Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Pc/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203946
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:1220203946.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v mimosporovej veci navrhovateľa

- muža, ktorého otcovstvo má byť určené: T. H., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXXX/X, P., O..Č.. P. Ú.P. P. I.,
proti odporkyni - matke: T. J., G.. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. X. - L. X., o určenie otcovstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: T. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že navrhovateľ T. H., B.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého T. U.Á., B.. XX.XX.XXXX z
matky T. J., G.. G., B.. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý T. U., B.. XX.XX.XXXX sa ponecháva v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec maloletého je povinný platiť výživné na maloletého T. v nevyhnutnej miere mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiacavoprednaúčetÚradupráce,sociálnychvecíarodinyDunajskáStredapočnúcodprávoplatnosti
rozhodnutia.

IV. Stretávanie otca s maloletým sa neupravuje, ponecháva sa na dohodu rodičov.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 01.12.2020 sa navrhovateľ domáhal určenia, že je otcom
maloletých detí, a to T. U. H. U. U.. Svoj návrh dôvodil tým, že od roku 2006 žil v jednej domácnosti
s matkou maloletého. V jeho rodnom liste nie je zapísaný, hoc boli pripravené papiere na matričnom
úrade, no matka neprišla podpísať. Matka prisľúbila navrhovateľovi, že predmetné otcovstvo spolu

vyriešia, no doposiaľ nie je zapísaný, pričom navrhovateľ sa pokúšal matku presvedčiť o potrebe
jednoznačne potvrdiť jeho otcovstvo, k tomuto nedošlo. Neskôr sa dostal vo väzenia, pričom v
roku 2017 a 2018 ho navštevovali deti aj s matkou. Potom deti boli zverené do ústavnej starostlivosti a
situácia sa skomplikovala. Neskôr navrhoval tiež rozhodnúť aj o zmene priezviska maloletého, podaním
z 28.03.2023 (č.l. 168). K návrhu pripojil rodné listy maloletých detí, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch
(č.l. 41).

2. Uznesením zo 14.04.2021 (č.l. 54) bol návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa určenia otcovstva k
maloletej U. U., B.. XX.XX.XXXX odmietnuté, a to z dôvodu, že u maloletej je otec zapísaný. Pokiaľ
rodičia budú trvať na zmene zapísaného otca, najskôr sa musí rozhodnúť o zapretí otcovstva, a to na
návrh.3. Matka návrh s prílohami, s poučením a s výzvou na vyjadrenie prevzala 25.05.2021 (č.l. 77). Na výzvu
súdu však nereagovala.

4.Súdvovecivykonalpojednávaniedňa15.06.2023,naktoromvecprejednalarozhodolvneprítomnosti
navrhovateľa, ktorý súhlasil s konaním v neprítomnosti. Matka dlhodobo ignoruje súdne zásielky,
preto súd doručoval predvolanie aj na poslednú známu adresu matky, aj cez úradnú tabuľu. Kolízny
opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo

dňa 09.06.2023, pričom nežiadal o odročenie pojednávania. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v
ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

5. Dňa 19.05.2022 bol vykonaný výsluch matky (č.l. 122) dožiadaným súdom - Okresným súdom

Bratislava II. K veci uviedla, že keď čakala U., bola vydatá, vtedy sa to nedalo spraviť. Potom keď sa
rozviedla, odporca bol vo výkone trestu. S predloženým návrh navrhovateľa súhlasí.

6. Z lustrácie v registri ZVJS bolo zistené, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody v
Leopoldove od 07.09.2017 do 09.03.2024 (sp.zn. 7T/36/2012).

7. Zo správy CDR J. U. z 29.04.2021 (č.l.64) je zrejmé, že maloletý T. bol do tohto zariadenie umiestnený
na základe uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/38/2019-13 z 05.03.2019, neskôr
rozsudkomč.k.11P/172/2020tohoistéhosúdu.Vtomčasemalmaloletý6rokov,absolvovalpreventívne
lekárske prehliadky. Je sebaistý, aktívny, spontánny. Maloletý má zabezpečenú primeranú starostlivosť

a všestrannú stimuláciu psychického vývinu. Adaptácia prebehla bez ťažkostí. Pri činnostiach je
samostatný, nespolieha sa na asistenciu dospelej osoby, ak potrebuje pomoc, vypýta si ju. Najčastejšie
sa hrá so starším bratom J.. Zapája sa do spoločenských hier, obľubuje pohybové hry. Od septembra
2020 navštevuje materskú školu, v kolektíve je obľúbený, našiel si veľa kamarátov. Na jar 2021 bol
zapísaný do 1.ročníka základnej školy v O.. Súrodenci majú pevné citové väzby, pomáhajú si, podporujú

sa. O maloletého, ako aj o jeho súrodencov sa zaujíma najmä stará matka T., pani T. H., ktorá je s
deťmi v neustálom kontakte. T. má k nej vytvorenú silnú citovú väzbu. Matka, v tom čase na materskej
dovolenke, prejavovala záujem skôr sporadicky, od príchodu maloletej B. začala komunikovať s deťmi
intenzívnejšie. Otec mal. T. nie je uvedený v rodnom liste. Pán T. H., t.č. vo VTOS v I., prejavuje záujem
o maloletého, udržiavajú pravidelný telefonický kontakt. Maloletý je citovo naviazaný na pána H., vníma

ho ako svojho otca.

8. Z ďalšej správy CDR J. U. zo 16.08.2022 (č.l. 142) je zrejmé, že maloletý má už 7 rokov, je
zdravý, pravidelne navštevuje preventívne prehliadky. V škole dosahuje veľmi dobré výsledky. Pán
H. sa pravidelne informuje o maloletého. Matka maloletého súhlasí s určením otcovstva. Maloletý T.

je od 01.07.2022 na dlhodobom pobyte u matky. Dňa 14.06.2022 podala návrh na zrušenie ústavnej
starostlivosti a zverení syna do jej osobnej výchovy a starostlivosti. Vec bola postúpená na tunajší súd.

9. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P/82/2022-70 zo 07.02.2023, právoplatného 08.03.2023 bola
zrušená ústavná starostlivosť na maloletým T. U.. Zároveň bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

matke.

10. Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

11. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

12. Podľa § 90 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak nie je otcovstvo určené podľa
domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.13. Podľa 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej

ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "C.m.p."), s
konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o
výžive maloletého.

15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 91 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov (ods. 1). Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom (ods. 2).

23. Podľa § 109 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak počas konania
o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa,

súd konanie zastaví.

24. Navrhovateľ sa domáhal určenia otcovstva a tvrdil, že v rozhodnom čase žili s matkou dieťaťa v
spoločnej domácnosti. Matka sa vyjadrila, že s návrhom súhlasí. Nenamietala tvrdenie navrhovateľa.25. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, tu rodičia súdu
nič nenavrhli. Maloletého súd ponechal v osobnej starostlivosti matky. Vychádzajúc zo skutočnosti, že

toho času je otec maloletého vo výkone trestu s minimálnym príjmom, súd mu určil výšku vyživovacej
povinnosti na zákonom stanovenej najnižšej úrovni, ktorá je aktuálne vo výške 29,87 Eur a od 1.07.2023
bude vo výške 32,11 Eur. Styk otca s maloletým súd ponechal na dohodu rodičov.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach
notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

28.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§52CMPvspojenís§53CMP,pričomžiadnemuzúčastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže zároveň nezistil okolnosti odôvodňujúce
spravodlivé priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 53 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní musí byť popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd

viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť
a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia
a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v

znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).