Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722203052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Brniakovej,
v spore žalobcu: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX T. T., zastúpeného spoločnosťou:
AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti
žalovanému: K.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpenému JUDr.

Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 50 412 272, o
nahradenie prejavu vôle a uloženie povinnosti uzavrieť darovaciu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/85/2022-72 zo dňa 07.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11C/85/2022-72 zo dňa 07.03.2023 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol

tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2022 sa žalobca
domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť uzavrieť ako darca so
žalobcomakoobdarovanýmdarovaciuzmluvu,predmetomktorejbudebezodplatnýprevodvlastníckeho

práva - spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo veľkosti podielu 3, ktoré sa
nachádzajú v katastrálnom území J., obec J., okres Turčianske Teplice, a sú evidované na Okresnom
úrade Turčianske Teplice, katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to parcely registra
„E“, evidované na mape určeného operátu ako: parcela č. 533 o výmere 100 m2, druh pozemku: trvalý
trávny porast, parcela č. 546 o výmere 3202 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast a parcela č. 559 o
výmere 3902 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, parcela č. 560 o výmere 2481 m2,
druh pozemku: trvalý trávny porast, (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) a to do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia s tým, žalobca tento dar s vďakou prijíma
do svojho výlučného vlastníctva. Darovacia zmluva mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetného
rozhodnutia.
3. Svoju žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie označených
nehnuteľnostívpodiele1ažalovanémupatríspoluvlastníckypodiel naspornýchnehnuteľnostiach
oveľkosti3.Žalovanýnadobudolsvojspoluvlastníckypodielnauvedených nehnuteľnostiachnazáklade

darovacej zmluvy, ktorú uzavrel ako obdarovaný s darcom S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX
XX D.. Vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym
odborom dňa 11.05.2022. Pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach zdarcu na žalovaného žalobca nebol darcom kontaktovaný, t. j. darca mu ho neponúkol na základe
zákonného predkupného práva. Darca ako povinný z predkupného práva tak evidentne porušil právo
žalobcu ako oprávneného z predkupného práva, keďže mu neponúkol sporné nehnuteľnosti do daru.

Zároveň žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa malo jednať o prevod medzi blízkymi osobami.
Listom zo dňa 05.09.2022 preto žalobca vyzval žalovaného, aby mu ponúkol do daru nehnuteľnosti za
rovnakých podmienok, za akých bola uzatvorená vyššie uvedená darovacia zmluva.
4. V danej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/102/2015, v zmysle ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj

pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Brne sp. zn. 14Co/369/1994 z ktorého vyplýva, že ak bolo porušené zákonné predkupné
právo podielového spoluvlastníka, môže sa žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu
povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých
žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel. Žalobca sa preto v tomto spore domáha, aby súd uložil
nadobúdateľovipovinnosťuzavrieťsožalobcomzmluvuoprevodepodieluvznenítotožnomsdarovacou

zmluvou medzi darcom S. D. a žalovaným. Zároveň žalobca deklaroval, že je ochotný prijať dar za
rovnakých podmienok a následne má záujem na tom, aby vkladom do katastra nehnuteľností získal
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy.
5.Kžalobežalobcapripojilnávrhdarovacejzmluvy(nakoľkonebolúčastníkompredmetnejzmluvy,nemá
túto k dispozícii, a teda pri jej koncipovaní vychádzal len z údajov uvedených na katastrálnom portály,

dostupnom na internete); výzvu na uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 05.09.2022 a list vlastníctva č.
XXX, pre katastrálne územie a obec J., okres Turčianske Teplice.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol.
7. Tvrdil, že v posudzovanom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nakoľko
žalovaný a osoba darcu sú blízke osoby, keďže sa niekoľko rokov pravidelne stretávajú, zdieľajú

spoločné aktivity a navzájom si pomáhajú. Darovacia zmluva uzavretá medzi S. D. ako darcom a
žalovaným a pani I. J. ako obdarovanými bola uzavretá dňa 17.02.2022 a jej predmetom bol bezodplatný
prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., zapísaných na listoch vlastníctva
č. XXX, č. XXX a č. XXX. Na základe predmetnej darovacej zmluvy sa pani I. J. stala podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX o

