Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/45/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208707
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119208707.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manžela: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpený: Mgr. Jana Bartošová, advokátka so sídlom Kukučínova 23, Šurany, a
manželky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. G. XXX, H., o rozvod manželstva a úpravu pomerov
rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec so
sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
07.02.2023 č.k. 14P/62/2019-385 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. v časti o výživnom m e n í tak, že
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 210 eur
mesačne, k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.02.2023 č.k. 14P/62/2019-385 vo výroku I. rozviedol
manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., B. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX I.
H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku 3, ročník 2015, na strane 99, pod
poradovým číslom 6. Výrokom II. na čas po rozvode manželstva zveril maloletého A., nar. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a
spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 160 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. III. Styk otca
s maloletým A. upravil na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 11.30 hod. do 18.00 hod. s tým,
že otec si maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil
povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať. IV. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1 a 2 veta prvá, ods. 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), § 100 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len CMP) . Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania, keď mal preukázaný vážny rozvrat
vzťahov medzi manželmi. Konštatoval, že ani jeden z manželov nemá záujem zotrvať v tomto zväzku

a obnoviť spolužitie, pričom manžel ako dôvody rozvratu manželstva uviedol stratu záujmu o syna aj o
neho zo strany manželky a nezhody vo finančnej oblasti a manželka videla dôvod rozvratu v nadviazaní
mimomanželskej známosti manžela, čo bolo dôvodom jeho opustenia spoločnej domácnosti. Mal
preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií
v zmysle ustanovení Zákona o rodine, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária
spolu od apríla 2021, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove dieťaťa narodeného v manželstve a ich
manželstvo je len formálnym zväzkom. Uzavrel, že nezhody manželov viedli k postupnému ochladeniu
citov a neskôr k ich úplnému odcudzeniu, ich vzťah je trvalo a hlboko rozvrátený, manželstvo neplní svoj
účel a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.

3.Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá po
odchode manžela zo spoločnej domácnosti riadne zabezpečovala jeho výchovu, pričom v starostlivosti
o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý je, vzhľadom na svoj nízky vek a na
diagnostikovanú poruchu okruhu autistického spektra, silno naviazaný na matku, preto jeho ponechanie
v starostlivosti matky je v najlepšom záujme dieťaťa. Prihliadol na súhlas otca a kolízneho opatrovníka
so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky.

