Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204389
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1221204389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt E. XX, XXX XX F., zastúpená Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15,
811 02 Bratislava, IČO: 47 253 983, a otec – B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XX/X, XXX XX
F., zastúpený Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 42
356 725, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku a o návrhu matky na zvýšenie

výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.02.2023, č.k.
28P/132/2021-187, takto

r o z h o d o l :

I. Výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
A. B., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., a v
nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod..
Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je miesto bydliska matky.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase a na určenom mieste
otcovi odovzdať.

Otec je povinný maloletú po ukončení styku matke odovzdať na určenom mieste a v určenom čase.

II. Výrok I.,II., a súvisiaci výrok V., z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 09.02.2023, č.k. 28P/132/2021-187, návrh otca na
zníženie výživného zamietol (výrok I.), návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok II.), upravil

styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00
hod. do 19.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. (výrok III.),
vo zvyšku návrh otca na úpravu styku zamietol (výrok IV.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 4 a 5, § 26, § 42 ods. 1, § 62 ods. 1,
2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný.
Návrh otca na úpravu styku s maloletou vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a vo zvyšku ho zamietol.
Konštatoval,žerozsudkomOkresnéhosúduBratislavaII,č.k.28P/103/2019-48zodňa17.12.2019,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2020, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcoviurčená povinnosť prispievať na jej výživu 140 eur mesačne od 28.6.2019 (zročné výživné za obdobie
od 28.6.2019 do 31.12.2019 vo výške 540 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20
eur mesačne). Uviedol, že v čase posledného súdneho rozhodnutia mala maloletá 4 roky, navštevovala

materskú školu, jej mesačné náklady boli matkou výčíslené na stravu 100 eur, záľuby 50 eur, škôlku
(strava 30 eur, režijný poplatok 15 eur, poplatok za škôlku 25 eur, ZRPŠ 40 eur polročne, triedny fond 20
eur ročne), zdravotný stav (Dermason 30 eur ročne, imunoalergolog 29 eur štvrťročne), obuv 100 eur
polročne, ošatenie 100 eur polročne, drogériu 20 eur mesačne, hračky, zábavu a šport 50 eur mesačne,
dovolenky 500 eur ročne. Matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 909,61 eura, s maloletou

bývala u svojich rodičov, nevlastnila nehnuteľný majetok, len staršie motorové vozidlo, jej mesačne
výdavky boli 800 eur (na bývanie 200 eur, cestovné 80 eur, lieky 20 eur, úvery, telefón, ošatenie, stravu,
drogériu). Otec bol živnostníkom, pracoval ako stavbár a podľa daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2018 mal príjmy zo živnosti 9.200,50 eura, výdavky 6.094,86 eura, základ dane
3.105,64eura,platilmesačnesociálnepoistenie150eur,zdravotnépoistenie66eur,malexekúcie.Býval
u priateľky s mesačným nákladom na bývanie 200 eur, stravu 100 eur, okrem maloletej mal vyživovaciu

povinnosť k ďalšiemu dieťaťu (ktorého meno nevedel).

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že maloletá v školskom roku 2021/2022 začala navštevovať
základnú školu, aktuálne je žiačkou 2. ročníka. Konštatoval, že matka vyčíslila mesačné výdavky na
maloletú v čase začatia konania v sume 385 eur, ako náklady na stravu 150 eur, záľuby 50 eur, školskú

jedáleň 35 eur, školský klub 20 eur, ZUŠ dramatický krúžok 40 eur, krúžok šikovné ručičky 15 eur,
drogériu 25 eur, hračky, šport a zábava 50 eur, zdravotný stav (Dermason 50 eur, imunoalergológ 29
eur, gynekolog 70 eur, zubár 170 eur), obuv 150 eur polročne, ošatenie 300 eur polročne, školské
potreby pri nástupnie do školy 120 eur, ZRPŠ 50 eur, RP-škola 30 eur, narodeniny, meniny a Vianoce
300 eur, dovolenka 500 eur, na terapiu zlepšenia zdravotného stavu v celkovej sume 300 eur. Na

strane matky pri hodnotení jej príjmu vychádzal z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov
fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2021, podľa ktorého celkový úhrn zúčtovaných a vyplatených
zdaniteľných príjmov mala pred zdanením vo výške 17.746,66 eura. Za rok 2022 vychádzal z príjmu
matky na základe jej vyjadrenia (1.120 eur mesačne netto). Konštatoval, že matka v roku 2022 ukončila
externé vysokoškolské štúdium, jej majetkové pomery sa nezmenili, naďalej s maloletou žije u rodičov

s nákladom na bývavanie 200 eur mesačne, spláca spotrebný úver cca 500 eur mesačne. Uviedol,
že matka inú vyživovaciu povinnosť nemá a na maloletú poberá prídavok na dieťa a daňový bonus
spolu 200 eur. Na strane otca mal za preukázané, že ku dňu 11.09.2020 ukončil živnosť, bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na príspevok v nezamestnanosti a dňa 06.02.2023
požiadal o vyradenie z evidencie. Konštatoval, že dňa 04.10.2022 bol otec svojou ošetrujúcou lekárkou