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 a zároveň podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 a žalovaný sa stal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 3. Žalovaný akcentoval, že táto darovacia zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, na základe čoho bola Okresným úradom Turčianske Teplice riadne zavkladovaná. Ďalej

žalovaný podrobne popisoval dôvody, prečo je potrebné vzťah jeho a tiež vzťah pani I. J. k osobe darcu -
S. D. považovať za blízky. K uvedenému tvrdeniu navrhol vypočuť v konaní viacerých svedkov. Súčasne
zdôraznil, že o sporné pozemky žalobca nikdy neprejavil záujem. Začal sa o ne zaujímať až v čase,
keď zistil, že ich S. D. ich daroval žalovanému a I. J.. Žalovaný potvrdil, že mu bol zo strany žalobcu
doručený list - výzva na uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 05.09.2022, v ktorej ho žalobca a tiež pani

I. J. vyzval na uzavretie darovacej zmluvy z titulu porušenia jeho predkupného práva. Zo
strany žalovaného a pani J. bola žalobcovi zaslaná odpoveď, v ktorej obaja vyjadrili svoje nesúhlasné
stanovisko s návrhom žalobcu. Žalobca však nevyčkal ani na doručenie tejto ich odpovede a už dňa
06.09.2022 podal žalobu v tejto veci na súd.
8. Žalobca v replike zotrval na svojom žalobnom návrhu. Uviedol, že o darované nehnuteľnosti mal

vždy záujem, či už by išlo o ich nájom alebo kúpu, a tento aj v minulosti opakovane prezentoval
darcovi S. D.. Zároveň žalobca akcentoval, že nie je povinnosťou spoluvlastníka, ktorý spoluvlastnícky
podiel neprevádza, zisťovať od ostatných spoluvlastníkov ich zámer previesť spoluvlastnícky podiel, a
rovnako nie je jeho povinnosťou aktívne prejavovať ostatným spoluvlastníkom svoj záujem odkúpiť ich
spoluvlastnícky podiel. Je však povinnosťou spoluvlastníka, ktorý má zámer svoj spoluvlastnícky podiel

previesť, o tomto svojom zámere informovať ostatných spoluvlastníkov tak, že im predloží ponuku, ktorá
obsahujevšetkypodmienkyprevodu.Žalobcaďalejnamietal,žebymedziS.D.akodarcomažalovaným
ako obdarovaným v čase prevodu existoval blízky vzťah v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka.
9. Žalovaný vo svojej duplike zotrval na svojom predcházajúcom vyjadrení, o tom, že v danom
prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nakoľko darca S. D. dlhé roky považoval

žalovaného za osobu blízku - ako keby bol jeho mladší brat, t. j. člen rodiny. Z uvedeného dôvodu nie je
možné spornú darovaciu zmluvu zo dňa 17.02.2022 považovať za neplatný právny úkon. V predmetnej
darovacej zmluve totiž darca slobodne a vážne prejavil svoju vôľu, keď sa rozhodol jej predmet(spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach) darovať žalovanému a jeho
družke I. J..
10. Na pojednávaní, konanom dňa 07.03.2023, obe strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia,

poukázali na svoje skoršie písomné vyjadrenia s tým, že žalovaný zdôraznil skutočnosť, že Občiansky
zákonník nepozná povinnosť darovania, a teda samotný cieľ žaloby, ktorým má byť nahradenie vôle
žalovaného a uloženie mu povinnosti darovať nehnuteľnosti žalobcovi, je neprijateľný a nemá oporu v
zákone.
11. Následne okresný súd citoval ust. § 140, § 603 ods. 3 a § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

konštatoval, že z vykonaného dokazovania - z listinných dôkazov predložených do spisu vyplýva
a medzi stranami ani nebolo sporné, že dňa 22.09.2022 bola medzi darcom S. D. a obdarovanými -
žalovaným a I. J. uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bol aj spoluvlastnícky podiel darcu o
veľkosti 3 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., zapísaných
na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX. Žalobca ako spoluvlastník sporných nehnuteľností
nebolzostranydarcuvopredinformovanýozamýšľanombezodplatnomprevodejehospoluvlastníckeho

