 06.05.2023, keď žalobkyňa išla žalobcovi 2) pripraviť obed, sa na mieste
nachádzal aj žalovaný, ktorý tam sedel s nožom v ruke. Žalobkyni začal nadávať

a vyhadzovať ju z domu, pričom žalobca 2) zo strachu ušiel vedľa k M. (priateľke jej syna F. H.) do
domu, no oni však neboli doma, tak sa s plačom vrátil naspäť. Následne som zavolala na políciu, po
príchode ktorej žalovaného vykázali zo spoločného obydlia na 14 dní. Z dôvodu, že nemal kde bývať
sa nasťahoval k spomínanému P. I., no v podnapitom stave asi okolo 22:00 hod. sa vrátil a trieskal
na dvere. Buchot rozliehajúci sa na celý dom žalobcov ihneď zobudil a tak žalobkyňa opäť alarmovala

políciu a následne bola osobne podať na žalovaného trestné oznámenie. Ani to však nebolo všetko a
žalovaný sa napriek všetkému vrátil dňa 11.05.2023 v nočných hodinách, kedy sa žalobcovia zobudili
na ostrý zvuk a búchanie pri bráne. Vedela čo asi bude príčinou (resp. kto) uvedeného hluku a tak
opäť volala políciu, avšak kým policajná hliadka prišla, tak žalovaný si podrezal žili. Žalobkyňa bola už
so silami na dne a viac ako intenzívne vnímala dopad uvedeného správania žalovaného na psychiku

maloletého. Od posledného incidentu, kedy videl krv žalovaného má strach ísť von. Po zvážení všetkých
okolností sa tak žalobkyňa rozhodla podať na žalovaného trestné oznámenie. Po podaní trestného
oznámenia bola dňa 19.05.2023 vypočutá a následne bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie k osobe
žalovaného vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby a žalovaný bol umiestnený do väzby. Až
vtedy keď žalobkyňa zistila, že sa k ním menovaný nedokáže dostať sa z časti upokojila, avšak aj tento

pokoj bol len dočasný. Už dňa 21.05.2023 ju Okresný súd v Brezne upovedomil, že žalovaného dňa
21.05.2023 prepustili z väzby a nahradili jeho väzbu primeranými opatreniami spočívajúcimi v zákaze
priblíženia sa, kontaktovania a vstupu do spoločnej nehnuteľnosti. Akcentujúc na všetky vyššie uvedené
skutočnosti majú žalobcovia za to, že navrhovaným neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov, s čím počíta aj samotný zákon. Z týchto dôvodov žiadajú, aby súd nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému uloží aby nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. K. K., obec K. K., okres G., ktoré sú evidované Q. úradom G., katastrálnym odborom, na
LV č. XXXX, a to stavby - rodinného domu, so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na pozemku
parcela C-KN č. XXX, pozemok parcela C-KN XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemok parcela
C-KN XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX/X - zastavaná plocha nádvorie

o výmere XXX m2, pozemok parcela C-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
pozemok parcela C-KN XXX - záhrada o výmere XXX m2 a aby sa vedome nepribližoval k žalobcom na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobcov
a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu a taktiež,
aby priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou a ani inými prostriedkami

nekontaktoval žalobcov.

2. Ako dôkazy označili LV č. XXXX, rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 2Pc/6/2019-267,
upovedomenie o začatí TS ČVS: ORP-151/1-VYS-BR-2023 zo dňa 18.05.2023, upovedomenie o
vznesení obvinenia zo dňa 19.05.2023, upovedomenie Okresného súdu Brezno zo dňa 21.05.2023 o

prepustení obvineného z väzby.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je

porušované alebo ohrozené a na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov
strán by bolo právo strany ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho

nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené (mohol
považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné) všetky predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebná
bezodkladná úprava pomerov. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná

len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí
aj tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov v
prípade stavu, ktorý neznesie odklad. Pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti a jeho účelom
je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

12. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP upravuje zdržanie
sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané v
záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život,
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej

hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia
vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, DeklaráciaOSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

13. Pred nariadením takéhoto neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie
z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

14. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti
osobe alebo proti určitej skupine, ktoré má za následok prípadne vysokú pravdepodobnosť následku

poranenia, psychickej škody a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
ataku resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovoríoakýchkoľvekatakochvrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujúživot,fyzickúapsychickúintegritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné

následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka.Nezanechávasícežiadneviditeľnéporanenia,napriektomumôžebyťnajhoršouformounásilia.
Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

15. Z predloženého upovedomenia OR PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície je zrejmé, že pod

ČVS: ORP-151/1-VYS-BR-2023 vyšetrovateľ uznesením zo dňa 18.05.2023 začal trestné stíhanie v
zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ.
Následne upovedomením OR PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície, bolo žalobkyni ako poškodenej
oznámené, že uznesením vyšetrovateľa bolo pod ČVS: ORP-151/1-VYS-BR-2023 dňa 19.05.2023 voči

žalovanému vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
a ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Upovedomením
OkresnéhosúduBreznozodňa21.05.2023(sp.zn.0Tp/75/2023)boložalobkynioznámené,žežalovaný
bol prepustený zo zadržania na slobodu pri nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka a uložením obmedzení a povinností, medzi inými aj zákazom styku a zákazom priblíženia sa

na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov so žalobcami ako poškodenými, taktiež aj zákazom kontaktu so
žalobcami, a to v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

16. Žalobcovia svoju požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odvodzujú z tvrdenej okolnosti

existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a
fyzického násilia voči ním žalovaným, pričom má ísť o dlhotrvajúci stav.Vo veciach domáceho násilia
vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení
žalobkyne a záznamov polície.

17. Súd dospel k záveru, že žalobcovia v dostatočnej miere preukázali dôvodnosť potreby bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď prevláda
požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti
uplatneného nároku. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a bezdôvodný
zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak

zostáva zachovaná.

18. Súd však vo vzťahu k uloženému zákazu priblíženia považoval za primeranú vzdialenosť 10 metrov
a nie navrhovanú vzdialenosť 50 metrov, tak ako sa domáhali žalobcovia v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uvedená vzdialenosť 10 metrov je podľa súdu primeraná aj v súvislosti s

okolnosťami bežného života a možno ju považovať za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť.
Uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na situácie popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď v
dôsledku úkonov napr. v trestnom konaní sa môžu žalobcovia a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdualebo iného orgánu verejnej moci. Pokiaľ žalobcovia navrhovali uložiť povinnosť nepribližovania sa na
vzdialenosť 50 metrov súd v tejto časti (teda vo zvyšku) návrh žalobcov ako nedôvodný zamietol.

19. V predmetnej veci súd neuložil žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§
336 ods. 1 CSP), pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahla trvalá úprava pomerov
medzi stranami. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej
súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate
procesne konzumuje vec samu. Súd však časovo ohraničil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia

tak, že toto bude trvať do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného Pavla
Brenkusa, ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne, odborom kriminálnej
polície pod ČVS: ORP-151/1-VYS-BR-2023, kedy bude jednoznačne preukázané, či sa žalovaný
dopustil skutkov voči žalobcom, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a ktorými žalobcovia odôvodňujú
obavu z ohrozenia ich telesnej a duševnej integrity.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným
žalobcompriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvplnomrozsahu,keďnávrhužalobcov
nebolo vyhovené len v časti týkajúcej sa požadovanej vzdialenosti 50 metrov, čo nemožno považovať
za neúspech žalobcov v konaní. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. (Exekučný poriadok).