Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322201481
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6322201481.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu
JUDr.EvyDzúrikovejaJUDr.AnnySnopčokovejvprávnejvecižalobkyne:T.W.,nar.XX.H.XXXX,bytom
L. P. XXX/XX, XXX XX P. W., zastúpená Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef
Palla, proti žalovanej: Z. L. O., nar. XX. H. XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX X., zastúpená Advokátskou

kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/52/2022-147 zo dňa 8. marca 2023,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 3C/52/2022-147 zo dňa 08. marca 2023 z r u š u j e a
vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBrezno(ďalej„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkom č.k.3C/52/2022-147
zo dňa 08. marca 2023 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k.
ú. Z. Z. V. (ďalej len „okresný úrad“), parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN
č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná

plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu
súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) a o trovách prvoinštančného konania
rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.

1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva skutkový a právny základ uplatneného nároku

žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam preto, že kúpnu zmluvu,
ani návrh na vklad vlastníckeho práva, na základe ktorých úkonov sa stala žalovaná vlastníčkou
nehnuteľnosti nepodpísala. Tieto úkony v mene žalobkyne uskutočnila X. T., a to na základe podvodne
získaného splnomocnenia. Žalobkyňa poukázala na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 39 a §
49 a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“) s odôvodnením, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

pretože právny úkon bol urobený v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom.

1.2. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že žalovaná žiadala žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože uskutočnila právny úkon v dobrej viere s dôverou v
určitý skutkový stav prezentovaný druhou stranou a bola presvedčená o tom, že kúpna zmluva
vrátane plnej moci, spĺňala všetky náležitosti riadneho právneho úkonu a bola v súlade so zákonom.

Pokiaľ bola žalobkyňa presvedčená o podvodnom konaní v súvislosti s plnou mocou, mala podať
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Žalovaná nemala najmenší dôvod sadomnievať, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy malo ísť o akýkoľvek spôsob podvodného správania. Z
predloženého plnomocenstva jasne a zrozumiteľne vyplývalo, na aké úkony bolo dané. Plnomocenstvo
bolo štandardné a nevyznievali z neho znaky nezákonnosti. Žalovaná bola presvedčená, že nebolo

potrebné osobitne uzatvárať akúkoľvek zmluvu, t. j. ani príkaznú zmluvu tak, ako to tvrdila žalobkyňa,
pretože uzavretie kúpnej zmluvy, ako i podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe riadnej plnej moci, priamo zaväzovalo žalobkyňu bez potreby uzatvorenia
iného právneho úkonu - príkaznej zmluvy. Podľa názoru žalovanej kúpna zmluva bola v súlade so
zákonom, v súlade s dobrými mravmi a preto ju nemožno považovať za neplatnú. Keďže plnomocenstvo

spĺňalo všetky náležitosti a bolo v súlade so zákonom, mohlo dôjsť k prevedeniu nehnuteľností na
kupujúcu - žalovanú a aj k plneniu zo zmluvy. Žalovaná ako kupujúca konala v dobrej viere a preto sa
stala aj vlastníčkou nehnuteľností.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 28 ods. 1, 2 a 3, § 29, § 30 ods. 1, 2 a 4, § 31 ods. 1, 3 a § 31a zák. č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

1.4. Z rozsudku okresného súdu ďalej okrem iného vyplýva: „... Súd mal v konaní preukázané, že
žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila so žalovanou ako kupujúcou dňa 05.04.2022 kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho
odboru pre k.ú. Z. X. V., parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/
X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná
plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu
súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX. Taktiež mal súd preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca

na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s prevodom týchto nehnuteľností na kupujúcu,
ako aj na vykonanie všetkých právnych úkonov pred Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom
v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva z predávajúcej na kupujúcu, písomne splnomocnila ako
splnomocniteľ na základe písomnej plnej moci zo dňa 05.04.2022 pani X. T., rod. W., trvale bytom Z.,
A. V. XXX/XX, ako splnomocnenca.