podielu k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného, resp. darca uvedené nehnuteľnosti neponúkol
žalobcovi na základe zákonného predkupného práva.
12. Medzi stranami sporu zostala sporná skutočnosť, či v danom prípade došlo, alebo nedošlo k
porušeniu predkupného práva žalobcu, a to s ohľadom na ich rozdielne tvrdenia. Žalobca tvrdil, že v
posudzovanom prípade sa nejednalo o darovanie blízkej osobe. Naopak žalovaný tvrdil, že sa jednalo

o darovanie blízkej osobe v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konajúci súd
uviedol, že uvedenou spornou skutočnosťou sa v tomto spore nezaoberal a ani nepristúpil k vykonaniu
navrhovaných dôkazov ohľadne toho, či vzťah medzi darcom a žalovaným bol/nebol blízky, nakoľko
svoje rozhodnutie v merite veci založil na tej skutočnosti, že už zo samotného znenia žalobného
návrhu je zrejmé, že tento nenachádza oporu v zákone. Súd prvej inštancie sa totiž

stotožnil s názorom, prezentovaným v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/57/2012 zo
dňa 26.03.2013, a síce, „že hoci je zrejmé z judikatúry Najvyššieho súdu SR, že predkupné právo
podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou,
nemožno z tohto automaticky vyvodiť, že spoluvlastníci sa môžu domáhať prevodu takejto nehnuteľnosti
(spoluvlastníckeho podielu) od nadobúdateľa na oprávnených rovnakou formou darovacej zmluvy.

Takýto výklad by bol v príkrom rozpore s formuláciou ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj
s celkovou konštrukciou a charakterom predkupného práva. Pokiaľ máme hovoriť o možnosti reparácie
nerešpektovania predkupného práva, môžeme vychádzať len zo zákonnej dikcie, ktorá buď umožňuje
zachovanie predkupného práva, alebo ponúknutie veci na predaj nadobúdateľom oprávnenému (keďže
toto je základným charakterom predkupného práva - kúpa veci).“

13.Jetakzrejmé,žeanizasituácie,akbysúdvtomtosporevykonalnavrhnutédôkazy nazodpovedanie
otázky, či sa jednalo, resp. nejednalo o prevod blízkej osobe, nemohol by žalobe žalobcu vyhovieť. Aj v
prípade, ak by bezodplatným prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam
darca porušil predkupné právo žalobcu, žalobca sa nemôže žalobou domáhať nahradenia prejavu
vôle žalovaného darovať mu tieto nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, ako ich on nadobudol na

základe spomínanej darovacej zmluvy. Jedným zo základných pojmových znakov darovacej zmluvy je
totiž bezodplatnosť, na základe ktorej sa obdarovaný nezaväzuje poskytnúť darcovi nijakú protihodnotu
daru, vyjadriteľnú v peniazoch, nakoľko účelom darovacej zmluvy je bezodplatné rozmnoženie majetku
obdarovaného, a to na úkor darcu, pričom na dar nie je právny nárok. Od darcu nemožno spravodlivo
požadovať, aby opomenutému vlastníkovi ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne. Zodpovedá

totiž princípu spravodlivosti, aby žalovaný za svoj spoluvlastnícky podiel dostal od žalobcu primeranú
náhradu predstavujúcu kúpnu cenu. Táto by mala byť cenou trhovou, reálne dosiahnuteľnou v danom
mieste a čase. Ak by súd v takýchto prípadoch žalobe vyhovel, bolo by to v rozpore s
podstatou darovania, nakoľko výsledkom uplatnenia takéhoto práva spoluvlastníkom by bolo darovanie
veci darcom niekomu, koho darca obdarovať nechcel, a teda fakticky by sa jednalo o nútený bezplatný