uznaný za práceneschopného pre bolesti v oblasti chrbtice a jeho práceneschopnosť trvá, od 11/2022
začal poberať dávku v hmotnej núdzi vo výške 215 eur mesačne, vyhlásil osobný bankrot. Poukázal
na otcom uvedené jeho mesačné výdavky v sume 583,65 eura (strava 150 eur, CPP - osobný bankrot
14 eur, výživné na dve deti 2 x 80 eur, trestné trovy 10 eur, oblečenie a obuv 20 eur, drogéria 15
eur, mobil 6 eur, doposielanie pošty 6 eur, lieky 87,65 eura, ortopéd, neurológ a rehabilitácie 5 eur,

výdavky na maloletú (výlety, strava) 50 eur, zákonnú poistku 121,42 eur ročne, výdavky s dochádzaním
na rehabilitácie (parkovné, tankovanie pohonných hmôt). Uviedol, že otec predložil Zmluvy o pôžičkách,
uzavretých s fyzickými osobami zo dňa 13.12.2021, 03.03.2022, 05.06.2022, a 07.10.2022, z ktorých
vyplýva požičanie peňažných prostriedkov vo výškach 800 až 1.000 eur. Nezistil zmenu v majetkových
pomeroch otca, ktorý je nemajetný, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorej na bývanie aktuálne

neprispieva. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. I., nar. XX.XX.XXXX (súdom stanovenú
vo výške 120 eur mesačne).

4. Porovnaním posudzovaných období dospel súd prvej inštancie k záveru, že na strane otca
od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú nenastala podstatná zmena pomerov

odôvodňujúca zníženie výživného. Uviedol, že aktuálne určená výška výživného na maloletú nie je
nadštandardná, skôr na dolnej hranici. Konštatoval, že potreby maloletej sa nástupom na základnú
školu zvýšili. Otcom uvádzané jeho zdravotné problémy nevyhodnotil ako dlhodobo nepriaznivé a mal
za to, že otec nepreukázal pokles svojich možností a schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Jeho
práceneschopnosť a aktuálne zdravotné potiaže považoval za prechodné a poukázal na dôvody návrhu

otca na zníženie výživného v čase, keď zdravotné problémy nemal a uvádzal iba zlú finančnú situáciu.
Návrhmatkynazvýšenievýživnéhozamietoldôvodiac,žeajkeďdošlokčiastočnémuzvýšeniunákladov
na maloletú, zároveň došlo k zvýšeniu príjmu matky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ako aj
k zvýšeniu štátnych sociálnych dávok pre maloletú (daňový bonus + rodinné prídavky). Argumentovalzvýšením platu matky zo sumy 909 eur na 1.120 eur mesačne a štátnych sociálnych dávok z 70 eur
na sumu 200 eur mesačne od 01.01.2023. Zvýšené výdavky maloletej, vrátane inflácie, sú tak podľa
záveru súdu prvej inštancie kompenzované príjmom matky a sociálnymi dávkami. Vychádzal z úvahy,

že ak matka prispeje rovnakou sumou ako otec, bude mať maloletá na svoju výživu spolu so sociálnymi
dávkami sumu 480 eur mesačne, čo považoval za primerané veku a potrebám maloletej. Konštatoval,
že matka vo svojich podaniach uvádzala obdobnú sumu výdavkov na maloletú. Návrh matky považoval
za neodôvodnený a vyjadril pochybnosť o skutočnej motivácii matky domáhať sa zvýšenia výživného na
maloletú, keďže návrh podala po uplynutí viac ako roka od začatia konania.

5. Úpravu styku otca s maloletou považoval za plne odôvodnenú. Rodičmi počas konania uzavretú
dohodu o styku otca s maloletou zo dňa 10.11.2022 nezohľadnil a uviedol, že vzhľadom na zmenu
situácie v priebehu konania ju nebolo možné schváliť. Aj keď vzťah maloletej k otcovi označil za nie
ideálny, jeho obnovu a pravidelné stretávanie považoval za potrebé. Uviedol, že maloletá sa síce
nevyjadrila s určitosťou, že sa s otcom chce stretávať, rozhodne ho však neodmietala tak, ako to

popisuje matka. Vyjadril úvahu, že maloletá je ovplyvnená postojom matky k otcovi, keď od nej ako od
najbližšej vzťahovej osoby preberá jej názory na otca (aj keď nemusí ísť o vedomú manipuláciu). Matkou
navrhovanú psychologickú intervenciu považoval za nadbytočnú, keď nebolo preukázané, že vzťah
medzi otcom a maloletou je natoľko narušený, aby styku v určenom rozsahu musela nutne predchádzať
odborná pomoc. Uviedol, že maloletá sa s otcom stretla, stretnutie hodnotila pozitívne a ňou vyjadrené

určité negatívne postoje k otcovi, boli podľa názoru súdu spôsobené neprimeranou informovanosťou
maloletej matkou. Vo zvyšku návrh otca na úpravu styku zamietol, nepovažujúc za vhodné prespávanie
maloletej u otca. Apeloval na matku, aby akceptovala rolu otca v živote maloletej a na stretnutia ju
pripravovala. O torvách konania rozhodl podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP).