Súd si vyžiadal z Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, originál spisu týkajúceho sa prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX. pre k.ú. U. C. V.. Súd z katastrálneho
spisu Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, pre k.ú. W. W. T., V XXXX/XXXX zistil, že Kúpnu
zmluvumedzizmluvnýmistranamipredávajúcouN.N.,rod.Z.,trvalebytomZ.P.XXX,P.W.,akupujúcou

N.. O. L., rod. O., trvale bytom L. XXX/XX, X. - L. XXX XX, zo dňa 05.04.2022, za predávajúcu
podpísala ako splnomocnenec X. T., rod. W., trvale bytom Z., A. V. XXX/XX na základe písomnej plnej
moci zo dňa 05.04.2022, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2022. Zároveň
súd zistil, že predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala kupujúca N.. O. L., ale za kupujúcu N.. O. L.
podpísala kúpnu zmluvu osoba menom L. bez akéhokoľvek písomného splnomocnenia. Zároveň súd

zistil, že v katastrálnom spise sa nachádza písomné splnomocnenie zo dňa 06.04.2022, ktorým N.. O.
L. splnomocňuje H. L., trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX L., aby ju plne zastupovala pri všetkých
úkonoch týkajúcich sa podania návrhu na vklad zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
Okresnom úrade Brezno, katastrálny odbor v Brezne, ktorý sa týka nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pre k.ú. Z. U. V., parc. KN č. XXX/X o výmere

151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX
o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN č. XXX o výmere 401 m2 vedenej
ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku, parc. KN XXX...“.

1.5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 5. apríla 2022 uzatvorenú medzi

predávajúcou T. W. a kupujúcou N.. L. O., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, kupujúca nepodpísala,
ale bez akéhokoľvek písomného splnomocnenia ju podpísala iná osoba, z čoho vyplýva, že v kúpnej
zmluve absentovala jedna z podstatných náležitostí a to podpis kupujúcej. Z odôvodnenia rozsudku
okresnéhosúduďalejvyplýva,žeokresnýúradnedostatočnepreskúmalkúpnuzmluvumedzizmluvnými
stranami, nezisťoval či obsahuje podstatné náležitosti, teda pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nepostupoval v súlade s § 31 ods.1 katastrálneho zákona, konal v rozpore s ust. §
31 ods. 3 katastrálneho zákona, keď rozhodol Rozhodnutím č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 5. mája
2022 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h ) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a uviedla, že v zásade súd prvej inštancie v rozhodnutí prijal záver, že:

„... žalovaná nepodpísala vlastnoručne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na
LV...“, okresný úrad pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva postupoval v rozpore so zákonom o
katastri nehnuteľností, s ktorými názormi sa nestotožnila.

2.1. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie vec jednak nesprávne právne posúdil a na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom, zároveň sa dopustil závažnej procesnej vady,
ktorou odňal stranám v konaní možnosť konať pred súdom. Zdôraznila, že v konaní ani žalobkyňa, ani
žalovaná, netvrdila skutkové tvrdenia, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez splnomocnenia žalovanej.
Skutkové tvrdenia a z toho plynúci právny záver preto považovala za prekvapivý. Z odvolania ďalej
vyplýva, že: „... Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zodpovedá taký postup, ktorý umožní nielen iluzórne, ale i reálne uplatnenie

základných práv a slobôd...“ Žalovaná navrhla zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na nové
prejednanie a rozhodnutie, pretože bola porušená zásada dvojinštančného konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že postup súdu prvej inštancie bol plne legitímny a v
súlade s princípmi civilného sporového konania pričom súd rešpektoval všetky práva sporových strán,

dal im dostatočný priestor uvádzať skutkové tvrdenia, ako aj navrhovať dôkazy na ich preukázanie a
vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany. Na pojednávaní dal súd prvej inštancie stranám sporu možnosť
vyjadriť sa ku skutkovým tvrdeniam protistrany a pred samotným skončením dokazovania vyzval strany
k navrhnutiu dôkazov. Zo strany súdu nedošlo k žiadnym procesným vadám, ktoré by viedli k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Rovnako treba zdôrazniť, že: „... judikatúrou ako aj právnou praxou sa

pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu CSP dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a
právnych záverov súdu prvej inštancie, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.)...“

3.1. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobkyňa uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol správne
a legitímne ak dospel k záveru, že z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť právne
účinky.