prevod vlastníckeho práva. Opomenutý spoluvlastník sa preto v takomto prípade podľa názoru
konajúceho súdu môže domáhať len vyslovenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, samozrejme za
situácie, že nevyužije možnosť ponechať si predkupné právo voči novému nadobúdateľovi zachované,
prípadnemôženovéhonadobúdateľavyzvať,abymuprevedenýpodielponúkolnapredajzatrhovúcenu
a ak tento na jeho výzvu nebude reagovať, môže podať žalobu na súd s cieľom nahradiť vôľu nového

nadobúdateľa (spoluvlastníka) uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Vzhľadom na vyššie uvedenú okresný súd
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
14. Len pre úplnosť okresný súd dodal, že hoci je pravdivé tvrdenie žalobcu, že predkupné právo z
podielového spoluvlastníctva sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho práva na základedarovacej zmluvy, no aj z rozhodnutí, na ktorá žalobca poukazoval v žalobe je zrejmé, že v označených
prípadoch sa jednalo o porušenie predkupného práva za situácie, že medzi tým, kto predkupné
právo porušil a tým, na koho nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel k nej, prešla, bola uzavretá

kupujúca, a nie darovacia zmluva.
15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v tomto spore úspešný, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti
žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e), h) CSP). V danej súvislosti žalobca uviedol,
že okresný súd pri svojom rozhodovaní poukázal výlučne na jedno rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 9Co/57/2012 zo dňa 26.03.2012, nevšímajúc si zásadnú judikatúru súdov od
roku 2016, ktorú žalobca prezentoval v žalobe. Konajúci súd teda vo svojom rozhodnutí riadne
nereagoval na právnu argumentáciu žalobcu a preto je nepresvedčivé. Ďalej odvolateľ vo svojom
opravnom prostriedku prezentoval teoretické východiská a argumentáciu z rozhodnutí súdov vo
vzťahu k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka. Uviedol, že k elementárnym

typom zákonného predkupného práva patrí i predkupné právo spoluvlastníkov. Jeho podstata je
obsahom § 140 Občianskeho zákonníka, ktorého znenie od roku 1992 (na rozdiel od Českej republiky)
neprešlo žiadnou legislatívnou zmenou. Sporné aplikačné problémy spojené s predkupným právom
sú prenechané súdnej judikatúre. Za najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je považovaná právna
istota ostatných spoluvlastníkov alebo inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej

osoby do spoluvlastníctva. Predkupné právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu
k spoločne vlastnenej veci. Okrem toho predstavuje prevenciu právnych sporov, pretože zjednocuje
vlastníctvo k veci a zmenšuje počet spoluvlastníkov. Inštitút predkupného práva spoluvlastníkov však
neslúži len ako prevencia právnych sporov, ale aj ako prevencia mimoprávnych tenzií. Navyše,
zjednocovaním vlastníctva (zmenšovaním počtu spoluvlastníkov) sa zvyšuje samotná atraktivita

spoluvlastníctva. Nakoniec, predkupné právo spoluvlastníkov vyvažuje niektoré kľúčové nevýhody
spoluvlastníctva. Právna rovnováha zabezpečovaná týmto inštitútom na jednej strane rešpektuje právo
každého spoluvlastníka previesť svoj podiel a na strane druhej rešpektuje oprávnený záujem ostatných
spoluvlastníkov. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov spočívajú najmä v
tom, že predkupné právo a) vyplýva priamo zo zákona, b) má vecnú povahu, t. j. vzťahuje sa k veci, s

ktorou prechádza na nadobúdateľa, c) je časovo neobmedzené, d) vzniká až vtedy, keď povinná osoba
reálne chce vec predať alebo darovať a e) netýka sa prevodov na blízke osoby, f) nemá žiadny vplyv na
užívanie veci, t. j. vlastník môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré mu ako vlastníkovi
prináležia (napr. zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom). Žalobca vo svojom
odvolaní tiež citoval ust. § 140, § 853, § 602 ods. 1, § 603 ods. 3 a § 605 Občianskeho zákonníka,

ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/446/2002. V záujme komplexnosti posúdenia
sporu poukázal aj na to, že vzhľadom na nedostatok právnej úpravy predkupného práva v ust. § 140
Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 853 Občianskeho zákonníka sa analogicky použitú ust. §
602 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje i rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky. K
porušeniu povinnosti z predkupného práva spoluvlastníkov najčastejšie dochádza ak: a) ponuka voči

oprávneným spoluvlastníkom nebola vôbec urobená (teda vlastníci nemohli uplatniť svoje predkupné
právo), b) ponuka bola síce urobená, ale za podstatne vyššiu cenu, než za ktorú bol
spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný, c) podiel bol prevedený na nového nadobúdateľa za
podmienok výhodnejších oproti ponuke (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/l996/2005), d) podiel bol prevedený skôr, než uplynula dohodnutá alebo doba na predaj uvedená

v zákone (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 156/2006), e) ak
ponuka doručená oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaje
o splatnosti kúpnych cien a predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu
splatnosť kúpnych cien. V zmysle ust. § 140 a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka má oprávnený
spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené zo strany zaviazaného

spoluvlastníka nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve
(§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež osobitné nároky, ktoré sú stanovené v ust.§40a
v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený
sa nemôže domáhať zároveň všetkých alebo dvoch nárokov (pozri uznesenie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/28/2009 zo dňa 26.05.2010). Jedná sa pritom o tieto nároky: a)
domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou a
nadobúdateľom - treťou osobou z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, alebo b) domáhať

sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu - tretej osoby, aby mu
ako oprávnenému spoluvlastníkovi prevedený spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu (§ 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka), a to za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových
spoluvlastníkov; ak tak nadobúdateľ neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať
sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku), alebo c) naďalej si ponechať predkupné právo. Je len na vôli tohto
opomenutého spoluvlastníka, ktorý z týchto nárokov si vyberie a uplatní, (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2009 zo dňa 22.09.2010). Základný rozdiel medzi uvedenými spôsobmi
spočíva v rozsahu poskytnutej ochrany oprávnenému vlastníkovi. Kým v prípade úspešnosti žaloby o
relatívnuneplatnosťprávnehoúkonusanatentoprávnyúkonhľadí,akobyknemunedošlo,t.j.dochádza
k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum“), ostatné prostriedky nápravy poskytujú

právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva, teda sa nevzťahuje aj na ostatných
„nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov. Slovami ústavného súdu: „Momentom účinného dovolania
sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav,
ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného
práva spôsobu navrátenia vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej

zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva“ (IV. ÚS 324/2011). Žalobca
vo svojej žalobe poukázal na dve významné súdne rozhodnutia, s ktorými sa súd prvej inštancie
vôbec nevysporiadal, a to uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 445/2016-10, z
ktorého vyplýva, že obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho
právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na

uzatvoreniezmluvyoprevodepodielunaoprávnenúosobu,jepovinnosťurobiťkonkrétnuponuku-návrh
na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku musí byť stanovené
aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom
zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného
podielového spoluvlastníka. Tento dôsledok vyplýva jednoznačne zo sankčnej povahy ustanovení § 603

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 23Co/403/2017, v ktorom odvolací súd konštatoval, že žalobný petit smerujúci k nahradeniu prejavu
vôle za žalovaného smeruje podľa názoru odvolacieho súdu k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené
nie súdom, ale súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „vyhlásenie vôle“ (§ 161 ods. 3 OSP), resp.
„povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To znamená, že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému

uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o žalobu na plnenie. Skutočným zmyslom takéhoto
petitu je, aby rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle sa mohli po právoplatnosti
rozsudku rovno zapísať do príslušného katastra a mali za následok zmenu vlastníckeho práva. Ak by
úprava § 161 ods. 3 a § 229 CSP neexistovala, rozsudky len upravujúce povinnosť uzavrieť zmluvu,
ktorá by nebola súčasťou petitu žaloby alebo súčasťou rozsudku, by bolo potrebné exekučne vykonať

