Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523010025
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3523010025.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Aleppo,
Sýria, trvale bytom C. D. XXX, E., D. F. G., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre
trestný čin zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 04. júla 2023

odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03. mája 2023
pod sp. zn. 15T/5/2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03. mája 2023 pod sp.
zn. 15T/5/2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo

spáchania trestného činu zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písm. a), odsek 3 písm.
d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe že

v presne nezistenom čase dňa 29.9.2022, ako vodič osobného vozidla zn. IVECO 35 C14 HPI, bielej
farby, imatrikulovaného v Maďarsku, H.:I., VIN: J., umožnil dvadsiatim piatim osobám bez dokladov
totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na

území Slovenskej republiky, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, menovite:
1/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
2/ H. H. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
3/ K. L. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
4/ L. K. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie

5/ M. L. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
6/ K. I. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
7/ B. H. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
8/ B. H. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
9/ B. H. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
10/ N. H.- B. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie

11/ B. L. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
12/ B. B. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
13/ N. I. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
14/ L. D. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
15/ A. O. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
16/ B. L. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie

17/ L. F. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
18/ L. G. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie19/ L. L. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
20/ B. B. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
21/ P. B. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie

22/ I. I. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
23/ I. N. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
24/ K. O. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie
25/ F. nar. XX.XX.XXXX, občan Sýrie dňa

nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarskej republiky a Slovenskej republiky a to tak, že tieto osoby
s jeho vedomím nastúpili v presne nezistenom čase na presne nestotožnenom mieste v Maďarsku do
motorového vozidla zn. IVECO 35 C14 HPI, H.:I., takto ich previezol cez presne nestotožnený hraničný
prechod Slovenskej republiky s Maďarskou republikou na územie Slovenskej republiky a následne s
nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku do Českej republiky, pričom dňa 29.9.2022 v čase o
10:00 hod príslušníci Obvodného oddelenia PZ Stará Turá predmetné motorové vozidlo zastavili na

ceste pred rodinným domom č. XXXX v obci Stará Turá, časť Topolecká, pričom za vyššie popísaný
prevoz migrantov malo byt' obvinenému sľúbené vyplatenie sumy vo výške -500,- Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 355 odsek 3 Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr.
zákona, § 36 písmeno l) Tr. zákona, § 39 odsek 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)

roky nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona bol obžalovaný súdom prvého stupňa
na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest
vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 4 (štyri) roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, na
hlavnom pojednávaní napadol odvolaním proti výroku o treste obžalovaný (výrok o treste v neprospech
obžalovaného napadol odvolaním aj prokurátor okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, ktorý
však svoje odvolanie následne dňa 22.05.2023 vzal v celom rozsahu späť). V písomnom odôvodnení
odvolania prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 23. mája 2023 obžalovaný uviedol, že sa nestotožňuje

s uloženým trestom i keď plne súhlasí s postupom okresného súdu o mimoriadnom znížení trestu
podľa § 39 a nasl. Tr. zákona. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu
SR z ktorých vyplýva, že trest musí byť indivualizovaný, pričom príliš prísny trest nepôsobí výchovne,
ale demoralizujúco. Cieľom trestu je dosiahnutie sebakritického a kajúcneho postoja páchateľom.
Neprimeraný trest je pritom negáciou práva a spravodlivým je len primeraný trest. Je tak nevyhnutné

celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických
vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax iných súdov v SR, ktoré v obdobných veciach
pristúpili k ukladaniu podmienečných trestov odňatia slobody s probačným dohľadom. Poukázal
opätovne na rozhodovaciu prax ústavného súdu SR, ktorý vyžaduje v záujme zachovania právnej istoty,

aby obdobné situácie boli právne posudzované rovnakým spôsobom, pričom za diskriminačné je možné
považovať ak sa rovnaké, alebo analogické situácie riešia odlišným spôsobom, pričom toto odchýlenie
nie je možné objektívne ani rozumne odôvodniť. Opätovne následne poukázal na konkrétne rozhodnutia
iných všeobecných súdov, ktoré v obdobných veciach pristúpili k ukladaniu miernejších trestov, ktoré
boli spojené s podmienečným odkladom výkonu trestu a prípadne aj uložením probačného dohľadu

nad osobou páchateľa, pričom takto uložené tresty považovali za dostatočné na naplnenie účelu trestu
v zmysle Trestného zákona. Záverom s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie navrhol, aby Krajský
súd v Trenčíne v napadnutom rozsudku postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b), e) Tr. poriadku
zrušil výrok o treste podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby tento vec
v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, alternatívne aby sám rozsudkom rozhodol tak, že

podľa § 355 odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek
8 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 39 odsek 1 Tr. zákona uloží primeraný trest odňatia slobody,
ktorý podľa § 51 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu, za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním počas určenej skúšobnej doby.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom bolo dňa 04. júla 2023 vykonané za splnenia
všetkých procesných podmienok podľa §§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku. Prokurátor krajskej
prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny vo všetkých jeho výrokoch. Predložené súdne rozhodnutiaobžalovaným a jeho obhajcom nie sú spôsobilé podporiť jeho odvolanie a navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na ich písomné odôvodnenie odvolania a uviedol, že navrhuje rozhodnúť spôsobom v ňom uvedenom,
keďsúdomprvéhostupňauloženýtrestpovažujezaneprimeraneprísny.Obžalovanývrámcikonečného
návrhu vyjadril ľútosť nad svojim konaním, a požiadal o uloženie miernejšieho trestu v súlade s návrhom
jeho obhajcu.

Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo
predložené dňa 12. júna 2023, na verejnom zasadnutí dňa 4. júla 2023 postupom podľa § 317 odseku 1
Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutého výroku o uloženom
treste, proti ktorému podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas

i na správnom mieste, však dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku (v danom
prípade iba pre zásadný spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného
ustanovenia).

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc
zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o
vine, ktorý pritom ani nebol napadnutý odvolaním a ktorého správnosť krajský súd by ani nemohol
preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal
vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle §

257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, postupoval v súlade so zákonom pri
ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd
jednak nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanému priznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. písm. l) Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchanie žalovaného
skutku priznal a uveriteľne aj jeho spáchanie úprimne oľutoval. Správne tiež u obžalovaného konštatoval

neexistenciu priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Správnym bol tiež postup okresného súdu
pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 3 Tr. zákona t. j. prevaha poľahčujúcich okolností. Okresný
súd taktiež správne zistil okolnosti odôvodňujúce mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek
1 Tr. zákona keďže obžalovaný doposiaľ na území Slovenskej republiky nebol trestaný. K svojej
trestnej činnosti sa v plnom rozsahu doznal túto oľutoval a uskutočnil na hlavnom pojednávaní aj

vyhlásenie o vine. Následne okresný súd správne a zákonne uložil obžalovanému primeraný trest
odňatia slobody, a to v zmysle vyššie uvedených ustanovení pri modifikovanej dolnej hranici trestnej
sadzby /§ 39 odsek 3 písm. d) Tr. zákona /pre trestný čin zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek
3 Tr. zákona (2 – 9 rokov), vo výmere 3 roky. Za správne krajský súd považoval
u obžalovaného aj ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného. Krajský súd sa

v tejto časti stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa z pohľadu potreby zabezpečenia
ochrany spoločnosti aj účinnej nápravy páchateľa, ako aj konštatovania úmyselného zavinenia na strane
obžalovaného.Krajskýsúddodáva,žetrestnáčinnosť,zaktorúobžalovanéhoodsudzujepatrídookruhu
závažnej trestnej činnosti, ktorá je zločinom, pričom základná Trestným zákonom predvídaná trestná
sadzba za takýto trestný čin je v rozpätí 7 – 10 rokov, čo samo o sebe výrazne vyjadruje spoločenskú

dôležitosťchránenéhozáujmunaochraneštátnejhranice,otoskôrakvsúčasnostijetátotrestnáčinnosť
častým negatívnym javom a často sa vyskytujúca Krajský súd taktiež poukazuje na zo, že z pohľadu
počtu osôb, ktorým obžalovaný umožnil prekročiť štátne hranice tento výrazne prekračuje minimálne
požiadavkynanaplneniekvalifikačnéhoznakunaviacerýchosobách(keďumožnilnedovoleneprekročiť
štátnu hranici už 25 osobám). Odvolací súd považoval takýto trest vzhľadom na uvedené okolnosti za

plne konformným s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona vrátane
toho, že nielen v potrebnej miere zabezpečuje ochranu spoločnosti, ale adekvátne vyjadruje aj morálne
odsúdenie konanie obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vyššie uvedený
trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom prvého stupňa, so súčasným správnym zaradením
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, do ústavu s minimálnym stupňom stráženia /podľa § 48

odsek 2 písm. a) Tr. zákona/, je trestom zákonným, pričom nejde o trest uložený súdom prvého stupňa
mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný
čin nepripúšťa, čo by inak zakladalo dovolací dôvod /§ 371 odsek 1 písm. h) Tr. poriadku/.Trest je právnym dôsledkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd, berúc do úvahy odvolacie námietky obžalovaného, týkajúce sa ukladania podmienečných
trestov odňatia slobody v inými všeobecnými súdmi v trestných konaniach v prípadoch
obdobne právne kvalifikovaného konania páchateľov uvádza, že aj keď je možné akceptovať potrebu
analogického posudzovania obdobných situácii, na druhú stranu uvádza, že osobu páchateľa treba
hodnotiť skutočne individuálne a vo všetkých súvislostiach tak, ako to upravuje zákon. Pri hodnotení

osoby konkrétneho páchateľa treba v konkrétnom prípade individuálne posúdiť všetky okolnosti prípadu,
ale aj osobu páchateľa v zmysle § 34 odsek 4 Tr. zákona a posúdiť aj negatívny alebo pozitívny
význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Prvostupňový okresný súd tak
pri ukladaní trestu postupoval a uložil zákonný a primeraný trest, s ktorým sa aj krajský súd plne stotožnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.