Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010483
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3522010483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Juraja Valáška a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2023 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, ktoré podal proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/121/2022 zo dňa 15.2.2023 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o spôsobe
výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B. podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje na výkon
uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine, treste odňatia slobody a ochranných opatreniach v napadnutom rozsudku zostávajú týmto
zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/121/2022 zo dňa 15.2.2023 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Tr. zák.,

prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák., pretože

1. v doposiaľ nezistenom čase v období od 01.11.2021 do 21.11.2021 v rámci konverzácie na sociálnej
sieti Messenger pod používateľskými menami E. F. a A. B. vylákal od mal. S. G., nar. XX.XX.XXXX
najmenej dve fotografie, na jednej z nich maloletá pózuje v spodnej bielizni a na druhej sedí nahá na
stoličke,anáslednežiadalodmaloletejvyhotovenieazaslanieďalšíchpornografickýchfotografiíavidea,
na ktorých bude maloletá nahá sedieť na stoličke, od maloletej požadoval, aby sa rozišla so svojím

priateľom,aabysaosobnestretlasúdajnýmbratompoužívateľaE.F.,vystupujúcimpodpoužívateľským
menom A. B., kedy na tomto stretnutí mu bude sedieť na kolenách a budú sa bozkávať, pričom jej
následne v rámci konverzácie pod používateľským menom E. F. uviedol, že ak nesplní jeho podmienky,
pošle uvedené fotografie jej kamarátkam a zverejní ju aj v škole ostatným spolužiakom a spolužiačkam,
a to aj napriek tomu, že maloletá S. G., nar. XX.XX.XXXX mu opakovane v rámci konverzácie uviedla,
že má 11 rokov, teda vedel, že maloletá je osoba mladšia ako 15 rokov,

2. dňa 09.01.2019 v čase o 23:51:27 hodine z miesta svojho bydliska v obci Čachtice D. XXX/XX,
prostredníctvom sociálnej siete Facebook Messenger preposlal z užívateľského profilu pod názvom
Nikola Len Tvoja na užívateľský profil pod názvom F. F. videosúbor s dĺžkou záznamu 1 minúta,
znázorňujúci maloleté dievča pri masturbácii, následne dňa 03.06.2021 v čase o 16:03:45 hod. preposlalz užívateľského profilu pod názvom E. F. na užívateľský profil pod názvom A. B. videosúbor s dĺžkou
záznamu 19 sekúnd, znázorňujúci muža, vykonávajúceho orálny styk na maloletom dievčati a dňa
09.10.2021 v čase o 16:53:10 hod. preposlal z užívateľského profilu pod názvom E. F. na užívateľský

profil pod názvom A. B. videosúbor s dĺžkou záznamu 29 sekúnd, znázorňujúci maloleté dievča
pri stimulácii svojich obnažených prsníkov, pričom užívateľské profily H. I. C., E. F. a A. B. patria
obžalovanému A. B., ktorý aj takýmto spôsobom rozširoval a prechovával uvedené videosúbory.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 38 ods. 2, 3, 5, 8, 41 ods.

2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou a podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené zhabanie vecí uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, teda v zákonnej lehote obžalovaný napadol odvolaním čo do výroku o treste odňatia
slobody a výroku o spôsobe jeho výkonu.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu obžalovaný poukázal na to, že už v

prípravnom konaní sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a svoje konanie oľutoval. Prejavil aj účinnú
snahu po náprave a prispel k objasneniu veci. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný
zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ktorú skutočnosť ale súd prvého stupňa nezohľadnil
ako skutočnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu, pretože bol v trestnej veci Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/67/2019 odsúdený pre trestnú činnosť sexuálneho charakteru a