prostredníctvom ukladania pokút, čo by bolo nehospodárne a zbytočné. Pri rozsudkoch podľa § 229 CSP
žiadna exekúcia neprebieha. Právoplatnosťou rozsudku je uložená povinnosť nahradená samotným
rozsudkom, t. j. okamihom právoplatnosti sa povinnosť považuje za splnenú. Na kataster sa preto podá
kúpna zmluva podpísaná žalobcom a právoplatný rozsudok“. Z ust. § 137 písm. a) CSP vyplýva možnosť
domáhať sa nároku na plnenie bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Žaloby na nahradenie prejavu vôle

sa vždy považovali za žaloby na plnenie. Možnosť podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplýva z §
229 CSP, ktorému v minulosti zodpovedalo ust. § 161 ods. 3 OSP. Žalobný petit smerujúci k nahradeniu
prejavu vôle za žalovaného tak smeruje k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené nie súdom, ale
súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „vyhlásenie vôle“ (§ 161 ods. 3 OSP), resp.
„povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To znamená, že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému

uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o žalobu na plnenie. Skutočným zmyslom takéhoto
petitu je, aby rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle sa mohli po
právoplatnosti rozsudku rovno zapísať do príslušného katastra a mali za následok zmenu vlastníckeho
práva. Právoplatnosťou rozsudku je uložená povinnosť nahradená samotným rozsudkom, t. j. okamihom
právoplatnosti sa povinnosť považuje za splnenú. Podľa názoru odvolateľa ustanovenie § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že žalobca najskôr v žalobe upozorní
žalovaného, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu a je pripravený prijať ponuku žalovaného
predať žalobcovi spoluvlastnícky podielna predaj za rovnakých podmienok, ako tento podiel nadobudol žalovaný. Ak žalovaný dobrovoľne
neponúkne žalobcovi spoluvlastnícky podiel na predaj, žalobca má právo podať aj žalobu na
nahradenie prejavu vôle, pričom musí preukázať, že skutočne došlo k porušeniu jeho predkupného

práva. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk a judikatúry žalobca zotrval na svojej
argumentácii, že v tomto spore jednoznačne preukázal, že podstatou veci je, aby obsahom danej
zmluvy boli rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol žalovaný spoluvlastnícky podiel od pôvodného
podielového spoluvlastníka, t. j. darovacou zmluvou. Konštatovanie prvoinštančného súdu, že od
darcu (správne má byť uvedené obdarovaného - poznámka odvolacieho súdu) nemožno spravodlivo

požadovať, aby opomenutému vlastníkovi ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne, preto nemá
oporu v zákone, keďže samotnú vôľu obdarovaného (nadobúdateľa) nahrádza súdne rozhodnutie,
ktoré ukladá samotné vyhlásenie vôle darcu. Je preto absurdné, aby žalovaný, ktorý nadobudol sporný
spoluvlastnícky podiel bezodplatne, tento následne previedol na základe kúpnej zmluvy a bezdôvodne
sa tak obohatil prijatím kúpnej ceny na úkor žalobcu.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Akcentoval, že od začiatku tohto sporu tvrdí, v posudzovanom prípade sa jednalo o prevod medzi
blízkymi osobami, pri ktorom nie je možné zo strany ostatných spoluvlastníkov uplatňovať predkupné
právo. V danej súvislosti žalovaný poukázal na spor vedený na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

5C/5/2022, v ktorom súd žalobu voči inej spoluvlastníčke - ako družke žalovaného, žalobu zamietol s
odôvodnením, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jednalo o prevod medzi osobami
blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. V aktuálne posudzovanom
prípade však konajúci súd ani neskúmal, či a jednalo o takýto prevod, keďže žalobu zamietol z
iného dôvodu, keď konštatoval, že z textu z ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že

ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec
ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Už aj podľa logického výkladu
vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákon má na mysli predkupné právo spojené
s predajom spoluvlastníckeho podielu. Nie je preto možné, aby sa opomenutý podielový spoluvlastník
dožadoval od druhého spoluvlastníka, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel, aby mu tento podiel

daroval z dôvodu, že jeho predkupné právo bolo porušené. Je tak zrejmé, že v prejednávanej veci
okresný súd pri rozhodnutí v merite tohto sporu postupoval správne a v súlade s ust. § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

20. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej,
t. j. vo výroku I. o zamietnutí žaloby, a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
formulovanú v jeho opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcu
za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

24. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základnéhopráva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu. Odvolacie námietky
žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu
zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na

individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá
povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na
relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne a zákonným
spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť
pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a

právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv
strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah
dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len
doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008,
IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

25. Neobstojí preto námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Z obsahu spisového
materiálu v prejednávanej veci totiž vyplýva, že súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení
dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré
zároveň zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP, aj správne a presvedčivo

odôvodnil. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd
nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania
(teraz strany sporu - poznámka odvolacieho súdu), ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka/
strany na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 115/2003).