4.Pri rozhodovaní o výživnom konštatoval, že maloletému bol v septembri 2019 diagnostikovaný detský
autizmus, od januára 2023 navštevuje špecializovanú materskú školu v G. pre deti s podobným
postihnutím, pričom v materskej škole sa nestravuje a pobyt v zariadení nie je spoplatnený. V súvislosti
s ochorením maloletého má matka zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho špeciálnej starostlivosti
a tieto výdavky spočívajú v mesačných platbách 200 eur na stravu (vzhľadom na diagnózu maloletý
konzumuje len určitý druh potravín), pričom na hygienu dieťaťa poberá príspevok 30 eur, ku ktorej sume
mesačne pripláca sumu 10 eur a na pohonné hmoty vo výške 30 eur, k čomu pripláca mesačne cca 70
eur (50 eur cesta do materskej školy a 50 eur cestovné k lekárom). Mesačné náklady na maloletého
matka vyčíslila za oblečenie a obuv sumou 80 eur, na vitamíny cca 33 eur mesačne, na hračky a kultúru
20 eur. Celkové výdavky na maloletého súd prvej inštancie ustálil sumou 430 eur, bez výdavkov, ktoré
sú pokryté príspevkom od štátu. Konštatoval, že matka svoje výdavky vyčíslila sumou cca 275 eur
a poplatky za bývanie u rodičov 230 eur za oboch a podľa vyjadrenia matky náklady sa navyšujú aj
v súvislosti s návštevami odborných lekárov. Mal preukázané, že matka poberá rodičovský príspevok
vo výške 280 eur, prídavok na dieťa v roku 2022 vo výške 30 eur a od januára 2023 vo výške 60 eur
mesačne a kompenzáciu na hygienu maloletého a na benzín 60 eur mesačne. V období od 01.03.2021
do 30.06.2022 bola matka zamestnaná a dosahovala priemerný príjem v roku 2021 vo výške 713,43
eur a v roku 2022 vo výške 835,55 eur, jej pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bol
uzavretý. Od 06.07.2022 do 17.08.2022 pracovala v spoločnosti J. K. L., dosahovala priemerný príjem
601,67 eur, pracovný pomer ukončil zamestnávateľ z dôvodu práceneschopnosti matky počas skúšobnej
doby. Od 15.08.2022 je matka práceneschopná a poberá nemocenské dávky v priemernej výške 350
eur mesačne. Otec dieťaťa bol do decembra 2022 zamestnaný, v roku 2021 dosahoval mesačný príjem
v priemere 954,40 eur netto, v období od 01.07.2021 do 31.03.2022 poberal titulom práceneschopnosti
nemocenské dávky, v roku 2021 v priemernej výške 840,16 eur a v roku 2022 821,93 eur. Otec má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej L. nar. XX.XX.XXXX, po skončení PN od 01.04.2022 čerpal materskú
dovolenku a poberal materský príspevok vo výške 990 eur do októbra 2022 a v mesiacoch november
a december 2022 poberal rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne. S matkou maloletej L. žil v
domácnosti od januára do decembra 2022, od januára 2023 platí na výživu dieťaťa 90 - 100 eur mesačne.
Dňa 09.12.2022 otec ukončil pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov a od 10.12.2022 je
evidovaný na úrade práce, s nárokom na podporu v nezamestnanosti v priemernej výške okolo 690 eur.
Od januára 2023 otec býva u svojich rodičov, na domácnosť prispieva mesačne sumou 250 eur. Výdavky
otca spočívajú v platbách za stravu, oblečenie, kozmetiku, telefón, výživné na L. a na A., pohonné
hmoty na realizáciu styku s dieťaťom a do práce, splátku úveru, celkovo vo výške 560 eur mesačne.
Konštatoval, že otec platil matke na výživu maloletého 100 eur mesačne, aktuálne prispieva vo výške
160 eur. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností a možností rodičov
a zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorý je nízkeho veku a má zdravotné
postihnutie. S prihliadnutím na príjem otca dospel k záveru, že výživné v určenej výške bude schopný
platiť a takto určené výživné je postačujúce, aj s ohľadom na potreby maloletého dieťaťa. Vychádzal
zo zákonných ustanovení, podľa ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
a aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej povinný

rodič sa má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu. Uviedol,
že otec je v súčasnej dobe evidovaný na úrade práce, s nárokom na podporu v nezamestnanosti v
priemernej výške 690 eur. Pokiaľ otec tvrdí, že má určité zdravotné problémy, ktoré boli dôvodom
ukončenia jeho pracovného pomeru dňa 09.12.2022, v ktorom dosahoval príjem v priemernej výške 954
eur a predtým mu bol vyplácaný materský príspevok 990 eur a neskôr rodičovský príspevok 383 eur,
súd prvej inštancie prihliadal na schopností otca platiť dieťaťu výživné. Dospel k názoru, že otec sa
svojim rozhodnutím ukončiť pracovný pomer vzdal výhodnejšieho zamestnania, z príjmu z ktorého by
si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom. Otcom predložené lekárske
správy, ktorými preukázal svoj aktuálny nepriaznivý zdravotný stav, vyhodnotil ako nepreukazujúce, že
tieto zdravotné obmedzenia otca sú trvalé alebo tak vážne, pre ktoré by nemohol pracovať. Mal za to,
že otec nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo jeho trvalé obmedzenie, prípadne neschopnosť
pre nevyhovujúci zdravotný stav vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť, na výkon ktorej mal uzavretú
pracovnú zmluvu. Uviedol, že na zlepšenie zdravotného stavu otec podstupuje liečbu a podrobí sa
operácii hemoroidov, pričom zo žiadnej lekárskej správy nevyplynulo, že po ukončení liečby nebude
môcť pracovať v takom rozsahu ako doposiaľ. Rozviazanie pracovného pomeru zo strany otca považoval
za predčasné riešenie, ktorým sa pripravil o príjem. Rovnako posudzoval aj rozhodnutie otca nehľadať
si prácu, pokiaľ nepodstúpi operáciu, keď operačný zákrok, na ktorý čaká, nemôže byť prekážkou pre
to, aby si už vopred hľadal zamestnanie, najmä, ak sú na neho výživou odkázané dve maloleté deti.
V nástupe otca na materskú dovolenku v apríli 2022 videl jeho snahu o zníženie príjmu a docielenie
zníženia výživného na maloletého, najmä v období, kedy bol otcovi vyplácaný len rodičovský príspevok
v podstatne nižšej výške ako by dosahoval príjem z pracovnej činnosti, pokiaľ by na materskú dovolenku
nenastúpil. Prihliadol na to, že otec prispieva na výživu jeho ďalšieho dieťaťa výživným vo výške 100 eur
na základe dohody s matkou maloletej L., ktorá je vo veku 1,5 roka a podľa vyjadrenia otca je zdravá a
nevyžaduje si žiadne zvýšené náklady na starostlivosť. Zohľadniac všetky tieto skutočnosti, určil výživné
na maloletého vyššie, vzhľadom na vek dieťaťa a jeho zdravotné postihnutie.