6. Výroky II.,III.,V., rozsudku napadla svojím odvolaním matka, podaným prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu. Navrhla výrok II. ktorým súd jej návrh na zvýšenie výživného zamietol zmeniť,
výrok III. o úprave styku otca s maloletou zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, a priznať jej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania (výrok V.), ako aj

odvolacieho konania. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávnym procesným postupom jej znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces [§ 365
ods. 1 písm. b) CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP),
nesprávne právne vec posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a nedostatočne zistil skutočný stav (§ 62

ods.1 CMP). Namietala nedostatočné a protirečivé odôvodnenie rozhodnutia, nenapĺňajúce materiálne
predpoklady ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v ktorom súd neodôvodnil nevykonanie ňou navrhovaných
dôkazov a v ktorom absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia.
Nesúhlasila so záverom súdu o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného, v ktorom jej neprimerane
vyčíta, že žiada výživné zvýšiť až po uplynutí jeden a pol roka od začatia konania, čo podľa jeho názoru

vynára pochybnosť o existencii reálnej potreby maloletej. Zdôraznila, že o zvýšenie výživného žiadala už
vo svojom podaní zo dňa 25.10.2021, t.j. nárok uplatnila v rámci svojho prvého úkonu, ktorý jej v konaní
patril. Uviedla, že o maloletú sa od narodenia dlhodobo stará sama, bez záujmu otca, ktorý doposiaľ
prispieval len sumou 80 eur (aktuálne 50 eur), jeho nedoplatok na výživnom je vo výške cca 3.070
eur. Správne síce súd konštatoval otcom nepreukázanú dôvodnosť zníženia výšky výživného, avšak pri

inflácii cca 15 % a nárastu cien základných potravín a potrieb, existujú dôvody pre primerané zvýšenie
výživného. Namietala, že súd sa vôbec nezaoberal možnosťami a schopnosťami otca, neposudzoval
potencionalitu jeho príjmu. Otec sa ani len nepokúsil hľadať si uplatnenie, či v príbuznom alebo odlišnom
segmente a jeho postoj je pasívny. Pritom intenzívne využíva osobné motorové vozidlo, napriek údajne
žiadnemupríjmuatietovýdavkyotcamalsúdposúdiťakonienevyhnutné,sčímsavôbecnevysporiadal.

Súd v rozhodnutí poukazuje na čiastočne zvýšený jej príjem, avšak nijako nezohľadnil, že sama doposiaľ
spláca pôžičku v mesačnej splátke 500 eur, ktorú si brali spolu s otcom a ktorej podstatná časť bola
použitá na splácanie jeho dlhov z gamblerstva. Bez ohľadu na jej majetkovú situáciu (býva s rodičmi),
nastala zmena pomerov v súvislosti s nárastom cien nákladov na zabezpečenie starostlivosti o maloletú
a je zrejmé, že jej príjem je nepostačujúci. Nie je sporné, že sama pre zabezpečenie príjmu robí

maximum, nemožno však od nej spravodlivo požadovať, aby výchovu maloletej zabezpečovala iba
za pomoci svojich rodičov. Otec pritom v konaní nepoprel, že realizuje fušky a že prípadná znížená
majetnosť je výsledkom jeho gamblerstva. Pokiaľ je otec podľa dokumentácie práceneschopný, z tejto
nevyplýva, že nie je spôsobilý vykonávať žiadne povolanie. Na účely sociálnych pomerov otca navrhlavypočuť jeho aktuálnu partnerku a jeho bratranca, čo súd nevykonal a ani neodôvodnil. V danom prípade
bolo povinnosťou súdu skúmať reálne zdroje príjmu otca a trvať na tom, aby hodnoverne preukázal z
čoho reálne žije, vrátane preukázania príjmu partnerky. V opačnom prípade je potrebné argumentáciu

otca vyhodnotiť ako špekulatívnu. Neobstojí ani vyhlásenie osobného bankrotu, navyše je otázne či
otec nesledoval nepoctivý zámer. Namietala rozsah úpravy styku otca s maloletou, ktorý je v rozpore
s odporúčaním kolízneho opatrovníka a neumožňuje jej trávenie času ani počas jedného uceleného
víkendu. Uvedeným sa súd nezaoberal a svoje rozhodnutie v tomto smere nezdôvodnil. Upravený styk
je nerealizovateľný a rozporný so záujmom maloletej a vôľou otca, ktorý o tento nejaví žiaden záujem.

Mala za to, že pre reparáciu vzťahu otca s maloletou je potrebná súčinnosť I. E. J. K. G., a tiež osobná
prítomnosť kolízneho opatrovníka pri preberaní maloletej otcom. Maloletá otca riadne nepozná a z jeho
pasívneho správania je sklamaná (otec ju nekontaktoval ani počas Vianoc a jej sviatkov). Navyše otcovo
správanie k nej ako matke, je agresívne, zjavne neúctivé a urážlivé. Namietala, že súd nezohľadnil názor
maloletej a nevenoval mu primeranú pozornosť, zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa. Mala
za to, že návrh otca je šikanózny (podával ho v čase, keď nemal zdravotné problémy), z dôvodu ktorého

sa bez relevantného dôvodu ocitla pred súdom, preto je dôvodné v zmysle § 55 CMP jej priznať nárok
na náhradu trov konania.