4. K vyjadreniu žalobkyne žalovaná uviedla, že trvá na podanom odvolaní.

5. Rovnako i žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanom
vyjadrení k odvolaniu.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 34 CSP, vec
preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Odvolacísúdpredsamotnýmvecnýmprieskumomodvolanímnapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu
v zmysle § 380 ods. 2 CSP skúmal či procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci meritórnemu
rozhodnutiu bol zákonný a či boli splnené všetky procesné podmienky a predpoklady pre vyhlásenie
rozsudku, pričom bolo zistené, že v konaní pred okresným súdom sa vyskytli závažné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré majú za následok nutnosť zrušiť rozsudok okresného súdu z procesných

dôvodov bez možnosti v tomto štádiu konania skúmať jeho vecnú správnosť.

8. Hoci podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, avšak v súlade s § 380
ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch priamo a výslovne uplatnené.

9. Podľa § 181 ods. 1 CSP, po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah
žalobyavyjadrenípodľa§167.Žalovanýmáprávovyjadriťsakprednesužalobcu.Stranamôžeodkázať
na svoje písomné podanie.10. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy

nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

11. Podľa § 182 CSP upravujúceho právo prednesu záverečnej reči pred skončením dokazovania, ak
súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k

dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

12.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,ževdôsledkuvádprocesnýchpodmienokvkonanípredokresným
súdom bola stranám sporu znemožnená realizácia procesných práv za účelom ich ochrany. Okresný
súd hoci je povinný po prednese podstatného obsahu žaloby a vyjadrení určiť, ktoré skutkové tvrdenia

sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nepovažuje za účelné a potrebné vykonať a rovnako je povinný uviesť predbežné právne posúdenie
veci (§181 ods. 2 CSP), v konaní takto nepostupoval. Toto jeho pochybenie vyplýva zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 8. marca 2023 (ďalej len „zápisnica o pojednávaní“), v obsahu ktorej je uvedený
okrem iného záznam o osobe právnych zástupcov, ktorí sa zúčastnili pojednávania, o tom, že sa

nedostavila žalobkyňa, žalovaná a ani predvolaná svedkyňa. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ďalej
vyplýva, že po otvorení pojednávania bolo pristúpené k výsluchu právneho zástupcu žalobkyne a
k výsluchu právneho zástupcu žalovanej. Právny zástupca žalobkyne podaním z 23. augusta 2022
požiadal o úpravu v písaní v petite žaloby, pretože došlo k zrejmej chybe v písaní označenia parciel a po
tomto konštatovaní súd vyhlásil uznesenie s nasledovným znením: „... súd ďalšie dokazovanie vo veci

nenariaďuje,pojednávanievyhlasujezaskončené...“Ďalejvzápisniciopojednávaníjezaprotokolované,
že súd čítal listinné dôkazy a na to bol vyhlásený rozsudok (pozri č. l. 143-145).

13. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ale nevyplýva, či súd prvej inštancie po prednese žaloby
a vyjadrení strán sporu (§ 181 ods. 1 CSP) určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné,

ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a
rovnako z nej nevyplýva ani to, či súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní sa dá zistiť, že po výsluchu právnych zástupcov strán sporu súd pred
skončením dokazovania nevytvoril priestor stranám prezentovať svoje záverečné reči a pred skončením
dokazovania neumožnil stranám sporu zhrnutie ich návrhov, vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej

stránke veci, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 182 CSP.

14.Vadyprocesnýchpodmienokvpostupeokresnéhosúduvyplývajúnielenzozápisniceopojednávaní,
ale i zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 8. marca 2023, pričom odvolací súd
konštatuje, že obsah zvukového záznamu z pojednávania sa s obsahom zápisnice o pojednávaní

nezhoduje. Zo zvukového záznamu vyplýva, že súd prvej inštancie po tom, ako došlo k výsluchu
oboch právnych zástupcov strán sporu a zaprotokolovaniu ich obsahu, vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie
dokazovanie vo veci nenariadil a pred skončením dokazovania následne vyjadril predbežné právne
posúdenie veci.