5.Určené výživné považoval za postačujúce pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma
160 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa a s kompenzačným príspevkom, ktoré matka poberá v
celkovej výške 120 eur, ako aj s výživným od matky, pokryje výdavky maloletého, vzhľadom na jeho vek,
potreby a zdravotný stav s ohľadom aj spotrebný charakter výživného. Nezohľadnil výšku výživného
navrhovanú matkou (250 - 300 eur mesačne), keďže potreby dieťaťa v takejto výške nepreukázala, a
možnosť platiť výživné v navrhovanej výške nevyplýva ani z majetkových pomerov a schopností otca.
Zdôraznil, že výživa detí musí byť zabezpečená neustále, preto je potrebné výživné určiť vo výške
zohľadňujúcej schopnosti otca. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec zo svojho príjmu musí uspokojiť nároky na
výživné dieťaťa a ani prípadné vyššie výdavky otca nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča
k maloletému dieťaťu. Dal do pozornosti povinnosť rodičov vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci
svojich možností a schopností dosahovali príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti
v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Uviedol, že výdavky rodičov na svoje
vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od
toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,
aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň.

6.Pri úprave styku otca s maloletým prihliadol na zhodné návrhy oboch rodičov, keď otec sa v uvedenom
rozsahu s maloletým aj aktuálne stretáva a o širší styk s ním, prípadne aj s prespatím, zatiaľ záujem
neprejavil, a to aj s ohľadom na zdravotný stav maloletého. Styk otca s maloletým v takto upravenom
rozsahu považoval za rešpektujúci právo maloletého na zachovanie vzťahu k otcovi, ako aj na udržanie
pravidelného a rovnocenného styku dieťaťa s obomi rodičmi. O trovách konania rozhodol podľa § 52
CMP.

7.Proti rozsudku súdu inštancie vo výroku o výživnom na maloleté dieťa podala odvolanie matka
navrhujúc rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať otca platiť výživné na maloletého vo výške
210 eur mesačne. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Namietala, že otec zavádzal súd, že nežije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, matkou