napriek tomu pokračoval v páchaní obdobnej trestnej činnosti a predchádzajúce odsúdenie nemalo na
neho dostatočný vplyv. I napriek tomu, že bol odsúdený, nie je dôvod, aby mu súd nepriznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Súd prvého stupňa mu naopak zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., že sa dopustil spáchania viacerých trestných činov. Opakovanie jeho trestnej
činnostisazohľadnilopriurčenítrestnejsadzby,zktorejsúdvychádzalpriukladanítrestu.Ďalejpoukázal

na to, že zo znaleckého psychiatrického posudku vyplýva, že je chorý a jeho chorobu je v prvom rade
potrebné liečiť. Pobyt vo väzení v tak dlhej výmere nesplní svoj účel, bude síce chrániť spoločnosť, avšak
táto by bola dlhodobo chránená, ak by mohol čo najskôr nastúpiť na sexuologické liečenie ústavnou
formou. Zabrániť páchateľovi v páchaní trestnej činnosti možno buď priamo fyzickým znemožnením
určitého konania alebo vytvorením výrazných zábran, ktoré konanie páchateľovi sťažujú. Najúčinnejším

prostriedkom je podrobiť ho určitým obmedzeniam alebo povinnostiam. V jeho prípade by v prvom rade
pomohol trest kratšieho trvania a následné ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, a to v
neobmedzenej dobe. Je si vedomý, že sa u neho jedná o trvalú poruchu sexuálnej preferencie, preto
má záujem dať sa liečiť a nedopúšťať sa viac trestnej činnosti. Naviac mu hrozí aj premena trojročného
podmienečného trestu odňatia slobody, spolu by si musel vykonať trest vo výmere 10 rokov, čo nie

je ani v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. V súlade so zásadou individualizácie trestu zákon
umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ak by trestná
sadzba nezodpovedala okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takými okolnosťami sú najmä
poľahčujúce okolnosti, ktorých rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu
poľahčujúcich okolností, napríklad osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná

choroba. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby vo veci rozhodol sám.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por.
· Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby
odvolací súd primerane znížil trest odňatia slobody vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine s
poukazom na § 39 ods. 4 Tr. zák. a aby obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

· Obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca. Dodal, že všetko ľutuje, už sa to nikdy nestane.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste a spôsobe jeho výkonu), ako ajsprávnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovaného bola jednak nezákonnosť uloženého trestu spočívajúca v nesprávne
určených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach a tiež neprimeranosť uloženého trestu odňatia
slobody a spôsobu jeho výkonu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval
a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zároveň u neho nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť, teda prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, avšak trest
ukladal aj za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák., teda pri zistení, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený

za spáchanie zločinu – konkrétne sa jednalo o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/67/2019 pre zločin sexuálneho násilia podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. Trest
potom ukladal v upravenej trestnej sadzbe 6 rokov až 10 rokov a 8 mesiacov a pri prihliadnutí na recidívu
trestnej činnosti so sexuálnym motívom, ako aj nepriaznivú resocializačnú prognózu obžalovaného, mu
neukladal trest odňatia slobody mimoriadne znížený, ale pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo

výmere 7 rokov.

Odvolacísúdúvodomuvádza,žesaplnestotožnilsnázoromsúduprvéhostupňanielenpokiaľideodruh
a výmeru uloženého trestu a nevyhnutnej potrebe výkonu tohto trestu, ale aj správne určenom pomere
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil všetkými zásadami pre

ukladanietrestovvzmysle§34Tr.zák.asprávnepriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadalnajmä
na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom trest uložil pri dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (§ 189 ods. 2 Tr. zák.). Odvolací súd
preto nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste z dôvodu jeho

nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) alebo neprimeranej prísnosti (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.).