7. Výrok I. rozsudku napadol svojim odvolaním prostredníctvom právnej zástupkyne otec,
navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na

zníženie výživného. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávny procesný postup, ktorým mu znemožnil
uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v miere porušenia práva na spravodlivý proces, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. b), f) CSP). Namietal, že súd svoje rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil šiestimi vetami,
čím sa stáva arbitrárnym, nespĺňa podmienky § 220 ods. 2 CSP a je zjavne nepresvedčivé. Nie je z

neho vôbec zrejmé, z akých konkrétnych hľadísk súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zamietnutí jeho
návrhu vychádzal t.j. z akých odôvodnených potrieb maloletej a v akej výške, z akého príjmu jeho alebo
matky výchádzal, o akú konkrétnu sumu sa podľa názoru súdu zvýšili výdavky maloletej nástupom na
základnú školu a pod. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho argumentmi a to ani s tými ktoré
sám cituje (v odseku 11. a 12. rozsudku). Jeho návrh zamietol napriek tomu, že z ním predložených

dôkazov vyplýva podstatná zmena pomerov na jeho strane, keď počas prebiehajúceho súdneho konania
je dlhodobo práceneschopný. V minulosti mal príjem zo živnosti, zatiaľ čo aktuálne poberá len dávku
v hmotnej núdzi 215 eur mesačne. Po ukončení predchádzajúceho konania bol z dôvodu finančných
ťažkostí nútený podať na svoju osobu návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením a ukončiť podnikanie,
sú voči nemu aktuálne vedené exekučné konania, keď aktuálne nie je schopný zo svojho príjmu 215 eur

(predtým 0 eur) platiť na svoje dve maloleté detí výživné. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie zároveň
úplne odignoroval, že došlo k zvýšeniu príjmu matky (výšku príjmu matky nemal preukázanú potvrdením
o jej príjme za posledných 12 mesiacov) a že matka aktuálne poberá na maloletú štátne príspevky vo
výške 200 eur mesačne (daňový bonus 140 eur mesačne a rodinné prídavky 60 eur mesačne). Mal za
to, že ak by súd tieto podstatné skutočnosti o zmene pomerov na jeho a matkinej strane neodignoroval a

zároveň by skúmal skutočné odôvodnené výdavky matky na maloletú (podľa neho maximálne vo výške
300 eur mesačne), dospel by k záveru, že po odpočítaní príspevkov štátu (200 eur), zostáva medzi
rodičov rozdeliť len sumu 100 eur mesačne.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca podaním zo dňa 18.04.2023, zotrvala na svojej skutkovej

a právnej argumentácii uvedenej v jej odvolaní. Zdôraznila, že zdravotný stav otca netvorí prekážku
akéhokoľvek zamestnania v Bratislave, pričom otec si svojvoľne znížil platenie výživného už dávno pred
jeho tvrdenými zdravotnými problémami. Namietala ním uvádzaný výdavok na maloletú vo výške 50
eur mesačne.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky podaním zo dňa 28.04.2023, nesúhlasil s tvrdením matky,
že by o maloletú nemal záujem, o čom svedčí jeho návrh na úpravu styku. Uviedol, že rešpektoval
potreby a názory maloletej. Matka mu vyčítala, že maloletej nezavolá, keď to však začal robiť, použila to
proti nemu. Vyjadril presvedčenie o manipulácii maloletej matkou, čo vyplynulo aj z výsluchu maloletej.
Po tom, čo sa počas súdneho konania niekoľkokrát stretol s maloletou, bola šťastná a nemala so

stykom s ním vôbec žiaden problém, čo matka potvrdila. Nakoľko však trval na znížení vyživného,
matka zmenila k stretnutiam svoj postoj. Teda bez toho, aby sa medzi ním a maloletou čokoľvek
negatívne stalo, maloletá sa podľa matky s ním už stretávať nechce. Uviedol, že nerealizuje žiadne
fušky, nie je gamblerom ani vlastníkom motorového vozidla a vzhľadom na pretrvávajúce zdravotnéťažkosti sa prepravuje požičaným autom. Potvrdením o svojej práceneschopnosti preukázal, že už dlhší
čas objektívne nie je schopný akejkoľvek práce. Zároveň predložil aktualizované potvrdenie o jeho
práceneschopnosti a doklady o jeho zvýšených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca podaním zo dňa 10.05.2023, zdôraznila, že otec ani nepopiera,
že by sa styk s maloletou nerealizoval, nepopiera obsah správ, v ktorých ju negatívne a nepravdivo
očierňoval, že maloletú nekontaktuje. Pokiaľ tvrdí, že maloletá je ňou manipulovaná, mohol maloletej
kedykoľvek zavolať, dohodnúť sa na stretnutí spôsobom a vo forme, ktorá by maloletú zaujala.