druhého dieťaťa a účelovo klamal, aby súd nezisťoval výšku jej príjmu, ktorú dosahovala v sume 1.300
eur netto. Poukázala na to, že otec ani na výzvu súdu príjem partnerky nedoložil. Podľa jej názoru,
otec žije so svojou partnerkou, nakoľko výživné naďalej aj od novembra 2022 do apríla 2023 posiela z
bankového účtu partnerky, pričom o ich spolužití vie od spoločných známych. Zdôraznila, že otec potvrdil,
že na výživu maloletej dcéry platí 100 eur mesačne a ťažko postihnutému synovi len o 60 eur viac.
Práceneschopnosť otca považovala za účelovú z dôvodu, aby výživné nebolo určené vyššie. Uviedla,
že otec od podania návrhu na rozvod manželstva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo
veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému pracoval iba pol roka a celé roky
je práceneschopný, na materskej a rodičovskej dovolenke alebo poberá podporu v nezamestnanosti.
Otec pracuje na stavbách, čo nepriznal, pričom ho v meste videla párkrát v pracovných montérkach.
Otec neprispieva na maloletého nad rámec výživného, ani kúpou oblečenia alebo hračiek, netrávi s
ním dostatok času, na styk nepríde v dohodnutom čase a všetka starostlivosť o maloletého spočíva
na nej. Pri prihlasovaní maloletého do školského zariadenia jej otec robí problémy, pričom maloletého
od rozhodnutia súdu nevidel tri mesiace, menil podmienky stretnutí a v prípade jej nesúhlasu, sa na
stretnutie nedostavil. V minulosti otec žiadal, aby sa so synom mohol stýkať aj s prespaním, mala
snahu o častejšiu realizáciu ich styku za účelom vybudovania lepšieho vzťahu otca s maloletým a
aby sa kontakt mohol uskutočňovať aj s prespaním. Aktuálne otec nemá záujem o prespanie syna
v jeho domácnosti, keď podľa jej informácií, si to praje jeho partnerka. Poukázala na problémy s
dopravou dieťaťa do školského zariadenia a jeho prehlásenia zo zariadenia z G. do C., čo bolo finančne
menej náročné a časovo vyhovujúce pre maloletého aj pre ňu. Uviedla, že otec jej nedal súhlas s
návštevou materskej školy v C., maloletý musel byť nejaký čas doma, kým sa situácia nevyriešila. Otec jej
nepomáhal s dopravou dieťaťa do predškolského zariadenia a nezaujímalo ho, že dieťa musí vstávať v
skorých ranných hodinách. Keďže jej otec neustále robí prieky, chcela požiadať, aby mohla o maloletom
rozhodovať výlučne ona. Poukázala na to, že od vyhlásenia rozsudku sa jej situácia zmenila, nakoľko
už nepoberá dávky titulom práceneschopnosti, nie je zamestnaná, živia ju rodičia, na syna naďalej
poberá výživné 160 eur, rodinné prídavky 30 eur, príspevok na benzín a hygienu 60 eur mesačne, ktorá
suma však nepokryje výdavky maloletého. Zdôraznila, že maloletý má vážne zdravotné problémy, je
potrebné sa mu intenzívne venovať, navštevovať s ním rehabilitácie, ktoré sú finančne nákladné, ale pre
jeho zdravotný stav prospešné. Určené výživné nepovažovala za zohľadňujúce a postačujúce na výživu
maloletého so zdravotným postihnutím. Dala do pozornosti, že otec má druhé dieťa, na ktoré má tiež
náklady, avšak jeho partnerka dosahuje príjem 1.300 eur, poberá rodičovský príspevok vo výške 400
eur a spolu s príjmom otca majú k dispozícii sumu minimálne 2.000 eur.

8.Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

9.Kolízny (procesný) opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

10.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a
§ 66 CMP, keď v časti úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva
nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zák. číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 a 3
CSP a dospel k záveru, že odvolanie manželky – matky je dôvodné.

11.Nakoľko výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol napadnutý odvolaním, nadobudol
právoplatnosť, a predmetom odvolacieho konania je napadnutý výrok rozsudku v časti o výžinom na
maloleté dieťa, odvolací súd účastníkov konania v tomto rozhodnutí označuje ako matka a otec.

12.Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

13.Podľa § 2 ods. 1 CMP. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

18.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20.Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj jeho nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd
pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je
vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§
217 ods.1 CSP), ktorá musí vychádzať zo všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tieto
musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady
súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj
náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na
dieťa, súd pristúpi k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý
z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu
iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o
dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.

21.Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o
výške výživného otcovi ako rodičovi, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, zistil
skutkový stav v dostatočnom rozsahu, avšak vo vzťahu k nemu vyvodil zo správne použitých právnych
predpisov nesprávne právne závery. Pre rozhodnutie o výške výživného bol v posudzovanej veci
podstatný skutkový stav vzťahujúci sa na obdobie pred rozhodnutím o návrhu na rozvod manželstva,
s primeraným zohľadnením aj iných skutočností vzťahujúcich sa na celé obdobie súdneho konania,

majúcich vplyv na rozhodnutie súdu o výške výživného otca na maloleté dieťa na čas po rozvode
manželstva.