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného k nesprávne určeným poľahčujúcim a priťažujúcim
okolnostiam, tieto podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôvodné. Najmä nie je vôbec zrejmé, prečo
obžalovaný v odvolaní namieta, že nebol dôvod, aby mu súd prvého stupňa nepriznal poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., keď z výroku napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenia
jednoznačne vyplýva, že táto poľahčujúca okolnosť mu bola priznaná. Rovnako jeho námietka, že súd
prvého stupňa mu zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že sa dopustil
spáchaniaviacerýchtrestnýchčinov,tiežnemáoporuvovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku,rovnako
ani v jeho odôvodnení.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho
vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní tým spôsobom, že by mu ukladal mimoriadne znížený trest
odňatia slobody, odvolací súd v tomto smere uvádza, že obžalovaný nemá automaticky právny nárok
pri urobení vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. na uloženie trestu odňatia slobody pod

zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby. Zo stanoviska č. 44 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. SR
5/2017 vyplýva fakultatívna možnosť súdu, nie obligatórna povinnosť, uložiť pri vyhlásení obžalovaného
ovinenahlavnompojednávanízapoužitiaustanovenia§39ods.2písm.d),ods.4Tr.zák.peranalogiam
trest aj pod zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Odvolací súd uvádza, že na každé mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody za použitia vyššie
uvedených ustanovení musia existovať mimoriadne dôvody, pre ktoré by sa použitie zákonom
ustanovenej trestnej sadzby javilo pri konkrétnom páchateľovi a konkrétnej trestnej činnosti zaneprimerane prísne. Odvolací súd sa však v tomto prípade v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že u obžalovaného nebol daný dôvod na ukladanie trestu pod dolnú hranicu upravenej
trestnej sadzby. Naopak za primeraný, zákonný, ale aj spravodlivý považoval aj odvolací súd trest

odňatia slobody uložený obžalovanému pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.

Odvolací súd najmä zdôrazňuje, že obžalovaný sa teraz stíhanej trestnej činnosti dopustil v priebehu
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto
nadVáhomsp.zn.15T/67/2019prezločinsexuálnehonásiliapodľa§201ods.1Tr.zák.,ktoráskúšobná

doba mala plynúť od 11.9.2019 do 11.9.2022, avšak počas výkonu väzby obžalovanému táto skúšobná
doba neplynula (od 7.4.2022 do 3.11.2022). Je teda zrejmé, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie
za obdobnú trestnú činnosť nemalo na obžalovaného ani dostatočný výchovný vplyv a nezabránilo mu
ani v páchaní ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru. Obžalovaný sa naviac dopustil opätovne
spáchania závažnejšieho trestného činu, a to zločinu, v tomto prípade zločinu proti slobode - vydierania
podľa 189 ods. 2 Tr. zák., ktorý spáchal tiež opätovne na maloletej osobe. Z týchto hľadísk potom

nemožno vyvodiť záver, že k náprave obžalovaného by mohlo dôjsť aj uložením trestu pod dolnú hranicu
upravenej trestnej sadzby ako to správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa.

Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch odvolania poukazuje aj na to, že je chorý, má poruchu sexuálnej
preferencie (sexuálnu deviáciu) a potrebuje sa predovšetkým liečiť, z ktorých dôvodov navrhoval

uložiť mu nižší trest, odvolací súd uvádza, že obžalovaný už mal možnosť liečiť sa, ktorú ale
plnohodnotne nevyužil. Obžalovaný totiž trestnú činnosť spáchal nielen počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
15T/67/2019, ale aj v priebehu výkonu ochranného sexuologického liečenia, ktoré mu ambulantnou
formou bolo uložené posledným citovaným odsúdením. Obžalovaný opätovne páchal trestnú činnosť

napriek tomu, že sa formálne zúčastňoval na ambulantnom sexuologickom liečení, ktoré spĺňalo svoj
účel, ako to vyplýva zo správy F. J. K., ktorý podal návrh na skončenie ochranného liečenia pre splnenie
jeho účelu. Uvedené svedčí jednak o tom, že ani výkon ochranného liečenia nezabránil obžalovanému
v páchaní obdobnej trestnej činnosti majúcej svoj podklad v sexuálnom motíve a neochránil pred ním
spoločnosť. Napokon dôvod na mimoriadne zníženie trestu nie je u obžalovaného daný ani s poukazom

na u neho zistenú sexuálnu úchylku, nakoľko zo záverov znaleckého posudku č. 158/2022 F. K. L.
vyplynulo, že obžalovaný v čase páchania trestnej činnosti netrpel duševnou chorobou či vážnou
duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ale trpel poruchou sexuálnej preferencie, pričom jeho
rozpoznávacie schopnosti boli zachované a ovládacie schopnosti boli následkom sexuálnej deviácie
znížené iba v malej miere.