15. Procesným predpisom určený obligatórny postup okresného súdu má zásadný význam pre
sporové strany v rámci kontradiktórnosti konania. Takto dodržaný procesný postup súdu je potom pre
strany sporu a ich zástupcov predvídateľný a transparentný. Formulovanie sporných a nesporných
skutkových tvrdení, spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, prípadne zamietnuté,
ako aj predbežné právne stanovisko súdu, nie sú samoúčelné. Tieto závery a predbežné právne

stanovisko majú síce pre súd iba predbežný charakter, majú však zásadný vplyv na spravodlivosť a
zákonnosť postupu súdu, pretože súd je povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú
procesnú situáciu a vytvoriť im tak procesný priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov prípadného
procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených
záujmov. Na základe toho je umožnené stranám a ich zástupcom očakávať v nadväznosti na

predbežné právne posúdenie súdu aj meritórne rozhodnutie. Predbežné právne posúdenie veci má
tak predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na
prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, vecnú a efektívnu právnu argumentáciu,
prehodnotenie vlastných skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a ide tak o zásadný inštitút,ktorého účelom je zefektívnenie, stransparentnenie sporového konania, vrátane prevencie takzvaných
prekvapivých súdnych rozhodnutí. Práve preto aj z pravidiel a zásad civilného sporového procesu
vyplýva súdu povinnosť vyzvať strany sporu na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu i k

právnej stránke veci, ako aj tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie využiť právo na záverečnú reč,
pričom právo na záverečné reči majú strany sporu ešte pred skončením dokazovania.

16. Spomínaný inštitút záverečnej reči má rovnako zásadný vplyv na súdny proces. V záverečnej
reči môžu strany sporu zhrnúť svoje návrhy a procesné postoje, vyjadriť svoj názor na vykonané

dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov a vyjadriť sa
tak ku skutkovej, ako aj k právnej stránke veci prezentovanej súdom v rámci predbežného právneho
posúdenia. Vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu, ako aj možnosť zaujať procesné stanovisko k
predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom, je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri
rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy, pričom môže mať zásadný vplyv na ďalší procesný postup
súdu, ako aj na samotné konečné rozhodnutie, napr. na prípadné zváženie ešte doplnenia dokazovania,

pričom nemožno opomínať ani zásadnú skutočnosť, že ide o dôležité skutočnosti majúce vplyv na
predvídateľnosťmeritórnehorozhodnutiasúduzhľadiskapotrebyzamedziťprekvapivémurozhodovaniu
súdov. Podstatný obsah tohto procesného zhrnutia a vyjadrenia strán sporu v rámci záverečných
prednesov, no nepochybne aj predbežné právne posúdenie veci súdom, treba uviesť do zápisnice o
pojednávaní. Je už len vecou vôle a záujmu účastníka konania, či vytvorenú možnosť záverečného

vyjadrenia sa a zhrnutia svojho postoja v konaní využije alebo nie (ide o právo, nie povinnosť strán
sporu), avšak súd má povinnosť stranám sporu vytvoriť adekvátny procesný priestor a umožniť im
využiť toto ich procesné právo. Súdna prax pritom prijala ustálený názor, že záverečným zhrnutím a
vyjadrením nie je len procesný úkon účastníka (prípadne jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj
formálne. Je ním i procesné vyjadrenie bez takéhoto výslovného a formálneho označenia, ako aj iný,

na záver pojednávania urobený súhrnný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý po obsahovej stránke
zodpovedá záverečnej reči a zhrnutiu postoja, avšak musí byť pred súdom prezentovaný v súlade s
procesnými podmienkami upravenými v ustanoveniach § 181 ods. 2 a § 182 CSP. V prejednávanej veci
však tieto procesné pravidlá a zásady súd prvej inštancie nerešpektoval.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že je dôvodná odvolacia námietka
žalovanej, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, tým že pred vyhlásením rozsudku
nepostupovalpodľa§181ods.2a§182CSP,vdôsledkučohopotomodvolacísúdpodľa§389ods.1a/,

b/ CSP zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie Okresnému súdu Banská Bystrica s poukazom na ust. § 18l ods. 1 písm. b) zák. č. 371/2004
Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z .z. a č. 757/2004 Z. z.)
v znení neskorších predpisov.

18. Bude vecou súdu prvej inštancie, aby opätovne vec prejednal a nanovo meritórne vo veci rozhodol,
za dôsledného dodržania podmienok uvedených v § 181 ods. 1 a 2 a § 182 CSP. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.