22.Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného
ako dôvodné. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre
určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine,
t.j. správne prihliadol na strane maloletého dieťaťa na jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov na
ich zárobkové a majetkové pomery, a schopnosti a možnosti, ako aj na výkon osobnej starostlivosti
matky o maloletého, ktorý je realizovaný na základe rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva.

23.Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že maloletý A. navštevuje špeciálnu materskú školu, má zdravotné problémy (je sledovaný v ambulancii
odborných lekárov neurológia, logopédia, psychológia, psychiatria), diagnóza detský autizmus. Na
základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd ustálil náklady na maloletého
sumou 180 eur strava, 10 eur hygiena, 60 eur pohonné hmoty, 80 eur oblečenie, 20 eur vitamíny, 15
eur kultúra a hračky a 50 eur bývanie, t.j. spolu 415 eur mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že nie
je povinnosťou matky preukazovať výdavky na bežné potreby maloletého dieťaťa ako sú strava,
hygiena, ošatenie, keď odvolací súd vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa,
avšak v tomto prípade vzal v úvahu špeciálne potreby maloletého vyplývajúce z jeho nepriaznivého
zdravotného stavu. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, pri ich výške odvolací súd vychádzal z matkou
predložených dokladov preukazujúcich platby za nájom, elektriku, plyn, vodu a odpad hradené jej
rodičmi, s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Položku daného nákladu vypočítal v pomernej časti k
počtu osôb žijúcich v jednej domácnosti. Pri nákladoch na stravu považoval odvolací súd za primeranú
sumu 180 eur mesačne berúc do úvahy vek maloletého a jeho zdravotný stav. Vo vzťahu k platbám
za hygienu a pohonné hmoty zohľadnil jednak platby realizované matkou a tiež skutočnosť, že na
tieto položky poberá aj príspevky od štátu vyplácané titulom zhoršeného zdravotného stavu maloletého
dieťaťa (v sume spolu 60 eur mesačne). Potreba reálne vynakladať zvýšené cestovné náklady zo strany
matky vyplýva aj zo správy C. M. N., C., klinický psychológ, ktorá odporúčala príspevok pre maloletého
na individuálnu prepravu z dôvodu, že jeho preprava hromadnými prostriedkami je, vzhľadom na
diagnózu a riziká dekompenzácie dieťaťa, vylúčená. Matkou vyčíslené náklady na vitamíny, kultúru
a hračky odvolací súd čiastočne korigoval považujúc ich za nadhodnotené. Odvolací súd sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti výšky výživného na maloletého v sume 160 eur mesačne
pri ustálení nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa súdom prvej inštancie vo výške 430 eur mesačne,
do ktorých ani nezahrnul podiel platieb za bývanie. Naviac súd prvej inštancie pri určení výšky výživného
ustálil náklady na maloletého sumou 430 eur bez výdavkov, ktoré sú pokryté príspevkom štátu, avšak
zároveň uzavrel, že určené výživné postačuje pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože
suma 160 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa, s kompenzačným príspevkom vo výške 120 eur
a výživným zo strany matky, postačuje na krytie potrieb maloletého. Daný rozpor bolo preto potrebné
odstrániť a výdavky na odôvodnené potreby maloletého vyhodnotiť komplexne, keď bez ohľadu na výšku
štátnych príspevkov na cestovné a hygienu, tieto náklady presahujú sumu 400 eur mesačne. Za daných
okolností berúc do úvahy povinnosť oboch rodičov podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletého je
dôvodné výšku výživného upraviť tak, aby matka, ktorá vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloletého
a v porovnaní s otcom (jeho schopnosťami a možnosťami) dosahuje príjem nižší, nebola zaťažená
zvýšenou mierou týchto výdavkov.