V neprospech ukladania nižšieho trestu obžalovanému svedčí aj tá skutočnosť, že sa dopustil spáchania
až troch úmyselných trestných činov. Okrem toho, o obžalovanom možno hovoriť ako o špeciálnom
recidivistovi s nepriaznivou resocializačnou prognózou, ktorý záver vyplýva zo znaleckého posudku
č. 19/2022 znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD., ktoré skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu

neodôvodňujú ukladanie trestu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť
zásady ukladania trestov uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenia v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa považuje uložený práve sedemročný trest odňatia
slobody, teda trest uložený pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby za taký trest, ktorý napĺňa
tak funkciu individuálnej, ako aj generálnej prevencie, je spôsobilý dostatočne zabezpečiť ochranu

spoločnosti, ale aj pôsobiť v spojení s uloženým ochranným sexuologickým liečením na nápravu
obžalovaného dostatočným spôsobom. Takto uložený trest nemožno v žiadnom prípade považovať za
neprimerane prísny a uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) tak, ako to majú
na mysli ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností preto i odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že
u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody a už vôbec nie
uloženie trestu mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, pretože len uložený
sedemročný nepodmienečný trest odňatia slobody môže splniť svoj účel sledovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák.

Naviac odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa pochybil v prospech obžalovaného pri ukladaní
trestu pre prečin rozširovania detskej pornografie, ktorý spáchal dňa 9.1.2019, keď za tento skutok
mal obžalovanému správne ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 Tr. zák. vo vzťahu
k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/67/2019, pretože
ho obžalovaný spáchal skôr, ako mu bol doručený tento trestný rozkaz. Obžalovanému mali byť pri

dodržaní zákonných ustanovení uložené až dva tresty, ktorú nesprávnosť však odvolací súd nemohol
napraviť pre absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného a zásadu „zákazu
reformatio in peius“ vyjadrenú v Trestnom poriadku.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu uloženého trestu

odňatia slobody, avšak sa nestotožnil s týmto výrokom súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa zaradil
obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
a to aj napriek tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Uvedené zaradenie súd prvého stupňa odôvodnil jednak charakterom stíhaných trestných činov, ako aj

nepriaznivou resocializačnou prognózou a vysokým rizikom recidívy obžalovaného, z ktorého dôvodu
má byť jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. S týmto
výrokom, ako aj jeho odôvodnením sa odvolací súd nestotožnil.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce

odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho

náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňomstráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedostatočne vysvetlil, na základe akých
konkrétnych skutočností by mala byť náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Obžalovaný totiž doposiaľ nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody.
Preto nie je možné automaticky vysloviť, že jeho náprava nemôže byť lepšie zaručená už v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň je potrebné prihliadnuť k tomu, že trestná

činnosť obžalovaného bola páchaná aj pod vplyvom jeho zistenej sexuálnej deviácie, trvalej poruchy
sexuálnej preferencie – tzv. hebefílie. Podľa názoru odvolacieho súdu nápravu obžalovaného za takto
zistených okolností nemožno lepšie zaručiť v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ale bude postačovať jeho zaradenie v minimálnom stupni stráženia za súčasného výkonu ochranného
sexuologickéholiečeniaústavnouformou,ktoréboloobžalovanémurovnakouloženéasktorýmsúhlasil.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil
v napadnutom rozsudku výrok o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody a obžalovaného
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.