Nepožiadal ju slušnou formou o pomoc v reparácii vzťahu s maloletou. Vyslovila preto presvedčenie,
že o maloletú nemá skutočný záujem. Nepravdivé je tvrdenie, že by maloletú vystavila konfliktu lojality.
Maloletá sama uviedla, že ak by jej otec zavolal, porozprávala by sa s ním a možno by aj niekam
išla a že matka ju do ničoho nenúti. Nepravdivé je preto tvrdenie otca, že jeho vzťah s maloletou je
následkom jej manipulácie. Maloletú sa snaží presvedčiť, aby sa snažila reparovať vzťah s otcom,
ktorého poriadne ani nepozná v dôsledku jeho dlhodobého nezáujmu. Ak by bol otec naozaj reálne (a

nielen formálne) dlhodobo PN (výrazne viac ako 12 mesiacov) bol by mu priznaný invalidný dôchodok.
Deklarácia práceneschopnosti mu vyhovuje. Vymedzila problémy otca s financiami, exekúciami, dlhmi a
pôžičkami, gamblerstvom. Dôvody zníženia výživného nie sú dané, nakoľko otec výživné riadne a včas
neplatí dlhodobo, už pred obdobím, v ktorom deklaruje svoju práceneschopnosť.

11. Podaním zo dňa 13.06.2023 otec doručil potvrdenie o trvaní jeho práceneschopnosti a o lekárskych
vyšetreniach, doklady o jeho výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, žiadosť o uplatnenie nároku na
invalidný dôchodok, zápisnicu z pojednávania súdu z ktorej vyplýva rozhodnutie o znížení výživného na
jeho druhé maloleté dieťa.

12. Podaním zo dňa 14.07.2023 matka doručila potvrdenie o svojom zdravotnom stave.

13. Kolízny opatrovník k odvolaniam rodičov písomné vyjadrenie nepodal.

14. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie
otca je dôvodné, odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods.

2 CSP).

17. V danom posudzovanom prípade je výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťau
upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/103/2019-48 zo dňa 17.12.2019 (ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2020), ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky

a otcovi určená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 140 eur mesačne od 28.6.2019 (zročné
výživnézaobdobieod28.6.2019do31.12.2019vovýške540eursúdpovolilotcovisplácaťvmesačných
splátkach po 20 eur mesačne). Týmto rozsudkom styk otca s maloletou upravený nebol.

18. Pokiaľ ide o správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním matky napadnutému

výroku III. o úprave styku otca s maloletou, odvolací súd konštatuje dostatočne zistený skutočný stav
(§ 35 CMP), ako aj správnosť záverov súdu prvej inštancie o potrebe úpravy styku otca s maloletou
rozhodnutím súdu. Nestotožnil sa však so súdom prvej inštancie v časti určenia rozsahu upraveného
styku a miesta preberania a odovzdávania maloletej. Dôvody odvolania matky vyhodnotil ako čiastočne
opodstatnené. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v danom prípade nie je dôvod nariadiť matkou

navrhované výchovné opatrenie a maloletej uložiť povinnosť absolvovať psychologickú intervenciu,
keď nebolo preukázané, že jej vzťah s otcom je vážne narušený alebo že otca nepozná. Upevnenie
vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletou aj odvolací súd posúdil ako možný, pri primeranej
spolupráci a komunikácii rodičov a pravidelnom stretávaní sa otca s maloletou v kratších časovýchintervaloch. Uvedené vyplýva aj zo vzájomnej dohody rodičov o úprave styku otca s maloletou
v novembri 2022, kedy aj matka deklarovala ochotu a záujem maloletej sa s otcom stretávať (stretnutia
ktoré napokon prebehli v záujme maloletej a aj samotná maloletá ich hodnotila pozitívne). Odvolací

súd nezohľadnil námietku matky o nedostatočnom, resp. nesprávnom vyhodnotení zisteného názoru
maloletej súdom prvej inštancie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že vzťah medzi otcom a maloletou je
zachovanýamaloletávyjadrujeochotusasotcomstretávať.Vyjadreniemaloletejkotázkejejstretávania
sa s otcom súd prvej inštancie správne vyhodnotil tak, že v čase jeho rozhodnutia je návrh otca
čiastočne dôvodný a dôvodná je úprava styku bez prespávania maloletej v domácnosti otca. Pokiaľ v

čase rozhodnutia súdu prvej inštancie matka ustúpila od predchádzajúcej rodičovskej dohody a obaja
deklarovali, že sa na styku otca s maloletou nevedeli dohodnúť, bolo v záujme maloletej styk otca
s maloletou zabezpečiť prostredníctvom rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o rozsah súdom prvej inštancie
upraveného styku, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou matky, keďže takto upravený styk
matke neumožňuje počas celého kalendárneho roka (vrátane školských prázdnin) tráviť s maloletou ani
jeden ucelený víkend. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie určil miesto preberania a odovzdávania

maloletej, keď ho definoval v mieste odovzdávajúceho rodiča, čo by znamenalo, že matka je povinná
si po ukončení styku preberať maloletú v mieste bydliska otca. Takéto odovzdávanie a preberanie
maloletého dieťaťa súdy vo svojich rozhodnutiach definujú skôr v prípade zverenia dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov. Pričom v danom prípade nebol preukázaný jediný vážny alebo rozumný
dôvod (otec uviedol len neurčité nezhody s rodinou matky), ktorý by odôvodňoval v záujme maloletej,