24.Pokiaľ ide o hodnotenie pomerov na strane otca odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie v tejto časti. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie síce
vyplýva, že otec dosahoval v roku 2021 priemerný mesačný príjem vo výške 954,40 eur, od 01.07.2021
do 31.03.2022 poberal nemocenské dávky vo výške 821,93 eur, po skončení práceneschopnosti od
01.04.2022 čerpal materskú dovolenku a poberal materský príspevok vo výške 990 eur (do októbra
2022) a v mesiaci november a december 2022 rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne, pričom
od 10.12.2022 na základe svojho rozhodnutia o ukončení pracovného pomeru (dohodou zo zdravotných
dôvodov) je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný s nárokom na podporu v nezamestnanosti vo
výške 690 eur mesačne. Konanie otca, ktorý ukončil pracovný pomer na základe vlastného rozhodnutia

aj odvolací súd vyhodnotil ako účelové vzdanie sa príjmu, keď otec síce dôvodil svojim zdravotným
stavom a očakávaným operačným zákrokom, avšak v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu
zdravotný stav nedovoľoval vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uspokojiť nielen
svoje potreby, ale aj potreby svojich maloletých detí. Na strane otca je preto potrebné vychádzať z jeho
schopností a možností dosahovať príjem cca 950 eur mesačne, ktoré sumu zarábal v predchádzajúcom
období. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má zdravotné problémy, čo vyplýva aj z predložených
lekárskych správ H. B. A., proktológa a H. J. N., ortopéda, ale tieto nie sú takého charakteru, ktorý
by otca vyradil z pracovného procesu, resp. absolútne by ho obmedzil vo výkone práce. Skutočnosť,
že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej L., na ktorú prispieva sumou 100 eur mesačne,
je zohľadnená rovnako vo výške určeného výživného na maloletého. Pokiaľ ide o príjem a majetkové
pomery matky odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorého
vyplýva, že v roku 2021 zarábala mesačne v priemere 713,43 eur, v roku 2022 835,55 eur, od
06.07.2022 do 17.08.2022 601,67 eur, pričom pracovný pomer s ňou ukončil zamestnávateľ z dôvodu
nástupu na práceneschopnosť a od 15.08.2022 matka poberala nemocenské dávky vo výške 350 eur
mesačne. Ďalej v roku 2022 matka poberala rodičovský príspevok 280 eur a prídavky na dieťa po 30 eur
mesačne a od 01.01.2023 po 60 eur mesačne. Je nesporné, že aj povinnosťou matky je po ukončení
práceneschopnosti nájsť si zamestnanie a zabezpečiť príjem, avšak uviesť, že pri výkone starostlivosti
o maloleté dieťa so zdravotnými postihnutím, je na strane matky v tomto smere určité obmedzenie.
K rodičmi prezentovanými a uhrádzanými splátkami úveru a pôžičiek, odvolací súd poznamenáva, že
právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva dôjde k vyporiadaniu manželov v súvislosti
s majetkom nadobudnutým za trvania manželstva, t.j. hnuteľného, či nehnuteľného majetku, vrátane
vyporiadania pasív (splátky úverov a pôžičiek). Ku splátkam úverov a pôžičiek odvolací súd udáva, že
výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými splátkami a vyživovacia povinnosť rodiča je prvoradou voči
dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Je potrebné konštatovať, že ani jeden z rodičov nevlastní
majetok väčšej hodnoty a obaja majú bežné náklady na zabezpečenie svojich potrieb. Na námietky
matky vo vzťahu k zisťovaniu príjmu partnerky otca odvolací súd neprihliadal, pretože zo spisu vyplýva,
že otec žil v čase vyhlásenia rozsudku v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, ktorým prispieval na
bývanie a domácnosť sumou 250 eur mesačne (čestné prehlásenie C. B. a A. B. zo dňa 06.02.2023).

25.Odvolací súd je toho názoru, že výživné na maloletého vo výške 210 eur mesačne zodpovedá veku
a potrebám dieťaťa, schopnostiam a možnostiam otca a pomerom na strane matky. Uvedená suma
výživného zohľadňuje aj realizáciu styku otca s maloletým, ktorá nie je intenzívna a skutočnosť, že otec
nad rámec výživného maloletému neprispieva. V danej veci odvolací súd osobitnú pozornosť venoval
zdravotnému stavu maloletého a s tým súvisiacim požiadavkám, ktoré napĺňa podstatne vyššou mierou
matka. Výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého je aj vo vzťahu k určeniu výšky výživného na
maloletého významným hľadiskom.

26.Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa
s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, výrok
súdu prvej inštancie o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám
rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa.

27.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

28.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 8. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.