26. Z ust. § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú

spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby podľa § 116 a § 117.

27. Právna teória a judikatúra sa zhodujú v tom, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti na inú než blízku osobu musí podielový spoluvlastník ponúknuť najskôr svoj podiel na
odkúpenie písomnou formou ostatným spoluvlastníkom (§ 605 Občianskeho zákonníka). V prípade,

že podielový spoluvlastník nerešpektuje tento postup, opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať od
nadobúdateľa podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, alebo mu predkupné právo
zostane zachované. Treťou možnosťou je, že opomenutý spoluvlastník sa bude domáhať relatívnej
neplatnosti zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky podiel prevedený na tretiu osobu, čo mu umožňuje
znenie § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140

Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa osoba dotknutá právnym úkonom
jeho neplatnosti nedovolá.

28. V prípade, že nadobúdateľ nesplnil svoju povinnosť ponúknuť vec oprávnenému na predaj,
môže sa opomenutý spoluvlastník domáhať na súde, aby prejav vôle nadobúdateľa bol nahradený

súdnym rozhodnutím (§ 229 CSP).

29. V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálny odbor dňa 11.05.2022, ktorábola uzavretá medzi darcom S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. a žalovaným
ako obdarovaným, darca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností označených v žalobe s výškou
spoluvlastníckeho podielu 3 previedol tento svoj podiel na obdarovaného (žalovaného). Žalovaný

nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe predmetnej zmluvy dňa 11.05.2022.

30. V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach z darcu na
obdarovaného (žalovaného) bol žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Pred
uzavretím vyššie označenej darovacej zmluvy však žalobca nebol darcom S. D. kontaktovaný, a teda

darca mu na základe zákonného predkupného práva neponúkol sporné nehnuteľnosti v príslušnom
spoluvlastníckom podiele na predaj. Zároveň žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by sa v
danom prípade jednalo o prevod medzi blízkymi osobami. Dňa 05.09.2022 preto žalobca listom vyzval
žalovaného, aby mu ponúkol do daru nehnuteľnosť za rovnakých podmienok, za akých žalovaný
uzatvoril darovaciu zmluvu s darcom S. D..

31. Žalovaný sa v spore bránil tým, že v danom prípade sa jedná o uzavretie darovacej zmluvy medzi
osobami blízkymi tak, ako to má na mysli ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Potvrdil, že žalobca mu
zaslal list, v ktorom ho vyzval na uzatvorenie darovacej zmluvy dňa 05.09.2019. Žalobca však nevyčkal
ani na doručenie zamietavej odpovede žalovaného a dňa 06.09.2022 podal žalobu v tejto veci na súd.

32. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že súdna prax je jednotná na tom, že k porušeniu
predkupného práva dochádza už samotným prevodom, ktorý reprezentuje záväzkovo-právny vzťah
povinného spoluvlastníka a tretej osoby, a to bez ohľadu na to, kedy nastanú vecno-právne účinky
spojené s vkladom do katastra. Záväzok povinného spoluvlastníka je spravodlivý a v súlade s
účelom inštitútu predkupného práva, ktorým je uprednostniť doterajších spoluvlastníkov pred tretími

osobami, ktoré by vstúpili do nového spoluvlastníckeho vzťahu. Zákonodarca týmto inštitútom mal
úmysel minimalizovať počet sporov vyplývajúcich zo spoluvlastníckych vzťahov. Zákon teda obmedzuje
povinného spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom (ius dispodendi)
univerzálne vo všetkých formách scudzenia (predaj, darovanie, zámena). Na účely ust. § 140
Občianskeho zákonníka (citovaný v napadnutom rozhodnutí) treba za prevod považovať aj

prevod bezodplatný (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/102/2015). Ak by totiž predkupné právo nemalo platiť v prípade bezodplatného prevodu,
muselo by tomu zodpovedať aj znenie ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré by obsahovalo namiesto
slovného spojenia „podiel prevádza“ spojenie „podiel odplatne prevádza“.