aby ju otec po ukončení stretnutia neodovzdal matke v mieste jej bydliska. V prípade úpravy styku rodičia
s dieťaťom, ktorým je zabezpečené právo rodiča na styk s dieťaťom a nie jeho povinnosť, je dôvodné
upraviťmiestoodovzdávaniaapreberaniamaloletéhodieťavmiestebydliskarodiča,ktorémujemaloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pokiaľ na inú úpravu nebol preukázaný skutočne závažný dôvod.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a upravil styk otca
s maloletou počas každého párneho kalendárneho týždňa v roku počas víkendu (t.j. každý druhý víkend)
tak, aby úprava styku neprimerane nezasahovala do výkonu rodičovských práv a povinností matky
a súčasne mala maloletá možnosť s otcom tráviť primerane dostatočný čas. Odvolací súd určil rozsah
styku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., keď 8 hodín určeného styku z pohľadu veku maloletej

amožnostiotcatráviťsmaloletoučasplnohodnotnepovažovalzadostatočný.Stykvnasledujúcunedeľu
odvolací súd upravil v čase od 13.00 hod do 18.00 hod., kedy zohľadnil potrebu prípravy maloletej na
školské povinnosti a večernú prípravu na nasledujúci pracovný (školský) deň. Odvolací súd zohľadnil
kvalitu vzťahu medzi otcom a maloletou, ktorá vyplýva z frekvencie doposiaľ realizovaného styku otca
s maloletou, ochoty rodičov vzájomne pri styku kooperovať, ale aj absencie väčšej snahy otca prejavovať

aktívny záujem o výchovu a potreby maloletej. Za miesto preberania a odovzdania maloletej určil miesto
bydliska matky a uložil jej povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť. Vzájomné správanie sa rodičov
má síce priamy dopad na vnímanie rodičovského konfliktu maloletou, avšak nateraz nebolo preukázané
že vylučuje možnosť úpravy styku otca s maloletou v určenom rozsahu. Odvolací súd dáva do pozornosti
rodičom, že v prvom rade sú to oni, ktorí sú rovnako zodpovední za ďalšiu výchovu ako aj celkový zdravý

vývoj maloletej, k čomu nesporne patrí aj zachovanie vzťahových väzieb maloletej k obidvom rodičom.
Súdnym rozhodnutím upravený styk určuje určitý rámec realizácie styku, pričom rodičia maloletej sa
napokon vždy môžu na drobných odchýlkach, ktoré budú v budúcnosti prinášať rôzne životné situácie
(alebo aj prípadné dovolenkové termíny), vopred osobitne dohodnúť. Potom nič nebude brániť tomu,
aby si maloletá aj po rozchode rodičov mohla prirodzene a bez zbytočnej psychickej záťaže budovať

korektné vzťahy k nim obom.

20. Odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci o úpravy styku otca
s maloletou zmenil podľa § 388 CSP.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolaním matky a otca napadnutých výrokov
I.,II. o výživnom na maloletú vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa otec v návrhu
doručenom súdu dňa 07.09.2021 domáha, obsah písomného vyjadrenia matky k návrhu otca a jej
návrhu na zvýšenie výživného, ako sa k predmetu konania vyjadrili obaja rodičia, ich právni zástupcovia
a kolízny opatrovník, označil vykonané dôkazy a citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný

prípad. Rozhodnutie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného odôvodnil tým, že od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú nezistil na strane otca podstatnú zmenu pomerov
odôvodňujúcuzníženievýživného,žeaktuálneurčenávýškavýživnéhojeskôrnadolnejhraniciaodjeho
určenia sa potreby maloletej nástupom na základnú školu zvýšili. Otcom preukazované jeho zdravotnéproblémy, ktoré by mali byť prekážkou výkonu jeho zamestnania nevyhodnotil ako dlhodobo nepriaznivé,
s preukázaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že jeho práceneschopnosť
je dočasná a konštatoval, že otec návrh na zníženie výživného podal v čase, keď zdravotné problémy

nemal a dôvodil iba zlou finančnou situáciou. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol dôvodiac, že
aj keď od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k čiastočnému zvýšeniu nákladov na maloletú,
tieto sú vykompenzované zvýšeným príjmom matky (z 909 eur na 1.120 eur netto mesačne) a zvýšením
štátnych sociálnych dávok pre maloletú zo sumy 70 eur na 200 eur mesačne od 01.01.2023. Dôvodil,
že pokiaľ matka na maloletú prispeje rovnako ako otec, bude mať maloletá na svoju výživu spolu so

sociálnymi dávkami sumu 480 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú potrebám maloletej. Uviedol,
že za týchto okolností považoval návrh matky za neodôvodnený, podaný po uplynutí viac ako roka od
začiatku konania, čím vyjadril pochybnosť o skutočnej motivácii matky domáhať sa zvýšenia výživného
na maloletú.

22. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na

dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená
v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument

použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že
nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý

proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom

vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávo
účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu,

sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy
a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Pokiaľ by aj návrhy na ďalšie
dokazovanie účastníkmi v konaní neboli produkované, súd prvej inštancie mal postupovať v súlade

s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na
základe ktorého by mohol ustáliť či sktočne nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť zákonné predpoklady pre rozhodnutie o návrhoch rodičov o
zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.27. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na

rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z

hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín

„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch
najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

28. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

29. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného

(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie
opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia ( resp. aj zníženia ) výživného. Za
zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov,
či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene

výživnéhomusísúdporovnaťokolnostidôležitépreurčenievýživnéhoakovčasepredchádzajúceho,tak
i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za
ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,

ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene
výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.

30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti

zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného nie je možné
potvrdiť ani zmeniť a je dôvodné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť, či a s akým
výsledkom v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, konajúci súd vyhodnocoval zárobkové pomery,možnosti a schopnosti oboch rodičov, rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich zmenu
ku dňu žačatia konania, či tieto porovnal so stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia
súdu o výživnom v r. 2019 a s akým záverom. Súd prvej inštancie v danom prípade vo vzťahu

k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a ustáleniu odôvodnených nákladov na
maloletú, nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, v čoho
dôsledku nie je možné odvolacie námietky obidvoch rodičov vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom
a ich právnemu posúdeniu dôsledne a riadne vyhodnotiť.

31. V prvom rade súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že matka sa svojim návrhom domáhala
zvýšenia výživného až po uplynutí viac ako 12 mesiacov od podania návrhu otca na zníženie výživného,
keď matka svoj nárok na zvýšenie výživného uplatnila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
25.10.2021 (vyjadrenie matky k návrhu otca č.l. 8). Potom úvaha súdu v zmysle jeho rečníckej otázky
„ či vôbec došlo k reálnej potrebe zvýšenia výživného na maloletú a nejde len o nedôvodný protinávrh
matky“, sa zdá byť nadbytočná, keďže súd prvej inštancie mal na ňu odpoveď poskytnúť na základe ním

vykonaného dokazovania a hodnotenia zmeny pomerov od 25.10.2021.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa uplynutím obdobia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/103/2019-48 zo dňa 17.12.2019 (výživné bolo určené od

28.06.2019, vo veku 4 rokov maloletej), keď neustálil rozsah odôvodnených potrieb maloletej k 09/2021,
ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia vychádzať zo základných potrieb
(bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou
a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové

aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného
rozhodnutia súdu), na základe čoho potom hodnotí mieru participácie každého z rodičov (pri zohľadnení
ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia

súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne resp. vôbec nezaoberal (uviedol iba
ich vyčíslenie v rámci uvedenia obsahu návrhu matky a jej vyjadrení), nevyhodnocoval ich, neustálil
ich nárast (resp. zmenu) a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou, že ich matka vyčíslila
v obdobnom rozsahu a že k ich nárastu došlo nástupom maloletej na povinnú školskú dochdádzku
v šk r. 2021/2022, jeho závery nie sú udržateľné. V danom prípade, kedy je výživné stanovené skôr

na dolnej hranici a vyživovaciu povinnosť spolu s osobnou starostlivosťou nahrádza matka aj za otca,
je nevyhnutné ustáliť skutočne reálne náklady maloletého dieťaťa a zistiť, či tieto môžu byť aj naďalej
zabezpečované v prevažnej miere matkou a z akého dôvodu. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že
u maloletej vznikajú aj osobitné náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom.

33. Súd prvej inštancie pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho
rozhodnutia o výživnom a v čase aktuálneho rozhodovania, dôsledne nezisťoval a ani neposudzoval
a preto nemožno ustáliť, že časť ním, v tomto smere prijatých skutkových záverov, zodpovedá
vykonanému dokazovaniu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva hodnotenie zmeny pomerov, keď
sa nezaoberal obdobím od matkou uplatneného nároku na zvýšenie výživného dňa 25.10.2021, ako

ustálil výšku priemerného čistého mesačného príjmu matky za rok 2021, keď poukázal iba na ročné
zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, podľa ktorého celkový úhrn
zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov matky bol pred zdanením vo výške 17.746,66 eura,
za rok 2022 nemal preukázaný príjem matky vôbec. Nie je zrejmé z akého dokazovania vychádzal,
keď iba konštatoval, že matka od 01.01.2023 poberá na maloletú štátne sociálne dávky 200 eur ktoré

majú pozostávať z danového bonusu a prídavkov na dieťa. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal k dispozícii
aktuálny príjem matky v roku 2023, z ktorého by vyplývala výška uplatneného daňového bonusu, ktorá
závisí od výšky príjmu rodiča a nemožno ju paušalizovať, nemožno potvrdiť záver súdu prvej inštancie
o pokrytí časti nákladov na maloletou vo výške 200 eur mesačne zo štátnych dávok. Navyše podľa
konštatovania súdu prvej inštancie ide o obdobie od 01.01.2023, ktoré sa nevzťahuje na celé obdobie