33. Pre rozhodovanie tohto sporu bolo však rozhodujúce zodpovedanie otázky, či
v prípade uzavretia darovacej zmluvy, ktorou povinný podielový spoluvlastník ako darca previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (obdarovaného), má opomenutý
spoluvlastník s poukazom na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonník právo domáhať sa od
obdarovaného, aby mu vec, (ktorú on nadobudol darovacou zmluvou), tiež daroval.

34. Z formulácie ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, ak sa predkupné právo
porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu
zostane predkupné právo zachované.

35. Odvolateľ teda vo svojom opravnom prostriedku pomerne účelovo opomína text ust. § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka a samotný charakter predkupného práva. Spôsob reparácie porušenia
predkupného práva spoluvlastníka v takomto prípade spočíva v možnosti jej realizácie tak, že buď
opomenutému spoluvlastníkovi zostane predkupné právo zachované, alebo mu bude vec ponúknutá
na predaj osobou, ktorá vec nadobudla. Zákonodarca pritom v texte ust. § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka zvolil formuláciu zodpovedajúcu inštitútu kúpnej zmluvy, t. j. zmluvy, ktorou sa
jedna strana (predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa
zaväzuje predmet odovzdať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.
36. Naproti tomu darovacia zmluva sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu
majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada liberality: poskytnutie

daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona alebo z
uzavretej zmluvy. Darovaním sa sleduje bezodplatné rozmnoženie majetku obdarovaného na úkor
majetku darcu. V tom spočíva základná funkcia darovacej zmluvy ako scudzovacej zmluvy (§ 628
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí predmet darovania,bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Aj keď Občiansky zákonník v ustanovení § 140 obmedzil povinného
spoluvlastníka v jeho práve nakladať so spoluvlastníckym podielom vo všetkých formách scudzenia,
vrátane darovania, nemožno z toho automaticky vyvodiť záver, že v prípade porušenia predkupného

práva má opomenutý spoluvlastník nárok, aby s ním nadobúdateľ uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou
mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti daruje. Ak sa teda v posudzovanom
prípade žalobca domáha voči žalovanému nahradenia prejavu vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu a
podmienkou bezodplatnosti darovacej zmluvy je, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť
darcovi protihodnotu, (inak povedané, pri darovaní poskytne darca obdarovanému určitý majetkový

prospech bez toho, aby za to dostal primeraný majetkový ekvivalent), už z podstaty obidvoch inštitútov
upravených ust. § 628 ods. 1 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že žalobca nemôže
byť v tomto spore úspešný. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno automaticky vyvodiť, že by sa žalobca ako
opomenutý spoluvlastník mal právo domáhať od tretej osoby (nadobúdateľa) spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti jeho prevodu formou darovacej zmluvy, hoci ju táto nadobudla od

povinného spoluvlastníka darovacou zmluvou.
37. Žiada sa dodať, že nárok žalobcu nemožno vyvodiť ani z judikatúry, na ktorú sa v priebehu konania
odvolával a ktorú v konečnom dôsledku súdy obidvoch inštancií pri svojom rozhodovaní
aj rešpektovali, zohľadniac individuálne okolnosti prejednávaného prípadu.

38. Keďže nárok, ktorý žalobca v tomto spore uplatnil žalobou, zákon nepriznáva, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za popísanej situácie by bolo v rozpore
s princípom hospodárnosti konania vykonávanie akéhokoľvek ďalšieho dokazovania v tomto spore.

39. Odvolací súd teda vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu v merite veci ako nedôvodné a pri

súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z
úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. vo veci samej
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o

trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %, pretože žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).