ktoré je potrebné posudzovať. Finančné zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej tak hodnotil
iba v čase svojho rozhodnutia a to v kontexte so zvýšením prídavkov na dieťa a daňovým bonusom
od 01.01.2023, ktorých výšku nemal preukázanú. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nevypláva
vyhodnotenie opodstatnených nákladov na strane rodičov, ich dôvodnosť a osobitne u matky finančnýzáväzok z úveru a výška jeho mesačnej splátky (iba podľa tvrdenia matky vo výške 500 eur), čo
je potrebné vzhľadom na výšku jej príjmu osobitne hodnotiť (jeho opodstatnenosť/neopodstatnenosť)
z pohľadu § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie dôsledne neskúmal a nehodnotil zmenu

pomerov na strane otca, jeho možnosti a schopnosti v nadväznosti na hodnotenie potencionality
jeho príjmu za rozhodné obdobie (od uplatnenia nároku matky na zvýšenie výživného), kedy bol
otec po zrušení svojho živnostenského oprávnenia v 9/2020, dlhodobo nezamestnaný bez nároku
na podporu v nezamestnanosti. Čiastočne posúdil len obdobie od 10/2022 do 02/2023, za ktoré
otec dokladoval svoju práceneschopnosť. Nevyhodnotil podstatné skutkové okolnosti majúce vplyv na

posúdenie potencionality príjmu otca, ako je jeho vzdelanie, prax, dôvody ukončenia živnostenského
oprávnenia, dôvody nezamestnanosti otca od 9/2020, ale aj jeho záujem o prácu ako aj spôsob života.
Nehodnotil otcom predložené zmluvy o pôžičke, ich vierohodnosť, účel a to všetko s poukazom na
§ 62 ods.5 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nebol odstránený
rozpor medzi mesačnými výdavkami otca a jeho tvrdením, že dlhodobo nedosahuje žiaden príjem
(lebo nepracuje) a od 11/2022 poberá dávku v hmotnej núdzi iba 215 eur mesačne. Pre posúdenie

potencionality príjmu otca je potrebné vyhodnocovať aj to, do akej miery je schopnosť otca pracovať
obmedzená, resp. v čom spočívajú jeho pracovné obmedzenia. Z odôvodnenia rozhodnutia potom
nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na zákonné kritériá určovania výživného na maloleté dieťa
a jeho zmeny prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu
o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia.

34. Za popísanej situácie možno uzavrieť, že v súdenej veci došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa

náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
a tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok už len
z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania matky a otca, podľa ust. § 389 ods.

1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie smerujúce k odstráneniu uvedených
pochybení, tak ako ich vyššie naznačil odvolací súd. Na základe kvalifikovaného dokazovania vyhodnotí

a zdôvodní zmenu pomerov v zmysle uplatneného nároku matky ku dňu jeho podania. Vykoná
dokazovanie na preukázanie čistého priemerného mesačného príjmu matky za celé posudzované
obdobie. Pokiaľ bude zohľadňovať štátne sociálne dávky, zistí ich celkovú výšku a obdobie od
kedy sú matke v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa poskytované. Doplní dokazovanie za
účelom preukázania zdravotného stavu otca, jeho obmedzení pri výkone práce a bude vyhodnocovať

potencionalitu príjmu otca za obdobie od podania návrhov rodičov (kedy otec podľa jeho tvrdení
nepracoval), a následne od 10/2022, odkedy otec dôvodí zhoršeným zdravotným stavom. Posúdi výšku
a dôvodnosť osobných mesačných nákladov rodičov s poukazom na ich životnú úroveň a ich vplyv na
výšku výživného na maloletú. Odstráni rozpor medzi otcom prezentovanými jeho nákladmi vo výške
583 eur mesačne a výškou jeho príjmu, dokazovanie pritom zamerá aj na zistenie z akých finančných

prostriedkov otec ním uvádzané náklady uhrádza. Vyhodnotí a ustáli priemerné mesačné náklady na
maloletú, či došlo k ich zmene (zvýšeniu) od jej nástupu na povinnú školskú dochádzku v školskom
roku 2021/2022, uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné, či
niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. Zohľadní počet vyživovacích
povinností na strane každého z rodičov.Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho

rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195
a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182
CSP). Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami
a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky výživného tak, aby zodpovedalo
§ 220 ods. 2 CSP. V rozsudku uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zisteniaaakýmiúvahamisariadilpriposudzovanínávrhuotcaanávrumatky,riadnevysvetlí,akoposúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok
posudzovaných vo vzťahu k zníženiu a zvýšeniu výživného na maloletú, t.j. existencie podstatnej zmeny
pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkovýcha finančných pomerov na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletej
a ich výšky, pri zohľadnení ich prípadných ďalších podstatných zmien, uvedie, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne

a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

36. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia vo vzťahu k výrokom I.,II., odvolací súd neposudzoval dôkazy
predložené rodičmi v odvolacom konaní (podanie otca zo dňa 13.06.2023 a podanie matky zo dňa
14.07.2023), ktoré budú predmetom dokazovania súdom prvej inštancie v ďalšom konaní.

37. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).